Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. december 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/234/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415211555
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1415211555.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a

členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a Mgr. Patricie Skotnickej, v právnej veci žalobcov: Členovia
pozemkového spoločenstva, v zmysle § 16 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových
spoločenstvách zastúpení pozemkovým spoločenstvom Lesné pozemkové spoločenstvo v Záhorskej
Bystrici, IČO : 30 781 035, Bratislava - Záhorská Bystrica, Čsl. tankistov č. 134, zastúpení JUDr. Margita
Medveczká, advokátka, Bratislava, Drotárska cesta č. 68, proti žalovanému : Slovenská republika,
v mene ktorej koná LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO : 36 038 351, Banská Bystrica,
Námestie SNP č. 8, zastúpený JUDr. Eva Hrinková, advokátka, Bratislava, Hečkova č. 18, o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Mestského súdu Bratislava
IV (vo veci Okresného súdu Bratislava IV) zo dňa 23. mája 2018, č. k. 18 C 296/2015-285, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava IV) zo dňa 23. mája 2018,
č. k. 18 C 296/2015-285, vo výroku I. m e n í tak, že u r č u j e , že vlastníkmi nehnuteľností :

A) zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu v Bratislave, odbor katastrálny pre okres
Bratislava IV, obec: BA-m. č. R. N., k.ú. R. N. na U. Č.. XXXX ako parcela registra „E“, parc. č. XXXX/X -

lesné pozemky o výmere 132.562 m2, a zároveň na LV č. XXXX ako parcela registra „C“, parc. č. XXXX/
X - lesné pozemky o výmere 132.562 m2 sú títo členovia Lesného pozemkového spoločenstva v R. N. :

- L.. O. N. I. D. Í. G., F.. N., D. XX.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXX, N. XXX XX N., D. Č.. XX, Z. - S.
Z. A. X/XX
- L.. W. A. L. U. Á. F. L. G. P. S. Á., F.. A., D. XX.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXXX, N. XXX XX N., M.
Č.. XXXX/X, Z. - S. Z. A. X/XX V. X/XXX
- L.. H. O. V. U. L. D. P. S. Z. G. Ý., F.. O., D. XX.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXXX, N. N., F. Č.. XXXX/

XX, Z. - S. Z. A. XX/XXXX (X/XX V. X/XXX)
- I. U. V. Y. C. G. P. S. L. Č. P. S. Á. , F.. O., D. XX.XX.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXX, N. XXX XX Z., A.
G. Č.. X, Z. - S. Z. A. X/XX V. X/XXX
- Š. R. Á. F. I. Y. G. Á. , F.. L., D. XX.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXX, N. XXX XX Z., W. Č.. XXX/XX,
Z. - S. Z. A. X/XX
- M. R. Á. F. I. Y. G. Ý., F.. R., D. XX.XX.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXXX, N. XXX XX N., R. Č.. XXXX/
X, Z. - S. Z. A. X/XX

- V. R. Á. F. I. Y. G. Á., F.. R., D. X.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXX, N. XXX XX A. O. Č.. XXX, Z. - S.
Z. A. X/XX
- G. M. Á. D. P. Š. P. S. Á., F.. R., D. XX.XX.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXXX, XXX XX N. N., L. Č.. XXXX/
X, Z. - S. Z. A. X/XX
- V. F. I. Š. P. S. Z. G. Á., F.. N., D. XX.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXXX, N. XXX XX N., H. Č.. XXXX/
XX, Z. - S. Z. A. X/XX
- M. R. Á. F. I. Y. G. Á., F.. U., D.Á. XX.XX.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXXX, N. XXX XX N., W. Č.. XXXX/

XXC, Z. - S. Z. A. X/XX- D. Š. H. Ú. F. P. S. Á., F.. G., D. XX.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXX, N. XXX XX N., B. Č.. XXXX/XX,
Z. - S. Z. A. X/X
- C. O. V. Š. G. P. S. Á., F.. Z., D. XX.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXXX, N. XXX XX N., B. Č.. XXXX/

XX, Z. - S. Z. A. X/XX
- F. G. V. C. Á. D. G. P. S. Á., F.. D., D. XX.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXX, N. XXX XX N., Č.. H. Č..
XXXX/XX, Z. - S. Z.Y. A. X/XX
- F.. U. S. U. Č. I. G., F.. S., D. XX.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXX, N. XXX XX N., G.. M. F. Č.. XXXX/
XX, Z. - S. Z. A. X/XX

- L.. N. N. U. I. Y. C. V., F.. N., D. XX.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXX, N. XXX XX O., U. Č.. XXX/X, Z.
- S. Z. A. X/XXX
- F.. O. C. P. F. I. Y. G. Á. , A.., F.. F., D. XX.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXX, N. XXX XX N., O. Č.. XXXX/
XX, Z. - S. Z. A. X/XX
- I. G. P. Š. L. Y. G. Ý., F.. G., D. XX.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXXX, N. XXX XX N., C.. O. Č.. XXXX/
X, Z. - S. Z. A. X/XXX

- P. H. F. P. M. V. G. P. S. Á. , D. XX.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXXX, N. XXX XX O. H., D. Č.. XX,
Č. - S. Z. A. X/XXX
- L.. V. G. X. R. O. P. S. Á., F.. S., D. X.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXX, N. XXX XX N., H. Č.. XXX/XX,
Z. - S. Z. A. X/XX
- G. M. V. O. V. F. L. G., F.. M., D. X.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXXX, N. XXX XX N., C. Č.. XXXX/X,

Z. - S. Z. A. X/XX
- L.. A. O. V. U. L. D. P. S. Z. G. Ý., F.. O., D. X.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXX, N. XXX XX N., H. Č..
XXXX/XX, Z. - S. Z. A. X/XXX V. X/XXX
- O.. N. B. F. I. B. B. I. F. Z. I. D., F.. O., D.Á. XX.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXXX, N. XXX XX N., Č..
H. Č.. XXXX/XXX, Z. - S. Z. A. X/XXX V. X/XXX

- L.. Z. N. I. F. D. Á. H. P. S. Á., F.. O., D. X.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXXX, N. XXX XX N., C. Č..
XXXX/XX, Z. - S. Z. A. X/XXX
- T. Z. H. V. F. Ý., F.. Z., D. XX.XX.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXX, N. XXX XX N., R. Č.. XXXX/X, Z. -
S. Z. A. X/XX
- O. Z. H. V. F. Ý., F.. Z., D. X.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXXX, N. XXX XX N., R. Č.. XXXX/X, Z. - S.

Z. A. X/XX
- O. Y. C. F. L. Z. H. L. V. D., F.. Z., D. X.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXXX, N. XXXX I. W. Z.., A..P.. N.
XXX, C. Y. XXX XX, X. - S. Z. A. X/XX
- Š. Z. H. V. F. Ý., F.. Z., D. X.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXX, N. XXX XX N., H. Č.. XXXX/XX, Z.- S.
Z. A. X/XX

- F.. M. N. U. I. Y. C. V., Y.. F.. N., D. XX.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXX, N. XXX XX N., H. Č.. XXXX/
XX, Z. - S. Z. A. X/XX
- M. N. U. I. Y. C. V., F.. N., D. XX.XX.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXX, N. XXX XX N., N. Č.. XXXX/XXA,
Z. - S. Z. A. X/XXX
- M. N. U. I. Y. C. V., F.. N., D. XX.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXXX, N. XXX XX N., J. Č.. XXXX/XX,

Z. - S. Z. A. X/XX

B) zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu v Bratislave, odbor katastrálny pre okres
Bratislava IV, obec: BA-m. č. R. N., G..Ú.. R. N. na U. Č.. XXXX ako parcela registra „E“, parc. č. XXXX/X
- lesné pozemky o výmere 2.368 m2 a zároveň na LV Č.. XXXX ako parcela registra „C“, parc. č. XXXX/

XX - lesné pozemky o výmere 2.368 m2 sú títo členovia Lesného pozemkového spoločenstva v R. N. :

- T. Z. H. V. F. Ý., F.. Z., D. XX.XX.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXX, N. XXX XX N., R. Č.. XXXX/X, Z. -
S. Z. A. X/XX
- O. Z. H. V. F. Ý., F.. Z., D. X.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXXX, N. XXX XX N., R. Č.. XXXX/X, Z. -

S. Z. A. X/XX
- O. Y. C. F. L. Z. H. L. V. D., F.. Z., D. X.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXXX, N. XXXX I. W. Z.., A..P.. N.
XXX, C. Y. XXX XX, X. - S. Z. A. X/XX
- L.. W. A. L. U. Á. F. L. G. P. S. Á., F.. A., D. XX.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXXX, N. XXX XX N., M.
Č.. XXXX/X, Z. - S. Z. A. X/XX V. X/XXX

- L.. H. O. V. U. L. D. P. S. Z. G. Ý., F.. O., D. XX.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXXX, N. N., F. Č.. XXXX/
XX, Z. - S. Z. A. XX/XXXX (X/XX V. X/XXX)
- I. U. V. Y. C. G. P. S. L. Č. P. S. Á. , F.. O., D. XX.XX.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXX, N. XXX XX Z., A.
G. Č.. X, Z. - S. Z. A. X/XX V. X/XXX- Š. R. Á. F. I. Y. G. Á. , F.. L., D. XX.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXX, N. XXX XX Z., W. Č.. XXX/XX,
Z. - S. Z. A. X/XX
- M. R. Á. F. I. Y. G. Ý., F.. R., D. XX.XX.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXXX, N. XXX XX N., R. Č.. XXXX/

X, Z. - S. Z. A. X/XX
- V. R. Á. F. I. Y. G. Á., F.. R., D. X.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXX, N. XXX XX A. O. Č.. XXX, Z. - S.
Z. A. X/XX
- G. M. Á. D. P. Š. P. S. Á., F.. R., D. XX.XX.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXXX, XXX XX N. N., L. Č.. XXXX/
X, Z. - S. Z. A. X/XX

- V. F. I. Š. P. S. Z. G. Á., F.. N., D. XX.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXXX, N. XXX XX N., H. Č.. XXXX/
XX, Z. - S. Z. A. X/XX
- M. R. Á. F. I. Y. G. Á., F.. U., D.Á. XX.XX.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXXX, N. XXX XX N., W. Č.. XXXX/
XXC, Z. - S. Z. A. X/XX
- D. Š. H. Ú. F. P. S. Á., F.. G., D. XX.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXX, N. XXX XX N., B. Č.. XXXX/XX,
Z. - S. Z. A. X/X

- M. F. Á. Y. P. S. Á., F.. Z., D. X.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXXX, N. XXX XX N., C. Č.. XXX/XX, Z.
- S. Z. A. X/XX
-F.U. G. V. C. Á. D. G. P. S. Á., F.. D.Á., D. XX.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXX, N. XXX XX N., Č.. H.
Č.. XXXX/XX, Z. - S. Z. A. X/XX
- F.. U. S. U. Č. I. G., F.. S., D. XX.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXX, N. XXX XX N., G.. M. F. Č.. XXXX/

XX, Z. - S. Z. A. X/XX
- L.. N. N. U. I. Y. C. V., F.. N., D. XX.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXX, N. XXX XX O., U. Č.. XXX/X, Z.
- S. Z. A. X/XXX
- F.. O. C. P. F. I. Y. G. Á. , A.., F.. F., D. XX.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXX, N. XXX XX N., O. Č.. XXXX/
XX, Z. - S. Z. A. X/XX

- I. G. P. Š. L. Y. G. Ý., F.. G., D. XX.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXXX, N. XXX XX N., C.. O. Č.. XXXX/
X, Z. - S. Z. A. X/XXX
- P. H. F. P. M. V. G. P. S. Á. , D. XX.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXXX, N. XXX XX O. H., D. Č.. XX,
Č. - S. Z. A. X/XXX
- L.. S. C. P. F. Á. G. P. S. Á., F.. S., D. XX.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXX, N. XXX XX N., Z. XXX/X,

Z. - S. Z. A. X/XX
- S. N. V. F. L. Y. P. S. Á., D. X.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXX, N. XXX XX N., Ľ. T. Č.. XXXX/XX, Z.
- S. Z. A. X/XX
- L.. A. O. V. U. L. D. P. S. Z. G. Ý., F.. O., D. X.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXX, N. XXX XX N., H. Č..
XXXX/XX, Z. - S. Z. A. X/XXX V. X/XXX

- O.. N. B. F. I. B. B. I. F. Z. I. D., F.. O., D.Á. XX.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXXX, N. XXX XX N., Č..
H. Č.. XXXX/XXX, Z. - S. Z. A. X/XXX V. X/XXX
- L.. Z. N. I. F. D. Á. H. P. S. Á., F.. O., D. X.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXXX, N. XXX XX N., C. Č..
XXXX/XX, Z. - S. Z. A. X/XXX
- Š. Z. H. V. F. Ý., F.. Z., D. X.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXX, N. XXX XX N., H. Č.. XXXX/XX, Z.- S.

Z. A. X/XX
- F.. M. N. U. I. Y. C. V., Y.. F.. N., D. XX.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXX, N. XXX XX N., H. Č.. XXXX/
XX, Z. - S. Z. A. X/XX
- M. N. U. I. Y. C. V., F.. N., D. XX.XX.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXX, N. XXX XX N., N. Č.. XXXX/XXA,
Z. - S. Z. A. X/XXX

- M. N. U. I. Y. C. V., F.. N., D. XX.X.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXXX, N. XXX XX N., J. Č.. XXXX/XX,
Z. - S. Z. A. X/XX

a vo výroku II. mení tak, že všetkým žalobcom spoločne a nerozdielne priznáva nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

II. Všetkým žalobcom spoločne a nerozdielne priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 23.5.2018, č. k. 18 C 296/2015-285, zamietol žalobu o

určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (výrok I.) a o trovách konania rozhodol tak, že úspešnýžalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Rozhodnutie
právne odôvodnil ustanoveniami § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“) a § 7 ods. 1, 2 zákona č. 215/1919 o zabrání velkého majetku pozemkového. Pokiaľ

ide o vecné odôvodnenie uviedol, že žalobou, v znení jej úpravy na pojednávaní dňa 23.5.2018, sa
žalobca domáhal, aby súd určil, že fyzické osoby bližšie špecifikované v žalobe ako členovia Lesného
pozemkového spoločenstva v Záhorskej Bystrici (ďalej aj ako „Spoločenstvo“) sú v podieloch bližšie
špecifikovaných v žalobe vlastníkmi nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu
v Bratislave, odbor katastrálny pre okres Bratislava IV, obec: BA-m. č. R. N. na U. Č.. XXXX (predtým

U. Č.. XXXX) ako parcela registra „E“, parcela č. XXXX/X - lesné pozemky o
výmere 132.562 m2 a nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu v Bratislave,
odbor katastrálny pre okres Bratislava IV, obec: BA-m. č. R. N. na LV č. XXXX ako parcela registra
„E“, parcela č. XXXX/X - lesné pozemky o výmere 2.368 m2 (ďalej len „pozemky/nehnuteľnosti“).
Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom v
Bratislave, odbor katastrálny pre okres Bratislava IV, obec BA - m. č. R. N. na LV č. XXXX ako vlastník

nehnuteľností - lesného pozemku registra „C“ s parcelným č. XXXX/X, s poznámkou, že hodnovernosť
údajov vlastníckeho práva k predmetnému pozemku bola spochybnená duplicitou vlastníctva k pozemku
registra „E“ s parcelným č. XXXX/X, zapísaného na LV č. XXXX (XXXX) a lesného
pozemku registra „C“ s parcelným č. XXXX/XX, s poznámkou, že hodnovernosť údajov vlastníckeho
práva k predmetnému pozemku bola spochybnená duplicitou vlastníctva k pozemku registra „E“ s

parcelným č. XXXX/X, zapísaného na LV č. XXXX. Žalobca má za to, že nie
žalovaný, ale členovia žalobcu ako spoluvlastníci sú vlastníkmi uvedených pozemkov. Nie je ani zrejmé,
akým spôsobom došlo k zaevidovaniu vlastníctva žalovaného. Členovia žalobcu boli ako spoluvlastníci
predmetných lesných pozemkov zapísaní v evidencii nehnuteľností na základe Notárskej zápisnice N
44/93 Nz 42/93, zo dňa 9.4.1993 a Notárskej zápisnice N 8/94 Nz 8/94, zo

dňa 10.1.1994, ktorých obsahom je osvedčenie, že členovia žalobcu sú spoluvlastníkmi predmetných
pozemkov. Tieto získali ich právni predchodcovia kúpou od grófa U. G., kúpnopredajnou zmluvou zo
dňa 16.1.1942 s tým, že nebol vykonaný pozemnoknižný zápis. Podkladmi pre vydanie uvedeného
osvedčenia bolo potvrdenie advokáta Dr. A. T. o zaplatení kúpnej ceny za pozemky zo dňa 4.9.1934,
4.10.1934, 10.1.1933, 12.9.1934 a 16.10.1937, vyjadrenie Miestneho úradu v Záhorskej Bystrici o tom,

že Lesná spoločnosť L. a spol. mala v katastri obce R. N. v lokalite T. vo vlastníctve les o výmere
cca 40 ha a čestné prehlásenie dvoch svedkov o držbe pozemkov právnymi predchodcami účastníkov.
Navyše už v geometrickom pláne a výkaze plôch č. XXX/XX z roku 1937, vyhotovenom Ing V. D.,
úradne oprávneným civilným inžinierom - R. S. B., S. H.. Z. Č.. XX, M. I. V. O. A. Č.. XXXX/2, XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X V. XXXX Družstvo L. (právny predchodca žalobcu). Lesné spoločenstvo L. a spol.

vlastnilo les o výmere 41,5 ha a tento aj v nasledujúcich rokoch riadne obhospodarovalo až do založenia
bývalého Jednotného roľníckeho družstva (ďalej aj „JRD“) v Záhorskej Bystrici v roku 1957, kedy svoj
lesný majetok odovzdalo do hospodárenia tomuto JRD. V roku 1958 bolo Lesné spoločenstvo L. a
spol. zrušené podľa § 1 písm. a) zákona č. 2/1958 Sb. n. SNR o úprave pomerov a obhospodarovaní
spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov (ďalej aj „zákon

č. 2/1958 Sb. n. SNR“) a Rada Okresného národného výboru vzhľadom na to rozhodnutím č. 7308/58
zo dňa 29.5.1958, rozhodla o odovzdaní jeho lesných pozemkov o výmere 39.700 ha
do obhospodarovania Krajskej správe lesov podľa § 2 ods. 1 zákona č. 2/1958
Sb. n. SNR. Týmto však nezaniklo vlastnícke právo členov Spoločenstva k
predmetnýmlesnýmpozemkom,ktorísaaždoroku1958opozemkyriadnestarali,užívaliich,vykonávali

ťažbu a predaj dreva, za čo odvádzali príslušné dane a poplatky. Svedčia o tom
výmery z rokov 1953, 1954, tzv. Soznanie k dôchodkovej dani družstiev na rok 1955 a
1956, Priama hospodárska zmluva o výkupe dreva z roku 1957 medzi Lesnou spoločnosťou L. a spol.
a Lesným závodom Bratislava. V roku 1988 bola medzi Obvodným národným výborom Bratislava IV
ako odovzdávajúcou organizáciou a Západoslovenskými štátnymi lesmi Bratislava ako preberajúcou

organizáciou uzatvorená Hospodárska zmluva č. P-2681/1988-153, na základe ktorej
bola prevedená správa majetku - nehnuteľností špecifikovaných v zmluve. Nedošlo však a ani nemohlo
dôjsť k prevodu vlastníckeho práva, nakoľko ich vlastníkom boli vždy členovia bývalého Družstva L.
a spol., resp. ich právni nástupcovia a nie Obvodný národný výbor. Navyše osoba, ktorá túto zmluvu
podpísala, nemala na to oprávnenie. Právne postavenie členov žalobcu je neisté, keďže vlastnícke

právo k pozemkom je zapísané v katastri nehnuteľností duplicitne aj v prospech žalovaného, je tu
naliehavýprávnyzáujemnatakomtourčení,pričomrozsudoksúdumôžebyťjedinýmpodkladom,ktorým
bude odstránená v katastri evidovaná duplicita vlastníctva a zabezpečená právna istota skutočnýchvlastníkov. Žalovaný nenadobudol pozemky od vlastníka, t. j. od členov žalobcu, preto sa nemohol stať
ich vlastníkom.
1.2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko nárok žalobcu považuje za nepreukázaný a nedôvodný.

Uviedol, že Záborovým zákonom č. 215/1919 Zb. prešla pôda do vlastníctva štátu de iure. Ustanovenie §
6 Záborového zákona zabezpečilo pôvodným vlastníkom na zabranej (vyvlastnenej) pôde hospodárenie
až do jej faktického prevzatia štátom. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej s Ľ. G. ako predávajúcim, ktorú
predložil žalobca, explicitne vyplýva, že platnosť prevodu je podmienená schválením v zmysle
§ 7 Záborového zákona. Vyžaduje sa úradný súhlas na scudzenie zabraného majetku, a nemá bez neho

pre štát právne následky, resp. vyžadujú tieto právne konania povolenie vtedajších pozemkových úradov
a bez nich sú neplatné. Navyše kúpnou zmluvou nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva bez
zápisu v pozemkovej knihe, ktorý mal konštitutívne účinky pri prechode vlastníctva k nehnuteľnostiam
pred 1.1.1954, kedy platilo uhorské obyčajové právo. Na zápise pozemkovoknižnej vložky č. 26 je
zaevidovaný zápis o konfiškácii uvedených pozemkov podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb.
o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako

aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení nariadenia SNR č. 64/1946 Zb., a tieto
pozemky boli predmetom konfiškácie ich reálnemu pôvodnému vlastníkovi - grófovi G.. Dôkazy, ktoré
v konaní predložil žalobca na preukázanie vlastníctva jeho členov považuje žalovaný za irelevantné,
nakoľko preukazujú len to, že právni predchodcovia členov žalobcu tieto lesné pozemky užívali. Uviedol
tiež, že predložený geometrický plán nebol nikdy premietnutý do pozemkovoknižnej mapy ani do A. Č..

XX. Z predloženej Hospodárskej zmluvy je zrejmé, že sa jednalo o prevod správy národného majetku,
a teda majetku štátu preberajúcej organizácii - Západoslovenské štátne lesy Bratislava, ako právnemu
predchodcovi aktuálneho správcu sporných pozemkov, a teda sporné pozemky boli majetkom štátu,
a preto aj sú majetkom štátu. Ďalej poukázal na to, že predmetom predloženej kúpnej zmluvy nie
sú pozemky, ktorých určenie vlastníctva je predmetom tohto konania. Zároveň uviedol, že členovia

žalobcu nenadobudli predmetné pozemky ani titulom vydržania, keďže mali vedomosť o tom, že ich
držba daných nehnuteľností nebola v poriadku, resp. ich vlastníctvo nebolo v súlade so zákonom. Právni
predchodcovia členov žalobcu tiež neboli dobromyseľní v tom, že im vlastnícke právo k pozemkom patrí,
keďže nemali právny titul nadobudnutia. Samotná držba k vydržaniu nepostačuje. Neznalosť jasného,
zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona neospravedlňuje - pri zachovaní obvyklej

opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má
v úmysle urobiť. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu
vlastníckeho práva, nemožno preto uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoc i
dobromyseľného nadobúdateľa. Nemožno v takomto prípade uprednostniť požiadavku právnej istoty a
ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť

viac práv ako má sám. Žalobca nepreukázal titul, na základe ktorého právni predchodcovia členov
žalobcu nadobudli pozemky do vlastníctva, ani to, že by členovia žalobcu a ich právni predchodcovia
boli dobromyseľní v tom, že im vlastnícke právo patrí. Predovšetkým nepreukázal riadny vstup do držby.
Samotné dlhodobé užívanie pozemku nie je pre dobromyseľnosť postačujúce.
1.3. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že zo súdnej praxe vyplýva, že na nadobudnutie

vlastníckeho práva nie je nevyhnutný zápis do pozemkovej knihy. Intabulačný princíp nadobudnutia
vlastníckeho práva poznal aj výnimky. Lesné pozemkové spoločenstvo v Záhorskej Bystrici je právnym
nástupcom štyroch subjektov, z ktorých každý kupoval v rámci pozemkovej reformy od
grófa G. časť lesa, Spoločnosť bývalých urbarialistov v Záhorskej Bystrici kúpil 266 k. j., Roľnícke lesné
družstvo O. a spol. v Záhorskej Bystrici - kúpil 151 k. j., Roľnícke lesné družstvo N. a spol. v Záhorskej

Bystrici - kúpil 135 k. j., Roľnícke družstvo L. a spol. v Záhorskej Bystrici - kúpil 71 k. j. Predložená kúpna
zmluva sa týka kúpy lesa v mene Spoločnosti bývalých urbarialistov v Záhorskej Bystrici, kúpnu zmluvu
týkajúcu sa družstva L. žalobca nemá, ale viaceré dokumenty potvrdzujú, že bola uzatvorená. Okolnosti
založeniadružstievvysvetľujevosvojomčestnomvyhláseníajM.N.,D.W.X.X.XXXX,najstaršíobyvateľ
R. N. a vnuk jedného zo zakladateľov družstva L., pána M. O.. Okrem okolností založenia družstiev

potvrdzuje aj užívanie a vlastníctvo nadobudnutého lesa zakladajúcimi členmi družstiev. Za účelom
preukázania dobromyseľného nadobudnutia vlastníckeho práva predložil žalobca potvrdenia o zaplatení
celej kúpnej ceny, na základe čoho boli právni predchodcovia členov žalobcu ako noví vlastníci uvedení
do užívania pozemkov. Žalobca ďalej uviedol, že ním predložené dôkazy preukazujú, že štátne orgány
a orgány zodpovedné za správu lesov komunikovali s právnymi predchodcami členov žalobcu ako s

vlastníkmi, a ich vlastnícke právo rešpektovali. Opätovne uviedol, že žalovaný nemá k dispozícii
žiadny právny titul nadobudnutia pozemkov. Keďže sa v Hospodárskej zmluve z roku 1988 prevádzalo
iba právo hospodárenia a nie vlastnícke právo, žalobca má za to, že už z tohto úkonu bolo zrejmé, že
si žalovaný bol vedomý toho, že nie je vlastníkom, preto prevádzal len právo hospodárenia.1.4. Žalovaný po vyjadrení žalobcu na svojom tvrdení zotrval. Uviedol, že žalobca nepreukázal ani
tvrdeniaozaplateníkúpnejceny,pretožezpredloženýchdokladovnevyplýva,žebymaloísťozaplatenie
kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy, a už vôbec nie, že sa prevzaté financie týkali pozemkov, ktoré

sú predmetom tohto sporu. Preto zotrval na tom, že k prevodu pozemkov v roku 1942 od grófa G. nikdy
nedošlo, najmä s ohľadom na nepreukázanie titulu nadobudnutia predmetných
pozemkov, a tiež na nepreukázanie dobromyseľnosti domnelých vlastníkov a ich právnych nástupcov,
že im vlastnícke právo patrí.
1.5.Súdprvejinštancievykonanýmdokazovanímzistilnasledovnýskutkovýstav. Zvýpisuzlistu

vlastníctva č. XXXX (č. l. 13 a nasl. spisu), okres - Bratislava IV, BA - m. č. R. N., G.. Ú.. R. N., zistil, že k
parceleč.XXXX/Xreg.„E“lesnépozemkyovýmere2.368m2,súakovlastnícizapísaníčlenoviažalobcu
s poznámkou, že hodnovernosť údajov vlastníckeho práva bola spochybnená duplicitou vlastníctva k
pozemku registra „C“ parcela č. XXXX/XX, zapísaného na LV č. XXXX, na základe Notárskych zápisníc
Nz42/93,Nz8/94aHospodárskejzmluvyč.P-2681/1988-153.Zvýpisuzlistuvlastníctva č.XXXX
(č. l. 16 a nasl. spisu), okres - Bratislava IV, BA - m. č. R. N., G.. Ú.. R. N., zistil, že k parcele č. XXXX/

