Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. január 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/195/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123217846
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7123217846.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom v
D., E. XX, zastúpeného Mgr. Jankou Krakovskou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Tomášikova 35,
IČO: 42 107 920, proti žalovaným: 1/ A. D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F., G. XX, 2/ H. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v F., C. X, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou PIHORŇA, LENÁRT, JAŠŠO,

s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 29, IČO: 50 453 785, o nahradenie prejavu vôle, o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Mestského súdu Košice
sp.zn. 75C/15/2023 zo dňa 13. novembra 2023

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie Mestského súdu Košice č.k. 75C/15/2023-71 zo dňa 13. novembra
2023 vo výroku I. a III. a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

O d m i e t a odvolanie voči výroku II.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením zo dňa 13. novembra
2023 č.k. 75C/15/2023-71 zakázal žalovaným 1/ a 2/ ako podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXXX, a to bytu č. XX nachádzajúci sa na 10. posch. obytného domu na ulici

I.. J. XX v F., vo vchode XX, súp. č. XXXX, postaveného na parc. reg. C č. XXXX a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a zariadeniach a na príslušenstve obytného domu o veľkosti 132/10000
s veľkosťou podielu každého z nich v 1/2, ako ak aj spoluvlastníckeho podielu na pozemku zastavanom
obytným domom zapísanom na LV č. XXXXX, parc. reg. C č. XXXX, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 295 m2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu každého z nich 132/20000
označené nehnuteľnosti akýmkoľvek spôsobom previesť, darovať alebo inak scudziť, alebo zaťažiť

právom tretej osoby, a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok I.). V prevyšujúcej časti
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok II.) a vyslovil, že o nároku na náhradu trov
neodkladného opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej (výrok III.).

2. Rozhodol tak o návrhu, ktorý žalobca doručil spolu so žalobou, kde žiadal, aby súd nahradil prejav
vôle žalovaných ako predávajúcich uzavrieť so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu o prevode

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX a XXXXX vedených Okresným úradom Košice, odbor
katastrálny, kat. úz. K., obec F. - G. D., okres F. A., a to byt č. XX nachádzajúci sa na 10. posch.
obytného domu na ulici I.. J. XX v F., vo vchode XX, súp. č. XXXX, postaveného na parc. reg. C č.
XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach a na príslušenstve obytného
domu veľkosti 132/10000 s veľkosťou podielu žalovaných v 1/2 k celku, ako ak aj spoluvlastnícky
podiel na pozemku zastavanom obytným domom zapísanom na LV č. XXXXX, parc. reg. C č. XXXX,

druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 295 m2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
žalovaných 132/20000.3. Spolu so žalobou žalobca navrhol súdu nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej zakázal žalovaným nakladať s vyššie špecifikovanými

nehnuteľnosťami, a to previesť, darovať alebo inak scudziť, alebo zaťažiť predmetné nehnuteľnosti
právom tretej osoby. Rovnako žiadal, aby súd do právoplatného rozhodnutia vo veci samej uložil
žalovaným zdržať sa akéhokoľvek nakladania s označenými nehnuteľnosťami spôsobilého znížiť ich
hodnotu a zároveň vykonávať všetky potrebné opatrenia, aby sa označené nehnuteľnosti zachovali v
stave, v akom boli žalobcovi ponúknuté na predaj dňa 5.9.2023 a aby žalovaní zabezpečili, aby na

označených nehnuteľnostiach nevznikli žiadne dlhy a nedoplatky.

4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že dôvod, pre ktorý nedošlo k
uzavretiu kúpnej zmluvy medzi sporovými stranami tkvel v obštrukčnom správaní žalovaných. Poukázal
na to, že aj žalobca sa o predaji predmetných nehnuteľností dozvedel z inzercie na internete, teda
žalovaným nič nebráni dotknuté nehnuteľnosti inzerovať a predať. Ak súd žalobe vyhovie, žalobca ako

kupujúci by sa mal stať vlastníkom predmetných nehnuteľností. Je teda daná obava, že v prípade ich
scudzenia pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku (ktorým by súd nahradil prejav vôle žalovaných
uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu) či ich prípadné zaťaženie akýmkoľvek právom tretej osoby, bude
ohrozený výkon rozhodnutia. Tiež poukázal na to, že 5.9.2023 uhradil žalovaným preddavok na kúpnu
zmluvu 1.500 € a dňa 11.9.2023 zložil v prospech žalovaných do notárskej úschovy sumu 108.500 €.

