Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-30S/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200011
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200011.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov
senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., 2/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX
E.,3/H.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.D.,XXXXXE.,4/I.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomJ.XXX/XX,XXX
XX E., 5/ D. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX E., 6/ L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.

XXX/XX, XXX XX E., 7/ A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX E., 8/ N. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpení: LALINSKÝ ADVOKÁT, s.r.o., advokátska kancelária,
JUDr. Andrej Lalinský, advokát a konateľ, so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina IČO: 47 253 096 proti
žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, pozemkový referát, Vysokoškolákov
8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania 1/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom
Búdkova 36, 817 15 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 17 335 345, 2/ Slovenská republika - Fakultná
nemocnica s poliklinikou Žilina, so sídlom ul. Vojtecha Spanyola 43, 012 07 Žilina, IČO: 17 335 825,

právne zastúpený: HADBÁBNY & spol., advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Prielohy 1012/1C, 010
07 Žilina o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP6-2021/038355-003, zo dňa
11. novembra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcom 1/ až 8/ právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Ďalším účastníkom 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný úrad Žilina, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. OÚ-ZA-
PLO1-2021/003590-084 zo dňa 23.07.2021 rozhodol podľa § 5 ods.2 zákona č.503/2003 Z. z.
o navrátení vlastníctva k pozemkom a o znení a doplnení zákona NR SR č.180/1995 Z. z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon
č. 503/2003 Z. z.“) výrokom I. tak, že právnym nástupcom v priebehu konania zomrelých navrhovateľov

A. B., H. B., I. M., teda žalobcom 1/ až 8/ nevrátil vlastnícke právo k EN parcele č. 5178/1 - zastavaná
plocha o výmere 728 m2 v k. ú. E., ktorá bola vytvorená z časti komasovanej parcely č. 5178 v k. ú.
E. - pôvodne evidovanej v komasačnom hárku č.0559, ako zastavaná plocha o výmere 1341 m2 na
spoluvlastníkov L. B., nebohý a vdova B., P. G. a zároveň im nepriznal ani právo na náhradu podľa §
6 ods.2 zákona č. 503/2003 Z. z., nakoľko bolo v konaní preukázané, že neboli k tejto časti splnené
podmienky uvedené v § 1 písm. a) a b) zákona č. 503/2003 Z. z. pre priznanie nároku.

2. Výrokom II. prvostupňový správny orgán rozhodol, že právnych nástupcov v priebehu konania
zomrelých navrhovateľov A. B., H. B., I. M., teda žalobcom 1/ až 8/ nevracia vlastnícke právo k EN
parcele č. 5178/2-záhrada o výmere 647 m2 v k. ú. E., ktorá bola vytvorená z časti komasovanej parcelyč. 5178 v k. ú. E. – pôvodne evidovanej v komasačnom hárku č. 0559, ako zastavaná plocha o výmere
1341 m2 na spoluvlastníkov L. B., nebohý a vdova N. B., P. G. a zároveň im nepriznal ani právo na
náhradu podľa § 6 ods.2 zákona č.503/2003 Z. z., nakoľko v konaní v tejto časti nebolo preukázané

splnenie podmienky uvedenej v § 3 ods. 1 písm. j) zákona č.503/2003 Z. z. pre priznanie nároku.
3. Žalovaný, ako odvolací orgán, na základe podaného odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového
správneho orgánu rozhodnutím č. OÚ-ZA-OOP6-2021/038355-003 zo dňa 11.11.2021 rozhodol tak, že
odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie OÚ Žilina, pozemkového a lesného odboru-prvostupňového
správneho orgánu.

4. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že ide v prípade odvolaním napadnutého
rozhodnutia o druhé rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu po tom ako prvé rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu bolo odvolacím orgánom zrušené a vec vrátená prvostupňovému
správnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie so záverom odvolacieho orgánu, že v konaní bude
potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, aby sa jednoznačne preukázalo, kedy a akým titulom prešiel
pozemok na štát, v akom druhu pozemku a v akej výmere bol v čase prechodu na štát vedený v evidencií

nehnuteľností.
5. Žalovaný tiež v odôvodnení uviedol, že po doplnení dokazovania bolo vydané nové rozhodnutie
prvostupňovým správnym orgánom.
6. Z predloženého administratívneho spisu mal žalovaný za preukázané, že dokladom, ktorý preukazuje
prechod parcely predmetu konania EN č.5178 z komasačného hárku č.0559 do vlastníctva štátu

v rozhodujúcom období, t. j. od 25.02.1948 do 01.01.1990 je kúpnopredajná zmluva uzatvorená dňa
08.12.1977, ktorá nadobudla právnu účinnosť dňom jej schválenia finančným odborom ONV Žilina pod
č. Fin. 1078/1977-72/1 zo dňa 30.12.1977. Predmetom kúpnej zmluvy je nehnuteľnosť – pozemok,
zapísaný v pozemkovej knihe pri štátnom notárstve v Žiline, v k. ú. mesta Žilina parcela č. EN 5178, ev. č.
461 o výmere 1281 m2, na ktorom sú z časti stavby a z časti nezastavaný voľný priestor /dvor, záhrada/

ďalej rodinný dom č. 2104, nachádzajúci sa na Hlbokej ceste s ďalšími stavbami a príslušnosťami /
drobné stavby/ ako aj jednotlivá stavba pod č. 3109, ďalej spevnené plochy, oplotenia, porasty –
stromy, kríky a všetko ostatné, čo je uvedené v súdnoznaleckom odhade vypracovanom znalcom
z odboru staviteľstva Antonom Třískom zo dňa 20.04.1976. V zmysle vyjadrení právnych nástupcov
po žiadateľoch v tom zmysle, že časť parcely predmetu konania EN č. 5178 tvorila záhrada a taktiež

s poukazom na právny názor vyslovený odvolacím orgánom v rozhodnutí o odvolaní zo dňa 12.08.2020
prvostupňový správny orgán vykonal šetrenie, za účelom jednoznačného preukázania, ako bol pozemok
predmetu konania vedený v evidencií nehnuteľností v čase jeho prechodu do vlastníctva štátu v zmysle
kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 08.12.1977, t. j. o aký druh pozemku sa podľa evidencie nehnuteľností
skutočne jednalo. V zmysle vyjadrení OÚ v Žiline, katastrálneho odboru pod č. K-2348/2020 zo dňa

08.09.2020 na podklade žiadosti správneho orgánu vyplynulo nasledovné: technickým podkladom
rozhodnutia č. D 1460/75-6 (rozhodnutie vo veci dedičstva po poručiteľovi F. B. – otec navrhovateľov)
bola identifikácia parciel zo dňa 04.12.1975, v ktorej sa uvádza, že v PKV č. 277 v k. ú. E. bola
evidovaná pkn. par. č. 2192 - dom č. 818 o výmere 1200 siah, ktorá bola identifikovaná na stav evidencii
nehnuteľností (EN) ako parcela EN č. 5178 – dom č. 2104 o výmere 1281 m2, parcela EN č. 5180 – dom

č. 1420 o výmere 184 m2, parcela EN č. 5181 – záhrada o výmere 442 m2, parcela EN č. 5182 – pas.
o výmere 1009 m2. Na základe rozhodnutia č. D 1460/75-6 bola pod číslom zmeny 185/76 zapísaná
do LV č. XXXX v k. ú. E. do jeho časti - „A - majetková podstata“ – parcela EN č. 5178 - zastavaná
plocha o výmere 1281 m2. Vlastnícke právo k predmetnému pozemku bolo v LV č. XXXX v k. ú. E.
evidované v prospech vlastníkov: B. A., nar. XX.XX.XXXX v spoluvlastníckom podiele 7/36; B. H., nar.

