Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoKR/43/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121209763
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7121209763.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION,
a.s., so sídlom: Vajnorská 100/A, Bratislava 831 04, IČO: 47 967 692, zast.: Advokátska kancelária JUDr.
Veronika Doláková, PhD., s.r.o., so sídlom: Martinčekova 13, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 01,
IČO: 50 361 368, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom: C. XXX/XX, D. - D. XXX XX, zast.:
JUDr. Ján Cáfal, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom: Murgašova 3, Košice - mestská časť Staré
Mesto 040 01, IČO: 45 607 338, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 5. apríla 2022, č.k. 33Odi/5/2021-123 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok č.k. 33Odi/5/2021-123 zo dňa 5. apríla 2022.

II. Žalovaný má nárok proti žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie ) rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej mu dňa 25.10.2021, ktorou žalobca žiadal, aby súd
zrušil oddlženie žalovaného na základe uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 23. júna 2021 č.k.
26OdK/127/2021 - 27.

2.1. Argumentoval, že žalovaný pri podaní návrhu naplnil zákonné predpoklady „nepoctivého zámeru“
podľa § 167 ods. 2 písm. e/ ZKR (úmyselne sa priviedol do platobnej neschopnosti), § 167g ods. 2
písm. f/ ZKR (nebol platobne neschopný), § 167g ods. 2 písm. h/ ZKR (mal snahu poškodiť svojho

veriteľa) a najmä zo správania žalovaného po podaní návrhu nemožno usudzovať, že vynaložil úprimnú
snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností podľa § 166g ods. 1 ZKR. Žalobu podal ako
veriteľ žalovaného, na ktorého bola pohľadávka zo Zmluvy o úvere č. 3500057619 postúpená Zmluvou
o postúpení pohľadávok. Žalobca argumentoval, že v čase pred vyhlásením konkurzu splácal žalovaný
svoje záväzky žalobcovi v pravidelných mesačných splátkach v priemere 84 €. Úhrady boli vykonávané
prostredníctvom zrážok zo mzdy, teda žalovaný je zamestnanou osobou a disponuje a disponoval
dostatočným príjmom na to, aby mohol hoci len sčasti svoje záväzky plniť a uspokojovať pohľadávky

veriteľov.Uvedenépodľažalobcuspôsobujedôvodnúpochybnosťoplatobnejneschopnostižalovaného,
poukazujúc na zákonné definície platobnej neschopnosti, za ktorú nemožno považovať stav, kedy dlžník
odmieta hradiť svoj dlh. Dlžník teda disponoval a disponuje finančnými prostriedkami na plnenie svojich
záväzkov a v prípade ich riadneho plnenia by bol schopný splatiť svoje záväzky. Aj napriek skutočnosti,že je zárobkovo činnou osobou v produktívnom veku, rozhodol sa riešiť svoju situáciu formou oddlženia
v konkurze; čím sa snaží zbaviť svojej zodpovednosti vyplývajúcej zo zmluvných vzťahov tak, aby
nemusel uhradiť svojmu veriteľovi ani časť ich pohľadávok. Zdôraznil, že žalovaný sám vo svojom

životopise uvádza, že ho exekučné splátky obmedzujú, čo je v rozpore s účelom oddlženia, ktorým je
pomoc osobám, ktoré majú málo majetku a nízke príjmy. Zdôraznil, že žalovaný po podaní návrhu a
po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku napriek tomu, že
sa u neho nezmenili žiadne okolnosti. Je naďalej zamestnaný, jeho životné náklady sa nezmenili, ktoré
skutočnosti vyplývajú z návrhu na vyhlásenie konkurzu a zo životopisu žalovaného.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť argumentujúc, že splnil všetky podmienky oddlženia. Tvrdí, že
v čase povolenia oddlženia mal dlhy u viacerých veriteľov, preto ich nebol schopný splácať. Zo samotnej
skutočnosti, že v čase podania návrhu bol zamestnanou osobou, nemožno vyvodiť záver, že nebol
platobne neschopnou osobou.

4. Ako nesporné súd prvej inštancie vyhodnotil, že:
- uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 26OdK/127/2021 zo dňa 23.06.2021 bol vyhlásený
konkurz na majetok dlžníka a dlžník bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v
konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Nespornou bola aj skutočnosť, že žalobca
je veriteľom žalovaného.

