Uznesenie – Nečinnosti orgánu verejnej správy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. december 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/81/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200648
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:8021200648.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcov: 1. A.. Š. H., X.. XX. C. XXXX, Š. XXX/XX,
B., 2. A.. E. H., X.. XX. C. XXXX, F. XX, Ž., spoločne zastúpených advokátskou kanceláriou: JUDr. Michal
Krutek, s.r.o., IČO: 47 254 581, Hlavná 11, Trnava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad,
Ul. 1. mája 4053/24, Poprad, o odstránenie nečinnosti, o kasačnej sťažnosti žalobcov proti uzneseniu
Krajského súdu v Prešove č. k. 4 Sa 25/2021-87 z 28. februára 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobcovia sú synmi H. H., X.. X. R. XXXX C. B..

XX. E. XXXX, ktorá bola od 24. augusta 2010 až do svojej smrti konateľkou spoločnosti PJB, s.r.o.,
IČO: 44 797 656. Ich otcom bol neb. E. H., X.. XX. O. XXXX C. B.. XX. E. XXXX. Neb. H. H. ako
zamestnankyňa podpísala so spoločnosťou PJB, s.r.o., viaceré pracovné zmluvy. Táto spoločnosť ju
prihlásila na sociálne poistenie na obdobia 7. až 30. júna 2011, 20. septembra až 12. októbra 2011, 23.
mája až 19. júna 2012, 6. júla až 23. októbra 2012, 7. februára až 1. augusta 2013, 1. až 22. októbra
2014, 14. októbra 2016 až 30. júna 2017 a od 21. júla 2017 až do jej smrti. Pritom jej pravidelne vykázala

mimoriadne vysoké vymeriavacie základy, poistné na sociálne poistenie však neodviedla. Aj žalobca v
1. rade podpísal so spoločnosťou PJB, s.r.o., pracovnú zmluvu, na základe ktorej ho táto spoločnosť
prihlásila na sociálne poistenie na obdobia 20. septembra 2013 do 15. januára 2014, od 24. marca do 15.
apríla 2014 a od 26. novembra do 31. decembra 2014. Aj jemu vykázala vysoké vymeriavacie základy,
poistné však neodviedla. Konečne, ďalšiu pracovnú zmluvu podpísal so spoločnosťou PJB, s.r.o., aj
neb. E. H. a na jej základe ho táto spoločnosť 2. februára 2018 prihlásila na sociálne poistenie spätne

od 1. decembra 2017. Ani v jeho prípade neodviedla poistné z vymeriavacieho základu, ktorý vykázala
mimoriadne vysoký.
I.A Pôvodné konanie správneho súdu sp. zn. 5 Sa 2/2022
2. Nebohá H. H., ako aj žalobca v 1. rade v priebehu trvania svojho nemocenského poistenia žiadali
žalovanú o výplatu nemocenského za rôzne obdobia, počas ktorých boli uznaní za práceneschopných.
Žalovaná už 15. decembra 2011 oznámila orgánom činným v trestnom konaní, že postupné

prihlasovanie zamestnancov spoločnosti PJB, s.r.o., na sociálne poistenie a ich odhlasovanie hneď
po ukončení práceneschopnosti môže predstavovať subvenčný podvod. Vyšetrovateľ uznesením z 20.
apríla 2012 začal trestné stíhanie za skutok, ktorý spočíval v tom, že H. H.Á. mala v spoločnosti PJB,
s.r.o., štyri samostatné pracovné pomery. Žalovaná postupne 6. augusta 2012, 25. marca a 4. decembra
2013, 28. apríla a 11. novembra 2014, 16. februára a 3. augusta 2015 dopĺňala trestné oznámenie o
ďalšie obdobia, počas ktorých spoločnosť PJB, s.r.o., prihlasovala a odhlasovala svojich zamestnancov.

Orgány činné v trestnom konaní trestné konanie opakovane zastavili, na základe pokynov nadriadenýchprokuratúrhovšakznovazačali.Nakoniecvyšetrovateľuznesenímz3.apríla2017začaltrestnéstíhanie
okrem iného za skutky, ktoré spočívali (zjednodušene) v tom, že spoločnosť PJB, s.r.o., prihlásila
- H. H. na sociálne poistenie zo štyroch samostatných pracovných pomerov, z ktorých v júni a septembri

2011 čerpala nemocenské,
- H. H. na sociálne poistenie a tá čerpala nemocenské v obdobiach decembra 2011, mája a júna 2012,
júla až októbra 2012, februára až augusta 2013 a októbra 2014; neskôr bolo trestné stíhanie rozšírené
aj na obdobia októbra 2016 až júna 2017 a júla 2017,
- žalobcu v 1. rade na sociálna poistenie a ten čerpal nemocenské v obdobiach septembra 2013, marca

