Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ivana Izakovičová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Ndob/63/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122200494
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Izakovičová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:2122200494.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a
členiek senátu JUDr. Beaty Miničovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v spore žalobcu Ing. Pavla Stebnického
(podnikajúceho pod obchodným menom Ing. Pavol Stebnický), s miestom podnikania Košice - Myslava
1123, Košice - Myslava, IČO: 10 823 093, zastúpeného advokátkou, JUDr. Gabrielou Jablonská, Letná
47, Košice, IČO: 17 080 223, proti žalovanej obchodnej spoločnosti FLORIÁNSKA ROYAL s.r.o.,

Dohnányho 8, Trnava, IČO: 36 853 917, zastúpenej advokátom, JUDr. Ireneuszom Piotrom Giebelom,
Sladovnícka 22, Trnava, IČO: 31 770 584, o zaplatenie 2 280 eur s príslušenstvom, vedenom na
Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 60Cb/6/2022, o odvolaní žalobcu v konaní vedenom na Krajskom
súde v Trnave pod sp. zn. 32Cob/44/2023, o nesúhlase Krajského súdu v Trnave s postúpením sporu
Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 5Cob/25/2023, takto

r o z h o d o l :

Na konanie o odvolaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 32Cob/44/2023 j e p r í s l

u š n ý Krajský súd v Bratislave.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Trnave predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd")
z dôvodu jeho nesúhlasu s postúpením mu veci Krajským súdom v Bratislave podľa § 43 ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP"), majúc za to,
že funkčne príslušným na konanie o odvolaní je v danom prípade Krajský súd v Bratislave. Predložený

nesúhlas odôvodnil odkazom na právny názor najvyššieho súdu na výklad § 34 v spojení s § 22 a §
471c CSP v znení účinnom od 1. júna 2023 (tlačové komuniké zo dňa 22. augusta 2023 zverejnené
na stránke www.nsud.sk), podľa ktorého je na dokončenie odvolacieho konania aj v prejednávanom
obchodnoprávnom spore, o ktorom rozhodoval Okresný súd Trnava od 1. júna 2023 kauzálne príslušný
Krajský súd v Bratislave.

2. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd spoločne nadriadený Krajskému súdu v Bratislave a
Krajskému súdu v Trnave, podľa § 43 ods. 2 CSP príslušný na rozhodnutie o príslušnosti odvolacích
súdov, posúdil dôvodnosť predloženého nesúhlasu s postúpením a dospel k záveru, že nesúhlas
Krajského súdu v Trnave s postúpením mu obchodnoprávneho sporu na odvolacie konanie je dôvodný.

3. Pri rozhodovaní o príslušnosti odvolacieho súdu, vychádzal najvyšší súd z nasledovnej relevantnej

právnej úpravy:

4. Podľa článku 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto, alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec, čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.5. Podľa článku 17 ods. 1 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

6. Podľa § 43 ods. 2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne
predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide
o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú
súdy viazané.

7. Podľa § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú
príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do
otvorenia pojednávania, alebo predbežného prejednania sporu (veta za bodkočiarkou v znení účinnom
od 1. júla 2023).

8. Podľa § 34 ods. 1 CSP (v znení účinnom od 1. júna 2023), ak odsek 2 neustanovuje inak, o odvolaní
proti rozhodnutiu okresného súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

9. Podľa § 34 ods. 2 CSP (v znení účinnom od 1. júna 2023), na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu

vydanému v konaní podľa:
a) § 22 písm. f) a h) a § 23 písm. f) a h) je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici,
b) § 22 písm. d) a g) a § 23 písm. d) a g) je príslušný Krajský súd v Bratislave,
c) § 22 písm. e) a § 23 písm. e) je príslušný Krajský súd v Košiciach.