Konanie v smere ignorovať žalobcu je tak v rozpore s dobrými mravmi, keď títo svojvoľne a bezohľadne
porušujú práva a oprávnené záujmy žalobcu. Z ich správania je zrejmé, že nemajú záujem pokračovať
v rokovaní o kúpnej zmluve a ani nevrátili žalobcovi preddavok na kúpnu cenu vo výške 1.500 €.

5. Zo Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy (ZoBKZ) zo dňa 5.9.2023 (čl. I bod 1 ZoBKZ)

mal súd preukázané, že žalobca ako budúci kupujúci a žalovaní ako budúci predávajúcim sa dohodli
najneskôr v lehote do 18.9.2023 uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bude prevod nehnuteľností
špecifikovaných v čl. II ZoBKZ zapísaných na LV č. XXXXX a LV č. XXXXX. Uzavretiu kúpnej zmluvy
mala podľa čl. I bod 2 ZoBKZ predchádzať písomná výzva budúceho kupujúceho adresovaná budúcim
predávajúcim na uzavretie kúpnej zmluvy so zaslaním návrhu kúpnej zmluva s uvedením navrhovaného

termínu podpisu kúpnej zmluvy tak, aby bola kúpna zmluva uzavretá do uplynutia doby podľa bodu 1.
tohto článku. V čl. III ZoBKZ bola dohodnutá kúpna cena vo výške 110.000 €, pričom prvá časť kúpnej
ceny 1.500 € (čl. III písm. a) ZoBKZ) bola uhradená v hotovosti pri podpise tejto ZoBKZ. Prevzatie tejto
časti kúpnej ceny budúci predávajúci potvrdili podpisom tejto zmluvy. Druhá časť kúpnej ceny (čl. III
písm. b) ZoBKZ) vo výške zostatku úverov budúcich predávajúcich, ktoré sú zabezpečené záložným

právom k predmetu kúpy, a to podľa vyčíslenia ČSOB, a.s., mala byť uhradená bezodkladne po povolení
vkladu vlastníckych práv v prospech budúceho kupujúceho, a to z notárskej úschovy zriadenej budúcim
kupujúcim (žalobcom) v prospech budúcich predávajúcich za účelom úhrady druhej časti kúpnej ceny
po predložení prísl. listov vlastníctva použiteľných na právne účely, na ktorých bude ako vlastník v
príslušných spoluvlastníckych podieloch, ktoré sú predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy zapísaný

budúci kupujúci a súčasne budú na príslušných LV evidované všetky ťarchy, ktoré boli evidované na
LV v deň podpisu kúpnej zmluvy. Podpísanú zmluvu o notárskej úschove, vrátanie potvrdenia notára
o zložení dohodnutej časti kúpnej ceny do notárskej úschovy predloží budúci kupujúci predávajúcim v
origináli najneskôr pri podpise riadnej kúpnej zmluvy. Tretia časť kúpnej ceny (čl. III. písm. c) ZOBKZ)
vo výške zostatku sumy dojednanej kúpnej ceny po odrátaní sumy uhradenej podľa písm. a), b) mala

byť uhradená z notárskej úschovy zriadenej budúcim kupujúcim v prospech predávajúcich za účelom
úhrady tretej časti na účet určený zo strany predávajúcich, ktorí označia ako miesto platby, a to v lehote
do 3 pracovných dní od predloženia prísl. LV použiteľných na právne účely, na ktorých bude ako vlastník
v príslušných spoluvl. podieloch, ktoré sú predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy, zapísaný budúci
kupujúci a súčasne budú na príslušných LV evidované všetky ťarchy, ktoré boli evidované na LV v deň

podpisu kúpnej zmluvy. Podpísanú zmluvu o notárskej úschove, vrátanie potvrdenia notára o zložení
dohodnutej časti kúpnej ceny do notárskej úschovy predloží budúci kupujúci predávajúcim v origináli
najneskôr pri podpise riadnej kúpnej zmluvy.

