Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/126/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323200629
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2323200629.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. - D., E. XXXX/XX, toho času
F., C. XX/XX, proti žalovaným: 1. G. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. - H., I. XXXX/X, 2. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, adresa H. J., J., H. XXX, Česká republika, 3. K. L., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. - J., M.
X, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Galanta zo dňa 15. mája 2023, č.k. 22C/14/2023-16, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1, 2 a 3 p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. žalovaným 1,

2 a 3 nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne na základe aplikácie ust. § 161 ods. 1 a 2, § 230, § 256 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že zisťoval, či sú v predmetnej veci splnené procesné

podmienky na pokračovanie v konaní, keďže lustráciou v súdnom manažmente bolo zistené, že o
žalobách žalobcu bolo na tunajšom súde vedených viacero konaní, a to v rokoch 2003, 2007, 2012 a
2014. Konania vedené v roku 2012 a 2014 boli zastavené, v konaní vedenom v roku 2007 bol zamietnutý
návrh na obnovu konania a konanie začaté v roku 2003 bolo právoplatne skončené. Súd skúmal, či
právoplatné rozhodnutie vo veci samej v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/101/2003 nezaložilo prekážku
právoplatne rozhodnutej veci v predmetnom konaní. Z obsahu spisu sp. zn. 6C/101/2003 bolo zistené,

že stranami konania boli na strane žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, C. -
D., zastúpený JUDr. Dagmar Hornákovou, advokátkou, so sídlom A. Hlinku 3044, Sereď a na strane
žalovaných: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, C. - H., A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. H. XXX, H.
J., J., Česká republika a K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, C. - J.. Predmetom konania bolo určenie
vlastníckeho práva žalobcu v pomere 1/1 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV. č. XXX, nachádzajúcim
sa v katastrálnom území F.. Žalobca sa určenia vlastníckeho práva domáhal preto, lebo dňa 07.04.1988

bola uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej nadobudol predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva
brat žalobcu N. B., pričom išlo len o formálne vlastníctvo, lebo nehnuteľnosti kupoval žalobca pre
užívanie jeho brata pre jeho nepriaznivý psychický stav. Keďže žalobca od začiatku s predmetnými
nehnuteľnosťami nakladal ako s vlastnými mal za to, že podľa § 129 Občianskeho zákonníka bol
dobromyseľným držiteľom, splnil podmienky vydržania a v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka sa stal
vlastníkom predmetných nehnuteľností na základe vydržania. Žaloba žalobcu v konaní 6C/101/2003

bola zamietnutá rozsudkom č.k. 6C/101/2003 - 73 zo dňa 20.07.2004 v spojení s rozsudkom Krajského
súduvTrnaveč.k.23Co/252/04-107zodňa07.03.2005,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa09.05.2005.Súd prvej inštancie po preskúmaní spisu sp. zn. 6C/101/2003 a obsahu žaloby zo dňa 10.02.2023
zistil, že konania boli vedené medzi tými istými stranami v rovnakom procesnom postavení, žalobca
sa domáhal určenia vlastníckeho práva k totožným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX,

nachádzajúcim sa v kat. úz. F., pričom za právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalobca v oboch
prípadochpovažovalvydržaniepredmetnýchnehnuteľností.Skutkovýstavvobochprípadochvychádzal
z kúpnej zmluvy zo dňa 07.04.1988, na základe ktorej sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností
brat žalobcu N. B., avšak v skutočnosti sa za vlastníka označoval žalobca, ktorý od kúpy v roku 1988
predmetné nehnuteľnosti zveľaďoval a považoval sa za ich dobromyseľného držiteľa. Súd dospel k

záveru, že o žalobe žalobcu už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k.
6C/101/2003 - 73 zo dňa 20.07.2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/252/04
-107 zo dňa 07.03.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.05.2005. Keďže prekážka právoplatne
rozhodnutej veci je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorá bráni súdu, aby o veci
opätovne pojednával a rozhodoval, súd v súlade s § 161 ods. 2 CSP konanie zastavil. O náhrade trov
konania súd rozhodol v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP, keďže konanie bolo zastavené vzhľadom na

správanie žalobcu, ktorý podal žalobu, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté a týmto z procesného
hľadiska zavinil zastavenie konania, v dôsledku čoho žalovaným 1, 2 a 3 vznikol nárok na náhradu
účelne vynaložených trov konania. S poukazom na to, že žalovanému 1, 2, ani 3 žiadne trovy nevznikli
a ani si náhradu trov konania neuplatnili, súd im náhradu trov konania nepriznal, s tým, že o výške trov
už nie je potrebné samostatne rozhodovať.

4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, ktorým
sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na nové
konanie a rozhodnutie.