X registra „E“ lesné pozemky o výmere 132.256 m2, sú ako vlastníci zapísaní členovia žalobcu
s poznámkou, že hodnovernosť údajov vlastníckeho práva bola spochybnená duplicitou vlastníctva k
pozemku registra „C“ parcelné č. XXXX/5, zapísaného na LV č. XXXX, na základe Notárskych zápisníc
Nz 42/93, Nz 8/94 a Hospodárskej zmluvy č. P-2681/1988-153. Z rozhodnutia Obvodného
úradu Bratislava IV o zápise do registra pozemkových spoločenstiev (č. l. 19 a nasl. spisu) a výpisu z

registra pozemkového spoločenstva vyplýva (č. l. 21 spisu), že dňom 28.5.1996 sa Lesné spoločenstvo
v Záhorskej Bystrici zapisuje do registra pozemkových spoločenstiev, pričom dňa 25.5.1999 došlo k
zmene názvu na Lesné pozemkové spoločenstvo v Záhorskej Bystrici. Dňa 7.1.2011 došlo k zmene
údajovvregistripozemkovýchspoločenstiev(č.l.22anasl.spisu).Zozápisnicenavalnomzhromaždení
Lesného pozemkového spoločenstva v Záhorskej Bystrici (č. l. 25 a nasl. spisu), vyplýva, že uznesením

č. 4/2012 valné zhromaždenie poverilo výbor, aby v prípade, ak akýkoľvek dôvod bude brániť zápisu
vlastníckych práv členov Spoločenstva ako podielových spoluvlastníkov spoločných nehnuteľností k
spoločnej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, zabezpečil spísanie a podanie návrhu na určenie
vlastníckych práv členov Spoločenstva ako spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti k tým spoločným
nehnuteľnostiam, ktorých vlastníctvo je sporné a zabezpečil všetky podmienky, aby takéto vlastníctvo

bolo zapísané do katastra nehnuteľností. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX (č. l. 28 a
nasl. spisu), okres Bratislava IV, BA - m. č. R. N., kat. úz. R. N., súd prvej inštancie zistil, že na parcele č.
XXXX/X registra „C“ lesné pozemky o výmere 132.256 m2, je ako vlastník zapísaný žalovaný
s poznámkou, že hodnovernosť údajov vlastníckeho práva bola spochybnená duplicitou vlastníctva k
pozemku registra „E“ parcely č. XXXX/X, zapísaného na LV č. XXXX, na základe listín Hospodárskej

zmluvy č. A.-XXXX/XXXX-XXX a Notárskych zápisníc Nz 42/93, Nz 8/94 a na
parcele č. XXXX/XX o výmere 2.368 m2, kde je tiež vlastníkom žalovaný bolo
vlastníctvo spochybnené duplicitou vlastníctva k pozemku registra „E“ parcele č. XXXX/X, zapísaného
na LV č. XXXX, na základe listín Hospodárskej zmluvy č. A.-XXXX/XXXX-XXX a Notárskych zápisníc
Nz 42/93, Nz 8/94. Členovia lesnej spoločnosti L. a spol. Záhorská Bystrica požiadali dňa 31.6.1992

Štátne notárstvo o vydanie osvedčenia ako podkladu na zápis vlastníckych práv k spoločnému lesu
Spoločenstva Ivák a spol. o výmere 39,7 ha, zapísaných vo vložke 26 parcela č. XXXX, Č.. XXXX, Č..
XXXX, Č.. XXXX/X (č. l. 38 a nasl. spisu). Miestny úrad Záhorská Bystrica dňa 8.12.1992 adresoval
Štátnemu notárstvu Bratislava IV potvrdenie (č. l. 40 spisu), že do stanoveného termínu neboli vznesené
žiadne námietky o úprave vlastníckych vzťahov k lesným pozemkom spoločnosti L. a spol. Notárskou

zápisnicou N 44/93 Nz 42/93 zo dňa 9.4.1993 (č. l. 41 a nasl. spisu), spísanou notárom JUDr. L.
O.Á., bolo osvedčené vlastníctvo právnych predchodcov členov žalobcu ako právnych nástupcov k
lesom o celkovej výmere 39,7 ha na parcele č. XXXX/X, Č.. XXXX, Č.. XXXX V. Č.. XXXX. Predmetné
pozemky podľa notárskej zápisnice získali právni predchodcovia účastníkov kúpou od grófa G., pričom
pozemkovoknižný zápis nebol vykonaný. Účastníci predložili potvrdenia advokáta Dr. A. T. o zaplatení

kúpnej ceny za pozemky, vyjadrenie Miestneho úradu v Záhorskej Bystrici o tom, že Lesná spoločnosť L.
a spol. mala v katastri obce v Záhorskej Bystrici, v lokalite T., vo vlastníctve les o výmere cca 40 ha
a čestné prehlásenie dvoch svedkov o držbe pozemkov právnymi predchodcami účastníkov. Ak do 10.
rokov od zápisu do evidencie nehnuteľností neuplatní iná osoba na súde alebo v konaní o pozemkových
úpravách vlastnícke právo k pozemkom, stávajú sa uvedení účastníci vlastníkmi pozemkov na základe

vydržania. Notárskou zápisnicou N 8/94 Nz 8/94 zo dňa 10.1.1994 (č. l. 49 a nasl. spisu), spísanou
notárom JUDr. L. O. bolo zmenené pôvodné osvedčenie v časti označenia parciel na č. XXXX/X, Č..
XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX, Č.. XXXX/X. Advokát A. T. dňa 16.10.1937 potvrdením adresovaným Š.
L. a spol. uviedol, že účtuje obnos 51.000,- Kč na kúpnu cenu Roľníckeho lesného družstva v ZáhorskejBystrici. Súčasne ich pripustil „do úžitku kupovaných nemoviští a síce na tie parcely s ohľadom ktorých
sa s dôverníkom strany dohodnú“ (č. l. 52 spisu). Advokát A. T. listom zo dňa 21.4.1937
požiadal Š. L., aby vyplatil revírnikovi S. obnos 3.000,- Kč (č. l. 53 spisu). Advokát A. T. listom zo dňa

4.10.1934 potvrdil Š.H. L., že od neho prijal v hotovosti obnos 13.000,- Kč v záležitosti odpredaja
Francovho dvora (č. l. 54 spisu). Advokát A. T. listom zo dňa 12.9.1934 potvrdil Š. L., že od neho prijal
v hotovosti obnos 10.000,- Kč v záležitosti odpredaja Francovho dvora (č. l. 55 spisu). Advokát A. T.
listom zo dňa 4.9.1934 potvrdil Š. L., že od neho prijal obnos 22.273,- Kč (č. l. 56 spisu). Prehlásením
zo dňa 16.1.1939, Š. L. a spol. ako osoby, ktorým bol od veľkostatku G. pridelený les v Stupave v obci

R. N. vo výmere cca 70,- katastrálnych jutár, preberajú do užívania v rovnakých podieloch, ako aj do
vlastníctva s tým, že žiadajú, aby konečná zmluva čím skôr uzavretá bola v tomto zmysle a aby im
les bol daný do vlastníctva (č. l. 57 spisu). Podľa kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 16.1.1942, uzavretej
medzi Ľ. G. ako predávajúcim a Spolkom bývalých urbarialistov v Záhorskej Bystrici, zastúpeným Š.
L., predsedom, Š. O., hospodárom a obyvateľmi Záhorskej Bystrice, ako kupujúcimi, pod podmienkou
schváleniavzmysle§7zákonač.215/1919Sb.z.an.,predmetombolakúpalesavStupavevZáhorskej

Bystrici zapísaného v pozemkovoknižnej vložke obce Záhorská Bystrica číslo XX parcely č. XXXX/X, Č..
XXXX/X,Č..XXXX,Č..XXXX/X,Č..XXXX/X,Č..XXXX/X, Č..XXXX/X,Č..XXXX/X,Č..XXXX/
X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX,
Č.. XXXX/X, Č.. XXXX, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, spolu vo výmere
408 katastrálnych jutár 1336 štvorcových siah. Kupujúca strana do držby a úžitku zmluvou kúpených

nehnuteľností podľa bodu IV. zmluvy vstúpila do výmery 328 katastrálnych jutár 783 štvorcových siah
dňom 1.1.1934, a do výmery 80 katastrálnych jutár 553 štvorcových siah dňom 1.10.1937 (č. l. 59 a nasl.
spisu). Z geometrického plánu V. D. č. 191/37 vyplýva, že podľa nového stavu je Družstvo L. majiteľom
čísla parcely XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX S. R. N., o celkovej výmere 41,01 ha (č. l.
66 a nasl. spisu). Z rozhodnutia Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady Okresného

národného výboru Bratislava - okolie v Bratislave, číslo 7308/56, zo dňa 29.5.1958 vyplýva, že Lesné
spoločenstvo L.G. a spol. R.. N. odovzdalo spoločný les do obhospodarovania podľa § 2 zákona č.
2/1958 Zb. SNR. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že Lesné spoločenstvo L.
a spol. v R. N. bolo podľa zákona č. 2/1958 Zb. SNR zrušené. Užívalo spoločný les o celkovej výmere
39,700 ha, zapísané v pozemkovej knihe kat. úz. R. N. vo vložke č. XX parcely č. XXXX, Č.. XXXX, Č..

XXXX, Č.. XXXX/X, ktoré bolo odovzdané do obhospodarovania Krajskej správe lesov v Bratislave (č.
l. 70 a nasl. spisu). Výmerom zo dňa 7.3.1953 Správa lesného hospodárstva v Bratislave určila Lesnej
spoločnosti L. a spol. v R. N. kvótu palivového dreva na I. štvrťrok 1953 (č. l. 72 spisu). Krajský národný
výbor v Bratislave dňa 17.3.1954 Lesnému spoločenstvu L. schválil hospodársky
plán lesa na hospodárske obdobie 1952-1961 vo výmere 39,27 ha (č. l. 73 spisu). Správa lesného

hospodárstva v Bratislave určila výmerom zo dňa 1.7.1954 Lesnej spoločnosti L. a spol. príspevok na
kalendárny rok 1954 v sume 1.191,- Kčs za les vlastníka/držiteľa lesa vo výmere 39,70 ha (č. l. 74 spisu).
Lesné spoločenstvo L. a spol. dňa 15.1.1957 adresovalo Okresnému národnému výboru v Bratislave -
okolie, finančnému odboru soznanie k dôchodkovej dani družstiev na r. 1955 a 1956
s výsledkom hospodárenia 3.910,29 Kčs (č. l. 75 a nasl. spisu). Lesné spol. L. a spol.

ako majiteľ s Lesným závodom Bratislava uzatvorili priamu hospodársku zmluvu o výkupe dreva (č. l. 77
spisu). Z Hospodárskej zmluvy číslo A.-XXXX/XXXX-XXX, o prevode národného majetku uzatvorenej
medzi odovzdávajúcou organizáciou ONV Bratislava IV a preberajúcou organizáciou Západoslovenské
štátne lesy Bratislava, vyplýva, že pozemky v R. N. uvedené v pozemnoknižnej vložke č. XX, Č..
XXXX, Č.. XXXX so zoznamom parciel v prílohe zmluvy boli dané do správy preberajúcej organizácie

(č. l. 81 a nasl. spisu). Žalobca podaním zo dňa 24.6.2013 požiadal žalovaného o odovzdanie lesov
bývalého Družstva L. a spol. dohodou (č. l. 86 a nasl. spisu). Z listu zo dňa 15.12.1945, adresovanému
Povereníctvu SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu (č. l. 155 spisu) súd prvej inštancie
zistil, že Z. N. X. P. R. N., U. W.Ž. S. R. N. a Roľnícke lesné družstvo v R.C. N.
obdržali od veľkostatku Ľ. G. v Z. v roku 1934 a 1936 lesnú pôdu. Keďže tento les je

nielen v úžitku ale aj vo vlastníctve horemenovaných družstiev, požiadali povereníctvo, aby vlastnícke
právo pozemkovoknižne prevedené bolo. M. N., D.. X.X.XXXX, v čestnom vyhlásení zo dňa 23.8.2016
(č. l. 156 spisu) uviedol okolnosti týkajúce sa založenia Družstva L.. Uviedol tiež, že kúpili les od grófa
G., ktorý mal veľa majetku a musel ho predávať. Svedok si pamätal, ako mu starý otec, zakladajúci
člen povedal, že už je to naše, máme to vyplatené. Les, ktorý kúpilo Družstvo L. sa nachádza medzi

Lamačom a krematóriom, presne vie kde, lebo tam chodili rezať a píliť drevo. Dr. A. T., advokát, dňa
10.1.1933 Š. L. potvrdil, že mu v hotovosti vyplatil 15.000,- Kč za odpredávanú čiastku lesa s
parcelným č. XXXX, Č.. XXXX, čiastka parcely XXXX V. XXXX kat. obce R. N. (č. l. 157
spisu). Ministerstvo zemědělství listom zo dňa 10.7.1937 (č. l. 163 a nasl. spisu) označilo podľa dohodyo konečnom vyriešení pozemkovej reformy na veľkostatku Z. zo dňa 21.1.1932 za kupca nehnuteľností
v k. ú. R. N. z les. odd. XX část, XX část, XX,XX,XX, XX část o výmere približne 220 k. j. za ceny
prídelové Rolnické lesní družstvo v R. N., zastúpené pánom V.. R.. Zo záznamu spísaného

dňa 8.10.1937 (č. l. 167 a nasl. spisu) v kancelárii W.. A. T. v Bratislave súd zistil, že predmetom bolo
odovzdanie do držby a úžitku lesnej výmery určenej pre Roľnícke lesné družstvo v
Záhorskej Bystrici, zastúpené V. R., pričom advokát W.. A. T. za vlastníka veľkostatku odovzdal v zmysle
rozhodnutia ministerstva a v zmysle IV. bodu kúpnopredajnej zmluvy do držby a úžitku za predpokladu
schválenia definitívnych kúpnopredajných zmlúv ministerstvom zemědělstva. Zo správy na veľkostatku

Stupava - Ľ.. G. (č. l. 169 a nasl. spisu) vyplýva, že Š. L. a 6 spol. v R.C. N. (č. l. 171
spisu), 70 katastrálnych jutár cena 85.000,- Kč, plocha je v úžitku kupujúcich, zmluva nie je predložená.
Z prílohy k úradnému záznamu zo dňa 22.10.1941 (č. l. 172, 173 spisu) o realizovanie lesnej reformy
na veľkostatku Ľ. G. S. Z. vyplýva, že Lesnému spol. L. a spol. bolo v R. N. odovzdané do držby a
úžitku 71 katastrálnych jutár (bod 2.), pričom v prílohe boli v bode 1. uvedené subjekty, na
ktorých boli pozemky v konkrétnych tam uvedených výmerách prevedené/odovzdané do držby a

úžitku,pričomuchádzačombolikúpnopredajnézmluvydefinitívneschválené. Zrozhodnutia
Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady ONV v Ba-okolie zo dňa 18.8.1958 (č. l. 179
a nasl. spisu) vyplýva, že keďže Lesné spoločenstvo L. a spol. odovzdalo do obhospodarovania Krajskej
správe lesov Bratislava spoločne užívané lesy o celkovej výmere 39,70 ha, určil oprávnený
orgán náhradu v palivovom dreve spôsobom a vo výške v rozhodnutí určeným. Svedok M.

O., D.. X.X.XXXX, vo svojej písomnej výpovedi (č. l. 253 spisu) uviedol okolnosti založenia družstva L. a
spol. Pamätá si, že lesy patriace Družstvu L. a spol. obhospodarovali, svedok tam pílil drevo a vozil ho
odtiaľ. Zo soznamu spísaného jedným zo zakladateľov Š. O. (č. l. 254 spisu) vyplýva, že z prídelu lesa
veľkostatku Ľ. G. S. Z. titulom kúpy z voľnej ruky, prevzali členovia Š. O., Š. L., M. U.Ď., M. O.,
T. A., V. R. V. W.. M. G. 70 katastrálnych jutár lesa a zložili sa na to, pričom kúpnu cenu vo výške 75.000,-

Ks zaplatili do rúk W.. T.. Z odvolania Západoslovenských lesov, š. p. Bratislava zo dňa 17.1.1994 (č. l.
1 a nasl. spisu), ktoré je súčasťou pripojeného spisu Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 18 S 76/94,
vyplýva, že sporné parcely nie sú podchytené v pozemkovoknižnom stave. Tiež to, že základné parcely,
od ktorých boli odvodené parcely sporných pozemkov, sú stále vedené na pôvodného majiteľa grófa G..
1.6.1. Súd prvej inštancie sa predovšetkým zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v konaní,

ktorý žalobou žiadal určiť vlastnícke právo v prospech tretích osôb. Poukázal na dôvodovú správu k
zákonu č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, z ktorej vyplýva, že právnou
úpravou za pomoci § 16 ods. 2 došlo k spriechodneniu súdnej ochrany pre pozemkové spoločenstvá,
v zmysle ktorého výbor koná za členov spoločenstva (okrem tých členov, ktorými sú neznámi vlastníci
a štát, keďže za týchto koná súd) pred súdmi a inými orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania

na spoločnej nehnuteľnosti, jej spoločného užívania, obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich
vlastníctva, alebo ich môže zastupovať vo veciach nadobúdania vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam,
ktorésamajústaťsúčasťouspoločnejnehnuteľnosti.Konštatoval,žetotoustanoveniemožnopovažovať
za prelomové, ktoré explicitne vyjadrilo vecnú legitimáciu v niektorých súdnych konaniach. Poukázal aj
na to, že na valnom zhromaždení žalobcu dňa 21.4.2012 prijali členovia žalobcu uznesenie č. 4/2012,

na základe ktorého je žalobca (výbor ako štatutárny orgán) oprávnený za spoluvlastníkov spoločnej
nehnuteľnosti zabezpečiť spísanie a podanie návrhu na určenie vlastníckych práv členov žalobcu k
spoločným nehnuteľnostiam, ktorých vlastníctvo je sporné. Súd prvej inštancie preto považoval žalobcu,
ako pozemkové spoločenstvo konajúce za podielových spoločníkov spoločnej veci vo veci určenia
sporného vlastníckeho práva k spoločnej veci, za aktívne vecne legitimovaného v konaní.

1.6.2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal určenia, že vlastnícke právo svedčí
v prospech jeho členov, pričom zákon pri takomto určení vyžaduje existenciu naliehavého právneho
záujmu (§ 137 písm. c/ C.s.p.). Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva
z osobitného predpisu. Dospel k záveru, že v danom prípade je naliehavý právny záujem na určení
vlastníckeho práva daný, keďže vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam svedčí podľa záznamov

z katastra nehnuteľností v prospech členov žalobcu aj v prospech žalovaného. Právne
postavenie členov žalobcu je za tejto situácie neisté a bez požadovaného určenia aj ohrozené. Ide o
stav odporujúci princípu právnej istoty. Preto žalobu pripustil a preskúmal jej dôvodnosť.
1.6.3.Súdkonštatoval,žežalobcasažaloboudomáhal,žejehočlenoviasújedinýmivlastníkmisporných
nehnuteľností, ktoré právni predchodcovia členov žalobcu platne získali na základe kúpnopredajnej

zmluvy od grófa G. dňa 16.1.1942. Napriek v tom čase platnému intabulačnému princípu nebolo toto
vlastnícke právo premietnuté do pozemkovoknižného zápisu (§ 7 zákona č. 215/1919 Sb. - záborový
zákon).1.6.4. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že vlastníctvo sa nadobúdalo do roku 1951 zápisom
vlastníka do pozemkovej knihy. K tomu bol potrebný právny titul, pozemkovoknižné odovzdanie,
vykonanie zápisu, pričom prevodca musel byť zapísaný v pozemkovej knihe, pretože

vklad sa mohol vykonať len vtedy, ak vkladové povolenie dala osoba už zapísaná v pozemkovej knihe
ako vlastník. Ak prevodca nebol zapísaný v pozemkovej knihe, tak si musel
dať vlastníctvo najprv zapísať. Právnym titulom sa rozumela každá skutočnosť, v dôsledku ktorej malo
dôjsť k prevodu vlastníctva (teda právny úkon medzi živými, medzi prevodcom a nadobúdateľom, napr.
kúpnazmluva,darovaciazmluva,zámennázmluva,zaopatrovaciazmluvaapod.).Obdobnetakprídelca

nadobudol vlastníctvo v rámci prvej pozemkovej reformy podľa Prídelového zákona č. 81/1920 Sb.
kterým se vydávají po rozumu §u 10 zákona ze dne 16. dubna 1919, č. 215 Sb. zák. a nař., ustanovení o
přídělu zabrané půdy a upravuje se právní poměr ku přidělené půdě, len zápisom do pozemkovej knihy.
Pozemkovoknižné odovzdanie je teda súhlasom doterajšieho pozemkovoknižného vlastníka, ktoré sa
volalo vkladové povolenie. Vyžadovalo sa, aby išlo o prejav vôle prevodcu zodpovedajúci
požiadavkám na platný právny úkon, ktorý sa mohol urobiť buď samostatne alebo ako samostatná

doložka v listine obsahujúcej právny titul.
1.6.5. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že v prejednávanom prípade k zápisu
vlastníckeho práva právnych predchodcov členov žalobcu k sporným nehnuteľnostiam do pozemkovej
knihy nikdy nedošlo, čo nebolo v konaní sporné. Zároveň v konaní nebola
preukázaná ani existencia právneho titulu, na základe ktorého mali právni predchodcovia členov žalobcu

sporné nehnuteľnosti nadobudnúť do vlastníctva. Žalobca tvrdil, že právni predchodcovia členov žalobcu
uzatvorili dňa 16.1.1942 kúpnu zmluvu, na základe ktorej užívali predmetné nehnuteľnosti ako vlastníci.
Keďže ide o lesné pozemky, vykonávali tam ťažbu dreva a hospodárili na nich. V konaní pred súdom
pritom bolo preukázané, že právni predchodcovia členov žalobcu (Lesná spoločnosť L. a spol.) lesné
pozemkyvR.N.užívaliahospodárilinanich,čovyplývazväčšinypísomnýchdokumentovpredložených

žalobcom, pričom toto v konaní ani nebolo sporné. Užívanie a obhospodarovanie lesov v R.
N. právnymi predchodcami členov žalobcu vyplýva o. i. zo svedeckej výpovede M. O. (č. l. 265 spisu), z
čestného vyhlásenia M. N. (č. l. 156 spisu), zo zápisu W.. A. T., advokáta pod potvrdením o prijatí kúpnej
ceny (č. l. 52 spisu), kde po obdržaní sumy 51.000,- Kč vpustil právnych predchodcov členov žalobcov
do úžitku kupovaných nehnuteľností na parcely, ktoré sa s dôverníkom strany dohodnú. Zo žiadnej z

týchto listín však, podľa súdu prvej inštancie nevyplýva, konkrétne ktorých pozemkov sa užívanie týka
(okrem uvedenia toho, že ide o územie v R. N.), keďže nie sú uvedené parcely a pri väčšine z
nichanivýmera.Žalobcatvrdil,žeprávnipredchodcoviačlenovžalobcuzaplatilizaspornépozemkycelú
kúpnu cenu, čo potvrdzuje prevzatie kúpnej ceny W.. A. T.Á., splnomocneným grófom G. ako pôvodným
vlastníkom pozemkov. Z potvrdení W.. T. (č. l. 52-56 spisu) nie je možné určiť, že ide o zaplatenie kúpnej

ceny za sporné pozemky, keďže nie sú v zápisoch dostatočne identifikované (identifikované sú
na niektorých dokladoch ako záležitosť odpredaja T. W., prípadne nie je uvedená žiadna identifikácia).
V potvrdení W.. T. (č. l. 157 spisu) je uvedené, že od Š. L. obdržal kúpnu cenu z parcely č. XXXX,
Č.. XXXX, čiastka parcely č. XXXX V. Č.. XXXX. Aj v prípade, že by bolo dostatočným spôsobom
preukázané, že išlo o zaplatenie kúpnej ceny sporných pozemkov, neznamenalo by to bez ďalšieho

preukázanie nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemkom. Súd prvej inštancie poukázal na to, že
ako zložiteľ bol označovaný Š. L., ktorý okrem členstva v Lesnej spoločnosti L. a spol. figuroval aj ako
predseda Spolku bývalých urbarialistov v R. N., ktorí na základe žalobcom predloženej kúpnopredajnej
zmluvy (č. l. 59 spisu) odkúpili od grófa G. lesy v R. N., zapísané v pozemkovoknižnej
vložke č. XX, čo nevylučovalo, že Š. L. mohol aj v mene tohto spolku platiť kúpnu cenu za pozemky v

R. N., nemuselo ísť v každom prípade o sporné pozemky v tomto konaní. Z predloženej
kúpnopredajnejzmluvy,uzavretejmedzigrófomG.aSpolkombývalýchurbarialistovvR.N.,zastúpeným
Š. L., predsedom a hospodárom Š.H. O., obyvateľmi v R. N., vyplýva, že sa uzatvára
pod podmienkou schválenia v zmysle § 7 zákona č. 215/1919 Sb. (zvolenie pozemkového úradu), a tiež
z nej vyplýva, že kupujúca strana do držby a úžitku teraz kupovaných nemovitostí vstúpila do výmery

328 katastrálnych jutár v roku 1934 a do výmery 80 katastrálnych jutár v roku 1937, teda niekoľko rokov
pred uzatvorením kúpnej zmluvy. Z bodu IV. predloženej kúpnej zmluvy (č. l. 61 spisu) je zrejmé, že
bez platne uzatvorenej kúpnej zmluvy a bez nadobudnutia vlastníctva zápisom do pozemkovej knihy na
základe platného právneho titulu (kúpnej zmluvy), mohli budúci kupujúci držať a užívať nehnuteľnosti
pred uzatvorením kúpnej zmluvy (v tomto prípade viac ako päť rokov). Vlastnícke právo na kupujúcich

prešlo až na základe zápisu do pozemkovej knihy v zmysle § 7 zákona č. 215/1919 Sb. (intabulačný
princíp) po predložení právneho titulu nadobudnutia. Aj v prípade preukázaného zaplatenia celej kúpnej
ceny spornej nehnuteľnosti by toto bez ďalšieho neznamenalo, že došlo platne aj k prevodu vlastníckehopráva. Z predložených listín nepriamo vyplýva, že platením dohodnutej sumy sa budúci kupujúci „púšťajú
do držby a úžitku“ pozemkov v R. N..
1.6.6. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca argumentoval pri preukazovaní vlastníckeho

práva aj tým, že štátne orgány akceptovali vlastnícke právo právnych predchodcov členov žalobcu,
keď Lesnému spoločenstvu L. a spol. boli na základe zákona č. 2/1958 Zb. SNR rozhodnutím (č. l. 70
spisu) odobraté pozemky v R. N. zapísané v pozemkovej knihe kat. úz. R. N.
vo vložke č. XX, parcely č. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX/X vo výmere 39,70 ha, ktoré malo
spoločenstvo v držbe a užívaní. Na základe uvedeného rozhodnutia im bola následne určená

náhrada v palivovom dreve (č. l. 179 spisu). Súd prvej inštancie dôvodil, že pri zisťovaní
skutočnostípripostupepodľazákonač.2/1958Zb.SNRoúpravepomerovaobhospodarovaníspoločne
užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov sa podľa čl. 2 smernice
č. 44/1958 Ú. v. na vykonanie vyššie uvedeného zákona vychádza najmä zo zápisu v pozemkových
knihách a zoznamov lesospravujúcich príspevkov, zostavených bývalými lesnými oddeleniami ONV.
Údaje sa potom pri zrušení lesospravujúcich spoločenstiev a odovzdaní hospodárenia

Krajskej správe lesov doplňovali do rozhodnutia uvedeného v prílohe smernice,
ktoré slúžilo ako vzorový dokument. Keďže údaje o vlastníctve Lesného spoločenstva L. a spol. nie sú
uvedené v pozemkovej knihe kat. úz. R. N. vo vložke č. XX, a nie je sporné, že nikdy uvedené neboli,
nemohli potom údaje uvedené v rozhodnutí o špecifikácii pozemkov (č. l. 70 spisu)
vychádzať z údajov uvedených v pozemkovej knihe, čo by jediné nepriamo naznačovalo,

že odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady ONV vychádzal z relevantných
podkladov svedčiacich o existencii vlastníctva právnych predchodcov členov žalobcu. Išlo
zrejme potom o údaje získané zo zoznamov lesospravujúcich príspevkov. Navyše súd prvej inštancie
poukázal na to, že sa parcely špecifikované v rozhodnutí ako odobraté zo spoločného užívania Lesného
spoločenstva L. a spol. nezhodujú s parcelami, o ktorých určenie vlastníctva v tomto konaní ide.