10. Podľa § 22 CSP (Príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch), na konanie v obchodnoprávnych
sporoch sú príslušné:
a) Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave,
b) Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach,
c) Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,

d) Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre,
e) Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove,
f) Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,
g) Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave,
h) Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP (v znení účinnom od 1. júla 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa § 471c CSP (v znení účinnom od 1. júna 2023), konania začaté a právoplatne neskončené

do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do
31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne
príslušného súdu na iný súd.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom obchodnoprávnom spore rozhodol Okresný súd Trnava

rozsudkom zo dňa 31. januára 2023 č. k. 60Cb/6/2022-168, ktorým žalobu zamietol. Voči rozsudku
podal žalobca odvolanie dňa 27. marca 2023, ktoré prvoinštančný súd dňa 7. augusta 2023 predložil
Krajskému súdu v Bratislave, ako súdu odvolaciemu. Krajský súd v Bratislave o odvolaní nerozhodol a
v súvislosti s novelou CSP, účinnou od 1. júna 2023 (ďalej aj „súdna reforma"), skúmajúc počas celého
konania svoju funkčnú príslušnosť v odvolacom konaní (§ 40 veta pred bodkočiarkou CSP), dňa 6.

septembra 2023 postúpil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Trnave, ako súdu funkčne a kauzálne
príslušnému.

14. Súčasťou tzv. súdnej reformy, vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku uskutočnenou jeho
novelizáciou, zákonom č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými

sídlami a obvodmi súdov, v znení zákona č. 398/2022 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z.
o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony, bola s účinnosťou od 1. júna 2023 nová úprava príslušnosti súdov
na konanie v obchodnoprávnych sporoch, a to v prípade súdov prvej inštancie príslušnosti kauzálnej(§ 22 - Príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch), a v prípade odvolacích súdov funkčnej príslušnosti
odvolacích súdov v obchodnoprávnych sporoch (§ 34 ods. 1 a 2 CSP). Ustanovenie § 34 ods. 2 CSP v
texte pod jednotlivými písmenami a) až c) priamo odkazuje na určité konania upravené v § 22 (kauzálna

príslušnosť pre obchodnoprávne spory) a v § 23 (kauzálna príslušnosť pre zmenkové spory a šekové
spory).

15. Vzhľadom na zákonný príkaz daný odvolaciemu súdu ustanovením § 40 veta pred bodkočiarkou
CSP, skúmať svoju funkčnú príslušnosť počas celého (odvolacieho) konania, a keďže odvolacie konanie

vyvolané podaním odvolania v danom obchodnoprávnom spore začalo v dobe do 31. mája 2023,
bolo pri nachádzaní funkčnej príslušnosti krajského súdu potrebné sa prvotne zaoberať tým, ako
zákonodarca vyriešil aplikabilitu CSP v novelizovanom znení s účinnosťou od 1. júna 2023 ohľadom
príslušnosti krajských súdov na konanie o odvolaniach začatých pred týmto dátumom. Prechodné
ustanovenie § 471c CSP s účinnosťou od 1. júna 2023 zákonodarcom prijaté k novým úpravám tohto
kódexu procesného práva, predstavuje ustanovenie intertemporálnej povahy, ktorým sa určuje režim

dočasného, prechodného (intertemporálneho) spolupôsobenia skoršej a neskoršej právnej úpravy, teda
vzájomný vzťah týchto úprav.

16. Nosným pojmovým znakom procesnej intertemporality je princíp okamžitej aplikovateľnosti (novej)
procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených)

predpisov. Zmyslom tohto princípu je zabezpečiť hladký a bezproblémový procesný režim súdnych
konaní. Súd ani sporové strany nemajú hľadať procesný režim v spleti prechodných ustanovení, ale
sústrediť sa na hmotnoprávnu podstatu veci. [porovnaj Števček in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2022, s.1703]. Podľa rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež

„ústavnýsúd"),účelomprincípuokamžitejaplikovateľnostinovýchprocesnýchnoriem,tedapoužiteľnosti
nových procesných ustanovení na konania začaté a prebiehajúce podľa doterajšej právnej úpravy, je
zabezpečiť taký procesný priebeh jednotlivých konaní, ktorý nepripúšťa alternatívne a v dôsledku toho
sporné výklady pre časovú pôsobnosť príslušných predpisov alebo ich jednotlivých ustanovení (nález zo
dňa 22. októbra 2014 sp. zn. PL. ÚS 107/2011, uznesenie zo dňa 12. apríla 2018 sp. zn. II. ÚS 185/2018,

uznesenie zo dňa 22. septembra 2020 sp. zn. III. ÚS 349/2020, nález zo dňa 8. februára 2023 sp. zn. II.
ÚS 451/2022). Podstatou princípu okamžitej aplikability je zabezpečiť procesne efektívne prejednanie
veci vyhnutím sa nachádzaniu vhodného procesného režimu (v spleti prechodných ustanovení), čo
umožňuje súdom sústrediť sa na hmotnoprávnu povahu sporu (nález zo dňa 4. júla 2017 sp. zn. III.
ÚS 267/2017).