2014 a novembra 2014.
3. Kvôli podaným trestným oznámeniam žalovaná vyplatila žiadané nemocenské len čiastočne, inak
konania o žiadostiach prerušila. Neb. H. H. tak bola ku dňu svojej smrti účastníkom týchto prerušených
konaní u žalovanej:
- štyri konania č. 200-013859-CA08/2011, č. 200-013868-CA08/2011, č. 200-013869-CA08/2011
a č. 200-013871-CA08/2011, ktoré sa týkajú nemocenského od 17. do 30. júna 2011 zo štyroch

samostatných pracovných pomerov u PJB, s.r.o., boli prerušené rozhodnutiami zo 16. augusta 2011 z
dôvodu, že v zákonnej lehote nebolo možné presne a úplne zistiť skutkový stav,
- dve konania č. 200-001101-CA08/2011 a č. 200-001114-CA08/2011, ktoré sa týkajú nemocenského od
20. septembra do 12. októbra 2011 z dvoch pracovných pomerov, boli prerušené rozhodnutiami zo 16.
januára 2012 z dôvodu, že v zákonom určenej lehote nebolo možné presne a úplne zistiť skutkový stav,

- v konaní č. 200-018203-CA08/2012, ktoré sa týka nemocenského od 2. do 19. júna 2012, žalovaná
najskôr rozhodnutím zo 17. júla 2012 nemocenské priznala, 6. augusta 2012 však začala konanie o jeho
odňatie a rozhodnutím zo 14. novembra 2012 toto konanie prerušila z dôvodu, že v zákonnej lehote
nebolo možné presne a úplne zistiť skutkový stav; v odôvodnení poukázala tiež na to, že spoločnosť PJB
s.r.o. sa mohla dopustiť subvenčného podvodu, kvôli čomu podala trestné oznámenie, o ktorom sa koná,

- konanie č. 200-014440-CA08/2012, ktoré sa týka nemocenského od 16. júla do 1. októbra 2012,
žalovanáprerušilarozhodnutímz20.augusta2012zdôvodu,ževzákonnejlehotenebolomožnépresne
a úplne zistiť skutkový stav; v odôvodnení poukázala tiež na to, že vyšetrovateľ uznesením z 20. apríla
2012 začal na základe jej trestného oznámenie trestné stíhanie za trestný čin podvodu,
- konanie č. 200-004864-CA08/2013, ktoré sa týka nemocenského od 17. februára do 1. augusta 2013,

žalovaná prerušila rozhodnutím z 25. marca 2013 z dôvodu, že v zákonnej lehote nebolo možné presne
a úplne zistiť skutkový stav; v odôvodnení poukázala tiež na to, že vyšetrovateľ uznesením z 20. apríla
2012 začal na základe jej trestného oznámenie trestné stíhanie za trestný čin podvodu,
- konanie č. 200-014885-CA08/2014, ktoré sa týka nemocenského od 11. do 22. októbra 2014, žalovaná
prerušila rozhodnutím z 19. novembra 2014 podľa § 193 ods. 1 a 3 a § 198 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003

Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov; v odôvodnení poukázala na to, že v trestnom
stíhaní začatom uznesením z 20. apríla 2012 sa prešetrujú aj pracovné zmluvy, na základe ktorých bola
H. H. prihlásená na sociálne poistenie, takže o jej nárokoch žalovaná rozhodne až po ukončení tohto
trestného stíhania,
- konanie č. 200-018969-CA08/2016, ktoré sa týka nemocenského od 14. októbra 2016 do 30. júna

2017, žalovaná prerušila rozhodnutím z 19. decembra 2016 podľa § 193 ods. 1 a 3 a § 198 ods. 1 a 2
zákona o sociálnom poistení; v odôvodnení poukázala na to, že pracovné zmluvy, na základe ktorých
bola H. H. prihlásená na sociálne poistenie, sa prešetrovali v trestnom stíhaní začatom uznesením z 20.
apríla 2012, ktoré síce bolo zastavené, žalovaná však podala podnet na preskúmanie zákonnosti tohto
zastavenia, takže o nárokoch H.. H. rozhodne až po ukončení tohto trestného stíhania,

- konanie č. 200-016195-CA08/2017, ktoré sa týka nemocenského od 31. júla do 20. decembra júna
2017, žalovaná prerušila rozhodnutím z 11. októbra 2017 podľa § 193 ods. 1 a 3 a § 198 ods. 1 a 2
zákona o sociálnom poistení; v odôvodnení poukázala na to, že pracovné zmluvy, na základe ktorých
bola H. H. prihlásená na sociálne poistenie, sa prešetrovali v trestnom stíhaní začatom uznesením z 20.
apríla 2012, ktoré síce bolo zastavené, žalovaná však podala podnet na preskúmanie zákonnosti tohto

zastavenia, takže o nárokoch H.. H. rozhodne až po ukončení tohto trestného stíhania.
4. Žalobca v 1. rade sa stal na základe vlastnej žiadosti účastníkom ďalších troch konaní
- konanie č. 200-016486-CA08/2013, ktoré sa týka nemocenského od 30. septembra 2013 do 15.
januára 2014, žalovaná prerušila rozhodnutím z 21. novembra 2013 podľa § 193 ods. 1 a 3 a § 198 ods.
1 a 2 zákona o sociálnom poistení,

- konanie č. 200-006353-CA08/2014, ktoré sa týka nemocenského od 3. do 30. apríla 2014, žalovaná
prerušila rozhodnutím z 2. mája 2014 podľa § 193 ods. 1 a 3 a § 198 ods. 1 a 2 zákona sociálnom
poistení;- konanie č. 200-002625-CA08/2015, ktoré sa týka nemocenského od 6. do 31. decembra 2014,
žalovaná prerušila rozhodnutím zo 16. februára 2015 podľa § 193 ods. 1 a 3 a § 198 ods. 1 a 2 zákona
o sociálnom poistení.

