Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. december 2023

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6Csp/52/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621202075
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Pastirčík

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2023:1621202075.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom

C. D. XXX, zastúpenej: Sidor a partneri, s. r. o., so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 52 635 970,
proti žalovanej: E. F. PERSONAL FINANCE SA, so sídlom E. A. X, XXX XX F., G. republika, zapísaná
v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. XXX XXX XXX, konajúca prostredníctvom E. F.
F. G. H., pobočka zahraničnej banky, so sídlom I. X, E., IČO: XX XXX XXX, zastúpenej: Advokátska
kancelária Nagyová Tenkač, s. r. o., so sídlom Ružinovská 42, Bratislava, IČO: 36 862 169, o zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 500 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd priznáva žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.8.2021 sa žalobkyňa voči žalovanej domáhala zaplatenia
sumy 500 € titulom primeraného finančného zadosťučinenia. V žalobe uviedla, že so žalovanou
uzatvorila dňa 20.6.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalovaná poskytla žalobkyni
spotrebiteľský úver vo výške 22 000 €. Zmluva sa na jej podnet stala predmetom súdneho prieskumu
v konaní pred Okresným súdom Malacky sp. zn. 31Csp/41/2020, konkrétne v otázke prítomnosti

podstatných náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. V označenom konaní súd považoval
úver poskytnutý jej predmetnou úverovou zmluvou za bezúročný a bez poplatkov pre nedostatok
náležitostí podľa § 9 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. pre uvedený nesprávny
údaj o RPMN, a to v neprospech spotrebiteľa, nesprávny údaj o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ
zaplatiť, pretože zmluvou uvádzaný údaj pozostáva zo sumy splátok, avšak bez poistného a vznikol
jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V danom prípade už teda nemôže byť sporné, že
žalovaná porušila jej práva a ani to, že bola úspešná v uplatnení svojich práv. Dôvodnosť žaloby vo

veci samej je teda daná tým, že splnila jediný kvalifikačný znak pre priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia – úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti v zmysle hypotézy právnej normy
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Uvedené bolo napokon opakovane potvrdené rozhodovacou praxou
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. v rozhodnutiach sp. zn. 6Cdo/389/2015 a 6Cdo/127/2017.
Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že samotná povaha primeraného zadosťučinenia neumožňuje jeho
priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak táto
ujmatuje.Napokon,jebezprávnehovýznamu,čiujmaspotrebiteľoviajreálnevznikla,pretožepostačuje

iba možnosť vzniku takejto ujmy. Reálne, ak by ostala pasívna v bránení svojich majetkových práv,
vznikla by jej ujma v celkovej výške 3 849,53 € (ňou uhradená suma 25 849,53 € - poskytnutá suma
žalovanou 22 000 €) a reálne jej hrozila ujma vo výške 15 296 € (37 296 € - 22 000 €). Súdom priznaná
výška bezdôvodného obohatenia predstavovala 3 113,54 €. Žalobkyňa mala za to, že s prihliadnutímna závažné porušenie jej práv zo strany žalovanej, ktorých ochrany sa úspešne domohla na súde,
je primeraná povahe a rozsahu porušenia jej práv suma 500 €. Vychádzajúc z kritérií formulovaných
v žalobe bola toho názoru, že uvedená suma splní všetky funkcie primeraného zadosťučinenia a teda,

že bude mať dostatočný satisfakčný charakter pre ňu, dostatočný sankčný charakter voči žalovanej
v zmysle individuálnej aj generálnej prevencie a bude zároveň odmenou pre ňu, že sa nekalému konaniu
žalovanej nepodrobila, ale napriek nepochybne svojej slabšej ekonomickej a právnej situácii, ako si
mohla zabezpečiť žalovaná, sa pustila s ňou do sporu.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že zo žaloby nie je dostatočne zrejmý dôvod, prečo žalobkyňa
žiada primerané finančné zadosťučinenie. Taktiež žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že
by jej konaním žalovanej vznikla akákoľvek fyzická, psychická alebo morálna ujma, ktorá zakladá
nárok na peňažnú satisfakciu a žalovanej nie je zrejmé, na základe čoho si žalobkyňa tento nárok
uplatnila. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nie je možné v zmysle § 3 ods. 5 zákona
o ochrane spotrebiteľa chápať ako automatický nárok patriaci spotrebiteľovi v prípade úspechu