4.1. Vo vzťahu k spornej skutočnosti - existencii poctivého zámeru pri podaní návrhu na vyhlásenie
konkurzu, vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:
- medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
bola dňa 16.2.2015 uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku vo

výške 5.000 €, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 72 mesačných splátkach po 100,85 €. Pohľadávka
voči žalovanému bola dňa 7.12.2017 postúpená na žalobcu. Podľa rozpisu platieb predložených
žalobcom, žalovaný dňa 12.12.2017 zaplatil splátku vo výške 25 €, v období 03-06/2020 platil splátky
vo výške 89 €, za 07/2020 zaplatil 89 €, za obdobie 11/2020-06/2021 splácal mesačné splátky 89 €;
- návrh na vyhlásenie konkurzu žalovaný podal dňa 17.06.2021;

- žalovaný je od roku 1999 zamestnaný ako mestský policajt s príjmom cca 1.100 €.
Zadlžil sa spôsobom, že bral pôžičky na zariadenie služobného bytu, platil výživné, bol operovaný
a práceneschopný, v dôsledku čoho nestíhal splácať všetky svoje dlhy, ktoré má voči bankám a
nebankovým inštitúciám, žalobca je jedným z jeho veriteľov. Nevlastní žiaden aktuálny majetok a
v posledných troch rokoch nevlastnil majetok väčšej hodnoty (zistené z konkurzného spisu sp. zn.

26OdK/127/2021);
- v Obchodnom vestníku č. 170/2021 bol dňa 3.9.2021 zverejnený oznam správcu o
zrušení konkurzu na žalovaného z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 3 ods. 1 ZKR (právna úprava dlžníka v úpadku),

§ 1 Vyhlášky MS SR č. 643/2005 Z.z. (právna úprava platobnej neschopnosti), § 166 a nasl. ZKR v
znení platnom v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu a oddlženia (právna úprava možnosti
platobne neschopného dlžníka domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom), § 166f
ZKR (právna úprava práva veriteľa dotknutého oddlžením domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na
zrušenie oddlženia), § 166g ods. 1, 2 ZKR (právna úprava poctivého/nepoctivého zámeru) a dospel k

záveru, že žaloba je nedôvodná.

5.1. Argumentoval, že v priebehu konania bolo síce preukázané, že žalovaný má pravidelný príjem a že
dlžnú sumu žalobcovi splácal v mesačných splátkach po 89 EUR, no uvedená skutočnosť bez ďalšieho
nepreukazuje, že preto nebol platobne neschopný. S poukazom na definíciu platobnej neschopnosti

fyzickej osoby obsiahnutú v § 3 ods. 1 ZKR nie je vylúčené, že žalovaný nebol schopný plniť 180
dní po splatnosti iný svoj peňažný záväzok voči inému veriteľovi. Platobnú neschopnosť žalovaného
naopak potvrdzuje skutočnosť, že mal dlhy po splatnosti voči 11 veriteľom. Výklad pojmu „nie je schopný
plniť“ možno chápať tak, že tento znak úpadku je daný vtedy, ak u dlžníka objektívne nastala situácia,
ktorá bráni uspokojiť pohľadávky veriteľov v určenej lehote splatnosti, aj keby chcel. Žalovaný svoje

dlhy zjavne schopný platiť nebol. Zo žiadnych skutkových tvrdení žalobcu nemožno vyvodiť záver,
že žalovaný mal snahu poškodiť veriteľa, teda žalobcu. Žalobca neuviedol, aká bola výška záväzkov
žalovaného voči svojim veriteľom, preto nebolo možné overiť jeho tvrdenie, že príjem žalovaného
postačoval na úhradu záväzkov všetkým jeho veriteľom.5.2. Keďže poctivý zámer súd skúma aj v rovine správania sa dlžníka po podaní návrhu na konkurz
a oddlženie, ktoré správanie sa posudzuje v rovine ekonomickej, osobných pomerov a podľa súčinnosti

poskytnutej v oddlžovacom konaní, súd prvej inštancie posudzoval návrh na zrušenie oddlženia aj
v tomto smere a dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal súdu,
že by zo správania sa žalovaného vyplývalo, že po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu nemal snahu
riešiť svoj dlh v medziach svojich schopností a možností. Nebolo preukázané ani to, že by veriteľom,
resp. správcovi neposkytoval potrebnú súčinnosť a ani to, že by sa do platobnej neschopnosti priviedol

úmyselne.