V odôvodneniach všetkých troch rozhodnutí žalovaná poukázala na to, že pracovné zmluvy, na základe
ktorých bol žalobca prihlásený na sociálne poistenie, sa prešetrovali v trestnom stíhaní začatom
uznesením z 20. apríla 2012. To síce bolo zastavené, žalovaná však podala podnet na preskúmanie
zákonnosti tohto zastavenia, takže o nárokoch žalobcu v 1. rade rozhodne až po ukončení tohto
trestného stíhania.

5. Trestné stíhanie začaté uznesením vyšetrovateľa z 3. apríla 2017 bolo medzičasom najskôr 5.
júna 2018 zastavené, potom 27. marca 2019 prerušené. Obe tieto uznesenia však prokurátor zrušil
a policajtovi uložil znovu konať. Po smrti H. H. vyšetrovateľ uznesením z 21. augusta 2019 vylúčil sa
samostatné konanie skutky, ktoré sa týkali H. H.. Uznesením z 29. augusta 2019 potom právoplatne
zastavil trestné stíhanie v časti, ktorá sa týkala jej prihlásenia na sociálne poistenie a jej žiadostí o
nemocenské.Nazákladenovéhotrestnéhooznámeniažalovanejvšakvyšetrovateľnajskôrzačaltrestné

stíhanie a neskôr uznesením z 8. júla 2020 vzniesol obvinenie žalobcovi v 1. rade za pokračovací zločin
subvenčného podvodu podľa § 225 Tr. zák. a podvodu podľa § 221 Tr. zák. Tých sa mal žalobca v 1.
rade dopustiť okrem iného tak, že po vzájomnej dohode s neb. H. H.
- vytvoril štyri fiktívne pracovné zmluvy, na základe ktorých ju prihlásil na sociálne poistenie, z ktorého
v júni a septembri 2011 požiadala o nemocenské,

- ju prihlásil na sociálne poistenie, z ktorého požiadala o nemocenské za máj a jún 2012, júl až október
2012, február až august 2013, október 2014, október 2016 až jún 2017 a za júl až december 2017,
- sám seba prihlásil na sociálne poistenie, z ktorého požiadal nemocenské za september 2013 až január
2014, marec a apríl 2014 a novembra a december 2014, hoci jeho pracovný pomer bol fiktívny.
6. Žalobcovia, na ktorých po smrti H. H. prešli aj ňou uplatnené nároky na nemocenské, sa

žalobou domáhali ochrany proti nečinnosti žalovanej v prerušených konaniach. Správny súd ju najskôr
uznesením č. k. 5 Sa 22/2019-169 zamietol, pretože žalobcovia sa mali brániť proti jednotlivým
rozhodnutiam o prerušení. Tunajší súd však uznesením sp. zn. 7 Ssk 31/2021 z 30. novembra 2021
zrušil toto uznesenie a uložil správnemu súdu, aby skúmal, či žalovaná prebiehajúce konania prerušila
v súlade s § 193 zákona o sociálnom poistení a či medzičasom neodpadol dôvod prerušenia.

7. Po vrátení bola táto vec najskôr zapísaná pod novou spisovou značkou 5 Sa 2/2022. Správny súd
však (bez vydania formálneho uznesenia o vylúčení veci v zmysle § 66 SSP) nechal ako samostatné
konania zapísať žalobu v častiach, v ktorých smerovala proti jednotlivým konaniam žalovanej: 5 Sa
4/2022 (konanie č. 200-006353-CA08/2014), 5 Sa 5/2022 (konanie č. 200-013868-CA08/2014), 5 Sa
6/2022 (konanie č. 200-002625-CA08/2015), 5 Sa 8/2022 (konanie č. 200-013869-CA08/2011), 5 Sa

9/2022 (konanie č. 200-014885-CA08/2014), 5 Sa 10/2022 (konanie č. 200-013871-CA08/2011), 5 Sa
11/2022 (konanie č. 200-004864-CA08/2013), 5 Sa 12/2022 (konanie č. 200-001101-CA08/2012), 5 Sa
14/2022 (konanie č. 200-016195-CA08/2017), 5 Sa 15/2022 (konanie č. 200-014440-CA08/2012), 5 Sa
16/2022 (konanie č. 200-018969-CA08/2016), 5 Sa 17/2022 (konanie č. 200-018203-CA08/2012) a 5
Sa 18/2022 (konanie č. 200-001114-CA08/2012).