17. Procesné právo v prípade stretu novej a starej právnej úpravy charakterizuje princíp okamžitej
aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1). [Števček in: Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie.
Komentár.Praha:C.H.Beck,2022,s.1701].Princípokamžitejaplikovateľnostinovejprocesnejúpravyje

procesnému právu natoľko imanentný, že sa nemusí explicitne vyjadrovať v prechodných ustanoveniach
procesnej úpravy - platí aj bez toho, aby bol vyjadrený (porovnaj Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič,
M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck,
2017, 1064 - 1072 s.).

18. Prechodné ustanovenie § 471c CSP v účinnom znení k úpravám od 1. júna 2023, je výnimkou
z princípu okamžitej aplikovateľnosti novej procesnoprávnej úpravy Civilného sporového poriadku
a vzťahuje sa výlučne na konania začaté a právoplatne neskončené na súdoch vecne a miestne
príslušných.

19. Príslušnosť súdu na konanie o odvolaní, t.j. na konanie v druhej inštancii, sa označuje ako funkčná
príslušnosť; podľa § 34 CSP v znení účinnom do 31. mája 2023, o odvolaní rozhoduje krajský súd, ak
tento zákon neustanovuje inak.

20. Pokiaľ teda na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému súdom prvej inštancie v konaní o

obchodnoprávnom spore podľa predpisov účinných do 31. mája 2023 bol funkčne príslušný Krajský súd
v Trnave, zatiaľ čo s účinnosťou od 1. júna 2023 je na konanie o odvolaní v zmysle § 34 ods. 2 písm. b)
CSP funkčne príslušný Krajský súd v Bratislave a súčasne § 471c CSP ako intertemporálne ustanovenie
explicitne neupravilo, že konanie o odvolaní začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sadokončí na súde funkčne príslušnom podľa predpisov účinných do 31. mája 2023, potom so zreteľom
na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej právnej úpravy, je od 1. júna 2023 na odvolacie
konanie začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 funkčne príslušný krajský súd určený podľa

úpravy CSP účinnej od 1. júna 2023, v danom prípade Krajský súd v Bratislave.

21. Najvyšší súd tu ešte poukazuje na argumentáciu už obsiahnutú v rozhodnutí sp. zn. 5Ndob/5/2023,
že napriek systematickému členeniu Civilného sporového poriadku (t.j. rozlišujúc v samostatne
členených dieloch Tretej hlavy Prvej časti príslušnosť súdu vecnú - § 12, miestnu - § 13 až § 21, kauzálnu

- § 22 až § 33, funkčnú - § 34 pre krajské súdy a § 35 pre najvyšší súd), má byť kauzálna príslušnosť
formou vecnej príslušnosti súdov uvádza, že takýto názor nie je správny. Vecná príslušnosť určuje,
či v určitej veci podľa jej povahy (ratione causae) majú rozhodovať, ako súdy prvej inštancie okresné
súdy alebo súdy krajské (tu len ako výnimka o konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach,
opomínajúc doposiaľ neskončené konania podľa zákona o konkurze vyrovnaní). Miestna príslušnosť
konkretizuje, ktorý z vecne príslušných súdov je príslušný na konanie a rozhodnutie danej veci. K

definovaniu kauzálnej príslušnosť sa najvyšší súd už skôr vyjadril v uznesení zo dňa 29. januára
2019 sp. zn. 5Ndob/2/2019 tak, že osobitná úprava kauzálnej príslušnosti v ust. § 22 až 33 CSP je
úprava obsahujúca kritériá určenia príslušného súdu, ktoré s ohľadom na predmet konania určujú ako
jediný oprávnený vo veci konať takto vymedzený súd aj pre prípad, že by bola inak založená podľa
všeobecných ustanovení týkajúcich sa miestnej príslušnosti príslušnosť iného prvoinštančného súdu.

Má tak povahu prioritnej voči všetkým ostatným do úvahy prichádzajúcim vymedzeniam príslušnosti. Z
uvedeného vyplýva, že tak, ako to vyplýva zo systematiky CSP, je potrebné medzi uvedenými druhmi
príslušnosti rozlišovať a nezamieňať či (účelovo) stotožňovať kauzálnu príslušnosť súdu s jeho vecnou,
alebo miestnou príslušnosťou.

22. Najvyšší súd zastáva názor, že aj v prípade ostatnej novelizovanej úpravy Civilného sporového
poriadkumámaťprednosťmetódateleologickejinterpretácieprávnychnoriem(porovnaj5Ndob/5/2023),
najmä ak vychádzanie úzko len z textu zákona v znení účinnom od 1. júna 2023, ktorý explicitne
nevyjadruje všetky aspekty určenia príslušnosti odvolacích súdov v (tzv. „starých") odvolacích konaniach
začatých do 31. mája 2023, by v konečnom dôsledku spôsobilo nejednotnosť v príslušnosti pri

rozhodovaní v rámci obchodnoprávnych sporov v režime Civilného sporového poriadku, resp. v rámci
registrových konaní v režime Civilného mimosporového poriadku (tu porovnaj závery najvyššieho súdu
v uznesenízo dňa 27. júna 2023 sp. zn. 6Ndc/19/2023).

23. Najvyšší súd v nadväznosti na vyššie uvedené uzatvára, že pre konania začaté a právoplatne

neskončené do 31. mája 2023 zákonodarca v prechodnom ustanovení § 471c CSP výslovne určil,
že sa majú dokončiť na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája
2023. Toto ustanovenie a contrario teda nepokrýva funkčnú ani kauzálnu príslušnosť odvolacích súdov.
Najvyšší súd pritom zastáva názor, že ak by zákonodarca mienil, aby sa tento prechodný právny
režim týkal aj funkčnej a kauzálnej príslušnosti, vyjadril by to výslovne tak, ako to v minulosti urobil

v prechodnom ustanovení § 470 ods. 4 CSP (konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne,
kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom
sa konanie začalo). Preto je pri nachádzaní funkčnej príslušnosti krajského súdu na konanie o odvolaní
v obchodnoprávnych sporoch potrebné vychádzať z okamžitej aplikability procesného predpisu (§ 470
ods. 1 CSP), súladne so zámerom „súdnej reformy" zahŕňajúcej špecifické požiadavky zákonodarcu

smerujúce k špecializácii súdov (sudcov) v určitých druhoch sporov stanovených zákonom tak, ako je
tomu aj v danom obchodnoprávnom spore (§ 34 ods. 1 a 2 CSP). Tento zámer je možné vyrozumieť
aj z dôvodovej správy k zákonu č. 150/2022 Z. z. (časť A), ktorá uvádza, že reforma súdnej mapy je
jedným z nástrojov na dosiahnutie efektívne fungujúcej justície, pretože vytvára vhodné podmienky pre
špecializáciu sudcov, ako na úrovni okresných súdov, tak aj na úrovni krajských súdov.

24. Vo vzťahu k interpretácii prechodného ustanovenia § 471c CSP, najvyšší súd pre úplnosť uvádza, že
už skôr vyslovil (porovnaj uznesenie zo dňa 23. augusta 2023 sp. zn. 3Ndob/8/2023, uznesenie zo dňa
23. augusta 2023 sp. zn. 4Ndob/5/2023, uznesenie zo dňa 23. októbra 2023 sp. zn. 5Ndob/29/2023),
že v danom prípade nejde o tzv. „pravú medzeru" v zákone, teda o prípad, kedy zákonodarca

vylúčil zachovanie kauzálnej a funkčnej príslušnosti neúmyselne. Zo znenia § 471c CSP vyplýva, že
zákonodarca zachovanie kauzálnej a funkčnej príslušnosti v konaniach začatých do 31. mája 2023 v
§ 471c CSP neupravil zámerne. Uvedené je zrejmé najmä z porovnania prechodného ustanovenia §
470 ods. 4 CSP, ako aj zo skutočnosti, že zákonodarca v znení § 471c CSP pristúpil k vymenovaniuiných druhov príslušnosti, ktoré zostávajú zachované (vecnej a miestnej príslušnosti), avšak kauzálnu a
ani funkčnú príslušnosť neuviedol. Prípadný rozpor s dôvodovou správou a aj usmernením Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky nemožno odstraňovať výkladom, ktorým by sa zmenil nepochybný

