Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 10. december 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 68Cb/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123205912
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Šuchová LL.M

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6123205912.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Veronikou Šuchovou, LL.M., v spore žalobcu:

Swiss Life Select Slovensko, a .s. so sídlom Mlynské Nivy 49/II., XX XXX A. – B., IČO: 36 752 606,
v konaní zastúpený: AK Herceg, s.r.o. – advokátska kancelária so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava
– Ružinov, IČO: 35 890 240, proti žalovanej: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, XXX XX
A. A., o zaplatenie 2.832,24 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.832,24,- Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 2.832,24,- Eur od 06.07.2022 do zaplatenia a nákladmi spojenými s
uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, v siedmych mesačných splátkach splatných vždy k 15-

temu dňu kalendárneho mesiaca počnúc dňom 15.01.2024. Pričom prvých šesť splátok je žalovaná
povinná zaplatiť istinu vo výške 472,04 Eur a zostatok uplatneného nároku pozostávajúceho z úroku
z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.832,24 Eur od 06.07.2022 do zaplatenia a nákladoch
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur je žalovaná povinný zaplatiť žalobcovi v siedmej
splátke k 15.07.2024 s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek zo splátok riadne a včas sa celý dlh stáva
splatným.

II. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09.01.2023 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 2.832,24
Eur s príslušenstvom titulom vrátenia vyplatenej odmeny alebo jej časti, ktorá bola žalovanej poskytnutá
v súvislosti s finančným sprostredkovaním. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že medzi sporovými stranami
boladňa14.01.2011uzatvorenáZmluvaospolupráci(ďalejvtextelen„Zmluva“).Nazákladepredmetnej
zmluvy sa žalovaná zaviazala pre žalobcu uskutočňovať činnosť smerujúcu k uzatváraniu zmlúv
špecifikovaných Zmluvou o spolupráci za čo bola žalovanej vyplácaná odmena. Konkrétne podmienky
odmeňovania upravovala Odmeňovacia smernica žalobcu tvoriacia v zmysle čl. 1 bod 2 Zmluvy

o spolupráci prílohu Zmluvy.

2. V zmysle Zmluvy sa žalovaná podľa tvrdenia žalobcu zaviazala vrátiť žalobcovi odmenu alebo
jej časť, ktorá jej bola vyplatená v prípade, že došlo k stornovaniu uzavretých zmlúv počas „storno
obdobia“. „Storno obdobie“ bolo stanovené príslušnou finančnou inštitúciou a predstavovalo obdobie,
počas ktorého by mala zmluva trvať, aby žalovanej nevznikla povinnosť na vrátenie vyplatenej odmeny.
Ak došlo k stornovaniu zmluvy počas tohto obdobia, žalovaná bola povinná vrátiť vyplatenú províziu

alebo jej časť finančnej inštitúcii.

3. V zmysle čl. 6 bodu 6.2.1. Zmluvy bola ktorákoľvek zo zmluvných strán oprávnená vypovedať Zmluvu
bez udania dôvodu písomnou výpoveďou adresovanou druhej zmluvnej strane. Žalobca využil svojeprávo a zaslal dňa 26.02.2018 žalovanej oznámenie o ukončení Zmluvy o spolupráci. Zároveň žalovanej
oznámil, že Zmluva o spolupráci prestala byť platná ku dňu 31.03.1018. Povinnosť žalovanej vrátiť
žalobcovi odmenu u ktorej došlo zo strany finančnej inštitúcie voči žalobcovi k nárokovaniu storna celej

provízie alebo jej časti trvá v zmysle čl.3, bod 3.2 ods. 20 Zmluvy o spolupráci aj po jej ukončení.

4. Keďže žalovaná dobrovoľne nevrátila vyplatenú odmenu, resp. jej časť, žalobca ju vyzval výzvou zo
dňa 06.07.2022, na ktorú však žalovaná nereagovala a dlžnú sumu neuhradila. Na základe uvedeného
si žalobca uplatňuje popri nároku na vydanie vrátenia odmien i nárok na zaplatenie zákonných úrokov

z omeškania a nárok na úhradu paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

5. Okresný súd Banská Bystrica na základe žaloby žalobcu vydal dňa 09.03.2023 Platobný rozkaz, č.k.
68Cb/5/2023 – 106, v ktorom vyhovel návrhu žalobcu.