I.B Pôvodné konanie správneho súdu sp. zn. 4 Sa 5/2021
8. Aj nebohý E. H. požiadal počas trvania svojho nemocenského poistenia žalovanú o výplatu
nemocenskéhozaobdobiepráceneschopnostiod18.marca2018.Žalovanáajvtomtoprípadeoznámila
orgánom činným v trestnom konaní, že prihlásenie neb. E.. H. na nemocenské poistenie a žiadosť o
výplatu nemocenského mohlo predstavovať subvenčný podvod. Kvôli tomu nemocenské nevyplatila,

ale konanie o ňom prerušila rozhodnutím z 21. júna 2018, č. 200-011182-CA08/2018, podľa § 193 ods.
1 a 3 a § 198 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na to,
že proti spoločnosti je vedené trestné stíhanie a v rámci neho sa prešetrujú pracovné zmluvy uzavreté
jej zamestnancami, a preto o nárokoch neb. E.. H. rozhodne až po ukončení tohto trestného stíhania.
Účastníkom tohto prerušeného konania zostal E.. H. až do svojej smrti, kedy uplatnený nárok prešiel

na žalobcov - jeho synov.
9. Uvedené trestné oznámenie najskôr vyšetrovateľ uznesením z 27. júna 2019 odmietol, pretože H. H.
zomrela. Žalovaná však prípisom z 9. novembra 2021 požiadala vyšetrovateľa, aby rozšíril obvinenie
žalobcu v 1. rade z 8. júla 2020 aj o skutok, ktorého podstata spočívala v tom, že po dohode s H.. H.
vytvoril fiktívnu pracovnú zmluvu s neb. E. H. a prihlásil ho na sociálne poistenie, aby mohol žiadať o

nemocenské. Vyšetrovateľ prípisom z 10. januára 2022 oznámil žalovanej, že na základe tohto podnetu
rozšíril žalobcovi v 1. rade obvinenie aj o tento ďalší čiastkový útok pokračovacieho subvenčného
podvodu.10. Žalobcovia sa žalobou domáhali ochrany aj proti nečinnosti žalovanej v prerušenom konaní, ktoré
sa týkalo nemocenského ich otca. Správny súd počas konania uznesením č. k. 4 Sa 25/2021-83 podľa
§ 65 SSP spojil túto vec na spoločné konanie s vecami sp. zn. 5 Sa 2/2022, 5 Sa 4/2022, 5 Sa 5/2022,

5 Sa 6/2022, 5 Sa 7/2022, 5 Sa 8/2022, 5 Sa 9/2022, 5 Sa 10/2022, 5 Sa 11/2022, 5 Sa 12/2022, 5
Sa 14/2022, 5 Sa 15/2022, 5 Sa 16/2022, 5 Sa 17/2022 a 5 Sa 18/2022 (porov. ods. 7 tohto rozsudku).
Všetky veci sa tak nakoniec viedli pod spoločnou sp. zn. 4 Sa 25/2021.
I.C Postup v konaní po spojení vecí
11. Po spojení správny súd tu napadnutým uznesením č. k. 4 Sa 25/2021-87 podľa § 249 SSP zamietol

obe žaloby žalobcov. Na odôvodnenie uviedol, že podľa odpovede vyšetrovateľa trestné konanie proti
žalobcovi v 1. rade naďalej prebieha a vykonávajú sa v ňom procesné úkony. Z jednotlivých rozhodnutí
žalovanej podľa neho vyplýva, že dôvodom prerušenia konaní bolo práve toto trestné konanie. V ňom sa
skúma, či úkony, ktorými si právni predchodcovia žalobcov, resp. žalobca v 1. rade uplatnili svoje nároky,
nie sú súčasťou trestnej činnosti. O takejto otázke si žalovaná podľa § 198 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení nemôže urobiť úsudok sama. Jej nečinnosť tak v týchto veciach nie je protiprávna. Správny súd

nesúhlasil s názorom, že zásah do práva žalobcov pretrváva, pretože doba práceneschopnosti, ktorej sa
žiadané dávky týkajú, už uplynula. Zásah do práva žalobcov v podobe prerušenia konania tak považoval
za proporcionálny. K námietke žalobcov, že podobný skutok prokurátorka Okresnej prokuratúry v Žiline
právoplatným uznesením neposúdila ako trestný čin, správny súd zdôraznil, že trestné konanie sa týka
vždy konkrétneho skutku. Preň nemožno nič vyvodzovať z posúdenia iného, hoci aj obdobného skutku

iným orgánom činným v trestnom konaní.
II.
Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
12. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobcovia domáhali zrušenia tohto uznesenia a vrátenia
veci na ďalšie konanie. Nesúhlasili s právnym názorom, že už nedochádza k zásahu do práv žalobcov.

Za takýto zásah totiž treba považovať aj samotnú okolnosť, že poistenec nedostane nemocenské počas
trvania práceneschopnosti, čo sa odráža na jeho životnej úrovni a spôsobuje ujmu na jeho majetku
už tým, že postupná inflácia znehodnocuje sumu nemocenského. Účelom nemocenského má byť
náhrada príjmu, kým poistenec vyzdravie, a nesmie sa vyplácať po vopred neurčitom období. Žalobcovia
zopakovali svoj názor, že prerušenie konaní žalovanou kvôli prebiehajúcemu trestnému konaniu vo

výsledku porušuje zásadu prezumpcie neviny. Kasačný súd už v predošlom zrušujúcom rozhodnutí
vyslovil, že z niektorých rozhodnutí žalovanej nemožno presne zistiť dôvody prerušenia konania, a
tak nie je zrejme, na základe čoho ich ustálil správny súd. Rovnako kasačný súd zdôraznil, že časť
týchto trestných stíhaní bola už právoplatne zastavená, žalovaná však podala nové trestné oznámenie.
Žalobcovia tiež opätovne odkázali na uznesenie prokurátorky Okresnej prokuratúry Žilina, podľa ktorého

obdobný skutok nie je trestným činom. Rovnako aj v ďalších obdobných veciach boli vyšetrovateľom
dané pokyny na zastavenie trestných stíhaní. Žalovaná tak podľa žalobcov účelovo po zastavení
trestného stíhania podáva nové trestné oznámenie, čím odďaľuje vyplatenie dávok poistencom. V
rozhodnutiach o prerušení konania pritom nijako bližšie neurčila obdobie prerušenia, ani neoznačila
skutočnosti, ktoré sa ešte majú v konaní zistiť. K tomu žalobcovia odkázali na uznesenie Krajského súdu

v Trnave, ktoré správnemu súdu predložili. Záverom nesúhlasili ani s rozhodnutím o trovách, pretože
správny súd vôbec nezohľadnil ich úspech v kasačnom konaní. Celý postup žalovanej považovali za
protiprávny a absurdný.
13. Žalovaná vo vyjadrení navrhla zamietnuť kasačnú sťažnosť. Zopakovala, že kvôli svojim
podozreniam podala trestné oznámenie v súvislosti so žiadosťami o výplatu nemocenského. Hoci

pôvodné konanie voči H. H. bolo zastavené, v súčasnosti sa vedie trestné konanie voči žalobcovi
v 1. rade. Nesúhlasila s názorom, že by nárok na nemocenské vznikol automaticky už uplatnením,
ale žalovaná o ňom musí rozhodnúť v osobitnom konaní. Za bezpredmetný považovala odkaz na
znehodnocovanie dôsledku inflácie. Podstatou jej trestného oznámenia bolo práve to, že nemocenské
malo nahradiť fiktívny príjem, takže k žiadnej strate príjmu nedošlo. Žalovaná postupovala v súlade s §

193 zákona o sociálnom poistení a keďže nemohla zistiť riadne podklady rozhodnutia, konanie prerušila.
Dôvod prerušenia je v jednotlivých rozhodnutiach dostatočne jasne vymedzený. Bolo by neprimeraným
precedensom, ak by za daných okolností o nároku na dávku meritórne rozhodla. Uznesenie prokurátora,
na ktoré žalobcovia odkazujú, sa netýka tu prejednávanej veci. Žalovaná svojím konaním len napĺňa
snahu o efektívne nakladanie s verejnými prostriedkami a bráni tomu aby sa prostriedky z fondu

nemocenského poistenia vyplácali neoprávneným osobám.
III.
Posúdenie veci kasačným súdom14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal
napadnuté uznesenie (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez
nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a bez ohľadu na sťažnostné body (§ 453 ods. 2 v spojení s §

203 ods. 2 SSP).
15. Predmetom prerokúvanej veci je otázka, či postup žalovanej, ktorá prerušila konanie a súbežne
podala trestné oznámenie pre podozrenie zo subvenčného podvodu, je nečinnosťou. Nečinnosťou
sa podľa § 3 písm. d) SSP rozumie okrem iného stav, stav, keď orgán verejnej správy protiprávne
nepokračuje v začatom administratívnom konaní. Už v predošlom zrušujúcom uznesení sp. zn. 7 Ssk

31/2021 kasačný súd z tejto definície vyvodil, že pre posúdenie, či orgán verejnej správy je alebo nie je
nečinný, treba zistiť, či podľa právnych predpisov, ktorými sa spravuje jeho administratívne konanie, v
ňom mal alebo nemal pokračovať. Z toho, že orgán verejnej správy prerušil konanie, urobil tak v súlade
so zákonom a jeho rozhodnutie niekto nenapadol, nemožno automaticky vyvodzovať, že jeho nečinnosť
nie je protiprávna. Úlohou správneho súdu je zistiť, či toto prerušenie je podľa príslušného právneho
predpisu dôvodom, aby v administratívnom konaní nepokračoval, ako aj to, či a za akých okolností má

podľa príslušného predpisu v administratívnom konaní pokračovať. Pritom môže správny súd vychádzať
predovšetkým z dôvodov, ktoré sám orgán verejnej správy uviedol v rozhodnutí o prerušení.
16. V tu prerokúvanej veci má žalovaná rozhodnúť o žiadostiach žalobcu v 1. rade, resp. žiadostiach
neb. H. H. a neb. E. H. o nemocenské, teda o dávku nemocenského poistenia [§ 13 ods. 1 písm. a)
zákona o sociálnom poistení]. Rozhodovanie o dávke je podľa § 172 ods. 3 písm. a) a ods. 4 zákona

o sociálnom poistení dávkovým konaním, v ktorom sa postupuje podľa tretej časti tohto zákona. Podľa
§ 184 ods. 1 cit. zák. sa dávkové konanie začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá
si uplatnila nárok na dávku. V prerokúvanej veci sa tým, že rodičia žalobcov, resp. žalobca v 1. rade
podali žiadosť o nemocenské, začalo dávkové konanie, v ktorom bola príslušná organizačná zložka
žalovanej povinná postupovať tak, aby úplne a presne zistila skutočný stav veci (§ 195 ods. 1 zákona

o sociálnom poistení). Podľa § 193 ods. 1 cit. zák. organizačná zložka preruší konanie okrem iného
vtedy, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke. Podľa odseku 3 cit. paragrafu ho preruší aj vtedy, ak
v lehote na vydanie rozhodnutia nemožno presne a úplne zistiť skutočný stav veci. Podľa § 193 ods.
5 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na
podnet účastníka konania, len čo odpadnú dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo.

17. Správny súd svoj záver o tom, že žalovaná prerušila konania dôvodne, založil na ustanovení §
193 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Trestné konanie proti žalobcovi v 1. rade pritom považoval
za konanie, v ktorom sa rieši predbežné otázka, či a kto spáchal trestný čin, o ktorej si organizačná
zložka žalovanej podľa § 198 ods. 2 cit. zák. nemôže urobiť úsudok. O vzniku, prerušení alebo zániku
poistenia však podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvého bodu tohto zákona rozhoduje len pobočka Sociálnej

poisťovne a nie iný orgán. V trestnom konaní sa však podľa § 1 Trestného poriadku zisťujú trestné činy
a trestajú ich páchatelia. Preto výsledkom trestného konania nemôže byť rozhodnutie o tom, či žalobca
v 1. rade, resp. jeho rodičia boli alebo neboli poistení. Podľa § 20 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
(v znení účinnom od 1. januára 2011) povinné nemocenské poistenie zamestnanca uvedeného v § 4
ods. 1 vzniká dňom vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) cit.

zák., teda príjem zo závislej činnosti. Nárok na nemocenské potom podľa § 109 ods. 1 cit. zák. vzniká
odo dňa splnenia podmienok ustanovených zákonom v čase trvania nemocenského poistenia alebo v
ochrannej lehote [§ 30 písm. a)], pričom týmito podmienkami je uznaná dočasná práceneschopnosť (§
33 ods. 1). Žiadne ustanovenie zákona o sociálnom poistení neustanovuje, že by vznik nemocenského
poistenia zamestnanca alebo nároku na nemocenské dávky bol viazaný na otázku, či a kto spáchal

trestný čin, ktorá sa môže riešiť v trestnom konaní. Preto nie je celkom správny názor správneho súdu,
že prerušenie konaní žalovanej je odôvodnené ustanovením § 193 ods. 1 v spojení s § 198 ods. 1
zákona o sociálnom poistení.
18. Žalovaná však v časti rozhodnutí o prerušení výslovne odkazuje aj na ustanovenie § 193 ods.
3 zákona o sociálnom poistení. Na rozdiel od toho, čo naznačujú žalobcovia v kasačnej sťažnosti,

však kasačný súd vo svojom predošlom zrušujúcom uznesení sp. zn. 7 Ssk 30/2021 nevyslovil, že by
prerušenie z tohto dôvodu bolo bez ďalšieho protiprávne. Takýto záver by celkom zreteľne odporoval
zákonu, ktorý v citovanom ustanovení takéto prerušenie výslovne pripúšťa. Kasačný súd však vyslovil,
že v tomto prípade je úlohou správneho súdu venovať tomuto dôvodu prerušenia osobitnú pozornosť.
V konaní o ochrane pred nečinnosťou podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP je totiž pre správny súd v zmysle

§ 135 ods. 2 písm. a) SSP rozhodujúci stav v čase vydania jeho rozhodnutia. Na tento účel správny
súd v zmysle § 120 písm. b) SSP nie je ani viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej
správy a môže sám vykonať dokazovanie. Správny súd tak musí sám zistiť, aké skutkové zistenia sú pre
konanie žalovanej podstatné a musí sám preveriť, či sa počas prerušenia vykonávajú úkony, ktoré môžunapomáhať žalovanej pri presnom a úplnom zistení skutkového stavu, ktorý potrebuje pre rozhodnutie
o nároku na dávku (porov. v tomto smere aj uznesenie sp. zn. 7 Ssk 133/2022, ktorým tunajší súd zrušil
uznesenie Krajského súdu v Trnave, na ktoré žalobcovia odkazovali v kasačnej sťažnosti).

19. Z odôvodnení rozhodnutí žalovanej pobočky o prerušení jednotlivých konaní (vrátane tých, ktoré
výslovne neodkazovali na § 193 ods. 3 zákona o sociálnom poistení) vyplýva, že nemožnosť zistenia
skutkového stavu súvisí práve s trestnými oznámeniami, ktoré podala. Vo výsledku tak zrejme
predpokladá, že v prebiehajúcom trestnom konaní sa orgánom činným v trestnom konaní podarí ustáliť
určité skutočnosti, prípadne skutkové závery, ktoré môžu prispieť k celkovému zisteniu skutkového

stavu v prebiehajúcich konaniach o nemocenskom. Podľa § 193 ods. 5 zákona potom žalovaná musí
v konaní pokračovať, len čo z trestného konania vyplynú také zistenia, ktoré úplne a presne utvárajú
skutkový stav, potrebný podľa § 209 ods. 1 cit. zák. pre jej rozhodnutie. Také skutkové závery pritom
môžu vyplynúť aj zo skutkovej vety odsudzujúceho rozsudku súdu v trestnom konaní. Pokiaľ je vznik
nemocenského poistenia zamestnanca viazaný na vznik právneho vzťahu zamestnanca, je pre konanie
žalovanej podstatné, či tento vzťah skutočne (platne) vznikol. Aj v pracovnoprávnych vzťahoch sa však

na základe § 1 ods. 4 Zákonníka práce použijú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Medzi
ne patrí aj ustanovenie § 37 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého sa musí právny úkon urobiť okrem iného
vážne, inak je neplatný. Ak je právny úkon urobený len „na oko“, teda fiktívne, je neplatný a na jeho
základe zásadne nevzniká žiaden právny vzťah, teda ani právny vzťah zamestnanca.
20. Pokiaľ by teda trestný súd vo výroku svojho odsudzujúceho rozsudku ustálil, že určitý trestný čin

spočíval aj vo fiktívnom vytváraní právnych úkonov, ktorých cieľom bolo založiť pracovnoprávny vzťah
zamestnanca a jeho nemocenské poistenie, takýto skutkový záver má význam aj pre konanie žalovanej
o nároku na dávku z nemocenského poistenia. Ak totiž nevznikol právny vzťah zamestnanca, podľa
§ 20 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nemohlo vzniknúť ani povinné nemocenské poistenie. Tým
by však podľa § 30 písm. a) a § 109 ods. 1 tohto zákona nebola splnená základná podmienka vzniku

nároku na akúkoľvek nemocenskú dávku, vrátane nemocenského. V prerokúvanej veci pritom správny
súd ustálil, že na základe uznesenia vyšetrovateľa z 8. júla 2020 sa vedie trestné stíhanie proti žalobcovi
v 1. rade. Podľa výroku tohto uznesenia malo jeho konanie spočívať práve v tom, že v dohode s neb. H.
H. uzatváral „fiktívne“ pracovné zmluvy, na základe ktorej mal vzniknúť právny vzťah zamestnanca tak
jej, ako aj jemu samému a otcovi žalobcov, neb. E. H.. Pokiaľ by sa takto formulovaný skutok žalobcovi

v 1. rade dokázal (a vyslovil právoplatným odsudzujúcim rozsudkom), išlo by o dôležitý skutkový záver,
ktorý by žalovaná mohla využiť v prebiehajúcich konaniach o nárokoch na nemocenské, ktoré si uplatnili
uvedené osoby.
21. Na základe uvedeného sa kasačný súd vo výsledku stotožňuje so správnym súdom, že žalovaná
opodstatnene prerušila jednotlivé konania kvôli prebiehajúcemu trestnému konaniu, hoci správny súd

tento dôvod podradil pod ustanovenie § 198 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Pretože podľa jeho
zistenia trestné konanie naďalej prebieha a vykonávajú sa v ňom procesné úkony, na základe ktorých
môže prísť k podaniu obžaloby a eventuálne aj k odsudzujúcemu rozsudku, ani podľa kasačného súdu
neodpadli uvedené dôvody prerušenia jednotlivých konaní u žalovanej. Tá tak nebola na základe § 193
ods. 5 cit. zák. povinná pokračovať v nich. Z tohto dôvodu tak žalovaná v prerušených administratívnych

konaniach nie je nečinná v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) SSP, a tak správny súd rozhodol v súlade s §
249 SSP, keď žalobu žalobcov zamietol.
22. Rovnako správne sa správny súd vyrovnal so všetkými námietkami žalobcov. Ich odkazy na účel
nemocenského prehliadajú, že podľa citovaných § 109 ods. 1 a § 30 písm. a) zákona o sociálnom
poistení nárok na túto dávku vzniká len za predpokladu, že sú splnené zákonné podmienky, medzi

iným aj trvanie nemocenského poistenia. V zmysle § 195 ods. 1 cit. zák. je potom úlohou žalovanej v
dávkovom konaní presne a úplne zistiť skutkový stav, teda presne a úplne ustáliť, či sú tieto podmienky
splnené. Na tento účel jej ustanovenie § 193 ods. 3 cit. zák. dovoľuje prerušiť konanie bez toho, aby
toto prerušenie bolo ohraničené určitým trvaním. Ak by žalovaná nesmela prerušiť konanie na dlhšiu
dobu alebo ak by musela v každom prípade vydať rozhodnutie v krátkom čase po uplatnení nároku na

dávku, znamenalo by to, že by aj v spornom či nejasnom prípade musela vedome rozhodnúť, hoci by
nemala riadne zistený podklad rozhodnutia. Pokiaľ žalobcovia naznačujú, že by v takomto prípade mala
žalovaná dávku vždy vyplatiť, znamenalo by to, že by sa (len v záujme rozhodnutia o nej v krátkom
čase) mohla dávka vedome vyplatiť niekomu, komu na ňu vôbec nevznikol nárok. To však nezodpovedá
citovaným ustanoveniam, ani účelu sociálneho poistenia, ktoré má kryť určité udalosti len osobám, ktoré

sú v ňom poistené.
23. Prerušenie konania kvôli prebiehajúcemu trestnému konaniu nijako neporušuje prezumpciu neviny.
Prezumpcia neviny totiž spočíva len v tom, že každý sa považuje za nevinného (z trestného činu),
kým mu jeho vina nie je preukázaná (§ 2 ods. 4 Trestného poriadku). To však neznamená, že by samuselo vychádzať z toho, že skutky, za ktoré sa trestné stíhanie vedie, sa vôbec nestali, alebo že
obvinený k nim nemal a nemohol mať žiaden vzťah. Ani žalobcovia nespochybňujú, že v prerokúvanej
veci boli podpísané určité listiny ako zmluvy, boli žalovanej predložené prihlášky a boli uplatnené nároky

na výplatu nemocenského. Žalovaná na základe ich posúdenia dospela k záveru, že vykazujú riziko
účelovosti a fiktívnosti, a preto podala trestné oznámenie. To však neznamená, že vo svojom ďalšom
konaní musí vychádza z toho, že žiadne takéto podozrenie neexistuje. Naopak, je oprávnená na to
prihliadať,prezumpcianevinyjejvšakbránivtom,abyvyslovilasvojzáverotom,čiskutočnepredstavujú
trestný čin.

24. Konečne, v prerokúvanej veci sa netreba obsiahlo zaoberať konštrukciou žalobcu, či by orgán
verejnej správy mohol účelovými trestnými oznámeniami ponechávať svoje konanie prerušené
donekonečna. V prerokúvanej veci totiž zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaná oznámila
orgánom činným v trestnom konaní svoje podozrenie, že prihlasovanie zamestnancov PJB, s.r.o., na
nemocenské poistenie je účelové, onedlho potom, čo boli u nej uplatnené prvé žiadosti o nemocenské.
Podobne s krátkymi časovými odstupmi oznamovala aj ďalšie podozrenia. S ohľadom na okolnosti

na danej veci (prihláška na nemocenské poistenie krátko pred žiadosťou o výplatu nemocenského,
príbuzenský pomer všetkých zúčastnených, mimoriadne vysoké vymeriavacie základy, zároveň však
neplatené poistné zo strany spoločnosti PJB, s.r.o.) nemožno tieto podozrenia považovať za celkom
svojvoľné alebo nezmyselné. Neskôr žalovaná svoje trestné oznámenie rozširovala o ďalšie prípady,
ktoré mali rovnaké znaky. Orgány činné v trestnom konaní o jej trestnom oznámení súvisle konali (hoci

vyšetrovateľ konania zastavoval, prokurátor však ukladal znova v nich pokračovať) až do roku 2019,
kedy pôvodne podozrivá osoba zomrela, a preto akékoľvek trestné stíhanie voči nej nebolo prípustné
[§ 10 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku]. Nové trestné oznámenie žalovanej, smerujúce už len voči
žalobcovi v 1. rade, bolo logickým dôsledkom tejto neprípustnosti. Konanie pred orgánmi činnými v
trestnom konaní, kvôli ktorému žalovaná prerušila konania, je tak v podstate stále jedno a to isté od

podania pôvodného trestného oznámenia, takže postupu žalovanej nemožno vyčítať žiadnu účelovosť
či svojvôľu. Navyše, tieto orgány v ňom žalobcovia v 1. rade vzniesli obvinenie; preto nie je zrejmé, prečo
malo mať pre posúdenie veci správnym súdom relevanciu opačné uznesenie prokurátora z inej veci, na
ktoré žalobcovia neustále poukazovali.
25. Nedôvodná je aj námietka nesprávneho rozhodnutia o trovách. Je pravdou, že žalobcovia boli

úspešní so svojou (prvou) kasačnou sťažnosťou, to však podľa § 467 ods. 3 SSP znamenalo, že o
trovách kasačného konania sa malo rozhodnúť v novom rozhodnutí vo veci samej. Judikatúra tunajšieho
súdu sa už ustálila na tom, že v takom prípade je aj pre otázku nároku na náhradu trov takéhoto
kasačného konania rozhodný úspech vo veci samej (porov. uznesenia sp. zn. 8 Sžfk 31/2021 a 7 Ssk
40/2023). Pretože žalobcovia v konaní o ich žalobe vo výsledku neboli úspešní, nebolo im v zmysle §

167 SSP možné priznať ani náhradu trov (prvého) kasačného konania. Iný možný dôvod ich priznania
(napr. zavinenie žalovanej v zmysle § 170 SSP) pritom žalobcovia ani netvrdili.
IV.
Záver
26. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden z dôvodov

kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 SSP, a preto ju podľa § 461 SSP uznesením (§ 457 ods. 2
SSP) zamietol.
27. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobcovia boli v
kasačnom konaní neúspešní a žalovaná síce úspech mala, no kasačný súd nezistil výnimočné dôvody,
aby jej nárok na náhradu trov priznal.

28. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.