Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. december 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-10C/61/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121209420
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michaela Janečková
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1121209420.7

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobcov: 1. P. F., M.. XX.XX.XXXX, Q. Q. na G. XXX, XXX XX Q. na
G., 2. F. F., M.. XX.XX.XXXX, Q. Q. na G. XXX, XXX XX Q. na G. proti žalovanému: R Collectors s. r.
o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpenému: Advokátska
kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471,
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobkyne v 1. rade na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa v konaní domáhajú určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy včlenenej do
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 01.02.2013 s Poštovou bankou, a.s. Zároveň sa
domáhajú, aby súd uložil žalovanému povinnosť oznámiť zamestnávateľom žalobcov skutočnosti o
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

2. Žalovaný namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, keďže nie je právnym nástupcom veriteľa,
poprel, že by mu bola postúpená pohľadávka voči žalobcom. Žalovaný vykonával inkaso pohľadávky
veriteľa z titulu komisionárskej zmluvy.

3. Žalobkyňa v 1. rade po začatí konania podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa

domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne
jej zamestnávateľom, ktorý výkon zrážok zo mzdy realizuje na základe dohody o zrážkach zo mzdy v
nadväznosti na Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá bola uzavretá medzi žalobkyňou a Poštovou
bankou, a.s., a to do skončenia konania vo veci samej. Zároveň sa domáhala, aby súd uložil žalovanému
povinnosť oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne, aby nepokračoval v zrážkach zo mzdy do skončenia
konania vo veci samej. Návrh odôvodnila tým, že Poštová banka, a.s. postúpila pohľadávku žalovanému

na základe komisionárskej zmluvy na vymoženie pohľadávky, kedy žalovaný zaslal dňa 22.04.2021
dohodu o zrážkach zo mzdy jej zamestnávateľovi, ktorý jej strháva z platu mesačne 290,50 EUR na
účet Poštovej banky, a.s. Do dnešného dňa banke zaplatila 39.000,- EUR. Žalovaného neoprávňuje
komisionárska zmluva, aby nariadil zamestnávateľovi vykonávanie zrážok zo mzdy a nie je oprávnený
vykonávaťprávakdohodeozrážkachzomzdyobsiahnutejvzmluveoúvereuzavretejmedzižalobkyňou
a bankou. Dohoda o zrážkach zo mzdy zakladá značnú nerovnováhu v neprospech žalobkyne. Tieto

zrážkynedokážezastaviťnapriekabsenciisúdnehorozhodnutia,ktorébydeklarovalonárokžalovaného.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa § 577 Obchodného zákonníka, komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo

vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť, a komitent sa zaväzuje zaplatiť
mu odplatu.

9. Podľa § 581 Obchodného zákonníka, z konania komisionára nevznikajú komitentovi vo vzťahu k
tretím osobám ani práva, ani povinnosti. Komitent však môže priamo od tretej osoby požadovať vydanie
veci alebo splnenie záväzku, ktoré pre neho obstaral komisionár, ak tak nemôže urobiť komisionár pre

okolnosti, ktoré sa týkajú jeho osoby.

10. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych pomerov strán sporu. Základnou
podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je, že navrhovateľ preukáže, že ohrozenie jeho
záujmov je naliehavé a existuje odôvodnená potreba, aby súd neodkladným opatrením pomery strán

upravil. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby
neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov. Súd preto pri skúmaní splnenia
podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia skúma len existenciu najzákladnejších skutočností,
ktoré vytvárajú predpoklad na poskytnutie ochrany nároku uplatňovaného v súdnom konaní.

11. V prípade rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia súd nepodrobuje skutkové tvrdenia
navrhovateľa dokazovaniu v takom rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej. To však neznamená,
že súd môže neodkladné opatrenie nariadiť bez akéhokoľvek osvedčenia aspoň základných zákonných
predpokladov. Aj v tomto prípade je vždy výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia, či súdu
svoje tvrdenia aj náležite osvedčí, a to predložením rozhodných dôkazov. Žalobkyňa v 1. rade osvedčila,

že spolu so žalobcom v 2. rade ako dlžníci uzavreli s veriteľom - Poštová banka, a.s. (nový názov
365.bank, a. s.), so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890 zmluvu o úvere zo dňa
29.01.2013, súčasťou ktorej bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa v 1. rade súdu nepredložila
žiaden dôkaz (napr. oznámenie veriteľa o postúpení pohľadávky), ktorý by osvedčoval, že došlo k
postúpeniu pohľadávky z veriteľa 365.bank, a. s. na žalovaného. Žalovaný od začiatku konania namietal

nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, keď poprel, že by mu bola postúpená pohľadávka z predmetnej
zmluvy o úvere. Naopak uviedol, že len vykonáva inkaso pohľadávky veriteľa na základe komisionárskej
zmluvy. Žalovaný súdu predložil komisionársku zmluvu zo dňa 25.03.2021, ktorou sa žalovaný zaviazal,
že vo svojom mene a na účet banky vykoná právne a iné úkony potrebné na vymoženie pohľadávok
definovaných v prílohe komisionárskej zmluvy. V predloženej prílohe sa uvádza pohľadávka žalobkyne

v 1. rade aj s uvedením čísla zmluvy o úvere. Komisionárskou zmluvou sa realizuje tzv. nepriame
zastúpenie, kedy komisionár (žalovaný) voči tretím osobám vo vlastnom mene, avšak na účet komitenta
(365.bank.a.s.,predtýmPoštovábanka,a.s.)zariaďujeurčitúobchodnúzáležitosť.Protiplatiteľovimzdy
nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi predložila dohoda o zrážkach
zo mzdy (§ 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Osobou oprávnenou z dohody o zrážkach zo mzdy

je veriteľ, t.j. v tomto prípade 365.bank, a.s. Žalovaný ako komisionár prostredníctvom komisionárskej
zmluvy len vykonáva faktické úkony za účelom zariadenia záležitosti pre komitenta (365.bank, a. s.),
avšak sám nenadobúda práva z dohody o zrážkach o mzdy. Ustanovenie, podľa ktorého z konania
komisionára nevznikajú komitentovi vo vzťahu k tretím osobám ani práva, ani povinnosti, nie je možné
vykladať tak, že by banka ako komitent nemala právo na zrážky zo mzdy a toto právo by naopak

prislúchalo žalovanému ako komisionárovi. Zrážky zo mzdy možno realizovať až po predložení dohody
o zrážkach zo mzdy, z ktorej vyplýva, že veriteľom je 365.bank, a.s. Žalovanému vznikli práva a
povinnosti z komisionárskej zmluvy uzavretej s 365.bank, a. s. a nie z dohody o zrážkach zo mzdy,
ktorej nie je zmluvnou stranou, rovnako mu nebola postúpená zabezpečená pohľadávka zo zmluvy
o úvere. Pokiaľ sa žalobkyňa svojím návrhom domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým

má súd uložiť žalovanému ako komisionárovi zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne
jej zamestnávateľom, kedy výkon zrážok zo mzdy je realizovaný na základe dohody o zrážkach zo
mzdy uzavretej medzi žalobkyňou a Poštovou bankou, a.s. (365.bank, a. s.), potom vo vzťahu k takto
formulovanému návrhu nie je žalovaný pasívne vecne legitimovaný, t.j. nie je nositeľom povinnostipožadovanej v návrhu. Žalobkyňa v 1. rade tak neosvedčila existenciu práva voči žalovanému, ktorému
sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd vyhodnotil návrh ako
nedôvodný, a preto ho zamietol.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého

uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.