Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/60/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120204143
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7120204143.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu sudcu JUDr. Rastislava Pellu, členov
senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej, v spore žalobcu: LEGATOs Recovery,
k.s., IČO: 47 256 184 správca úpadcu BIO INVESTMENTS s. r. o. v konkurze, sídlo: 086 05 Lukov
158, IČO: 44 162 626, so sídlom kancelárie správcu: A. B. XX, XXX XX A., právne zastúpený: SVITOK
a spol., s. r. o., sídlo: Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 863 980, proti žalovanému:

Východoslovenská distribučná, a.s., sídlo: Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, zastúpený
advokátskou kanceláriou: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS/ADVOKÁTI s.r.o., sídlo: Apollo Business
Center II, blok A, Prievozská 4, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 003 848, o zaplatenie
78.069,80 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, č.k.
32Cb/20/2020 – 445 zo dňa 17. januára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Mení uznesenie Okresného súdu Košice I č.k. 32Cb/20/2020 – 445 zo dňa 17. januára 2023 v jeho

výroku II tak, že žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na nahradenie trov konania v plnom rozsahu.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že vo výroku I konanie zastavil a vo výroku
II rozhodol o tom, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil skutočnosťou, že žalobca svojim
podaním doručený súdu elektronicky dňa 16.1.2023 zobral späť svoju žalobu o zaplatenie 78.069,80 eur
istiny titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaného. Tiež poukázal na skutočnosť,
že podľa žalobcu toto bezdôvodné obohatenie vzniklo neoprávneným účtovaním (bez právneho
dôvodu) tzv. platby G-komponentu (poukázal na Nález ÚS SR zo dňa 22.06.2016, sp. zn. PL. ÚS

17/2014 zverejnený v Zbierke zákonov SR pod č. 220/2016 zo dňa 21.07.2016) a následným prijatím
týchto platieb od žalobcu, či vykonaním úkonu započítania k záväzku žalovaného voči žalobcovi z
titulu doplatku za žalobcom dodanú elektrinu. Rozhodnutie o zastavení konania procesne odôvodnil
ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3.Rozhodnutieotrováchkonaniaodôvodnilustanovením§257CSP(možnosťsúduvýnimočnenáhradu

trov konania nepriznať, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa). Skonštatoval, že v danom prípade
zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý zobral podanú žalobu späť bez vážneho dôvodu; náhrada
trov konania by teda podľa § 256 ods. 1 CSP patrila žalovanému. Súd prvej inštancie ďalej dodal, že zo
späťvzatia žaloby, jej dôvodov vymedzených žalobcom spočívajúcich v existencii konkurzného konania
úpadcu a vývoj súdnej judikatúry (právne názory vyslovené súdnymi autoritami), považoval takýto stav
za existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa odôvodňujúcich použitie § 257 CSP. Pri posudzovaní

dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliadol na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery
strán sporu (nielen tej strany, ktorú by v zmysle všeobecných ustanovení zaťažila povinnosť nahradiťtrovy konania, ale aj tej strany sporu, ktorej by výnimočným nepriznaním nároku na náhradu trov konania
bola dotknutá majetková sféra) a zobral do úvahy aj okolnosti, ktoré stranu viedli k uplatneniu nároku
na súde a ich postoj v konaní.

4. Súd prvej inštancie v predmetnom konaní nepovažoval za sporné, že nárok si uplatnil správca,
konajúci v mene úpadcu (výrobca el. energie z obnoviteľných zdrojov) počas prebiehajúceho
konkurzného konania ako reakciu aj na vtedajšiu súdnu prax a vyslovený právny názor súdov prvej
inštancie a odvolacích súdov s najvyššou pravdepodobnosťou aj za účelom získania peňažných

prostriedkov pre čo najvyššie uspokojenie veriteľov prihlásených pohľadávok (medzi nimi aj žalovaný),
pričom pri rozhodovaní o náhrade trov konania vzal do úvahy skutočnosť, že po vyslovení nového
právneho názoru ÚS SR žalobca zobral svoju žalobu späť. Ďalej súd prvej inštancie porovnal finančnú
situáciu žalobcu, ktorým je úpadca v prebiehajúcom konkurznom konaní na jeho majetok
asituáciužalovaného,ktorýmjespoločnosťspravidelnýmifinančnýmipríjmamianazákladeuvedeného
porovnania dospel k záveru, že nepriznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej strane sporu