v predchádzajúcom súdnom konaní, bez posúdenia ďalších okolností konkrétneho prípadu. Po tomto
inštitúte sa má siahať až v prípade, ak určitému protiprávnemu konaniu, ktorého sa spotrebiteľa úspešne
domohol na súde, nebola poskytnutá dostatočná satisfakcia, nebolo mu urobené zadosť. Žalovaná
bola toho názoru, že v prípade rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 31Csp/41/2020, na základe
ktorého vyplatila žalobkyni sumu 3 113,54 € s príslušenstvom, bolo žalobkyni urobené zadosť a že

došlo k poskytnutiu dostatočnej satisfakcie zo strany žalovanej. Žalobkyňa nemá nárok na primerané
finančné zadosťučinenie, nakoľko žalovaná vždy postupovala voči žalobkyni korektne, s odbornou
starostlivosťou, rešpektujúc všeobecne záväzné právne predpisy. Žalovaná mala za to, že žalobkyňa
svoj nárok na primerané finančné zadosťučinenie neodôvodnila a nepreukázala ho tvrdeniami ani
dôkazmi, čoho dôsledkom by malo byť zamietnutie žaloby. Bola toho názoru, že v danom prípade nie je

namieste priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je navyše uplatnené v neprimeranej
výške 500 €. Navrhla preto žalobu zamietnuť.

3. Žalobkyňa v replike zopakovala, že podmienky pre uplatnenie predmetného nároku nepochybne
splnené boli a v tejto súvislosti poukázala na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 6Cdo/127/2017. Pri určovaní výšky primeraného zadosťučinenia sa prihliada na funkcie daného
inštitútu (satisfakcia, sankcia a prevencia) a najmä na: a/ nemajetkovú ujmu žalobkyne najmä
vo finančnom obmedzení, ktoré jej vzniklo neoprávnenými platbami v prospech žalovanej, b/ psychické
napätieastres–potrebavyhľadaťprávneporadenstvo,iniciovaťsporprotiekonomickyaprávnesilnejšej
žalovanej znamená nepochybne pre bežného spotrebiteľa, ktorý bol nútený trpieť závadný stav vyvolaný

žalovanou, znášanie stresu a neistoty, c/ sankčnú funkciu primeraného zadosťučinenia – priznaný nárok
musíbyťvtakejvýške,abybolspôsobilýodradiťžalovanúodďalšíchprotiprávnychaktivít,d/subjektívny
prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu – spotrebiteľ vyhľadal právneho zástupcu, pred začatím
predchádzajúceho súdneho sporu mal snahu v podobe predsporovej výzvy urovnať spornú situáciu
s veriteľom a pre bezvýslednosť musel iniciovať spor, v ktorom bol úspešný a v ktorom veriteľ až

do rozhodnutia vo veci samej tvrdil nezávadnosť svojho produktu, e/ spôsob zásahu – je obsiahnutý
priamo právoplatným rozhodnutím, t.j. absenciu podstatných náležitostí, f/ časové trvanie závadného
konania veriteľa – zmluva bola uzatvorená 19.6.2012, pričom až do roku 2021 žalobkyňa znášala
závadné konanie, t.j. viac ako 9 rokov. Žalobkyňa považovala za plne primerané (a dokonca podľa ňou
navrhovaných kritérií a okolností prípadu i podhodnotené) požadovať od žalovanej sumu 500 € ako

satisfakciu a súčasne odradiť žalovanú, aby naďalej uplatňovala plnenia z neprijateľných zmluvných
podmienok a vadných produktov judikovaných slovenskými súdmi už takmer pred 10 rokmi. Žiadala
preto žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

4. Žalovaná v duplike zopakovala, že zadosťučinenie vo výške 500 € je požadované v neprimeranej

výške, ktorej podstata nebola doposiaľ nijakým spôsobom zdôvodnená, či preukázaná, no najmä je
potrebné poznamenať, že samotné priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nebolo zo strany
žalobkyne doposiaľ náležite opodstatnené.

