Uznesenie – Starostlivosť o maloletých… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. december 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518201570
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:1518201570.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov
JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti o maloletú: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: B. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytomD.XXXX/XX,E.,tohočasuF.XX,E.,zastúpenásplnomocnencom:ADVOKÁTSKAKANCELÁRIA

DVORSKÁ & MREKAJOVÁ, s. r. o., so sídlom Panenská 33, Bratislava, IČO: 36 862 037, a otca: B.
B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, E., zastúpený splnomocnencom: LITVÁKOVÁ A
SPOL., s. r. o., so sídlom Sliačska 1/A, Bratislava, IČO: 36 862 398, o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 38P/107/2018-571 z
16.septermbra 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom zveril
maloletú do osobnej starostlivosti matky. Zároveň rozhodol, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať
a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 250,- eur mesačne
vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.09.2018 s tým, že zročné výživné za obdobie od

01.09.2018 do 16.09.2021 v sume 3 700,- eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 100,- eur
spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok. Zároveň upravil styk otca s maloletou
a to každý nepárny kalendárny týždeň v čase od piatku od 15.00 hod do nedele do 18.00 hod, s výnimkou
sviatkov a prázdnin; každý nepárny kalendárny týždeň v utorok v čase od 15,00 hod do 18.00 hod.,
s výnimkou sviatkov a prázdnin, každý párny kalendárny týždeň v čase od stredy od 15.00 hod. do
štvrtka do 18.00 hod., s výnimkou sviatkov a prázdnin, každoročne počas letných prázdnin v čase od

01.07. od 9.00 hod. nepretržite do 15.07. do 19.00 hod. a v čase od 01.08. od 9.00 hod. nepretržite
do 15.08. do 19.00 hod., v každom párnom kalendárnom roku počas zimných školských prázdnin v
čase od 23.12. od 18.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod., v každom nepárnom kalendárnom roku počas
zimných školských prázdnin v čase od 01.01. od 18.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00 hod.,
v každom nepárnom kalendárnom roku počas zimných školských prázdnin v čase od 25.12. od 18.00
hod. do 01.01. nasledujúceho roku do 18.00 hod.,

v každom párnom kalendárnom roku počas jarných prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva, vedy,
výskumu a športu Slovenskej republiky v čase od prvého dňa prázdnin od 9.00 hod. do posledného
dňa prázdnin do 18.00 hodine, v každom nepárnom kalendárnom roku počas veľkonočných sviatkov
a prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v čase
od stredy pred Zeleným štvrtkom od 18.00 hod. do utorka po Veľkonočnom pondelku do 18.00 hod., s
tým, že si otec maloletú prevezme počas školského roka v školskom zariadení, ktoré maloletá aktuálne

navštevuje a počas prázdnin a sviatkov v mieste bydliska matky a odovzdá maloletú v mieste bydliskamatky maloletej. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 24 ods. 4, 5, § 25 ods. 2, § 26, § 28 ods. 1 písm.
a), § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona
o rodine (ďalej aj „ZoR“). Mal za preukázanú potrebu upraviť výkon rodičovských práv a povinností
k maloletej, ktorej rodičia ukončili spolužitie a zaujali diametrálne odlišné postoje ohľadom výkonu
rodičovských práv a povinností, pričom matka žiadala maloletú zveriť do svojej osobnej starostlivosti

a otec sa dožadoval striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch s osobitnou úpravou
počas sviatkov a prázdnin, pričom bol ochotný prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne,
eventuálne žiadal maloletú zveriť do svojej starostlivosti a neurčiť styk matky s maloletou, nakoľko ho
žiadal ponechať na dohodu rodičov, pričom matke žiadal určiť vyživovaciu povinnosť vo výške 150,- eur
mesačne. Počas konania nebola schopnosť oboch rodičov vykonávať riadnu starostlivosť o maloletú
sporná, keďže obaja mali vytvorené vhodné podmienky pre výkon osobnej starostlivosti o maloletú

a obaja mali eminentný záujem ju aj vykonávať, avšak rodičia maloletú vystavovali v priebehu konania
konfliktu lojality, načo boli opakovane upozorňovaní, pričom možné vystavenie konfliktu lojality je pritom
jedným zo základných prvkov, ktoré súd zohľadňuje pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa. Poukázal na všeobecný komentár č. 14 (2013) k dohovoru o právach dieťaťa. Za príčinu
najvýraznejšieho konfliktu medzi rodičmi považoval okresný súd diametrálne odlišné návrhy ohľadom

zverenia maloletej, avšak prvoinštančný súd sa stotožnil s konštatovaním znalca, ktoré formuloval
v znaleckom posudku v odpovedi na otázku č. 6 (str. 51 znaleckého posudku), kde znalec uviedol, že
„po rozchode sa rodičia nie sú schopní dohodnúť v otázke starostlivosti o maloletú, každý z nich si mylne
myslí, že koná v záujme maloletej, pričom konajú primárne vo vlastnom záujme. Záujem maloletej je mať
dobrý vzťah s obidvomi rodičmi, rodičia by sa mali viac zaoberať tým, ako sa maloletá môže cítiť, keď sa

budú vyjadrovať a správať voči sebe určitým spôsobom, mali by si položiť otázku, či to pomáha maloletej
v aktuálnej situácii alebo jej to viac škodí“. Dospel k záveru, že najviac súladné s najlepším záujmom
maloletej je jej zverenie do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať majetok
maloletej bude patriť obom rodičom, nakoľko na strane ani jedného z nich nevzhliadol také okolnosti,
ktoré by odôvodňovali rozhodnutie, ktorým by bol niektorý z rodičov na týchto právach obmedzený

alebo pozbavený. Nevyhovel návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti,
skúmal splnenie viacerých podmienok pre danú formu starostlivosti o maloleté dieťa, pričom striedavá
osobná starostlivosť by z formálneho hľadiska bola možná, avšak na základe vykonaného dokazovania
ju z hľadiska najlepšieho záujmu maloletej nemožno považovať za najvhodnejšiu formu, keď pri
rozhodovaní primárne súd prihliada na záujem maloletého dieťaťa a nie jeho rodičov. Nemohol sa

stotožniť s tvrdením otca, že zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti je v najlepšom
záujme dieťaťa, ktorý záujem bol v konaní zisťovaný aj vykonaním pohovorov s maloletou cestou orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí, ako aj cestou súdu a v rámci nich bolo zistené, že maloletá má s oboma
rodičmi veľmi dobrý vzťah, vyjadrila sa aj k tomu, ako je zabezpečovaná starostlivosť o jej osobu
zo strany každého z rodičov, pričom s otcom má vybudovaný dobrý vzťah a rada s ním trávi čas,

avšak stabilitu domova si spája s osobou matky a vyjadrila jednoznačné želanie, aby uvedené zostalo
zachované. Zo strany maloletej došlo k jednoznačnému odmietnutiu striedavej osobnej starostlivosti
a zároveň požiadala o určitú korekciu v rámci úpravy styku s otcom počas víkendu, keď tento styk
žiadala upraviť do nedele popoludnia/večera a nie do pondelka. Maloletá v rámci rozumových a vôľových
schopností a stupňa vyspelosti definovala aj dôvody svojho postoja, ktoré súviseli predovšetkým

s osobnosťou otca a jeho správaním. Na strane ani jedného z rodičov nebola dokazovaním zistená
žiadna závažná psychopatológia či abnormalita v ich osobnostiach, ktorá by bola v rozpore so
zabezpečovaním starostlivosti o maloletú, nebolo však možné prehliadnuť tvrdenia samotnej maloletej,
ktorá identifikovala v správaní a konaní otca také prejavy, ktoré boli aj z pohľadu prvoinštančného súdu
nesúladné s riadnym výkonom rodičovských práv a povinností tak, aby bol tento v záujme maloletej.

Otec, ktorý poukazoval na vzájomne silne citový vzťah medzi ním a maloletou a zdôrazňoval, že ju
počúva a snaží sa rešpektovať jej želania, no na druhej strane z jeho strany opakovane dochádzalo ku
konfrontácii maloletej s jej vyjadreniami pred orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, či súdnym znalcom,
keď tieto neboli súladné s názormi a očakávaniami otca, ktorý nebol v interakcii s maloletou schopný
zdržať sa daného konania, hoci mu nevhodnosť jeho prístupu bola opakovane zdôraznená aj cestou

vyjadrení maloletej, ktorá sa na uvedené sťažovala a žiadala, aby otec nebol informovaný o tom, ako sa
vyjadrila, pretože jej to následne vyčíta a konfrontuje ju. Otec v rozpore so svojim deklarovaným postoj
napokon každé vyjadrenie maloletej nekorešpondujúce s jeho návrhmi označil za manipuláciu maloletej
zo strany matky, maloletú následne s týmito vyjadrenia konfrontoval, pričom konal v prísnom rozpore sozáujmami maloletej, keďže ani na opakované sťažnosti dieťaťa v danom smere nereflektoval. Okresný
súd v zásade neustálil ani jednu situáciu, kde by otec reflektoval želanie maloletej a ustúpil zo svojich
požiadaviek, pričom manipulácia maloletej matkou nebola dokazovaním preukázaná a v danom smere

poukázal aj na závery znaleckého dokazovania, keď znalec ohľadom manipulácie maloletej zo strany
rodičov uviedol, že do istej miery k tejto manipulácii dochádzalo zo strany oboch rodičov, hoci nemožno
bez ďalšieho povedať, že sa jednalo o vyložene vedomú, úmyselnú a cielenú manipuláciu. Obaja rodičia
sa v priebehu konania snažili na maloletú v danom smere vplývať a uvedené dal súdny znalec do
pozornosti oboch rodičov. Do určitej miery je takéto konanie rodičov prirodzeným následkom rozpadu

ich partnerského vzťahu a vzniknutého rodičovského konfliktu. Otcom tvrdenú manipuláciu maloletej
matkouprotijehoosobenebolomožnéidentifikovaťanipovyhodnotenírealizáciestykuotcasmaloletou,
ktorý počas konania riadne prebiehal, pričom ani u maloletej neboli badateľné také prejavy správania,
na základe ktorých by bolo možné dôvodne predpokladať negatívne pôsobenie matky na maloletú
s účelom narušenia vzťahu otec a maloletá. Odmietanie striedavej osobnej starostlivosti maloletou
a nespokojnosť otca s niektorými želaniami maloletej nemožno pripísať negatívnemu ovplyvňovaniu

a manipulácii maloletej matkou, ako to robí otec, hoci maloletá má otca rada a chce s ním tráviť
čas, jej súčasná potreba realizácie kontaktu s otcom však reflektuje jej aktuálne prežívanie. Ani otcov
návrh na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti nereflektoval najlepší záujem maloletej, a
ak by mu okresný súd vyhovel, vystavil by maloletú životnej situácii, ktorú by nebola schopná za
súčasnej situácie adekvátne spracovať a mala by u nej za následok výrazný psychický a emocionálny