1.6.7. Súd prvej inštancie nepovažoval za preukázané vlastníctvo výmermi kvót palivového dreva (č.
l. 72) a ani ťažobným výmerom (č. l. 73 spisu). To, že štátne orgány, možno v omyle vychádzajúc z
držby a užívania pozemkov Lesného spoločenstva L. a spol. v R. N., konali s ním v tom čase ako
s vlastníkom, nepreukazuje bez ďalšieho (právny titul, zápis v pozemkovej knihe) vlastnícke právo k
sporným pozemkom. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že z rozhodnutí nie je zrejmé, o aké

konkrétne pozemky sa jedná, keďže nie sú v predložených dokumentoch dostatočne špecifikované.
Z uvedeného dôvodu potom bez existencie právneho titulu vlastníctvo neosvedčujú ani ďalšie listinné
dôkazy (výmer o určení príspevku na kalendárny rok 1954 na č. l. 74 spisu, soznanie k
dôchodkovej dani na č. l. 75 spisu, ani priama hospodárska zmluva o výkupe dreva na č. l. 77),
pričom z uvedených listín nie je ani zrejmé, ktorej konkrétnej nehnuteľnosti sa predložené listiny týkajú.

1.6.8. Pokiaľ žalobca namietal, že Hospodárska zmluva o prevode majetku štátu zo dňa 21.1.1989 (č. l.
81 spisu) nie je platným právnym úkonom, keďže Ing. Staňo nemal oprávnenie na uzavretie zmluvy, súd
prvej inštancie dôvodil, že k prevodu správy národného majetku došlo v súlade s § 2 ods. 1 vyhlášky
Federálneho ministerstva financií č. 86/1977 Zb. o dočasnej správe národného majetku a v zmysle
povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 1 vyhlášky. Ide o správu majetku štátu (národný majetok). Žalobca

nenavrhol vykonať ďalšie dokazovanie v tomto smere, pričom aj bez ohľadu na uvedené, nebol by tento
dôkaz spôsobilý privodiť rozhodnutie v prospech žalobcu, keď by sa ním malo spochybniť vlastníctvo
žalovaného, čo nie je predmetom tohto konania.
1.6.9. Podľa súdu prvej inštancie jediný doklad osvedčujúci možné budúce usporiadanie pozemkov,
svedčiaci v prospech vlastníctva členov žalobcu je geometrický plán V. D., ktorý však bez platného

právneho titulu je len podkladom na prípadné budúce uzavretie kúpnej zmluvy za účelom prípadného
pustenia budúcich kupcov na pozemky. Sám však nie je právne záväzný, pričom si ho môže dať okrem
vlastníka vyhotoviť aj iná osoba (najčastejšie budúci kupec). Geometrický plán je technickým podkladom
právnych úkonov (§ 67 zákona č. 162/1995 Z. z.), pričom sám nemôže vyvolať zmeny v
osobe vlastníka nehnuteľnosti na základe údajov v ňom zachytených.

1.6.10. Keďže ani jednotlivo, ale ani vo vzájomnej súvislosti predložené dôkazy nepreukazujú
jednoznačným a nepochybným spôsobom vlastnícke právo členov žalobcu ku konkrétnym sporným
pozemkom, súd prvej inštancie žalobu o určenie vlastníckeho práva členov žalobcu k týmto pozemkom
zamietol. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú držbu a užívanie nehnuteľností v R. N. právnymi
predchodcami členov žalobcu, pričom toto oprávnenie môže mať aj iná osoba ako vlastník. Aj keď by

preukázateľne išlo o sporné pozemky, samotná držba by bez ďalšieho nepreukazovala
nadobudnutie vlastníckeho práva k nim. Žalobca navyše ani nepreukázal existenciu akéhokoľvek
právneho titulu (aj prípadne neplatného), ktorým by právni predchodcovia členov žalobcu získali (alebo
sa aspoň o tom domnievali) vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Na základe uvedeného potomsporné pozemky členovia žalobcu nenadobudli ani vydržaním, keď neboli dobromyseľní spolu s ich
právnymi predchodcami v tom, že im právo patrí. Sami právni predchodcovia členov žalobcu si boli
vedomí, že nie sú vlastníkmi, čo je preukázané aj predloženým prehlásením právnych predchodcov

členov žalobcu (č. l. 57 spisu), v ktorom žiadajú, aby im bol pridelený les o výmere 70 katastrálnych
jutár, ktorý prebrali do spoločného užívania, daný do vlastníctva, a aby v tomto zmysle bola čím skôr
uzatvorená zmluva. Absenciu kúpnej zmluvy potvrdzuje aj Správa o splnení dohody na veľkostatku Z. (č.
l. 171 spisu), v ktorej je uvedené, že Š. L. a 6 spol. v R. N., 70 katastrálnych jutár, cena 85.000,-
Kč, plocha je v úžitku kupujúcich, zmluva nie je predložená. To isté vyplýva aj z úradného záznamu zo

dňa 22.10.1941 (č. l. 172 spisu), v ktorom je v bode 2. pri Lesnom spoločenstve L. a spol.
v Záhorskej Bystrici uvedené, že boli dané do držby a užívania, na rozdiel od iných pozemkov v bode
1 úradného záznamu, kde pozemky v užívaní iných spoločenstiev boli aj prevedené a kúpnopredajné
zmluvy boli definitívne schválené.
1.6.11. Súd prvej inštancie konštatoval, že členovia žalobcu pri zápise vlastníka do evidencie
nehnuteľností postupovali podľa druhej časti zákona č. 293/2012 Zb. o úprave niektorých vlastníckych

vzťahov k nehnuteľnostiam (správne má byť č. 293/1992 Zb.), a požiadali o zápis na
základe osvedčenia notára. V notárskej zápisnici N 44/93 Nz 42/93, je v bode 3. osvedčenia okrem
iného uvedené, že účastníci predložili čestné prehlásenia dvoch svedkov o držbe pozemkov právnymi
predchodcami účastníkov. V súlade s § 5 zákona č. 293/1992 Zb. je potrebné predložiť k
návrhu na vydanie osvedčenia čestné vyhlásenie dvoch vo veci nezaujatých osôb, znalých miestnych

pomerov, k spôsobu získania nehnuteľnosti navrhovateľom a potvrdzujúce, že navrhovateľ je držiteľom
nehnuteľnosti, pričom v predloženom osvedčení (č. l. 46 spisu) je uvedené, že sa čestné prehlásenie
dvoch svedkov týkalo len preukázania držby sporných pozemkov, a nie spôsobu získania nehnuteľností,
čo nevyvracia výsledky vykonaného dokazovania, že ich mali právni predchodcovia členov žalobcu v
držbe, a nepotvrdzuje tvrdenie žalobcu, že ich získali do vlastníctva na základe právneho titulu (kúpou).

1.6.12. Súd prvej inštancie uviedol, že sa bližšie nezaoberal námietkou žalobcu, že žalovaný
nepreukázal vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v konaní, t. j. ďalej neskúmal spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaným k sporným nehnuteľnostiam, pretože predmetom konania
nebolo spochybniť vlastnícke právo žalovaného, ale preukázať vlastnícke právo členov žalobcu k týmto
nehnuteľnostiam. Súd uviedol, že aj v prípade, keby bolo úspešne spochybnené vlastnícke právo

žalovaného k sporným nehnuteľnostiam, nemôže to bez ďalšieho znamenať, že vlastníkom týchto
nehnuteľností sú automaticky členovia žalobcu, pretože ich vlastníkom by mohla byť aj tretia, v súdnom
spore nezainteresovaná osoba.
1.6.13. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v
spojení § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ako úspešnej strane v konaní, priznal nárok na náhradu

trov konania v plnom rozsahu.

2.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia dôvodiac §
365 ods. 1 písm. b) C.s.p. a tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces; § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. a tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. a tým, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; § 365 ods. 1
písm. h) C.s.p. a tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Vytýkal súdu prvej inštancie hodnotenie dôkazov, poukazujúc na body 11., 12. a 13. odôvodnenia

rozhodnutia. Namietal, že žalovaný sa vôbec nevyjadroval k jednotlivým dôkazom tak, ako to urobil súd.
Obsah listín nebol žalovaným v zmysle § 204 C.s.p. spochybnený. Tento postup súdu považovali za
porušenie práva na spravodlivý proces. Podľa odvolateľov zistenia súdu s poznámkou „navyše“ sú nad
rámec tvrdení, ktoré boli v rámci súdneho konania prezentované žalovaným a súdom počas konania
vo veci samej, nemali možnosť reagovať na tieto mylné domnienky a mali po celý čas za nesporné, že

žalovaný ich existenciu a ani obsah nespochybnil v zmysle § 204 a § 151 C.s.p. Namietali, že na pasivitu
žalovaného poukazovali počas konania a najmä v záverečnej reči, kde uviedli, že popretie považujú v
zmysle citovaných ustanovení C.s.p. za neúčinné. Súd sa týmito námietkami vôbec nezaoberal a ani
nezdôvodnil, prečo tak postupoval. Podľa odvolateľov súd konal aktívne namiesto žalovaného, ktorý bol
pasívny. Poukázali na to, že v bode 12. rozsudku súd uvádza čl. 2 smernice č. 44/1958 Ú.

v., ktorá má dokazovať, že členovia žalobcu neboli vlastníkmi predmetných nehnuteľností, ale takáto
smernica ako dôkaz nebola žalovaným predložená. Odvolateľom nie je zrejmé, na základe čoho si
súd aktívne vyhľadal smernicu, ktorá žalobcov znevýhodňuje. Vytýkali súdu prvej inštancie, že ich so
svojimi zisteniami neoboznámil v zmysle § 181 ods. 2 C.s.p., neuviedol, že dôkazy (ktoré rieši v bode12. a 13. rozsudku) považuje za sporné, a neurobil tak ani vo svojom predbežnom právnom posúdení
veci, čím neumožnil odvolateľom na tieto mylné domnienky reagovať. Žalovaný žiadny z predložených
dokladov a tvrdení nespochybnil, nerozporoval predložené listiny a nebol tak dôvod považovať tvrdenia

a dôkazy za sporné. Súd porušil právo žalobcov na spravodlivý súdny proces, keď rozporoval na základe
vlastnej iniciatívy ich skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré žalovaný výslovne nepoprel ani nespochybnil.
V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 Co 224/2017, zo dňa
28.2.2018,podľaktorého:„Civilnýsporovýporiadokzaviedolprincípformálnejpravdy,ktorousarozumie,
že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí

dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz
iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz
sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu
a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu“ (bod 17 cit. rozsudku) a ďalej: „Je nutné taktiež
poukázať na ustanovenie § 151 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak skutočnosť tvrdená jednou
stranou sporu nie je spochybnená druhou stranou sporu, považuje sa táto skutočnosť za nespornú (fikcia

nesvornosti)“ (bod 23. citovaného rozsudku). Podľa odvolateľov je aktivitu súdu možné považovať za
porušenie princípu zisťovania formálnej pravdy, pretože súd prvej inštancie konaním nad rámec tvrdení
účastníkov a nimi predkladaných dôkazov prekročil svoje oprávnenie arbitra súdneho sporu v
zmysle C.s.p. Odvolatelia majú zato, že súd tým, že až v odôvodnení rozsudku, nad rámec tvrdenia
žalovaného, nahradil vyjadrenia žalovaného k veci samej svojimi hodnoteniami, ktoré neboli počas

konania prezentované, a to napriek tomu, že na pasivitu žalovaného upozorňovali, bez možnosti vyjadriť
sa k mylnej interpretácii dôkazov zo strany súdu, navyše ignorujúc zdôvodnenie a dôkazy, predložené
súdu v podaniach žalobcov, najmä podanie zo dňa 25.8.2016, porušil procesné podmienky a znemožnil
tak žalobcom uskutočniť procesné práva, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

2.2. Odvolatelia vytýkali súdu prvej inštancie, že právo na spravodlivý proces bolo porušené aj z hľadiska
obsahu odôvodnenia rozhodnutia. Dôvodili, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že pod pojmom právo na
spravodlivý súdny proces treba rozumieť i právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1, čl. 17. a čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky). Majú
za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je iba prepisom argumentácie žalovaného, doplneným

nad rámec zákona zisteniami súdu, avšak bez toho, aby sa súd presvedčivo vysporiadal s právnou
argumentáciou žalobcov. Podľa odvolateľov žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval na ich podanie z
25.8.2016, ako ani na ďalšie podania žalobcov v tejto veci. Poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 10 Co 169/2016, zo dňa 29.6.2017, podľa ktorého: „Odvolací súd vzhľadom na vyššie
uvedené dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko z jeho odôvodnenia

nie je možné zistiť, z akých dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru o pravdivosti výlučne právnej
argumentácie žalobcu, ktorou v podstate odôvodnil svoje právne závery, čo je však neprípustné a
je potrebné konštatovať, že u uvedeného dôvodu je nutné prvoinštančné rozhodnutie považovať v celom
rozsahu za arbitrárne “ (bod 26. citovaného rozhodnutia). V prípade napadnutého rozsudku ide o tú
istú vadu, len v tomto prípade sa súd prvej inštancie riadil výlučne právnou argumentáciou žalovaného,

doplnenou zisteniami súdu, ktoré sú mylné a ku ktorým sa odvolatelia nemali možnosť vyjadriť.
2.3. Za prekvapujúce považovali odvolatelia tvrdenie súdu prvej inštancie v bode 17. rozsudku, kedy
súd spochybnil notársku zápisnicu N 44/93 Nz 42/93, pretože prehlásenie svedkov nie je v súlade s §
5 zákona č. 293/2012. Uviedli, že číslo zákona je uvedené chybne, ide o zákon č. 293/1992 Zb. Súd
tvrdí, že vzhľadom k tomu, že v zápisnici je uvedené čestné prehlásenie dvoch svedkov potvrdzujúce, že

navrhovateľ je držiteľom nehnuteľností, ale v zápisnici chýba slovné spojenie „spôsobu získania
nehnuteľností” tak nie je potvrdené tvrdenie žalobcov, že nehnuteľnosti boli získané do vlastníctva
na základe právneho titulu. Uvedené považovali za nevysvetliteľnú nadprácu zo strany súdu, keďže
predmetná notárska zápisnica nebola spochybnená žalovaným, a ani súdom počas konania, a teda
bola považovaná za nespornú. V tejto veci sa neviedlo žiadne dokazovanie, žalovaný tento dôkaz

nerozporoval, preto nie je jasné, že čoho súd vychádzal, keď konštatoval pochybenie notára. Podľa
odvolateľov skutkové zistenia súdu na základe vykonaných dôkazov sú nesprávne.
2.4. Aktivita súdu je podľa názoru odvolateľov v rozpore s novým C.s.p. Poukázali na Komentár k
C.s.p. (Horváth E., Andrášiová A.,: Civilný sporový poriadok, Komentár, vyd. Wolters Kluwer, 2015),
podľa ktorého nová právna úprava v ustanovení § 150 C.s.p. zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda

procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo
forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkovétvrdeniatýkajúcesasporu.Tátopovinnosťtvrdeniasavzťahujenaskutkovéokolnostisúvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 C.s.p.). Porušenie povinnosti tvrdenia sa
považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď
nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 C.s.p.),

alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 C.s.p.).
Namietali, že žalovaný bol pasívny, preto mala nasledovať procesná sankcia. Súd však neuplatnil
procesnú sankciu, ako to odvolatelia navrhovali, k návrhu na procesnú sankciu
sa ani nevyjadril, ale pasivitu žalovaného nahradil svojou aktivitou, keď nad rámec zákona a vyjadrení
strán bez predchádzajúcej možnosti žalobcov vyjadriť sa k jeho zisteniam, v odôvodnení rozsudku súd

podporil slabú argumentáciu žalovaného svojimi spornými zisteniami, ktoré nemali oporu vo vykonaných
dôkazoch a úvahami o spornosti dôkazov, ktoré boli v konaní považované za nesporné.
Podľa čl. 15 ods. 1 základných princípov C.s.p. platí, že dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa
svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Je nesporné, že súd môže hodnotiť
dôkazy podľa svojej úvahy, ale musí pritom rešpektovať zásady, dané C.s.p.
2.5.Keďžezásadnounámietkou,majúcouzanásledoknevyhoveniežalobebolonezapísanievlastníctva

žalobcov do pozemkovej knihy, odvolatelia k intabulačnému princípu uviedli, že tento poznal výnimky
a k nadobudnutiu vlastníctva v prospech ich právnych predchodcov mohlo dôjsť aj bez zápisu do
pozemnoknižnej vložky. Citovali z uznávanej právnej literatúry, Nástin súkromného práva, platného na
Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, autorov Doc. Dr. Vladimíra Fajnora, prvého prezidenta Najvyššieho
súdu Československej republiky a Dr. Arnolda Zátureckého, senátneho prezidenta najvyššieho súdu,

jedného z najvýznamnejších právnikov prvorepublikového obdobia. Poukázali na
to, že ako súčasť podania zo dňa 25.8.2016 predložili súdu kópie tejto knihy, odkazujúce na právny
stav a judikatúru v tom období, a to najmä § 21. Z predmetnej knihy citovali: V
časti I. Ochrana skutočného držiteľa proti pozdejším pozemnoknižným nabyvateľom práv sa rieši prípad,
kedy ten, kto nadobudol právo na nehnuteľnosť iného, napríklad ju kúpil, a nezapísal svoje právo do

pozemkovej knihy, hoci sa už ujal držby nehnuteľnosti a úžitky z nej už aj tak poberá nasledovne: „(...)
súdna prax značne prelomila tieto prísne následky pozemkovoknižnej sústavy k dobru nabyvateľa práva
mimo pozemkovej knihy a to so zreteľom nato, že takéto nabývanie práv mimo pozemkovej knihy sú
dosť časté. Áčkoľvek nemožno povedať, že by sa súdna prax po tejto stránke úplne bola ustálila, preca
možno tvrdiť, že podľa dnešného právneho stavu ten kto si na nehnuteľnosť mimo pozemkovej knihy

platne nadobudol právny titul a ujal sa aj skutočnej držby nehnuteľnosti, účastným je ochrany proti
tomu, na koho bola nehnuteľnosť pozdejšie prevedená, áčkoľvek tento bol aj vpísaný do pozemkovej
knihy.“ V časti II. Vpísanie skutočného držiteľa za vlastníka sa uvádza, že základnou
zásadou je, že právo vlastníka na nehnuteľnosť možno do pozemkovej knihy vpísať spravidla len na
základe vkladného povolenia pozemkovoknižného vlastníka. Z tejto zásady existujú výnimky: (...)

skutočný držiteľ nehnuteľnosti žiadať môže, aby ho (bez vkladného povolenia) vpísali za vlastníka,
predpokladajúc,žeonvzákoneupravenýmvhodnýmspôsobom(listinamialeboobecnýmvysvedčením)
preukáže súvis medzi ním a pozemkovoknižným vlastníkom, totiž preukáže, akým spôsobom došla
nehnuteľnosť k nemu s pozemnoknižného vlastníka. Popri tom v istých prípadoch je potrebná aj dlhšia
(2-12 ročná) doba držby, dosvedčená obecným vysvedčením. (...) Hlavnejšie prípady, v ktorých skutočný

držiteľ žiadať môže, aby bol vpísaný do pozemkovej knihy za vlastníka sú tieto: 1. jestli sám držiteľ
dokáže listinou, pochádzajúcou od posledného pozemnoknižného vlastníka, áčkoľvek nespôsobilou k
pozemnoknižnému vpisu, že vlastník nehnuteľnosti na neho previedol a vysvedčením miestneho úradu
osvedčí, že je v skutočnej držbe nehnuteľnosti ( v prípade opravy dotyčné jednotlivých
nehnuteľnosti aspoň od dvoch rokov). Zároveň poukázali na to, že súdu predložili dôkaz - list zo dňa

15.12.1945, ktorým právni predchodcovia žalobcov v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami žiadali
o pozemnoknižné prevedenie vlastníckeho práva. Z textu listu je nesporné, že nehnuteľnosť - les,
považujú za svoje vlastníctvo, ktoré užívajú (majú v úžitku) a žiadajú už len o
pozemnoknižné prevedenie zápisu. Je nesporné, že právni predchodcovia vlastníkov spĺňali podmienky,
požadované pre zápis vlastníckeho práva. Z predloženej dobovej právnej literatúry je zrejmé, že ak by

neprišla II. svetová vojna a následné udalosti z februára 1948, podľa vtedy platného práva by zápis
vlastníckych práv v prospech právnych predchodcov žalobcov bol zrealizovaný. Ďalej dôvodili, že v
podaní zo dňa 25.8.2016 upozornili na rozpory v argumentácii žalovaného, ktorý na jednej strane tvrdil,
že pôda prešla do vlastníctva štátu Záborovým zákonom č. 215/1919 Sb., na druhej strane tvrdil,
že tie isté nehnuteľnosti boli predmetom konfiškácie na základe nariadenia SNR z roku 1945 a boli

skonfiškované ich reálnemu pôvodnému vlastníkovi - grófovi G.F.. V podaní namietali, že ak bola pôda
vyvlastnená v roku 1919, kedy prešla na štát, nebolo ju potrebné konfiškovať v roku 1946 a gróf
G. by nebol vlastníkom. Tieto námietky súd prehliadol. Namietaný rozpor však len dokumentuje tvrdenia
žalobcov, že vedenie pozemkovej knihy nezodpovedalo skutočnému stavu vlastníckych práv.2.6. Odvolatelia dôvodili, že ich právni predchodcovia nadobudli nehnuteľnosti dobromyseľne. Odkázali
na nimi doteraz predložené doklady, potvrdzujúce, že ich právni predchodcovia riadne zaplatili kúpnu
cenu a na tomto základe boli „vpustení do úžitku kupovaných nehnuteľností“. Poukázali na to, že súd

prvej inštancie v bode 16. odôvodnenia rozsudku uvádza, že bola preukázaná držba a užívanie, ale
toto oprávnenie môže mať aj iná osoba ako vlastník. Namietali, že nie je jasné, ako súd dospel k
tomuto zisteniu, keď je z potvrdenia zo dňa 16.10.1937 zrejmé, že Dr. T. „púšťa
menovaných do úžitku kupovaných nemovitostí”. Podľa odvolateľov z predložených dôkazov vyplýva,
že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu, boli aj predmetom kúpnej zmluvy, ktorú

sa nepodarilo v archíve nájsť. Zároveň z predložených potvrdení (príloha podania z
25.8.2016) vyplýva, že kupujúci - právni predchodcovia žalobcov - zaplatili celú kúpnu cenu, a preto
boli uvedení do užívania predmetných nehnuteľností. Tento fakt potvrdili aj svedkovia, ktorí však obaja
počas súdneho sporu zomreli, JÁ. N. V. L.. M. O.. Pamätali si okolnosti kúpy a potvrdili, že považovali
nehnuteľnosti za svoje vlastníctvo, užívali ich a riadne na nich hospodárili. Na podporu svojho tvrdenia
odvolatelia poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 287/2006,

podľa ktorého: „Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je
presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o
jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne
považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí
aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit

držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami
objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude
spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže
byť základom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia
takéhoto nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom

veci, dostatočne opodstatňuje.“
2.7. Odvolatelia vytýkali súdu prvej inštancie, že sa vôbec nevysporiadal s ich námietkou vydržania,
iba skonštatoval, že členovia žalobcu nenadobudli pozemky ani vydržaním, keď neboli dobromyseľní
v tom, že im právo patrí. Podľa odvolateľov súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec,
keďže súdu predložili množstvo dokladov a svedecké výpovede, potvrdzujúce dobromyseľnosť. Súd

sa nevysporiadal s ich námietkou aj v tom smere, že na prejednávaný prípad neaplikoval Uhorské
obyčajové právo a zákon č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník, tak, ako ho
podrobne rozobrali v podaní zo dňa 25.8.2016, ako aj na jednotlivých pojednávaniach. Podľa citovaného
zákona a jeho § 145 ods. 2 platilo, že v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Takže aj keď mal súd pochybnosti o ich držbe, musí podľa platných dobových predpisov považovať

držbu za oprávnenú, a teda spôsobilú byť dôvodom vydržania. Odvolatelia poukázali aj na to, že právni
predchodcovia žalovaného rešpektovali právnych predchodcov žalobcov ako vlastníkov. Odvolatelia
namietali, že predložili doklady potvrdzujúce, že štátne orgány a orgány, zodpovedné za správu lesov
komunikovali s ich právnymi predchodcami ako s vlastníkmi, a ich vlastnícke práva rešpektovali.
Ďalej namietali, že záver súdu prvej inštancie, že štátne orgány mali konať v omyle vo vzťahu k ich

právnym predchodcom, nevyplýva zo žiadneho z vykonaných dôkazov, a preto ide o svojvoľný,
nepreukázaný a dôkazmi nepodložený záver súdu, pre ktorý je napádaný rozsudok arbitrárny.
2.8. V bode 18. odôvodnenia súd uviedol, že neskúmal vlastnícke právo žalovaného, pretože vlastníkom
sporných nehnuteľností môže byť tretia osoba. Odvolatelia s takýmto postupom súdu nesúhlasili,
namietajúc, že dôvodom na podanie tejto žaloby je duplicitný zápis v katastri nehnuteľnosti, čomu sa

podrobne venovali v žalobe. V tejto súvislosti poukázali na nález Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. III. ÚS 3207/10, zo dňa 31.8.2011, podľa ktorého: „Fakt existencie zápisu vlastníckeho práva
pre dvoch vlastníkov v evidencii nehnuteľností považuje Ústavný súd za určujúce
pre posúdenie naliehavosti právneho záujmu sťažovateľa, a to s ohľadom na princíp právnej istoty v
súvislosti s exkluzivitou vlastníckeho práva, ktorý vylučuje, aby k jednej a tej istej

veci malo vlastnícke právo viacero osôb, pokiaľ nejde o spoluvlastníctvo“. Dôvodili, že v prejednávanom
prípade ide o spor medzi dvoma osobami, ktoré obe majú zapísané svoje práva na liste vlastníctva a je
potrebné zistiť, ktorá z týchto osôb má zápis oprávnený. Preto majú zato, že je potrebné skúmať spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného k sporným nehnuteľnostiam, pretože je nepochybné, že
ich od našich právnych predchodcov žalobcu dostal do správy, a nie do vlastníctva. Titulom

duplicitného zápisu je Hospodárska zmluva a nie rozhodnutie o konfiškácii.
2.9.1.Odvolateliaďalejnamietali,žetvrdeniesúdu,žepozemky,ktorégrófĽ.G.predalnovýmmajiteľom,
pričom nový majiteľ nebol zapísaný do pozemkovej knihy, mali byť skonfiškované na základe nariadenia
Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Zb., sa nezakladá na pravde. Pozemky, ktoré sú uvedené vprílohách Hospodárskej zmluvy o prevode správy národného majetku č. A.-XXXX/XXXX-XXX, boli v
rámci uplatnených reštitučných nárokov vydané Obvodným úradom Bratislava IV novým majiteľom,
medziiným aj družstvu O., družstvu N. a Spolku bývalých urbarialistov, ktoré sú súčasťou žalobcu.

Zdôraznili, že žiadnemu z vlastníkov, ktorí kúpili lesné pozemky od grófa G., nebolo vlastníctvo zapísané
do pozemkovej knihy č. XX. Avšak všetkým vlastníkom boli tieto pozemky v rámci reštitúcií vydané.
Zapísanie kúpených pozemkov sa stretávalo s veľkými problémami a neochotou vtedajších štátnych
orgánov, ako odvolatelia už dokumentovali v predloženom liste zo dňa 15.12.1945. Podľa
odvolateľov sa nemohlo stať, že časť kúpených pozemkov bola vydaná pôvodným majiteľom a iná časť

tých istých kúpených pozemkov mala byť skonfiškovaná, pretože sa jednalo o tie isté pozemky, ktoré
mali mať rovnaký právny osud. Poukázali aj na to, že titulom pre nadobudnutie vlastníctva žalovaným
má byť podľa zápisu v katastri nehnuteľností (na LV č. XXXX) Hospodárska zmluva č. A.-XXX a nie
konfiškácia.
2.9.2. Odvolatelia zároveň upozornili na skutočnosť, že v predmetnej Hospodárskej zmluve č. A.- XXX,
parcela č. XXXX/X nie je uvedená. Z toho jednoznačne vyplýva, že žalovaný nemohol nadobudnúť

vlastníctvo k parcele č. XXXX/X na základe uvedenej hospodárskej zmluvy a už vôbec nie na základe
konfiškátu. Pôvodná parcela č. XXXX bola Geometrickým plánom č. XXX/XX rozdelená na 7 dielov,
ktoré boli v rámci reštitúcií vydané vlastníkom - pôvodne urbárom, družstvám, dnes pozemkovým
spoločenstvám, ktorých právni predchodcovia si tieto nehnuteľnosti kúpili od grófa G.. Zároveň dali do
pozornosti súdu aj parcelu č. XXXX/X, ktorá parcela bola vydaná, spolu s ďalšími parcelami, členom

bývalého Roľníckeho lesného družstva O., ktoré je súčasťou žalobcu (Dohoda o
vydaní č. 3459/150-2004) a parcelu č. XXXX/X, ktorá parcela bola vydaná spolu s ďalšími parcelami
členom Lesného spoločenstva v Lamač, a to Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava IV č. XXX/XX-
X/JOX Y. XXX/XX/PÚ-N.-X z 11.2.1999. Ak by išlo konfiškát, nemohli by byť predmetné nehnuteľnosti
vydané členom pozemkových spoločenstiev. Je tak zrejmé, že ani v prípade žalovaných nehnuteľností

sa nemôže jednať o konfiškát, pretože boli predané a prevedené do držby a úžitku pred vydaním
rozhodnutia o konfiškácii, a preto sa rozhodnutie o konfiškácii na žalované nehnuteľnosti nemohlo
vzťahovať.
2.10. Odvolatelia ďalej poukázali na to, že v konaní sp. zn. 1 S 315/2016, v ktorom Krajský súd Bratislava
preskúmaval rozhodnutie Okresného úradu Bratislava č. Co-94/2015-Iba

zo dňa 29.10.2015, boli úspešní a predmetné rozhodnutie bolo zrušené z dôvodu § 191
ods. 1 písm. d) a e) S.s.p. (teda pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia a nedostatočne
zistený skutkový stav), čo podľa odvolateľov podporuje ich tvrdenie v tejto veci, že neexistuje právny titul
na nadobudnutie dotknutých lesov do vlastníctva žalovaného Zároveň poukázali na fakt, že žalovaný
(Lesy Slovenskej republiky) bol do konania sp. zn. 1 S 315/2016 prizvaný Krajským súdom v

Bratislave ako účastník správneho konania, ale v konaní bol úplne pasívny, nevyužil možnosť
podať vyjadrenie k veci samej a ani sa pojednávania vo veci samej nezúčastnil (súd pojednával v jeho
neprítomnosti). Odvolatelia majú zato, že dôvodom tejto pasivity je samotný fakt, že neexistuje právny
titul na nadobudnutie sporných lesov do vlastníctva žalovaného.
2.11. Podľa odvolateľov by mal byť žalovaný procesne sankcionovaný stratou sporu, pretože nie je

možné brať do úvahy aktivitu súdu, ktorý konal nad rámec svojich oprávnení, ale je potrebné brať do
úvahy len tvrdenia žalovaného, ktorý bol z väčšej časti pasívny a jeho námietky boli všeobecné. Podľa
odvolateľov bolo v konaní preukázané, že titul, na základe ktorého získali ich právni predchodcovia
vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam, existoval, právni predchodcovia žalobcov dobromyseľne vstúpili
do držby ako vlastníci predmetných nehnuteľností, tieto užívali, brali z nich pôžitky a riadne na nich

hospodárili, právni predchodcovia žalovaného ich ako vlastníkov rešpektovali a konali s nimi ako s
vlastníkmi, neexistuje platný právny titul, na základe ktorého by mohol žalovaný alebo jeho právny
predchodca nadobudnúť vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam. Odvolaciemu súdu navrhli,
aby zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovel v celom rozsahu, prípadne aby rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3.1. Podaním doručeným súdu dňa 1.7.2021 žalobcovia doplnili odvolanie dôvodiac, že zistili nové
skutočnosti, ktoré bez svojho zavinenia nemohli použiť v pôvodnom konaní, a tiež
Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozhodnutie, v ktorom vyjadril svoj právny
názor na nadobudnutie vlastníckeho práva na základe absolútne neplatného právneho úkonu, tento

právny názor je v zmysle § 48 ods. 3 C.s.p. záväzný pre senáty najvyššieho súdu, a preto považovali
za dôležité predložiť ho aj v tomto konaní. Podľa uznesenia sp. zn. 1 Vobdo 2/2020 zo dňa 27.4.2021:
„Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani
v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.“Odvolatelia poukázali na to, že titulom zápisu vlastníckeho práva žalovaného do katastra nehnuteľnosti
je Hospodárska zmluva o prevode správy národného majetku č. A.-XXXX/XXXX-XXX, táto zmluva v
zmysle predpisov platných v roku 1988 rozhodovala o správe majetku, ale nie o vlastníctve. Opätovne

poukázali na to, že zmysle zákona č. 2/1958 Sb. odovzdali ich právni predchodcovia nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom sporu, do užívania štátnym lesom, ale ich vlastnícke právo ostalo zachované.
Právny predchodca žalovaného titulom citovanej hospodárskej zmluvy nadobudol k nej správu, nie
vlastníctvo, a preto, v zmysle vyššie citovaného právneho názoru Veľkého senátu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, aj napriek tomu, že na základe tejto zmluvy bol uskutočnený vklad vlastníckeho

práva v prospech žalovaného do katastra nehnuteľnosti, nemohol žalovaný na jej
základe nadobudnúť vlastnícke právo.
3.2.1. K tvrdeniu súdu, že pozemky, ktoré gróf Ľ. G. predal novým majiteľom, mali byť skonfiškované na
základe nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Zb., ktoré sa podľa odvolateľov
nezakladá na pravde, poukázali na obsah svojho odvolania, v ktorom uviedli, že pozemky, ktoré sú
uvedené v prílohách Hospodárskej zmluvy o prevode správy národného majetku č. A.-XXXX/XXXX-

XXX (ďalej aj „HZ 1988“), boli v rámci uplatnených reštitučných nárokov vydané Obvodným úradom
Bratislava IV novým majiteľom, medzi nimi aj družstvu O., družstvu N. a Spolku bývalých urbarialistov,
ktoré sú súčasťou žalobcu. Zdôraznili, že žiadnemu z vlastníkov, ktorí si kúpili lesné pozemky od grófa
G. nebolo vlastníctvo zapísané do pozemkovej knihy č. XX, ale všetkým vlastníkom boli tieto pozemky v
rámci reštitúcií vydané. Zapísanie kúpených pozemkov sa stretávalo s veľkými problémami a neochotou

vtedajších štátnych orgánov, zároveň poukázali na list zo dňa 15.12.1945. V odvolaní ďalej uviedli,
že časť pozemku, parcely č. XXXX/X V. Č.. XXXX/X, bola vydaná spolu s ďalšími parcelami členom
bývalého Roľníckeho lesného družstva O., ktoré je súčasťou žalobcu, o čom môžu predložiť doklad -
Dohodu o vydaní č. XXXX/XXX-XXXX, časť pozemku, parcela č. XXXX/X - bola vydaná spolu s ďalšími
parcelami členom Lesného spoločenstva v Lamači, a to Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava IV

č.XXX/XX-X/JOX Y. XXX/XX/PÚ-N.-X z 11.2.1999. V doplnení odvolania odvolatelia uviedli, že sa im
podarilo získať dôkaz, že tento osud postihol nielen pôvodný pozemok parcelu č. XXXX, ale aj parcelu
č. XXXX, ktorá ako nerozčlenená je uvedená v prílohe HZ1988 a ktorá pri kúpe novými majiteľmi bola
geometrickým plánom V. D. Č.. XXX/XX („. XXX/XX“) rozdelená na dve časti, a to na parcelu č. XXXX/
X o výmere 96433 m2 a parcelu č. XXXX/X o výmere 133371 m2. Originál tohto geometrického plánu

je uložený v Slovenskom národnom archíve a presne podľa neho Okresný úrad Bratislava IV vydával
všetky tam uvedené pozemky do vlastníctva členom lesných spoločností. Parcelu registra E č. XXXX/X
si od grófa G. kúpilo Lesné spoločenstvo v U. a Rozhodnutím Okresného úradu
Bratislava IV č.XXX/XX-XX/JOX (R.. XXX/XX) z 20.2.2002 o priznaní vlastníckych práv
členom Lesného spoločenstva U. k nehnuteľnostiam bola členom Lesného spoločenstva U. vrátená.

Prvú a siedmu stranu tohto rozhodnutia odvolatelia priložili ako dôkaz. Druhá časť pôvodného pozemku
parcely č. XXXX, teda pozemok parcely č. XXXX/X je predmetom tohto sporu, od grófa G. ho kúpili právni
predchodcovia žalobcov, ich potomkom bolo osvedčené vlastnícke právo k tomuto pozemku notárskymi
zápisnicami č. Nz 42/93 a Nz 8/94.
3.2.2. Pre lepšiu prehľadnosť odvolatelia priložili tabuľku: Zoznam parciel v

Hospodárskej zmluve o prevode správy národného majetku č. A.-XXXX/XXXX-XXX, z ktorej je zrejmé,
že okrem pozemkov, ktoré sú predmetom tohto sporu, všetky pozemky podľa Hospodárskej zmluvy boli
vrátené pôvodným majiteľom nasledovne :
- Spolku bývalých urbarialistov v R. N. bolo vrátených 2352700 m2 (Rozhodnutie Okresného úradu
Bratislava IV č. j.: XXX/XX-XX/JXX, zn. XXX/XX zo dňa 24.5.2002),

- Lesnému spoločenstvu N. S. R. N. bolo vrátených 703717 m2 (Rozhodnutie Okresného úradu
Bratislava IV č. j.: XXXX/XX-XX/JXX, R.. XXX/XX zo dňa 24.5.2002),
-RoľníckemulesnémudružstvuO.bolovrátených259179m2(RozhodnutieOkresnéhoúraduBratislava
IV č. j.: XXXX/XX-XX/JXX, R.. XXX/XX zo dňa 24.5.2002),
- Spolku bývalých urbarialistov v Stupave bolo vrátených 768136 m2,

- Lesnému spoločenstvu v U. boli vrátené pozemky o celkovej výmere 965525 m2
(Rozhodnutia Okresného úradu Bratislava IV č.XXX/XX-XX/JOX, R.. XXX/XX zo dňa 24.5.2002 a č.
XXX/XX-XX/JXX zo dňa 10.2.1999),
- Družstvu L. boli vrátené pozemky o výmere 410070 m2, ale len k časti týchto pozemkov si zriadil
žalovaný duplicitný zápis vlastníckeho práva.

3.2.3. Vyššie uvedené skutočnosti podľa odvolateľov podporujú ich stanovisko, podľa ktorého je
nesporné, že žalovaný nemá platný titul nadobudnutia svojho vlastníctva, podľa zápisu v katastri
nehnuteľnosti titulom pre vlastníctvo žalovaného má byť Hospodárska zmluva č. A.-XXXX/XXXX-XXX,
ktorou však žalovaný vlastníctvo nadobudnúť platne nemohol; je nesporné, že obidva pôvodné pozemkyparcely č. XXXX V. Č.. XXXX sa neriadia právnym režimom konfiškácie, ako tvrdí súd prvej inštancie,
ale obidva predmetné pozemky sú v právnom režime vrátenia - vydania pôvodným
vlastníkomtýchtopozemkov,ktoríichnadobudlieštepredkonfiškáciou,zčohovyplýva,žetietopozemky

nemohli byť konfiškované. Buď boli konfiškované grófovi G. ako celok, alebo konfiškované neboli vôbec,
pretože patrili právnym predchodcom urbárov a družstiev, ktoré si platne tieto pozemky kúpili od grófa
G. ešte počas pozemkovej reformy I. Československej republiky, teda dávno predtým, ako mohli byť
konfiškované grófovi na základe Benešových dekrétov. To, že predmetné pozemky boli vydané - vrátené
pôvodným vlastníkom potvrdzuje fakt, že gróf G. nebol v čase konfiškácie vlastníkom pozemkov, ktoré

sú predmetom hospodárskej zmluvy a tohto sporu, konfiškácia sa teda na tieto pozemky vzťahovať
nemohla; je nesporné, že právni predchodcovia žalobcov dobromyseľne vstúpili do držby ako vlastníci
predmetných nehnuteľností, tieto užívali, brali z nich pôžitky a riadne na nich hospodárili; je nesporné,
že právni predchodcovia žalovaného ich ako vlastníkov rešpektovali a konali s nimi ako s vlastníkmi. Na
základe uvedeného žalobcovia žiadali ich odvolaniu vyhovieť.

4. V priebehu odvolacieho konania odvolatelia doplnili do spisu listinné dôkazy, získané zo spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 15 Co 252/2017 (vedeného v právnej veci žalobcu: Lesné spoločenstvo majiteľov
urbáru - Bratislava Lamač, p.s. proti žalovaným: I. Ing. O. N. a spol., o určenie vlastníctva k lesným
nehnuteľnostiam s príslušenstvom), ktoré sa týkajú najmä obdobia tzv. Slovenského štátu a toho, že v
rámci pozemkovej reformy tzv. Slovenského štátu bolo vytvorené Lesné spoločenstvo U., na ktoré mali

prejsť prídely vybraných družstiev, ktoré získali nehnuteľnosti v rámci pozemkovej reformy I.
Československej republiky, a zároveň tieto družstvá mali byť zrušené. Vzhľadom k tomu, že sa jedná
o tzv. arizačné zákony, všetky rozhodnutia vydané v období tzv. Slovenského štátu sú na základe
Benešových dekrétov neplatné. Odvolatelia uviedli, že ich predkladajú ako dôkazy, ktoré potvrdzujú,
že počas obdobia tzv. Slovenského štátu boli právni predchodcovia žalobcov vlastníkmi nehnuteľností,

ktoré sú predmetom tohto sporu, mali ich v držbe a štátne orgány s nimi konali ako s vlastníkmi. Išlo
o dôkazy:
1. Správa Četníckej stanice Stupava, okres Bratislava, č. XXX/XXXX zo dňa 4.4.1939, preverujúca
drevoužitbu na sporných nehnuteľnostiach, ktorá potvrdzuje, že Š. O., M. G., Š. L., M. U., M. O., T. A.
V. F. R. sú vlastníkmi jednotlivých podielov lesa.

2. Výkaz Lesného oddelenia Okresného úradu v Bratislave č. XX.XXX/XXXX zo dňa 30.11.1940,
o lesných majetkoch, ktoré pridelil Štátny pozemkový úrad býv. Č.S.R. jednotlivým lesným alebo
pasienkovým spoločenstvám ako aj družstvám, majú ostať naďalej lesom a majú byť prevzaté do
štátneho spravovania - potvrdzuje, že právnym predchodcom žalobcov boli v rámci
pozemkovej reformy I. ČSR pridelené lesné pozemky v uvedenej výmere.

3. List W.. T. zo dňa 21.7.1942 Štátnemu pozemkovému úradu v Bratislave, kde W.. T., ako právny
zástupca Ľ. G.Á. potvrdzuje, že vo veci pozemkovej reformy/prídelov, koná v jeho mene už 10 rokov.
4. List ŠPÚ č. XXXXX/XX-L. zo dňa 11.10.1942: Revízia pozemkovej reformy na lesných
nehnuteľnostiach v kat. úz. Záhorská Bystrica dľa § 27 zák. č. 46/40 Sl.z. adresovaná W.. A. T., ako
právnemu zástupcovi Ľ. G., veľkostatkára v Z., v ktorej sa uvádza, že bude revidovaná

pozemková reforma v zmysle tzv arizačných zákonov a zároveň v bode 1/ potvrdzuje, že Družstvo L.
je držiteľom nehnuteľností, zapísaných v PKV č. XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X V. XXXX.
5. List W.. T. zo dňa 29.7.1943 pre Lesné spoločenstvo Lamač, ktoré malo nadobudnúť sporné
nehnuteľnosti, v ktorom právny zástupca Ľ. G. uvádza: „Poneváč odpredávateľ nie je v držbe

odpredaných nehnuteľností, kupitelia vstúpia do držby po úradnom prevedení a vykonaní výmerov ŠPÚ
číslo XXXX/XX-L. zo dňa 16.07.1942, ktorými boli zrušené všetky opatrenia, týkajúce sa družstiev, ktoré
i doteraz sú v držbe.“
6. Výzva na odovzdanie držby nehnuteľnosti ŠPÚ zo dňa 2.2.1944, adresovaná Družstvu L.
a spol, ktorými sú ako držitelia nehnuteľností zapísaných vo vl. č. XX kat. úz. R. N. A.. Č.. XXXX/X,

XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X V. XXXX vyzvaní na ich odovzdanie.
7. Uznesenie Okresného súdu v Bratislave č. Nc VIII 2D/44 zo dňa 6.10.1944, ktorým sa nariaďuje na
základe § 29 a 14 z. č. 46/40 Sl.s. výkon odovzdania nehnuteľnosti, zapísaných vo vl. č. XX kat. úz. R.
N. A.. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X V. XXXX, nachádzajúcich sa v držbe Š. L., M. O.É., Š.
O., T. A., M. U. V. V. R., P.. S. R.. N. v prospech Lesného spoločenstva v Lamači.

8. Úradný záznam z 29.9.1952, potvrdzujúci, že Západoslovenský lesný priemysel, n. p. komunikoval s
právnymi predchodcami žalobcu ako s vlastníkmi vo veci spravovania lesov.
9. List Západoslovenských lesov, št. podniku zo dňa 30.6.1993, potvrdzujúci, že dedičia p.
Ľ. G. sa prihlásili o reštitúciu a vydokladovali vlastnícky vzťah k majetku - z uvedeného vyplýva, žeak dedičia požiadali o vydanie konfiškátu, štát im ho vydal, a preto nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
tohto sporu, nie sú konfiškátom, ale sú majetkom právnych predchodcov žalobcov.
10. Časť časopisu Ars Notaria 2/1998, str. 21-22 a obsah, článok, zaoberajúci sa pozemkovou

knihou v rokoch 1951 až 1964, podľa ktorého : „Od účinnosti Občianskeho zákonníka č.
141/1950 Zb., teda od 1.1.1951 prestal byť zápis vlastníctva do pozemkovej knihy podmienkou jeho
prevodu či prechodu. Rovnako prestal platiť princíp konštitutívnosti zápisu do pozemkovej knihy a zápis
nadobudol deklaratórnu povahu. Pri zmluvnom prevode prechádzalo vlastníctvo k nehnuteľnosti už
uzavretím zmluvy (§ 111 OZ), pričom zápis do pozemkovej knihy nebol povinný (§ 112 OZ). Uplatňoval

sa teda konsenzuálny princíp. V zmysle ust. § 562 OZ sa ustanoveniami tohto OZ spravovali
i právne pomery pred 1.1.1951.“ Z uvedeného vyplýva, že ak sa pred rokom 1951 uzavreli perfektné
zmluvy o prevode vlastníctva, ktoré neboli vložené do pozemkovej knihy, k prevodom
vlastníctva došlo 1. januárom 1951, lebo týmto dňom nadobudli účinnosť.
Z predložených listinných dôkazov podľa odvolateľov vyplýva, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
tohto sporu, boli vo vlastníctve ich právnych predchodcov nepretržite od ich nadobudnutia počas

pozemkovej reformy I. Československej republiky, tzv. Slovenského štátu až do dnešného dňa,
neexistuje žiaden právny titul, ktorým by bolo odobraté ich vlastníctvo. Štátnym orgánom právni
predchodcovia žalobcov odovzdali len hospodárenie, a to v roku 1958, v zmysle zákona č.
2/1958 Zb. Preukázalo sa tiež, že nehnuteľnosti neboli skonfiškované, pretože neboli k rozhodujúcemu
dňu v držbe a vlastníctve grófa Károlyiho, navyše, ak by aj boli, tak na základe reštitúcie by boli vrátené

jeho dedičom, pretože títo sa prihlásili o svoje práva.

5. K podaniu žalobcov, ktorým doplnili svoje odvolanie, sa vyjadril žalovaný. Poukazujúc na znenie
ustanovení § 362 ods. 1 a § 365 ods. 3 C.s.p. uviedol, že keďže doplnenie odvolania zaslal žalobca
po uplynutí lehoty na podanie odvolania navrhuje, aby sa odvolací súd týmto nezaoberal a neprihliadal

naň. K samotnému odvolaniu žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie v
celom rozsahu, nárok žalobcu považuje za nepreukázaný a nedôvodný, nakoľko tento nepreukázal
existenciu právneho titulu, ktorým by jeho právni predchodcovia získali vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam, pričom je zároveň preukázané, že právni predchodcovia členov žalobcu si boli
vedomí, že nie sú vlastníkmi sporných nehnuteľností (čo vyplýva aj z predložených prehlásení právnych

predchodcov žalobcu), a teda odvolanie žalobcu nie je spôsobilé zmeniť rozhodnutie. Odvolaciemu súdu
navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobcu
na zaplatenie trov konania žalovaného.

6.1. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia. K návrhu, aby odvolací súd neprihliadol na
doplnenie odvolania, a aby sa ním nezaoberal, keďže bolo zaslané až po uplynutí lehoty na podanie
odvolania uviedol, že doplnenie odvolania podali z dôvodu, že ku dňu jeho podania zistili nové
skutočnosti, ktoré nemohli použiť v pôvodnom konaní, a tiež považovali za potrebné upozorniť na vtedy

nové rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Zároveň v poslednom roku
doplnili do spisu viacero dôkazov, ktoré boli obsahom spisu sp. zn. 15 Co 252/2017, ako aj rozsudok
Krajského súdu v Bratislave v tejto veci zo dňa 17.1.2023. Poukázali na to, že krajský súd
v uvedenom konaní zrealizoval komplexné dokazovanie v otázke vlastníctva sporných nehnuteľností
historicky od roku 1933 tým, že pripojil všetky spisy konaní, ktoré sa týkajú sporných nehnuteľností,

a ktoré boli vedené na súdoch, ako aj na Okresnom úrade Bratislava, odbor katastrálny, resp. odbor
lesný a pozemkový. Je nesporné, že tieto dôkazy nemohol odvolateľ v predchádzajúcej časti konania
použiť bez svojej viny, pretože k nim nemal prístup, predložené dôkazy získal až po oboznámení sa s
nimi zo spisov, pripojených v horeuvedenom konaní, a teda nastal stav, ako ho predpokladá § 366 pís.
d) C.s.p. Preto, podľa žalobcov, námietka žalovaného neobstojí, v zmysle práva na spravodlivý proces

je potrebné odvolateľom umožniť, v takto komplikovanej právnej veci, použiť tieto dôkazy, staršie ako
70 rokov, získané v jeho prospech z iných spisov, ku ktorým bez svojho zavinenia nemal prístup.
6.2. K žalovaným vznesenej námietke neexistencie právneho titulu, ktorým by právni predchodcovia
členov žalobcu získali vlastnícke právo k sporných nehnuteľnostiam, pričom zároveň spochybnil
vedomosť právnych predchodcov členov žalobcu o ich vlastníctve uviedli, že žalovaný svoje prekvapivé

tvrdenia žiadnym spôsobom neodôvodnil, a preto tieto námietky nie sú spôsobilé poprieť tvrdenia
odvolateľov, teda ide o neúčinné popretie. Poukázali na to, že otázku vlastníckych práv členov žalobcu k
predmetných nehnuteľnostiam riešili v odvolaní ako aj jeho doplnení, a týchto podaní sa v plnom rozsahu
pridržiavajú. Zároveň dali do pozornosti súdu niektoré body z odôvodnenia rozsudku Krajského súduv Bratislave č. k. 15 Co 252/2017, zo dňa 17.1.2023, v ktorých sa súd stotožnil s ich právnym názorom,
prezentovaným v tomto konaní (bod 24.1. na str. 83 citovaného rozsudku a nasl.):
Otázkou okruhu členov žalobcu a ich právnych predchodcov, pôvodne združených v

Družstve L. a spol sa súd zaoberá aj v bodoch č. 38.3.1. a č. 38.3.2. odôvodnenia citovaného rozsudku:
„Niet pochýb ani o tom, kto zakladal Družstvo L. V. Z.. S. R. N.....“
Otázkou sporných nehnuteľností sa zaoberá najmä v bodoch č. 38.3.3., č. 46.5., ako aj č. 43.
odôvodnenia citovaného rozsudku: „život“ s nimi (pozn. nehnuteľnosťami) spätý prezentovali a
preukazovali len žalovaní ako právni nástupcovia členov Družstva L. a spol. v Záhorskej Bystrici.

