Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. január 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B5-12Csp/99/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1522204836
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Herich

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1522204836.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Vladimírom Herichom v sporovej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: B. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. XF/XXXX, J., o zaplatenie 2.120,59 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovisumu1.903,01Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške8,00%
ročne zo sumy 1.903,01 Eur od 10.11.2021 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79,40 %. O výške
trov rozhodne súd samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.07.2022 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 2.120,59 Eur s príslušenstvom.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (Tatra banka, a.s.), uzatvoril so žalovaným dňa

XX.XX.XXXX zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky.
Jednalo sa o spotrebiteľský úver. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu neplnil pohľadávku
riadne a včas čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia
pohľadávky predstavovala sumu 2.120,59 Eur, ktorá pozostáva z istiny. Žalobca si podľa ustanovenia
§ 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., uplatňuje úrok z omeškania 8% počnúc dňom 10.11.2021, teda
nasledujúcom po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 09.11.2021 medzi postupcom Tatra banka, a.s. a

žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.
Podaním doručeným súdu dňa 16.01.2024 konkretizoval, že na základe čl. V zmluvy bolo žalovanému
poskytnutépovolenéprečerpanievovýške200Eur.Výškaúrokovejsadzbybola18,90%.Žalovanýsado
povoleného prečerpania dostal obratom zo dňa 15.11.2019, kedy bol výber z bankomatu vo výške 2.000
Eur. Výsledný zostatok na účte po vykonaní tohto obratu predstavoval sumu -1.956,49 Eur. Žalobca
ďalej špecifikoval aké operácie na účte žalovaný vykonal od 14.11.2019 do 30.09.2020. Žalovaný z
poskytnutého úverového rámca vyčerpal sumu 4.212,59 Eur. Uhradil sumu 2.092,00 Eur, ktorá bola v

plnom rozsahu započítaná na istinu. Žalovanému boli zároveň počas existencie prečerpania vyúčtované
poplatky v celkovej výške 91,65 Eur a úroky v celkovej výške 125,93 Eur. Účtovný zostatok v lokálnej
mene na konci dňa začiatok sledovaného obdobia vo výške 820,82 Eur je zostatkom na účte ku dňu
02.01.2018. Sledované obdobie je od 01.01.2018.2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nárok žalobcu v konaní nespochybnil a v spore zostal pasívny. Žaloba
s prílohami spolu s výzvou na vyjadrenie k nej bola žalovanému doručená v súlade s ustanovením §

116 ods. 2 CSP, dňa 11.10.2023.

3. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 23.01.2024, na ktoré predvolal obe
sporovéstrany.Žalovanýsanapojednávanienedostavil,svojuneúčasťneospravedlnil.Právnyzástupca
žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal o prejednanie veci v jeho neprítomnosti.

4.Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsalistinnýmidôkazmitvoriacimiobsahsúdnehospisu
a zistil nasledovné skutočnosti:

5. Právny predchodca žalobcu (Tatra banka, a.s.) ako banka a žalovaný ako majiteľ účtu, uzatvorili dňa
XX.XX.XXXX Zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto

účtu, k účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX. Z čl. V zmluvy vyplýva, že žalovanému bol formou voliteľného
prečerpania na bežnom účte poskytnutý úver s výškou voliteľného prečerpania 200 Eur. Úroková sadzba
bola dohodnutá vo výške 18,90% p.a., sankčný úrok bol v čase uzatvorenia zmluvy 9% p.a. Konečná
splatnosť voliteľného prečerpania bola dňom podania žiadosti o zrušenie bežného účtu, alebo deň
podania žiadosti o zrušenie balíka služieb k bežnému účtu, alebo deň podania odstúpenia od úverovej

zmluvy alebo deň poskytnutia iného typu kontokorentného úveru alebo deň, kedy banka požiada o
splatenie tohto úveru.

6. K podanej žalobe žalobca priložil aj Sadzobník poplatkov Tatra banky účinný od XX.XX.XXXX.

7. Dňa XX.XX.XXXX zaslala Tatra banka žalovanému upomienku, ktorou ho upozornila na nepovolené
prečerpania finančných prostriedkov na bežnom účte. Žalovaného vyzvala na zaplatenie dlžnej sumy
do 5 kalendárnych dní.

8. Z listinných dôkazov „Výpis z účtu“ a z platobnej histórie na účte žalovaného vyplýva, že na

začiatku sledovaného obdobia, teda XX.XX.XXXX bol účtovný zostatok na účte žalovaného 820,82
Eur. Z platobnej histórie vyplýva, že vykonával platobné operácie do 27.02.2020. Poplatky a úroky boli
žalobcovi účtované až do XX.XX.XXXX.

9. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorila Tatra banka, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník Zmluvu o

postúpení pohľadávok, na základe ktorej banka postúpila na žalobcu pohľadávky špecifikované v prílohe
č. 1 zmluvy.
Z výpisu prílohy č. 1 vyplýva, že na žalobcu bola postúpená aj pohľadávka banky voči žalovanému v
sume 2.120,59 Eur.

10. Listom zo dňa 12.11.2021 oznámila banka žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu. Dlžnú
sumu banka uviedla vo výške 2.120,59 Eur.

11. Listom zo dňa 14.06.2022 žalobca zaslal žalovanému pokus o zmier, ktorým ho vyzval do 24.06.2022
na úhradu dlžnej sumy s príslušenstvom.

12. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“)

spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 2 písm. d) a e) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa

rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom. Povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňujespotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného
účtu, ktorý má vedený u veriteľa.

15. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného
prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto
náležitosti:
a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f),g), i) a w),
b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške,

c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.