6. Proti predmetnému platobnému rozkazu podala žalovaná riadne a včas odpor, v ktorom namietala

premlčanie,nakoľkopodľanázoružalovanéhosúnárokyžalobcupremlčané,keďZmluvabolaukončená
dňa 31.03.2018. Ďalej žalovaná namietala, že podľa predloženej elektronickej evidencie nie je možné
jednoznačne určiť a skontrolovať žalobcom uplatnený nárok. V závere odporu žalovaná namietala, že
žalobca resp. finančné inštitúcie neutrpeli žiadnu stratu stornom zmlúv, nakoľko boli uzatvárané nové
zmluvy keďže žalovaná má informácie o tom, že kontakty na klientov žalovaného žalobca poskytol iným

sprostredkovateľom, ktorí pôvodné zmluvy stornovali a následne uzavreli nové zmluvy. Vzhľadom na
uvedené žiadala zrušiť platobný rozkaz.

7. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním datovaným dňom 02.05.2023 (replika), súdu
doručeným dňa 02.05.2023, v ktorom uviedol, že elektronický systém „Findata“ prostredníctvom ktorého

žalobca vedie celú evidenciu spolupracujúcich obchodníkov bol sprístupnený aj žalovanej, ktorá mala
svoje prihlasovacie údaje. V ďalšej časti vyjadrenia žalobca popísal jednotlivé stĺpce tabuliek a ich
význam. Poukázal tiež na uznanie záväzku zo dňa 18.07.2018, ktoré žalovaná podpísala a uviedol, že
uplatnený nárok je vyšší ako uznanie záväzku, pretože po ňom ešte boli stornované ďalšie zmluvy. Tiež
poukázal na skutočnosť, že podľa uznania záväzku sa žalovaná zaviazala uhrádzať mesačné splátky

vo výške 100 Eur, s tým že prvá splátka bola splatná v auguste 2018. Žalovaná však uhradila iba 3
splátky (v auguste, septembri a októbri 2018). V závere vyjadrenie žalobca poukázal na skutočnosť, že
podľa neho odpor žalovanej nie je riadne vecne odôvodnený, a že k premlčaniu uplatneného záväzku
nemohlo dôjsť nakoľko podľa Obchodného zákonníka v prípade obchodných činností ktoré smerovali
najmä k uzatváraniu finančných zmlúv je 10 rokov, ak zákon nestanovuje inak. Vzhľadom na uvedené

žalobca zotrval na žalobou uplatnenom nároku.

8. Okresný súd zaslal žalovanej vyjadrenie žalobcu na vyjadrenie. Zásielka s výzvou na vyjadrenie bola
žalovanejdoručenádňa25.05.2023.Žalovanánaobsahzásielkyreagovalapodanímzodňa12.06.2023,
v ktorom uviedla, že vyjadrenie žalobcu nebolo obsahom zásielky preto sa nevie k nemu vyjadriť.

9. Okresný súd Banská Bystrica následne opätovne zaslal žalovanej vyjadrenie žalobcu na vyjadrenie.
Zásielka bola žalovanej doručená dňa 15.06.2023. Žalovaná doručila súdu podanie na formulári
„Upomínacie konanie – odpor proti platobnému rozkazu Okresnému súd Banská Bystrica“. Súd obsah
formulára vyhodnotil ako vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (dupliku). Vo vyjadrení žalovaná

uviedla, že na výzvu žalobcu na úhradu 835 Eur reagovala emotívne, nechcela mať so žalobcom žiadne
spory a preto uhradila aj tri splátky. Splátky uhrádzať prestala z dôvodu, že sa dozvedela o tom, že
zmluvy, ktoré uzatvorila ona sú stornované a následne boli uzatvárané nové zmluvy. Vnímala to ako
snahu o poškodenie svojho mena. Vzhľadom na uvedené opätovne navrhla platobný rozkaz zrušiť.

