Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 17. december 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Svk/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200137
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:2019200137.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr.
Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48,
832 37 Bratislava, IČO : 00 151 653, právne zastúpenej: Advokátska kancelária, AK JUDr. Marek Hic,
s. r. o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, za ktorú koná konateľ
a advokát JUDr. Marek Hic, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, so
sídlom Vajanského 2, Trnava, P. O. BOX 3, 917 02 Trnava, za účasti ďalšieho účastníka konania: aporia,
s.r.o.,sosídlom29.augusta36A,81109Bratislava,IČO:48276944,právnezastúpeného:Advokátska

kancelária JUDr. Andrej Struhár, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO : 51 744 775,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP5-2019/008072, Xo 2/2019 zo dňa
05.03.2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k.
14S/50/2019 - 402 zo dňa 17.06. 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

II. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 14S/50/2019 - 402 zo dňa 17.06. 2021 Krajský súd v Trnave postupom
podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP5-2019/008072, Xo 2/2019
zodňa05.03.2019,ktorýmbolopodľa§59ods.2SprávnehoporiadkupotvrdenérozhodnutieOkresného
úradu Dunajská Streda, katastrálneho odboru č. X-89/2018 zo dňa 29.11.2018 o zamietnutí návrhu
na opravu chyby v katastrálnom operáte. Návrhom zo dňa 28.06.2018 sa žalobca totiž domáhal, aby

Okresný úrad Dunajská Streda začal konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte a následne vykonal
opravu - obnovil zápis záložného práva viaznuceho na nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva (ďalej
len ako „LV“) č. XXXX, ako byt č. XX, vchod X, na X. podlaží, nachádzajúci sa v bytovom dome
so súpisným číslom XXX na parcele registra „C“ č. 846, podiel priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 253/10000 v okrese
DunajskáStreda,vobciZlatéKlasy,vkatastrálnomúzemíL.(ďalejajakolen„predmetnánehnuteľnosť“),
ktoré bolo zriadené Záložnou zmluvou k nehnuteľnostiam zo dňa 11.01.2013 a ktoré vzniklo zápisom do

katastra nehnuteľností pod č. V 1713/2013, vklad povolený dňa 23.04.2013.
2. Správny súd v danej veci konštatoval, že pre samotné posúdenie zákonnosti záznamového konania,
bol rozhodujúci zápis poradia záložných práv v katastri nehnuteľností, pričom v zmysle tohto zápisu
bolo záložné právo žalobcu zapísané v rozhodnom čase ako druhé v poradí. Tento zápis mal povahuhodnoverného a záväzného údaja katastra nehnuteľností v zmysle § 70 katastrálneho zákona a
jeho znením boli viazané aj orgány verejnej moci (vrátane samotného orgánu katastra) a rovnako
účastníci právnych vzťahov s odkazom na znenie § 71 ods. 2 katastrálneho zákona. Spor o to, aké

má byť poradie záložných práv zapísaných v katastri nehnuteľností, respektíve spor o existencii alebo
neexistencii záložného práva, je vecnoprávnym sporom, na riešenie ktorého je oprávnený jedine súd
v civilnom sporovom konaní, pričom jedine tento súd sa môže odchýliť od stavu zapísaného v katastri
nehnuteľností, ak takýto postup náležite odôvodní. Inak tiež povedané, rozhodovanie vecnoprávnych
sporov nepatrí orgánom katastra a následne preto ani správnemu súdu. Ak sa preto záložný veriteľ,

ktorého záložné právo bolo zapísané ako druhé v poradí domnieval, že jeho záložné právo má byť
zapísané ako prvé, mohol sa takéhoto určenia domáhať žalobou podľa § 137 písm. c) CSP.
3. Vo vzťahu ku konaniu vedenom na danom správnom súde pod sp. zn. 14S/42/2019, na ktoré
poukázal právny zástupca žalobcu na pojednávaní, správny súd uviedol, že v rámci daného konania o
oprave chyby v katastrálnom operáte konajúce orgány verejnej správy rovnako vychádzali zo zásady
priority zápisov záložných práv v katastri nehnuteľností, avšak v tomto konaní išlo o opačnú situáciu, keď

Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor v rozpore s ustanovením § 151ma ods. 3 Občianskeho
zákonníka previedol záloh zaťažený záložným právom žalobkyne, pričom týmto postupom došlo k
nesúladu medzi stavom skutočným a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, ktorý bolo potrebné
sanovať a to práve konaním a následným rozhodnutím podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona
v znení účinnom v rozhodnom stave (bod 103 rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/42/2019

zo dňa 09.07.2020).
4. V súvislosti s námietkou o prekvapivom rozhodnutí správny súd uviedol, že práve skutočnosť,
že žalovaný založil svoje rozhodnutie na priorite zápisov záložných práv v katastri nehnuteľností (§
151k ods. 1 a § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka), má za následok, že už nebolo potrebné
vyjadrovať sa k námietkam, ktorými žalobca odôvodňoval svoj záver, s poukazom na vznik pohľadávky

ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu (január 2010) o
neexistencii zákonného záložného práva práve vo vzťahu k pohľadávke z januára 2010. Pre správny
súd bolo relevantné, že zákonné záložné právo evidované pod Z-1365/08 bolo v operáte katastra v
čase dobrovoľnej dražby zapísané ako prvé v poradí. Žalovaný reagoval aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 8/2010, keď uviedol, že sa s názorom uvedeným v tomto

rozhodnutí nestotožňuje a naďalej zotrval na názore, že pre poradie záložných práv je rozhodujúci čas
ich registrácie, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z pohľadu
správneho súdu bolo preto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v danej veci postačujúce. Odvolací
správny orgán nie je povinný posudzovať všetky nastolené odvolacie námietky, avšak je pre zákonnosť
samotného rozhodnutia potrebné, aby posúdil námietky relevantné pre samotné rozhodnutie v merite

veci, čo v danom prípade nastalo.
5. Správny súd priznal relevanciu námietky, ktorou žalobca poukazoval na skutočnosť, že nemal
možnosť sa oboznámiť s podkladom rozhodnutia, konkrétne s výpisom nedoplatkov, ktorý sa v
odôvodnení prvostupňového rozhodnutia vôbec neuvádza, správny súd posudzoval vo vzťahu k
možnosti zvrátiť výsledok daného administratívneho konania. V danom prípade, vzhľadom na právny

záver žalovaného ohľadom priority zápisov daných záložných práv, s ktorým sa správny súd stotožňuje,
by oboznámenie sa s výkazom nedoplatkov, skutočne neprinieslo žalobkyni iný, priaznivejší, výsledok
konania.
6. Správny súd mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že napadnuté rozhodnutie, napriek
plnomocenstvu, ktoré žalobca predložil Okresnému úradu Dunajská Streda dňa 20.12.2018, nebolo

doručované právnemu zástupcovi podľa § 25 ods. 4 Správneho poriadku, ale bolo doručované priamo
žalobcovi. Správny súd však vzhľadom na konzekvencie nesprávneho doručovania napadnutého
rozhodnutia v podobe postupu podľa § 98 ods. 1 písm. c) SSP, v zmysle ktorého by došlo k odmietnutiu
správnej žaloby ako predčasne predloženej, pričom výsledkom ďalšieho postupu žalovaného by bolo len
doručenie napadnutého rozhodnutia právnemu zástupcovi žalobcu a opätovné podanie správnej žaloby,

čím by sa meritórne rozhodnutie správneho súdu v podstate len predĺžilo, vec meritórne prejednal.
Správny súd mal za preukázané, že právny zástupca žalobcu bol oboznámený s dôvodmi napadnutého
rozhodnutia a teda mal možnosť podať, a aj v podstate podal kvalifikovanú správnu žalobu, na toto
formálne pochybenie žalovaného neprihliadol a uzavrel, že napadnuté rozhodnutie bolo právnemu
zástupcovi oznámené (§ 51 Správneho poriadku) prostredníctvom tzv. faktického zoznámenia sa s

rozhodnutím.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadreniea) kasačná sťažnosť žalobcu

7. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len
„sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, kde namietal, že:
- vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd (§ 440 ods. 1 pís. e) SSP),
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1pís. f)

SSP), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1pís. g) SSP), sa odklonil
od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods.1 pís. h) SSP).
8. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti citoval množstvo judikatúry, predovšetkým Ústavného súdu SR,
ktorá sa mala vzťahovať na spravodlivý proces. Opakovane poukazoval, že administratívne konanie
(vrátane rozhodnutia, ktoré sa v ňom vydáva) je plne ovládané zásadou zákonnosti, čo o. i. znamená,
že akékoľvek konanie správneho orgánu musí mať zákonný podklad a akákoľvek aplikácia akýchkoľvek

predpisov (vrátane akýchkoľvek predpisov jednoduchého, podústavného práva) musí byť v súlade s
ÚstavouSlovenskejrepubliky,t.j.akákoľvekaplikáciapredpisovmusíbyťaplikáciouústavnokonformnou
(čl. 152 ods. 4 Ústavy SR), pričom vo vzťahu ku konkrétnej aplikácii, resp. výkladu zásady legality
poukázala na konkrétne rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. II. ÚS 58/2001, I. ÚS
383/2010, PL. ÚS 17/08, I. ÚS 794/2014, III. ÚS 143/02, II. ÚS 576/2012, I. ÚS 56/01, PL. ÚS 22/06).

9. V značnej časti sťažovateľ opakovane napádal prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutia
orgánov verejnej správy a poukazoval na arbitrárnosť a nedostatok dôvodov. Vo vzťahu k rozsudku
správnehosúduuviedol,žepostup,resp.výkladprávnychnoriem,ktoréhosadovolávasúd,byznamenal
popretie akejkoľvek istoty zmluvného záložného veriteľa a protiústavný zásah do jeho základného
práva chráneného o. i. čl. 20 Ústavy a je - s ohľadom skutočnosti uvedené zjavne neproporčný a tak

protiústavný. Podľa sťažovateľa je neproporčné a tak protiústavné, aby žalobca, napriek skutočnosti,
že o jeho vecnom práve bolo riadne rozhodnuté, o toto záložné právo (vychádzajúc z obsahu katastra)
evidenčne prišiel a má sa „súdiť“ o obnovu právneho stavu za situácie, kedy uvedené bolo vyvolané
protiprávnym konaním iných subjektov a tento stav nijako nezapríčinil. Podľa sťažovateľa je zrejmé, že
ak si súd vytvorí premisu, ktorou popiera podstatu demokratického, materiálne spravodlivého správneho

súdnictva, odôvodnenie nemôže nielen ako celok, ale i parciálne, obstáť.
10. Sťažovateľ smeroval vo vzťahu k odôvodneniu rozsudku správneho súdu námietku, ktorá sa týkala
odklonu od rozhodovacej praxe NS SR (a to s poukazom na rozhodnutia NS SR sp. zn. 6M Cdo 8/2010
a uznesenie NS SR spis. zn. 6Sžrk/1/2017 z 18.10.2018). V prípade námietky nedoručenia rozhodnutia
právnemuzástupcovisťažovateľdodal,žesamuvdôsledkuvadnéhopostupusprávnehoorgánuskrátila

zákonom stanovená lehota na prípravu a podanie prostriedku právnej ochrany. Podľa sťažovateľa v
zmysleustanovenia§151mdods.1OZzáložnéprávozanikázánikomzabezpečenejpohľadávky,žiadne
zákonné záložné právo s dobou registrácie po r.2011 príp. neskoršou, však v katastri registrované nie je,
je v podstate isté, že v čase pred vykonaním dražby a po zápise údajného zákonného záložného práva tu
nastal stav, že tu nebola žiadna zabezpečovaná pohľadávka vlastníkov a tak -v súlade s ustanovením §

151md ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka - záložné právo zaniklo z dôvodu zániku zabezpečovanej
pohľadávky. Dôsledkom uvedeného mal byť postup záložného veriteľa v súlade s ustanovením §15 ZVB,
podľa ktorého aj zánik záložného práva podľa § 15 ods. 1 ZVB sa zapíše do katastra nehnuteľností.
Je len na záložnom veriteľovi, či si nechá v prípade záložného práva zákonného jeho vznik registrovať
alebo nie - ak však registráciu nevykoná (čím o. i. poruší i zmieňovanú povinnosť v ustanovení § 15 ods.