diskomfort. Okresný súd poukázal na vek maloletej 9,5 roka, jej dostatočné, zrozumiteľné a opakované
vyjadrenia ohľadne predstavy výkonu osobnej starostlivosti o ňu, pričom v priebehu konania maloletá
zdôraznila, že ako svoj domov vníma domácnosť matky a želá si, aby to tak zostalo. Otec návrh
ohľadne zverenia maloletej do jeho starostlivosti odôvodňoval presvedčením, že je lepším rodičom
ako matka, pretože má záujem s ňou komunikovať a dohodnúť sa o veciach týkajúcich sa maloletej,

nemanipuluje ju voči matke, nevyjadruje sa o matke negatívne. Okresný súd konštatoval, že ani jedného
z rodičov nepovažoval za výrazne lepšieho či horšieho než druhého rodiča. Apeloval však na otca,
aby rešpektoval matku, ponechal maloletej priestor pre rozhodnutie a nevynucoval si preferované formy
starostlivosti, s ktorými maloletá nesúhlasí a odmieta ich. Nepovažoval za natoľko relevantné námietky
otca voči znaleckému dokazovaniu, ktoré bolo jedným z množstva dôkazov vykonaných v konaní a pre

rozhodnutie ohľadom zverenia maloletej do starostlivosti jedného z rodičov alebo do striedavej osobnej
starostlivosti sa nejednalo o zásadný, či rozhodujúci dôkaz. V praxi je takmer vždy jeden z rodičov
dieťaťa so závermi znaleckého posudku nespokojný a namieta ich validitu, pričom po oboznámení
sa s námietkami otca voči znaleckému posudku v týchto námietkach nevzhliadol také okolnosti, ktoré
by vyvolali pochybnosti o správnosti, či úplnosti znaleckého dokazovania formulovaných záveroch.

Rodičia, ako aj maloletá boli znalcom riadne vyšetrení, pričom je v kompetencii znalca ako odborníka,
ktoré metódy a testy použije a rozhodnutie je ovplyvnené rôznymi faktormi. Neoddeliteľnou súčasťou
práce znalca je aj štúdium spisového materiálu a nespokojnosť so závermi vyšetrovania nie je samo
o sebe dôvodom na spochybnenie záverov znaleckého posudku, preto nepovažoval znalecké vyšetrenie
maloletej a použité metódy za nedostatočné a vedúce k nesprávnym záverom. Ohľadom námietok otca

o neprípustnosti niektorých otázok zo strany znalca voči maloletej, ich sugestívnosti a z toho plynúcich
nesprávnych záverov uviedol, že zo strany posudzovaných subjektov dochádza k dezinterpretácii
použitých metód a záverov znaleckého posudku, a to z dôvodu nerešpektovania celistvosti znaleckého
dokazovania a jeho záverov, pričom otec zo znaleckého posudku extrahoval niektoré jeho časti týkajúce
sa najmä rozhovorov znalca s maloletou, a takto namietané časti znaleckého posudku sú ale vytrhnuté

z kontextu a bez ich nadväznosti na ostatné vyšetrenie, celkový priebeh znaleckého dokazovania
a je možné ich interpretovať najrôznejšími spôsobmi. Interpretácia znaleckého posudku zo strany
posudzovaných subjektov je značne subjektívny, a to hlavne vtedy, keď závery posudku nie sú súladné
s názormi danej osoby. V základných formuláciách a záveroch boli výsledky znaleckého dokazovania
konzistentné s ostatnými vykonanými dôkazmi a nemožno prehliadnuť, že obaja rodičia v rôznej miere

aintenzite,vpriebehukonaniaodkazovalinanimizvolenévýňatkyzjednotlivýchdôkaznýchprostriedkov
tak, aby korešpondovali s nimi prezentovanými závermi, pričom najmarkantnejší bol tento postup
pri súdnoznaleckom posudku, ktorý je tým dôkazným prostriedkom, pri ktorom sa účastníci konania
najčastejšie uchyľujú k takémuto postupu, čo súvisí so samotnou podstatou daného dôkazu. Otec
súdnoznalecké dokazovanie a jeho závery v určitých častiach namietal a uviedol, že z jeho pohľadu

znalec dokonca porušil zákon pri svojej činnosti, no na druhej strane iné časti a závery posudky používal
v rámci svojej argumentácie na podporu svojich tvrdení. Zároveň upravil styk otca s maloletou, pričom
konkrétnu úpravu styku v priebehu konania prezentovala len matka, keďže otec sa v návrhoch sústredil
výlučne na striedavú osobnú starostlivosť a na poslednom pojednávaní sa zástupkyňa otca vyjadrilak prípadnej úprave styku otca s maloletou, kde navrhla, aby bola čiastočne skorigovaná s ohľadom
na jej súčasnú rozdrobenosť, na čo prvoinštančný súd prihliadol a pri úprave styku otca s maloletou
počas prázdnin a sviatkov. Zástupkyňa otca vyjadrila súhlas s návrhom matky, ktorý považoval za

súladný s ustálenou rozhodovacou činnosťou, kedy je počas prázdnin a sviatkov starostlivosť o maloleté
dieťa rozdelená rovnomerne medzi obidvoch rodičov. Bežný styk otca s maloletou upravil každý druhý
týždeň od piatku do nedele a v tom istom týždni ešte v utorok popoludní a v ďalšom týždni vždy od
stredy do štvrtka s prespatím a nadväzujúcim štvrtkovým popoludním, čím bude mať otec vytvorený
priestor pre trávenie času s maloletou tak počas víkendu, ktorý je charakterizovaný ako čas určený

na oddych a voľnočasové aktivity a taktiež počas pracovného týždňa. Pri posudzovaní danej úpravy
bežného styku otca s maloletou v kontexte 14-dňového intervalu vznikne model, pri ktorom otec strávi
s maloletou 6 dní (2 celé víkendy od piatku po skončení vyučovania, 2 popoludnia bez prespatia a 2
popoludnia s prespatím z jedného dňa na druhý) a matka 8 dní. Styk otca s maloletou počas mesiacov
júl a august upravil v štandardných 2-týždňových intervaloch, počas Vianočných sviatkov a zimných
prázdnin, Veľkonočných sviatkov a prázdnin a jarných prázdnin ho upravil s prestriedaním v párnom

a nepárnom kalendárnom roku, ktorá úprava styku vo svojej celistvosti zodpovedá aktívnej účasti rodiča,
ktorý nemá dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti. Považoval za potrebné apelovať na otca,
aby pri realizácii styku s maloletou vzal do úvahy aj to, že rovnako ako dospelí aj deti majú potrebu
mať k dispozícii určitý čas, ktorý si vyhradia na svoje vlastné aktivity a prežívanie a nemyslí sa tým
trávenie voľného času s niektorým z rodičov alebo účasť na organizovaných aktivitách. Styk otca

s maloletou sa riadne a plnohodnotne realizuje a maloletá sa vyjadrila, že aktuálne nemá záujem na
zásadnejšej zmene a je spokojná, čo by malo byť pre oboch rodičov určujúcim faktorom v ich prístupe
k výkonu ich rodičovských práv a plneniu rodičovských povinností. Ohľadne vyživovacej povinnosti otca
na maloletú prihliadol ku skutočnosti, že od septembra 2018 nastúpila na základnú školskú dochádzku,
pričom v čase rozhodovania už bola žiačkou 4. ročníka. V súvislosti s návštevou školy rodičia musia

uhrádzať povinné poplatky, zabezpečovať školské potreby a pomôcky, a tiež hradiť aktivity organizované
školou. Matka má v súvislosti so starostlivosťou o maloletú aj ďalšie náklady, tzv. existenčné ohľadne
zabezpečenia bývania, stravy a ošatenia, obuvi, hygienických a kozmetických potrieb, či zdravotnou
starostlivosťou a všetkých ostatných vecí bežnej dennej potreby a spotreby. V základných položkách ako
je strava, bývanie, ošatenie, obuv a iné považoval matkou predložený rozpis priemerných mesačných

nákladov na výživu maloletej za primeraný (č. l. 558 spisu), zodpovedajúci nákladom na tieto potreby
maloletéhodieťaťavjehovekutak,akosúsúduznámeajzjehorozhodovacejčinnostianezanedbateľné
náklady na strane maloletej sú tvorené aj záujmovou činnosťou, kde však bola situácia do určitej miery
komplikovaná, keďže rodičia sa v danom smere správali neadekvátne, nekooperovali spolu a maloletú
prihlasovali na záujmovú činnosť aj bez vedomia druhého rodiča, pričom sa jednalo tak o organizovanú

činnosť v rámci školy alebo ZUŠ, ako aj o krátkodobé organizované aktivity ako plávanie, lezenie či
kone. Následne dochádzalo medzi rodičmi ku konfliktu týkajúceho sa finančného krytia týchto aktivít.
Čiastka, ktorou otec bol povinný prispievať na výživu maloletej na základe neodkladného opatrenia
vo výške 150,- eur mesačne umožňovala matke hradiť na strane maloletej výlučne pomernú časť
nákladov na základné životné potreby a ostatné výdavky hradila matka. Bolo žiadúce, aby pri určení

výživného zo strany otca boli zohľadnené aj také náklady, ktoré otec matke doposiaľ refundoval na
báze dobrovoľnosti a matka už nebude nútená od otca tieto finančné prostriedky požadovať. Zohľadnil
na stane otca skutočnosť, že si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletej aj finančnými a vecnými
plneniami poskytovanými nad rámec určeného výživného a to tak formou priamych platieb alebo
cestou vecných plnení (participácia na poplatkoch v škole, záujmovej činnosti maloletej, zdravotnej

starostlivosti a pod.). Otec má tiež upravený pravidelný a častý kontakt s maloletou, počas ktorého
uspokojuje jej odôvodnené potreby a záujmy. Je nepochybné, že trávenie voľného času a prázdnin je
u dieťaťa spojené s vynakladaním finančných prostriedkov a zároveň sa predpokladá, že rodič, ktorý
má záujem participovať na starostlivosti o dieťa formou realizácie styku rovnako vynakladá finančné
prostriedky na trávenie času s dieťaťom. Ohľade celkových príjmových a majetkových pomerov otca

ako povinného rodiča v porovnaní s majetkovými pomermi matky dal otcovi do pozornosti, že pri
vyhodnotení príjmov oboch rodičov za rozhodné obdobie t. . 09/2018 až 08/2021 predstavoval priemerný
mesačný príjem matky sumu cca 1 831,58 eura a otca cca 1 921,53 eura, pričom na strane otca je
prítomné vlastníctvo dvoch bytov, z ktorých jeden je zaťažený úverom a na strane matky je prítomné
vlastníctvo jedného bytu, v ktorom žije s maloletou a je tiež zaťažený úverom. Obaja rodičia majú

vyživovaciu povinnosť len k maloletej. Ustálil vyživovaciu povinnosť otca vo výške 250,- eur mesačne,
pričom počiatok vyživovacej povinnosti určil počnúc mesiacom september 2018, kedy maloletá nastúpila
základnúškolskúdochádzku,pričomvrozhodnomobdobíbolotecpovinnýnavýživumaloletejprispievať
sumou 150,- eur mesačne na základe neodkladného opatrenia, ktoré si riadne plnil. V rámci zročnéhovýživného ustálil sumu 3 700, - eur, ku ktorej dospel výpočtom za obdobie od 01.09.2018 do 16.09.2021,
t. j. za obdobie 37 kalendárnych mesiacov, za ktoré mal otec na výživu maloletej zaplatiť sumu 9 250,-
eur, uhradil sumu 5 550,- eur a tak vznikol rozdiel vo výške 3 700,- eur. Vzhľadom k výške zročného

výživného povolil otcovi túto sumu splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak zákon neustanovuje inak.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti
tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosti v bežnom kalendárnom týždni s výnimkou
školských prázdnin a sviatkov vždy od 18.00 hod. nedele v nepárnom týždni do 18.00 hod. nedele
v párnom týždni nepretržite a on bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú vždy od 18.00 hod.
nedele v párnom týždni nepretržite do 18.00 hod. nedele v nepárnom týždni nepretržite, okrem školských

prázdnin a sviatkov. Počas letných prázdnin v párnom roku navrhol osobnú starostlivosť o maloletú
upraviť tak, že on bude zabezpečovať starostlivosť o maloletú od 01.07. od 18.00 hod. do 15.07. do
18.00 hod. a od 01.08. od 18.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod. a matka od 15.07. od. 18.00 hod. do 01.08.
do 18.00 hod. a od 15.08. od 18.00 hod. do 31.08. do 18.00 hod. Počas letných školských prázdnin
v nepárnom roku navrhol osobnú starostlivosť o maloletú určiť zo strany matky od 01.07. od 18.00 hod.

