Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. december 2023

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 2T/91/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7823010307
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2023:7823010307.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Ján Baláž, v trestnej veci obžalovaného A. B., na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 20. decembra 2023 v Rožňave,

r o z h o d o l :

Ožalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave,
trvale bytom C., A. C.,
t. č. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody D., E. XX

j e v i n n ý,

že dňa 12.07.2023 v čase medzi 13:00 hod. až 13:20 hod., pred budovou neurologickej ambulancie F. G.
E. na G. H. I. X J. C., po predchádzajúcej slovnej hádke so svojou bývalou družkou - poškodenou K. L.,
sa poškodenej pred vstupnými dverami do čakárne ambulancie vyhrážal slovami, že M. zomrie a nebude
žiť, a súčasne jej nastriekal do oblasti tváre a očí horľavú látku (benzín) z plastovej fľaše, ktorú si na
miesto priniesol so sebou, pričom touto tekutinou polial aj vstupné dvere a podlahu pri vstupe do čakárne
a do priestorov čakárne zároveň vhodil horiaci ohorok cigarety, pričom po tom, ako poškodená vošla
do čakárne a zatvorila vstupné dvere, pred budovou ambulancie nastriekal horľavú tekutinu (benzín) do

oblasti očí aj poškodenej D. L., ktorá pred obvineným takisto ušla do čakárne a poškodenému K. N., ktorý
mu chcel v jeho konaní zabrániť, a následne, v snahe dokonať svoje konanie a spôsobiť poškodeným
ťažkú ujmu na zdraví, násilím vytláčal vstupné dvere do čakárne ambulancie, kam znova nastriekal
horľavú tekutinu, a pomocou zápaliek chcel dosiahnuť jej zapálenie, čo sa mu však nepodarilo,

vzápätí pri odchode z uvedenej neurologickej ambulancie opätovne striekal horľavú tekutinu na
poškodeného K. N. ako aj na kapotu a čelné sklo osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Passat,
EČV: C. a pomocou zápaliek sa pokúšal dosiahnuť jej zapálenie, a týmto konaním spôsobil jednotlivým

poškodeným popáleniny rohovky a spojovkového vaku oka s dobou liečenia v trvaní do 7 dní a zároveň
spôsobil škodu na zariadení ambulancie poškodenej spoločnosti Neuroviv, s. r. o., vo výške najmenej
23,40 eur,

pričom k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví poškodených K. L., D. L. a K. N. a k poškodeniu uvedeného
osobného motorového vozidla nedošlo len v dôsledku pohotovej reakcie osôb prítomných v čakárni
ambulancie, ktorí zabránili vstupu obvineného do čakárne, uhasili vhodený ohorok cigarety a zabránili

tak možnosti dokonania činu a čiastočne aj v dôsledku roztržitosti obvineného, ktorému sa opakovane
nepodarilo zapáliť ním použité zápalky,

t e d a

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v
úmyslespôsobiťinémuťažkúujmunazdraví,avšakkdokonaniučinunedošloačinspáchalzávažnejším

spôsobom konania - na viacerých osobách,- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na
chránenej osobe - blízkej osobe,

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil
v úmysle poškodiť cudziu vec a spôsobiť tak na cudzom majetku malú škodu, avšak k dokonaniu činu
nedošlo,

č í m s p á c h a l

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení
zákona č. 117/2023 Z.z. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 citovaného Trestného zákona v súbehu
s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) citovaného Trestného zákona
a prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 citovaného Trestného zákona v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 citovaného Trestného zákona a súd ho

o d s u d z u j e :

Podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného
zákona s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. l) Trestného zákona
a na priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písm. h) Trestného zákona s použitím § 39

ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona (per analogiam) na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 42
(štyridsiatich dvoch) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje pre výkon tohto trestu do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť uhradiť poškodenej
spoločnosti: Neuroviv, s.r.o., IČO: 54 931 096, so sídlom C., G. XXX/X, A. C., zastúpenej konateľkou F.
G. E., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom C., G. XXX/X, A. C., spôsobenú škodu
vo výške 23,40,- eur (dvadsaťtri eur aj štyridsať centov).