5. V odvolaní namietal, že súd nevykonal žiaden ním navrhovaný úkon či dôkaz tak, ako žalobca uviedol
v žalobe. Kúpnou zmluvou zo dňa 13.04. 1988, registrovanou pod R I 526/88 ŠN Galanta, sa stal
vlastníkom v celosti domu s.č. XX, garáže č. XXX, ako aj pozemkov, všetko zapísané na LV č. XXX
F.. Kúpna cena bola dohodnutá na výšku 189.130,- Kčs tak, ako je to uvedené v kúpnej zmluve, zo
dňa 07.04.1988, registrovanej na ŠN Galanta dňa 07.VII. 1988, pod RI 526/ 1988. Uviedol, že spoločne

boli 5-ti súrodenci a to okrem žalobcu a 3. žalovaných, aj 5-ty, už zosnulý brat N. B. nar. XX.XX.XXXX,
zomrelý XX.XX.XXXX. N. B. však nemal deti a tak ako jediný dedič prichádzal otec poručiteľ neb. A. B.,
zom. dňa XX.XX.XXXX v H. O. a ten uviedol, že jeho syn N. B. nevlastnil ku dňu svojej smrti žiaden
majetok. Odo dňa uzavretia označenej kúpnej zmluvy RI 526/88 ŠN Galanta sa žalobca začal chovať
ako vlastník v celosti všetkých nehnuteľností na LV č. XXX k.ú. F.. Bol teda držiteľom dobromyseľným v

tom, že vzhľadom na všetky okolnosti, mu nehnuteľné veci na LV č. XXX k.ú. F. patria ako vlastníkovi v
celosti. Po kúpe predmetných nehnuteľností v roku 1988 tieto ako svoje vlastné zveľaďoval a to nie iba
bežnou údržbou ale zasahoval aj do podstaty nehnuteľností. Urobil tak aj Zmluvou o dielo, č. Kov/98, zo
dňa 27.07.1998 a investoval vtedy zo svojich financií čiastku vo výške 66.347,- Sk. Rovnako v roku 2000
v dome rekonštruoval sociálne zariadenia a vykonal aj iné stavebné práce, všetko dodávateľsky s firmou

B. E., stavebné práce, F. XXX. Faktúrou č. 960031 uvedenej firme zaplatil čiastku 30.210,- Sk. Obe
investície spolu mali výšku 96.557,- Sk. Ďalších 400.000,- Sk preinvestoval do hospodárskej budovy
podľa Technickej správy, vypracovanej p. P. A.. Celkom spolu 496.557,- Sk. Za predmetné nehnuteľnosti
na LV č. XXX kat. územia F. bolo treba platiť aj dane (domová daň, daň z nehnuteľností), ako aj poplatky
za odvoz smetí a podobne. Žalobca nemá žiadne nedoplatky vyplývajúce z vlastníctva k predmetným

nehnuteľnostiam. Všetky doklady sú v kópii po 1 x pripojené tak, že sa nachádzajú v spise 17C/143/2014
OS Galanta, ktorý žiada pripojiť. Ďalej uviedol, že na pojednávaní do spisu doloží doklad, že dal opraviť
strechu domu, ktorú financoval. Žiada vo veci vypočuť JUDr. Janku Plachú, ktorá ako súdny komisár OS
Galanta, prejednávala dedičstvo po nebohom bratovi N. B., zomrelom dňa XX.X.XXXX. Dedičský spis
po neb. N. B. žiada tiež pripojiť. Má za to, že bezpečne preukázal, že je oprávneným držiteľom viac ako

10 rokov. Jeho držba bola od počiatku dobromyseľná.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 1 a uviedol, že žalobca sa opätovne neoprávnene
dožaduje získania dedičstva - nehnuteľnosti, výlučne vo svoj prospech. Boli vedené opakované
súdne pojednávania, po dedičskom konaní, kde žalovaný 1. veci obšírne a zrozumiteľne vysvetľoval.

Predmetnú nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na LV č. XX zakúpil nebohý brat N. B. spolu s rodičmi, ale
na LV č. XXX bol zapísaný majiteľ N. B., lebo tak sa rozhodli rodičia. Žalobca napriek rozsudku súdu
o schválení dedičského konania, že predmetnú nehnuteľnosť právoplatne zdedili všetci súrodenci, toto
nerešpektoval a neumožnil vstup do nehnuteľnosti ostatným vlastníkom pod hrozbou fyzického násilia.Odmietol akékoľvek riešenie situácie možnosťou vyrovnania sa so spoluvlastníkmi, to sa vyhrážal,
že radšej nehnuteľnosť podpáli. Bez účasti ostatných vlastníkov nehnuteľnosť prenajímal celé roky
rôznym firmám a zisk z prenájmu si nechal len pre seba. Stavebnú činnosť na predmetnej nehnuteľnosti

vykonával bez stavebného povolenia a bez dohody a súhlasu ostatných vlastníkov. Stavebný úrad
dodatočne žiadal o vyjadrenie sa ostatných vlastníkov, či súhlasíme s uskutočnenou stavbou - akože
„priestor na náradie". Z dôvodu, aby sme ukázali dobrú vôľu, tak sme stavebnému úradu vyjadrili súhlas
na vydanie povolenia k tzv. čiernej stavbe. Žalovaný 1. považuje napadnuté rozhodnutie za spravodlivé.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný 2 a uviedol, že nároky žalobcu považuje za neoprávnené.