Otázkou užívania, nakladania a vlastníctva predmetných nehnuteľností sa súd zaoberá v bodoch č.
45.2.1. a č. 46.1. až 46.8. a nasl. odôvodnenia citovaného rozsudku: „Od 16.10.1937 Družstvo L. a spol.
a jeho členovia nehnuteľnosti užívali ako svoje vlastníctvo.“ (bod 46.2.)
Bod 46.6.: „Členovia Družstva L.G. a spol. o dané nehnuteľnosti sa fyzicky starali ako riadni hospodári,
zalesňovali ich, hospodárili na nich a od roku 1933 ich mali v oprávnenej držbe a od roku 1937 aj v
presvedčení, že sú ich vlastníkmi, nikdy im neboli vyňaté z fyzickej moci (do nadobudnutia účinnosti

zákonač.2/1958Sb.n.SNR),nikdynebolivyňaté zvlastníctvaDružstvaL.aspol.(…)Nebolo
preukázané, že by si niekto iný a v tejto súvislosti kto presne, z akého dôvodu, na vlastníctvo k daným
nehnuteľnostiam robil nárok (…), gróf Ľ. G. nespochybňoval vlastníctvo Družstva L. a spol., a neboli ani
len tvrdené, nieto preukázané také skutočnosti, ktoré by vlastníctvo, oprávnenú držbu, spochyňovali,
vylučovali, že by spôsobom dovoleným obyčajovým právom (do 31.12.1950) a od 1.1.1951

Občianskym zákonníkom Družstvo L. a spol., jeho členovia, boli pozbavení vlastníctva, oprávnenej,
dobromyseľnej držby.“
Otázkou vlastníctva, ktoré nebolo zapísané do pozemkovej knihy, hoci sa nadobúdateľ už ujal držby
nehnuteľnosti a poberá z nej úžitky (bod 14. a nasl. odvolania) sa súd zaoberá v bode 46.9.
odôvodnenia citovaného rozsudku a posúdil ju v zmysle obyčajového práva, platného na Slovensku

do 31.12.1950. Záverom súd konštatuje: „Je tiež nesporné, že právni predchodcovia žalovaných
spĺňali podmienky, požadované pre zápis vlastníckeho práva, všetky tieto atribúty vlastníckeho práva
realizovali.“
Dobromyseľnosťou držby sa súd zaoberal v bode 47.1. a nasl., nadobudnutím vlastníckeho práva
vydržaním v bode 48. a nasl. odôvodnenia citovaného rozsudku a platnosťou notárskej

zápisnice N 44/93 Nz 42/93 zo dňa 9.4.1993, a jej opravy sa súd zaoberá v bode 52. odôvodnenia
citovaného rozsudku.
Odvolatelia dôvodili, že právny názor Krajského súdu v Bratislave v citovanom rozsudku uviedli
podrobne, keďže sa s ním v plnej miere stotožňujú, tento reflektuje právny názor odvolateľov
prezentovaný nielen pred súdom prvej inštancie, ale aj v podanom odvolaní a doplnení tohto odvolania.

Ak žalovaný namieta neexistenciu právneho titulu v prospech členov žalobcu, jeho námietka
nie je dôvodná, pretože po dôkladne vykonanom dokazovaní pred Krajských súdom v Bratislave bolo
preukázané, že nehnuteľnosti boli v ich užívaní od roku 1933, a od 16.10.1937 ich predchodcovia
odvolateľov užívali ako svoje vlastníctvo, a to až do ich odovzdania Krajskej správe lesov na základe
zákona č. 2/1958 Zb., ktorej sa však odovzdávalo len ich užívanie, ale vlastníctvo ostalo zachované.

Odvolatelia dali do pozornosti súdu, že žalovaný sa k samotnému odvolaniu nevyjadril, vyjadril sa len
k doplneniu odvolania. Aj v konaní pred súdom prvej inštancie bol žalovaný pasívny, na čo odvolatelia
poukázali v podanom odvolaní, a žalovaný tieto tvrdenia tak ani nerozporoval.
6.3. Odvolatelia zotrvali na svojom návrhu, aby odvolací súd ich odvolaniu vyhovel.

7. Ďalšie vyjadrenia do spisu doložené neboli.

8. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470
ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 C.s.p. (zákon č. 160/2015 Z. z.), ktorým bol s účinnosťou od
1.7.2016 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok); O.s.p.], na jej prejednanie nariadil

pojednávanie (§ 384 ods. l, § 385 ods. l C.s.p.), zopakoval dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie
(§ 384 ods. 1 C.s.p.), doplnil dokazovanie (§ 384 ods. 2, ods. 3, ods. 4 C.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcov je dôvodné. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne
skutkové závery a následne vec nesprávne právne posúdil, preto bolo potrebné toto rozhodnutie zmeniť
a žalobe žalobcov vyhovieť (§ 388 a § 470 ods. 2 veta druhá C.s.p.).

9.1. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. (v znení účinnom v čase začatia konania) návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.9.2. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p. (v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu) žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu

alebo d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

10.1. Podľa § 30 zákona č. 141/1950 Sb. Občiansky zákonník právnym úkonom je najmä aj prejav vôle
založiť, zmeniť alebo zrušiť právo alebo povinnosť.
10.2. Podľa § 43 cit. zákona právny úkon, predmetom ktorého je plnenie nemožné, je neplatný.

10.3. Podľa § 41 ods. l, ods. 2 cit. zákona právny úkon, pre ktorý zákon alebo dohoda strán vyžadujú
písomnú formu, pôsobí od podpisu strán; podpisy nemusia byť na tej istej listine. Podpis toho, kto
nevie alebo nemôže písať, nahradí potvrdenie dvoch svedkov o jeho súhlase na listine samej (ods. 1).
Napodobnenie podpisu mechanickými prostriedkami postačuje len tam, kde je to obvyklé (ods. 2).
10.4. Podľa § 111 ods. 1 cit. zákona vlastníctvo k veciam jednotlivo určeným sa prevádzalo už samou
zmluvou, ak nebolo dohovorené inak alebo nič iné nevyplývalo z osobitných predpisov.

10.5. Podľa § 112 cit. zákona prevod vlastníctva k nehnuteľným veciam zapísaným v
pozemkovej alebo železničnej knihe zapíše sa do týchto kníh.
10.6. Podľa § 113 ods. 1 cit. zákona o prevode vlastníctva k nehnuteľným veciam nezapísaným
v pozemkovej alebo železničnej knihe uloží sa na súde listina. Listina musí obsahovať označenie
nehnuteľností, prevodcu a nadobúdateľa, právny dôvod prevodu a miesto a čas zmluvy.

10.7. Podľa § 115 cit. zákona vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné
veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.
10.8. Podľa § 116 ods. l, ods. 2 cit. zákona vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju
drží oprávnene a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba 10-ročná
(ods. 1). Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu

predchodcu (ods. 2).
10.9. Podľa § 132 ods. 1 cit. zákona vlastníctvo sa stráca najmä aj tým, že ho nadobudne niekto iný,
alebo že sa ho vlastník vzdá.
10.10 Podľa § 143 cit. zákona držiteľom je, kto s vecou nakladá ako so svojou alebo kto vykonáva právo
pre seba.

10.11. Podľa § 144 cit. zákona držať možno veci, ako i práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný
výkon.
10.12. Podľa § 145 ods. l, ods. 2 cit. zákona ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
v tom, že mu vec alebo právo patria, je držiteľom oprávneným (ods. 1). V pochybnostiach
sa predpokladá, že držba je oprávnená (ods. 2).

10.13. Podľa § 146 cit. zákona oprávnený držiteľ má, pokiaľ zákon neustanovuje ináč, rovnaké práva
ako vlastník, aj keď nie je jej vlastníkom. To platí obdobne o oprávnenom držiteľovi práva.
10.14. Podľa § 562 cit. zákona ustanoveniami tohto zákona sa spravujú, pokiaľ nie je ďalej ustanovené
inak, i právne pomery vzniknuté pred 1. januárom 1951; do tohto dňa sa tieto právne pomery spravujú
skorším právom.

10.15. Podľa § 566 cit. zákona lehota, ktorá začala bežať pred 1. januárom 1951, sa skončí, ak tento
zákon určuje kratšiu dobu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1. januára 1951;
ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať (ods.
1). To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe (ods. 2).
10.16. Podľa § 568 ods. 1 cit. zákona dňom 1. januára 1951 zrušujú sa všetky ustanovenia o veciach

upravených týchto zákonom, počítajúc v to aj obyčajové právo, či už vyplýva zo súdnych rozhodnutí
alebo iných prameňov.

11.1. Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb.), účinný od 1.4.1964 neupravoval nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním

bolaopätovnezavedenádoprávnehoporiadkuSlovenskejrepublikyažnovelouObčianskehozákonníka
vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb. s účinnosťou od 1.4.1983 (§ 132a, § 135a). Oprávnený
držiteľ sa stal vlastníkom veci, ak ju mal nepretržite v držbe po dobu 3 rokov ak išlo o hnuteľnosť, a po
dobu 10 rokov ak išlo o nehnuteľnosť. Takto nebolo možné nadobudnúť vlastníctvo k veciam,
ktoré nemohli byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré mohli byť vo vlastníctve štátu alebo

zákonomurčenýchprávnickýchosôb.Dotejtodobysazapočítalaajdoba,poktorúmalvec v
oprávnenej držbe právny predchodca. Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto
vykonáva právo pre seba.11.2. Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je
držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená (§ 130 ods. l).
11.2.1. Znamená to, že rovnaké podmienky boli aj za účinnosti zákona č. 141/1950 Sb.

11.3. Podľa § 854 Občianskeho zákonníka pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami
tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.4.1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z
nich vzniknuté pred 1.4.1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
11.4. Podľa § 865 ods. 1 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami
tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1.4.1964 do 1.4.1983.

11.5. Podľa § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka do času uvedeného v ustanovení § 135a v
znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec
nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu
(§ 135a ods. 2) pred 1.4.1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

12.1. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 46/1940 Sl.z. o pozemkovej reforme Štátny pozemkový úrad má sa

starať o pozemkovú reformu, najmä aby poľnohospodárske nehnuteľnosti nadobudnuté podľa tohto
zákona dostali roľníci a osoby, ktoré vyhovujú týmto podmienkam (§ 30); teda prídelom. Podľa § 1 ods. 2
písm. a/ Štátny pozemkový úrad môže nadobúdať pre štát poľnohospodárske nehnuteľnosti podľa prvej
časti prvého dielu tohto zákona.
12.2. Podľa § 14 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona keď Štátny pozemkový úrad zloží na súde

podľa § 12 výkupnú cenu a vlastníka o tom upovedomí, vlastník je povinný odovzdať nehnuteľnosť
Slovenskémuštátu(Štátnemupozemkovémuúradu)dodržbyaúžitku.AktakneurobínanávrhŠtátneho
pozemkovéhoúradusúdvykonáodovzdanienehnuteľnostípodľa §180Exekučnéhozákona(ods.
1). Rovnakým spôsobom zakročí súd proti árendátorovi (nájomcovi), ktorý nevyprázdni a neodovzdá
Slovenskému štátu (Štátnemu pozemkovému úradu) predmet árendy (nájmu) v uvedenom čase (ods. 2).

12.3. Podľa § 27 ods. l, ods. 2 Štátny pozemkový úrad môže podrobiť revízii všetky opatrenia a
rozhodnutiaŠtátnehopozemkovéhoúraduvPrahe,poťažneMinisterstvazemědělstvavPrahe,urobené
podľa zákona č. 215/1919 Sb. z a n., ako aj podľa zákonov a nariadení tento zákon
doplňujúcich a vykonávajúcich. Môže ich zrušiť, urobiť nové opatrenia v pozemkovej knihe, dať označiť
zákaz scudzenia, zaťaženia, dania do árendy nehnuteľností, na ktoré sa zamýšľaná revízia sťažuje

a môže vyriecť rozhodnutia podľa zákonov, platných o pozemkovej reforme (ods. 1). U slovenských
štátnych občanov nepatria pod túto revíziu prídelové rozhodnutia, keď výmera pridelených pozemkov
nepresahuje 10 ha. Nepatrí pod túto revíziu ani nehnuteľný majetok uznaných a recipovaných
kresťanských cirkví a základín (ods. 2).

13.1. Podľa § 1 písm. a/, b/ zákona č. 2/1958 Sb. n. SNR o úprave pomerov a
obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a
podobných útvarov zrušujú sa útvary bývalých urbarialistov, komposesoráty a podobné spoločenstevné
útvary, ktoré spoločne užívajú lesy, spoločenstevné útvary vytvorené získaním lesa podľa
zákonov o pozemkových reformách (písm. a/), lesy spoločne užívané zrušenými útvarmi sa

odovzdajú do obhospodarovania krajským správam lesov, prípadne jednotným roľníckym družstvám
(obhospodarovateľ) (písm. b/).
13.2. Podľa § 2 ods. 1 cit. zákona spoločné lesy odovzdá do obhospodarovania krajskej správe lesov
výkonný orgán okresného národného výboru príslušného podľa sídla zrušeného útvaru.
13.3. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona obhospodarovateľ je oprávnený spoločný les užívať ako vlastník,

najmä má právo na výnos obhospodarovanej nehnuteľnosti, môže meniť jej podstatu a uskutočňovať
na nej stavby; nemôže však nehnuteľnosť zaťažiť ani scudziť.
13.4. Podľa § 9 ods. 1, 2 cit. zákona odovzdanie spoločných lesov do obhospodarovania sa
nedotýka doterajších vlastníckych pomerov spoločných lesov. Členovia zrušených útvarov ostávajú
spoluvlastníkmi spoločných lesov v pomere podľa svojich podielov (ods. l). Pokiaľ spoločné lesy

vlastnil zrušený útvar, prechádza vlastníctvo na členov zrušeného útvaru podľa zásad vyslovených
v predchádzajúcom odseku. Ak sa veľkosť podielov jednotlivých členov nedá zistiť, platí, že sú
spoluvlastníkmi každý rovnakým dielom (ods. 2).

14.1. Podľa § 1 ods. 1 Dekrétu prezidenta republiky zo dňa 19.5.1945, č. 5/1945 Sb. (účinný od

23.5.1945), akékoľvek majetkové prevody a akékoľvek majetkovo-právne dojednania, či sa týkali
majetku hnuteľného alebo nehnuteľného, verejného či súkromného, sú neplatné, pokiaľ boli uzavreté
po 29.9.1938 pod tlakom okupácie alebo národnej, rasovej alebo politickej persekúcie.14.2.1. Dekrét prezidenta republiky č. 5/1945 Sb. bol vykonaný zákonom č. 128/1946
Sb. o neplatnosti niektorých majetkovo-právnych dojednaní z doby neslobody a o nárokoch
z tejto neplatnosti a z iných zásahov do majetku „vzcházejícich“ (§ 17).

14.2.2. Podľa § 15 ods. l, ods. 2 zákona č. 128/1946 Sb. neplatnými právnymi predpismi sa podľa §
2 rozumeli predpisy, ktoré v rozpore s Československou ústavou a zákonmi ich meniacimi a
doplňujúcimi vykonali alebo umožnili zásahy do majetku Československej republiky a osôb vydaných
národnej, rasovej alebo politickej perzekúcii (ods. 1). Zoznam predpisov, ktorých sa ods. 1 týka, vyhlási
ministerstvo spravodlivosti v Úradnom liste a v dohode s povereníctvom pre súdnictvo v

Úradnom vestníku (ods. 2).
14.2.3. Zoznam predpisov neplatných podľa § 15 ods. 1 zákona č. 128/1946 Sb. bol uverejnený vo
vyhláške ministra spravodlivosti č. 19/1947 Ú.l. účinný od 7.1.1947. V článku IIA. ods. 13 sú
nimi aj § 23 - § 28 zákona č. 46/1940 Sl.z.
14.3. Dekrét prezidenta republiky č. 5/1945 Sb. zákon č. 128/1946 Sb., ostatné ustanovenia zákona č.
46/1940 Sl.z., zostali účinné a sú účinné doteraz, sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky.

15.1. Odvolací súd predovšetkým riešil otázku, kto v konaní vystupuje na strane žalobcu a ustálil, že
žalobcami sú Členovia pozemkového spoločenstva, v zmysle § 16 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. o
pozemkových spoločenstvách, zastúpení pozemkovým spoločenstvom Lesné pozemkové spoločenstvo
v Záhorskej Bystrici, ďalej ustálil aktuálny stav členov pozemkového spoločenstva a uznesením zo dňa

22.11.2023, č. k. 15 Co 234/2018-495, rozhodol, že v konaní pokračuje s dedičmi
členov pozemkového spoločenstva, ktorí v priebehu odvolacieho konania zomreli.
15.2. Podanie žalobcov na č. l. 490 a nasl., ktorým navrhli zmenu petitu žaloby, odvolací súd posúdil
podľa obsahu (§ 124 ods. 1 C.s.p.) ako upresnenie petitu žaloby, keďže uvedeným podaním boli
doplnené rodné čísla a rodné priezviská členov pozemkového spoločenstva.

16.1. Odvolací súd zopakoval dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie výpisom z listov vlastníctva
č. XXXX V. Č.. XXXX pre okres Bratislava IV, obec BA-m.č. R. N., G.. Ú.. R. N. (č. l. 13- 18
spisu), rozhodnutím Obvodného úradu Bratislava IV zo dňa 27.5.1996, č. XX/XXXXX-A../., o zápise do
registra pozemkových spoločenstiev a výpisom z registra (č. l. 19 - 21 spisu), rozhodnutím Obvodného
lesného úradu v Bratislave zo dňa 7.1.2011, č. XX/XXX/BAX, o zmene zápisu do registra pozemkových

spoločenstiev (č. l. 22 - 24 spisu), zápisnicou z valného zhromaždenia Lesného pozemkového
spoločenstva v Záhorskej Bystrici zo dňa 21.4.2012 (č. l. 25 - 27 spisu), výpisom z listu vlastníctva č.
XXXX pre okres Bratislava IV, obec BA-m.č. R. N., G.. Ú.. R. N. (č. l. 28 - 34 spisu), žiadosťou o vydanie
osvedčenia zo dňa 31.8.1992 (č. l. 38, 39 spisu), potvrdením Miestneho úradu R. N. zo dňa
8.12.1992 (č. l. 40 spisu), notárskou zápisnicou N 44/93 Nz 42/93 zo dňa 9.4.1993 (č. l. 41 - 48 spisu),

notárskou zápisnicou N 8/94 Nz 8/94 zo dňa 10.1.1994 (č. l. 49 - 51 spisu), potvrdeniami vydanými
W.. A. T. zo dňa 16.10.1937, 21.4.1937, 4.10.1934, 12.9.1934, 4.9.1934 (č. l. 52 - 56 spisu), prehlásením
Š.O.V.O..,M.O.C.V.O..,W..M.G.V.O..,V.R.O..,T.A.V.O..,M.U.V.O..,Š.L.V.O..zodňa16.1.1939
(č. l. 57 spisu), kúpnopredajnou smluvou zo dňa 16.1.1942 (č. l. 59 - 64 spisu), zoznamom členov
LesnéhospoločenstvaL.aspol.aichprávnychnástupcov(č.l.65spisu),Geometrickým(polohopisným)

plánom a výkazom ploch L.. V. D. (č. l. 66 - 68 spisu), zápisnicou zo dňa 27.9.1957 (č. l. 69), rozhodnutím
Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Okresného národného výboru Bratislava-okolie zo
dňa 29.5.1958, č. XXXX/XX (č. l. 70 - 71 spisu), výmerom Správy lesného hospodárstva v Bratislave
zo dňa 7.3.1953, č. XXX/IX-X/XX (č. l. 72 spisu), výmerom Krajského národného výboru v Bratislave zo
dňa 17.3.1954, č. L.-XXX.X-X/X-XX (č. l. 73 spisu), výmerom Správy lesného hospodárstva v Bratislave

zo dňa 1.7.1954, č. XXXX-Q.-XXXX (č. l. 74 spisu), soznaním k dôchodkovej dani
Lesného spoločenstva L.G. a spol. R. N. zo dňa 15.1.1957 (č. l. 75 - 76 spisu), priamou hospodárskou
zmluvou o výkupe dreva (č. l. 77) s rozpisom výrobných úkolov pre Lesné spoločenstvo L. (č. l. 78, 79
spisu), hospodárskou zmluvou o prevode správy národného majetku zo dňa 31.1.1989 s prílohou (č. l.
81 - 85 spisu), žiadosťami Lesného pozemkového spoločenstva v R. N. o odovzdanie správy lesov zo

dňa 24.6.2013 a zo dňa 21.8.2013 (č. l. 86 - 89 spisu), oznámením Lesov Slovenskej republiky, š. p.,
Odštepný závod Smolenice zo dňa 4.10.2013 (č. l. 90 spisu), rozhodnutím Okresného úradu Bratislava,
odb. opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností zo dňa 29.10.2015, č. Y.-XX/XXXX-L. (č. l.
136 - 140 spisu), žiadosťou lesných družstiev v R. N. zo dňa 15.12.1945 adresovanou Povereníctvu
SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu (č. l. 155 spisu), čestným vyhlásením M. N. zo dňa

23.8.2016 (č. l. 156 spisu), potvrdením vydaným W.. A. T. zo dňa 10.1.1933 (č. l. 157 spisu), listom
Ministerstva zemědělství zo dňa 10.7.1937 č. XXX.XXX/XX-L. (č. l. 163, 164 spisu), katastrálnou mapou
vyhotovenouF.H.Ů.Ž.sprílohou(č.l.165,166spisu),záznamomzodňa8.10.1937(č.l.167,168spisu),
správou o plnení generálnej dohody na veľkostatku Z. - Ľ.. G. s prílohou (č. l. 169 - 171), prílohou kúradnému záznamu zo dňa 22.10.1941 (č. l. 172, 173 spisu), rozhodnutím Odboru poľnohospodárstva a
lesného hospodárstva Rady Okresného národného výboru v Ba-okolie zo dňa 18.8.1958, č. A.. XX.XXX/
XXXX-U.. (č. l. 179, 180 spisu), listom Štátnych lesov, Lesný závod Bratislava zo dňa 22.12.1968, č.

XXXX/XXX/XXXX (č. l. 181 spisu), uznesením Mestského súdu v Bratislave zo dňa 15.2.1995, sp. zn.
18 S 76/94 (č. l. 201 - 203 spisu), svedectvom M. O. zo dňa 31.1.2018 (č. l. 253 spisu), soznamom
majiteľov lesa zo dňa 18.12.1939 (č. l. 254 spisu), doplnil dokazovanie rozhodnutím Okresného úradu
Bratislava IV, Odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 20.2.2002, č. XXX/
XX-XX/JOX (č. l. 336 - 339 spisu), listom Četníckej stanice Stupava zo dňa 5.6.1939 č. XXX/XXXX (č. l.

355 spisu), výkazom lesného oddelenia Okresného úradu v Bratislave zo dňa 30.11.1940 (č. l. 356 - 358
spisu), listom W.. A. T. zo dňa 21.7.1942 č. XXXX/XX-L.. (č. l. 359 spisu), listom štátneho pozemkového
úradu zo dňa 11.10.1942, č. XXXXX/XX-L. (č. l. 360 spisu), listom W.. T. zo dňa 29.7.1943 (č. l. 361
spisu), výzvou Štátneho pozemkového úradu zo dňa 2.2.1944, č. XXX/XX-L. (č. l.
362, 363 spisu), uznesením zo dňa 3.10.1944 č. D. S. XX/XX (č. l. 364 spisu), úradným zápisom zo dňa
29.9.1952 (č. l. 365 spisu), listom Západoslovenských lesov, š. p. zo dňa 30.6.1993, č. XXX/XXXX-XXX

(č. l. 366 spisu), rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 15 Co 252/2017-2442 (č. l. 383 a nasl. spisu).
16.2. Odvolací súd doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi z pripojeného spisu Mestského súdu
Bratislava IV sp. zn. B4-20 C 19/2003 (konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp.
zn. 15 Co 252/2017) a to listom Štátnych lesov, Lesný závod Bratislava, zo dňa 11.11.1968, č.
1336/205/1968, zápisnicou spísanou dňa 3.6.1958 na MNV v Záhorskej Bystrici, rozhodnutím Odboru

poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV Bratislava - okolie zo dňa 10.3.1958, č. 7407/58,
pozvaním W.. A. T. zo dňa 9.11.1946, Geometrickým (polohopisným) plánom a výkazom ploch L.. V. D.,
listom Štátneho pozemkového úradu zo dňa 18.10.1943, č. XXXXX/XX-L.., identifikáciou parciel zo dňa
5.10.2006, odvolaním Západoslovenských lesov, š.p. zo dňa 17.1.1994, č. XX/XXXX-XXX, žiadosťou
Slovenského štátu, zastúpeného Štátnym pozemkovým úradom v Bratislave zo dňa 20.9.1944, č. XXXX/

XX-L. (č. l. 508 spisu).

17.1. Z výpisov z listov vlastníctva č. XXXX V. Č.. XXXX pre okres Bratislava IV, obec BA-m.č. R.Á.
N., G.. Ú.. R. N., mal odvolací súd preukázané, že hodnovernosť údajov vlastníckeho práva k sporným
pozemkom bola spochybnená duplicitou vlastníctva na základe notárskej zápisnice Nz 42/93, Nz 8/94,

v znení notárskej zápisnice N 8/94 Nz 8/94 a Hospodárskej zmluvy č. A.-XXXX/XXXX-XXX.
17.2. Z rozhodnutia Obvodného úradu Bratislava IV zo dňa 27.5.1996, č. 96/03920-
pôd./Pal, o zápise do registra pozemkových spoločenstiev a rozhodnutia Obvodného lesného úradu v
Bratislave zo dňa 7.1.2011, č. XX/XXX/BAX o zmene zápisu do registra pozemkových spoločenstiev
mal odvolací súd za preukázané, že Lesné pozemkové spoločenstvo v R. N. bolo zapísané do registra

pozemkových spoločenstiev.
17.3. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Bratislava IV, obec BA-m.č. R. N., G.. Ú.. R. N. mal
odvolací súd za preukázané, že sporné pozemky sú vedené na uvedenom liste vlastníctva ako vlastník
je uvedená Slovenská republika-Lesy Slovenskej republiky, š.p.
17.4. Z notárskej zápisnice M.. L. O. zo dňa 9.4.1993, sp.zn. N 44/93 Nz 42/93, odvolací súd

zistil, že podľa zákona č. 293/92 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení
neskorších predpisov bolo vyhovené žiadosti vtedajších právnych nástupcov zakladateľov Lesného
spoločenstva L. Š. L., V. R., M. U., Š. O., M. O., M.. M. G., Z. A.G., vydať osvedčenie, podľa ktorého sú
spoluvlastníci lesov v katastrálnom území R.C. N. podľa kópie z katastrálnej mapy parciel č. XXXX/X,
Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, v celkovej výmere 39 ha 7000 m2.

17.5. Notárskou zápisnicou zo dňa 10.1.1994, sp.zn. N 8/94 Nz 8/94, bola opravená notárska zápisnica
zo dňa 9.4.1993, sp.zn. Nz 42/93, v bode 1. tak, že vyššie uvedení účastníci požiadali návrhom podľa
§ 4 zák. č. 293/92 Zb. o vydanie osvedčenia, podľa ktorého sú spoluvlastníci lesov v k.ú. R. N., podľa
kópie z katastrálnej mapy parcely Č.. XXXX/X-U., XXXXXX O.X, A. Č.. XXXX/X, U., XXXX
O.X, A. Č.. XXXX/X, U., XXXX O.X, A. Č.. XXXX, F., XXXX O.X, A. Č.. XXXX/X, U., XXXXXX O.X. Ďalší

text vydaného osvedčenia zostal nezmenený.
17.6. W.. A. T. listom zo dňa 4.9.1934 adresovaným Š. L. V. O., F. S. R. N., potvrdil
príjem do jeho rúk zloženého depozitu v sume 22.273,-- Kč, ktoré prijal, a síce 16.273,-- Kč
uložených na vkladnej knižke a 6.000,-- Kč v hotovosti.
17.7. W.. A. T. listom zo dňa 12.9.1934 adresovaným Š. L. S. R. N. oznámil, že v záležitosti

odpredaja Francovho dvora od neho prijal v hotovosti sumu 10.000,-- Kč.
XX.X. W.. Pavel Fábry listom 4.10.1934 adresovaným Š. L. S. R. N. oznámil, že v uvedený deň v
záležitosti odpredaja Francovho dvora od neho prijal v hotovosti sumu 13.000,-- Kč.17.9. W.. A. T. listom zo dňa 21.4.1937 adresovaným ŠH. L. S. R. N. oznámil, aby
revírnikovi Veselému vyplatil 3.000,-- Kč. Zároveň je rukou napísané potvrdenie o prevzatí sumy 3.000,--
Kč s podpisom.

