Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/60/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118202742
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:7118202742.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek senátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci navrhovateľa, otca F.. P. M., nar.
XX.X.XXXX, bytom W. - Q. a jeho plnoletého syna T. M. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XX, O.,
zastúpený matkou U. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, O. v konaní o návrhu na zníženie
výživného,oodvolanínavrhovateľ(otca)protirozsudkuOkresnéhosúduKošiceI.,č.k.21P/32/2018-532
zo dňa 06.03.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči oprávnenému zníženia výživného.

2. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom návrh
zamietol.

3. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Poukázal na to, že súd nezohľadnil obdobie, kedy bol
nezamestnaný, jeho nízky príjem na pracovnej pozícii plavčíka a rozdiel v životnej úrovni na X. a v H..

Výživné bolo určené v čase keď žil a pracoval v H.. Jeho nepriaznivý zdravotný stav, ktorý mal v súvislosti
s úrazom. Taktiež poukázal na to, že jeho plnoletý syn je schopný sám sa živiť, čo dokazuje aj to, že
pracuje a dosahuje príjem. Poukázal na svoje zdravotné problémy s kolenami a sluchom.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods.
1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v
elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

5. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že posledná úprava vyživovacej povinnosti navrhovateľa
voči odporcovi bola rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 19.3.2015, č.k. 41P 5/2012-497 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č.k. 7 CoP 49/2016-638 zo dňa 25.8.2016, ktorým
súd od 1.9.2014 do budúcna určil výživné vo výške 260 Eur mesačne. V čase rozhodovania súdu bolnavrhovateľ zamestnaný v spoločnosti G.. M. L. na pozícii robotníka a dosahoval príjem od 1.500 Eur
do 1.700 Eur mesačne. V čase rozhodovania súdu o výživnom mal oprávnený z výživného X rokov.
Dôvodom pre podanie návrhu na zníženie výživného je skutočnosť, že navrhovateľ skončil v septembri

2016 pracovný pomer v H., presťahoval sa na X., od októbra 2016 až do konca januára 2018 bol
nezamestnaný, od 1.2.2018 pracuje ako F..

6. V kontexte uplatnených odvolacích dôvodov je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym

skutkovým zisteniam. Svoje rozhodnutie argumentuje odvolací súd nasledovne.

7. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 230 CSP i ust. § 78 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z.
o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“). CSP v uvedenom
ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka

res iudicata - veci rozhodnutej).CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu
dodržať, konkrétne ust. § 121 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery.
Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu
vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).

8. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladomtakejtozmenyjevýraznáatrvalázmenapomerov,čiužnastraneoprávnenéhoplnoletého
dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s
tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy

vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.

9. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa
závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia

predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zníženie výživného je
nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného
dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o
výživnom.

10. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a
schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou,
pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou
pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.

11. V preskúmavanej veci ubehla od času posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti
navrhovateľa voči oprávnenému doba XX rokov. V čase poslednej súdnej úpravy bol oprávnený z
výživného žiakom druhého stupňa ZŠ. V súčasnosti je študentom stredoškolského štúdia v odbore
záchranár. V zmysle rozhodovacej činnosti súdov už samotný prechod v rámci stupňov vzdelania smie
stačiť na zvýšenie výživného, resp. brániť zníženiu výživného na dieťa. Za daných skutkových okolností

na strane dieťaťa možno k zníženiu výživného pristúpiť len za osobitne významných okolností na strane
povinného rodiča.

12. Ako podstatnú zmenu pomerov vo svojich možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch
deklaruje navrhovateľ tým, že odišiel z H. na X., lebo nebol schopný uhradiť dlžné výživné. Ako dôvod,

pre ktorý nepracuje viac hodín v mesiaci je, že by sa musel presťahovať, čo mu nevyhovuje. Navrhovateľ
v období od 21.11.2016 do 31.1.202018 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, neuplatnil
si nárok na dávku v hmotnej núdzi. Inú prácu si aktívne nehľadá, vo vyštudovanom odbore ako učiteľ
nepracuje vzhľadom k tomu, že v ňom nepracoval XX rokov a teda nemá potrebné pracovné skúsenosti.
Súd vyhodnotil návrh na zníženie výživného ako nedôvodný s poukazom na to, že je v možnostiach a

schopnostiach navrhovateľa dosahovať príjem, ktorý postačuje na hradenie súdom určeného výživného.
Navrhovateľ prácu v H. ukončil bez vážneho dôvodu dohodou so zamestnávateľom, pričom ju mohol
vykonávať aj naďalej. Dôvody, pre ktoré v súčasnosti pracuje len na 20 hodinový týždenný pracovný
úväzok sú taktiež subjektívne. Z uvedených dôvodov je potrebné vychádzať pri určení možností aschopností navrhovateľa z potenciality jeho príjmu v zmysle § 75, ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací
súd sa s týmto záverom súdu stotožňuje a v plnom rozsahu naň poukazuje. Je bez vplyvu na tento
záver skutočnosť, že navrhovateľ bol v období od príchodu na X. dlhú dobu nezamestnaný a následne

došlo k významnému poklesu jeho príjmu zo zamestnania na skrátený pracovný úväzok v porovnaní
s príjmom v čase poslednej súdnej úpravy výživného. Plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti rodičov
voči deťom je prvoradou povinnou a predpokladá sa, že rodič vyvinie maximálne úsilie preto, aby si
našiel adekvátnu prácu zodpovedajúcu jeho vzdelaniu, kvalifikácii a pracovným skúsenostiam tak, aby
dokázal zabezpečiť výživu svojich detí. Vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie počas dlhej

doby a následný pracovný pomer na polovičný pracovný úväzok na nekvalifikovanej pracovnej pozícii
nesvedčíozáujmenavrhovateľaplniťsisvojuvyživovaciupovinnosť.Skutočnosť,ženavrhovateľnemák
oprávnenémuzvýživnéhovybudovanýcitovývzťahniejedôvodompreneplnenievyživovacejpovinnosti
a nemožno túto skutočnosť pripísať na ťarchu oprávneného z výživného. V prípade, ak mal v minulosti
navrhovateľ záujem stretávať sa so synom a nebolo mu to zo strany jeho matky umožnené, mal možnosť
obrátiť sa na súd s návrhom na úpravu styku. Nebolo preukázané, aby tak učinil.

13. Povinný taktiež namieta, že súd nezohľadnil jeho nepriaznivý zdravotný stav po úraze, v dôsledku
ktorého je obmedzená jeho možnosť pracovať. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že
zhoršenýzdravotnýstavmôžemaťvplyvnaschopnosťpovinnéhozvýživnéhodosahovaťpríjematýmaj
na jeho schopnosť plniť si zákonnú vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd nespochybňuje vážnosť úrazu

navrhovateľa, avšak absentuje akékoľvek preukázanie zníženia schopností navrhovateľa dosahovať
príjemvdôsledkuúrazu.Navrhovateľvkonanípredložillekárskesprávy,zktorýchvyplýva,žemáartrózu
kolien a problémy s chrupavkou kolena, ako aj problémy so sluchom, avšak tieto nesvedčia o jeho
zníženej schopnosti dosahovať príjem.

14. Za daného stavu teda odvolací súd záverom zhŕňa, že v okolnostiach preskúmavanej veci, v zhode
s názorom súdu prvej inštancie, nevzhliadol takú podstatnú zmenu pomerov, ktorá by dôvodila znížiť
výživné navrhovateľa voči oprávnenému. Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako
vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne
nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa
§ 55 CMP.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).