10. Vyjadrenie žalovaného súd doručil zástupcovi žalobcu na vyjadrenie. Žalobca sa k vyjadreniu
žalovaného nevyjadril.

11. Pred nariadeným pojednávaním žalovaná doručila súdu podania zo dňa 07.12.2023, v ktorom
žiadala o uzatvorenie dohody o vyrovnaní formou splátkového kalendára a ukončenie súdneho konania.

Splátkový kalendár navrhla schváliť v rozsahu 6tich mesačných splátok. Pričom platby by prebehli z jej
strany od 15.01.2024 do 15.06.2024 a dlžná suma by zahŕňala celú žalovanú istinu vo výške 2.832,24
Eur.12. Súd nariadil pojednávanie na deň 11.12.2023 o 10:00 hod. Žalovaná sa pojednávania bez
ospravedlnenia nezúčastnila. Z tohto dôvodu súd uskutočnil pojednávanie v jej neprítomnosti. Po
oboznámení podania žalovanej zo dňa 07.12.2023 žalobca s navrhovaným splátkovým kalendárom

súhlasil s tým, že zotrval na podanom návrhu aj v časti, ktorá sa týkala príslušenstva žalovanej istiny.
Navrhovaný splátkový kalendár žiadal nastaviť s podmienkou straty výhody splátok.

13. Súd následne vykonal dokazovanie, ktoré bolo zamerané na sporné skutkové tvrdenia. Dokazovanie
bolo vykonané listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, ktorými sú: Zmluva o spolupráci zo dňa

14.01.2011 (č.l. 9 – 15), Oznámenie o ukončení Zmluvy o spolupráci pre Spolupracujúcich obchodníkov
zo dňa 26.02.2018 (č.l. 16), Zbierka interných predpisov (č.l. 17 – 43), Výpis z provízneho účtu –
Nátanová (č.l. 44 – 74), Predžalobná výzva k úhrade dlžnej čiastky zo dňa 06.07.2022 (č.l. 75), Uznanie
záväzku zo dňa 18.07.2018 (č.l. 118), Žiadosť o dohodu o vyrovnaní zo dňa 07.12.2023 (čl. 142).

14. Z vykonaného dokazovania, z obsahu celého spisového materiálu a z prednesu právneho zástupcu

žalobcu súd zistil nasledovný skutkový stav veci: Medzi stranami sporu bola uzatvorená Zmluva
o spolupráci dňa 14.01.2011 na základe ktorej sa žalovaná zaviazala pre žalobcu uskutočňovať
činnosť finančného sprostredkovateľa, za čo jej bola vyplácaná odmena. Podmienky odmeňovania
upravovala Odmeňovacia smernica, ktorá bola prílohou Zmluvy. Zo zmluvných dojednaní vyplýva, že
sa žalovaná zaviazala vrátiť časť odmeny, ktorá jej bola vyplatená počas „storno obdobia“. „Storno

obdobie“ predstavovalo obdobie, počas ktorého by mala sprostredkovaná zmluva trvať, aby nevznikol
nárok žalobcu na vrátenie vyplatenej odmeny. Ak došlo k stornovaniu sprostredkovanej zmluvy počas
tohto obdobia, žalovaná bola povinná vrátiť vyplatenú odmenu alebo jej časť žalobcovi. Nárok na
vrátenie storna provízie trval aj po ukončení Zmluvy (čl.3, bod 3.2 ods. 20 Zmluvy o spolupráci
v spojení s čl. X bodom 4 písm. a) Odmeňovacej smernice). Zmluva o spolupráci bola ukončená

dňa 31.03.2018. Následne došlo zo strany žalovanej k uznaniu záväzku zo dňa 18.07.2018 (čl. 118).
Uznávaný záväzok tvoril nárok na vrátenie odmien, ktoré boli v čase uznania známe. Z tejto sumy
žalovaná uhradila 300,- Eur. Následne bola žalovanej zaslaná Predžalobná výzva k úhrade dlžnej
čiastky zo dňa 06.07.2022. Vo výzve bola obsiahnutá konečná výška stornovaných provízií (2.832,24
Eur) a náklady právneho zastúpenia. Dňa 07.12.2023 došla žiadosť o vyrovnanie uplatneného nároku

v splátkach. Prílohou žiadosti bola Žiadosť o dohodu o vyrovnanie zo dňa 07.12.2023, ktorá bola
adresovaná žalobcovi. V žiadosti žalovaná uvádza, že chce zaplatiť dlžnú sumu vo výške 2.832,24 Eur,
teda sumu zodpovedajúcu istine uplatneného nároku. Platbu dlžnej sumy požadovala uhradiť v šiestich
splátkach v termínoch splatnosti prvej splátky od 15.01.2024 do 15.06.2024.

15. Podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Z.b. Obchodného zákonníka v platnom znení („Obchodného
zákonníka“ ) účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však
účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

16. Podľa § 642 Obchodného zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že

bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou
osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

17.Podľa§323ods.1Obchodnéhozákonníka,akniektopísomneuznásvojurčitýzáväzok,predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď

pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

18. Podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová
štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová
premlčacia doba ohľadne tejto časti.

19. Podľa § 407 ods. 4 Obchodného zákonníka, účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku
1 nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané.

20. Vo veci bolo nesporné, že predmetom posúdenia sú vzťahy medzi podnikateľmi v rámci ich

podnikateľskej činnosti, keďže žalobca je právnickou osobou (akciovou spoločnosťou) a žalovaná bola
fyzickou osobou – podnikateľom, ktorá vykonávala činnosť na základe podnikateľského oprávnenia
pre žalobcu podľa podmienok dohodnutých v Zmluve o spolupráci. Čiže sa jedná o relatívny
obchodnoprávny vzťah podľa § 261 ods. 1 ObZ, ktorý vznikol uzatvorením nepomenovanej zmluvy –Zmluvy o spolupráci v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka s prvkami Zmluvy o sprostredkovaní
v zmysle § 642 Obchodného zákonníka. Existencia Zmluvy a trvanie Zmluvy nebola stranami
rozporovaná. Rovnako neboli rozporované dátumy v uznaní záväzku zo dňa 18.07.2018 a predžalobnej

výzve k úhrade dlžnej čiastky zo dňa 06.07.2022, kde sa nachádzal dátum uzatvorenia Zmluvy dňa
03.12.2008. Z vyjadrení strán mal súd preukázané, že strany sporu mali uzatvorenú len jednu Zmluvu
o spolupráci, a to zmluvu uzatvorenú dňa 14.01.2011. Pričom z tejto zmluvy vyplynul nárok na vrátenie
odmien, ktorý je predmetom tohto konania. Žalovaná tento rozpor v listinných dôkazoch nenamietla
a z celého súdneho spisu nevyplynula existencia aj inej Zmluvy o spolupráci ako Zmluvy o spolupráci zo

dňa 14.01.2011. Navyše z čl. 8 bodu 12 vyplýva, že Zmluva o spolupráci zo dňa 14.01.2011 nahrádza
akékoľvek dojednania a zmluvy (najmä predchádzajúce zmluvy o spolupráci a na ne nadväzujúce
splnomocnenia) medzi zmluvnými stranami, ktoré upravovali totožný alebo obdobný predmet činnosti
spolupracujúceho obchodníka. Vzhľadom k uvedenému súd v konaní akceptoval aj listinné dôkazy
týkajúce sa uznania záväzku a predžalobnej výzvy z pohľadu, že sa týkali nárokov vyplývajúcich zo
Zmluvy o spolupráci zo dňa 14.01.2011, ktoré sú uplatnené v tomto konaní.

21. V konaní bolo podstatné vyriešiť otázku, či list Žiadosť o dohodu o vyrovnaní zo dňa 07.12.2023
(čl.142) adresovanú žalobcovi je možné posúdiť ako uznanie záväzku v zmysle § 323 ods. 1
Obchodného zákonníka. Nakoľko hlavným argumentom žalovanej v konaní bola vznesená námietka
premlčania. Súd list žalovanej posudzoval najprv v širšom rozsahu a následne sa zaoberal jeho

obsahom. V konaní bolo nesporné, že tento list žalovaná napísala počas prebiehajúceho konania, tesne
pred uskutočnením nariadeného pojednávania. Vzhľadom na jej aktivitu v konaní, presne vedela, čo je
predmetom uplatneného nároku, z čoho vznikol a aká je jeho výška. Keďže výška uplatneného nároku
(vrátane jeho jednotlivých položiek) vyplýva zo žalobcom predložených tabuliek (čl. 44 – 74). Tieto jej
boli doručené dňa 30.03.2023 ako príloha Platobného rozkazu č.k. 68Cb/5/2023-106 zo dňa 09.03.2023.