6. Právne vec posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 325 ods. 2 písm. c/, § 326

ods. 1, § 328 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Po konštatovaní, že v danom
prípade sa jedná o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný počas konania, s poukazom na
predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré musia byť splnené kumulatívne, dospel k záveru,
že sú splnené podmienky pre jeho nariadenie.7. V prvom rade sa súd zaoberal dôvodnosťou a trvaním nároku uplatneného žalobcom, pričom
konštatoval, že v danom prípade žalobca osvedčil existenciu (ohrozeného) práva a pravdepodobnosť

nároku aj samotnú existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ktorá je daná existenciou
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzavretej sporovými stranami dňa 5.9.2023, na základe ktorej mala byť
medzi zmluvnými stranami najneskôr do 18.9.2023 uzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom mal byť
prevod bytu spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a na príslušenstve domu
o veľkosti podielu 132/10000 v podielovom spoluvlastníctve žalovaných (každý o veľkosti podielu 1/2

k celku), ako aj prevod spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti 132/20000 (nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXXX a LV č. XXXXX). Vychádzajúc len zo skutočností tvrdených žalobcom a ním
osvedčených mal súd za to, že nárok žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana, nie je celkom zjavne
vylúčený.

8. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že dôvodom na vydanie neodkladného opatrenia je ohrozenie

výkonu rozhodnutia pre prípad úspechu žalobcu v tomto spore, kde poukázal na to, že rozsudok
ukladajúci povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu nahrádza prejav vôle predávajúceho na uzavretie zmluvy,
a preto nie je potrebný súdny výkon takéhoto rozhodnutia, pokiaľ žalovaní svoju povinnosť uzavrieť
kúpnu zmluvu v znení určenom výrokom rozsudku dobrovoľne nesplnia. Bezprostredným účinkom
právoplatnosti takéhoto rozsudku je, že zmluva sa považuje za uzatvorenú dňom nadobudnutia

právoplatnosti tohto rozsudku.

9. Dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia je podľa súdu prvej inštancie potreba bezodkladne
upraviť pomery sporových strán. Súd mal za osvedčené, že žalobca zložil v prospech žalovaných do
notárskej úschovy kúpnu cenu 108.500 € a uhradil žalovaným časť kúpnej ceny 1.500 €. Žalovaní však

nepristúpili k uzavretiu kúpnej zmluvy so žalobcom, pričom mu nevrátili časť kúpnej ceny 1.500 €, navyše
suma 108.500 € je blokovaná v notárskej úschove za účelom zaplatenie kúpnej ceny, čím sú zjavne
obmedzené možnosti žalobcu kúpiť akýkoľvek iný byt. Žalovaní mali zjavný záujem predať dotknuté
nehnuteľnosti v ich podielovom spoluvlastníctve, napokon aj žalobca sa o ponuke týchto nehnuteľností
na predaj dozvedel prostredníctvom inzercie na internete. V prípade, že by došlo k predaju týchto

nehnuteľností žalovanými tretej osobe, zmarila by sa tým možnosť rozhodnúť (nahradiť prejav vôle
žalovaných) vo veci samej.

10. Vychádzal z úvahy, že v štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno
žalobcu generálne zaťažiť povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel žalovaných, smerujúci k

predaju predmetných nehnuteľností. Úmysel, ako bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému
právnemunásledkujezadanýchokolnostíosvedčiteľnýibavovýnimočnýchprípadochasnepomernými
ťažkosťami. Takáto požiadavka by mohla mať ad absurdum za následok, že neodkladné opatrenie s
preventívnym účinkom nemožno dosiahnuť. Z pragmatického hľadiska je navyše nepochybné, že v
prípade súkromnoprávnych úkonov je úmysel konajúcej osoby väčšinou rozpoznateľný až v štádiu, keď

už tomuto úkonu nemožno zabrániť, pretože jeho právne účinky medzičasom nastali alebo k nim dôjde
v bezprostrednej časovej nadväznosti. Nenariadením neodkladného opatrenia by sa podľa súdu sťažilo
postavenie žalobcu do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.

11.Súdnapokondospelkzáveru,ženariadenímneodkladnéhoopatreniavzneníuvedenomvenunciáte

tohto uznesenia, sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav a ani nevznikne neprimeraná výhoda na
strane žalobcu a neprimeraná ujma na strane žalovaných. Obmedzenie žalovaných je totiž len dočasné
do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

12. V prevyšujúcej časti súd návrh žalobcu (o zdržanie sa nakladania s dotknutými nehnuteľnosťami

žalovanými, ktorými by sa znížila ich hodnota a vykonávať opatrenia, aby sa nehnuteľnosti zachovali v
stave, v akom boli ponúknuté žalobcovi na predaj 5.9.2023, ako aj povinnosť žalovaných zabezpečiť,
aby na nehnuteľnostiach nevznikli žiadne dlhy a nedoplatky) súd zamietol, nakoľko v tejto časti je návrh
nevykonateľný.

13. Nakoľko rozhodnutie o neodkladnom opatrení nie je v tomto prípade konečným rozhodnutím, súd o
trovách spojených s neodkladným opatrením rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.14. Proti uvedenému uzneseniu podali žalovaní odvolanie v celom rozsahu z dôvodu, že neboli
splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia a navrhli, aby odvolací súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol (teda, aby uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia zamietne).

15.1. Žalovaní namietali nedostatočné zistenie skutkového stavu, nakoľko nebolo preukázané, že L. F.
bola poverená žalobcom zaňho konať a následne konala vo svojom mene, pričom tvrdila, že žalobca
nemázáujemokúpubytuakupujúcabudeona(následnezaslalaajtakýtonávrh). Zdôraznili,žežalobca

chcel po podpise zmluvy o budúcej zmluve meniť subjekt, s ktorým sa má kúpna zmluva uzatvoriť,
nakoľko už nemal byť kupujúcim, ale mala ňou byť jeho partnerka a následne L. F.. Zároveň mal ďalšie
návrhy na zmeny týkajúce sa spôsobu úhrady kúpnej ceny, pričom podľa žalovaných podmienky boli
nezrozumiteľné a nevykonateľné a vytvárali veľkú dávku právnej neistoty. Žalovaní pripojili návrh kúpnej
zmluvy zo strany L. F. a vyjadrenie k pripomienkam. Vzhľadom na to, že žalobca už nepožadoval
uzatvorenie zmluvy a novým kupujúcim mala byť L. F., žalovaní mali za to, že jeho vôľa uzatvoriť kúpnu

zmluvu netrvala, pričom vo vzťahu k L. F. neexistuje žiaden právny záväzok z ich strany, aby s ňou
uzatvorili akúkoľvek kúpnu zmluvu. Z predloženej mailovej komunikácie jasne vyplýva, že dňa 5.10.2023
došlonažiadosťžalobcukzmenekupujúceho,jehovôľauzavrieťprávnyúkontedanetrvala,navšetkých
ďalších dokumentoch, vrátane zaslaných návrhov kúpnej zmluvy, už žalobca nebol vedený. Tvrdenia
žalobcu, že došlo trikrát z ich strany k zmareniu uzatvorenia zmluvy nie sú pravdivé.

15.2. Žalovaní zdôraznili aj to, že zmluva, ktorá tvorí petit žaloby, im nikdy nebola doručená, a to aj
napriek tomu, že sa o to niekoľkokrát usilovali.
15.3. Ďalej poukázali na to, že žalobca vložil do notárskej úschovy finančné prostriedky dobrovoľne,
a predovšetkým predčasne, nakoľko táto povinnosť žalobcovi v zmysle zmluvy o budúcej zmluve
nevznikla, a preto takéto jeho konanie nemôže byť posúdené v ich neprospech. Potom, ako došlo

k zmene subjektu dňa 5.10.2023, keď žalobca netrval na uzatvorení kúpnej zmluvy, už nemusela naďalej
trvať ani notárska úschova.
15.4. Rovnako konanie žalobcu, ktorý si objednal firmu na rekonštrukciu bytu, bolo tiež predčasné,
dobrovoľné, bez akéhokoľvek právneho titulu.
15.5. Žalovaní tiež zdôraznili, že uvedené skutočnosti osvedčili ešte pred vydaním samotného

neodkladného opatrenia a zdôraznili, že nakoľko žalobca naďalej netrval na podpise kúpnej zmluvy, je
potrebné prihliadnuť na ich zmluvnú voľnosť.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných ako podané
včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 369 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaných je dôvodné.

17. Súd prvej inštancie nevenoval náležitú pozornosť dôslednému skúmaniu všetkých zákonných

podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci, v dôsledku čoho je predčasný,
a teda aj nesprávny jeho záver o nesplnení zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného
opatrenia.

18. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

21. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti

uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.22. V prejednávanej veci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný spolu s návrhom na
začatie konania vo veci samej.

23. V zmysle citovaných zákonných ustanovení predpokladom nariadenia neodkladných opatrení po
začatí konania vo veci samej je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že
exekúcia bude ohrozená (osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy), 3. preukázanie
vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej.

24. Tak ako na to poukázal aj súd prvej inštancie, všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené
kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie každú jednotlivo, ako aj v ich
vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti,
ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť
osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má

poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych
pomerov sporových strán by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené. Zároveň
pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa
nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv
dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených

záujmov (teda, či ide o zásah primeraný). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce,
pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň
osvedčené. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako
nanajvýš pravdepodobné

25. Z povahy veci vyplýva, že splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia
súd skúma predovšetkým z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom navrhovateľ
je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán
a opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana.

26. Ak však pred rozhodnutím o návrhu je doručené vyjadrenie druhej strany obsahujúce tvrdenia
o nedôvodnosti návrhu, je potrebné sa s týmito tvrdeniami zaoberať a zaujať k nim stanovisko.

27. Z povahy veci tiež vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno

poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného
nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Súd je vždy povinný skúmať
pravdepodobnosť chráneného nároku ad hoc a podľa aktuálneho stavu konania (Civilný sporový
poriadok, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, C.H.Beck, 2016, str. 1106). Navrhovateľ
preto musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

28. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti
potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza tiež z predpokladu, že
dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie

ako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd
nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok
vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá
jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov
a elementárnu právu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že

chránený nárok je dôvodný a trvá. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu
viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než
pravdepodobnosť jej zamietnutia (Civilný sporový poriadok, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD.
a kolektív, C.H.Beck, 2016, strana 1108).

29. Povinnosťou súdu je preto posudzovať splnenie podmienky osvedčenia hodnovernosti a trvania
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana z toho hľadiska, aká je miera pravdepodobnosti vyhovenia
žalobe vo veci samej, po podaní ktorej bolo navrhnuté nariadenie neodkladného opatrenia, a to ztoho hľadiska, či miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe v danom štádiu konania je vyššia, než
pravdepodobnosť jej zamietnutia.

30. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia, dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana, súd vyvodil z existencie zmluvy o budúcej zmluve uzatvorenej medzi sporovými
stranami. Hodnovernosti a trvania tohto nároku však neskúmal dostatočne z vyššie uvedených hľadísk,
teda neposudzoval na základe tvrdení žalobcu v žalobe a predložených listinných dôkazov, aká je miera
pravdepodobnosti vyhovenia žalobe o nahradenie prejavu vôle.