8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila tiež žalovaná 3 a uviedla, že sa stotožňuje so žalobou.

9. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že vyjadrenia žalovaných 1 a 2 nijak neodporujú jeho tvrdeniam.
Predmetné nehnuteľnosti nikdy nenavštevovali, sú pre nich cudzie.

10. Žalovaní 1 a 2 v odvolacej duplike uviedli, že po smrti otca prešla predmetná nehnuteľnosť na
všetkých štyroch súrodencov a tak bola aj zapísaná v katastri. V čase, keď nehnuteľnosť obýval brat
s rodičmi, túto pravidelne aj so svojimi rodinami navštevovali. Od úmrtia otca nemajú od nehnuteľnosti
kľúče. V ostatnom v podstate zopakovali argumentáciu zo svojich predchádzajúcich vyjadrení.

11. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných 1 a 2 v podstate zopakoval svoju
predchádzajúcu argumentáciu.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 357 písm. a) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a sú splnené podmienky na potvrdenie
napadnutého uznesenia (§ 387 ods. 1 CSP).

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom, a to so zameraním na posúdenie, či súd prvej
inštancie správne vyhodnotil splnenie podmienok na zastavenie konania z dôvodu neodstrániteľnej
prekážky konania podľa § 230 CSP.

14. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

15. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú
je súd povinný prihliadať ex officio. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je vymedzená dvoma

kritériami, a to totožnosťou osôb (sporových strán) a totožnosťou predmetu konania. Pokiaľ ide totožnosť
predmetu konania, je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z
rovnakýchskutkovýchtvrdení,nazákladektorýchužboluplatnený,t.j.ideonárokzaloženýnarovnakom
právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. (por. napr. uznesenie NS SR, sp. zn.:
5Cdo/280/2010)

16. V predmetnej veci sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k totožným nehnuteľnostiam
(vedeným na LV č. XXX) ako vo veci sp. zn.: 6C/101/2003, voči totožným účastníkom konania,
z rovnakého právneho dôvodu, a to uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 07.04.1988, resp. vydržania
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Porovnaním obsahu spisu sp. zn.: 6C/101/2003 a obsahu žaloby

v prejednávanej veci je zrejmé, že nedošlo ani k zmene skutkových okolností. Z uvedeného vyplýva,
že vo veci sa už právoplatne rozhodlo rozsudkom č.k. 6C/101/2003 - 73 zo dňa 20.07.2004 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/252/04 -107 zo dňa 07.03.2005, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 09.05.2005 a nemôže sa rozhodovať znova.

17. Odvolateľ namieta, že súd prvej inštancie nevykonal žiaden ním navrhnutý dôkaz. Existencia
prekážky právoplatne rozhodnej veci je neodstrániteľnou vadou konania, pričom súd skúma, či sú
splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť bez toho, aby vykonával dôkazy. Procesné
podmienky predstavujú základné procesné predpoklady na to, aby súd mohol autoritatívne rozhodnúťvo veci samej. Vykonávanie dôkazov je prípustné až vtedy, ak podmienky na konanie vo veci sú splnené,
čo sa v danom prípade nestalo.

18. V ďalšej časti odvolania žalobca už len opakuje skutkové tvrdenia, ktoré uviedol v žalobe so
zameraním na naplnenie podmienok vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti za jeho strany.
Rovnaké argumenty žalobca uvádzal aj v konaní sp. zn.: 6C/101/2003, kde sa súd otázkou vydržania
takisto zaoberal (str. 4 až 5 rozsudku č.k. 6C/101/2003 - 73 zo dňa 20.07.2004).

19. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil, že
došlo k neodstrániteľnej prekážke v konaní spočívajúcej v tom, že vo veci sa už právoplatne rozhodlo
rozsudkom č.k. 6C/101/2003 - 73 zo dňa 20.07.2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave
č.k. 23Co/252/04 -107 zo dňa 07.03.2005, čo má v zmysle § 161 ods. 2 CSP (ak ide o nedostatok
procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví) následok v podobe zastavenia
konania, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

23. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 396 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným 1, 2 a 3 priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, s tým, že odvolací súd nezistil dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 257 CSP.

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424CSP).Dovolaniemôžepodaťintervenient,akspoluso

stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže
podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).