XX.XX.XXXX v spoluvlastníckom podiele 7/36; M. I., P. B., nar. XX.XX.XXXX v spoluvlastníckom podiele
7/36. Ďalšia zmena na LV č. XXXX na parcelách EN č. 5178/1 a 5178/2 bola v roku 1978. OÚ Žilina,
katastrálny odbor vyhľadal v spise zmien za rok 1978 opis zmeny údajov evidencie nehnuteľností, ktorá
bola vykonaná pod č. 84/78. V tejto kópií zmien v časti označenia a dôvod zmeny je uvedené: „Pri
reambulácií prečíslované, viď. mapu reambulovanú a pozemkovú“. Uvedená zmena je zapísaná v LV č.

XXXX v k. ú. E. pri parcelách EN č. 5178/1 a č. 5178/2. Okresný ústav národného zdravia v Žiline žiadal
dňa 03.05.1978 o zápis vlastníctva do EN pozemok par. č. EN 5178, ev. č. 461 vo výmere 1281 m2,
ktoré sa nachádza v kat. území mesta Žiliny, ako aj budovy nachádzajúce sa na časti tohto pozemku:
budova čísl. 2104 a čísl. 3109 s príslušnosťou podľa pripojenej, právoplatnej kúpnopredajnej zmluvy. Pri
zápise listiny sa zistilo, že parcela EN č.5178 je po reambulácií z roku 1978 podlomená na parcelu EN č.

5178/1, zastavané plochy o výmere 728 m2 a parcela EN č. 5178/2, záhrada o výmere 647 m2. V súpise
zmien z roku 1979 o opise zmeny údajov evidencie nehnuteľností sú zapísané pod č. 77/79. Na základe
kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 08.12.1977 bol LV č.XXXX v k. ú. E. v celom rozsahu zrušený. Parcely
EN č. 5178/1, č. s. 2104 a EN č. 5178/2 boli následne zapísané do LV č. XXX, k. ú. E. na vlastníka Čs.štát – Okresný ústav národného zdravia Žilina. Kúpnopredajná zmluva zo dňa 08.12.1977 bola do EN
zapísaná na LV č. XXX, k. ú. E. dňa 05.11.1979 pod č. zmeny 77/79.
7. Žalovaný ako odvolací orgán dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán dospel k správnemu

názoru pri posúdení uplatneného nároku a to z reambulovaných údajov (jednorázové prešetrenie,
zameranie a zobrazenie zmien predmetov merania a prešetrenia do danej mapy; pravidelná revízia
pozemkového katastra, opravenie a doplnenie starších plánov a máp podľa nového merania). V zmysle
týchto údajov bola EN parcela č. 5178 o výmere 1281 m2 rozdelená na EN parcelu č. 5178/1 zastavaná
plocha o výmere 728 m2 a EN parcela č. 5178/2 záhrada o výmere 647 m2. Správne tak prvostupňový

orgán rozhodol v bode 1. výroku napadnutého rozhodnutia o nevrátení vlastníckeho práva k EN parcele
č. 5178/1- zastavaná plocha o výmere 728 m2 v k. ú. E. a nepriznaní ani práva na náhradu, nakoľko bolo
v konaní preukázané, že neboli v tejto parcele splnené podmienky uvedené v § 1 písm. a) a d) zákona
č. 503/2003 Z. z., nakoľko sa nejednalo o poľnohospodársky pôdny fond a ani o pozemky, ktoré do neho
patria a ani o lesný pôdny fond, ale sa jednalo o zastavanú plochu. Zákon ustanovuje taxatívne, ktorý
majetok možno vrátiť pôvodnému vlastníkovi. Nie však všetky pozemky, ktoré v roku 1948 – 1989 prešli

na štát alebo právnickú osobu, podliehajúcu režimu zákona č. 503/2003 Z. z.. Nevzťahuje sa na ďalšie
nehnuteľnosti (stavby, ostatné pozemky, ktoré v čase prechodu na štát neboli poľnohospodárske alebo
lesné), na živý a mŕtvy inventár a ani na porasty. Je zrejmé, že nehnuteľnosti označené ako dom a dvor,
poľnohospodársky pôdny fond netvoria, ani do neho nepatria a preto nemôžu byť predmetom reštitúcie
podľa zákona č. 503/2003 Z. z.. V čase prechodu EN č. 5178 do vlastníctva Československého štátu

– Okresný ústav národného zdravia v Žiline, bola časť predmetnej parcely (EN č. 5178/1 zastavaná
plocha o výmere 728 m2) zastavaná rodinným domom č. 2104, jedno-izbovým domom č. 3109 vo
dvore, drobnými stavbami – dreváreň, šopa, sklad, dielňa, garáž a k nim prislúchajúcim dvorom, čo
priamo potvrdzuje aj v orientačných plánoch, ktorý je súčasťou oceňovaného elaborátu – odhadu zo dňa
20.4.1976 vypracovaného znalcom z odboru staviteľstva Antonom Třískom.