Žalovaná aj napriek pôvodnej obrane v konaní, vypracovala list - Žiadosť o dohodu o vyrovnaní zo dňa
07.12.2023 (jednostranný právny úkon) (čl. 141), tento adresovala žalobcovi (veriteľovi) a podpísala ho.
Súd mal preukázané, že tento list sa dostal do dispozície veriteľa najneskôr na pojednávaní konanom
dňa 11.12.2023, kedy súd jeho obsah oboznámil žalobcovi a doručil mu ho krátkou cestou. Posúdením
obsahu je evidentné, že žalovaná vedela čo je jej záväzkom, z čoho vznikol a aká je jeho aktuálna

výška. Súd prejav vôle žalovanej cit. „Žiadam Vás o vypracovanie dohody o vyrovnaní dlžnej čiastky
azrušeniesúdnehokonania68Cb/5/2023.Dlžnúsumu2832,24EURsomochotnásplatiťv6mesačných
splátkach, prvá bude splatná 15.1.2024 a posledná 15.6.2024.“ posúdil ako jednoznačný a dostatočne
určitý. Z judikatúry vyplýva, že v obchodnoprávnych vzťahoch je rozhodujúce posúdenie jednoznačnosti
spôsobu vymedzenia záväzku, pričom záväzok musí byť identifikovaný určito a zrozumiteľne a nesmie

byť zameniteľný s iným záväzkom. Pričom akceptovateľným spôsobom je aj odkaz na faktúru, príp. iný
dokument, číslo konania s uvedením súdu, na ktorom konanie prebieha, a z ktorého vyplýva uznávaná
suma dlhu. Nie je povinnou obsahovou náležitosťou uvedenie slova „uznanie“, príp. iný pojem, keď
z obsahu uznania záväzku jednoznačne vyplýva vôľa strany, ktorá záväzok uznáva. Čiže v tomto je
Obchodný zákonník benevolentnejší oproti občianskoprávnym uznaniam dlhu. Ďalej je nesporné, že sa

jedná o peňažný záväzok, ktorý je po lehote splatnosti a zo strany žalovanej (dlžníka) nebol uhradený.
Uznať totižto možno len záväzok, ktorý existuje. Uvedené vyplýva z charakteru uznania záväzku ako
právneho inštitútu, ktorým sa zabezpečuje (posilňuje) právo veriteľa. To sa prejavuje v tom, že uznanie
záväzku zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval.
Veriteľ sa teda dostane do výhodnejšieho postavenia v tom, že pri prejednávaní sporu sa dôkazné

bremeno ohľadom trvania (existencie) záväzku presúva z veriteľa na dlžníka. Pri hodnotení dôkazov
v konaní sa to následne prejaví v tom, že súd domnienku, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, musí považovať
za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak (§ 192 CSP). Pričom moment existencie záväzku
je ku dňu jeho uznania, t.j. v tomto prípade ku 07.12.2023. Pretože účinky uznania záväzku nastali
jeho vyhotovením (a nie oboznámením sa s jeho obsahom veriteľom). Tieto účinky majú vplyv na

plynutie premlčacej doby. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Obo
173/2002 vyplýva, že „Ak dlžník písomne uzná svoj záväzok na vydanie bezdôvodného obohatenia
vyplývajúci zo vzťahu medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, účinky uznania treba posúdiť
podľa ustanovení Obchodného zákonníka a nie podľa Občianskeho zákonníka.“ Preto pri posúdení
námietky premlčania v spojení s vykonaným uznaním záväzku dlžníka súd postupoval podľa ustanovení