1 ZVB), premietne sa to do jeho právneho postavenia tak, že v prípade speňaženia zálohu a plurality
záložných práva si nebude môcť uplatňovať oprávnenia patriace registrovaným záložným veriteľom
(vrátane práva vyplývajúcich z postavenia prednostného záložného veriteľa uplatňovať si právo na
úhradu zabezpečenej pohľadávky z dražobného výťažku - uvádzané teoreticky, nie že by to bol tento
prípad).

b) vyjadrenie žalovaného

11. Podľa žalovaného tvrdenie sťažovateľa o tom, že katastrálny odbor mal viesť dve samostatné
záznamové konania, jedno na podklade notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh a vykonanie

dobrovoľnej dražby č. N 43/2018 Nz 3709/2018 NCRIs 3776/2018 zo dňa 05.02.2018, v ktorom zapísal
vlastnícke právo vydražiteľa a samostatne druhé o výmaz neprednostných záložných práv, je výsledkom
nepochopenia ustanoví katastrálneho zákona o záznamovom konaní. Záznam je len evidenčný úkon
okresného úradu, ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv k nehnuteľnostiam a práva zlistín existujú bez ohľadu na skutočnosť, či sú zapísané alebo nie. Povinnou náležitosťou každého
záznamového konania je existencia verejnej listiny (alebo inej listiny s dôkaznou hodnotou), ktorá
osvedčuje práva v nej uvedené. V danom prípade touto listinou bola Notárska zápisnica č. N 43/2018

Nz 3709/2018 NCRIs 3776/2018, ktorú Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor zapísal pod č.
Z-1070/2018, pričom bolo jeho zákonnou povinnosťou zapísať zároveň všetky právne skutočnosti na ňu
sa viažuce, vrátane výmazu neprednostných záložných práv. Tento postup správnym orgánom ukladá
ustanovenie § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka. Úvahy sťažovateľa, že Okresný úrad Dunajská
Streda, katastrálny odbor mal vykonať akési ďalšie záznamové konanie na podklade listín, ktoré už ale

žalobca nešpecifikuje, nemá oporu v katastrálnom zákone.
12. Zápis vlastníckeho práva vydražiteľa a následný výmaz záložných práv sa zásadne vždy realizujú
v jednom záznamovom konaní, lebo pre iný postup nie je daný zákonný ani skutkový základ. Doslovný
výklad ustanovenia § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
pred jeho novelou č. 63/2019 Z. z., ktorý presadzoval sťažovateľ, považoval žalovaný za nesprávny a v
súčasnej dobe aj vzhľadom na znenie tejto novely za prekonaný. Zákonné záložné právo zapísané na LV

č. XXXX, k. ú. L. pod č. Z - 1365/08, č.z. 108/8 bolo zapísané ako prvé v poradí dňa 07.04.2008 v súlade
so zákonom, jeho zápis nebol sťažovateľom nikdy spochybňovaný ani namietaný a sťažovateľ bol po
celý čas uzrozumený so skutočnosťou, že mu patrí záložné právo zapísané dňa 23.04.2013 ako druhé
v poradí pod č. V- 1713/13, č. z. 138/13. Rovnako mal vedomosť o tom, že sa zákonné záložné právo
realizuje prostredníctvom dobrovoľnej dražby, ktorej platnosť a priebeh rovnako nenapadol. Výsledkom

tejto dobrovoľnej dražby je notárska zápisnica zo dňa 05.02.2018 osvedčujúca jej priebeh, ktorá je
záznamovou listinou v zmysle § 34 katastrálneho zákona a preto voči nej plnia orgány katastra výlučne
evidenčnú funkciu. Neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by orgánom katastra umožňovalo
skúmaťjejvecnúsprávnosťprípadneodmietnuťjejzápis,prisplneníostatnýchzákonnýchpredpokladov.
Preto keď mu bola doručená notárska zápisnica, ktorá vychádzala z údajov katastra bol správny orgán