obsah predmetného ustanovenia (čl. 3 ods. 1 CSP). Naopak, krajským súdom prezentovaný výklad,
podľa ktorého by konania o odvolaniach podaných do 31. mája 2023 mali byť dokončené na pôvodných
krajských súdoch funkčne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023, nerešpektuje
podľa najvyššieho súdu účel sledovaný novelou, ktorým je v prvom rade špecializácia súdov, vrátane
krajských súdov. Navrhovaný výklad by spôsobil neželanú dvojkoľajnosť, kedy by odvolacie konania

v obchodnoprávnych sporoch aj napriek zamýšľanej špecializácii naďalej prebiehali aj na krajských
súdoch, ktoré už podľa novej právnej úpravy nemajú byť súčasťou špecializovaného obchodného
súdnictva.

25. Najvyšší súd dodáva, že ustanovenie § 34 ods. 2 CSP je pri jeho interpretácii potrebné vnímať ako
normu, ktorá síce nejednoznačne a vnútorne rozporne odkazuje na ust. § 22 CSP, čo do identifikácie

súdov prvej inštancie podriadených týmto odvolacím súdom, avšak zároveň ako ustanovenie, ktoré
vymedzuje výlučný okruh odvolacích súdov pre oblasť obchodnoprávnych sporov (tu akcentujúc dikciu §
34 ods. 2 - „Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní...", teda nielen pre rozhodnutia
vydané uvedenými súdmi, ale pre všetky rozhodnutia, kde konanie má charakter obchodnoprávnej
sporovej agendy). To, že zákonodarca opomenul, že obchodnoprávnu agendu do 31. mája 2023 viedli

všetky súdy Slovenskej republiky, ako aj to, že môže nastať situácia, že nielen súdy výslovne uvedené
v § 22 CSP aj v budúcnosti budú takúto agendu rozhodovať, nemôže viesť k inému záveru, ako tomu,
že rigidný gramatický výklad predovšetkým ustanovení § 34 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 22 CSP by
spôsobil sťaženú realizáciu špecializácie súdnictva (tzv. súdnej reformy).
26. Z vyššie uvedených argumentov je zrejmé, že ustanovenie § 34 ods. 2 CSP je potrebné od 1.

júna 2023 aplikovať aj v takom prípade, keď konanie o obchodnoprávnom spore začalo na súde prvej
inštancie ešte pred účinnosťou novely CSP uskutočnenou zákonom č. 150/2022 Z. z., z čoho vyplýva,
že príslušným súdom na konanie o odvolaní je Krajský súd v Bratislave.

27. Najvyšší súd pri rozhodovaní o príslušnosti, prihliadajúc primerane aj na článok 17 Základných

princípov CSP, v zhode s už vysloveným obdobným názorom v rozhodnutí najvyššieho súdu zo dňa
27. júna 2023 sp. zn. 6Ndc/19/2023 a v rozhodnutí ústavného súdu č. k. IV. ÚS 257/2023-38 zo dňa
27. júna 2023, poukazuje aj na efektivitu konania a v neposlednom rade na zachovanie účelu súdnej
reformy (porovnaj 3Ndob/8/2023, 4Ndob/5/2023, 5Ndob/5/2023, 5Ndob/29/2023). Pre úplnosť uvádza,
žetýmtonedochádzakporušeniuzákladnéhoprávanazákonnéhosudcu(§3ods.3zákonač.757/2004

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a ani k porušeniu procesnoprávnej zásady
tzv. perpetuatio fori, spočívajúcej v trvaní príslušnosti, keď k zmene funkčnej príslušnosti súdov došlo
na základe zmeny právnej úpravy a jej okamžitej aplikovateľnosti, pričom úprava intertemporality novej
procesnej úpravy bola v rukách zákonodarcu (z hľadiska zmien v nastavení súdnej mapy, kompetencií
súdov v rámci súdnej reformy).

28. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že nesúhlas Krajského súdu v Trnave s
postúpením veci Krajským súdom v Bratislave je dôvodný, preto rozhodol tak, ako vyplýva z výroku
tohto uznesenia. Funkčne príslušným na rozhodnutie o odvolaní voči rozsudku Okresného súdu Trnava
je Krajský súd v Bratislave.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.