8. K výroku II. prvostupňového rozhodnutia odvolací orgán zaujal rovnaké stanovisko vo svojom
odôvodnení ako zaujal prvostupňový správny orgán. Odvolací orgán naviac poukázal na judikatúru NS
SR, konkrétne na Rozsudok č. 10Sžr/106/2016. Skonštatoval, že z predložených listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v predloženom administratívnom spise nie je možné jednoznačne vzhliadnuť
existenciu nápadne nevýhodných podmienok a preto sa odvolací orgán v tejto časti posúdenia

reštitučného nároku v plnom rozsahu stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, že kúpna
zmluva zo dňa 08.12.1977 nebola uzavretá v tiesni a za nápadne nevýchodných podmienok z dôvodu
nesplnenia jednej z podmienok uvedených v § 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z. z. a to nápadne
nevýhodných podmienok. Odvolací orgán – žalovaný zdôraznil, že pri reštitučnom titule uplatnenom
podľa § 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z. z. zákonodarca úspešnosť navrhovateľov podmienil

kumulatívnym splnením obidvoch podmienok a to tiesne a nápadne nevýhodných podmienok kúpnej
zmluvy, pričom dôkazným bremenom zaťažil navrhovateľov. Nápadne nevýhodné podmienky treba
posudzovať podľa konkrétnych okolností daného prípadu, musia objektívne existovať v čase právneho
úkonu a nemôžu spočívať v subjektívnom cítení dotknutej osoby. Právni nástupcovia po navrhovateľoch
v priebehu konania zomrelých navrhovateľoch nedoplnili spis resp. nepredložili v konaní také dôkazy,

ktoré by preukazovali plnenie nápadne nevyhnutných podmienok a teda neuniesli dôkazné bremeno.
9. V závere odôvodnenia svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní preskúmal
napadnuté rozhodnutie a priložený materiál a skonštatoval, že v konaní neboli porušené ustanovenia
zákona č.503/2003 Z. z. a zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní, že prvostupňový správny orgán
vykonal dostatočné dokazovanie, z vykonaného dokazovania vyvodil správne závery a napadnuté

rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.
10. Žalobcovia 1/ až 8/ sa včas podanou správnou žalobou domáhali tak zrušenia rozhodnutia
žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému alebo prvostupňovému
správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si žalobcovia uplatnili náhrady trov
konania.

11. Podanú správnu žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov a že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci a tiež, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Zároveň

žalobcovia ako žalobný dôvod uviedli tiež, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo
opatrenia vo veci samej.12. V úvodnej časti podanej správnej žaloby žalobcovia opísali skutkový stav. Uviedli, že ich právni
predchodcovia si uplatnili reštitučný nárok na vrátenie vlastníctva k pozemku k. ú. E., parcela č. 5178
z hárku 0559, zastavaná plocha o výmere 1341 m2. Namietali, že konajúcemu prvostupňovému orgánu

zaslali vyjadrenie zo dňa 19.07.2021 v ktorom uviedli, že napriek skutočnosti, že pozemok bol do
vlastníctva štátu prevedený kúpnou zmluvou, vznikol žalobcom nárok na vrátenie vlastníctva k pozemku,
a to s poukazom na § 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z. z., keďže kúpna zmluva bola uzavretá
v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Žalobcovia vo svojom vyjadrení navrhovali, aby za
účelompreukázaniaichtvrdeníbolivypočutísvedkovia,ktoríbývaliavyužívalipredmetnénehnuteľnosti,

resp. bývali v bezprostrednom susedstve. Svedkovia mali preukázať najmä nátlak a hrozbu vyvíjanú zo
strany predstaviteľov vtedajšieho režimu – štátu. Vtedajší vlastníci teda pod hrozbou straty zamestnania
(F. B. bol riaditeľ a zakladateľ ČSAD), vyvlastnenia, hrozba neposkytnutia žiadnych finančných
náhrad ani bytovej náhrady, boli prinútení následne dokumenty podpísať. Žalobcovia v odvolaní proti
prvostupňovémurozhodnutiupoukazovalinaskutočnosť,žekonajúciprvostupňovýorgánsanezaoberal
ani reálnym spôsobom využitia pozemku, a tiež, že sa riadne nevysporiadal s dôvodmi, pre ktoré

nevykonal výsluch navrhovaných svedkov, a to napriek skutočnosti, že žalobcovia týchto riadne navrhli
a aj odôvodnili, za akým účelom a čo konkrétne majú títo svedkovia preukázať. Tak, ako je už uvedené,
svedkovia mali jednoznačne preukázať dôvody, že existuje nárok na navrátenie vlastníckeho práva,
resp. nárok na náhradu. Návrhy na vykonanie dokazovania svedeckými výpoveďami teda boli riadne
odôvodnené, čo konajúci prvostupňový orgán úplne odignoroval. Žalobcovia tiež poukázali na konanie

vedené pred Okresným súdom Žilina v sp. zn. 7C/170/1992, ktoré sa zaoberalo identickými okolnosťami,
ako je prípad žalobcov, pričom nehnuteľnosti boli konečným rozhodnutím súdu žiadateľom navrátené.
Žalobcovia v správnej žalobe opätovne poukázali na skutočnosť, že prvostupňový orgán a žalovaný
sa navrhovanými dôkazmi zaoberali len okrajovo, pričom pokiaľ by konajúci orgán dôkazy riadne
vykonal, tieseň pri podpise kúpnopredajnej zmluvy vyvinutá na vtedajších vlastníkov by bola riadne

preukázaná. Žalobcovia považujú napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu za
nesprávne, keďže vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Konajúce orgány nevykonali
riadne navrhované výsluchy svedkov. Žalobcovia preto predložili čestné vyhlásenia osôb, ktorí buď
bývali v rodinnom dome a užívali predmetnú nehnuteľnosť alebo bývali v bezprostrednom susedstve.
Z čestných vyhlásení je zrejmé, že dlhšie v čase pred podpisom kúpnopredajnej zmluvy zo dňa

08.12.1977, na predmetných nehnuteľnostiach, bez súhlasu ich vlastníkov začali výkopové a stavebné
práce, a to aj napriek skutočnosti, že s týmto vlastníci a užívatelia nehnuteľnosti nesúhlasili a nepoznali
dôvod takýchto prác, resp. tento im bol len oznámený, a to, že pokiaľ kúpnopredajnú zmluvu nepodpíšu,
nehnuteľnosť im bude odobratá bez nároku na akúkoľvek náhradu. Čestné vyhlásenia tiež potvrdzujú,
že vlastníci týchto nehnuteľností boli nátlakom prinútení podpísať kúpnopredajnú zmluvu, pričom tento

nátlak bol spôsobený aj začatými prácami na ich nehnuteľnostiach. Vlastníci však nikdy dobrovoľne
s predajom a prácami na ich nehnuteľnostiach nesúhlasili. Žalobcovia tiež poukázali na skutočnosť, že
zosamotnéhopôdorysurodinnéhodomujezrejmé,žetentobolmenší,akopozemokpôvodnejparcelyč.
5178 z hárku 0559, zastavaná plocha o výmere 1341 m2. Je zrejmé, že rodinný dom nemal výmeru 1341
m2, a teda je nepochybné, že parcela nemohla byť celá zastavaná, teda je zrejmé, že len časť uvedenej