povinný na jej základe zapísať vlastnícke právo vydražiteľke, ktoré nadobudla dražbou pri výkone
záložného práva registrovaného ako prvé v poradí rozhodujúcom pre uspokojenie záložných práv a
zároveň mal v súlade s § 151 ma ods. 3 Občianskeho zákonníka povinnosť vymazať ostatné záložné
práva.

III. Konanie na kasačnom súde

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal
napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej
sťažnosti podľa § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď

deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v
spojení s § 452 ods. 1 SSP.

IV. Právne posúdenie kasačného súdu

14. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad,
záznam a poznámka.
15. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné
funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

16. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré
vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej
dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj
práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu
alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho

územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín.
Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich
záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.
17. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo
iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti

podľa tohto zákona.
18. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na
vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.19. Podľa § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.09.2018 okresný úrad
aj bez návrhu opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s
výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra.

20. Podľa § 59 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.09.2018 na opravu chýb v
katastrálnom operáte sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak sa oprava týka údajov
uvedených v liste vlastníctva; to neplatí, ak ide o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného
operátu.
21. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa

nepreukáže opak.
22. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam,
parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera
katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej
hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových
bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné

a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako
parcela registra "E".
23. Podľa § 79l ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálne konania začaté a právoplatne neukončené
do 30. septembra 2018 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. septembra 2018.
24. Podľa § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich

uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich
najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri.
25. Podľa § 151ma ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, záložný
veriteľ je povinný písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva aj ostatným záložným veriteľom,
ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim

záložné právo. V oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa
uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.
26. Podľa § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka pri výkone záložného práva záložným veriteľom,
ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé
(ďalej len "prednostný záložný veriteľ"), sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných

záložných veriteľov. Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje pohľadávku zabezpečenú v prospech
prednostného záložného veriteľa, ostatní záložní veritelia majú právo, aby ich pohľadávky zabezpečené
záložným právom k prevádzanému zálohu boli po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených
nákladov prednostným záložným veriteľom v súvislosti s výkonom záložného práva uspokojené z
výťažku z predaja zálohu podľa poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv.

27. Podľa § 31 zákona č. 527/2002 Z. z. ak osobitný zákon neustanovuje inak, prechodom vlastníctva
alebo iného práva k predmetu dražby nezanikajú záložné práva a majú účinky voči vydražiteľovi; to platí
aj o právach vyplývajúcich zo zmlúv o obmedzení prevodu nehnuteľností. Pohľadávky zabezpečené
týmito právami, ak nie sú splatné, sa nestávajú dňom prechodu vlastníctva predmetu dražby splatnými.
28. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom do 31.03.2019 na zabezpečenie

pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov
týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v
prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech

ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra
nehnuteľností.

V. Právny názor kasačného súdu

29. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného pri
aplikácii zákonnej úpravy uvedených právnych predpisov postupom podľa Správneho súdneho poriadku
dospel k zhodnému záveru ako správny súd. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej
sťažnosti sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil
s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s námietkami sťažovateľa uvedenými v kasačnej

sťažnosti. S prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od
logických argumentov a relevantných právnych záverov, ktoré spolu so správnou citáciou dotknutých
právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku krajského súdu vytvárajú dostatočné
východiská pre vyslovenie výroku rozsudku, ktorým zamietol žalobu.30. Kasačný súd uvádza, že pojem „právo na spravodlivý proces“ nahrádza doterajší pojem „odňatie
možnosti konať pred súdom“, nakoľko obsahové znaky pojmu „právo na spravodlivý proces“ vyplývajú
z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva i Ústavného súdu Slovenskej republiky a