do 15.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 18.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod. a z jeho strany od 15.07.
od 18.00 hod. do 01.08. do 18.00 hod. a od 15.08. od 18.00 hod. do 31.08. do 18.00 hod.. Počas
jesenných prázdnin navrhol upraviť starostlivosť o maloletú od skončenia vyučovania v posledný deň pre
prázdninami do skončenia vyučovania v prvý deň po prázdninách v párnom kalendárnom roku zo strany
matky a v nepárnom kalendárnom roku z jeho strany, počas zimných prázdnin v párnom roku z jeho

strany od skončenia vyučovania v posledný deň pred prázdninami do 25.12. do 18.00 hod. a od 01.01.
od 18.00 hod. do konca vyučovania v prvý deň po prázdninách a matkou od 15.12. od 18.00 hod. do
01.01. do 18.00 hod., počas zimných prázdnin v nepárnom roku zabezpečovať starostlivosť o maloletú
matkou od skončenia vyučovania v posledný deň pred prázdninami do 25.12. do 18.00 hod. a od 01.01.
od 18.00 hod. do konca vyučovania v prvý deň po prázdninách a z jeho strany od 25.12. od 18.00 hod.

do 01.01. do 18.00 hod., počas jarných prázdnin z jeho strany v posledný deň pred prázdninami do
skončenia vyučovania v prvý deň po prázdninách v párnom roku a v nepárnom roku zo strany matky
a počas veľkonočných prázdnin v párnom roku matkou od skončenia vyučovania v posledný deň pred
prázdninami do skončenia vyučovania v prvý deň po prázdninách a v nepárnom roku z jeho strany s tým,
že rodič, ktorému osobná starostlivosť o maloletú končí je povinný maloletú riadne pripravenú odovzdať

v stanovenom čase pre začiatok starostlivosti druhého rodiča v mieste bydliska preberajúceho rodiča
s tým, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloletú a spravovať jej majetok, vyživovaciu povinnosť
navrhol neurčiť, žiadal určiť poberanie rodinných prídavkov ním a daňový bonus si bude uplatňovať
matka.

5. Podstatou odvolacích námietok otca boli dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a tiež podľa § 62 ods. 1 CMP. Poukázal na čl. 6 ods. 1 dohovoru,
podľa ktorého jedným z prvkov spravodlivého procesu je jeho kontradiktórny charakter a každá strana
musí zásadne mať možnosť nielen predložiť dôkazy a argumenty, ktoré považuje za nutné, aby jej
požiadavky uspeli, ale aj zoznámiť sa s každým dokladom a pripomienkou predloženou súdu a vyjadriť

sa k nim. Tiež poukázal na zásadu rovnosti strán a na obsah práva na spravodlivý proces. Vyčítal, že
mu nebola doručená správa kolízneho opatrovníka o pohovore s maloletou konajúceho sa údajne dňa
10.09.2021, ktorá nie je ani súčasťou spisu, nemal vopred o predmetnom pohovore žiadne informácie
a o jeho realizácii sa dozvedel až na pojednávaní konanom dňa 16.09.2021. Nebol mu zrejmý dôvod
daného pohovoru, keďže dňa 08.09.2021 vykonal pohovor s maloletou samotný súd, pričom mu nebol

doručený ani úradný záznam z pohovoru s maloletou vykonaný súdom dňa 08.09.2021 a až na
základežiadostimutentoúradnýzáznamsúdposkytol.Taktiežnamietolnenahratiezvukovéhozáznamu
z pohovoru s maloletou, čím súd porušil ustanovenia právnych predpisov a úradný záznam z pohovoru
s maloletou je nepreskúmateľný, nebolo mu umožnené sa k danému dôkazu vyjadriť, nie je možné zistiť,
aké otázky súd prvej inštancie kládol maloletej, aké boli primárne odpovede maloletej a na základe čoho

dospel súd k záverom uvedeným v úradnom zázname. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 27.06.2018, sp. zn. 5Cdo/103/2018. Taktiež kolízny opatrovník nevyhotovil zvukový záznam,
ani zápisnicu z pohovoru s maloletou a svoje závery formuloval len na pojednávaní dňa 16.09.2021,
ktoré sú z procesného hľadiska nepreskúmateľné a nebolo mu umožnené sa k nim vyjadriť. V danomsmere tiež poukázal na internú normu ÚPSVaR č. IN-039/2018. Pred, ani počas pojednávania mu nebolo
doručené potvrdenie o príjme matky s mesačným rozpisom za obdobie od marca 2021 do augusta 2021
a finančné úhrady matky na maloletú na školský rok 2021/2022 doložené matkou dňa 13.09.2021. Tiež

mu nebol poskytnutý celý záznam z pojednávania konaného dňa 16.09.2021, pretože záznam obsahuje
len časť od vyhlásenia rozsudku, čo bola záverečná časť celého konania konaného dňa 16.09.2021
a súd mu neposkytol záznam a ani nijakým spôsobom neodpovedal na jeho žiadosť, poskytol mu
len informáciu, že záznam z celého pojednávania neexistuje. Namietol nezachovanie zásady rovnosti
účastníkovkonaniapočaspojednávaniakonanéhodňa16.09.2021,keďžemuneboloumožnenévyjadriť

sa ku všetkým skutočnostiam, pričom matke táto možnosť poskytnutá bola. Súd prvej inštancie sa na
pojednávaní vyjadril proti striedavej osobnej starostlivosti ešte pred vyjadrením kolízneho opatrovníka,
pričom dané vyjadrenie používa na oporu svojich tvrdení proti striedavej osobnej starostlivosti, ktorá
podľa okresného súdu nemôže fungovať z dôvodu odlišnosti pováh, ktorá je prirodzená a predpokladá
sa pri všetkých tipoch rodín. Namietal nedodržanie lehoty na vyhotovenie a odoslanie rozhodnutia do
10-tich dní od jeho vyhlásenia. V súvislosti so znaleckým posudkom boli znalcovi položené otázky, na

ktorých odpovedanie nie je príslušný znalec zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov
v odbore psychológia, odvetvia klinická psychológia dospelých a klinická psychológia detí a daný znalec
nebol oprávnený sa vyjadrovať alebo posudzovať akékoľvek právne otázky súvisiace s konaním. Kolízny
opatrovník, ako aj súd prvej inštancie sa napriek tomu stotožnili so závermi znalca aj v častiach, ktoré
nemali byť brané do úvahy. V danom smere poukázal na bod 55 odôvodnenia rozsudku súdu prvej

inštancie. Podľa Ministerstva spravodlivosti SR nemohol znalec odpovedať na otázky č. 7, 8 a 9, pričom
na ostatné otázky mohol odpovedať, teda dané výhrady k znaleckému posudku nemôžu byť považované
za rozporné, ale za súladné s výrokom MS SR ku konkrétnemu znalcovi a ku konkrétnym otázkam.
V súvislosti s konštatovaním prvoinštančného súdu vyjadreným v bode 29 odôvodnenia uviedol, že
je v rozpore s vykonanými dôkazmi, v ktorom smere poukázal na znalecký posudok. Taktiež dôvody

vyjadrené v bode 52 odôvodnenia rozsudku nevyplývajú z vykonaných dôkazov, keďže nikdy neprejavil
názor, že je potrebné eliminovať vplyv matky na maloletú, a že by to bol dôvod, prečo navrhoval
striedavú osobnú starostlivosť. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že postavenie matky akceptuje.
Prvoinštančný súd tiež v odôvodnení rozsudku nevysvetlil, či a aký mal vplyv súdom konštatovaný
konflikt lojality na samotné rozhodnutie a na pojednávaní konanom dňa 16.09.2021 ho kritizoval za to,

že s maloletou nekomunikoval o modeloch starostlivosti o ňu, keďže v súlade s radami psychológa
a kolízneho opatrovníka nezaťažoval maloletú rozhovormi o aktuálnej situácii v konaní. Poukázal na
odpoveď maloletej na otázku znalca, teda maloletá od neho nemala žiadne informácie o tom, aký
je aktuálny stav konania, preto nemohol maloletú vystavovať konfliktu lojality. Z dokazovania tiež
nevyplynulo, že maloletá nebola počas konania manipulovaná matkou, že sa nevyjadrovala na jeho

adresu negatívne, a že obaja rodičia sú spôsobilí maloletú vychovávať, keď z celého odôvodnenia
rozhodnutia je zrejmá apelácia najmä na jeho osobu a to bez akéhokoľvek odôvodnenia a založenia
týchto skutočností na vykonanom dokazovaní. Počas konania niekoľkokrát poukazoval na manipuláciu
maloletej matkou, ktorá na začiatku konania nesúhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou z dôvodu
nízkeho veku maloletej a jej zdravotného stavu, keď v roku 2018 bola maloletá zaradená do starostlivosti

neurológa, pričom na základe správ založených v spise je zrejmé, že tento stav bol vyvolaný samotnou
matkou, avšak v roku 2020 už bola maloletá vyradená zo sledovania jej zdravotného stavu neurológom
a matka sa vyjadrila o tom, že nemá problém rozšíriť jeho styk s maloletou ak sa jej stav stabilizuje,
z čoho je zrejmé, že sa snažila všemocne brániť rozšíreniu jeho styku s dieťaťom. Už v podaní zo
dňa 01.04.2021 upozorňoval súd prvej inštancie na manipuláciu maloletej matkou aj prostredníctvom