(žalovanému), vzhľadom na predmet jeho podnikania a podnikateľské aktivity, nezhorší jeho finančnú
situáciu do tej miery, ako by zaviazanie žalobcu - správcu konajúceho v mene úpadcu, zaťažilo jeho
finančnú situáciu. Vychádzajúc z daných úvah ohľadom zhodnotenia dôvodov osobitného zreteľa, súd
prvej inštancie nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

5. Žalovaný svojim podaním zo dňa 21.2.2023 podal proti výroku II rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolanie. t.j. odvolanie podal proti výroku o náhrade trov konania, ktoré navrhol zmeniť tak, že
žalovanému bude voči žalobcovi priznané právo na nahradenie trov konania v rozsahu 100%. Svoje
odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces), § 365 ods. 1 písm. d) CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) a § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Žalovaný podané odvolanie konkrétne
odôvodnil spôsobom uvedeným v odsekoch 6 až 9 tohto odôvodnenia.

6. Zastavenie konania zavinil žalobca, preto žalovanému podľa § 256 ods. 1 CSP vzniklo právo na
nahradenie trov konania voči žalobcovi. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje iba výnimku zo zásady
zodpovednosti za zavinenie a nie všeobecné pravidlo, ktoré by neúspešnú stranu sporu oslobodzovalo
od znášania náhrady trov konania úspešnej strany sporu, t. j. aplikácia ustanovenia § 257 je možná
iba vo výnimočných prípadoch. Údajné dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodnil súd prvej inštancie

nesprávne, keď ich videl v existencii konkurzného konania a vývoji súdnej judikatúry v neprospech
žalobcu.

7.Poukázalnato,ževsúvislostiskonkurznýmkonanímnamajetokúpadcu,súdprvejinštancieporovnal
zlú finančnú situáciu žalobcu (respektíve úpadcu, za ktorého žalobca koná) s finančnou situáciou

žalovaného ako spoločnosti, ktorá pravidelne dosahuje zisk a preto súd prvej inštancie uzavrel, že
nepriznanie náhrady trov konania v takomto prípade žalovanému finančne nepohorší, na rozdiel od
situácie žalobcu, (ktorého by povinnosť nahradiť trovy konania finančne zaťažila). Takýto záver a právny
názor je v rozpore s platným právnym stavom, existujúcou judikatúrou (nález Ústavného súdu ČR,
I ÚS 2862/07 a uznesenie NS SR sp. zn. 6MCdo/5/2011) a predstavoval by absolútne popretie princípu

spravodlivosti a samotného práva na spravodlivý proces, pretože ustanovenie § 257 CSP nemá slúžiť
na stieranie majetkových pomerov medzi stranami sporu.

8. Vývoj rozhodovacej praxe (ohľadom vecného rozhodnutia o žalobe) v neprospech samotného
žalobcu v priebehu trvania sporu tiež nie je možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa,

ktorý by mohol odôvodňovať použitie § 257 na aplikáciu rozhodnutia o náhrade trov konania. Na
podporu tohto svojho stanoviska žalovaný poukázal na obsah uznesenia KS v Košiciach sp. zn.
4Cob/137/2022 zo dňa 26.1.2023. V čase podania žaloby neexistovalo žiadne rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR a ani Ústavného súdu SR, ktoré by riešilo problematiku predmetu sporu a potvrdzovalo
oprávnenosť žalobcom uplatneného nároku. Skutočnosť, že žalobca sa neoprávnene domnieval, že

ním prezentovaná interpretácia a aplikácia dotknutých právnych noriem týkajúcich sa merita sporu je
správna, nemôže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa ani výnimočnou okolnosťou odôvodňujúcou
aplikáciu § 257 CSP.9. Zastavenie konanie zavinil žalobca, preto mal byť zaviazaný na nahradenie trov konania v prospech
žalovaného a to podľa všeobecne platnej zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie v zmysle
§ 256 ods. 1 CSP. K späťvzatiu žaloby pristúpil žalobca z dôvodov výlučne na jeho strane, pričom

žalovaný nijako toto späťvzatie nezavinil. Procesnú zodpovednosť za zastavenie konania a s tým
súvisiacu zodpovednosť za nahradenie trov konania má teda výlučne žalobca. V tejto súvislosti žalovaný
poukázal na existujúcu judikatúru – Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 196/09, uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7MCdo/4/2010 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5MCdo/12/2018.

10. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nijako nevyjadril, hoci mu toto odvolanie súd prvej
inštancie zákonným spôsobom dňa 22.3.2023 riadne doručil.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného, ktoré
bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné. Odvolanie bolo prejednané bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, pretože

nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem.
Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že odvolanie
je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti nebolo vecne správne (nebolo ho
možné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť), preto ho odvolací súd z nižšie uvedených dôvodov podľa §
388 CSP zmenil tak ako je to uvedené vo výroku I tohto rozhodnutia.

12.Podľa§365(Odvolaciedôvody)ods.1písm.b),d)ah)CSP,Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,že:
„b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.“

13. Podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.“

14. Podľa § 388 Civilného sporového poriadku: „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení,
ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.“

15. Žalovaný vo svojom odvolaní deklaroval odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP
(viď odsek 5 tohto odôvodnenia). S ohľadom na nižšie uvedené je potrebné konštatovať, že odvolací

dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný. Vychádzajúc z tohto záveru (nesprávne právne
posúdenie veci) už odvolací súd ako nepodstatnú neskúmal danosť ďalších žalovaným namietaných
odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP.

16. Podľa § 256 ods. 1 CSP: „Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.“

17. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku: „Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa“.

18. Vychádzajúc z obsahu § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí vo všeobecnosti zásada,
že pokiaľ niektorá zo strán sporu zaviní zastavenie konania, tak súd voči nej prizná právo na náhradu
trov konania protistrane. Táto zásada neplatí iba vo výnimočných prípadoch, kedy súd neprizná právo
na nahradenie trov konania a to konkrétne za situácie, keď existujú dôvody hodné osobitného zreteľa
(§ 257 Civilného sporového poriadku).

19. Dôvody, ktoré by umožňovali aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku na
rozhodnutie o trovách konania, nie sú špeciálne upravené a v zásade je táto problematika ponechaná
na voľnú úvahu súdu. Rozhodnutie súdu však nemôže byť svojvoľné a musí vychádzať z obsahu
a priebehu konkrétneho sporu, prípadne aj z aktuálnej situácie strany sporu (majetkové, sociálne,

osobné, zárobkové a iné pomery).

20. Je nesporné a zrejmé, že v tomto konaní zavinil zastavenie konania žalobca svojim späťvzatím
žaloby. Za tejto procesnej situácie podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia (§ 256 ods. 1 CSP)bolo namieste, aby súd prvej inštancie zaviazal žalobcu na nahradenie trov konania žalovaného. Takýto
záver samozrejme platí iba pokiaľ vo veci neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP).

21. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o náhrade trov konania uzavrel, že vo veci existujú
dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa(uvedenévodseku4tohtoodôvodnenia).Odvolacísúdpopreskúmaní
týchto dôvodov dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodmi, ktoré by vo veci rozhodovania o náhrade trov
konania bolo možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa. Neopodstatnenosť týchto dôvodov
je bližšie vysvetlená v nasledovných odsekoch 22 až 25 tohto odôvodnenia.

22. Žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu podľa špeciálneho zákona č. 7/2005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v mene úpadcu BIO INVESTMENTS s. r. o. v konkurze podal svoju
žalobu na zaplatenie finančnej čiastky vo výške 78.069,80 eur titulom nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia a v tomto konaní neskôr predpokladajúc svoj neúspech zobral svoju žalobu späť. Súd prvej
inštancie zjednodušene konštatoval, že dôvodom hodným osobitného zreteľa je situácia, keď žalobca

po podaní žaloby zistí nedôvodnosť svojho nároku, z tohto dôvodu zoberie svoju žalobu späť, pričom
tento žalobca je zároveň správcom konkurznej podstaty úpadcu, t.j. právnickej osoby v úpadku a naproti
tomu je žalovaný finančne úspešný podnikateľský subjekt.