Obchodného zákonníka. Uznanie záväzku má vplyv na plynutie premlčacej doby. Uznaním záväzku
totižto dochádza k pretrhnutiu plynutia premlčacej doby podľa § 323. Čo má za následok prerušenie
premlčacej doby a začatie plynutia novej štvorročnej premlčacej doby. Pričom týmto účinkom nebráni
vedomosť/nevedomosť dlžníka o tom, či uznávaný záväzok je premlčaný. Účinky uznania záväzkunastanú aj voči premlčanej časti nároku. Uvedené vyplýva priamo zo zákona a vychádza z charakteru
inštitútu premlčania, pri ktorom nedochádza k zániku záväzku, ale k zániku súdnej vymáhateľnosti
práva (zo záväzku sa stáva tzv. naturálna obligácia). Záväzok možno uznať aj opakovane, vždy s

rešpektovaním limitácie premlčania podľa § 408 Obchodného zákonníka, ktorý je stanovený na 10
rokov odo dňa kedy začala plynúť prvý raz. Z predložených tabuliek vyplýva, že prvé uplatnené storno
odmeny boli z obdobia 3/2018. Preto mal súd preukázané, že ešte nedošlo k uplynutiu stropu 10-
ročnej premlčacej doby v zmysle § 408 Obchodného zákonníka. Tým, že žalovaná uznala svoj záväzok
dňa 07.12.2023, týmto dňom došlo k začatiu plynutia novej štvorročnej premlčacej doby. Z tohto

dôvodu súd považoval nárok uplatnený z titulu nevrátených storno platieb za dôvodný. Žalovaná mala
byť aj vzhľadom na uznanie záväzku v konaní aktívna. Tým, že sa nezúčastnila pojednávania bez
ospravedlnenia sa obrala o možnosť byť v konaní aktívna tým spôsobom, ktorým by dokázala vyvrátiť
pravdivosť tvrdení žalobcu (a jej samej v uznaní záväzku). Týmto sa dostala do procesnej núdze, kedy
súd mal preukázanú oprávnenosť uplatneného nároku.

22. Medzi stranami neboli dohodnuté úroky z omeškania. Preto súd priznal žalobcovi zákonné úroky z
omeškania podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, a to v
sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe F. G. A. platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o
deväť percentuálnych bodov. V čase omeškania so splatením pohľadávok bola úroková sadzba F. G. A.

v období od 18.09.2019 do 26.07.2022 vo výške 0,00 %. Žalobca si žalobou uplatnil úrok z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 2.832,24 Eur od 06.07.2022 do zaplatenia, preto súd žalobcovi priznal
úroky z omeškania podľa návrhu, tak ako to uviedol vo výroku rozsudku.

23. Súd žalobcovi priznal aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo

výške 40,- Eur. Súd tento nárok žalobcovi priznal podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení
s § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka.

24. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd po posúdení veci dospel k záveru, že

žalovaná si záväzok z titulu vrátenia vyplatenej odmeny, ktorá bola žalovanej poskytnutá v súvislosti
s finančným sprostredkovaním v zmysle Zmluvy o spolupráci nesplnila, preto žalobe v celom rozsahu
vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.832,24 Eur s príslušenstvom
v siedmych mesačných splátkach splatných vždy k 15-temu dňu kalendárneho mesiaca počnúc dňom
15.01.2024. Pričom prvých šesť splátok je žalovaná povinná zaplatiť istinu vo výške 472,04 Eur

a zostatok uplatneného nároku pozostávajúceho z úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
2.832,24 Eur od 06.07.2022 do zaplatenia a nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
40,- Eur je žalovaná povinný zaplatiť žalobcovi v siedmej splátke k 15.07.2024 s tým, že nezaplatením
ktorejkoľvek zo splátok riadne a včas sa celý dlh stáva splatným. (výrok I. tohto rozsudku)

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Nakoľko súd návrhu žalobcu vyhovel v celom rozsahu, žalobcovi voči žalovanému priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100 % tak, ako je uvedené v druhom odseku tohto rozhodnutia. Podľa § 262 ods. 1
a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (výrok II. tohto rozsudku)

Poučenie:

Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia
na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť
aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej,
má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej
inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia

sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie.