Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. január 2024

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: SI-11P/37/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2722200569
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2024:2722200569.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom vo veci navrhovateľky: X. V., J.. XX.XX.XXXX,

G. X. XXXX/X, E., zastúpenej: JUDr. Alenou Arbetovou, advokátkou so sídlom Námestie sv. Martina
3A, Holíč a manžela navrhovateľky: Z. W. V., J.. XX.XX.XXXX, G. J., o rozvod manželstva a o úpravu
pomerov manželov na čas po rozvode k ich maloletým deťom: D. W.F. V., J.. X.X.XXXX M. D. Q. V., J..
XX.X.XXXX, obe deti v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Senica, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Skalica v časti konania o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo manželov: Z. W. V., J.. XX.XX.XXXX, Š. Q. J. M. X. V., V. X.Á., J.. XX.XX.XXXX uzavreté

dňa XX.XX.XXXX vo I., V. V., zapísané v knihe manželstiev MV SR - osobitná matrika vo zväzku Q.,
ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX sa r o z v á d z a .

II. Maloletá D. W. V., J.. X.X.XXXX M. S. D. Q. V., J.. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j
ú do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená zastupovať maloleté a spravovať ich majetok v
bežných veciach.

III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej: D. W. V., J.. X.X.XXXX v ý ž i v n ý m vo
výške 100,- eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej: D. Q. V., J.. XX.X.XXXX v ý ž i v n ý m vo výške
100,- eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

IV. Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletou D. M. S. D. každý posledný víkend kalendárneho
mesiaca vždy v sobotu od 8:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 8:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že

matka je povinná maloleté na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi v určenom čase odovzdať v mieste
bydliska maloletých a otec je povinný maloleté matke riadne a včas vrátiť v stanovenom čase rovnako
v mieste bydliska maloletých detí.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

VI. O náhrade trov štátu rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom domáhala rozvodu manželstva s tým, že na čas po rozvode žiadala zveriť
mal.D.Q.M.S..D.W.O.osvojejosobnejstarostlivosti,otcoviurčiťvýživnénamal.D.280,-eurmesačne
amal.D.220,-eurmesačne.Návrhnarozvododôvodnilatým,žeposvadbesasmanželompresťahovali
do jej bytu, v ktorom s dcérami býva dodnes, ich vzťah sa po narodení dcér začal zhoršovať, postupnesa odcudzili, čo vyvrcholilo tým, že manžel sa v apríli 2019 od nich úplne odsťahoval a od vtedy ho
nevidela. S manželom spoločne nehospodária, nežijú v spoločnej domácnosti ani intímne spolu nežijú.
Manžel na výživu svojich dcér neprispieva žiadnym spôsobom.

2. Manžel navrhovateľky sa k návrhu nevyjadril. Súd sa pokúšal doručovať mu aj do J. prostredníctvom
MZVSR (aj MZV J.), avšak neúspešne, preto mu boli všetky listiny následne doručené v zmysle § 116
ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP).

3. K návrhu sa písomne nevyjadril kolízny opatrovník ani prokurátor, ktorý vstúpil do tohto konania (§13
ods.1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“).

4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na ktoré sa dostavila navrhovateľka, kolízny opatrovník
ako i prokurátor. Nedostavil sa manžel navrhovateľky (otec mal. detí), svoju neúčasť neospravedlnil.
Súd rozhodol, že bude pojednávať v jeho neprítomnosti.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, listinami: sobášnym listom, rodnými listami,
potvrdením o poslednom spoločnom pobyte, lustráciou v sociálnej poisťovni, údajom z MVSR, správami
Sociálnej poisťovne a ÚPSV a R, komunikáciou s MZV SR, potvrdením o príjme matky, správami
kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov, vyčíslením výdavkov, úradným záznamom a zistil tento

stav veci:

6. Z výsluchu navrhovateľky vyplýva, že manžel odišiel v apríli 2019 do J., od vtedy sa nevrátil, intímne
nežijú od roku 2018, do augusta 2019 posielal aj peniaze (500 eur mesačne), potom už neposlal ďalšie
peniaze. Navrhovateľka uviedla, že už má iného partnera, so svojím manželom nekomunikujú od roku

2021. V roku 2018 sa dozvedela, že jej manžel má ešte inú ženu v J., s ktorou má dieťa. Otec
komunikoval s mladšou dcérou naposledy v auguste 2023, z čoho zistili, že má byť v J., kde pracuje
ako realitný maklér. Navrhovateľka uviedla, že v minulosti bola v J., podľa jej informácií realitný maklér
tam zarába po prepočte cca. 1.500,- eur. Keď žili spolu, tak manžel pracoval po Európe (väčšinou E.),
jazdil taxíkom s príjmom cca. 3.000,- eur mesačne. Navrhovateľka uviedla, že býva so svojimi dcérami,

má príjem cca. 1.000,- eur mesačne vrátane prídavkov na dve deti (700 eur z podnikania, 350 eur z
pracovného pomeru), výdavky na domácnosť má bežné. Navrhovateľka uviedla, že mal. D. má 17 rokov,
navštevuje 2. ročník Obchodnej akadémie v N., je zdravá, nosí len okuliare, za obedy v škole platí 50,-
eur, za cestovné 24,- eur, za krúžok nemeckého jazyka 28,- eur mesačne, výdavky v škole cca. 110,-
eur bez výletov, vreckové 20,- eur mesačne, výdavky na oblečenie a obuv 20,- eur mesačne, výdavky

na drogériu. Maloletá D. navštevuje 5. ročník základnej školy v E., taktiež nosí okuliare, navštevuje
tenisový krúžok - za trénera platia mesačne 100-150 eur, za tenisové turnaje mesačne cca. 40,- eur,
ďalšie výdavky sú za športové oblečenie a potreby spojené s tenisom, za obedy platí 3 eurá mesačne,
výdavky v škole do 200 eur na školský rok. Ostatné výdavky sú taktiež za oblečenie a obuv, drogériu,
vreckové 5 eur. Pri určení výživného vychádzala zo sumy, ktorú jej manžel naposledy posielal.

7. Zo sobášneho listu vyplýva, že manželstvo navrhovateľky a jej manžela bolo uzatvorené dňa
XX.X.XXXX I. I., V. V. a je zapísané v knihe manželstiev MVSR-osobitná matrika, vo zväzku Q., ročník
XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XXX. Zo sobášneho listu vyplýva, že manžel navrhovateľky
je štátny občan J.. Z potvrdenia Mesta E. zo dňa 10.6.2022, že mali trvalý pobyt E., X. XXXX/X.

8. Z rodného listu mal. D. Q., J.. XX.X.XXXX ako i z rodného listu D. W., J.. X.X.XXXX vyplýva, že jej
rodičmi sú X. V., J.. XX.X.XXXX M. Z. W. V., J.. XX.X.XXXX.

9. Zo správy MVSR zo dňa 31.5.2021 súd zistil adresu manžela navrhovateľky v J., kam sa mu aj

pokúšal doručovať súd súdne zásielky, taktiež na adresu oznámenú navrhovateľkou (čl.184,197,200),
avšak pokusy o doručenie boli neúspešné (od 8.9.2022 doposiaľ - čl.152,192,204,221-224). Súd zasielal
všetky súdne zásielky otcovi na emailovú adresu oznámenú matkou (čl. 138,206,207), bez akejkoľvek
reakcie.

10. Z lustrácií v Sociálnej poisťovni súd zistil, že matka je evidovaná ako zamestnanec spoločnosti
OPLUŠTIL s.r.o. od 6.4.2016, lustrácia na otca bola negatívna.11. Zo správy Sociálnej poisťovne zo 14.9.2022 vyplýva, že otec za obdobie posledných 12 mesiacov
pred týmto potvrdením nepoberal žiadne dávky, matka len nemocenské 11/2021 vo výške 122,70 eur.
Zo správy zo dňa 5.12.2023 vyplýva, že matke boli v období 8/2023-10/2023 vyplatené nemocenské

dávky vo výške 461,50 eur.

12. V období 9/2021-8/2022 matka nemala žiadny príjem z Dôvery zdravotnej poisťovne (čl.133), žiadny
príjem nemala ani v období od 2/2023-11/2023. V roku 2022 mala matka priemerný mesačný príjem zo
spoločnosti ZFP akadémia a.s. 20,89 eur.