23. Vyššie uvedený záver súdu prvej inštancie o existencii dôvodu hodného osobitného zreteľa

(podmienka aplikácie § 257 CSP na rozhodnutie o trovách konania) neobstojí. Jednak žiadna
z citovaných skutočností (uvedomenie si neopodstatnenosti uplatneného nároku, úpadok a dobrá
finančná situácia žalovaného) sama osebe nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa a ani kumuláciu
týchto skutočností nie je možné považovať za naplnenie tohto liberačného dôvodu pre rozhodnutie
o trovách konania.

24. Skutočnosť, že žalobca je v postavení správcu konkurznej podstaty úpadcu podľa zákona č. 7/2005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, nijako nemení jeho zákonnú povinnosť podľa § 256 ods. 1 CSP,
t.j. povinnosť strany sporu, ktorá zavinila zastavenie konania, nahradiť protistrane jej trovy konania.
Z obsahu samotného Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii dokonca priamo vyplýva

opak. Uvedené je zrejmé z ustanovenia § 78 citovaného zákona, podľa ktorého trovy konania o
vylúčení majetku zo súpisu sú pohľadávkou proti dotknutej podstate, t.j. ide o pohľadávku, ktorú je
možné v konkurze navyše uhrádzať priebežne. V súvislosti so všeobecnou povinnosťou žalobcu podľa
§ 256 ods. 1 CSP nahradiť trovy súdneho konania poukazuje odvolací súd aj na § 100 ods. 2 písm.
a) Zákona č. 7/2005 Z.z. (vylúčenie niektorých pohľadávok z uspokojenia), ktoré špeciálne vylučuje

možnosťnahradeniatrovkonania preúčastníkovkonania,ktoréimvznikliúčasťouvkonkurznomkonaní
a v konaniach súvisiacich s týmto konaním. Výkladom citovaných ustanovení Zákona č. 7/2005 Z.z. je
možné dospieť k jednoznačnému záveru, že aj pre žalobcu v postavení správcu konkurznej podstaty
úpadcu platí ustanovenie § 256 ods. 1 CSP. Pokiaľ by úpadok strany sporu bol skutočnosťou, ktorá je
prípadom hodným osobitného zreteľa, tak by to zákonodarca nepochybne do príslušného zákona (či už

do CSP alebo Zákona o konkurze a reštrukturalizácii) explicitne uviedol.

25. Ani skutočnosť, že žalobca po zistení neopodstatnenosti žaloby zobral svoju žalobu späť, nie je
možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. Akceptácia takéhoto záveru
nie je v súlade so základnými princípmi civilného sporového konania (právo na spravodlivý proces –

Čl. 2 CSP) a priamo popiera význam ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Prijatím takéhoto stanoviska
by každé späťvzatie nedôvodnej žaloby bolo možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa,
čo by v konečnom dôsledku ohľadom trov konania malo podľa § 257 CSP spôsobovať nepriznanie
práva na nahradenie trov konania žalovanému. Nie je možné považovať za spravodlivý proces stav,
keď by žalovaná strana mohla byť vystavovaná nedôvodným žalobám bez toho, aby žalobca niesol

procesnú zodpovednosť za svoje konanie v podobe jeho povinnosti nahradiť trovy konania, ktoré
žalovanému podaním neoprávnenej žaloby spôsobil a to ani za situácie, že žalovaný je úspešný
finančne dostatočne zabezpečený podnikateľský subjekt. Takéto stanovisko podporuje aj existujúca
vyššie citovaná judikatúra, na ktorú poukázal žalovaný vo svojom odvolaní.

26. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku (trovy odvolacieho konania): „Ustanovenia o
trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.“27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a to tak, že úspešnému žalovanému voči neúspešnému žalobcovi priznal právo na
nahradenie trov konania v rozsahu podľa pomeru jeho úspechu, t.j. v plnom rozsahu.

28. O výške nároku žalovaného na náhradu trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený
súdnyúradníkpoprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonaniekončí(§262ods.2Civilnéhosporového
poriadku).

29. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

30.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).