parcely bola zastavaná plocha a zvyšok bol využívaný ako záhrada a pôda na poľnohospodárske
účely. Predchodcovia žalobcov a teraz žalobcovia, nemôžu niesť bremeno nesprávneho zápisu druhu
pozemku, t. j. že celý pozemok bol vedený ako zastavaná plocha, a to aj napriek skutočnosti, že
toto sa nezhodovalo s realitou. Toto tvrdenie potvrdzuje aj samotná kúpnopredajná zmluva zo dňa
08.12.1977, kde je v článku I. jednoznačne uvedené, že ide o pozemok „na ktorom sú z časti stavby

a z časti nezastavaný – voľný priestor /dvor, záhrada/ ďalej rodinný dom č. 2104..... ako aj jednoizbová
stavba pod čísl. 3109“. Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že napriek tomu, že konajúce orgány mali
k dispozícií túto zmluvu, vôbec sa nezaoberali reálnym využitím pozemku, ale jednoducho odkázali na
skutočnosť, že išlo o zastavanú plochu, čo však aj samotná kúpnopredajná zmluva vyvrátila. Žalobcovia
ďalej poukázali na dokument Kúpa rod. domu od A. B. a spol. Žilina zo dňa 30.09.1977, kde je

v predposlednom odseku uvedené, že „Ak vlastník nepristúpi na Kúpnu cenu podľa nami upraveného
ocenenia, požiadajte odbor ÚPA – MSNV o vyvlastnenie nehnuteľnosti“. Z uvedeného je nepochybné,
že na právnych predchodcov žalobcov bol vyvinutý nátlak, že pokiaľ nedôjde k podpisu kúpnej zmluvy
ich nehnuteľnosť bude vyvlastnená. Taktiež ani jeden z konajúcich orgánov sa touto skutočnosťou
nezaoberal. Žalobcovia tiež k správnej žalobe predložili Vyvlastňovací výmer zo dňa 14.05.1952.

13. Žalobcovia ďalej poukázali podľa nich aj na chybné skutočnosti uvedené na strane 11 v rozhodnutí
Okresného úradu Žilina, pozemkového a lesného odboru zo dňa 23.07.2021, a to ohľadom vlastníctva
nehnuteľností D. B.. Žalobcovia predložili Záväzné prehlásenie zo dňa 04.01.1978, ktoré dal D. B.,
narodený XX.XX.XXXX a v ktorom uvádza, že „nie som vlastníkom a ani spoluvlastníkom nehnuteľností,ktoré sú predmetom vykúpenia Okresným ústavom národného zdravia v Žiline/ podľa výpisu z evidencie
nehnuteľností strediska Geodézie v Žiline z 12.12.1977, podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX,
evidenčného listu č. 461/ čísl. parcele 5178 a dom č. 2104/ výmera pozemku 1281 m2/, ktorých

nehnuteľností sú výlučnými vlastníkmi: H. B., P. Q. a jej deti A. B., H. B. a I. M., P. B.. Ja som vlastníkom
domu č. 818/1420 a prísl., čo nie je predmetom výkupu.“ Vyššie uvedená skutočnosť taktiež potvrdzuje,
že konajúce orgány riadne nezistili skutkový stav veci, čo spôsobilo nesprávne rozhodnutie vo veci.
14. Žalobcovia tiež predložili k správnej žalobe dokument zo dňa 11.12.1977, vo veci Kúpnopredajná
zmluva o nehnuteľnosti – H. B. a spol. – schválenie, kde sa uvádza, že „Pôvodne vyčíslená cena

Kčs 249.600,70 bola upravená finančným odborom ONV na Kčs 237.953,45 – zníženie o 11.647,25
Kčs.“ Aj táto skutočnosť potvrdzuje, že právni predchodcovia žalobcov nemohli jednať o podmienkach
predaja nehnuteľnosti a aj z uvedeného dokumentu je zrejmé, že išlo o nápadne nevýhodné podmienky.
Konajúce orgány sa taktiež ani touto skutočnosťou nezaoberali.
15. Žalobcovia v správnej žalobe opakovane poukázali na rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn.
7C/170/92 – 108 zo dňa 14.07.1994 z ktorého odcitovali pasáž týkajúcu sa tiesni. Podľa ich názoru

je úplne nepochybné, že išlo o totožnú situáciu ako v prípade právnych predchodcov žalobcov, a to
tiesne v podobe listu, ktorý hrozil vyvlastnením, začatie zemných a výkopových prác cca. pol roka pred
podpisom kúpnej zmluvy – čo vyvolal u vlastníkov nehnuteľností strach, nápadne nevýhodné podmienky,
a to kúpna cena, ktorá bola za nehnuteľnosti vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov v sume Kčs
237.953,45 a presťahovanie sa z rodinného domu so záhradou a poľom na pestovanie zeleniny a ovocia

do 4-izbového bytu. Konajúce orgány, t. j. prvostupňový správny orgán a následne aj žalovaný napriek
jasnému konštatovaniu Okresného súdu Žilina uviedli, že v prípade právnych predchodcov žalobcov
nešlo o tieseň a nápadne nevýhodné podmienky, a to aj napriek skutočnosti, že išlo o úplne totožnú
situáciu ako v konaní pred Okresným súdom Žilina v sp. zn. 7C/170/92. Aj toto konanie je v rozpore
s právnou istotou žalobcov.

16. Podľa žalobcov žalovaný nepostupoval podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (Správny poriadok). Odvolací orgán sa musí v rozhodnutí vysporiadať so všetkými námietkami
uvedenými v odvolaní (rozsudok NS SR Sž 73/01), pričom ide o právne záväzné pravidlo. Odôvodnenie
má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. V odôvodnení druhostupňového orgánu
je vhodné v úvode popísať doterajší priebeh konania, kto a kedy podal odvolanie, resp. rozklad.

Ďalej sa stručne opíše, čo účastník konania vo svojom odvolaní namietal, čo navrhuje a súčasne sa
reaguje na všetky jeho podnety a tvrdenia. Podľa žalobcov žalovaný napadnuté rozhodnutie riadne
neodôvodnil napriek tomu, že to je jeho zákonná povinnosť (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku), resp.
napadnuté rozhodnutie odôvodnil veľmi všeobecne až vyhýbavo, pričom s niektorými dôvodmi sa vôbec
nevysporiadal. Žalobcovia majú za to, že prvostupňový orgán a ani žalovaný sa teda týmto ustanovením

neriadili,keďževôbecnevyhodnotilidôkazynachádzajúcesavsprávnomspise,resp.nevykonalidôkazy
navrhované žalobcami. Na túto skutočnosť upozorňovali žalobcovia už vo svojom odvolaní, avšak
žalovaný sa s tým žiadnym spôsobom nezaoberal, a teda sa nevyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Rozhodnutie žalovaného bolo
vydané s hrubými procesnými vadami a preto je podľa názoru žalobcov nepreskúmateľné, pričom

podľa právneho názoru žalobcov je napadnuté rozhodnutie aj nezákonné. Žalovaný a ani prvostupňový
orgán sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali s argumentáciou žalobcov uvedenou v odvolaní
a ani dôkazmi, ktoré žalobcovia navrhli vykonať, teda je možné, že sa nimi žalovaný a prvostupňový
orgán vôbec nezaoberali, a preto je napadnuté rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov podľa SSP. V správnom konaní okrem iných zásad vystupuje aj

zásada materiálnej (objektívnej) pravdy, ktorá vyjadruje požiadavku, aby správny orgán úplne a presne
zistil skutkový stav a zaobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie. Táto zásada veľmi úzko súvisí
so zásadou zákonnosti. Zistením skutkového stavu veci sa rozumie zistenie všetkých podstatných
skutočností v súlade s príslušným hmotnoprávnym predpisom. Žalovaný ani prvostupňový správny
orgán sa týmito zásadami neriadili.

17. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe sa pridržal odôvodnenia svojho rozhodnutia. Uviedol,
že rozhodnutie tak odvolacieho ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vychádza zo
spoľahlivo zisteného stavu veci. V odôvodnení oboch rozhodnutí sú uvedené skutočnosti, ktoré boli
podkladom na rozhodnutie, uvedené sú úvahy, ktorými boli prvostupňový ako aj druhostupňový správny
orgán vedené pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na

základe ktorých rozhodovali a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami účastníkov konania a z ich
vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
18. Žalovaný zdôraznil vo vyjadrení k správnej žalobe, že parcela EN č. 5178 neprešla do vlastníctva
štátu vyvlastnením v súvislosti s konaním Jednotného národného výboru, technického referátu v Žilinepod č. XI-198-52-I-179, Krajský národný výbor v Žiline vydal na základe žiadosti Štátnej oblastnej
nemocnice Žilina dňa 13.09.1951 pod č. 8989/127.41951-Ú/II. výmer, ktorým určil pre rozšírenie Štátnej
oblastnej nemocnice v Žiline stavebný obvod, na parcely č. XXXX až XXXX a XXXX až XXXX k. ú. E..

Zo stavebného obvodu okrem iných parciel vypadla aj komasovaná parcela EN č.5178 z komasačného
hárku č. 0559 vlastníka L. B. a spol.. Dokladom, ktorý preukazuje prechod parcely predmetu konania
EN č. 5178 z komasačného hárku č. 0559 do vlastníctva štátu v rozhodujúcom období, t. j. od
25.02.1948 do 01.01.1990 je kúpnopredajná zmluva uzatvorená dňa 08.12.1977, ktorá nadobudla
právnu účinnosť dňom jej schválenia Finančným odborom ONV Žilina pod č. Fin.1078/1977-72/1 zo dňa

30.12.1977. Kúpnopredajnú zmluvu uzatvorili ako kupujúci Okresný ústav národného zdravia v Žiline
(Československý štát) v zastúpení riaditeľom I. H. A. a na strane predávajúcich H. B., A. B., H. B. a I.
M.. Predmetom kúpnopredajnej zmluvy je nehnuteľnosť – pozemok zapísaný v pozemkovej knihe pri
Štátnom notárstve v Žiline, kat. území mesta Žilina parcela č. EN 5178, ev číslo 461 vo výmere 1281
m2, na ktorom sú z časti stavby a z časti nezastavaný voľný priestor (dvor, záhrada) ďalej rodinný dom
čísl. 2104, nachádzajúci sa na Hlbokej ceste s ďalšími stavbami a príslušenstvom (drobné stavby) ako

aj jednoizbová stavba pod čísl. 3109, ďalej spevnené plochy, oplotenia, porasty – stromy, kríky a všetko
ostatnéčojeuvedenévsúdnoznaleckomodhadevypracovanomznalcomzodborustaviteľstvaAntonom
Třískom zo dňa 20.04.1976. Je teda preukázané, že aj keď parcela č. 5178 bola v minulosti kúpnou
zmluvou z 08.12.1977 predaná štátu a bola následne v jeho prospech zapísaná aj do listu vlastníctva
číslo XXX, ako EN parcely č. 5178/1 a 5178/2 a bola štátom aj užívaná, bola táto v podstate „štátna

nehnuteľnosť“ v roku 1987 resp. 1988 opätovne prevedená a v roku 2018 a 2019 znova predaná právnou
nástupkyňou po zomrelom D. B. (bratovi F. B.) z časti štátu a z časti fyzickým osobám, pričom Okresný
úrad Žilina, katastrálny odbor, následne v ich prospech vykonal aj príslušné zápisy do C – KN stavu.
Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
19. Na vyjadrenie žalovaného reagovali žalobcovia 1/ až 8/ žalobnou replikou, v ktorej uviedli, že takto

dôležité zmeny vo vyvlastňovacom súpise roku 1951 nemohli byť vykonané obyčajným prečiarknutím.
Poukázali na to, že vzniknutú situáciu riešia už minimálne 17 rokov, pričom počas týchto rokov neprišli
k jedinému dôkazu, ktorý by potvrdzoval zápis parcely č. EN 5178 pod Okresný ústav národného
zdravia na základe žalovaným prezentovanej kúpnej zmluvy zo dňa 08.12.1977. Žalobcovia majú za to,
že uvedené vlastnícke právo odvodené od predmetnej kúpnej zmluvy bolo do katastra nehnuteľností

zapísané až pred cca rokom – dvomi. Uvedené dokazuje aj skutočnosť, že parcela č. 5178 bola
predmetom dedičského konania v roku 2018. Uvedená parcela nebola štátom využívaná od roku 1977,
ktorý si uvedenú nehnuteľnosť „kúpil“ ako ornú pôdu až v roku 2019. Uvedená skutočnosť, t. j. kúpa
nehnuteľnosti v roku 2019, nasvedčuje jednoznačne tomu, že uvedená kúpna zmluva z roku 1977
nikdy nenadobudla právoplatnosť. Jedným z dôvodov, prečo žalobcom vznikol nárok na navrátenie

vlastníctva k pozemku bola tieseň a nápadne nevýhodné podmienky pri podpise kúpnej zmluvy v roku
1977. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcom sa do dnešného dňa nepodarilo domôcť spravodlivého
navrátenianehnuteľnostidoichvlastníctva,majúzato,žeichprávonasúkromnévlastníctvojeporušené
dodnes.
20. K správnej žalobe sa vyjadril aj ďalší účastník konania Slovenská republika, v zastúpení Fakultnou

nemocnicou s poliklinikou v Žiline. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že
správne orgány vykonali všetky dôkazy nevyhnutné na riadne zistenie skutkového stavu veci a vec
vo svetle príslušných právnych predpisov správne posúdili. Ďalší účastník konania je toho názoru,
že v prvostupňovom ani v druhostupňovom správnom konaní nedošlo k vadám, ktoré by zakladali
akýkoľvek dôvod pre podanie správnej žaloby. Ťažiskom správnej žaloby je tvrdenie žalobcov, že

žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán nesprávne právne posúdil otázku navrátenia vlastníctva
žalobcom z titulu kúpnej zmluvy zo 08.12.1977, keď podľa žalobcov táto mala byť uzavretá v tiesni
a za nápadne nevýhodných podmienok. S uvedenými žalobnými dôvodmi sa ďalší účastník konania
nestotožnil. Prvostupňový správny orgán podrobne vymenoval dôkazy, ktoré si zabezpečil zo Štátneho
archívu v Žiline so sídlom v Bytči. V nadväznosti na takto získané dôkazy dospel k záveru, že vlastníctvo

v pôvodnej komasovanej parcele č. 5178 neprešlo na štát na základe vyvlastnenia v 50-tych rokoch 20.
storočia, ako pôvodne uvádzali právni predchodcovia žalobcov v podanej žiadosti zo dňa 20.12.2004.
Z tohto dôvodu prvostupňový orgán upustil od posudzovania ich nároku podľa § 3 ods.1 písm. m) zákona
č. 503/2003 Z. z.. V nadväznosti na to, keď správny orgán mal zistené, že vlastnícke právo predmetnej
parcele prešlo na Československý štát na základe kúpnej zmluvy, na účely posúdenia nárokov žalobcov

sa zaoberal tým, či je splnený niektorý z dôvodov uvedených v § 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z..
V tomto smere prichádza do úvahy jedine dôvod podľa § 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z. z., a teda
či kúpna zmluva bola uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Súčasne prvostupňový
orgán opätovne zisťoval, či predmetná parcela č. 5178 alebo jej časť v čase prevodu vlastníckeho právana štát spadala pod podmienky uvedené v § 1 zákona č. 503/2003 Z. z.. Prvostupňový orgán podrobne
skúmal a vysvetlil svoju správnu úvahu, ktorou dospel k záveru, že pozemok podliehajúci § 1 zákona
č. 503/2003 Z. z. možno považovať jedine pozemok KN-E parc. č. 5178/2 – záhrada o výmere 647 m2.

Nemožno tvrdiť, že celá výmera pozemku č. 5178 slúžila výlučne na poľnohospodárske účely. V tomto
smere ďalší účastník konania poukázal na čestné prehlásenie predávajúcich z ktorého vyplýva, že
vlastníkom jednoizbového domu č. 3109, ako aj jednej garáže a jednej šopy, je H. B.. Ostatní predávajúci
matka H. B., A. B. a I. M. sú spoluvlastníkmi domu č. 2104, ako aj ďalších drobných stavieb a jednej
garáže,akovšetkovyplývazoznaleckéhoodhaduznalcaAntonaTříska.Zuvedenéhotedajednoznačne

vyplýva, že predmet na vrátenie vlastníckeho práva nikdy nemohli byť tie časti pozemku č. 5178, ktoré
boli zastavané, resp. ktoré boli celkom zjavne užívané inak, než na poľnohospodárske účely. S ohľadom
na uvedené prvostupňový orgán správne posúdil otázku využitia pozemku č. 5178, a v akom rozsahu
táto spadá pod podmienky zákona č. 503/2003 Z. z., t. j. len parcela KN-E parc. č. 5178/2 – záhrada
o výmere 647 m2. Ďalej sa prvostupňový orgán zaoberal otázkou, či v prípade kúpy pozemku v rozsahu
výmery 647 m2 bola splnená podmienka o tom, že kúpna zmluva bola uzatvorená v tiesni a za nápadne

nevýhodných podmienok. Prvostupňový orgán správne zistil, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bola
cena za pozemok vo výške 10 Kčs za m2 maximálna, akú vtedajšie právne predpisy za takú akosť
pozemku ustanovovali. Kúpna zmluva teda nemohla byť uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok.
Prvostupňovýsprávnyorgánnespochybňoval,žepredávajúciH.B.moholpociťovaťtieseňpriuzatváraní
kúpnej zmluvy, avšak vzhľadom na to, že jedna z kumulatívnych podmienok – nápadne nevýhodné

podmienky kúpy – nebol preukázaný, prvostupňový orgán nepotreboval vykonávať ďalšie dokazovanie
na účely preukazovania tiesne. Nevykonanie dokazovania výpoveďou svedkov prvostupňový orgán
riadnezdôvodnil.Upozorňujenamožnosťvyvlastnenianiejebezprávnouvyhrážkou,apretonemôžebyť
interpretované ako vytváranie nátlaku – ide o poukázanie na legálny následok. Dokonca v súčasnosti sa
taképoučenievyžadujepriamozozákona.Právnympredchodcomžalobcovbolariadneuhradenákúpna

cena za prevedené vlastnícke právo, ako vyplýva z listu označeného ako „Poukázanie úhrady podľa
kúpnopredajnej zmluvy – H. B. a spol.“ zo dňa 24.01.1978. Z listu je nesporné, že úhrada 237.953,- Kčs,
ktorá bola v tom čase zložená na voľnom účte v Slovenskej štátnej sporiteľni, okresnej pobočke Žilina,
patrila predávajúcim. Ďalší účastník konania tiež vo vyjadrení uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia
prvostupňového orgánu je jednoznačne zrejmá správna úvaha prvostupňového orgánu, ktorý podrobne

uviedol, ako vo veci postupoval, ktoré dôkazy bral do úvahy a ktoré nie, prípadne prečo niektoré
dôkazy nevykonal, aplikoval na vec príslušné právne predpisy, výsledkom čoho je po skutkovej i právnej
stránke riadne, zákonné a správne rozhodnutie. Prvostupňový orgán a žalovaný správne uzavreli, že
vzhľadom na nesplnenie podmienky nápadne nevýhodných podmienok nebolo potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie výsluchom žalobcami navrhnutých svedkov. Výpoveď týchto svedkov by i tak nepriniesla

žiadne podstatné okolnosti majúce vplyv na predmet konania, a to z dôvodu, že by šlo o nepriame,
nehodnoverné a subjektívne výpovede. Záverom vyjadrenia ďalší účastník konania navrhol podanú
žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania v celom
rozsahu.
21. Na vyjadrenie ďalšieho účastníka konania reagovali žalobcovia 1. až 8. replikou v ktorej uviedli, že

zotrvávajú na tom, že listy Okresného národného výboru preukazujú nátlak na právnych predchodcov
žalobcov. Za účelom preukázania týchto tvrdení žalobcovia navrhli výsluchy svedkov, ktorých čestné
vyhlásenia boli v konaní predložené. Aj vzhľadom na aktuálny stav nehnuteľnosti, žalobcovia netrvajú
na reálnom navrátení, ale sa dožadujú primeranej náhrady, t. j. finančnej alebo náhradnej nehnuteľnosti.
Znova zopakovali svoju požiadavku, aby ich žalobe bolo vyhovené.

22. Zákonom č. 151/2022 Z. z. bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm.
a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádzal 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo
všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej
Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto pôvodné konanie vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn.

30S/5/2022 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-30S/5/2022.
23. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP, preto rozhodnutie
vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP dňa 18.01.2024.
OznámenieomiesteačaseverejnéhovyhláseniarozsudkubolozverejnenénaúradnejtabuliSprávneho
súdu od 02.01.2024.

24. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov
správnej žaloby (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcov nie je dôvodná, preto podľa
§ 190 SSP žalobu zamietol. Správny súd nezistil dôvody pre zrušenie správnou žalobou napadnutéhorozhodnutia mimo žalobných bodov, na ktoré je povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti (§ 134 ods. 2
SSP).
25. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom

fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany
svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej
správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom.
Podľa Správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí
byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané

rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu
v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho
konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci
skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá
oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho

spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu
administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu
predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods.
2 SSP.

26. Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z. z., tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom,
ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria
a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond.
27. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z., právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto
zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na

jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948
do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.
28. Podľa § 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z. z., oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k
pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni
za nápadne nevýhodných podmienok.

29. Prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že právnym nástupcom v priebehu konania zomrelých
navrhovateľov A. B., H. B., I. M., teda žalobcom 1/ až 8/ nevrátil vlastnícke právo k EN parcele č. 5178/1
- zastavaná plocha o výmere 728 m2 v k. ú. E., ktorá bola vytvorená z časti komasovanej parcely č.
5178 v k. ú. E. - pôvodne evidovanej v komasačnom hárku č.0559, ako zastavaná plocha o výmere 1341
m2 na spoluvlastníkov L. B., nebohý a vdova B., P. G. a zároveň im nepriznal ani právo na náhradu

podľa § 6 ods.2 zákona č. 503/2003 Z. z., nakoľko bolo v konaní preukázané, že neboli k tejto časti
splnené podmienky uvedené v § 1 písm. a) a b) zákona č. 503/2003 Z. z. pre priznanie nároku. Zároveň
výrokom II. rozhodol, že právnych nástupcov v priebehu konania zomrelých navrhovateľov A. B., H. B.,
I. M., teda žalobcom 1/ až 8/ nevracia vlastnícke právo k EN parcele č. 5178/2-záhrada o výmere 647
m2 v k. ú. E., ktorá bola vytvorená z časti komasovanej parcely č. 5178 v k. ú. E. – pôvodne evidovanej

v komasačnom hárku č. 0559, ako zastavaná plocha o výmere 1341 m2 na spoluvlastníkov L. B., nebohý
a vdova N. B., P. G. a zároveň im nepriznal ani právo na náhradu podľa § 6 ods.2 zákona č.503/2003
Z. z., nakoľko v konaní v tejto časti nebolo preukázané splnenie podmienky uvedenej v § 3 ods. 1 písm.
j) zákona č.503/2003 Z. z. pre priznanie nároku.
30. Primárnymi žalobnými námietkami žalobcov 1/ až 8/ boli námietky, že napriek skutočnosti, že

predmetné pozemky prešli do vlastníctva štátu na základe kúpnej zmluvy, vznikol žalobcom nárok na
vrátenie vlastníctva k pozemkom podľa § 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z. z., nakoľko predmetnú
kúpnu zmluvu právny predchodcovia žalobcov podpísali v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok.
31. Správny súd preskúmaním rozhodnutia žalovaného a preskúmaním rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu a tiež po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel záveru, že tieto

žalobné námietky žalobcov nie sú dôvodné.
32. Predpokladom pre navrátenie vlastníctva podľa § 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z. z. je
kumulatívne splnenie podmienok tiesne a nápadne nevýhodných podmienok. Prvostupňový správny
orgán pripustil, že právny predchodcovia žalobcov mohli v súvislosti s podpisom predmetnej kúpnej
zmluvy pociťovať tieseň, a to s ohľadom na vtedajší štátny režim, avšak podľa prvostupňového

správneho orgánu predmetná kúpna zmluva nebola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok.
33. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka bol neplatný právny úkon,
ktorý svojim obsahom alebo účelom odporoval zákonu alebo ho obchádzal alebo sa priečil záujmom
spoločnosti, pričom podľa § 399 ods. 2 Občianskeho zákonníka dohodnutá cena kúpenej veci nesmelapresahovať cenu určenú podľa cenových predpisov. Legálne nadobudnúť vec, vrátane nehnuteľností,
do vlastníctva štátu, za cenu vyššiu ako určovali cenové predpisy, teda nebolo možné. Ak v čase
podpisu kúpnej zmluvy bola vyplatená právnym predchodcom žalobcov kúpne cena 10,- Kčs/m2, kúpna

cena bola stanovená v zmysle vyhlášky č. 47/1969 Zb. v platnom znení o cenách stavieb v osobnom
vlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností. Záver prvostupňového správneho orgánu a tiež
žalovaného, že predmetná kúpna zmluva nebola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok je
správny.
34. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že konštatovanie prvostupňového správneho

orgánu, s ktorým sa stotožnil v celom rozsahu aj žalovaný, teda, že zmluva nebola uzavretá za nápadne
nevýhodných podmienok je správny a teda, že neboli splnené podmienky na navrátenie vlastníckeho
práva k EN parcele č. 5178/2-záhrada o výmere 647 m2 v k. ú. E., ktorá bola vytvorená z časti
komasovanej parcely č. 5178 v k. ú. E. – pôvodne evidovanej v komasačnom hárku č. 0559, ako
zastavaná plocha o výmere 1341 m2 na spoluvlastníkov L. B., nebohý a vdova N. B., P. G. a zároveň,
že žalobcovia nemajú ani právo na náhradu podľa § 6 ods.2 zákona č.503/2003 Z. z., nakoľko v konaní

v tejto časti nebolo preukázané splnenie podmienky uvedenej v § 3 ods. 1 písm. j) zákona č.503/2003
Z. z. pre priznanie nároku.
35. Teda je správne aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (s ktorým sa plne stotožnil
žalovaný), že právnym nástupcom v priebehu konania zomrelých navrhovateľov A. B., H. B., I. M.,
žalobcom 1/ až 8/ nevracia vlastnícke právo k EN parcele č. 5178/2-záhrada o výmere 647 m2 v k. ú. E.,

ktorá bola vytvorená z časti komasovanej parcely č. 5178 v k. ú. E. – pôvodne evidovanej v komasačnom
hárku č. 0559, ako zastavaná plocha o výmere 1341 m2 na spoluvlastníkov L. B., nebohý a vdova N.
B., P. G. a zároveň im nepriznal ani právo na náhradu podľa § 6 ods.2 zákona č.503/2003 Z. z., nakoľko
v konaní v tejto časti nebolo preukázané splnenie podmienky uvedenej v § 3 ods. 1 písm. j) zákona
č.503/2003 Z. z. pre priznanie nároku.

36. V tejto súvislosti boli nedôvodné tiež žalobné námietky žalobcov týkajúce sa nevypočutia
navrhovaných svedkov, nakoľko prvostupňový správny orgán pripustil, že právny predchodcovia
žalobcov moli pri podpise kúpnej zmluvy konať v tiesni. Dôvodom pre nevydanie predmetnej
nehnuteľnosti parcely EN č. 5178/2-záhrada o výmere 647 m2 v k. ú. E., ktorá bola vytvorená z
časti komasovanej parcely č. 5178 v k. ú. E. – pôvodne evidovanej v komasačnom hárku č. 0559,

bolo nesplnenie druhej kumulatívnej podmienky. Predmetná zmluva nebola uzavretá za nápadne
nevýhodných podmienok. V konaní pred správnymi orgánmi nebolo preukázané, že by právny
predchodcovia žalobcov boli nápadne znevýhodnení pri uzatváraní kúpnej zmluvy v porovnaní s inými
občanmi, v danej lokalite a v danom čase. Predmetné nehnuteľnosti boli štátu odpredané za cenu
podľa v tom čase platnej vyhlášky. V tejto súvislosti bolo nadbytočné zo strany žalobcov poukazovať na

rozhodnutie Okresného súdu v Žiline sp. zn. 7C/170/92.
37. Správny súd tiež má za to, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je správne aj čo do
výroku, že žalobcom 1/ až 8/ nevrátil vlastnícke právo k EN parcele č. 5178/1 - zastavaná plocha
o výmere 728 m2 v k. ú. E., ktorá bola vytvorená z časti komasovanej parcely č. 5178 v k. ú. E. - pôvodne
evidovanej v komasačnom hárku č.0559, ako zastavaná plocha o výmere 1341 m2 na spoluvlastníkov

L. B., nebohý a vdova B., P. G. a zároveň im nepriznal ani právo na náhradu podľa § 6 ods.2 zákona č.
503/2003 Z. z., nakoľko bolo v konaní preukázané, že neboli k tejto časti splnené podmienky uvedené
v § 1 písm. a) a b) zákona č. 503/2003 Z. z. pre priznanie nároku.
38. V konaní pred prvostupňovým správnym orgánom bolo rozsiahlym dokazovaním preukázané, že
parcela č. 5178/1 - zastavaná plocha o výmere 728 m2 v k. ú. E., ktorá bola vytvorená z časti

komasovanej parcely č. 5178 v k. ú. E. - pôvodne evidovanej v komasačnom hárku č.0559, ako
zastavaná plocha o výmere 1341 m2, bola v rozhodnom čase (v čase podpisu predmetnej kúpnej
zmluvy) zastavanou plochou teda sa nejednalo o poľnohospodársky pôdny fond, ani o pozemky, ktoré
do neho patria a ani o lesný pôdny fond [§ 1 ods. 1 pís. a) a b) zákona č. 503/2003Z. Z.], teda nebola
nehnuteľnosťou ktorú by bolo možné navrátiť.

39. Dôvodná nebola ani námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, ktorú žalobcovia
vymedzili do tej miery, že žalovaný nepostupoval podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Podľa §
47 ods. 3 Správneho poriadku, odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu
pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami

účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Tieto požiadavky obe rozhodnutia
konajúcich správnych orgánov spĺňajú. Prvostupňový orgán vydal rozhodnutie s dostačujúcim a
zrozumiteľným odôvodnením, prečo nebolo možné žiadosti vyhovieť. Prvostupňové rozhodnutie a
napadnuté rozhodnutie obsahujú v odôvodnení skutočnosti, na základe ktorých bolo rozhodnuté,aj úvahu, ktorou boli zhromaždené podklady vyhodnotené. Nepreskúmateľnosťou rozhodnutia pre
nedostatok dôvodov trpí také rozhodnutie, ktoré nemá odôvodnenie vôbec alebo chýbajú skutkové,
resp. právne dôvody, o ktoré sa rozhodnutie opiera alebo sú tieto dôvody chybné. Pôjde o prípady,

ak je rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, alebo skutočnosti
boli zistené z dôkazov a ďalších podkladov získaných v rozpore so zákonom alebo nie je zrejmé, či
bolo vôbec dokazovanie alebo zhromažďovanie iných podkladov vykonané. Nedostatok dôvodov môže
spôsobiť aj absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností alebo ich
nejednoznačnosť. Napadnuté rozhodnutie resp. jeho odôvodnenie takýmito chybami netrpí. Skutočnosť,

že žalobcovia s takýmto hodnotením žalovaného nesúhlasí, nespôsobuje samo o sebe nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia (z dôvodu nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov). Nestotožnenie sa
žalobcusprávnouargumentácioužalovaného,resp.sjehoprávnymposúdenímzaloženýmnaodlišných
názoroch, si nemožno zamieňať s nezrozumiteľnosťou alebo nedostatkom dôvodov.
40. Pokiaľ žalobcovia v replike uviedli, že aj vzhľadom na aktuálny stav nehnuteľností netrvajú na
reálnom navrátení, ale dožadujú sa primeranej náhrady, t. j. finančnej náhrady alebo náhradnej

nehnuteľnosti, k tomu správny súd uvádza, že ak sa nenavracia vlastníctvo k pozemku podľa
ustanovenia § 3 zákona č. 503/2003 Z. z., nemôže nastúpiť tzv. náhradné riešenie v zmysle § 6
citovaného zákona (k tomu porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho sud SR sp. zn. 8Sžo/38/2007).
41. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho
orgánu v rozsahu podanej žaloby dospel k záveru, že námietky žalobcov sú neopodstatnené, že

rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo v súlade so
zákonom, preto žalobu žalobcov ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
42. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrário), podľa
ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobcovia 1/ až

8/ v konaní neboli úspešní, správny súd im náhradu trov konania nepriznal.
43. Ďalším účastníkom 1/ a 2/ správny súd nepriznal voči neúspešným žalobcom 1/ až 8/ právo na
náhradu trov konania podľa § 169 SSP, nakoľko ďalším účastníkom konania nevznikli trovy konania
v súvislosti s plnením povinností, ktoré by im uložil správny súd. Vyjadriť sa k správnej žalobe je
oprávnením ďalšieho účastníka konania.

44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa

podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie

podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).