13. Zo sumáru mesačných nákladov matky (čl. 138) zo dňa 23.9.2022 vyplýva, že náklady za nájomné
sú 164 eur, energie 48 eur, internet +TV 27 eur, telefón 27 eur, za stravu 244 eur, oblečenie 44,14 eur,
škola a krúžky 108 eur ostatné ,výdavky 87 eur (PHM, vreckové a iné).

14. Zo správy ÚPSV a R Senica zo dňa 13.10.2022 vyplýva, že matka poberá na maloleté dcéry prídavky

na deti vo výške 60 eur mesačne, otec nepoberal žiadne dávky. Zo správy zo dňa 11.12.2023 vyplýva,
že matka poberá prídavky na deti v celkovej výške 120 eur mesačne, otec nepoberá žiadne dávky.

15. Z písomnosti predloženej zástupkyňou matky (čl. 177-178, z 13.8.2022) vyplýva, že sa má jednať o
emailové vyjadrenie otca k rozvodu v ktorom vyjadril súhlas s rozvodom.

16. Z daňového priznania matky za rok 2022 (čl. 261) vyplýva, že základ dane predstavoval sumu
868,64 eura.

17. Listinami na čl. 279-319 matka preukázala úhrady výdavkov súvisiacich z bývaním (163,15 eura),

zakupovaním oblečenia pre deti, cestovného, obedov, telefónu, poistiek, tak ako to uvádzala v rámci
výsluchu pred súdom. Z potvrdenia tenisového klubu TC MERY z 10.1.2024 vyplýva, že za rok 2023
bola za hráčku D. uhradená suma vo výške 1699,70 eura za tréningový proces, kempy a registračky.

18. Z úradného záznamu súdu vyplýva, že v Nigérii sa platí nigérijskou nairou (NGN), pričom 1

NGN= 0,001 eura. Taktiež z neho vyplýva, že z údajov z internetovej stránky ()
bolo zistené, že obchodní zástupcovia v meste M. dosahujú plat priemerne 50.000 NGN (50,42 eura)
mesačne, vedúci pracovníci v oblasti predaja nehnuteľností 70.000 NGN (70,58 eura) mesačne. Podľa
predloženej komunikácie otca s dcérou (čl. 323) otec vlastní rodinný dom zobrazený na tejto listine.

19. Zo správy ÚPSVaR Senica z prešetrenia pomerov zo dňa 23.1.2024 vyplýva, že matka naďalej býva
s dvomi dcérami v E. , má príjem okolo 900,- eur mesačne, maloleté deti nemajú k otcovi žiaden blízky
vzťah, nie sú v žiadnom kontakte, nikdy sa im otec neozve z vlastnej iniciatívy, vždy sa ozývajú deti,
niekedy aj bez odpovede otca. Otec na výživu neprispieva žiadnou sumou, neposiela ani darčeky k
narodeninám, Vianociam. Toto uviedli samotné maloleté deti v rámci pohovoru s kolíznym opatrovníkom.

20. Zástupkyňa matky v záverečnej reči uviedla, že vykonaného dokazovania bolo preukázané, že
manželia spolu od 4/2019 nebývajú, kedy sa manžel odsťahoval do J.. Manžel dal mailom súhlas s
rozvodom. Vzhľadom na uvedené je preukázané, že manželstvo si neplní svoj účel, preto žiadame
manželstvo rozviesť. Čo sa týka úpravy práv rodičov k maloletým deťom po rozvode, deti žiadame zveriť

matke, ktorá sa o ne výlučne stará a poskytuje starostlivosť. Zotrvávame na výške výživného určeného
v návrhu. Súd by mal vychádzať z potencionálneho príjmu otca ,keď v čase keď ešte pracoval v Európe
mal príjem 3000 eur mečane. V roku 2018 mal rozostavaný ďalší rodinný dom, čo potvrdil emailom v
rámci komunikácie s dcérou s tým, že keby prišli do J. majú kde bývať. Pri určení výživného žiadam e
vychádzať aj z potrieb mal. detí ktoré sme súdu aj riadne zdokladovali. Na úhrade týchto výdavkov by

sa mal podieľať aj otec. Čo sa týka úpravy styku, nakoľko k dohode neprišlo žiadame upraviť styk otca s
mal. deťmi tak, že tento je oprávnený sa s nimi stýkať posledný víkend v mesiaci vždy v sobotu od 8:00
hod do 18:00 hod a v nedeľu od 8:00 hod do 18:00 hod.

21.Kolíznyopatrovníkvzáverečnejrečiuviedol,ževprípaderozvodunavrhujedetizveriťmatke,výživné

určiť primerane potrebám maloletých detí ako i možnostiam a schopnostiam otca, úpravu styku ponechal
na úvahe súdu.22. Prokurátor v záverečnej reči navrhol na čas po rozvode deti zveriť do osobnej starostlivosti matky,
styk otca s deťmi raz do mesiaca, pri výživnom zohľadniť špecifickú situáciu, kedy skutočné osobné a
majetkové pomery otca nebolo možné zistiť.

23. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej
len „zákon o MPS“), zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi
ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa
zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.

24. Podľa § 24 ods. 1 zákona o MPS, vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a
povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt.

25. Podľa § 24a zákona o MPS, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v
ktorom má dieťa obvyklý pobyt.

26. Podľa § 38 ods.1 zákona o MPS, v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom,
o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov
daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.

27. Podľa § 38a zákona o MPS, právomoc slovenského súdu na konanie o výživnom je daná, ak má
oprávnený alebo povinný bydlisko alebo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.

28. Podľa § 39 ods. 4 zákona o MPS, slovenský súd má v konaní o rozvode manželstva, neplatnosti
manželstva alebo o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, právomoc upraviť aj práva a povinnosti

rodičov k ich spoločnému dieťaťu, ak
a) dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt alebo
b) aspoň jeden z rodičov má rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, manželia sa výslovne
podrobili právomoci súdu a výkon tejto právomoci je v najlepšom záujme dieťaťa.

29. Pri skúmaní právomoci tunajšieho (slovenského) súdu, určení rozhodného práva v zmysle vyššie
uvedených ustanovení zákona o MPS súd dospel k záveru, že v danej veci rozvodu a úpravy výkonu
rodičovských práv manželov (rodičov) je daná právomoc tunajšieho súdu, nakoľko navrhovateľka je
štátnou občianskou Slovenskej republiky a vo vzťahu k výživnému majú maloleté deti ako osoby
oprávnené na výživné obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky ( v E.). Na predmetné vzťahy súd

aplikoval slovenský právny poriadok (§ 22 ods. 1, § 24 ods. 1, § 24a zákona o MPS).

30. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákona o
rodine), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi
tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno

očakávať obnovenie manželského spolužitia.

31. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

32. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

33. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške

výživného.34. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

35. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

36. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

37. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

38. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

39. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

40. Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

41. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrhu na rozvod manželstva je možné vyhovieť.
Z dokazovania bolo (výsluchom navrhovateľky) preukázané, že manželia spolu od apríla 2019 (takmer
5 rokov) nežijú, ani sa od tejto doby spoločne nestarajú o ich deti, pričom tieto ich povinnosti vyplývajú
z § 18 Zákona o rodine. Od roku 2021 navrhovateľka s jej manželom vôbec nekomunikujú. Súd má tak

jednoznačne za preukázané, že manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý si neplní svoju sociálnu
funkciu (manželia spolu nežijú), biologickú (intímne sa nestýkajú) ani hospodársku funkciu (spoločnej
finančne nehospodária), všetko od apríla 2019. Zohľadňujúc pritom fakt, že navrhovateľka má už
nového partner možno jednoznačne konštatovať, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené,
trvalo rozvrátené (od roku 2019), že manželstvo neplní svoj účel a od manželov (nepochybne od

navrhovateľky) nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd preto manželstvo manželov
v zmysle § 23 ods. 1 Zákona o rodine rozviedol (výrok I.). Podľa súdu rozvod manželstva rodičov mal.
detí v danej situácii nie je ani v rozpore so záujmami maloletých detí, nakoľko otec sa o ne od roku 2019
vôbec nestará, neprispieva im ani na výživu.

42. Nakoľko v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine bolo potrebné upraviť aj výkon rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, pričom rodičia sa na tejto úprave nedohodli, bolo
povinnosťou súdu rozhodnúť o zverení maloletých detí, úprave vyživovacej povinnosti ako i o úprave
styku (§§ 24ods. 1 a 25 ods. 2 Zákona o rodine). Čo sa týka zverenia mal. detí, súd v tomto smere nemal
pochybnosť o tom, že obe mal. deti je potrebné zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o ne

výlučne sama stará od apríla 2019 (kedy otec mal. detí od nich odišiel do J.) a zabezpečuje im výchovu,
pričom šetrením kolízneho opatrovníka mal. detí neboli v tejto starostlivosti zistené žiadne nedostatky.
Zverenie mal. detí je jednoznačne v záujme oboch maloletých detí. Súd preto na čas po rozvode zveril
obe mal. deti matke (výrok II.).

43. Čo sa týka určenie výživného otcovi, vzhľadom na tú skutočnosť, že otec je štátnym občanom J., jeho
pobyt nebolo možné úspešne zistiť (doručiť mu požadované listiny súdu), jeho osobné, ani majetkové
pomerypodľasúdusúzadanejsituácie„defacto“nezistiteľné(tietonevedelaaninavrhovateľkapredložiť
v objektívne nespochybniteľnej podobe), čo však nezbavuje otca jeho vyživovacej povinnosti, ktorá trvá
až do času, kým tieto deti nie sú schopné sa samostatne živiť, čo v danej veci dané nie je, nakoľko

obe mal. deti sú ešte maloleté, obe si plnia školskú povinnosť (D. je žiačkou 2.ročníka strednej školy a
D. žiačkou 4. ročníka základnej školy). Otec jednoznačne má vedomosť o svojich deťoch, keďže až v
roku 2019 ich opustil. Bez ohľadu na vedomosť, resp. prípadnú nevedomosť otca o právnom poriadku
Slovenskej republiky vo vzťahu k jeho vyživovacej povinnosti súd vychádzal z toho, že bez ohľadu nauvedené musí byť u otca prirodzene daná vedomosť, že takýmto maloletým osobám (deťom) je potrebné
výživuzabezpečiť,pričomprimárnejetotobremenonarodičoch. Súdpriurčovanívýškyvýživnéhopreto
u otca napriek absolútnej nevedomosti o jeho príjmoch postupoval v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine,

t.j. z tzv. potencionality jeho príjmu. Vzhľadom na skutočnosti uvedené matkou detí súd prijal záver, že
u otca nie sú žiadne dôvodné predpoklady na to, aby súd mohol konštatovať, že je osobou bez príjmu,
resp. osobou neschopnou si príjem zabezpečiť. Podľa matky (toto však nebolo objektívne preukázané
ani preukázateľné) otec má vlastniť rodinný dom v J., ktorý zaslal ako fotografiu pri komunikácii s jeho
dcérou, z čoho súd vyvodil, že potencionalita príjmu o neho daná ako taká je, inak by dom postaviť

schopný nebol a súčasne pred opustením rodiny bol zárobkovo činný, aj keď jeho príjmy nebolo možné
objektívne vyhodnotiť a neboli ani preukázané. Nebolo taktiež objektívne zistené (nezistiteľné), aký
príjem otec môže v súčasnosti reálne dosahovať, keď matka uvádzala pri realitnom maklérovi príjem
cca. 1.500,-€, podľa súdu to je suma oveľa nižšia (cca. 70,- eur), bolo však nepochybne v záujme mal.
detí aby im výživné súdom priznané bolo a to nie len v zákonom stanovenom minimálnom rozsahu. Súd
zohľadnil tú skutočnosť, že otec mal. detí ich opustil v roku 2019, od tejto doby sa s deťmi nestretol a