17.10. W.. A. T. listom zo dňa 16.10.1937 adresovaným Š. L., Š. O., M. U. S. R. N. oznámil, že pripísal
obnos 51.000,-- Kč na kúpnu cenu ako spolukupcov Roľníckeho lesného družstva v R. N.. Na tom istom
liste rukou písaný text znie, že súčasne ich púšťa do úžitku kupovaných nehnuteľností a síce na tie
parcely, ohľadom ktorých sa s dôverníkom strany dohodnú, s dátumom 21.10.1937.
17.11. Š. O. V. O., M. O. V. O., W.. M. G. V. O., V. R. O.., T. A.Á. V. O., M. U. V. O., Š. L. V. O., P.

S. R. N., dobrovoľne a neodvolateľne prehlásili dňa 16.1.1939, že od veľkostatku G. S. Z. im pridelený
les v chotári R. N. vo výmere cca 70 katastrálnych jutár preberajú do spoločného užívania v rovnakých
podieloch, ako aj do vlastníctva s tým, že tieto podiely nikdy trhané poťažne medzi rodinou rozdelené
byť nemôžu, ale zostávajú tieto podiely v majetku a úžitku len jednému členovi z rodiny.
Tak aj žiadajú, aby konečná zmluva v tomto zmysle čím skôr uzavretá bola a tento les do vlastníctva
im daný bol. Prehlásenie bolo doručené Štátnej obvodnej úradovni pre pozemkovú reformu v Bratislave

dňa 17.12.1939, bolo evidované pod č. XXX.
17.12. Kúpnopredajnou smluvou zo dňa 16.1.1942, uzavretou medzi Ľ.H. G. ako odpredávateľom a
Spolkom bývalých urbarialistov v R.C. N., zastúpeným Š. L., predsedom a hospodárom Š. O., P. S. R.C.
N. ako kupujúcim, kupujúci odkúpili od odpredávateľa les z veľkostatku S. Z., nehnuteľnosti zapísané v
pozemnoknižnej vložke obce R.C. N. Č.. XX - A. Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX, Č.. XXXX/., Č..

XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/
X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX, Č..
XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, spolu vo výmere 408 katastrálnych jutár 1336
štvorcových siah.
17.13. Geometrickým (polohopisným) plánom a výkazom ploch L.. V. D. Č.. XXX/XX (č. l. 66 - 68 a č.

l. 508 spisu) boli nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve Ľ. G. vedené v pozemnoknižnej vložke č. XX
pre katastrálne územie R. N. rozdelené, so súčasným uvedením, v prospech ktorých nových majiteľov
jednotlivé novovytvorené časti budú vedené. Každý list geometrického plánu je označený samostatným
(poradovým) číslom snášky (medzisúčet, kontrolný súčet, sumár). V XX. snáške v prospech Družstva
L. ako majiteľa z pôvodných parciel boli vyznačené (určené) tieto novovytvorené parcely: č. XXXX/X-les

vo výmere 13 ha 33 á 71 m2 (23 katastrálnych jutár 282 štvorcových siah), č. XXXX/X-les vo výmere 21
á 29 m2 (592 štvorcových siah), č. XXXX/X-les vo výmere 11 á 04 m2 (307 štvorcových siah), č. XXXX/
X-les vo výmere 26 ha 36 á 64 m2 (45 katastrálnych jutár 1308 štvorcových siah),
č. XXXX-roľa vo výmere 98 á 80 m2 (1 katastrálne jutro 1147 štvorcových siah), spolu
vo výmere 41 ha 01 á 48 m2 (71 katastrálnych jutár 436 štvorcových siah).

17.14. Zo správy o splnení generálnej dohody na S. Z. Ľ. G. vyplýva, že generálna dohoda s majiteľom
S. Z. bola uzavretá dňa 21.1.1932 pod č. XX.XXX/XX-L.. Išlo o základnú plochu 12.651 ha, ktorá sa
v uvedený deň rozdeľovala takto: odpredaná plocha 248 ha, realizované prídely 3400 ha, prepustené
zo záboru 478 ha, ponechané 162 ha, v zábore 8363 ha. Majiteľovi veľkostatku zostane prepustené
zo záboru 21 ha, ponechané 3875 ha a ďalších 1726 ha. Z dohody ďalej vyplýva, že vlastník dá

Štátnej pozemkovej úradovni podľa § 14 ods. 2 a § 26 zákona náhradového (zo dňa 8.4.1920, č. 329
Sb.z. a nařízení) v znení zákona zo dňa 13.7.1922 Zbierky zákonov a nariadení
bez výpovede do 3 mesiacov bez vyzvania tieto nehnuteľnosti pokiaľ sa týka ich časti vo výmere
cca 4800 katastrálnych jutár (cca 2762 ha), výber týchto nehnuteľností vykoná na mieste samom
Štátnoupozemkovouúradovňou(ŠPÚ).Výmera4800katastrálnychjutárbudeurčenápreprídelobciam,

ŠPÚ povolí dodatočne odpredať prídelcom za ceny prídelové, ktoré určí ŠPÚ. Prídelovou cenou sa
rozumie čistá cena náhradová po zrážkach tam uvedených. Plochy, ktoré by eventuálne neboli pre účely
pozemkovej reformy spotrebované, prepustí ŠPÚ dodatočne majiteľovi veľkostatku zo záboru. V zmysle
generálnej dohody sa rokovalo v dňoch 16.-18.6.1937 o dokončení lesnej reformy na S. Z. a lesné plochy
v revíri R.C. N., U.; osobitne R. N. nasledovne: 1./ Roľnícke a lesné družstvo v

R. N. (V.. R.), poznámka odkazuje tiež na č. 9, 2./ Lesné družstvo O. (A. A.), 3./ Lesné a pasienkové
družstvo v U., 4./ Lesné družstvo S. Z., 5./ Ovocinárske a lesné družstvo v U., 6./ Lesné
družstvo O., 7./ Lesné družstvo R. N. (N.U., Š.), 8./ Spoločnosť bývalých urbarialistov v Z., 9./ Spoločnosť
bývalých urbarialistov v R. N. (pri tomto bola poznámka „zmluva uzavretá na výmeru 266 katastrálnych
jutár 553 štvorcových siah, zámena s urb. majiteľom 142 katastrálnych jutár 783 štvorcových siah, spolu

asi 408 katastrálnych jutár 1336 štvorcových siah, les s Roľníckym a lesným
družstvom v R.Á. N. pod bodom 1./ uvedeným za cenu 214.400,-- Ks), 10./ Politická
obec Z., 11./ Poštovná skupina Masarykovej leteckej ligy, 12./ mimo označených je uzavretá zmluva
tiež s Revírom R. N. a Pasienkovou spoločnosťou O., 13./ bola predložená zmluva z Revíru R. N. sDružstvom soc. ochr. št. a verej. zamestnancov, 14./ predaj lesa pre mesto Bratislavu. Tento zoznam
bol zostavený podľa generálnej dohody zo dňa 21.1.1932 a podľa dodatku tejto dohody zápis zo dňa
16.-18.6.1937. Mimo toho sa diali v Revíri R. N. aj iné odpredaje, údajne za politické zásluhy: a/ A. A., O.,

N. Š. L. a 6 spoločníkov v R. N. 70 katastrálnych jutár, cena 85.000,-- Kč, plocha je v úžitku kupujúcich,
zmluva nie je predložená.
Odvolací súd uvádza, že z uvedeného listinného dôkazu vyplýva, že už vtedy Š. L. a šiesti
spoluvlastníci mali plochu v úžitku ako kupujúci a že v tom čase nebola ešte zmluva predložená.
17.15. W.. A. T.Á., zástupca grófa Ľ. G., listom zo dňa 10.1.1933, adresovaným Š. L. v R. N. potvrdil,

že kúpna cena za parcely č. XXXX, Č.. XXXX, a čiastka parcely č. XXXX V. Č.. XXXX,
katastrálneho územia R. N., jemu odpredávanej čiastky lesa suma 15.000,-- Kč mu bola v hotovosti
„složená“ z výnosu cestovných a iných výdavkov, ktoré v záujme usporiadania záležitosti bývalého
urbáru v R. N. za posledného poldruha roka konal a za ktorého ho urbár nehonoroval.
Potvrdenie vystavil na základe špeciálnej verejnonotársky overenej plnej moci zo dňa 30.12.1932.
17.16. V kancelárii W.. A. T. v Bratislave bol napísaný záznam dňa 8.10.1937, v záležitosti odovzdania

do držby a úžitku lesa z revíru R. N., pre Roľnícke lesné družstvo. Prítomný bol W.. A. T. za vlastníka
veľkostatku, za Roľnícke lesné družstvo: a/ za Roľnícku besedu F. N., jednateľ Besedy, M. N., b/ za
ostatných účastníkov V. R., T. A., M. O., W.. M. G., Š. L., Š. O., M. U. - V. R., c/ civilný geometer L.. V.
D. R. B.. Predmetom rokovania bolo odovzdanie do držby a úžitku lesnej výmery určenej pre Roľnícke
lesné družstvo v R. N., zastúpené V. R.. Právny zástupca majiteľa bol požiadaný, aby uvedeným dňom

odovzdal označené výmery reprezentantom jednotlivých skupín, a osobitne pod b/ k
rukám V. R., spoločnou finančnou zodpovednosťou. Novým nadobúdateľom bolo umožnené zavčasu
si podať žiadosti na úrade o povolenie riadnej lesnej ťažby, nakoľko v lesoch okrem kalamitnej
ťažby po viac rokov nebola prevádzaná normálna ťažba. Ďalej aj preto, aby bola usporiadaná otázka
zamestnancov a podobne. Po poskytnutí potrebných dát prítomným merníkom Ing. V. D. W.. A. T. týmto

im odovzdal v zmysle rozhodnutia Ministerstva zemědělstva zo dňa 10.7.1937 č. XXX.XXX/
XX-L.-XX, a v zmysle IV. bodu kúpnopredajnej zmluvy do držby a úžitku za predpokladu
schválenia definitívnych kúpnopredajných zmlúv jednotlivých skupín ministerstva zemědělstva. V. R.,
zástupca skupiny účastníkov pod b/ uvedenej prevzal za podmienok kúpnopredajnej zmluvy ujednanej
do držby a úžitku civilným geometrom označenej lesnej plochy, najneskôr do 14.10.1937 do 12 hodiny.

V prípade, že by kúpna cena s príslušenstvom nebola v tejto lehote zaplatená, odovzdá túto výmeru
W.. A. T. Ministerstvom zemědělstva určenému povereníkovi v predpoklade, že tento zloží do ďalších
24 hodín potrebný obnos. Ak sa tak nestane, právny zástupca vlastníka bude pokračovať v zmysle VII.
bodu dohody uzavretej so Štátnym pozemkovým úradom.
17.17. Četnícka stanica Stupava listom zo dňa 5.6.1939, č. 444/1939, oznámila Okresnému úradu

Bratislava, k ich žiadosti zo dňa 4.4.1939, č. 5386-102/39, že v prídeloch lesa jednotlivcom v R. N.
sa toho času drevoužitba neprevádza a bola prevedená len začiatkom roku 1939. V tejto dobe všetci
ďalej uvedení majitelia podielov lesa nechali narezať celkom 324 ležiacich metrov dreva a niekoľko
kusov úžitkového dreva. Všetko sa nachádza v lese a z lesa nebolo nič vyvezené. Dňa 11.4.1939 zistila
četnícka stráž, že les ani v jednom mieste nebol rúbaný na holo, ale boli stínané len niektoré stromy

v určitej časti lesa a to vo všetkých podieloch jednotlivcov výjma podielu Š. L.. Majitelia jednotlivých
podielov sú Š. O., W.. M. G., Š. L., M. U., M. O., T. A., F. R.. Za spáchanie lesného priestupku sú solidárne
zodpovední,keďžerúbanielesasastalososúhlasomvšetkýchavšetcisazaviazali,žeimurčenéprídely
budú spoločne používať, ich spoločná zodpovednosť je zrejmá zo zápisnice napísanej dňa 3.3.1938,
kde majitelia zobrali na vedomie, že musia vytvoriť družstvo a len tak môžu začať s drevoužitbou.

17.18. Š. O. vyhotovil dňa 18.12.1939 zoznam majiteľov lesa vedený pod č. 78778. Z neho vyplýva, že
z prídelu lesa Veľkostatku Ľ. G. S. Z. titulom kúpy z voľnej ruky prevzali Š. O., Š. L., M. U., M. O.Ý., T. A.,
V. R., W.. M. G., 70 katastrálnych jutár lesa a zložili na to: Š. O., Š. L. V. M. U. po 17.000,-- Ks,
teda spolu 51.000,-- Ks, M. O., T. A., V. R. po 8.000,-- Ks, teda spolu 24.000,-- Ks, čo spolu predstavuje
75.000,-- Ks, do rúk W.. A. T., advokáta v Bratislave. Ďalej sa dohodli, že les budú užívať

v rovnakých podieloch a že v lese budú mať všetci rovnaké právo.
17.19. W.. A. T. listom zo dňa 21.7.1942 Štátnemu pozemkovému úradu k č. XXXX/XX-L..,
doručenémuúradudňa22.7.1942,oznámil,žeobdržalvýmery č.XXXX/XX-L.vpočte10
kusov a zobral ich na vedomie, vyslovil presvedčenie, že týmto opatrením táto už 10 rokov sa ťahajúca
záležitosť bude definitívne vyriešená. Pri obdržaní všetkých práv z jeho generálnej dohody vyplývajúcich

ohľadom výmery, ohľadom finančných otázok, bude na novom vyriešení ako doteraz spolupracovať a v
prípade, že sa bude od neho žiadať, vynaloží všetko, aby intencie pozemkového úradu mohli byť úplne
prevedené. Prehlásil, že za právoplatnosti týchto výmerov nové zmluvy vystaví a právoplatne podpíše.Odvolací súd poukazuje na to, že W.. T. v liste neuvádza konkrétne, vo vzťahu ku ktorým
nehnuteľnostiam, ich vlastníkom, užívateľom, sa dané výmery vzťahovali. Z neho vyplýva, že vystaví
nové zmluvy, teda zmluvy už vystavené v minulosti boli.

17.20. Štátny pozemkový úrad v Bratislave listom zo dňa 11.10.1942, č. XXXXX/XX-L., oznámil W..
A. T., advokátovi v Bratislave, v zastúpení Ľ. G., veľkostatkára v Z., že v zmysle jeho rozhodnutí
zo dňa 16.7.1942, č. XXXX/XX-L., podľa ustanovení §§ 27 - 29 zákona č. 46/40 Sl.z. o revízii
pozemkovej reformy, v prílohe postúpil zoznam členov novoutvorených lesných spoločenstiev v U.L.
V. Z.-O.. Ďalej mu oznámil, že novoutvorené Lesné spoločenstvo v U. založené v intenciách Štátneho

pozemkového úradu v Bratislave dňa 29.8.1942 bude právnym nástupcom týchto, výmermi zo dňa
16.7.1942 zrušených družstiev: 1./ Družstva L., zastúpené pánom L. S. R. N., držiteľa nehnuteľností
zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XX ako parcely Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/
X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX, podľa mernického operátu zo dňa 16.1.1938 katastrálneho
územia obce R. N. vo výmere 71 katastrálnych jutár 444 štvorcových siah; 2./ Ovocinárskeho a lesného
družstva v Lamači, zastúpeného T. O., 3./ Lesného a pasienkového družstva v Lamači, zastúpeného

J. S. V. O., rovnako s presným vymedzením čísla parciel vedených v
pozemnoknižnej vložke č. XX pre katastrálne územie R. N.. Ďalej bolo uvedené, že novoutvorené Lesné
spoločenstvo Z.-O. zastúpené T. N. V. M. Š. založené dňa 13.9.1942 bude
právnym nástupcom týchto, výmermi zo dňa 16.7.1942, č. 7247/42-I/R, zrušených družstiev: 1./ Lesného
družstva Z.-O., zastúpeného H. G. V. V. O., 2./ Lesného družstva v O., zastúpeného A. A., X./. A. A.,

P. S. O.. Menované novoutvorené lesné spoločenstvá, teda Lesné spoločenstvo v U. zastúpené B. N.,
Lesné spoločenstvo Z.-O.Á., vystupujú ako noví uchádzači, ktorých označuje Štátny pozemkový úrad v
Bratislave ako vybraných kupcov na nehnuteľnosti, ktoré užívajú a držia právne neexistujúce družstvá,
ktoré Štátny pozemkový úrad ako kupcov na nehnuteľnosti nadobudnuté z veľkostatku Z., S. Ľ. G.,
neschválil. Z citovaného listu ďalej vyplýva, že Štátny pozemkový úrad nariadil Ľ. G., veľkostatkárovi

v Z., aby v rámci generálnej dohody odpredal novoutvoreným lesným spoločenstvám v U. V. Z.-O.
nehnuteľnosti,ktorésúvdržberevidovanýchdružstievaktorébolitýmtonazáklade§27zákonač.46/40
Sl.z. odňaté, a to za podmienok, za akých hore uvedené lesné nehnuteľnosti v katastrálnom území R. N.
boli stupavským panstvom zaniknuvším družstvám odpredané. Kúpnopredajné zmluvy s
novoutvorenými lesnými spoločenstvami mal predložiť na schválenie úradu s najväčším urýchlením. Z

listu napokon vyplýva aj pokyn pre Lesné spoločenstvo v U. zastúpené B. N., aby zahájilo jednanie vo
veci odpredaja v liste označených všetkých nehnuteľností s W.. A. T., advokátom v Bratislave.
Odvolacísúdpoukazujenato,žeŠtátnypozemkovýúradvBratislaveajvtomtoliste(zodňa11.10.1942,
č. XXXXX/XX-L.) uvádza Ľ. G. ako bývalého vlastníka označených nehnuteľností a že ich nadobudlo
Družstvo L. a spol. v R.C. N., že ich Družstvo L. a spol. užívalo aj v danom čase; ani v ňom sa neuvádza,

aké následky dané úkony vyvolali v praxi v otázke nadobudnutia označených nehnuteľností Družstvom
L. a spol. v R.C. N. (ale aj ich straty).
17.21. Štátny pozemkový úrad v Bratislave listom zo dňa 2.2.1944, č. XXX/XX-L., Š. L. S. R. N., v
zastúpení Družstva L. a spol. v R. N., vyzval v dôsledku toho, že výmerom Štátneho pozemkového úradu
v Bratislave zo dňa 17.7.1942, č. XXXX/XX-L., boli na základe ustanovení §§ 27 - 29 zákona zo dňa

22.2.1940, č. 46 Sl.z., zrušené všetky rozhodnutia a opatrenia bývalého Štátneho pozemkového
úradu v Prahe vo veci Družstva L. a spol. v R. N., držiteľa nehnuteľností zapísaných v
pozemnoknižnej vložke č. XX ako parcely č. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX, a
keďžeužŠtátnypozemkovýúradschválilkúpnopredajnúzmluvuuzavretúohľadomtýchtonehnuteľností
medzi bývalým vlastníkom Ľ. G., veľkostatkárom v Z., a Lesným spoločenstvom v U., aby

dňa 17.2.1944 o 11.00 hodine na Obecnom úrade v U. odovzdal držbu horeuvedených
nehnuteľností Lesnému spoločenstvu v U. a že tak urobil, aby zápisnicu vlastnoručne podpísal, lebo v
opačnom prípade bude žiadané súdne odovzdanie držby nehnuteľností podľa § 180 ods. 2 Exekučného
zákona. Náhrada za prepadlé alebo zmenšené podiely bude stanovená podľa § 28 zákona č. 46/1940
Sl. z. a bude poukázaná novým Lesným spoločenstvom v U..

Odvolací súd poukazuje na to, že aj v tomto liste sa spomína Ľ. G. ako bývalý vlastník označených
nehnuteľností a že ich nadobudlo Družstvo L. a spol. v R. N., že ich Družstvo L. a spol. užívalo aj v
danom čase; neuvádza sa už v ňom, aké následky označené úkony (list Štátneho pozemkového úradu
v Bratislave zo dňa 2.2.1944, č. XXX/XX-L., výmer Štátneho pozemkového úradu v Bratislave
zo dňa 17.7.1942, č. XXXX/XX-L.) vyvolali v praxi v otázke nadobudnutia označených

nehnuteľností Družstvom L. a spol. v R. N. (ale aj ich straty). Družstvo L. a spol. ani na základe tejto výzvy
nehnuteľnosti nevydalo, nikdy sa ich nevzdalo, nepretržite ďalej ich užívalo. Hoci aj exekučné konanie
začaté bolo, nie je preukázané, žeby Družstvu L. a spol. v exekučnom konaní boli odňaté. Vykonané
dokazovanie svedčí o opaku, teda že z fyzickej moci Družstva L. a spol., jeho členov, odňaté neboli.17.22. Okresný súd v Bratislave uznesením zo dňa 6.10.1944, č. k. Nc VIII 20/44-2, vo veci navrhovateľa
Štátneho pozemkového úradu v Bratislave proti Š. L.G. a spol. v R. N. na základe
§ 29 a § 14 zákona č. 46/40 Sl. z., o výkon odovzdania nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej

vložke č. XX, pre katastrálne územie R. N. V. A. Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X,
Č.. XXXX, ktoré sa v tom čase nachádzali v držbe Š. L., M. O., Š. O., T. A., M. U., V. R., P. S. R. N.,
v prospech Lesného spoločenstva v U., zastúpeného B. N., podľa § 180 Exekučného zákona, vydal
spisy výkonnému oddeleniu k prevedeniu výkonu. Na uvedenie do držby nehnuteľností bol určený termín
18.10.1944 na notárskom úrade, o čom mali byť strany upovedomené.

Odvolací súd poukazuje na to, že aj vyššie uvedené potvrdzuje, že členovia Lesného spoločenstva L. a
spol.malivofyzickejdržbeoznačenénehnuteľnosti,žetietodobrovoľneneodovzdali.Niejepreukázané,
žeby dané nehnuteľnosti aj dňa 18.10.1944 v exekučnom konaní im boli odňaté a následne odovzdané
Lesnému spoločenstvu v U., žeby o tom bol vyhotovený doklad.
17.23. Listom Spoločenstva bývalých urbarialistov R. N. zo dňa 15.12.1945, adresovaným Povereníctvu
SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu Bratislava, a doručený mu dňa 17.12.1945, bolo

oznámené, Ž. Z. N.Y. X. P. R. N., U. W. S. R. Bystrici, Roľnícke lesné družstvo v R.
N., získali z Veľkostatku Ľ.Í. G. pozemkovou reformou v roku 1934 a 1936 lesnú pôdu a síce: 1./ Spolok
bývalých urbarialistov v R. N. v roku 1934 408 katastrálnych jutár 1136 štvorcových siah, v roku 1936
výmenou 142 katastrálnych jutár 785 štvorcových siah lesa v R. N., 2./ Lesné družstvo v R. N. v roku
1936 získalo 135 katastrálnych jutár lesa v katastrálnom území R. N., 3./ Roľnícke lesné

družstvo v R. N. v roku 1936 získalo 222 katastrálnych jutár lesa v katastrálnom území R. N., ktorý les
ešte v roku 1936 bol odovzdaný do úžitku a vlastníctva. Keďže teda majú les nielen v úžitku, ale aj vo
vlastníctve, žiadajú, aby vlastnícke právo pozemnoknižne prevedené bolo.
17.24. Dňa 29.9.1952 v kancelárii Správy lesného hospodárstva v Bratislave Š. L., predseda Lesnej
spoločnosti L. a spol. v R. N., vo veci príspevkov za spracovanie lesného majetku vyrubený na základe

vyhlášky č. 175/1952 Ú. v. súhlasil, aby príspevky vyrubené za spravovanie lesného majetku v roku 1952
v celkovej sume 8.266,-- Kčs boli uhradené z tržby za odpredané drevo Západoslovenskému
lesnému priemyslu, n.p., Ťažobnému závodu v Pezinku.
17.25. Správa lesného hospodárstva v Bratislave vydala výmer dňa 7.3.1953, č. XXX/IX-X/
XX, o stanovení kvóty palivového dreva na I. štvrťrok 1953 pre spolumajiteľov lesného pozemku. Výmer

bol adresovaný Lesnej spoločnosti L. a spol., R. N..
17.26. Krajský národný výbor v Bratislave výmerom zo dňa 17.3.1954, č. L.-
XXX.X-X/X-XX, schválil podľa zákona č. 37/1928 Sb. a vládneho nariadenia č. 97/1930
Sb. v prenesenej pôsobnosti podľa vládneho nariadenia č. 12/1949 Sb. hospodársky plán lesa Lesnej
spoločnosti M. L. S. R. N. vo výmere 39,27 ha zalesnenej porastenej plochy a 0,43 ha nezalesnenej

lesnej pôdy (bezlesie) na hospodárske obdobie 1952 až 1961 s ďalej presne uvedenými 10-ročnými
ťažobnými výmermi: v hospodárskej skupine „A“ v lese výnosovom tvaru lesa vysokého,
s porubnou dobou 100-ročnou sa predpísali podmienky uvedené pod písmenom a/, b/, ako
aj ďalšie podmienky. Ďalej je uvedené, že odchýlky od predpisov podrobného mýtneho návrhu z dôvodu
účelnej obnovy alebo ochrany porastov sú možné za predpokladu, že stanovený etát bude bilancovaný

a dodržaný a že v dôsledku presunu nebudú ťažené porasty súcejšie a hodnotnejšie na udržovanie a
že každý taký presun bude vopred oznámený príslušnému okresnému národnému výboru. Majiteľ lesa
je povinný hraničné znaky lesného majetku a znaky z hospodárskeho rozdelenia
lesa riadne udržovať a dľa potreby obnovovať. Zakázal pastvu v lese najmä v mladinách a
kultúrach, na plochách k zalesneniu alebo ťažbu. Súčasne bol schválený inventarizačný elaborát lesa.

