Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/26/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716204124
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7716204124.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov
JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v exekučnej veci oprávnenej: mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, A. D., zastúpená zákonnou zástupkyňou D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, A. D.,
proti povinnému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, A. D., vedenej súdnou exekútorkou JUDr.
Mariannou Vargovou, so sídlom Hviezdoslavova 4, Trebišov, pod sp. zn. EX 61/16, o vymoženie dlžného

výživného a bežného výživného, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo
dňa 10.08.2022, č. k. 14Er/188/2016-33, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu zákonnej zástupkyne oprávnenej na vykonanie exekúcie
a exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 26.01.2011, sp. zn.
15C/137/2010, poveril súd prvej inštancie vykonaním exekúcie na vymoženie dlžného a bežného
výživného súdnu exekútorku JUDr. Mariannu Vargovú. V priebehu exekúcie povinný podal návrh na

čiastočné zastavenie exekúcie z dôvodu, že nesúhlasí s vymáhanou sumou, keďže so zákonnou
zástupkyňou oprávnenej žili aj po rozvode v spoločnej domácnosti a o maloleté dieťa sa starali spoločne.
Súdny exekútor podaním zo dňa 04.10.2021 oznámil, že povinný po začatí exekúcie uhradil priamo
oprávnenej sumu 135,65 eur na bežné výživné a sumu 569,35 eur na dlžné výživné. Aktuálny stav
vymáhanej pohľadávky predstavuje sumu 2 837,84 eur čo sa týka zameškaného výživného a sumu
657,60 eur, ktorá predstavuje trovy exekúcie. Súd prvej inštancie citoval § 57 ods. 1 a 2, § 58 ods. 1,

§ 80 a § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení do 31.03.2017 a § 62 ods. 1 a 3 a § 65 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a uviedol,
že predmetom exekúcie je okrem vymáhania bežného výživného aj vymoženie dlžného výživného,
ktoré doposiaľ nebolo splatené. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že povinný si svoju vyživovaciu
povinnosťneplnilaneplníriadnevzmyslevýrokuexekučnéhotitulualejuplnílenobčasne,nepravidelne.
Keďže účelom exekúcie je nútene zabezpečiť vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, súd prvej

inštancie návrh povinného na vykonanie exekúcie zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť.

4. Povinný nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie z dôvodu, že si svoju vyživovaciu povinnosť

plní. Tvrdil, že každý mesiac pravidelne platí viac ako mu bolo súdom uložené. Je dlhodobonezamestnaný, napriek tomu sa snaží zaplatiť každý mesiac koľko vie. K odvolaniu priložil fotokópie
šekov preukazujúcich jeho úhrady vo veci.

5. Súdna exekútorka k odvolaniu povinného uviedla, že poslednú platbu od povinného eviduje zo dňa
13.07.2016 v sume 120,- eur. Od tohto dátumu nemá vedomosť o žiadnych platbách povinného ani
priamo oprávnenej, ani súdnej exekútorke.

6. Zákonná zástupkyňa maloletej oprávnenej sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

7. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal toto odvolanie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 -
384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správne potvrdil.

8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie otázky, či v predmetnom exekučnom konaní vedenom
na vymoženie dlžného výživného a bežného výživného sú dané podmienky pre jeho zastavenie.

9. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 3103.2017), exekúciu môže súd zastaviť
aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

10. Podľa § 80 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo
mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný
bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.

11. Predpokladmi pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 80 Exekučného poriadku je návrh povinného
na zastavenie exekúcie, skutočnosť, že exekúcia sa vykonáva už len pre bežné výživné (lebo dlžné
výživné bolo uhradené v celej výške) a existencia skutočností opodstatňujúcich záver, že povinný bude
výživné naďalej plniť dobrovoľne. Rozhodujúcim je predovšetkým správanie sa povinného a predpoklad
dobrovoľného plnenia rozhodnutím stanovenej povinnosti. Ide o prípad, v ktorom zákon umožňuje

povinnému na jeho návrh dosiahnuť zastavenie výkonu aj vtedy, keď pohľadávka nie je zaplatená
a naďalej existuje podklad pre súdny výkon rozhodnutia.

12. Na zastavenie exekúcie z tohto dôvodu nie je právny nárok a je vecou úvahy súdu, ako rozhodne
o návrhu povinného. Táto úvaha má oporu predovšetkým v poznatkoch súdu o tom, kedy možno

dôvodne predpokladať, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne, pričom súd pri rozhodovaní
o návrhu na zastavenie exekúcie prihliada aj na to, z akého dôvodu sa povinný pôvodne omeškal s
plnením vyživovacej povinnosti, ako aktívne sa v rámci svojich možností postavil k splateniu zaostalého
výživného, či nebol dokonca stíhaný za trestný čin zanedbania povinnej výživy, či má stále zamestnanie
alebo iný príjem, ako ho charakterizuje zamestnávateľ, ako si plní aj iné platobné povinnosti (napr.

nájomné, ďalšiu vyživovaciu povinnosť) a napokon sa môže prihliadnuť aj na stanovisko oprávneného.
Súdna prax pritom už vyslovila názor, že aj prípadné negatívne stanovisko oprávneného nebráni
kladnému rozhodnutiu exekučného súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

13. Z vyššie uvedeného skutkového stavu vyplýva, že jedinou obranou povinného proti prebiehajúcej

exekúcii bola skutočnosť, že povinný si svoju vyživovaciu povinnosť plní podľa svojich najlepších
schopností a možností, a to viac ako mu bolo exekučným titulom uložené.

14. V tomto kontexte sa odvolací súd zhoduje so záverom súdu prvej inštancie, že povinný si
svoju vyživovaciu povinnosť neplnil ani neplní pravidelne, vykonáva ju len občasne a nepravidelne

a z vyjadrenia súdnej exekútorky, ani z povinným predložených šekov nie je zrejmé či v priebehu
exekúcie došlo aspoň k uhradeniu dlžného výživného v sume 1 625,96 eur, čo je nevyhnutnou
podmienkou na zastavenie exekúcie podľa § 80 Exekučného poriadku.

15. V prípade, ak by aj povinný už uhradil dlžné výživné, zastavenie exekúcie na bežné výživné by

v kontexte citovaného § 80 Exekučného poriadku prichádzalo do úvahy vtedy, ak by mal exekučný súd z
predchádzajúceho správanie povinného a predovšetkým vzhľadom na jeho aktuálne majetkové pomery
za preukázané, že povinný disponuje takými osobnými a majetkovými pomermi, ktoré z objektívneho
hľadiska dávajú predpoklad, že svoju vyživovaciu povinnosť bude plniť dobrovoľne. Za týmto účelomje žiaduce, aby povinný predložil súdu napr. prehlásenie o jeho bytových pomeroch (doložené napr.
listom vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorú užíva), potvrdenie o jeho pravidelných príjmoch zo závislej či inej
činnosti, ale aj vyhlásenie o jeho nevyhnutných mesačných nákladoch (napr. úhrada nájomného, splátok

hypotekárneho úveru, vyživovacia povinnosť k iným osobám) a pod. Teda povinnosťou povinného
v prípade zastavenia exekúcie vykonávanej na bežné výživné je predloženie takých dôkazov, z ktorých
možno posúdiť jeho majetkové pomery a objektívnu schopnosť túto vyživovaciu povinnosť si aj
dobrovoľne plniť. Samotné vyjadrenie presvedčenia povinného, že si svoju povinnosť z exekučného
titulu bude plniť dobrovoľne, nie je postačujúce, a to predovšetkým v situácii, keď sám povinný tvrdí, že je

dlhodobo nezamestnaný a svoju vyživovaciu povinnosť si plní vzhľadom na svoju aktuálnu ekonomickú
situáciu.

16. Podľa odvolacieho súdu tak povinný dostatočne hodnoverne nepreukázal, že sú uňho dané
predpoklady na dobrovoľné plnenie si uloženej vyživovacej povinnosti a preto nie sú dané dôvody na
zastavenie exekúcie podľa ust. § 80 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 57 ods. 2 Exekučného

poriadku.

17. Rovnako odvolací súd nemal v konaní preukázané splnenie podmienok na zastavenie exekúcie ani
podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, t. j. povinný svojimi tvrdeniami a dôkazmi predloženými
súdu nepreukázal, že po vydaní exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by viedli k zániku

vymáhaného nároku a k zastaveniu exekúcie tak ako to predpokladá ust. § 57 Exekučného poriadku,
podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje
veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo

podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto
právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu
súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený

bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na
plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej
banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a
plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a

vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

18. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, ak návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol,

zktoréhodôvoduodvolacísúdnapadnutéuznesenieakovecnesprávnepodľa§387ods.1CSPpotvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože povinný
nebol v tomto konaní úspešný a oprávnenej preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).