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosť Neuroviv, s.r.o., IČO: 54 931 096, so
sídlom C., G. XXX/X, A. C., zastúpenej konateľkou F. G. E., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom
C., G. XXX/X, A. C., so zvyškom nároku na náhradu spôsobenej škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný v úvode hlavného pojednávania výslovne prehlásil, že je vinný zo spáchania skutkov
uvedených v obžalobe. Zároveň v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h) Trestného

poriadku kladne prehlásil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, že bol
poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu
obhajcuamoholsasnímradiťospôsobeobhajoby,žerozumieprávnejkvalifikáciiskutkov,akotrestných
činov, že bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy, ktoré sa mu
kladú za vinu a že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky. Na základe uvedených

prehlásení, súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho
vyhlásenia a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu,
v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutkov sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s
výrokom o treste a náhrade škody, prípadne ochranných opatrení.

Vina obžalovaného nepochybne vyplýva z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní, tak ako aj
zo súdom prijatého vyhlásenia, že je vinný zo spáchania skutkov. Súhrn dôkazov, ktoré boli vykonané
preukazujú jeho zavinenie zo spáchania posudzovaných skutkov. Priznanie sa obžalovaného je v súlade
aj s obsahom celého ďalšieho spisového materiálu. Na základe týchto dôkazov je možné bez pochýb
vyvodiť záver, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného

činu, ktorého sa dopustil v úmysle spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví, avšak k dokonaniu činu nedošloačinspáchalzávažnejšímspôsobomkonania–naviacerýchosobách,čímnaplnilvšetkyzákonnéznaky
skutkovej podstaty pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona. Tým, že sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin

spáchal na chránenej osobe – blízkej osobe, naplnil aj všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Tým, že sa dopustil
konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle
poškodiť cudziu vec a spôsobiť tak na cudzom majetku malú škodu, avšak k dokonaniu trestného činu
nedošlo, naplnil taktiež všetky zákonné znaky skutkovej podstaty pokusu prečinu poškodzovania cudzej

veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona.

Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že úmyselným konaním narušil záujmy
spoločnosti na ochranu zdravia ľudí, ochrane majetku a iných práv a slobôd.

Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený všeobecne. Z centrálnej evidencie priestupkov

vyplýva jeden záznam z roku 2023, kedy sa obžalovaný dopustil priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. a to tým spôsobom, že fyzicky
napadol inú osobu tak, že ju dvakrát udrel otvorenou dlaňou do oblasti tváre a strčil ju na plechový
plot, za čo bol potrestaný v rozkaznom konaní pokutou vo výške 10 eur. Z odpisu registra trestov
vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 8 - krát súdne trestaný, a to za rôznu trestnú činnosť a tiež

to že vykonal viacero nepodmienečných trestov odňatia slobody (naposledy 08.01.2001). Posledné
odsúdenie obžalovaného je z roku 2008 za prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1
Tr. zákona. Všetky odsúdenia obžalovaného sú v zmysle odpisa registra trestov zahladené a hľadí
sa na obžalovanéhoo ako keby nebol odsúdený. Zo znaleckého posudku č. 85/2023 znalkyne MUDr.
Jany Greškovej, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vyplynulo, že ovládacie

a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného boli v čase spáchania skutkov plne zachované, pričom
nebola zistená závislosť obžalovaného na alkohole ani omamných či psychotropných látkach a taktiež
vyplynulo, že u obžalovaného ide o poruchu osobnosti a že v budúcnosti sa z tohto dôvodu ako
aj z dôvodu nepoučenia sa z predchádzajúcich odsúdení môže dopustiť porúch správania. Uloženie
ochranných opatrení nebolo znalkyňou indikované.

Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval v zmysle zákonných ustanovení § 34 Trestného
zákona. Otázka trestu bola posúdená aj v zmysle ustanovenia § 41 ods. 1 Trestného zákona (nakoľko
obžalovaný spáchal viac trestných činov), ďalej podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom súd
prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť, ktorou je priznanie sa obžalovaného a prejavenie ľútosti (§ 36

písm. l) Trestného zákona) a na jednu priťažujúcu okolnosť - obžalovaný spáchal viac trestných činov
(§ 37 písm. h) Trestného zákona). Súd neprihliadol na priťažujúcu okolnosť – bol už za trestný čin
odsúdený (§ 37 písm. m) Trestného zákona) a to z už vyššie spomenutého dôvodu a to, že všetky
odsúdenia obžalovaného sú zahladené.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných

činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Podľa § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom aj vtedy ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí

trestu.
Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť
trest odňatia slobody zníženú o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby
a v prípade trestných činov uvedených v ods. 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsaťrokov. V zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia NSSR z 27.06.2017, sp. zn. Tpj 55/2016 vyplýva,
že ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne
znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, teda v situácií vopred dohodnutého

trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití
argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257
ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne
ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo
akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.

Súd teda pri rozhodovaní o druhu a výške trestu prihliadol na všetky okolnosti prípadu, na prejavenú
ľútosť obžalovaného nad svojim konaním, na jeho uznanie viny a priznanie sa k spáchaniu činov. Ako už
bolo uvedené, obžalovaný bol doposiaľ osemkrát súdne trestaný, pričom žiadne z predchádzajúcich (aj
nepodmienečných) odsúdení na neho nemali požadovaný nápravný vplyv, keďže sa dopustil predmetnej
trestnej činnosti. Je však tiež na druhej strane potrebné podotknúť, že obžalovaný sa od roku 2008 (t.

j. 15 rokov) nedopustil žiadnej trestnej činnosti, čo súd pri ukladaní trestu zohľadnil. Základná trestná
sadzba stanovená zákonom pri trestnom čine najprísnejšom trestnom, v danom prípade je ním (pokus)
zločinu ublíženia na zdraví podľa podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona je 5 rokov až
12 rokov trestu odňatia slobody. V súlade s ustanovením § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1
Trestného zákona pri rovnovážnom pomere jednej poľahčujúcej okolnosti a jednej priťažujúcej okolnosti

súd vychádzal práve z uvedenej trestnej sadzby, kedy nemusel zvyšovať ani znižovať hranice trestných
sadzieb uvedeného zločinu. Súd pri ukladaní trestu použil analógiu tak ako to upravuje vyššie citované
stanovisko trestnoprávneho kolégia NSSR a teda mimoriadne znížil trest pod dolnú, zákonom stanovenú
trestnú sadzbu (piatich rokov). Za takýchto okolností pri použití základnej trestnej sadzby stanovenej
zákonom 5-12 rokov trestu odňatia slobody (pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol rovnaký),

súd znížil dolnú hranicu trestnej sadzby o takmer jednu tretinu a uložil obžalovanému nepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní štyridsať dva mesiacov. V danom prípade, iný ako nepodmienečný trest
odňatia slobody nepripadal do úvahy a to najmä vzhľadom závažnosť spáchaných skutkov ale najmä
na výšku uloženého trestu. Súd je toho názoru, že iný ako nepodmienečný trest v danom prípade
neprichádzal do úvahy.

Súd zároveň obžalovaného zaradil pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre
úmyselný trestný čin.

VsúladesuplatnenýminárokmipoškodenejF.G.E.aobjektívnepreukázanouvýškouspôsobenejškody
(odborným vyjadrením) súd uložil obžalovanému aj povinnosť uhradiť túto škodu tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku. Zo zvyškom nároku poškodenú F. G. E. odkázal na civilný proces,
nakoľko presahujúca výška škody nebola v trestnom konaní nijakým spôsobom preukázaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316
ods. 1 Trestného poriadku)