17.27. Výmerom Správy lesného hospodárstva v Bratislave zo dňa 1.7.1954, č. XXXX-Q.-
XXXX,bolurčenýpríspevoknakalendárnyrok1954vsume1.191,--Kčs;adresovanýLesnejspoločnosti
L. a spol. ako vlastníkovi (držiteľovi) lesa v R. N., príspevková sadzba II/c, výmera lesa 39,7 ha a
ročný príspevok 1.191,-- Kčs, splatný do 30 dní od doručenia výmeru. V prípade, že vlastník lesa s
týmto príspevkovým výmerom nesúhlasil, mal právo do 15 dní od doručenia žiadať, aby príspevok určil

Okresný národný výbor.
17.28. Lesné spoločenstvo L. a spol. R. N. listom zo dňa 15.1.1957, vo veci „Soznanie k dôchodkovej
dani družstiev na rok 1955 a 1956“ Okresnému národnému výboru, finančný odbor, Bratislava-
okolie, v prílohe predložilo „soznanie k dôchodkovej dani družstiev za rok 1955 a 1956“ s presným
vyčíslením príjmov a výdavkov za roky 1955, 1956, rekapituláciu. Na druhej strane listu Lesný závod

Bratislava potvrdil horeuvedené údaje čo do výšky prevádzaných úkolov lesníckeho plánu a splnenie
dodávky guľatiny, výšku preplatených súm. Potvrdenie bolo vystavené dňa 19.1.1956, referentom s
vlastnoručným nečitateľným podpisom a pečiatkou.17.29. Priamou hospodárskou zmluvou o výkupe dreva, bez uvedenia presného dátumu uzavretia
zmluvy, medzi Lesným závodom Bratislava a Lesnou spoločnosťou L., ako dodávateľ, sa dodávateľ
zaviazal na základe rozpisu plánu dodávky a výkupu na rok 1957 dodať a odberateľ prevziať presne

označené drevo a jeho množstvo.
17.30. Dňa 27.9.1957 bola napísaná na MNV Záhorská Bystrica zápisnica vo veci uzavretia
hospodárenia na lesnom majetku Lesnej spoločnosti L. V. Z.. R. N. a prevzatie hospodárenia JRD
Záhorská Bystrica. V nadpise zápisnice je uvedené pred názvom Lesnej spoločnosti L. a spol. slovo
„bývalých“, ktoré slovo je ale prečiarknuté vodorovne. Jej predmetom bolo ukončenie hospodárenia

na lesnom majetku Lesnej spoločnosti L. V. Z.. R. N. v dôsledku utvorenia celoobecného JRD, ktoré
družstvo preberá povinnosti a zodpovednosť za ďalšie hospodárenie odo dňa prevzatia. Zo zápisnice
ďalej vyplýva, že Lesné spoločenstvo L.G. V. Z.. R. N. vlastní les vo výmere viac ako 41 ha, hospodárske
výrobné úlohy v ťažbe dreva za rok 1957 boli splnené, zalesňovanie jarné bolo splnené a tiež
celoročné zalesňovanie bolo splnené na rok 1957. Lesné spoločenstvo L. V. Z.. R.C. N. odovzdáva
do hospodárenia JRD les vo výmere 41,25 ha, vkladnú knižku, ktoré JRD Záhorská Bystrica preberá

do obhospodarovania. Zápisnicu vlastnoručne podpísali prítomní za ONV Bratislava, za MNV Záhorská
Bystrica, za JRD Záhorská Bystrica; za Lesnú spoločnosť L. V. Z.. R. N. A. Š. L..
Odvolací súd uvádza, že z vyššie uvedeného vyplýva, že štátne orgány ešte aj v roku 1957 konali so
spoločnosťou L. V. Z.. R. N. ako s vlastníkom označených nehnuteľností a ich držiteľom zároveň.
17.31. Z rozhodnutia Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady Okresného národného

výboru Bratislava-okolie v Bratislave zo dňa 29.5.1958, č. XXXX/XX, vo veci Lesného spoločenstva L.
V. Z.. R.. N., spoločný les odovzdanie do obhospodarovania podľa § 2 zákona č. 2/1958 Zb. SNR,
vyplýva, že Lesné spoločenstvo L. a spol. bolo podľa § 1 písm. a/ zákona č. 2/1958 Zb. SNR zrušené,
užívalo spoločný les o celkovej výmere 39,7000 ha a pri hospodárení sa spravovalo
ustanoveniami II. dielu zákonného článku XIX/1898. V dôsledku toho podľa § 2 ods. 1 zákona č. 2/1958

Zb. SNR nehnuteľnosti vedené pre katastrálne územie R. N. v pozemnoknižnej vložke č.
XX ako parcely č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X (spolu vo výmere 39,7000 ha), odovzdáva Krajskej
správe lesov v Bratislave, t.č. Pezinok. Doba a výška náhrady v dreve podľa § 5 zákona č. 2/1958
Zb. SNR a podľa § 2 nariadenia Sboru povereníkov č. 3/1958 Zb. SNR sa určí osobitným rozhodnutím.
Odovzdanie spoločného lesa do držby a úžitku Krajskej správe lesov, vyčlenených pasienkov, sa vykoná

dňa3.6.1958o8.00hodine.OtomtobolookreminýchupovedomenéiLesnéspoločenstvoL.V.Z..R.N..
17.32. Odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady Okresného národného výboru
Bratislava-okolie v Bratislave rozhodnutím zo dňa 18.8.1958, č. A..XX.XXX/XXXX-les., určil, že náhrada
v dreve sa z odovzdaného spoločného lesa bude poskytovať po dobu 10 rokov vo výške 15 % z
ročnej ťažby predpísanej platným hospodárskym plánom, t.j. 17 plm. Vychádzal z rozhodnutia

Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady Okresného národného výboru Bratislava-
okolie zo dňa 29.5.1958, č. 7308/58, na základe ktorého spoločne užívané lesy Lesným spoločenstvom
L. V. Z.. R. N. o celkovej výmere 39,70 ha boli odovzdané Krajskej správe lesov v
Bratislave. Rozhodnutie bolo adresované a doručované okrem iných aj Lesnému spoločenstvu L. V. Z..
S. R. N. do rúk Š.H. L..

17.33. F. H., úradne autorizovaný civilný geometer, Bratislava, s vlastnoručným
podpisom, vyhotovil katastrálnu mapu, kde v dolnej časti pod číslom dielov XX, XX, XX, sa nachádza
údaj v prospech Lesného spoločenstva L. (č. l. 165, 166 spisu). Ďalšie diely označené číslami, napr. XX,
XX, svedčia v prospech LD Lamač, č. XX v prospech Sokol Lamač.
17.34. Štátne lesy, Lesný závod Bratislava, listom zo dňa 22.12.1968, č. XXXX/XXX/

XXXX, vo veci úpravy pre poskytovanie náhrad užívateľom bývalých spoločných lesov, podľa zákona č.
2/1958 Zb. SNR, adresovaným, okrem iných, bývalej Lesnej spoločnosti L. V. Z.. R. N. oznámil, že podľa
úpravy Povereníctva SNR pre lesné a vodné hospodárstvo č. A.-XXXX/XXXX-U., zo dňa 18.4.1968 mali
si bývalí lesomajitelia spoločenských lesov uplatniť nárok na náhradu v palivovom dreve za prevzaté
lesy cestou príslušných ONV a MNV. Na túto okolnosť upozornil Lesný závod príslušné MNV, ako aj

bývalých lesomajiteľov (cestou bývalých predsedov a JRD) s tým, aby predložili zoznam došlých žiadostí
zaúčelomoceneniaúhrnnejhodnotynáhrady.NakoľkonebolitietopodkladyLesnémuzávodudoručené,
pokladal vec za uzavretú a dňom 1.1.1969 zastavuje ďalší výdaj náhrad.
17.35. Podľa hospodárskej zmluvy o prevode správy národného majetku č. A.-XXXX/
XXXX-XXX zo dňa 31.1.1989 a jej príloh, uzavretej medzi Obvodným národným výborom Bratislava IV

ako odovzdávajúcou organizáciou a Západoslovenskými štátnymi lesmi ako preberajúcou organizáciou
došlo k prevodu správy národného majetku k pozemku, okrem iných, parcely č. XXXX, les, 22,9727 ha.
17.36.1. V súvislosti s uznesením Mestského súdu v Bratislave zo dňa 15.2.1995, sp. zn. 18 S
76/94 odvolací súd z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 15 Co 252/2017 zistil, že vo veci vedenej naMestskom súde v Bratislave pod sp.zn. 18 S 76/94 podal odvolanie žalobca: Západoslovenské lesy,
š.p. Bratislava, proti rozhodnutiu Pozemkového úradu Bratislava-mesto zo dňa 7.12.1993, č. XXX/XX/
PÚ-N.-X. Napadnutým rozhodnutím žalovaného Lesnému spoločenstvu majiteľov urbáru a lesného

spoločenstvaBratislava-Lamačakooprávnenejosobebolopriznanévlastníckeprávoknehnuteľnostiam
vedeným pre katastrálne územie R. N. v pozemnoknižnej vložke č. XX ako parcely A./ č. XXXX/X, Č..
XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX, S. S. XXXXXX O.; N../. Č.. XXXX, Č.. XXXX,
Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/
X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, S. S. XXXXXX O.X; Y../. Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č..

XXXX, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č..
XXXX/X, Č.. XXXX/X, vo výmere 540942 m2; spolu vo výmere 1378895 m2. Žalovaný správny orgán
rozhodol, že na základe právoplatného rozhodnutia zapíše uvedené nehnuteľnosti do listu vlastníctva
na oprávnenú osobu v podiele 1/1. Svoje rozhodnutie žalovaný správny orgán odôvodnil tým, že bolo
preukázané overenými dokladmi Štátneho Pozemkového úradu v Bratislave zo dňa 2.2.1944, 19.6.1944
a 20.6.1944 vlastnícke právo oprávnenej osoby na základe kúpnej zmluvy zo dňa 2.9.1943 uzavretej

medzi bývalým Lesným a pasienkovým družstvom v Lamači a novoutvoreným Lesným spoločenstvom
v Lamači s bývalým vlastníkom Ľ. G., veľkostatkárom v Z. a že je preukázaný právny titul
reštitúcie podľa § 6 ods. 1 písm. e/ zákona č. 229/1991 Zb. v platnom znení.
17.36.2. Odvolateľ namietal, že oprávnenou osobou nemôže byť v zmysle zákona č.
229/1991Zb.vzneníneskoršíchpredpisovLesnéspoločenstvomajiteľovurbárualesnéhospoločenstva

Bratislava-Lamač ako subjekt. Podľa citovaného zákona oprávnenými osobami môžu byť len fyzické
osoby ako majitelia podielov. Zákonom č. 2/1958 Zb. SNR nebolo urbarialistom, komposesorátom a
podobným právnym útvarom odobraté vlastníctvo, ale len obhospodarovanie; nie je to teda reštitučný
titul. To znamená, že oprávneným osobám nebolo odobraté vlastníctvo. Je však otázne, či ho vôbec
niekedy nadobudli, pretože v pozemkovej knihe pre katastrálne územie R. N. figurujú základné parcely

stále na pôvodného majiteľa (B. G.). V rozhodnutí OPLH Rady ONV Bratislava-okolie č.
A.. XXXX/XXXX nie sú vedené parcely uvedené v bode A./ rozhodnutia žalovaného. Tieto boli odobraté
až rozhodnutím č. 7308/1958 Lesnému spoločenstvu L. a spol. K majetku uvedenému pod bodom A./
rozhodnutia žalovaného sa prihlásili aj žiadatelia po držiteľoch podielov z Lesného spoločenstva Ivák a
spol. Napadnuté rozhodnutie navrhol zrušiť v plnom rozsahu.

17.36.3. Mestský súd v Bratislave uznesením zo dňa 15.2.1995, č. k. 18 S 76/94-11, opravný prostriedok
odmietol a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd dôvodil, že z obsahu spisu
žalovaného zistil, že žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa 20.6.1994, č. XXX/XX/PÚ-N.-X, v zmysle §
57 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení na základe opravného prostriedku žalobcu zrušil svoje
rozhodnutie zo dňa 7.12.1993, č. XXX/XX/PÚ-N.-X, v plnom rozsahu s tým, že

vo veci bude vydané rozhodnutie po doplnení dokazovania dokladovým materiálom a po odstránení
nedostatkov týkajúcich sa oprávnenej osoby. Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného
bolo už zrušené v plnom rozsahu, súd mal za to, že už nemôže podliehať preskúmaniu.
17.36.4. Okresný úrad Bratislava IV., Odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva, rozhodnutím zo dňa 11.2.1999, č. XXX/XX-XX/JXX (pôvodne č. XXX/XX/PÚ-

N.-X), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.3.1999, vo veci oprávnených osôb Lesného spoločenstva
majiteľov urbáru a lesného spoločenstva Bratislava-Lamač a menovitý zoznam urbárnikov-oprávnených
osôb (presne ďalej označených) a povinnej osoby Lesy Slovenskej republiky, š.p., Bratislava, priznal
oprávneným osobám vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území R.
N. označeným ako parcely pôvodne vedené v pozemnoknižnej vložke č. XX pod č. XXXX, Č.. XXXX,

Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č..
XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/
X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X.
17.36.5. Medzi nimi nie sú parcely pôvodne vedené v pozemnoknižnej vložke č. XX pre katastrálne
územie R. N. a označené v geometrickom (polohopisnom) pláne a výkaze ploch L.. V. D. Č.. XXX/XX

(XX. snáška) ako parcely č. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX, ktoré
sú predmetom tohto súdneho sporu.
17.36.6. Okresný úrad Bratislava IV., Odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva, rozhodnutím zo dňa 20.2.2002, č. XXX/XX-XX/JXX (pôvodne č. XXX/
XX), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.4.2002, vo veci oprávnených osôb Lesného spoločenstva

majiteľov urbáru a lesného spoločenstva Bratislava-Lamač a menovitý zoznam urbárnikov-oprávnených
osôb (presne ďalej označených) a povinnej osoby Lesy Slovenskej republiky, š.p., Banská Bystrica,
priznal oprávneným osobám vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom územíR. N. označeným ako parcely pôvodne vedené v pozemnoknižnej vložke pod č. XXXX/X, Č.. XXXX/X,
Č.. XXXX, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX, Č.. XXXX/X.
17.36.7. Medzi nimi nie sú parcely pôvodne vedené v pozemnoknižnej vložke č. XX pre katastrálne

územie R. N. a označené v geometrickom (polohopisnom) pláne a výkaze ploch L.. V. D. Č.. XXX/XX
(XX. snáška) ako parcely č. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX, ktoré
sú predmetom tohto súdneho sporu (sp. zn. 15 Co 252/2017 - poznámka odvolacieho súdu).
17.37. M. N., D. W. X.X.XXXX, vydal dňa 23.8.2016 čestné vyhlásenie. Pamätá si Družstvo L., pretože
jeden z jeho zakladajúcich členov bol jeho starý otec (M. O.). Bol jeho prvorodený a najstarší vnuk a

z jeho rozprávania vie, že Družstvo L. založilo 7 zakladajúcich členov, sám všetkých osobne poznal a
pamätá si na nich. Iniciátorom bol L., ktorý všetko vybavil, mal hostinec a tam sa to všetko organizovalo.
Pribral si bohatých sedliakov, ktorí mali na kúpu lesa peniaze, a to R. V., jeho starého otca O., syna M.
O., Š. O., U., G. V. A., ktorý mal prezývku Š.. A. nemal peniaze, preto mu jeho
starý otec (M. O.), ktorý mal na starosti pobočku banky v obci, pomohol vybaviť pôžičku. Les kupovali
od B. G., ktorý mal veľa majetku a musel ho predávať. Pamätá si, ako mu starý otec povedal: „M. už

je to naše, máme to vyplatené.“ Les, ktorý družstvo L. kúpilo, sa nachádza medzi U. a krematóriom, vie
presne ukázať, kde sa nachádza, pretože tam chodili rezať a píliť drevo. Okrem Družstva L.Á. boli v R.
N. ešte dve družstvá, ktorých členovia sa delili podľa politickej príslušnosti. Družstvo O. inicioval Š. O.
(Z. M. O. V. N. O. M. N.) a založili ho agrárnici (boli za N.). Družstvo N.Č. inicioval N., ktorý mal prezývku
Š., a založili ho ľudáci (boli za C.). Obe družstvá si od B. G. kúpili časť lesa od Krematória

v Záhorskej Bystrici, čo sa volala Boky, ktorý im bol rozdelený. Obecný urbár vtedy si tiež kúpil od B. G.
les, ten si ho kupoval zvlášť. M.D. O. kúpil matke M. N. dva hony lesa v Družstve O., kde bol jej brat
zakladateľom. Bol sirota (M. N.) a už od 14-15 rokov musel orať a starať sa o majetok. O starého otca
sa starala jeho matka, sám musel pomáhať. Preto jeho mama dostala väčší podiel z majetku ako jej
súrodenci. Keď Družstvo L. les kúpilo, začali tam chodiť po drevo, lebo to bolo ich vlastníctvo, o les sa

starali, užívali ho len tí 7 zakladajúci členovia a ich rodiny dovtedy, kým ho museli odovzdať. Vyhlásil na
svoju česť, že všetky skutočnosti opísal pravdivo tak, ako si ich pamätá.
17.38. M. O., D. W. X.X.XXXX, vydal svedectvo dňa 31.1.2018. Lesné družstvo L. zakladali 7 členovia,
súčasne spísali dohodu, že dedenie prebehne len v celku (každý podiel zdedí jeden
dedič), ale bohužiaľ táto dohoda nebola dodržaná. Predložil súdu dokumenty preukazujúce vlastníctvo

a užívanie lesov Družstva L.: zoznam majiteľov lesa zo dňa 18.12.1939, prehlásenie zo dňa 16.1.1939,
zápisnicu z roku 1957, potvrdenie zo dňa 8.12.1992 (tieto doklady sú ako dôkazy už uvedené; poznámka
odvolacieho súdu). Pamätá si, že lesy patriace Družstvu L. obhospodarovali, pílil tam drevo, vozil odtiaľ
drevo, aj s H. O., s ktorým boli parťáci. Vozili odtiaľ kontingenty, to bol predpis, koľko dreva malo ktoré
družstvo štátu odovzdať. Vozil tiež drevo tým členom Družstva L., ktorí ho o to požiadali. Z Bystrice

chodili do týchto lesov peši, celý deň pílili drevo ručne, pretože žiadne motorové píly neboli, a potom
išli domov. Bola to veľmi ťažká práca. L. (zakladajúci člen) bol jeho starý otec, otec jeho mamy. V roku
1957 odovzdal všetky účty Družstva tak, ako je to v tejto zápisnici. M. O. bol jeho starý otec z otcovej
strany, Š.H. O., ktorý bol starosta, nebol jeho rodina. Svedectvo vydal preto, že jeho zdravotný stav mu
nedovoľuje osobne vypovedať, všetko opísal pravdivo tak, ako si pamätá.

18.1. Štátne lesy, Lesný závod Bratislava, listom zo dňa 11.11.1968, č. XXXXX/XXX/
XXXX, vo veci úpravy pre poskytovanie náhrad užívateľom bývalých spoločných lesov, podľa zákona
č. 2/1958 Zb. SNR, adresovaným bývalej Lesnej spoločnosti L. a spol. R. N., oznámili, že Povereníctvo
SNR pre lesné a vodné hospodárstvo vydalo dňa 18.4.1968, č. A.-XXXX/XXXX-U., úpravu o ďalšom

postupe pre poskytovanie náhrad užívateľom bývalých spoločenských lesov podľa zákona č. 2/1958 Zb.
SNR. Podľa tejto úpravy Predsedníctvo SNR uznesením zo dňa 25.3.1968, č. 48, vyslovilo súhlas, aby
saposkytlanáhradavsociálnychprípadochosobám,ktorýchnároknanáhradupouplytnutých10rokoch
zanikol splnením. Ďalší nárok na náhradu (na doživotie) možno priznať na osobitnú žiadosť bývalého
užívateľa spoločenského lesa a zároveň boli uvedené podmienky, ktoré mal žiadateľ splniť.

18.2. Zo zápisnice odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady MNV Bratislava -okolie zo
dňa 3.6.1958 vyplýva, že podľa § 2 ods. 1 zákona č. 2/1958 Zb. SNR a na základe rozhodnutia odboru
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady MNV Bratislava - okolie č. 7308/1958, nehnuteľnosti
vedené pre katastrálne územie R. N. v pozemnoknižnej vložke č. XX ako parcely č. XXXX, Č.. XXXX,
Č.. XXXX, Č.. XXXX/X (spolu vo výmere 39,7000 ha), odovzdáva Lesné spoločenstvo

L. a spol., R. N. Krajskej správe lesov v Bratislave.
18.3. Po skončení druhej svetovej vojny W.. A. T. (dňa 9.11.1946) pozval dotknuté subjekty (bez
presného označenia) na rokovanie o dokončení právnych vzťahov k nehnuteľnostiam
„na žiadosť viacerých zmluvných vlastníkov lesnej pôdy, ktorá bola z G. bystrickéhorevíru od bývalého majiteľa skráteným prideľovacím riadením odkúpená a dodnes pozemnoknižne nie
usporiadaná“ s cieľom pozemnoknižničného usporiadania nárokov nových majiteľov pri usporiadaní tých
krívd, ktoré sa počas bývalého režimu na úkor oprávnených smluvných stránok stali. Výsledok tohto

rokovania nie je známy.
18.4. Štátny pozemkový úrad v Bratislave podaním zo dňa 18.10.1943, č. XX.XXX/XX-L., Centrálnej
správe veľkostatkov Ľ. G. oznámil, že v prílohe vrátil kúpnu zmluvu zo dňa 2.9.1943, ktorou predáva
Ľ. G., S. S. Z., lesné nehnuteľnosti v katastrálnom území R. N. vo výmere 239 katastrálnych jutár 946
štvorcových siah za 201.198,50 Ks Lesnému spoločenstvu v Lamači, opatrenú schvaľovacou doložkou

(kúpnu zmluvu zo dňa 2.9.1943).
18.5. Štátny pozemkový úrad v Bratislave listom zo dňa 20.9.1944, č. XXXX/XX-L., doručil Okresnému
súduvBratislavedňa30.9.1944žiadosťSlovenskéhoštátu,zastúpenéhoŠtátnympozemkovýmúradom
v Bratislave, proti Š.H. L. a spol., obyvatelia v R. N., o uvedenie držby nehnuteľností zapísaných
v pozemnoknižnej vložke č. XX pre katastrálne územie R. N. ako parcely č. XXXX/X, Č.. XXXX/
X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX; konanie zostalo na súde vedené pod sp. zn. Nc VIII 20/44.

19.1. Po zopakovaní a doplnení dokazovania dospel odvolací súd k záveru, že žaloba žalobcov je
dôvodná, preto bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť (§ 388 C.s.p.). Nebolo pochýb,
a to ani v konaní pred súdom prvej inštancie, že naliehavý právny záujem na určení vlastníctva je
daný, keďže na listoch vlastníctva vedených Okresným úradom v Bratislave, odbor katastrálny, pre

okres Bratislava L., P.: N.-O.. Č.. R. N., G.. Ú.. R. N. na U. Č.. XXXX a č. 3904 (parcely registra
„E“) je zaznamenané duplicitné vlastníctvo a len rozhodnutie súdu je listinou, na základe ktorej môže
byť dosiahnutá zmena vlastníctva. Žalobcovia boli zapísaní ako spoluvlastníci sporných pozemkov
na základe osvedčenia formou notárskej zápisnice spísanej notárom M.. O. dňa 9.4.1993, sp. zn.
N 44/93 Nz 42/93, v znení notárskej zápisnice napísanej dňa 10.1.1994, sp. zn. N 8/94 Nz 8/94.

Žalobcovia tvrdili, že vlastníctvo sporných nehnuteľností nadobudli ich právni predchodcovia (Lesné
pozemkové spoločenstvo L. a spol.) na základe kúpnopredajnej zmluvy uzavretej dňa 16.1.1942 s
predávajúcim Ľ. G., pričom pozemnoknižný zápis nebol vykonaný. V konaní nebola predložená ani
samotná kúpnopredajná zmluva. V konaní nebolo sporné, že zakladajúcimi členmi družstva spolu s
manželkami boli Š. L., V. R., M. U., Š. O., M.Á. O., M.. M. G. V. Z. A.. V konaní nebolo sporné,

že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu, boli vedené v pozemnoknižnej vložke č. XX pre
katastrálne územie R. N., boli vytvorené geometrickým (polohopisným) plánom L.. V. D. Č.. XXX/
XXXX a tam vedené ako nový stav v prospech vlastníka Družstvo L. a spol. v snáške XX. Sporné
nehnuteľnosti tam uvedené v časti pôvodný stav boli vo výlučnom vlastníctve B. Ľ.Í. G., S. S. Z.. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že Lesné pozemkové spoločenstvo L. a spol. od roku 1933 užívalo

časť nehnuteľností vo vlastníctve B. Ľ. G. vedených v pozemnoknižnej vložke č. XX pre katastrálne
územie R. N., tieto mali záujem získať do svojho vlastníctva a za týmto účelom aj splácali kúpnu
cenu v rokoch 1933 až 1937 (dňa 4.9.1934, 4.10.1934, 10.1.1933, 12.9.1934 a posledná splátka dňa
16.10.1937),dňa16.10.1937imnehnuteľnostiajboliodovzdanédovlastníctvaaužívania,akotovyplýva
z potvrdenia advokáta W.. A. T.N.. Od 16.10.1937 Lesné pozemkové spoločenstvo L. a spol. a

jeho členovia nehnuteľnosti užívali ako svoje vlastníctvo. Uvedené družstvo zaniklo podľa zákona č.
2/1958 Sb. n. SNR (§ 1 písm. a/) a jeho vlastníctvo prešlo do podielového spoluvlastníctva jeho členov
v súlade s § 9 ods. 1 (Š. L., V. R., M. U., Š. O., M.Á. O., M.. M. G. V. Z. A.) s tým, že podiely boli rovnaké.
19.2. Presné vymedzenie nehnuteľností vo vlastníctve B. Ľ. G. vedených v pozemnoknižnej vložke
č. 26 pre katastrálne územie Záhorská Bystrica mal určiť L.. V. D., a tak sa aj stalo v geometrickom

(polohopisnom)pláneč.XXX/XXXXvyhotovenomvjanuári1938.ZtohtomajetkuvprospechDružstvaL.
a spol. bola vymedzená (v snáške č. XX.) časť nehnuteľností nesúca označenie parciel č. XXXX/X-U. S.
S.XXC.XXÁ.XXO.X,Č..XXXX/X-U.S.S.XXÁ.XXO.X,Č..XXXX/X-U.S.S. XXÁ.XXO.X,Č..
XXXX/X-U. S. S.O. XX C. XX Á. XX O.X, Č.. XXXX-F. S. S. XX Á. XX m2 (spolu 41 ha 01 á 48 m2). Z listu
Ministerstva zemědělství zo dňa 10.7.1937, VEC: Velkostatek Stupava - označení kupcu, č.j. XXX.XXX/

XX-L.-XX, adresovaného Roľníckemu lesnému družstvu v R. N. k rukám V. R., jedného zo zakladateľov,
vyplýva, že družstvo založené právnymi predchodcami žalovaných bolo označené za kupca veľkostatku.
Nehnuteľnosť ešte nebola presne označená parcelnými číslami podľa pozemkovej knihy, ale číslami
lesných oddielov, určených pre hospodárenie v lese. Jednotlivé lesné diely a ich rozdelenie spracoval
a zakreslil F. H., úradne autorizovaný civilný geometer. Ako je uvedené vyššie (bod 17.25.), Družstvu

L. a spol. patrili diely č. 42, 43, 44, v lokalite Františkov dvor (T., T.). Aj záznam napísaný
dňa 8.10.1937 v kancelárii W.. A. T. v Bratislave v záležitosti odovzdania do držby a
úžitku lesa z revíru R. N., za prítomnosti L.. V. D., potvrdzuje uvedenie do vlastníctva, užívania a držby.Odvoláva sa na dáta poskytnuté geometrom L.. V. D. [spracovateľom geometrického (polohopisného)
plánu č. XXX/XXXX].
19.3.ČlenoviadružstvaL.aspol.saodanénehnuteľnostifyzickystaraliakoriadnihospodári,zalesňovali

ich, hospodárili na nich, od roku 1933 ich mali v oprávnenej držbe a od roku 1937 aj v presvedčení, že sú
ich vlastníkmi; nikdy im neboli vyňaté z fyzickej moci (do nadobudnutia účinnosti zákona č. 2/1958 Sb. n.
SNR), nikdy neboli vyňaté z vlastníctva Družstva L. a spol., a po nadobudnutí účinnosti zákona č. 2/1958
Sb. n. SNR z vlastníctva jeho členov, po odovzdaní lesov krajskej správe lesov prijímali poskytnutú
náhraduvdreve,riadilisapokynmištátnychorgánov.Nebolopreukázané,žebysiniektoinýaktopresne,

z akého dôvodu, na vlastníctvo k daným nehnuteľnostiam robil nárok od roku 1937 do roku 1942 (do
vzniku Lesného spoločenstva Lamač, resp. do 2.9.1943, kedy bola uzavretá kúpna zmluva, od ktorej
Lesné spoločenstvo Lamač odvíjalo vlastnícke právo k sporným pozemkom, čo bolo predmetom konania
tunajšieho súdu pod sp. zn. 15 Co 252/2017), gróf Ľ. G. nespochybňoval vlastníctvo Družstva L. a spol.,
a neboli ani len tvrdené, a už vôbec nie preukázané také skutočnosti, ktoré by vlastníctvo, oprávnenú
držbu, spochybňovali, vylučovali; žeby spôsobom dovoleným obyčajovým právom (do 31.12.1950) a

od 1.1.1951 Občianskym zákonníkom Družstvo L. a spol., jeho členovia, boli pozbavení vlastníctva,
oprávnenej, dobromyseľnej, držby.
19.4. Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 2/1958 Sb. n. SNR mala na neurčito v oprávnenej
držbe tieto nehnuteľnosti Krajská správa lesov, vlastníci lesov dostávali po dobu 10
rokov od nadobudnutia účinnosti zákona náhradu v dreve. V dobe presahujúcej 10 rokov náhrada nebola

poskytovaná (len) z dôvodu, že sa nikto z vlastníkov lesa z dôvodov sociálnych o poberanie náhrady
neprihlásil.
19.5. Nehnuteľnosti označené ako parcely č. XXXX/X-U. S. S. XX C. XX Á. XX O.X, Č.. XXXX/X-U. S.
S. XX Á. XX O.X, Č.. XXXX/X-U. S. S. XX Á. XX O.X, Č.. XXXX/X-U. S. S. XX C. XX Á. XX O.X, Č..
XXXX-F. vo výmere 98 á 80 m2, odovzdalo Družstvo L. a spol. R. N. Krajskej správe lesov

rozhodnutím Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady Okresného národného
výboru Bratislava-okolie v Bratislave zo dňa 29.5.1958, č. 7308/58, následne náhradu v dreve po dobu
10 rokov poberali členovia Družstva Ivák a spol. (členovia zrušeného družstva podľa zákona č. 2/1958
Sb. n. SNR).
19.6. Kúpnu zmluvu o nadobudnutí daných nehnuteľností do vlastníctva Družstva L. a spol. právni

nástupcovia členov Družstva L. a spol. (žalobcovia) nepredložili, nepredložili vkladné povolenie, neboli
zapísaní do pozemnoknižnej vložky č. 26 pre katastrálne územie R. N.. K otázke vlastníctva, ktoré
nebolo zapísané do pozemkovej knihy, hoci sa nadobúdateľ už ujal držby nehnuteľnosti a poberá z
nej úžitky, odvolací súd opätovne odkazuje na obyčajové právo platné na Slovensku do 31.12.1950
(v písomnej podobe Nástin súkromného práva platného na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi; §

21). Súdna prax značne prelomila prísne následky nezapísania vlastníctva do pozemkovoknižnej
sústavy k dobru nabyvateľa práva mimo pozemkovej knihy so zreteľom na to, že takéto nabývania
práv mimo pozemkovej knihy sú dosť časté. Ten, kto na nehnuteľnosť mimo pozemkovej knihy
platne nadobudol právny titul a ujal sa aj skutočnej držby nehnuteľnosti, bol účastným ochrany
proti tomu, na koho bola nehnuteľnosť aj neskôr prevedená. Základnou zásadou bolo, že právo

vlastníka na nehnuteľnosť bolo možné do pozemkovej knihy vpísať spravidla len na základe vkladného
povolenia pozemkovoknižného vlastníka. Z tejto zásady existovali výnimky, citujúc: (...) skutočný držiteľ
nehnuteľnosti žiadať môže, aby ho (bez vkladného povolenia) vpísali za vlastníka, predpokladajúc, že on
v zákone upraveným vhodným spôsobom (listinami alebo obecným vysvedčením) preukáže súvis medzi
ním a pozemkovoknižným vlastníkom, totiž preukáže, akým spôsobom došla nehnuteľnosť k nemu z

pozemnoknižného vlastníka. Popri tom v istých prípadoch je potrebná aj dlhšia (2-12 ročná) doba držby,
dosvedčená obecným vysvedčením. (…) Hlavnejšie prípady, v ktorých skutočný držiteľ žiadať môže, aby
bol vpísaný do pozemkovej knihy za vlastníka, bolo „jestli sám držiteľ dokáže listinou, pochádzajúcou od
posledného pozemnoknižného vlastníka, áčkoľvek nespôsobilou k pozemnoknižnému vpisu, že vlastník
nehnuteľnosti na neho previedol a vysvedčením miestneho úradu osvedčí, že je v skutočnej

držbe nehnuteľnosti (v prípade opravy dotyčne jednotlivých nehnuteľností aspoň od dvoch rokov).“
Právni predchodcovia žalobcov v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami žiadali o pozemnoknižné
prevedenie vlastníckeho práva listom zo dňa 15.12.1945. Z textu listu je nesporné, že nehnuteľnosť - les
považujú za svoje vlastníctvo, ktoré užívajú (majú v úžitku) a žiadajú už len o pozemnoknižné prevedenie
zápisu. Je tiež nesporné, že právni predchodcovia žalobcov spĺňali podmienky požadované pre zápis

vlastníckeho práva, všetky tieto atribúty vlastníckeho práva realizovali.
19.7. Žalobcovia v žalobe trvali na oprávnenosti nadobudnutia nehnuteľností ich právnymi
predchodcami, na dobromyseľnej držbe nehnuteľností (pokojnej, nerušenej), na nadobudnutí
vlastníckeho práva vydržaním. Dobromyseľnosti v tom, že im, ich právnym predchodcom, nehnuteľnostipatrili, patria, že boli ich vlastníkmi, oprávnenými užívateľmi, svedčí už chovanie vlastníka nehnuteľností
grófa Ľudovíta Károlyiho, ktorý im nehnuteľnosti do roku 1937 dovolil a umožnil užívať, v roku
1937 po zaplatení poslednej splátky kúpnej ceny im nehnuteľnosti odovzdal do úžitku a vlastníctva;

nehnuteľnosti im odovzdal vlastník, do vlastníctva. Ako je uvedené v bode 18.3. tohto rozsudku
po skončení druhej svetovej vojny Dr. Pavel Fábry (dňa 9.11.1946) pozval dotknuté subjekty (bez
presného označenia) na rokovanie o dokončení právnych vzťahov k nehnuteľnostiam „na žiadosť
viacerých zmluvných vlastníkov lesnej pôdy, ktorá bola z G. bystrického revíru od bývalého majiteľa
skráteným prideľovacím riadením odkúpená a dodnes pozemnoknižne nie usporiadaná, s cieľom

pozemnoknižničného usporiadania nárokov nových majiteľov pri usporiadaní tých krívd, ktoré sa počas
bývalého režimu na úkor oprávnených smluvných stránok stali“. Hoci nie je preukázaný výsledok tohto
rokovania a osobitne, žeby vzťah k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto
sporu, boli riešené inak ako v roku 1937, dobromyseľnosť nadobudnutia vlastníctva, užívania, daných
nehnuteľností W. L.G. V. Z.. D. V. W.. A. T., R. B. Ľudovíta Károlyiho. Nespochybňoval ho ani
Štátny pozemkový úrad v Bratislave počas druhej svetovej vojny, keď určil „nového“ vlastníka daných

nehnuteľností, po predchádzajúcom zrušení rozhodnutí rozhodujúcich pre dovtedajšie nadobudnutie
vlastníctva a užívania, ani Okresný súd v Bratislave v exekučnom konaní v roku 1944 (Nc VIII
20/44), a ako bolo preukázané v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 15 Co 252/2017, ani Lesné spoločenstvo
Lamač, ktoré malo byť právnym nástupcom (bolo určené za právneho nástupcu), o. i., aj Družstva
L. a spol. R. N.. Nespochybňovali to ani štátne orgány po druhej svetovej vojne (Okresný národný

výbor Bratislava-okolie v Bratislave, Krajská správa lesov Bratislava, Správa lesného hospodárstva v
Bratislave, Krajský národný výbor, Lesný závod Bratislava).
19.9. Dobromyseľnosť užívania, nadobudnutia, označených nehnuteľností Družstvom L. a spol., resp.
jeho členmi, mohla byť spochybnená v roku 1942 po vzniku Lesného spoločenstva Lamač, po uzavretí
kúpnej zmluvy dňa 2.9.1943, po následnej výzve na odovzdanie nehnuteľností Lesnému spoločenstvu

Lamač, v roku 1944 v dôsledku exekučného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava pod sp.zn.
Nc VIII 20/44. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu, vysloveného v konaní tunajšieho súdu sp. zn.
15 Co 252/2017, táto (dobromyseľnosť u Družstva L. a spol. a jeho členov) bola obnovená s účinkami
ex tunc v dôsledku dekrétu prezidenta republiky č. 5/1945 Sb. a jeho vykonávacích predpisov.
Po roku 1945 (najskôr do roku 1990) už dobromyseľnosť nespochybňoval nikto.

20.1. Odvolatelia v odvolaní poukázali na to, že zásadnou námietkou, majúcou za následok
nevyhovenie ich žalobe bolo nezapísanie vlastníctva ich právnych predchodcov do pozemkovej knihy.
K intabulačnému princípu odvolatelia uviedli, že tento poznal výnimky a k nadobudnutiu
vlastníctva v prospech ich právnych predchodcov mohlo dôjsť aj bez zápisu do pozemnoknižnej vložky.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že do 1.1.1951 sa súkromnoprávne vzťahy na území Slovenska
riadili obyčajovým právom, obsiahnutým v Nástine súkromného práva platného na
Slovensku a Podkarpatskej Rusi, zostaveným profesorom M.. S.Í. T., M.. V. A. R.. V zmysle obsahu
uvedeného záväzok je taký právny pomer, podľa ktorého jedna strana (veriteľ) požadovať môže od
druhej strany (od dlžníka) nejaké plnenie (aby niečo konal alebo nekonal). Záväzok spojuje v jednom

slove, v jednom pojme, pohľadávku veriteľa a dlh dlžníka. O poskytnutie veci ide, keď je dlžník povinný
odovzdať (do držby, prepustiť, dať vec do vlastníctva) veriteľovi niektorú (hnuteľnú alebo nehnuteľnú)
vec. U nehnuteľností zapísaných do pozemkovej knihy táto povinnosť sa vzťahovala na to, aby dlžník
dal veriteľovi listinu obsahujúcu prejav spôsobilý ku vkladu vlastníckeho práva (vkladné povolenie).
Podľa § 31 písm. a/ na platnosť zmluvy sa vyžadovalo 1/ aby zmluvné strany boli schopné konať; 2/

aby splnenie zmluvy bolo fyzicky možné a podľa práva dovolené; 3/ aby dohodnutie sa
strán (úmluva) bolo vážne, voľné a omylu prosté; 4/ aby sa zmluva v náležitej forme
stala. Ak zmluva postrádala niektorú náležitosť, bola neplatnou. Vlastnícke práva k nehnuteľnostiam
sa nadobúdali zápisom (vkladom, intabuláciou) do pozemkovej knihy. Na nehnuteľnosť vpísanú do
pozemkovej knihy (knihovanú) právo vlastníctva (tiež aj iné vecné právo na takúto nehnuteľnosť) bolo

možné spravidla nadobudnúť len vpisom do pozemkovej knihy (§ 18). V prípade, že nehnuteľnosť
nebola zapísaná do pozemkovej knihy, ale tam mala byť, bolo možné žiadať vpísanie nehnuteľnosti
do pozemkovej knihy dodatočnou lokalizáciou. Dokiaľ sa to nestalo: právo vlastníctva na nehnuteľnosť
nevpísaním do pozemkovej knihy (a spravidla aj iné vecné právo) práve tak musí byť nabývané, ako na
vec hnuteľnú (§ 18 ods. 1). K prevodu vlastníctva na hnuteľnú vec bolo potrebné (§ 17 ods.

1), aby sa „tri okolnosti sišly: a) aby hnuteľná vec nabyvateľovi práva bola odovzdaná, b) aby mu
bola ako vlastníctvo odovzdaná a konečne c) aby mu ju vlastník odovzdal.“ Zo zásady, že vlastníkom
nehnuteľnosti zapísanej do pozemkovej knihy mohol byť len ten, kto bol v pozemkovej knihe ako vlastník
uvedený,bolidvevýnimky1./dedenie,2./vydržanie (§20ods.2).Právovlastníctvanehnuteľnostibez vpisu do pozemkovej knihy, aj proti vlastníkovi vpísanému do pozemkovej knihy, nadobudne ten,
kto nehnuteľnosť za 32 rokov ako svoju pokojne mal v držbe. Teda má vo svojej držbe, vo svojom mene,
nerušene, nie je obmyseľný (obmyseľný bol ten, kto od začiatku svojej držby vedel, že nehnuteľnosť

nadobudol bezprávne). Vydržacia doba uplynuvšia u predchodcu v držbe, počítala sa aj k
dobru nástupcu v držbe. K dobru vydržiteľa počítala sa aj tá doba, po ktorú nehnuteľnosť bola síce v
moci iného, ale v mene vydržiteľa (napr. dali ju do árendy).
20.2. Právni predchodcovia žalobcov vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam nadobudli aj bez zápisu
do pozemnoknižnej vložky (viď odôvodnenie tohto rozhodnutia v bode 19.).

21.1. Odvolatelia vytýkali súdu prvej inštancie, že sa vôbec nevysporiadal s ich námietkou vydržania,
iba skonštatoval, že členovia žalobcu nenadobudli pozemky ani vydržaním, keď neboli dobromyseľní v
tom, že im právo patrí. Podľa obyčajového práva platného na Slovensku do 31.12.1950 vlastnícke právo
k nehnuteľnosti vydržaním mohol nadobudnúť ten, kto ju držal vo svojom mene pokojne, nerušene,
nebol obmyseľný (obmyseľný bol ten, kto od začiatku svojej držby vedel, že nehnuteľnosť nadobudol

bezprávne), v trvaní 32 rokov. Vydržacia doba u predchodcu v držbe sa počítala aj k dobru nástupcu v
držbe, k dobru vydržiteľa sa počítala aj tá doba, po ktorú nehnuteľnosť bola síce v moci iného,
ale v mene vydržiteľa (napr. bola daná do árendy).
21.2. Družstvo L. a spol. R.Á. N. a jeho siedmi členovia od 16.10.1937, kedy zaplatili poslednú splátku
kúpnej ceny a kedy im boli nehnuteľnosti odovzdané do úžitku a vlastníctva, tieto užívali pokojne,

nerušene, s vedomím nadobudnutia nehnuteľností podľa práva (neboli obmyseľní) a za účelom ich
zapísania do pozemkovej knihy ako vlastníkov vykonávali úkony (žiadali o uzavretie kúpnej zmluvy).
Výsledky vykonaného dokazovania pre to, že sa tak nestalo, odôvodňujú len roky II. svetovej vojny.
21.3. Pokojné, nerušené, užívanie nehnuteľností Družstvom L. a spol. bolo nepochybne narušené
najskôr od vzniku Lesného spoločenstva Lamač (po 29.8.1942), uzavretím kúpnej zmluvy dňa 2.9.1943,

Štátnym pozemkovým úradom a Okresným súdom Bratislava, keď v roku 1944 vyzývali Družstvo
L. a spol. na vydanie nehnuteľností Lesnému spoločenstvu Lamač (ako bolo preukázané v konaní
tunajšieho súdu sp. zn. 15 Co 252/2017). Podľa právneho názoru odvolacieho
súdu (vysloveného aj v konaní sp. zn. 15 Co 252/2017) ale pokojná, nerušená držba (bez prerušenia
fyzická držba) daných nehnuteľností Družstvom L. a spol. bola obnovená s účinkami ex tunc ku dňu

29.8.1942 v dôsledku právnych zmien uskutočnených dekrétom prezidenta republiky
č. 5/1945 Sb. a jeho vykonávacích predpisov (zákon č. 128/1946 Sb., vyhláška č.
19/1947 Ú. l.). Po tomto naďalej pokojná, neprerušovaná, dobromyseľná držba nehnuteľností Družstvom
Ivák a spol. pokračovala ďalej, od zrušenia Družstva Ivák a spol. zákonom č. 2/1958 Sb. n. SNR,
jeho členmi ako podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností. Vlastníci nehnuteľností pokojnú, nerušenú,

neprerušovanú, dobromyseľnú držbu nestratili ani zákonom č. 2/1958 Sb. n. SNR, keď v jeho súlade
odovzdali nehnuteľnosti (len) do užívania krajskej správe lesov; vlastníctvo nestratili (odovzdali do
árendy, do užívania rešpektujúc zákon).
21.4. Podľa obyčajového práva potom uplynutím vydržacej doby právni predchodcovia žalobcov by
nadobudli vlastnícke právo k označeným nehnuteľnostiam dňa 16.10.1969 (16.10.1937 + 32 rokov).

21.5. Aj podľa zákona č. 141/1950 Sb. (Občiansky zákonník) účinný od 1.1.1951 bolo možné
nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam (ak nešlo o nescudziteľnú nehnuteľnosť, ktorá bola
v socialistickom vlastníctve) vydržaním za predpokladu, že držiteľ ju držal oprávnene a nepretržite 10
rokov; držiteľ si mohol započítať vydržaciu dobu svojho predchodcu, ak predchodca bol oprávnený
držiteľ. Dobromyseľný bol ten držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti bol presvedčený v tom, že

mu vec alebo právo patria; v pochybnostiach sa predpokladalo, že držba bola oprávnená.
Lehota, ktorá začala bežať pred 1.1.1951, sa skončila, ak Občiansky zákonník určoval kratšiu lehotu,
najneskôr uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.1.1951; ak určoval dlhšiu lehotu, uplynutím
tejto dlhšej lehoty počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať. To isté platilo o vydržacej a
premlčacej dobe (§ 566 ods. 1, ods. 2). Členovia zrušeného Družstva L. a spol. teda aj podľa tohto

Občianskeho zákonníka požívali ochranu v možnosti nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
vydržaním (nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu, neboli nescudziteľné nehnuteľnosti). Podľa
Občianskeho zákonníka (zákon č. 141/1950 Sb.) tak vydržacia doba uplynula 1.1.1961 (1.1.1951 +
10 rokov). Do 1.1.1961 nikto nespochybňoval dobromyseľnosť členov zrušeného Družstva L. a spol. v
tom, že im označené nehnuteľnosti patria, nikto nenarúšal ich pokojnú, nerušenú, neprerušovanú držbu

nehnuteľností (do rozhodnutia č. 7308/58 fyzickú držbu nehnuteľností, od daného rozhodnutia v užívaní
lesov).
21.6. Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb. účinný od 1.4.1964) už neupravoval možnosť
nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho právavydržanímbolaopätovnezavedenádoprávnehoporiadkuSlovenskejrepublikyažnovelouObčianskeho
zákonníka vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb. s účinnosťou od 1.4.1983. Oprávnený
držiteľ sa stal vlastníkom veci, ak ju mal nepretržite v držbe po dobu 3 rokov ak išlo o

hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov ak išlo o nehnuteľnosť (§ 135a ods. l, ods. 3). Takto nebolo možné
nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemohli byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré mohli
byť vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb. Do tejto doby sa započítala aj doba,
po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca (§ 135a ods. 4). Držiteľom bol
ten, kto s vecou nakladal ako s vlastnou alebo kto vykonával právo pre seba (§ 132a ods. l, ods. 2).

Ak bol držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, bol
držiteľom oprávneným. Podľa § 854 Občianskeho zákonníka pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú
saustanoveniamitohtozákonaajprávnevzťahyvzniknutépred1.4.1964;vzniktýchtoprávnychvzťahov,
ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.4.1964 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Podľa § 865 ods.
3 Občianskeho zákonníka do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa
započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods.

1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1.4.1983;
tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa. Z uvedeného možno vyvodiť,
že v prípade, ak by aj vydržacia doba neuplynula dňa 1.1.1961 (pred nadobudnutím účinnosti zákona
č. 40/1964 Zb.), potom žalobcovia, ich právni predchodcovia, nadobudli vlastnícke právo k označeným
nehnuteľnostiam dňa 1.4.1984 (1.4.1983 + jeden rok). Najneskôr v uvedený deň by sa

tak stali žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia, podieloví spoluvlastníci nehnuteľností vyčlenených
z majetku B. Ľ. G. vedeného pre katastrálne územie R. N. v pozemnoknižnej vložke č. XX geometrickým
(polohopisným) plánom L.. V. D. Č.. XXX/XXXX ako parcely č. XXXX/X, Č.. XXXX/X (okrem
ďalších, ktoré nie sú predmetom tohto konania). Ako je ale uvedené v predchádzajúcich
odsekoch, podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností na základe vydržania sa stali už 1.1.1961.

22.1. Odvolatelia ďalej namietali, že tvrdenie súdu prvej inštancie, že pozemky, ktoré B. Ľ. G. predal
novým majiteľom, ktorí neboli zapísaní do pozemkovej knihy, mali byť skonfiškované na základe
nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Zb., sa nezakladá na pravde. Poukázali na to, že
pozemky uvedené v prílohách Hospodárskej zmluvy o prevode správy národného majetku č. A.-XXXX/

XXXX-XXX, boli v rámci uplatnených reštitučných nárokov vydané Obvodným úradom Bratislava IV
novým majiteľom, medziiným aj družstvu O., družstvu N. a Spolku bývalých urbarialistov, ktoré sú
súčasťou žalobcu. Odvolací súd uvádza, že v konaní nebol predložený žiadny dôkaz svedčiaci o
tom, že sporné pozemky boli predmetom konfiškácie, dokazovanie vykonané v konaní pred odvolacím
súdom toto tvrdenie, podľa názoru odvolacieho súdu, vyvracia. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne

poukazuje na konanie tunajšieho súdu sp. zn. 15 Co 252/2017, v ktorom sa žalobcovia Lesné
spoločenstvo majiteľov urbáru a lesnej spoločnosti Bratislava-Lamač, p.s. a jeho jednotliví členovia
domáhali voči žalovaným (v tomto konaní v postavení žalobcov) určenia, že žalovaní nie sú oprávnene
zapísaní ako podieloví spoluvlastníci, okrem iného, aj nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania
ako aj určenia, že žalobcovia sa najneskôr ku dňu 1.1.1951 stali vlastníkmi dotknutých nehnuteľností.

V uvedenom konaní vykonal odvolací súd rozsiahle dokazovanie, ktorým taktiež nebolo preukázané,
že sporné pozemky boli predmetom konfiškácie na základe nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. Zároveň
odvolací súd poukazuje na to, že tvrdenie odvolateľov v odvolaní, podľa ktorého pozemky, ktoré sú
uvedené v prílohách Hospodárskej zmluvy o prevode správy národného majetku č. A.-
XXXX/XXXX-XXX, boli v rámci uplatnených reštitučných nárokov vydané Obvodným úradom Bratislava

IV novým majiteľom, medziiným aj družstvu Malinovský, družstvu Bilačič a Spolku bývalých urbarialistov,
ktoré sú súčasťou žalobcu, nebolo žalovaným žiadnym spôsobom spochybnené, resp. rozporované.
22.2. Odvolatelia v odvolaní správne poukázali na to, že v Hospodárskej zmluve č. A.-XXXX/
XXXX- XXX (č. l. 81 a nasl.) parcela č. 7010/3, ktorá je predmetom sporu, nie je uvedená, z čoho vyplýva
záver, že žalovaný nemohol nadobudnúť vlastníctvo k parcele č. XXXX/X na základe uvedenej

hospodárskej zmluvy. Odvolatelia ďalej v odvolaní poukázali na to, že pôvodná parcela č. XXXX bola
Geometrickým plánom č. XXX/XX rozdelená na 7 dielov, ktoré boli v rámci reštitúcií
vydané vlastníkom - pôvodne urbárom, družstvám, dnes pozemkovým spoločenstvám, ktorých právni
predchodcovia si tieto nehnuteľnosti kúpili od B. G., zároveň uviedli, že parcela č. XXXX/X bola vydaná,
spolu s ďalšími parcelami, členom bývalého Roľníckeho lesného družstva O., ktoré je súčasťou žalobcu

(Dohoda o vydaní č. XXXX/XXX-XXXX) a parcela č. XXXX/X bola vydaná, spolu s ďalšími parcelami,
členom Lesného spoločenstva v Lamač, a to Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava IV č. XXX/
XX- X/JOX Y. XXX/XX/PÚ-N.-X z 11.2.1999. Uvedené tvrdenia odvolateľov žalovaný nerozporoval. Aj zuvedeného, podľa názoru odvolacieho súdu, vyplýva jednoznačný záver, že ani v prípade žalovaných
nehnuteľností sa nemôže jednať o konfiškát.

23. Záverom odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že žalovaný v konaní neprodukoval
žiadne dôkazy, ktorými by spochybnil vlastníctvo právnych predchodcov žalobcov a ani dôkazy, ktorými
by preukázal, že vlastníctvo sporných nehnuteľností prešlo na štát, kedy sa tak malo stať, akým
spôsobom, resp. na akom právnom základe. Hospodárska zmluva č. A.-XXXX/XXXX-XXX, uzatvorená
v roku 1988 medzi Obvodným národným výborom Bratislava IV ako odovzdávajúcou organizáciou a

Západoslovenskými štátnymi lesmi Bratislava ako preberajúcou organizáciou, na základe ktorej bol
žalovaný zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľnosti (s výnimkou parcely č. XXXX/X, ktorá nie je
uvedená v prílohe hospodárskej zmluvy, viď bod 22.2. odôvodnenia tohto rozhodnutia) je zmluvou
o prevode správy štátneho majetku, ktorou došlo k zmene správcu štátneho majetku, nie je titulom
svedčiacim o nadobudnutí vlastníctva sporných nehnuteľností.

24. Žalovaný vo vyjadrení k podaniu žalobcu, ktorým doplnil odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie žiadal, aby odvolací súd neprihliadol na tvrdenia žalobcu uvedené v tomto podaní a dôkazy k
nemu pripojené, s poukazom na ustanovenie § 366 C.s.p. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
to, že konanie v prejednávanej veci začalo ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a podľa §
470 ods. 2 veta druhá C.s.p. ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, okrem iných, aj o sudcovskej
koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Z uvedených dôvodov odvolací súd prihliadol na
tvrdenia žalobcov a vykonal dôkazy, uplatnené v odvolacom konaní aj po uplynutí odvolacej lehoty.

25. Odvolací súd zmenil aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania a všetkým

žalobcom, ktorí boli v konaní procesne plne úspešní a majú postavenie nerozlučných spoločníkov (§ 77
C.s.p.) spoločne a nerozdielne priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100
%, v súlade s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 2 C.s.p.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262

ods. 1 C.s.p. tak, že všetkým žalobcom, ktorí boli v odvolacom konaní procesne plne úspešní a majú
postavenie nerozlučných spoločníkov (§ 77 C.s.p.) spoločne a nerozdielne priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

27. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie

prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).