tieto ponechal na starostlivosť matke bez toho, aby bolo z jeho strany zistená nejaká snaha sa s matkou
dohodnúť, pri rešpektovaní jeho práva nežiť s matkou mal. detí a vrátiť sa do svojej rodnej vlastni, resp.
podielať sa na zabezpečovaní výživy svojich detí. Súd pri určení výšky výživného preto postupom v
zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadol jednak na odôvodnené potreby mal. detí (ako oprávnených
osôb) ako aj na potencionálne možnosti otca (ako osoby povinnej). Napriek vekovému rozdielu ako i

rozdielnemu školskému stupňu u mal. D. a mal. D. súd vychádzajúc zo špecifickej situácie danej veci
vo vzťahu k pomerom otca rozhodol, že výživné stanoví na obe mal. deti v rovnakej výške. Vychádzajúc
potom jednak z výdavkov na tieto deti uvádzaných matkou ako i výdavkov určených súdom, určil súd
výživné vo výške 100,-€ na každé z týchto detí (výrok III.), pričom vychádzal u mal. D. z týchto približných
mesačných výdavkov: obedy v škole 50,-€, cestovné do školy 24 €, krúžok nemeckého jazyka 28,-€,

školské výdavky po prepočte 10,-€, oblečenie a obuv 20,-€, vreckové 20,-€, hygienické potreby 10,-€,
strava v domácnosti 60,-€. U mal. D. vychádzal z týchto približných mesačných výdavkov: obedy v škole
3,-€, školské výdavky po prepočte 20,-€, okuliare po prepočte 10,-€, oblečenie a obuv 20,-€, vreckové
5,-€, hygienické potreby 10,-€, strava v domácnosti 60,-€, výdavky spojené s tenisom po prepočte 190
€ /150+40/. Pri určovaní výšky výživného súd zohľadnil aj príjem matky cca. 1.000,-€ ako i to, že matka

je poberateľkou prídavkov na tieto deti vo výške 120,-€ mesačne, pričom sa jedná štátnu sociálnu dávku
určenú aj na čiastočnú úhradu školských potrieb, ako i ako príspevok na výchovu a výživu (zákon č.
600/2003 Z.z.). V konaní nebolo preukázané, že by otec posielal matke sumu 500,-€ vyslovene určené
na výživné pre jeho deti.

44. Nakoľko sa rodičia pred rozvodom nedohodli na úprave styku, súd v zmysle § 25 ods. 2 Zákona
o rodine styk otca s deťmi upravil (výrok IV.) tak ako to bolo navrhované matkou na pojednávaní, aby
tak zachoval možnosť otca sa s deťmi stretávať, a to napriek tomu, že toto svoje právo od roku 2019
nevyužil a matkou mu v tom nebolo a ani nie je bránené. Bolo povinnosťou súdu tento styk upraviť, preto
súd postupoval v zmysle § 25 ods. 2 Zákona rodine.

45. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

46. S poukazom na ust. § 52 CMP súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov

nemá na náhradu trov konania právo (výrok V.), nakoľko v tomto konaní zákon neustanovuje inak.

47. Podľa § 155 ods. 1 CSP, každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v
jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S
prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.

48. Podľa § 155 ods. 2 CSP, trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku,
ktorému rozumie, znáša štát.

49. Podľa § 58 ods. 2 CMP, o nároku štátu na náhradu trov konania a o výške náhrady trov konania

štátu môže súd rozhodnúť samostatným uznesením aj po vydaní rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

50. Nakoľko súd v konaní s poukazom na § 155 ods. 1, 2 CSP s manželom navrhovateľky koná
v anglickom jazyku (vyhotovované preklady listín), vzhľadom však na skutočnosť, že v tomto štádiukonania nie je možné ustáliť konečnú výšku trov konania na strane štátu v súvislosti s vyhotovovaním
prekladov listín (bude potrebné ešte vyhotovovať preklad tohto rozsudku), súd preto v zmysle § 58 ods.
2 CMP rozhodol (výrok VI.), že o náhrade trov štátu rozhodne samostatným uznesením, po ustálení

konečnej výšky týchto trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Senica, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti

v platnom znení, resp. návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa Štvrtej časti Civilného mimosporového
poriadku - Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, t.j. v konaniach pri výkone rozhodnutia,
ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).