5.3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 C.s.p. tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní
úspešnému žalovanému.

6. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ a e/

(tento odvolací dôvod odvolateľ výslovne nemenuje, no z obsahu jeho odvolania vyplýva) C.s.p.

6.1.Nestotožňujesasprávnymzáveromsúduvovzťahukplatobnejneschopnostižalovanéhozdôvodu,
že podľa názoru súdu prvej inštancie jeho platobnú neschopnosť potvrdzuje existencia dlhov po
splatnosti voči jedenástim veriteľom, nakoľko sama táto skutočnosť nespôsobuje platobnú neschopnosť.

Nebolo zo strany žalovaného preukázané v akých výškach boli jeho dlhy voči ostatným veriteľom a či
tieto dlhy boli v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu aktívne, teda existovali v určitej výške,
alebo či boli už splatené. Relevantnou okolnosťou je aj výška týchto dlhov, pretože ak sa pohybovala v
nie vysokých sumách, potom žalovaný mohol svoje dlhy uspokojovať pomerne v mesačných splátkach
vo výške 20 EUR, 30 EUR, čím by prejavil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy a tým aj svoj poctivý

zámer. Argumentuje, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný dosahoval pravidelný
a nemalý príjem od roku 1999, z ktorého mohol hoci aj čiastočne uspokojovať pohľadávky veriteľov.
Zdôraznil, že platobnú neschopnosť dlžníka nemožno posudzovať z čisto formálneho hľadiska, teda
z hľadiska splnenia formálnych znakov platobnej neschopnosti podľa § 3 ods. 2 ZKR, nakoľko splnenie
týchto znakov môže dlžník sám svojim a aj možným úmyselným konaním navodiť tým, že prestane

splácať pravidelne, aby sa dostal do zákonom požadovaného omeškania, hoci v skutočnosti je v jeho
možnostiach dlhy splácať. Je potom na dlžníkovi, aby prejavil súčinnosť a úprimnú snahu, komunikoval
s veriteľmi a pokúsil sa svoje dlhy riešiť.
Tvrdí, že zo strany žalovaného nebola preukázaná dôvodnosť podania návrhu na vyhlásenie konkurzu,
keď žalovaný vôbec neuviedol aké výdavky mal v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu,

neuviedol a nešpecifikoval výšku svojich dlhov, neuviedol rozhodujúce objektívne dôvody, pre ktoré sa
nachádzal v nepriaznivej situácii, ktorá by odôvodňovala podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na
jeho majetok.
Má za to, že vykonaným dokazovaním bola preukázaná majetková schopnosť žalovaného, preto
nemožnodospieťkzáveruoplatobnejneschopnosti,vopačnomprípadebypotomdlžník,ktorýdosahuje

príjem aj 1.000 EUR v čistom a nemá žiadne objektívne dôvody (zdravotné a podobne) má pár veriteľov
snižšímipohľadávkamibolautomatickýplatobneneschopný,akbyprestalsplácaťsvojedlhy,abynaplnil
zákonnéznakyplatobnejneschopnostiasvojpríjembysimoholtakmervcelosti,resp.vprevažnejvýške
užívať. Dlžník musí preukázať svoj poctivý zámer tým, že vyvráti a preukáže skutočnosti odôvodňujúce
jeho platobnú neschopnosť (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP).

6.2. V ďalšom poukázal na procesné pochybenie súdu prvej inštancie, keď nevykonal ním navrhnutý
dôkaz-výsluch žalovaného, napriek tomu, že bol uvedený priamo v žalobe a výsluchom žalovaného
chcel žalobca zistiť majetkový, ako i osobný stav žalovaného (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
e/ CSP).

6.3. Súdu prvej inštancie vyčíta aj nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia (odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP).

7. Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

8. Reagujúc na vyjadrenie žalovaného žalobca opakuje argumenty uvádzané už v priebehu konania na
súde prvej inštancie a v odvolaní.9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas,
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380

CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

10. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod
uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) t.j., že mu súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces; písm. f) t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h) t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci; písm. d) t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následoknesprávnerozhodnutievoveci;písm.e)t.j.,žesúdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd

meritórne odvolanie prejednal.

10.1. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

10.2.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.b/CSP(súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa
strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že
dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46

ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť

súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí
umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS
132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán

predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a
právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

10.3. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadomna to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové

zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

10.4. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

10.5. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal

navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.11.2023 o 10:45 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 200/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

12. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania,
ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného
dokazovania vyplynuli, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané
dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 CSP, na zistený skutkový stav aplikoval správne
právne normy, z ktorých vyvodil správne práva a povinnosti strán sporu.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto konštatuje jeho
správnosť (§ 387 ods. 1 CSP). Na doplnenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navyše udáva:

Predmetom konania je zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného, ktorý žalobca odôvodňuje

naplnením hypotézy podľa § 166g ods. 2 písm. e), f) a h) ZKR.

14. Ust. § 166g ods. 5 ZKR stanovuje, že v konaní o vyhlásenie konkurzu súd neskúma poctivý zámer
dlžníka. Kontrola poctivého zámeru prichádza do úvahy len na základe veriteľskej aktivity po rozhodnutí
o oddlžení. Každý veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia do

6-tich rokov od vyhlásenia oddlžovacieho konkurzu, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý
zámer. Skúmanie poctivého zámeru sa týka tak činnosti dlžníka pred podaním návrhu na oddlžovacie
konanie, ako aj po rozhodnutí o oddlžení. Zákon príkladným spôsobom vymedzuje skutočnosti, ktoré
osvedčujú tak poctivý, ako aj nepoctivý zámer.

14.1. Žalobca teda tvrdí, že žalovaný ako dlžník nebol platobne neschopným v zmysle § 3 ods. 2 zákona
č. 7/2005 Z.z., pretože z jeho mzdy sa vykonávala exekúcia na uspokojenie pohľadávky žalobcu ako
veriteľa formou pravidelných zrážok zo mzdy povinného, pričom žalovaný je zamestnaným od roku
1999. V konaní nebolo sporné, že E. A. poskytla žalovanému pôžičku vo výške 5.000,- EUR, ktorú
sa žalovaný zaviazal splácať v mesačnej splátke 100,85 EUR (akceptovanie žiadosti o poskytnutie E.

pôžičky č. 3500057619). Nebolo sporným ani to, že Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa
7.12.2017 bola pohľadávka zo Zmluvy o pôžičke postúpená na žalobcu.
Z obsahu konkurzného spisu je zrejmé, že žalovaný mal celkovo jedenásť veriteľov, je rozvedený
s vyživovacou povinnosťou voči dvom deťom a do konkurzného konania si prihlásili pohľadávky štyriaveritelia v celkovej výške 34.316,76 EUR. V Zozname majetku uviedol, že nevlastní žiaden majetok,
žiadnu stavbu, žiaden byt ani nebytový priestor, hnuteľné veci, cenné veci, peňažné pohľadávky, ani
iné majetkové hodnoty. Nebol v posledných piatich rokov vedený ako držiteľ alebo vlastník motorového

vozidla.

14.2. Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom oddlženia podľa štvrtej hlavy ZKR nie je garancia úplného
uspokojenia pohľadávok veriteľov, ale jeho účelom je zbaviť dlžníka – fyzickú osobu jeho dlhov, aby ho
dlhyneuspokojenévkonkurzeneprenasledovalipocelýzvyšokjehoživotaaabynegenerovalijehoďalší

úpadok a dlžník mohol sa opätovne postaviť na vlastné nohy po hospodárskej stránke zabezpečenia
svojej ďalšej existencie (nález ÚS SR zo dňa 10.01.2017, sp. zn. III.ÚS 570/2016). A naopak, podaním
návrhu na vyhlásenie konkurzu spojeného s oddlžením nie je možné riešiť situáciu, ktorou sa dlžník
snažízbaviťsvojejzodpovednostivyplývajúcejzozmluvnýchvzťahovtak,abysvojimveriteľom(vdanom
prípade najmä žalobcovi) nemusel uhradiť judikovanú pohľadávku a to ani čiastočne, pretože takéto
konanie spochybňuje poctivý zámer dlžníka a vedie k dôvodným obavám týkajúcich sa zneužitia daného

inštitútu oddlženia samotným dlžníkom, v danom prípade žalovaným.

14.3. Je pravdou, že súd pri vyhlasovaní konkurzu nemá reálnu možnosť skúmať platobnú neschopnosť
dlžníka, nemá možnosť posúdiť jeho reálne možnosti a schopnosti plniť dlhy, pretože vychádza
z navrhovateľom tvrdenej pravdivosti a úplnosti informácii ním poskytnutých, teda nemožno vylúčiť jeho

nepoctivý zámer. Súd teda existenciu poctivého zámeru u dlžníka pri vyhlásení konkurzu neskúma,
skúma ju až na návrh veriteľa, že tento u dlžníka absentoval (dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu).

14.4. Odvolateľ v podstate pri preukazovaní nepoctivého zámeru žalovaného argumentuje jeho
pravidelným príjmom vo výške cca 1.000,- EUR a tým, že je v produktívnom veku, z ktorých skutočností

vyvodzuje záver, že nebol platobne neschopným. Ako už bolo uvedené vyššie platobnú neschopnosť
definuje § 3 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z., keď ustanovuje, že fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie
je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku
nemožno od dlžníka vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa §
19 ods. 1 písm. a) predpokladá sa, že je platobne neschopný.

15. Z obsahu oddlžovacieho spisu 26Odk/127/2021 je nepochybné, že do konkurzného konania si
prihlásili svoju pohľadávku štyria veritelia v celkovej výške 34.316,76 eur (pohľadávky z pôžičiek aj od
nebankových subjektov).
Odvolací súd nespochybňuje skutočnosť, že je žalovaný v pracovnom pomere s príjmom cca 1.000,-

eur, no za situácie, keď má vyživovaciu povinnosť vo výške 240,- eur, náklady spojené s bývaním 240,-
eur, sumu 139,- eur mu sťahuje zamestnávateľ ako dlh na pôžičke, je úplne nereálne, aby zo sumy cca
380,- eur vedel uhrádzať aspoň nevyhnutné výdavky pre živobytie (strava, ošatenie) a zároveň uhrádzať
aspoň v minimálnych čiastkach všetky svoje záväzky voči veriteľom. Odvolací súd preto dospel k záveru,
že žalovaný bol platobne neschopný v čase podania návrhu na oddlženie. To, že žalovaný nemá žiaden

majetok vyplýva napokon aj zo skutočnosti, že na základe preskúmania pomerov dlžníka v súlade s ust.
§ 166i ZKR správca zistil, že žalovaný nie je vlastníkom žiadneho hnuteľného ani nehnuteľného majetku,
ktorý by mohol podliehať konkurznej podstate v zmysle § 167 h ZKR, v dôsledku čoho bol konkurz
ukončený (oznámenie v Obchodnom vestníku 170/2021 dňa 3.9.2021 K044534).

16.Ktvrdeniužalobcuonepoctivomzámerepodľa§166gods.1písm.e),h)ZKRodvolacísúdudáva,že
nie je podložené žiadnymi konkrétnymi tvrdeniami a dôkazmi ho preukazujúcimi (odvolací súd opätovne
zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o preukázaní nepoctivého zámeru zaťažuje žalobcu).

17. Vo vzťahu k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, odvolací súd udáva, že

výsluch žalovaného, ktorý odkázal na pojednávaní na svoje písomné podania s tým, že viac k nim nemá
čo dodať, nebol spôsobilý preukázať pre rozhodnutie vo veci právne významnú skutočnosť (existenciu
nepoctivého zámeru žalovaného) z dôvodov uvedených vyššie.

18. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd udáva, že v odvolaní

nestačí odvolací dôvod formálne označiť odkazom na príslušné zákonné ustanovenie, ale je potrebné
ho aj identifikovať, t.j. uviesť v akom konkrétnom pochybení/postupe súdu došlo k jeho naplneniu. Pri
tomto odvolacom dôvode uvedené absentuje, preto jeho existencia nebola predmetom odvolacieho
prieskumu.19. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí
žaloby v celom rozsahu ako vecne správny, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania pre

úspešného žalovaného.

20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p., tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal ich náhradu v plnom
rozsahu.

21. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).