aplikácie v mobilnom telefóne, ktorou matka kontroluje a prispôsobuje aktivitu maloletej v čase, keď
je u neho a neumožňuje mu bezdôvodne prístup k danej aplikácii. Tiež dal do pozornosti záverečnú
mediačnú správu zo dňa 19.10.2018. Nepreukázaným podozrením bolo obvinenie matky v jej podaní zo
dňa 14.08.2018 ohľadne jeho správania sa, ako prekážky poskytnutia adekvátnej lekárskej starostlivosti
maloletej v čase, keď je u neho, ktorý výrok považoval za vážne obvinenie z údajného zanedbávania

zdravotnej starostlivosti, čo nahlásil dňa 17.09.2018 oddeleniu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately ÚPSVaR, pričom súd prvej inštancie tieto tvrdenia matky nijako nepreskúmal a neboli zrejmé
ani z vykonaného dokazovania. Dôvodom na odmietnutie striedavej osobnej starostlivosti bolo taktiež
zhoršeniesprávaniasamaloletej,ktorématkauvádzalavnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
ktoré tvrdenia chcela podložiť údajnou správou z predškolského zariadenia, ktorá však nebola do

spisu do konca dokazovania doložená. Naďalej trval na námietkach k znaleckému dokazovaniu, keďže
maloletejboliznalcomkladenésugestívneakapciózneotázky,pretosakstriedavejosobnejstarostlivosti
vyjadrovala maloletá tak, ako sa vyjadrila. Znalec nútil maloletú označiť jedného rodiča za lepšieho
a druhého za horšieho. Matka nemala snahu sa s ním dohodnúť, odmietla mediátorku zbaviť mlčanlivostipre potreby súdneho konania. Zároveň poukázal na správu o ukončení konkrétnej mediácie, ktorá bola
ukončená na základe žiadosti matky až k 27.06.2018 a nie v čase podania návrhu matkou, tiež na
vyjadrenie prvého mediátora (č. l. 33 spisu) podľa ktorého, bolo mediačné konanie ukončené výpoveďou

matky. Aj v správe druhého mediátora bolo uvedené, že matka nie je ochotná a ani schopná komunikácie
s respondentom (otcom), v ktorom smere poukázal na znalecký posudok. O negatívnych osobnostných
črtách matky svedčí aj vyjadrenie kolízneho opatrovníka v zápisnici o pojednávaní zo dňa 27.06.2019
(č. l. 270 spisu). Zavádzanie matky je zrejmé aj z predložených dôkazov na pojednávaní konanom
dňa 16.09.2021 ohľadne požívania liekov maloletou, pričom z elektronickej zdravotnej dokumentácie

maloletej je zrejmé, že matka predpísala maloletej dňa 24.09.2020 liek Fenistil, ktorú skutočnosť mu
zamlčala. Daný liek tlmí prejavy alergie. Matka sama a dobrovoľne odmietala komunikáciu s ním, pričom
striedavá osobná starostlivosť predpokladá vzájomnú komunikáciu oboch rodičov, avšak v prípade
akejkoľvek starostlivosti je nevyhnutné, aby dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti tomu rodičovi,
ktorý má schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd prvej inštancie daný dôkaz nevyhodnotil a neuviedol ho medzi dôkazmi, s ktorými sa počas

konania oboznámil a neuviedol ho ani v zápisnici. Tiež poukázal na zdravotný stav maloletej, ktorej
psychosomatická nádcha nebola žiadnym lekárom diagnostikovaná, avšak matka ako dôkaz predložila
SMS, údajnú nádchu sama maloletej diagnostikovala a napriek tomu ju uvádzala ako prekážku pre
nariadenie striedavej osobnej starostlivosti. Je zrejmé, že matka nemala snahu s ním komunikovať
o vhodnej forme starostlivosti, odmietala sa s ním stretnúť a nemala snahu pracovať s mediátorom.

Účelovo zavádzala súd prvej inštancie a jeho informáciami, ktoré neboli pravdivé a neboli dôkazne
podložené. Zo znaleckého posudku tiež vyplývalo, že matka pred maloletou prezentovala dve možnosti,
buď sa on odsťahuje alebo sa odsťahuje ona, ale už do menšieho bytu, čím maloletú prakticky
donútila byť v predstave, že musí byť vybraná iba jedna možnosť. Odmietanie striedavej osobnej
starostlivosti zo strany matky je nastavené systémovo, nie je však podložené racionálnymi dôvodmi.

Podľa neho nie je možné identifikovať dôvody, na základe ktorých súd prvej inštancie rozhodol o osobnej
starostlivosti matky, pričom v uvedenom smere poukázal na skutkový stav jeho styku s maloletou do
dňa vydania rozhodnutia, avšak po doručení písomného vyhotovenia rozsudku dňa 20.10.2021 mu ho
začala matka obmedzovať s odvolávaním sa na rozsudok a nebola ochotná zo svojich požiadaviek
nejako ustúpiť okrem zmien, ktorými v ostatnom návrhu požadovala vrátiť do jej pôvodnej predstavy.

Daný styk pre maloletú znamená veľmi časté striedanie do domácnosti a v rámci štrnásť dňového
cyklu mení prostredie až osemkrát, ktoré časté striedanie znemožňuje plnohodnotné využitie času
maloletej s ním, čo dokazuje aj výrok maloletej pred znalcom. Striedavá osobná starostlivosť ako
ju žiadal, by predstavovala pridanie prenocovaní a predovšetkým zavedenie styku tak, aby maloletá
nemusela tak často striedať jeho domácnosť, ako aj domácnosť matky. Namiesto určenia striedavej

osobnej starostlivosti okresný súd určil osobnú starostlivosť matky a jeho styk oproti realizovanému
styku dokonca ešte zúžil, čo znamenalo skrátenie víkendovaného styku do nedele do 18.00 hod.
namiesto do pondelka rána, ktorú požiadavku vzniesla matka a tiež vyplývala z úradného záznamu
z pohovoru s maloletou, pričom nebol uvedený žiaden skutočný dôvod tejto zmeny a poukázal na
znalecký posudok. Tiež bola zrušená možnosť jeho styku v nepárny týždeň v pondelok od 15.00

hod. do 18.00 hod., ktorú požiadavku podľa úradného záznamu vzniesla maloletá v pohovore, avšak
v zázname nie je uvedený žiaden dôvod a na pojednávaní bolo uvedené súdom, že dôvodom má
byť návšteva záujmového krúžku pravidelne v pondelky popoludní, pričom do pohovoru maloletej sa
tento krúžok konal len jedenkrát. Obaja rodičia žiadali o úpravu styku počas jesenných prázdnin, aj
maloletá súhlasila s úpravou tak, ako bola dohodnutá, ale súd prvej inštancie nevyhovel návrhu ani

jedného z nich a styk s maloletou počas jesenných prázdnin v rozhodnutí nebol upravený, v dôsledku
čoho matka už v súčasnosti jeho styk s maloletou začala obmedzovať počas aktuálnych jesenných
prázdnin. Prvoinštančný súd tiež po vykonanom dokazovaní prišiel k nesprávnym skutkovým zisteniam
ohľadne jeho záverov vyjadrených v bode 30 odôvodnenia rozsudku. Nemenej závažným dôvodom,
prečo bol na maloletú vyvíjaný nátlak a prečo sa nemusela cítiť v jeho bydlisku najkomfortnejšie je

skutočnosť, že počas týždňa mala maloletá umožnený styk s ním len v čase od 15.00 hod. do 18.00
hod. bez možnosti prespatia, takže maloletá si k nemu prišla napísať len úlohy a išla spať k matke,
čím bol spoločný čas strávený s ním minimalizovaný a nebol plnohodnotný. Ďalej poukázal na nález
Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 2298/15 – bod 16, I. ÚS 3216/13, II. ÚS 3765/11. Taktiež namietal
závery prvoinštančného súdu v bode 31 odôvodnenia rozsudku, ktoré nie sú súladné s vykonaným

dokazovaním a nevyplývajú ani z jedného šetrenia kolízneho opatrovníka či znaleckého posudku
alebo z úradného záznamu z výsluchu maloletej súdom. Odôvodnenie rozsudku prvoinštančného
súdu je nepreskúmateľné a v priamom rozpore s vykonanými dôkazmi. Tiež poukázal na vyjadrenie
kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 27.06.2019, podľa ktorého sa pohovor s maloletou konal dňa17.09.2019 (neskôr v texte je uvedený dátum 19.06.2021), pričom sa nevyjadril k zvereniu maloletej
do striedavej osobnej starostlivosti. Na pojednávaní konanom dňa 08.04.2021 sa kolízny opatrovník
stotožnil so závermi znalca a odvtedy už prestal posudzovať možnosť striedavej starostlivosti a za

spornúotázkupovažovalvýškuvýživného.ĎalejpoukázalnauznesenieKrajskéhosúduvTrnavesp.zn.
23CoP/96/2011 ohľadne preferovania dieťaťom toho rodiča, s ktorým prevažne žije. Súd prvej inštancie
na viacerých miestach uvádza odmietanie striedavej osobnej starostlivosti zo strany maloletej, avšak
skutočné zdôvodnenie v rozhodnutí absentuje. Tiež ho hodnotí na viacerých miestach rozhodnutia,
ktoré hodnotenie je podstatne rozsiahlejšie ako hodnotenie matky. Bolo by namieste zisťovať, či by

i širší styk maloletej nevyhovoval, keď podľa záznamu z pohovoru maloletá prezentuje, že jej vyhovuje
situácia tak, ako je realizovaná, čo je bežné v jej veku. Súd realizoval jeden pohovor s maloletou
a kolízny opatrovník dva, avšak nie je preskúmateľné, či v niektorom z týchto pohovorov bolo zisťované,
v akej miere je názor maloletej ovplyvnený matkou. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je
v súlade s predloženými dôkazmi a vykonaným dokazovaním, je nepreskúmateľné, čo spôsobuje inú
vadu konania. Vyčítal nesprávne právne posúdenie veci a v uvedenom smere poukázal na § 24 ods. 4

ZoR. V priebehu konania bolo preukázané, že maloletá má vybudované citové väzby k obom rodičom, jej
vývinové potreby sú schopní riadne zabezpečovať obaja rodičia a nebolo preukázané, že by výchovné
prostredie niektorého z rodičov bolo nestabilné, ako rodičia spolu kooperujú a v podstatných otázkach
ohľadom starostlivosti a výchovy maloletej sa dokážu dohodnúť, čo vyplýva aj z vyjadrenia kolízneho
opatrovníka. Pokiaľ matka počas konania poukázala na to, že sa nevedia dohodnúť na základných

bodoch výchovy, čo je jedna z prekážok nariadenia striedavej osobnej starostlivosti, danú skutočnosť
pred súdom nepreukázala, práve on predložil dôkazy o tom, že sa s matkou snaží dohodnúť na
všetkých podstatných veciach ohľadom výchovy maloletej, pričom matka jeho snahu ignoruje alebo
odmieta. V uvedenom smere poukázal na jeho viaceré výzvy na dohodu, na správy z mediácie,
ako aj správu z poradenskopsychologického procesu zo dňa 17.01.2020. Z vykonaného dokazovania

bolo preukázané, že na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti sú splnené všetky predpoklady.
Podľa ustálenej judikatúry je zrejmé, že pokiaľ sú splnené kritériá pre nariadenie striedavej osobnej
starostlivosti, súd je povinný rozhodnúť v jej prospech, teda súd prvej inštancie mal zisťovať, či existujú
prekážky pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti a tým prípadne zdôvodniť jej nevhodnosť,
takto však nekonal, naopak zistil, že sú splnené všetky podmienky a zároveň nezistil prekážky pre

jej nariadenie, čím sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci a na základe dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z celého konania nie je zrejmé, či maloletá skutočne vie, čo je
to striedavá osobná starostlivosť. Poukázal na čl. 3 ods. 3, čl. 8 Dohovoru, rozsudok Krajského súdu
v Ústí nad Labem, pobočka v Liberci, sp. zn. 36Co/261/2016, uznesenie Krajského súdu v Trnave
z 23.01.2012, sp. zn. 23CoP/96/2011, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/183/2015, nález

Ústavného súdu SR II. ÚS 361/2016–63 zo dňa 03.08.2017. Pri rozhodnutí o vyživovacej povinnosti
namietal nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov a v danej súvislosti poukázal
na bod 59 odôvodnenia rozsudku. Na základe pokynu súdu predložil rozpis nákladov na maloletú od
marca 2018 z ktorého vyplýva, že na maloletú prispieval formou priamych úhrad najmä na školské
zariadenie, záujmovú činnosť, ale aj na lekársku starostlivosť, pričom tvrdenie matky, že musela hradiť

všetky výdavky na maloletú nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. Súd prvej inštancie mu uložil
povinnosť uhradiť náklady, ktoré buď hradil, alebo ktoré vôbec neexistovali, pričom je zrejmé, že hradil
napr. náklady na ZRPŠ, ktoré matka nehradila, z čoho vyplynula absurdná situácia, pri ktorej má
uhradiť náklady, ktoré už sám uhradil v plnej miere alebo polovičnej výške, či neexistujúce náklady.
Matka nepreukázala ňou uvádzané náklady a v konaní predkladala niekoľkokrát budúce náklady na

maloletú alebo odhadované náklady, pričom na budúce náklady nemožno prihliadať. Náklad na športový
organizovanýkrúžokvškole,ktorýmatkapreobdobie37mesiacovvyčíslilanacelkovúsumu2368,-eur,
pričom krúžky v škole sú bez potreby úhrady, ale aj iné. Na výživu maloletej prispieval aj mimo priamych
úhrad matke, čo je v rozpore s dôvodmi uvedenými v bode 59 odôvodnenia rozhodnutia. Zo žiadneho
z predložených dôkazov nevyplýval poplatok na výtvarný krúžok v rámci školy v čiastke 64,- eur v šk.

roku 2018/2019, pričom upozorňoval súd, že matkou uvádzané náklady sú fiktívne, keďže krúžky v škole
sú bez potreby úhrady. Taktiež maloletá nenavštevovala v šk. roku 2019/2020 v ZUŠ hru na gitaru, ani
ZUŠačišportovýkrúžokvškole,anipsychológaodroku2018,pričomterapiahrouniejepsychologickou
terapiou a aktuálne maloletá nenavštevuje ani tú, čo vyplýva aj z matkou predloženého rozpisu nákladov
(č. l. 558 spisu), v ktorom je vyčíslený náklad na obuv a drogériu v mesačnej výške 200,- eur, čoho

primeranosťnevyplývazbežnejrozhodovacejpraxe,pričommatkaodposlednéhopredloženéhorozpisu
od 24.03.2021 navýšila tento náklad o 110,- eur, hoci žiadna zmena pomerov v danom smere nenastala.
Súd prvej inštancie mu vyčíslil zročné výživné na základe nepredložených dôkazov matkou. Doložil
výpisy (DD 2, DD 3 a DD 4) z ktorých je zrejmé, že sa na úhradách všetkých aktivít podieľal spolusmatkourovnakýmdielom,pričomupozornilsúd,ževroku2020hradilkurzplávaniasámaodroku2021
sa matka odmietla podieľať na úhrade nákladov spojených s hudobným krúžkom, ktorý tiež uhrádzal
sám. Taktiež mesačné výdavky na dopravu – auto – splátku úveru a poistenia vo výške 185,50 eur,

vyčíslených matkou na maloletú sú neopodstatnené v súlade s ustálenou judikatúrou. Pri určovaní
zročného výživného súd tiež nesprávne vyčíslil jeho výšku vzhľadom na stav, aký bol v jednotlivých
časových úsekoch počas celého konania, pričom táto skutočnosť nebola ani uvedená v samotnom
odôvodnení rozhodnutia, z ktorého dôvodu je nepreskúmateľné. Na základe ním predloženého dôkazu,
ktorý nebol súdom prvej inštancie vykonaný je zrejmé, že okrem sumy 5 550,- eur, keďže okresný súd

neprihliadol na detailnú tabuľku jeho úhrad doloženú podaním zo dňa 31.08.2021, prispieval na všetky
potreby maloletej sumou 11 803,- eur, ktoré náklady boli riadne preukázané.

6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Popierala tvrdenia otca o údajnom porušovaní jeho procesných práv (namietané doručovanie
správy kolízneho opatrovníka z pohovoru s maloletou zo dňa 10.09.2021, záznamu z pohovoru

súdu s maloletou zo dňa 08.09.2021, nevyhotovenie zvukového záznamu z pohovoru), pričom otec
nepreukázal, že namietané vady mali aj za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Obaja boli
dňa 03.09.2021 informovaní kolíznou opatrovníčkou emailom o vykonaní pohovoru s maloletou, ako
aj o spôsobe oboznámenia s výsledkami pohovoru, čoho dôkazom je e-mail kolízneho opatrovníka
zo dňa 03.09.2021 a obaja boli na pojednávaní dňa 16.09.2021 informovaní, že maloletá neudelila

súhlas s nahrávaním pohovoru so sudkyňou pre obavu z reakcií otca, čo je zároveň aj dôkazom
konfliktu lojality. K namietanému doručovaniu dôkazov uviedla, že počas celého konania riadne a podľa
výziev súdu zakladala potvrdenia o svojich príjmoch, ako aj výdavkoch a otec mal vždy prehľad o jej
majetkových pomeroch od roku 2018, ako aj o príjmoch a výdavkoch dieťaťa, ako aj o poslednom podaní
pred pojednávaním elektronicky doručeným dňa 13.09.2021, pričom práve otec na opakované výzvy

súdu nepredkladal žiadne majetkové pomery, príjmy a tieto predložil súdu až pred pojednávaním dňa
16.09.2021. Nepovažovala za pravdivé, že by súd prvej inštancie uviedol dôvod nevhodnosti striedavej
osobnej starostlivosti odlišnosť pováh rodičov, v ktorom smere odkázala na bod 53 odôvodnenia
rozsudku. K námietkam k znaleckého posudku tvrdila účelovosť kontextu vytrhnutých citácií otcom
zobochznaleckýchposudkovscieľompodporiťsvojuteóriuovhodnostistriedavejosobnejstarostlivosti.

Z nového dôkazu predloženého otcom nie je zrejmé, že sa jedná o znalca Mgr. Benkoviča, keďže
rozsudok Ministerstva spravodlivosti SR bol na internete zverejnený v anonymizovanej forme. Dala
do pozornosti konštatovanie znalca Mgr. Benkoviča o vystavení maloletej konfliktu lojality zo strany
oboch rodičov, v dôsledku čoho maloletá odmietla vyhotovenie a zverejnenie zvukového záznamu z jej
pohovoru, pričom pri vyšetrovaní oboma znalcami sa vyjadrila konzistentne, a že si nepraje striedanie

medzi rodičmi v dlhších časových intervaloch, rovnako sa vyjadrila pri pohovoroch pred súdom, ako
aj pred kolíznym opatrovníkom, kedy jednoznačne odmietla striedavú starostlivosť. S námietkami otca
k znaleckému posudku sa súd prvej inštancie dôkladne vyjadril v bode 55 odôvodnenia rozsudku.
Otec nepredložil jediný relevantný dôkaz potvrdzujúci jeho tvrdenia o manipulácii maloletej a počas
konania sa vyjadrovala k prístupu otca k adekvátnej zdravotnej starostlivosti o maloletú, pričom podania

otca na sociálnu kuratelu považovala za účelové a trestné oznámenie za krajné riešenie použiteľné
po vyčerpaní iných možností. Aktuálne nemá žiadne informácie od otca o zdravotnom stave maloletej
počas jej pobytu u neho. Odmietala obvinenia otca o neposkytovaní potrebnej liečby maloletej keď ide
k otcovi, pričom otec nepredložil dôkaz od pediatra, že by počas konkrétnej choroby jej pediatrička
odporučila, aby maloletej predpísala antihistaminiká, ani o predpísaní Fenistilových kvapiek počas

konkrétnej choroby. Komunikácia medzi ňou a otcom je problematická, otec ju nie vždy informuje
o cestovných plánoch s maloletou a jeho tvrdenia o cítení sa maloletej u neho komfortne počas prázdnin
a sviatkov v dlhších intervaloch sú dôkazom chýbajúceho načúvania otca k potrebám maloletej, ktorá
opakovane vždy aj počas pobytu u otca vyjadrila potrebu skontaktovania sa s ňou, čo jej nebolo
umožnené, preto sa bojí vypýtať od otca domov. Poukázala na rozporné tvrdenia otca v odvolaní,

ktorý uvádzal, že maloletá je na matku citovo naviazaná, čo má byť dôvod jej nesúhlasu so striedavou
starostlivosťou a na druhej strane sa odvoláva na § 24 ods. 4 ZoR. Otec na podporu svojich tvrdení
opakovane uvádza citácie z oboch ním napadnutých znaleckých posudkov v neúplnej forme a snaží
sa vytvoriť dojem, že maloletá nie je schopná pracovať s časovými údajmi, ktoré jej boli podsúvané,
avšak od septembra 2019 sa maloletej pobyt u otca končil o 18-tej, takže uviedla takmer 10-ročná

súdu časový údaj, ktorý je súčasťou jej života už 3 roky. Maloletá vyjadrila svoj názor pred súdom
ohľadne styku s otcom, ktorý znamená návrat k styku, ktorý mala pred jeho rozšírením v roku 2019
a2020,nebolaspokojnásaktuálnouformoustyku,čoimakorodičomprezentovala.Častézmenyrežimu
stretávaniasasotcomspôsobovalimaloletejzvýšenépsychickénapätie,pretoniejevhodnéjuopätovnezaťažiť novým režimom fungovania a psychosomatické narušenia konštatoval aj znalec Mgr. Benkovič.
Popierala obmedzovanie styku otca s maloletou od 20.10.2021, keď požiadala otca o vyhovenie
želaniu maloletej aby upravil režim stretávania sa s ňou, čomu nevyhovel. Od rozchodu rodičov

maloletá trpí psychosomatickými ťažkosťami, bola vystavená viacerým režimom stretávania sa s otcom
a svoju nespokojnosť vyjadrila pred súdom, ako aj kolíznym opatrovníkom. Otec v odvolaní nepredložil
jediný relevantný dôkaz o vhodnosti ním navrhovanej striedavej osobnej starostlivosti, pričom blízkosť
domovov rodičov nie je najdôležitejším predpokladom pre navrhovanú striedavú osobnú starostlivosť,
ktorú žiadny z odborníkov po výsluchu maloletej nepovažoval za vhodný model starostlivosti o maloletú.