31. Iba samotná tá skutočnosť, že žalobca podal žalobu o nahradenie prejavu vôle, sama osebe
neznamená osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana samotná táto
skutočnosť ešte nezakladá ani jeho právo uzatvoriť kúpnu zmluvu.

32. Pre záver súdu, či žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,

však nestačí iba poukaz na existenciu zmluvy o budúcej zmluve. Povinnosť žalovaných uzatvoriť
zmluvu o prevode vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti je potrebné posudzovať na základe
skutkových tvrdení žalobcu v žalobe a predložených listinných dôkazov a vyvodiť z nich záver o
miere pravdepodobnosti jeho úspechu vo veci samej o nahradenie prejavu vôle. Nepostačuje pritom
iba abstraktná pravdepodobnosť vyhovenia žalobe a pre záver o pravdepodobnosti úspešnosti žaloby

je potrebné zaoberať sa konkrétnymi žalobcom uvedenými tvrdeniami z hľadiska, či tieto sú spôsobilé
privodiť úspech žalobcu v konaní.

33. V tomto štádiu konania súd dokazovanie nevykonáva, preto môže vychádzať iba z opisu skutočností
uvedeného v žalobe, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a prípadných ďalších písomných

podaniach strán sporu a z doposiaľ predložených listinných dôkazov. Musí pritom brať zreteľ aj na
vyjadrenia žalovaných a nimi predložené dôkazy.

34. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že žalovaní doručili Mestskému súdu Košice už dňa 13.11.2023
vyjadrenie, v ktorom uviedli skutočnosti, na ktoré poukazujú aj v odvolaní a pripojili návrh zmluvy

oprevodenehnuteľností,kdeakokupujúcajeuvedenáL.A.F..Zároveňpoukázalinato,žepodľačl.Ibod
1 Zmluvy žalobca bol povinný zaslať žalovaným výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy spoločne s návrhom
kúpnej zmluvy, a teda samotné zaslanie výzvy bez kumulatívneho naplnenia ďalšej podmienky, ktorou
je doručenie návrhu kúpnej zmluvy, je porušením zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu. Podľa nich
návrh kúpnej zmluvy bolo možné vyhotoviť a doručiť aj bez predchádzajúceho vyčíslenia zostatku úveru

žalovaného,pričompovinnosťzaslaťvyčísleniepredzaslanímsamotnéhonávrhunikdynebolaobsahom
samotnej zmluvy (táto povinnosť nevyplýva zo zmluva, ako to uviedol aj žalobca).

35. Osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, pritom nie je možné
stotožňovať s osvedčením potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, resp. s osvedčením

obavy, že exekúcia bude ohrozená, keďže ide o dve samostatné zákonné podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia, ako bolo uvedené vyššie.

36. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie vo výroku I. a výroku III.
podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

37. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť návrh žalobcov na nariadenie neodkladného
opatrenia v zmysle vyššie vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu, t.j. jeho povinnosťou bude
skúmať osobitne všetky zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania

vo veci samej, každý osobitne vyhodnotiť z toho hľadiska, či tento predpoklad je splnený a následne ich
skúmať aj v ich vzájomnej súvislosti, či odôvodňujú nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia,
pričom bude vychádzať výlučne z tvrdení žalobcov v žalobe, v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, v jeho doplnkoch a v ďalších písomných podaniach (odvolanie žalobcov a ich doplnenie) a
z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu.

38. O odmietnutí odvolania proti výroku II. o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti rozhodol odvolací
súd podľa ust. § 386 písm. b/ CSP v spojení s ust. § 359 CSP.39. Odvolanie však môže podať iba strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Výrokom II.
o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti bolo rozhodnuté v prospech žalovaných, ktorí preto nie sú
osobami oprávnenými na podanie odvolania proti tomuto výroku, z ktorých dôvodov odvolací súd ich

odvolanie proti tomuto výroku odmietol a tento výrok preto nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom
odvolacieho prieskumu.

40. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí vo veci
samej.

41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).