5. V prejednávanej veci súd nariadil pojednávanie na 6.12.2023, na ktoré predvolal strany sporu.

Pojednávania sa zúčastnila len právna zástupkyňa žalovanej. Právna zástupkyňa žalobkyne podaním
doručeným súdu dňa 15.11.2023 ospravedlnila svoju neúčasť, ako aj neúčasť žalobkyne s poukazom na
princíp hospodárnosti konania. Vychádzajúc z uvedeného súd podľa § 180 druhej vety C.s.p. rozhodol,že bude pojednávať v neprítomnosti žalobkyne a jej právnej zástupkyne, pojednávanie otvoril, vec
prejednal a rozhodol.

6.Nauvedenompojednávaníprávnazástupkyňažalovanejuviedla,žemajúzato,ževýškaprimeraného
finančného zadosťučinenia 500 € je neprimerane vysoká, vzhľadom na výsledky pôvodného konania,
kde bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3 113,54 € s príslušenstvom. Tvrdenia
žalobkyne nemôžu obstáť, najmä pokiaľ ide o sankčnú funkciu ako aj odrádzajúcu funkciu, na čo
poukázali závermi odbornej praxe, ktorá uzavrela, že primerané finančné zadosťučinenie nemá sankčnú

povahu. Majú za to, že k tomuto inštitútu je možné pristúpiť len v odôvodnených prípadoch a v tomto
prípade sa javí jeho použitie ako formalistický prístup k právu. Taktiež majú za to, že požadovaná výška
tohto inštitútu doposiaľ nebola nijakým spôsobom odôvodnená, resp. nebolo preukázané na základe
akých skutočností má byť poskytnuté v tejto výške. Trvajú preto na zamietnutí žaloby a priznaní trov
konania v plnom rozsahu. V ostatnom zotrvávajú na svojich písomných podaniach.

7. V prejednávanej veci mal súd z rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 31Csp/41/2020 zo dňa
9.6.2021, právoplatného dňa 2.7.2021, preukázané, že žalobkyňa sa v uvedenom konaní domáhala voči
žalovanej zaplatenia bezdôvodného obohatenia vo výške 3 113,54 € s príslušenstvom. Z rozhodnutia
vyplynulo, že žalobkyňa uzavrela dňa 20.6.2014 s právnou predchodkyňou žalovanej, spoločnosťou
CETELEM SLOVENSKO, a.s. IČO: 35 787 783, ako veriteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu

o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský
úver vo výške 22 000 €. Súd v uvedenom konaní dospel k záveru, že poskytnutý úver je bezúročný
a bez poplatkov, nakoľko predmetná zmluva neobsahovala náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ
(bola v nej nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť), podľa § 9 ods. 2 písm.
k/ ZoSÚ (nesprávny údaj o výške splátok úveru) a § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ (nesprávny údaj o konečnej

splatnostiúveru)ataktiežbolvzmluvenesprávneuvedenýúdajoRPMN,atovneprospechspotrebiteľa.
Vychádzajúc z toho, že žalobkyňa uhradila na úver celkom sumu 25 849,53 €, konajúci súd dospel
k záveru, že žalovaná sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila čo do sumy 3 849,53 €. Žalobkyni
preto priznal z tohto titulu ňou požadovanú sumu 3 113,54 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 437,80 € od 21.8.2020 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo

sumy 2 675,74 € od 11.5.2021 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

8. Žalobkyňa sa v prejednávanej veci domáhala voči žalovanej zaplatenia primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 500 € v zmysle § 3 ods. 5 poslednej vety zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v

znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoOS“).

9. Podľa § 3 ods. 5 poslednej vety ZoOS, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

a osobitnými predpismi zodpovedá.

10. Súd pri aplikácii tohto ustanovenia vychádzal najmä z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Cdo/127/2017, v ktorom tento uviedol, že: „Citované ustanovenie má plniť jednak
funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od

protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity
spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich
práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného
práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie

zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo
povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny
nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného
obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky

používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t.j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo
spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri
uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhraduškody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo
odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového
prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne.

Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri
určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia.
Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu,
stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.“ S uvedenými závermi sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
stotožnil aj v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/92/2021, ktoré bolo uverejnené ako judikát R 48/2022 a ktorého

právna veta znie: „Pre priznanie práva na zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na
súde porušenie práva alebo povinnosti v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov, je rozhodujúcim kritériom primeranosť požadovaného zadosťučinenia; jeho
konkrétnu výšku určuje súd úvahou so zreteľom na okolnosti každého jednotlivého prípadu.“

11. Ako už súd uviedol vyššie, v konaní bolo preukázané, že Okresný súd Malacky rozsudkom zo
dňa 9.6.2021 sp. zn. 31Csp/41/2020, právoplatným dňa 2.7.2021, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 3 113,54 € s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovanej vzniklo
v súvislosti so zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvou o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej
karty zo dňa 20.6.2014. Z uvedeného je zrejmé, že súd v prospech žalobkyne judikoval konkrétny

nárok z porušenia práva alebo povinnosti a žalobkyňa tak splnila jedinú podmienku pre vznik nároku na
zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vyplývajúcu z § 3 ods. 5 poslednej vety ZoOS.

12. Súdna prax doposiaľ vychádzala pri posudzovaní primeranosti finančného zadosťučinenia
predovšetkým z týchto kritérií: 1/ vzniknutá, resp. hroziaca ujma, 2/ rozsah, v akom dodávateľ porušil

svoje povinnosti a výška majetkového plnenia, ktoré tým dodávateľ získal na úkor spotrebiteľa, 3/ doba
trvania protiprávneho stavu, 4/ nevyhnutnosť domáhania sa práv v súdnom konaní a tým spôsobený
zásah do súkromného života spotrebiteľa, 5/ reparácia vzniknutej ujmy v majetkovej sfére spotrebiteľa,
t.j. súdy zohľadňujú, v akom rozsahu bolo spotrebiteľovi vrátené majetkové plnenie dodávateľom, na
ktoré dodávateľ nemal právny nárok (k tomu porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach

z 25.7.2023 sp. zn. 6Co/130/2020).

13. Aj keď podmienkou priznania primeraného finančného zadosťučinenia nie je vznik ujmy, ani hrozby
ujmy spotrebiteľovi v dôsledku porušenia jeho práva dodávateľom, existujúca alebo hroziaca ujma je
jedným z kritérií pre posudzovanie primeranosti výšky finančného zadosťučinenia. V danom prípade mal

súd preukázané, že žalobkyňa poskytnutý úver vo výške 22 000 € preplatila o 3 849,53 €, ktorá suma
predstavovala bezdôvodné obohatenie žalovanej. Pokiaľ by ale žalobkyňa zostala pasívna a svojich
práv by sa súdnou cestou nedomáhala, reálne jej hrozila ujma až vo výške 15 296 € (celková čiastka
úveru 37 296 € - suma úveru 22 000 €), čo predstavuje až 70 % zo sumy poskytnutého úveru.

14. V súvislosti s rozsahom porušenia povinností zo strany žalovanej je potrebné zdôrazniť, že
predmetná zmluva pripravená žalovanou (jej právnou predchodkyňou), obsahovala nesprávne údaje
týkajúce sa podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere (čo má ale z hľadiska naplnenia
náležitostí zmluvy totožné následky, ako keby tieto údaje vôbec neobsahovala), konkrétne celkovej
čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, výšky mesačnej splátky a termínu konečnej splatnosti úveru.

Navyše, aj RPMN v zmluve bola uvedená nesprávne, a to v neprospech spotrebiteľa. Netreba
pripomínať, že sa jednalo práve o také údaje, na základe ktorých sa spotrebiteľ rozhoduje, či
k uzavretiu zmluvy o úvere pristúpi alebo nie. Ako už bolo spomenuté vyššie, v dôsledku bezúročnosti
a bezpoplatkovosti predmetného úveru žalovaná získala na úkor žalobkyne majetkový prospech až vo
výške 3 849,53 €.

15. Súd musel zohľadniť aj dobu trvania protiprávneho stavu, ktorý trval od uzavretia úverovej zmluvy
dňa 20.6.2014 až do právoplatnosti rozsudku v konaní vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp.
zn. 31Csp/41/2020, ktorým bola skonštatovaná bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a žalobkyni bola
priznaná ňou požadovaná suma 3 113,54 € s príslušenstvom, t.j. až do 2.7.2021, teda viac ako 7 rokov.

16. Nevyhnutnosť domáhania sa práv žalobkyne v súdnom konaní je v danom prípade zrejmá, vzhľadom
na skutočnosť, že pokiaľ by sa žalobkyňa nedomáhala na súde vydania bezdôvodného obohatenia (v
rámci čoho sa prejudiciálne posudzovalo aj to, či zmluva má všetky zákonom vyžadované náležitosti),žalovaná by jej ho dobrovoľne nevydala (na predsporovú výzvu žalobkyne totiž nereagovala).
Zároveň možno dôvodne predpokladať, že v prípade neexistencie súdneho rozhodnutia konštatujúceho
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru by sa žalovaná v rozpore so zákonom dožadovala úhrady aj

ďalších mesačných splátok, vrátane úrokov z omeškania, na ktoré už ale nárok nemala. Žalobkyňa
v súvislosti so súdnym konaním tvrdila, že u nej vyvolávalo psychické napätie a stres, pričom súd
nemal žiaden dôvod pochybovať o pravdivosti týchto jej tvrdení. Je totiž všeobecne známe, že súdne
konanie predstavuje negatívny zásah do bežného života strany sporu a je spôsobilé privodiť jej ujmu
v súkromnom živote vo forme strachu, neistoty, nepríjemných pocitov zo súdneho konania a z jeho

výsledku.

17. Vychádzajúc z rozsahu a intenzity zásahu do práv žalobkyne ako spotrebiteľa, zohľadňujúc pritom
nedostatky podstatných obsahových náležitostí zmluvy o úvere, výšku bezdôvodného obohatenia
žalovanej3849,53€,výškureálnehroziacejujmy15296€predstavujúcuaž70%zosumyposkytnutého
úveru, trvanie protiprávneho stavu po dobu 7 rokov, nevyhnutnosť iniciovania súdneho konania

zo strany žalobkyne a s tým súvisiaci negatívny zásah do jej súkromného života, súd dospel k záveru,
že žalobkyňou požadovaných 500 € titulom finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 poslednej vety
ZoOS v okolnostiach daného prípadu spĺňa požiadavku primeranosti. Podľa názoru súdu suma 500 €
zodpovedá zákonom zvýraznenej ochrane spotrebiteľa (satisfakčná funkcia), a má aj ním požadovanú
primeranú sankčnú povahu, ktorá má viesť žalovanú k upusteniu od obdobného konania v budúcnosti.

Na základe uvedeného súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom primeraného finančného
zadosťučinenia sumu 500 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

18. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Keďže žalobkyňa mala v konaní úspech v celom rozsahu, súd jej priznal voči žalovanej nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného

poriadku).