Otec sa na jednej strane odvoláva na hodnotenie jej osobnosti, ako aj maloletej odborníkmi, no na
druhej strane znalecké posudky namieta. S otcom predkladanými návrhmi sa súd prvej inštancie riadne
a úplne vysporiadal v odôvodnení, najmä v bode 54 odôvodnenia rozsudku. K námietke otca týkajúcej
sa vyživovacej povinnosti poukázala na 3 x predložený prehľad priemerných nákladov na maloletú
vzhľadom na meniace sa potreby spojené s nástupom do školy, záujmy dieťaťa. Vyjadrila sa tiež
k platbám otca, predložila doklady o realizovaní platieb ňou, ktoré realizoval otec duplicitne, taktiež

o ktorých otec klamal. V nákladoch na maloletú terapiu hrou neuvádzala, vzhľadom na výhrady zo
strany otca, preto danú terapiu hradila sama. Tiež poukázala na diagnostikovaný atopický fenotyp,
v dôsledku čoho má maloletá citlivú pokožku a bežne dostupná kozmetika jej spôsobovala kožné
reakcie, preto používa kozmetiku vhodnú pre atopikov a pre diagnostikovanú sebaroickú dermatídu
od roku 2020 používa špeciálnu vlasovú kozmetiku, o čom bol otec informovaný, avšak v jeho

domácnosti špeciálne produkty maloletej nezabezpečuje. Otcovi pravdepodobne vyhovoval dočasný
stav ohľadom výšky výživného vo výške 150,- eur mesačne v zmysle neodkladného opatrenia, ktorý
nie je z dlhodobého hľadiska udržateľný a nezodpovedá ani možnostiam a príjmom otca, ktoré účelovo
zatajoval a riadne zdokladoval až v septembri 2021. Vzhľadom na mesačný príjem otca v priemere
1 921,53 eura netto a ďalších jeho príjmov z prenájmu druhého bytu v meste Bratislava, považovala

jeho nesúhlas s výškou výživného 250,- eur mesačne za jeho účelové konanie. Poukázala taktiež na
názor vyjadrený kolíznym opatrovníkov v bode 27 odôvodnenia rozsudku k vykonanému dokazovaniu
a v záujme maloletej je zachovať jej nastolenú stabilitu a zohľadniť jej požiadavky a názor. V súvislosti
s problematickou komunikáciou rodičov poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 11.06.2014,
sp. zn. 3CoP/13/2014.

7. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky popieral doručenie informácie kolíznym opatrovníkom emailom
o vykonaní pohovoru s maloletou, pretože z predloženého dôkazu matkou vyplýva, že kolízna
opatrovníčka neinformovala rodičov o tom, ako je potrebné dieťa na rozhovor pripraviť tak, ako to určuje
interná norma a v správe uviedol, že rodičia budú s obsahom rozhovoru oboznámení prostredníctvom

súdu,avšakžiadnasprávaodkolíznehoopatrovníkaneboladoručená.Nesúhlasmaloletejsnahrávaním
pohovoru pred súdom nevyplýva zo spisového materiálu a zároveň poukázal na § 98 ods. 1 CSP
o povinnosti súdu vyhotoviť zvukový záznam. Jeho majetkové pomery a aj všetky príjmy na výzvu
súdu vždy predložil. K znaleckému dokazovaniu sa podrobne vyjadril v odvolaní, ktoré vyjadrenia
sú konzistentné s vyjadrením Ministerstva spravodlivosti SR k rovnakému znalcovi a k identickým

pochybeniam, pri ktorých ministerstvo konštatovalo porušenie zákona a znalca sankcionovalo. Namietal
iba tie závery znalca, ku ktorým vznieslo Ministerstvo spravodlivosti SR výhrady, a podľa ktorých znalec
moholodpovedaťnaotázky1.až6.,avšaknemoholodpovedaťnaotázky7.až9.Kmanipuláciimaloletej
matkou sa vyjadril v odvolaní, pričom matka v emailovej komunikácii mu zaslanej potvrdila, že maloletej
nastavuje pravidlá na mobilnom telefóne v čase, keď je u neho a neumožňuje mu mať na tieto pravidlá

dosah. Pokiaľ má maloletá ťažkosti, matku vždy písomne informuje, takže nevie aké informácie jej
chýbajú, keďže si doplnenie informácií nepýtala. Tiež matku informuje písomne o vycestovaní, pričom
neregistruje žiadne vycestovanie, o ktorom by nebola informovaná a cestovaný pas maloletej u seba
drží matka. Nikdy mu neadresovala pochybnosť ohľadne tvrdení týkajúcich sa špeciálnej vlasovej
kozmetiky a predložil viaceré výzvy matke, v ktorých sa jej snažil vyjsť v ústrety, poznať jej výhrady

a nastaviť všetky aspekty starostlivosti. V podaniach spochybnil rozpisy matkou predložených prehľadov
priemerných nákladov na maloletú, keďže išlo o náklady fiktívne alebo hradené spoločne, pričom matka
nepreukázala, že dané náklady vôbec vznikli, náklad na krúžok organizovaný v škole vo výške 2 368,-
eur nevznikol, ako ani ďalšie viaceré náklady, o ktorých matka dlhodobo 3 roky klamala a naďalej
zavádza odvolací súd. V podaní matky sa nenachádza informácia o tom, že by o nejakých platbách on

klamal a rozsiahlo preukázal svoje náklady v podaní zo dňa 03.08.2021, z ktorých žiaden nebol matkou
rozporovaný.8. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca v súvislosti s námietkou otca o procesnom pochybení týkajúcom
sa vykonania pohovoru maloletej kolíznym opatrovníkom uviedla, že maloletá neabsolvovala taký
pohovor prvý krát, ale už v roku 2019 a vtedy boli informovaní ako majú maloletú pripraviť, obaja boli

informovaní o odmietnutí vykonania zvukového záznamu z pohovoru vykonaným súdom maloletou.
Otec až v roku 2021 doložil súdu doklady o svojich príjmoch zo zamestnania od roku 2019 do
roku 2021, a to napriek opakovaným výzvam zo strany súdu, pričom priložil len daňové priznanie
z roku 2020, hoci už v roku 2019 potvrdil iný príjem ako zo závislej činnosti, keďže prenajíma ďalšiu
nehnuteľnosť v osobnom vlastníctve. Z daňového priznania vyplýva, že otec má príjem z prenájmu

už len za 158,- eur mesačne, s čistým ziskom po odpočítaní nákladov 42,- eur mesačne, hoci tvrdil,
že nehnuteľnosť prenajíma za 200,- eur mesačne a z prenájmu nehnuteľnosti za roky 2018 až
2021 príjem súdu nepredložil, teda nie je zrejmé, aký príjem z tejto činnosti dosahoval. Maloletá má
v mobile nastavené pravidlá používania nevhodných aplikácii pre jej vek a nastavený časový limit
používania aplikácie Youtube za rovnakých podmienok v jej domácnosti, ako aj u otca, ktorý jej takmer
4 roky neposkytol informácie o zdravotnom stave maloletej, až od posledného pojednávania ju začal

sporadickyinformovať,avšakniepravdivoavýrazneodlišneakopopisujeťažkostimaloletá.Považujeza
poľutovaniahodné konanie otca, ktorý všetko maloletej vyčíta, ak ju vopred informuje o cestovateľských
plánoch s otcom v čase pandémie, čoho dôkazom je email zo dňa 10.09.2020. Súdu uviedla, že otec ju
síce písomne, avšak nepravdivo informuje o zdravotných problémoch maloletej, ktorá sa bojí neustálych
výčitiek otca čo zhoršuje jej prežívanie v jeho domácnosti. Pokiaľ ide o otcom uvádzaný náklad za krúžok

organizovaný v škole, danú platbu v nákladoch na maloletú z 10.09.2021 neuvádzala, v školskom roku
2021/2022 maloletá navštevuje krúžok detskej jogy v hodnote 91,- eur polročne, o ktorom otca emailom
informovalaasamahohradila,avšakotecaninajedinýnákladneprispel.Otecniejeochotnýpripustiť,že
želanie maloletej je jej skutočným želaním a svojimi neustálymi rozsiahlymi podaniami na súd a konaním
len predlžuje stav právnej neistoty, v ktorom je maloletá od roku 2018.

9. Matka vo vyjadrení doručenom odvolaciemu súdu elektronicky dňa 12.09.2023 poukázala na
aktuálne maloletou navštevovaný 1. ročník osem ročného gymnázia v E. a dala do pozornosti pohovor
kolízneho opatrovníka s maloletou dňa 19.04.2023, vo veci otcovej žiadosti o pomoc pri zabezpečení
psychologického poradenstva boli vykonané stretnutia oboch rodičov s kolíznym opatrovníkom, boli

oboznámení so závermi pohovoru s maloletou, ktorá sa obáva striedavej starostlivosti a chce, aby platilo
rozhodnutie súdu. Predmetný záznam od kolízneho opatrovníka neobdržali a navrhla, aby si ho odvolací
súd vyžiadal.

10. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie podala

včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah
a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a rozsudok súdu
prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

11. Odvolací súd po oboznámení sa s prejednávanou vecou dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je nepreskúmateľný, tiež okresný súd vec nesprávne právne posúdil, pretože aj keď aplikoval
správne právne normy, tieto nesprávne vyložil.

12. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany sporu na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva a obranou

proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu
(rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04). Podľa
Ústavného súdu SR „Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri

hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, keď sú právne
závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej
interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za
rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru“ (I. ÚS 243/07). Požiadavku nakvalitu súdneho rozhodnutia zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v
tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd

povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované
so zreteľom na konkrétny prípad“ (napr. Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, či
rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9. decembra 1994,
Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť
dostatočným podkladom pre uskutočnenie jeho prieskumu v rámci odvolacieho konania.

13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie však náležitosti riadneho rozhodnutia nespĺňa, preto je dané
rozhodnutie nepreskúmateľné. Okresný súd neuviedol dostatočné dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu
o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky a pre ktoré nerozhodol o striedavej osobnej
starostlivosti, pričom takýto jeho prístup pri vypracovaní rozhodnutia je neprípustný a jeho postup pri
vyhotovení rozhodnutia možno považovať za zjavne arbitrárny.

14. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym
procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť účastníkovi konania (sporovej strane podľa CSP),
aby uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na
spravodlivý proces, ale zakladá aj procesnú vadu konania.

15. Rozhodnutie okresného súdu je nesprávne aj z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo

222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) sa
rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá
hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne
posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval
správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil,

ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo
4/2009).

17. Pri preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností v dôsledku odvolania účastníka konania, nie je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi

(§ 66 CMP) a odvolací súd sa musel hlavne sústrediť najmä na posúdenie otázok, či preskúmavané
rozhodnutie súdu je v najlepšom záujme dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa), či boli za účelom
zistenia najlepšieho záujmu dieťaťa zhromaždené všetky potrebné dôkazy s tým, že dôkazná aktivita
nedopadá na samotných účastníkov konania, ale v tejto veci na súd prvej inštancie, či hodnotenie
dôkazov zodpovedalo princípom zakotveným v Listine základných práv a slobôd (piata hlava) a

ustanoveniam procesných predpisov CSP a CMP a či bolo rozhodnutie vydané v priebehu konania
riadne a dostatočne odôvodnené.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetným rozhodnutím súd prvej inštancie upravil rodičovské práva
a povinnosti k maloletej, ktorej rodičia prerušili spolužitie od januára 2018 a matka sa návrhom zo dňa

14.03.2018 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Prvoinštančný súd
po vykonaní dokazovania považoval za dôvodné zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky so
zastupovanímaspravovanímmajetkumaloletejobomarodičmiasurčenímvýškyvyživovacejpovinnosti
zostranyotcavovýške250,-eurmesačne,pričomzároveňpredmetnýmrozhodnutímajupravilstykotca
smaloletou.Vpredmetnomkonanísaotecdomáhalzvereniadieťaťadostriedavejosobnejstarostlivosti,

pričom súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania, a to aj znaleckým dokazovaním, ustanovením
znalca z odvetvia klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, s poukazom na znalecký
posudok č. 7/2020 a napriek schopnosti zo strany oboch rodičov o vytvorení vhodných podmienok pre
riadny výkon osobnej starostlivosti o maloletú dospel k záveru, že v záujme dieťaťa je jeho zverenie do
osobnej starostlivosti matky, pričom dôvody neuprednostnenia striedavej osobnej starostlivosti vyjadril

v bode 53 odôvodnenia napadnutého rozsudku.

19. Odvolací súd v uvedenom smere uvádza, že podľa názoru prvoinštančného súdu by bola striedavá
osobná starostlivosť formálne možná, ale neuprednostnil ju z dôvodu najlepšieho záujmu dieťaťa s tým,že primárne prihliadal na záujem maloletej a predovšetkým jej vyjadrenie v rámci pohovoru vykonaného
aj cestou súdu prvej inštancie, v ktorom smere považuje odvolací súd za dôvodné námietky otca, že
predmetný pohovor nebol vykonaný v súlade s ustanoveniami § 98 CSP. Tento dôkaz považoval súd

prvej inštancie za rozhodujúci a prioritný pred znaleckým posudkom, ktorého závery ale taktiež formu
striedavej starostlivosti nespochybňovali.

20. Podľa § 38 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd
na jeho názor prihliadne (ods. 1). Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a

vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb (ods. 2).

21. Podľa § 43 ods. 1 ZoR (obdobne čl. 12 dohovoru) maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a
slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o
veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého
dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

22. Podľa § 98 CSP o procesných úkonoch, pri ktorých súd koná so stranou alebo vykonáva
dokazovanie, sa vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku. Takto
vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý sa po skončení pojednávania pripojí k súdnemu spisu
alebo sa v súdnom spise urobí poznámka, kde je záznam uložený (ods. 1). Ak strana požiada súd o

kópiu záznamu, súd ju vydá bezodkladne. Podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti (ods. 2).

23. Nová právna úprava vychádza zo zásady preferencie zaznamenávania procesných úkonov súdu
technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku a len subsidiárne (arg.: „ak to súd považuje

za vhodné a účelné..“) je ponechaná možnosť vyhotovenia klasickej písomnej zápisnice. Vyhotovenie
klasickej zápisnice o procesnom úkone (zápisnica o pojednávaní, zápisnica o výsluchu, zápisnica o
verejnom vyhlásení rozsudku, zápisnica o obhliadke a iné) závisí od úvahy súdu, pričom súd zhodnotí
kritérium procesnej ekonómie, vhodnosti a účelnosti. Paralelné zaznamenávanie priebehu procesných
úkonov technickými zariadeniami a zápisnicou bude spravidla odôvodnené praktickosťou vedenia

konania, zjednodušenou prípravou sudcu na pojednávanie, prehľadnejšou a rýchlejšou orientáciou v
spise, predovšetkým pre odvolacie súdy. Zvukovým záznamom z procesného úkonu podľa § 98 CSP sa
zaznamenáva jeho celý priebeh (s už uvedenými zákonnými výnimkami) a tento záznam sa uchováva
aj po skončení pojednávania (alebo iného procesného úkonu).

24. Podľa § 99 CSP, ak to súd považuje za vhodné a účelné, spisuje sa o procesných úkonoch
aj zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh
procesného úkonu a uvedie sa podstatný obsah prednesov a výroky rozhodnutia (ods. 1). Ak strana
požiada súd o kópiu zápisnice, súd ju vydá bezodkladne. Podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.

25. Ustanovenie § 99 ods. 2 CSP stanovuje základné náležitosti zápisnice. Zápisnica o súdnom
pojednávaní okrem týchto náležitostí obsahuje aj všetky podstatné okolnosti a poučenia poskytnuté
súdom. V zápisnici o súdnom pojednávaní sa uvedie presný čas začiatku a skončenia súdneho
pojednávania; v zápisnici sa vyznačí aj doba, počas ktorej bolo súdne pojednávanie prerušené.

26. Z citovaných ustanovení CSP (ktoré bol súd v procese vykonávania predmetného dôkazu aplikovať
v zmysle ustanovenia § 2 CMP) vyplýva postup, ktorý je súd povinný dodržať pri vykonávaní
dôkazov. Zachytenie vykonaného dôkazu do určitej konkrétnej formy má svoj význam z hľadiska práva
účastníka konania vyjadriť sa k vykonanému dôkazu. Toto právo sa uskutočňuje spravidla tak, že súd

bezprostredne po vykonaní každého dôkazu umožní účastníkovi, aby sa k nemu vyjadril, a aby uviedol
všetko čo pri hodnotení konkrétneho dôkazu považuje za významné. Právo účastníka konania vyjadriť
sa k vykonanému dôkazu súvisí so zásadou priamosti a ústnosti vykonávania dôkazov ako jednej zo
základných zásad občianskeho súdneho konania, ktorú garantuje nielen Ústava Slovenskej republiky v
článku 48 ods. 2, ale aj Dohovor o ochrane základných práv a ľudských slobôd v článku 6 ods. 1. Právo

účastníka konania vyjadriť sa k vykonaným dôkazom vyplýva aj z judikatúry ESĽP, ktorý opakovane
vo svojich rozhodnutiach vyslovil záver, že súčasťou koncepcie spravodlivého súdneho konania je
právo účastníka konania byť oboznámený s vykonanými dôkazmi a právo vyjadriť sa k nim. Účastník
konania preto musí mať možnosť oboznámiť sa s dôkazmi predloženými súdu, ako aj možnosť vyjadriťsa k existencii, obsahu a autenticite predložených dôkazov (rozsudok ESĽP vo veci Krčmář v. Česká
republika, § 42).

27. Podľa čl. 5 Základných zásad ZoR, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri
rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným

postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

28. Odvolací súd dodáva, že právo maloletých detí vyjadriť slobodne svoj názor vo veciach, ktoré sa
ich týkajú, je ich nepopierateľným právom, avšak v konečnom dôsledku posúdenie záujmu detí prináleží
súdu. Jeho úlohou je korigovať predstavy a názory maloletých detí o tom, čo je pre nich za danej situácie
vhodné a čo nie. Nemožno totiž pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne názor maloletého bez

zreteľa na všetky zistené skutočnosti a v súlade s takto vysloveným názorom, aby došlo k vyhláseniu
autoritatívneho rozhodnutia súdu. Dieťa sa strieda u rodičov podľa rozhodnutia súdu, pričom rodičia sa
môžusadohodnúťtak,abytobolovnajlepšomzáujmedieťaťa.Súdurčíito,kdesirodič,ktoréhoosobná
starostlivosť začína, dieťa vyzdvihne a uloží rodičovi, ktorého osobná starostlivosť končí, zároveň riadne
dieťa pripraví pre rodiča, ktorého osobná starostlivosť začína.

29. Prvoradým meradlom pre nájdenie modelu starostlivosti rodičov o dieťa je najlepší záujem dieťaťa
(k významu pojmu najlepší záujem dieťaťa viď napr. nález ÚS ČR z 30. 12. 2014 sp. zn. I. ÚS 1554/14).
Posúdenie naplnenia tohto merítka prináležalo súdu prvej inštancie, ktorý má povinnosť posudzovať vec
individuálne s prihliadnutím na jej konkrétne okolnosti a zvláštnosti.

30. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

31. Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

32. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

33. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

34. Odvolací súd dodáva, že mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím princípom (tzv.
materiálne konania), na čo nová právna úprava (CMP) reagovala ustanoveniami, ktoré poskytujú súdom
dostatočný priestor na to, aby zistili stav veci. Súd preto „musí“ iniciatívne zasahovať do konania,
najmä do dokazovania, čím na seba preberá významnú mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže jedným z

najdôležitejších princípov mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu (čl. 1 CMP),
súdyuplatňujúajinémetódykonanianežvsporovomkonaní(napr.súdmôžekonaťzúradnejpovinnosti,
uplatňujesavširšejmierevyšetrovacíprincíp,princípoficiality,princípmateriálnejpravdyapod.).Proces
dokazovaniaovládavyšetrovaciazásadaasúdjeoprávnenývykonaťajdôkazy,ktorénenavrhliúčastníci
konania (sleduje sa tým potreba zistenia „skutočného“ stavu veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie

rozhodnutia). Na postup vykonávania dôkazov sa subsidiárne aplikuje CSP.

35. Podľa § 24 ods. 3 ZoR, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú
starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak

so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.36. Podľa § 36 ods. 1 ZoR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej

starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

37. Pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností podľa § 36 ods. 1 ZoR súd berie
do úvahy identické kritériá ako pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k

maloletému dieťaťu na čas po rozvode podľa § 24. Z uvedeného teda okrem iného vyplýva aj to, že
možnosť zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nie je viazaná len na prípady rozvodu
manželstva, ale aj na iné prípady, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a súd rozhoduje o úprave
výkonu ich rodičovských práv a povinností.

38. K vykonaniu pohovoru s maloletou dňa 08.09.2021 odvolací súd dodáva, že súdom prvej inštancie

vykonanie tohto dôkazu nebolo uskutočnené v súlade s § 98 ods. 1 CSP, keď namiesto vykonania
záznamu z tohto výsluchu technickým zariadením prvoinštančný súd zaznamenal výsluch maloletej iba
v listinnej forme – úradný záznam z pohovoru, ktorá nemá ani formu zápisnice podľa § 99 CSP, čím
prvoinštančný súd porušil ust. § 98 ods. 1 CSP.