16. Podľa 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., ak veriteľ postúpi práva vyplývajúce zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu vrátane vzájomného započítania pohľadávok, postupuje sa podľa
Občianskeho zákonníka.

17. Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky
zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

21. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

22. Podľa § 92 ods. 8 prvej a druhej vety zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie
pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie

pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva;
to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

23. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru,
že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému je dôvodný len v časti uplatnenej istiny. Právny
vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd posúdil ako spotrebiteľský, v dôsledku čoho bolo potrebnéaplikovať aj príslušné ustanovenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, a to vrátane zákona
o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že Tatra banka, a.s.
uzatvorila so žalovaným dňa XX.XX.XXXX zmluvu o bežnom účte, súčasťou ktorej bola aj dohoda strán

(čl. V zmluvy) o poskytnutí spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania do výšky úverového
rámca 200 Eur.
Dohodnutý spotrebiteľský úver spĺňa definíciu spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania
s tým, že pôvodný veriteľ bol v zmysle čl. V zmluvy oprávnený kedykoľvek ukončiť oprávnenie čerpať
úver a požadovať splatenie celej pohľadávky zo zmluvy o úvere. V nadväznosti na uvedené konajúci

súd konštatuje, že predmetná zmluva o otvorení a vedení bežného účtu a poskytnutí úveru formou
povoleného prečerpania bola vyhotovená v písomnej forme a obsahuje všetky povinné obsahové
náležitosti zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zmluvy o spotrebiteľskom
úvere formou povoleného prečerpania v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Súd preto vyhodnotil túto zmluvu ako platný právny úkon.

24. Keďže zo žalobcom predložených listinných dôkazov - najmä z platobnej histórie - vyplýva, že
žalovaný čerpal poskytnutý spotrebiteľský úver vo forme povoleného prečerpania v celkovej výške
1.903,01 Eur, súd žalobe v tejto časti vyhovel.

25. Okrem dlžnej istiny úveru si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie poplatkov v sume 91,65 Eur

a úrokov 125,93 Eur. Súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol, pretože žalobca neuniesol
svoju základnú procesnú povinnosť tvrdiť (opísať) rozhodujúce skutočnosti o dôvodnosti a trvaní týchto
nárokov, vyplývajúcu mu z čl. 8 CSP a z § 132 ods. 1 a 2 CSP. Žalobca totiž v žalobe neuviedol
také skutkové tvrdenia, z ktorých by nepochybne vyplývalo, že mu (resp. jeho právnemu predchodcovi)
vznikol nárok na zaplatenie zmluvných úrokov a poplatkov v požadovanej výške. Žalobca v žalobe a ani

v priebehu konania neuviedol, z akej sumy a za aké obdobie si vyčíslil zmluvné úroky vo výške 125,93
Eur. Súd preto nemohol ustáliť, či si žalobca uplatnil tento nárok v súlade so zákonom. Žalobca takisto v
žalobe a ani v priebehu konania neuviedol, aké konkrétne poplatky a za aké obdobie si podanou žalobou
uplatnil. Žalobca len vo všeobecnosti uviedol, že suma 91,65 Eur predstavuje „vyúčtované poplatky“.
Opísanie rozhodujúcich skutočností však nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (porovnaj

§ 132 ods. 2 CSP). Žalobca pritom netvrdil a ani nepreukázal, že sa so žalovaným na platení týchto
poplatkov dohodol, a nepreukázal takisto ani to, že tieto spoplatnené úkony (vymáhanie pohľadávky)
aj v skutočnosti vykonal.

26. Konajúci súd v tejto súvislosti pripomína, že sporové konanie je kontradiktórnym konaním, v

ktorom sa priorizuje procesná aktivita a procesná diligencia strán sporu. Žalobca je povinný v žalobe
opísať všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto je povinný aj náležite
preukázať. Žalobca je povinný tvrdiť tie skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé
privodiť jeho úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia tvrdení
protistrany. To však neznamená, že pasivita žalovaného môže mať za následok povinnosť súdu priznať

akýkoľvek uplatnený nárok. Súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti
žalovaného poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia (porovnaj
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2019 sp. zn. I. ÚS 246/2019). Ako
však súd uviedol už vyššie, žalobca vo svojej žalobe neuviedol ani základné skutočnosti, z ktorých by
vyplývali dôvodnosť a trvanie nároku na zaplatenie vyčísleného zmluvného úroku a nároku na zaplatenie

(zmluvných) poplatkov.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol v tejto časti tak, ako je uvedené vo výroku II. rozsudku a žalobu
žalobcu vo zvyšnej časti zamietol.

27. Keďže sa žalobca dostal s plnením dlžnej istiny do omeškania, žalobca mal nárok domáhať sa aj

zaplatenia príslušného zákonného úroku z omeškania.
Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 uvedeného nariadenia v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania

je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Vzhľadom na uvedené, keďže záväzkový vzťah, z ktorého vznikol žalovanému voči žalobcovi dlh bol
založený zmluvou zo dňa 14.06.2012, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z priznanej dlžnej istiny
1.903,01 Eur vo výške 8,00% p.a., a to od 10.11.2021, až do zaplatenia.

28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1
CSP. Žalobca mal v konaní úspech v časti o zaplatenie 1.903,01 Eur a žalovaný mal v konaní úspech v
zamietnutej časti, teda 217,58 Eur. Čistý úspech žalobcu preto predstavuje jeho nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 79,40 %. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením

vsúladesustanovením§262ods.2CSP,poprávoplatnostitohtorozhodnutia,ktorévydásúdnyúradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného

predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).