v zmysle tohto pojmu musí konanie ako celok vykazovať znaky spravodlivosti. Najvyšší správny súd
v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie vydané v obdobnej veci pod sp. zn. 1Sžfk/43/2019 zo dňa
22.09.2020, ktoré ohľadom § 440 ods. 1 písm. f/ SSP konštatuje, že „prvým limitom doktríny absencie
zásadného vysvetlenia podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je to, že ide o také vady
v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď tento neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa

vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (napríklad rozsudok ESĽP z roku 2009 vo
veci Sutyazhnik proti Rusku,), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný
omyl“ (napríklad rozsudok ESĽP z roku 2003 vo veci Ryabykh proti Rusku).
31. Druhým limitom doktríny absencie zásadného vysvetlenia je právny názor [najmä rozsudok ESĽP
vo veci Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr García Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z
20.01.1999)], t.j. že správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom

konania alebo odpovedať na každú jeho námietku či argument, ale iba na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
správneho súdu a na to nadväzujúce kasačného súdu (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované

základné právo účastníka na spravodlivý proces (obdobne aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp.zn. II. ÚS 78/05 alebo sp.zn. II. ÚS 76/07).“ Nepreskúmateľnosť rozsudku je daná v
prípade, ak chýbajú zásadné vysvetlenia dôvodov rozhodnutia súdu, pričom subjektívnu nespokojnosť
sťažovateľa s obsahom odôvodnenia nemožno považovať za vyhovujúcu dôvodu kasačnej sťažnosti
v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Kasačný súd považoval za nedôvodnú aj námietku sťažovateľa,

ktorá poukazovala na arbitrárnosť a nedostatok odôvodnenia správneho súdu. Ako vyplýva z obsahu
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správneho súdu, tento riadne uviedol vlastné právne závery
na posudzovaný prípad. Tu kasačný súd dodáva, že správny súd sa dôkladne zaoberal všetkými
relevantnými námietkam v žalobe s tým, že nezanechal nezodpovedané žiadne relevantné právne
otázky v kontexte obsahu námietok v podanej správnej žalobe.

32. Rozhodovacia prax kasačného súdu sa vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu ustálila
na tom, že na väčšinu vád konania kasačný súd neprihliada ex offo, ale sťažovateľ ich musí v
kasačnej sťažnosti uviesť a právne odôvodniť. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/9/2020 zo dňa 23.02.2021, podľa ktorého: „aby tvrdenie sťažovateľa
o nesprávnom právnom posúdení veci malo oporu v zákone, bol sťažovateľ zaťažený povinnosťou

v zmysle § 440 ods. 2 SSP uviesť aj konkrétnu právnu normu a vykonať jej rozbor na prospech
svojho tvrdenia...“ K vymedzeniu dôvodov kasačnej sťažnosti kasačný súd analogicky poukazuje tiež
na R 38/2008, podľa ktorého „pokiaľ v dovolaní nie sú uvedené konkrétne okolnosti svedčiace o
tom, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení, samotné uvedenie ustanovenia §
241 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku nemožno považovať za dostatočné naplnenie

dôvodov, pre ktoré sa dovolanie podáva, lebo dovolaním napadnuté rozhodnutie nemožno preskúmať z
hľadiska jeho opodstatnenosti.“ V danom prípade síce sťažovateľ uplatnil ako dôvod nesprávne právne
posúdenie podľa § 440 ods. 1pís. g) SSP, no v tomto smere v kasačnej sťažnosti smerovali skoro
všetky jeho námietky k posúdeniu veci zo strany orgánov verejnej správy oboch stupňov. Rovnako z
kasačnej sťažnosti priamo nevyplýva, v čom mal správny súd pochybiť pri interpretácii ust. § 151ma

ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nepovažoval postup správneho orgánu pri výmaze záložného práva
sťažovateľa z LV č. 1004, k. ú. Rastice, ktoré bolo zapísané pod č. V- 1713/13 a to s neskorším poradím.
Preto aj v danej časti považoval kasačný súd námietku sťažovateľa ohľadne nesprávneho právneho
posúdenia za neopodstatnenú.
33. Ako vyplýva z ust. § 34 ods. 1 katastrálneho zákona, do katastra nehnuteľností sa záznamom

zapisujú aj práva k nehnuteľnosti vzniknuté príklepom licitátora na verejnej dražbe teda aj v rámci tzv.
dobrovoľnej dražby. S nadobudnutím vlastníctva spojeným s výkonom záložného práva v poradí prvým
záložným veriteľom je zo zákona (§ 151ma ods. 3 OZ) súčasne spojený aj zánik záložného práva
ostatnýchzáložnýchveriteľov.Kzánikuostatnýchzáložnýchprávdochádzaexlege.Záznamdokatastra
nehnuteľností, ako jeden zo zápisov práv k nehnuteľnostiam má evidenčné účinky, čo znamená, že

jeho vykonaním právo k nehnuteľností nevzniká, nemení sa a ani nezaniká. Z tohto dôvodu preto orgán
katastra záznam vykoná buď na návrh alebo aj bez návrhu.
34. Kasačný súd vyhodnocoval aj námietku sťažovateľa, ktorou poukazoval na odklon od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods.1 pís. h) SSP). Sťažoval príkladmo uvádzal rozhodnutieNS SR vo veci spis. zn. 6MCdo 8/2010 z 27.07.2011 (v tomto rozhodnutí bola konštatovaná
nevyhnutnosťzisťovaniaokamihuvznikupohľadávkyostatnýchvlastníkovbytovanebytovýchpriestorov
v bytovom dome pri posudzovaní okamihu vzniku záložného práva v prípade konkurencie viacerých

záložných práv na jednom zálohu, keď zákonné záložné právo podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č.
182/1993 Z. z. nemá povahu zábezpeky do budúcnosti a správny orgán, akceptujúc zásadu akcesority),
ale závery vyjadrené v predmetnom rozhodnutí sú už prekonané a to aj na legislatívnom základe. Práve
zákonom č. 70/2010 Z. z. (účinný od 01.04.2010), ktorý novelizoval zákon č. 182/1993 Z. z. bola z
ustanovenia § 15 vypustená veta „vznik a zápis záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľnosti

na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.“ Na základe tejto legislatívnej
zmeny, správy katastra nadobudli povinnosť ex offo zapisovať zákonné záložné právo v prospech
ostatných vlastníkov v dome a neponechávať zápis záložného práva na osobitné rozhodnutie vlastníkov.
35. Navyše v administratívnom konaní bolo preukázateľne zistené, že záložné právo v prospech
všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome bolo do operátu katastra
nehnuteľnosti zapísané ako prvé v poradí dňa 07.04.2008 pod číslom Z- 1365/08 a až neskôr dňa

23.04.2013 bolo registrované záložné právo v prospech žalobcu pod číslom V- 1713/13. Orgán verejnej
správy na základe uvedeného postupoval v súlade so zákonom, ak pri zápise výsledku dobrovoľnej
dražby pod V-1070/2018 (správne malo byť uvedené Z-1070/2018 - poznámka správneho súdu) v
zmysle ustanovenia § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka previedol predmet dražby nezaťažený
záložným právom sťažovateľa, ktoré bolo registrované ako druhé v poradí. Krajský súd adekvátne

reagoval aj na námietku týkajúcu sa rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Sžrk/1/2017 zo dňa 18.10.2018, s tým
že išlo o odlišnú situáciu a v danej veci bola posudzovaná nečinnosť orgánu verejnej správy pri zápise
zákonného záložného práva.

VI. Záver

36.Nazákladevyššieuvedeného,kasačnýsúdkonštatuje,ženámietkysťažovateľauvedenévkasačnej
sťažnostivyhodnotilakobezpredmetné,ktorénebolispôsobiléspochybniťvecnúsprávnosťrozhodnutia.
Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP, ako nedôvodnú, zamietol.
37. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol tak, že žalovanému ich náhrada zo zákona

nevyplýva (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP). Ďalšiemu účastníkovi kasačný súd náhradu trov
kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko mu v kasačnom
konaní nebola uložená žiadna povinnosť.
38. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.