39. V danom prípade teda výsluch maloletej nebol vykonaný záznamom predpísaným spôsobom,
teda nespĺňa zákonom požadované náležitosti, keďže zákon vyžaduje, aby bol pri vykonávaní dôkazu
vyhotovený zvukový záznam, prípadne aj zápisnica, nie je ani z obsahu spisu zrejmé či rodičia boli
oboznámení s obsahom pohovoru s maloletou, keď že to zo zápisnice z pojednávania nevyplýva a tiež
absentuje zvukový záznam z pojednávania konaného dňa 16.09.2021 (č. l. 563 spisu), pretože len dôkaz

vykonaný zákonom predpísaným spôsobom (§ 187 CSP), možno považovať za relevantný dôkaz, ku
ktorému sa môže účastník konania relevantným spôsobom vyjadriť, a ktorý je z hľadiska obsahového,
ako aj z hľadiska formálneho spôsobilý presvedčivým spôsobom prispieť k zisteniu skutočného stavu
veci, ktoré zistenie tvorí základ pre spravodlivé, správne a zákonné rozhodnutie v každom prípade.
V uvedenom smere odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/103/2018

zo dňa 27.06.2018.

40. Pokiaľ ide o otázku sprístupnenia zvukového záznamu, ktorý však v prejednávanej veci nebol
vykonaný, odvolací súd poukazuje na čl. 3 ods. 2 základných princípov CMP v súlade s ustanoveniami
čl. 1, 2 a 4 základných princípov CMP s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu, vzťah rodičov,

ich rodičovský konflikt a prežívanie maloletej, že by bolo dôvodné za určitých okolností nesprístupnenie
daného zvukového záznamu rodičom, z dôvodu, aby maloletá nebola vystavený konfliktu lojality
a následného pocitu viny (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/74/2020 zo dňa 28.05.2020,
rozsudok sp. zn. 5CdoR/3/2023 zo dňa 29.03.2023). To však v prejednávanom prípade nebolo
vykonané, teda nebol vykonaný dôkaz zákonným spôsobom a v danom prípade teda nebolo vykonané

dostatočné dokazovanie z hľadiska zisťovania názoru maloletej, pričom okresný súd za základ svojho
rozhodnutia považoval práve stanovisko maloletej.

41. Taktiež odvolací súd vyčíta súdu prvej inštancie neoboznámenie dôkazov predložených matkou
v súvislosti s potvrdením o jej príjme a rozpisom mesačných nákladov na č. l. 558 a 559 spisu,

keďže z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 16.09.2021 nevyplýva, že by súd prvej inštancie
matkou doložené dôkazy oboznámil na predmetnom pojednávaní aj keď nebolo jeho povinnosťou tieto
listinné dôkazy doručovať všetkým účastníkom konania, ale jeho povinnosťou bolo ich na pojednávaní
oboznámiť.

42. Za neopodstatnenú odvolaciu argumentáciu otca však považoval odvolací súd jeho výhrady
k nedoručeniu správy kolízneho opatrovníka, ktorý vykonal pohovor s maloletou, keďže v uvedenom
smerepostačovalovyjadreniekolíznehoopatrovníkaoobsahupohovorusmaloletou,oktorompohovore
sa však kolízny opatrovník vyjadril na pojednávaní až v záverečnom návrhu k veci.

43. Za vadu napadnutého rozhodnutia považoval odvolací súd aj časť týkajúcu sa určenia vyživovacej
povinnosti otca na maloletú.44. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

45. Podľa § 62 ods. 2, 5 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností
a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

46. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

47. Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

48. Rodičia maloletého dieťaťa sú povinní prispievať na výživu maloletého dieťaťa, pričom plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Zároveň pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na

schopnosti,možnostiamajetkovépomerypovinného.Jepotrebnézdôrazniť,ženaschopnosti,možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je
zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá
telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako

aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých
životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke
fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je
rôzny, a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj
jeho schopnosti. Na odôvodnené potreby oprávneného bezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného. Ak sú tieto obmedzené, je zrejmé, že odôvodnenými budú môcť byť
len bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru potrieb oprávneného. Naopak pri vyššej
životnej úrovni povinného môžu pod odôvodnené potreby spadať napr. vyššie uvedená tvorba úspor,
ktorá síce nie je nevyhnutná, avšak môže dopomôcť k rozvoju oprávneného dieťaťa. Rozhodujúce
sú vždy reálne zárobkové možnosti povinného dané ako jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním,

skúsenosťami, fyzickými možnosťami), tak objektívnymi skutočnosťami, ako je najmä prítomnosť
pracovných príležitostí. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliada na
druhej strane i vtedy, ak povinný bez náležitého odôvodnenia na seba berie neprimerané majetkové
riziká, pochybne investuje, berie nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá lepších zárobkov, výhodnejšieho
zamestnania a pod. Pri zmene zamestnania povinného na zamestnanie s nižším zárobkom súd povinne

skúma okolnosti, za ktorých k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej došlo z dôležitých dôvodov, napr.
zo zdravotných dôvodov povinného. V opačnom prípade by sa pri určovaní výživného vychádzalo zo
schopností a možností povinného pred takouto zmenou zamestnania, resp. z majetkových pomerov,
ktoré by tento mal, ak by svoj majetok nevystavoval neprimeraným majetkovým rizikám. Súd by v
takomto prípade nemal brať ohľad na pokles príjmu povinného a pri určení výživné.

49. Nedostatok dôvodov napadnutého rozsudku a z daného dôvodu nepresvedčivosť rozhodnutia
vzhliadol odvolací súd aj v časti rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca, keď zisteniam vyjadreným
v bodoch 57, 58 odôvodnenia napadnutého rozsudku chýbajú relevantné dôvody. Súd prvej inštancie
neuviedol z akých majetkových pomerov a príjmov otca prvoinštančný súd vychádzal pri rozhodovaní

o vyživovacej povinnosti od roku 2018 kedy začalo konanie, v akej výške ustálil odôvodnené potreby
maloletej v jednotlivých rokoch od podania návrhu ku dňu rozhodnutia, pričom odkaz na rozpis
priemerných nákladov matky na č. l. 558 spisu nepostačuje pre splnenie požiadavky odôvodnenia
rozhodnutia a teda stanovenej výške výživného chýba náležité a riadne odôvodnenie.

50. Za nepreskúmateľné rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval odvolací súd aj v časti určenia
zročného výživného vyjadrené v bode 61, pretože okresný súd nezohľadnil tvrdenia otca o doterajších
úhradách odôvodnených potrieb maloletej na dôkaz čoho predložil otec dôkazy, ktoré súd súčasťou
vyjadrenia otca a ani sa s týmito tvrdenia okresný súd žiadnym spôsobom nevysporiadal.51. Za opodstatnené námietky otca považoval odvolací súd jeho výhrady k znaleckému posudku
k oprávnenosti záverov znalca k otázkach č. 7,8 a 9, pretože súdom ustanovený znalec z daného

odvetvia prekročil rozsah svojho oprávnenia, patriaceho mu v danom odvetví. Danými námietkami sa
súd prvej inštancie nesprávne vysporiadal a odignoroval ich svojimi nenáležitými argumentami.

52. Keďže odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok prioritne z hľadiska úpravy starostlivosti a zverenia
maloletej do starostlivosti toho-ktorého rodiča, je potrebné sa pri následnom rozhodovaní, po náležitom

doplnení dokazovania, venovať aj prípadnej úprave styku, a to s poukazom na výsledok rozhodnutia, či
už o forme striedavej osobnej starostlivosti, alebo výlučnej starostlivosti zo strany toho-ktorého rodiča.

53. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 b), c) CSP.

54. Úlohou prvoinštančného súdu bude predovšetkým riadne zistiť skutočný stav veci, tzn. zistiť či
sú splnené všetky podmienky striedavej osobnej starostlivosti (či obaja rodičia sú spôsobilí maloletú
vychovávať, či majú obaja záujem osobne sa starať o maloletú, či striedavá osobná starostlivosť je
v záujme dieťaťa resp. či sú lepšie zaisťované potreby maloletú), akým spôsobom a ktorým rodičom
je aktuálne realizovaná starostlivosť o maloletú. S poukazom na doteraz vykonané dôkazy a to aj

znalecký posudok z roku 2020, ale aj ďalšie doplnené dôkazy posúdi aký model starostlivosti je najlepší
z hľadiska záujmu dieťaťa. Za daným účelom vypočuje maloletú zákonným spôsobom, pretože vo
svojom veku už vie svoj názor relevantným spôsobom zodpovedajúcim jej veku vyjadriť a tiež je
potrebné maloletej pri výsluchu vysvetliť význam a priebeh striedavej osobnej starostlivosti s poukazom
na potrebu úpravy časových intervalov pri striedavej osobnej starostlivosti (pritom pri oboch rodičoch

nemusia byť totožné). Rovnako zistí majetkové pomery oboch rodičov, ich príjmy, výdavky, ako aj
odôvodnené potreby maloletej od roku 2018 ku dňu rozhodnutia, ktorých výšku ustáli a uvedie, pričom
v odôvodnení rozhodnutia nie je možné sa odvolávať na rozpis výdavkov na maloletú zo strany jej matky
bez náležitého posúdenia a preukázania vynakladania jednotlivých výdavkov. Svoje zistenia náležitým
spôsobom uvedenie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Po doplnení dokazovania a riadnom zistení

skutočného stavu veci súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie riadne
odôvodní, tak aby spĺňalo náležitosti rozsudku podľa § 220 CSP.

55. Na záver odvolací súd považuje za potrebné adresovať rodičom, že rodičovská vyspelosť,
zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni zaručuje a má viesť

k upevneniu väzieb medzi maloletým dieťaťom a oboma rodičmi. V záujme nielen maloletého dieťaťa,
ktorý by mali obaja rodičia sledovať, je aby sa naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v
rodine uvedomujúc si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj maloletého
dieťaťa. Akýkoľvek súd nie je schopný takéto usporiadanie vzťahov zabezpečiť a je vhodné pripomenúť,
že sú to rodičia (nie súdy, či znalci), ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa

(uvedený záver vyplýva aj z uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci IV. ÚS 60/04). Aj z
ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že v záujme dieťaťa spravidla je, aby
bolo v starostlivosti oboch rodičov, kde každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť a každý
svojim dielom prispieva k osobnostnému vývoju dieťaťa. Preto akékoľvek obmedzenie tohto aspektu
rodinnéhoživotamusíbyťriadneastarostlivoodôvodnené,tedamusísledovaťlegitímnycieľnajlepšieho

záujmu dieťaťa a byť tomuto cieľu primerané. Základným zmyslom starostlivosti rodičov o dieťa musí
byť vždy záujem dieťaťa (čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa). V tomto ohľade všeobecne platí,
že súdne konanie má byť vedené a prijaté opatrenia majú byť učinené vždy v najlepšom záujme dieťaťa
(čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa)

56. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (391 ods. 2 CSP).

57. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trnave, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol :o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).