Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoEk/25/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5708205322
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5708205322.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej (sudkyňa
spravodajkyňa), v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:
36 865 141, proti povinnému: U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, o vymoženie sumy 569,18 Eur

s príslušenstvom,
na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 17Er/1850/2008-38 zo dňa
22.02.2023, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu v časti v časti istiny 353,85 € a v časti úroku

z omeškania vo výške 0,25 % denne: zo sumy 478,66 € od 31.10.2007 do 08.11.2007 vo výške 10,75
€, zo sumy 410,27 € od 09.11.2007 do 22.11.2007 vo výške 14,37 €, zo sumy 341,90 € od 23.11.2007
do 19.12.2007 vo výške 23,07 €, zo sumy 273,52 € od 20.12.2007 do 21.01.2008 vo výške 22,57 €, zo
sumy 205,14 € od 22.01.2008 do zaplatenia vyhlásil za neprípustnú (výrok I.). Exekúciu v časti v časti
istiny 353,85 € a v časti úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne: zo sumy 478,66 € od 31.10.2007
do 08.11.2007 vo výške 10,75 €, zo sumy 410,27 € od 09.11.2007 do 22.11.2007 vo výške 14,37 €, zo

sumy 341,90 € od 23.11.2007 do 19.12.2007 vo výške 23,07 €, zo sumy 273,52 € od 20.12.2007 do
21.01.2008 vo výške 22,57 €, zo sumy 205,14 € od 22.01.2008 do zaplatenia zastavil (výrok II.).

2. Poverením č. 5506 052284* zo dňa 03.06.2008 poveril súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. vykonaním exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s. v Bratislave č. k. SR 8674/2007 zo dňa

06.12.2007. Oprávnený dňa 21.02.2023 predložil súdu Zmluvu o úvere zo dňa 06.02.2007 uzatvorenú
medzi oprávneným a povinným a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Preskúmaním Zmluvy o
úvere zistil, že oprávnený sa zaviazal poskytnúť povinnému úver v sume 398,33 €. Povinný sa zaviazal
zaplatiť oprávnenému túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 353,85 €, teda celkovo mal zaplatiť
sumu 752,17 € v 11 mesačných splátkach po 68,38 €. Zmluva o úvere neobsahuje povinné náležitosti
podľa § 4 ods. 2, ods. 3 veta druhá zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného v

čase podpisu predmetnej úverovej zmluvy, pričom ak zmluva neobsahuje ustanovenia o ročnej úrokovej
sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov, priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov,
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Rozhodcovský súd sa v konaní pod sp. zn. SR 8674/07
posúdením úverovej zmluvy podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch nezaoberal, vyššie uvedené
skutočnosti nezohľadnil a priznal oprávnenému právo na zaplatenie nesplateného úveru a poplatku za
jeho poskytnutie vo výške 353,85 € s prísl., pričom z výroku ani z odôvodnenia nevyplýva, ktorá čas

plnenia pripadá na nesplatený úver a ktorá na poplatok. Úver bol poskytnutý v rozpore s dobrými mravmi,
keď navýšenie vrátane úroku a akéhosi poplatku, ktorý nie je bližšie v Zmluve o úvere špecifikovaný,predstavuje úrokovú mieru, ktorú nemožno akceptovať. Súd aj preto považuje úver za bezúročný. Úrok z
omeškaniajetakistovrozporesdobrýmimravmi,pretožedosahujevýšku91,25%ročne,čo predstavuje
skoro 10 násobok úroku, ktorý bol uplatňovaný v čase podpisu Zmluvy o úvere. Podľa Národnej banky

Slovenska bola zákonná výška úroku z omeškania v čase podpisu úverovej zmluvy ako aj v deň, keď
sa povinný dostal do omeškania, 9,5 % ročne.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý
žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Argumentoval, že úrok vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy nie je v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku ani dobrými mravmi. Ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka
v platnom znení v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere malo dispozitívnu povahu. Výška
úrokov z omeškania sa upravovala predovšetkým dohodou zmluvných strán a iba v prípade, ak nebola
zmluvne dohodnutá, nastupovala výška úrokov ustanovená zákonom. Poukázal na Zbierku stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 20/2003 a na stanovisko Najvyššieho súdu

sp. zn. Obpj 3/2002, rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu ČR, ako i rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR č. k. 1 Obdo 34/2004 zo dňa 21.12.2004. Dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje
dlžníka, ak poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Povinný mal možnosť platenie
týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní. Súd v exekučnom konaní nemôže
skúmať okolnosti, ktoré by spôsobovali vznik, zánik, výšku, zmenu alebo povahu uloženej povinnosti,

teda okolnosti, skutkový alebo právny základ, za ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu.

4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len

„CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) účastníkom konania, v neprospech
ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 58 ods. 5 EP v znení do 31.03.2017) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v
rozsahu podľa § 379 a § 380 CSP, ktoré podľa § 387 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 CSP ako vecne

správne potvrdil.

6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a s právnymi závermi súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2
CSP), ten v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich

skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a predmetnú vec aj správne
právne posúdil. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou
argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť
a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak
zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s

odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko však bol vyslovený nesúhlas oprávneného s uvedeným
rozhodnutím, odvolací súd považoval za potrebné vysporiadať sa aj s tzv. odvolacími námietkami
uvedenými v argumentácii oprávneného v podanom opravnom prostriedku.

7. Nosnou odvolacou námietkou odvolateľa bol nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie o tom, že

úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne pre svoju neprimeranosť odporuje dobrým mravom (zásade
poctivého obchodného styku), že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec s poukázaním
na prekročenie rámca preskúmavacej činnosti exekučným súdom. Vzhľadom na uvedené považoval
odvolací súd za potrebné reagovať na argumentáciu odvolateľa.

8. Dobré mravy sú neurčitým právnym pojmom, ktorý nemá legislatívne zakotvenie v žiadnom právnom
predpise. Ide o pravidlá morálneho charakteru, všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej
sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Ide v podstate o
súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel, ktoré sú prirodzene uznávané v spoločnosti. Obsah pojmu
dobrých mravov je dopĺňaný teóriou a súdnou praxou. Z judikatúry možno vyvodiť, že sú vykladané

ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú
nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a
majúpovahunoriemzákladných.NapriekabsenciilegálnejdefinícienaneObčianskyzákonníkodkazuje
na viacerých miestach (napr. § 3, § 39, § 148 ods. 2, § 424, § 469a, § 482 a pod.). Podľa § 3Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.Vobchodnoprávnychvzťahochjeobsahovopodobnýmustanovenímznenie§265Obchodného

zákonníka, v zmysle ktorého platí, že výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku nepožíva právnu ochranu. Zásady poctivého obchodného styku sú chápané ako pravidlá slušného
správania sa podnikateľov nielen vo vzájomnom styku ale i pri kontaktoch s nepodnikajúcimi osobami.
Ide o akúsi podmnožinu dobrých mravov (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
47/2019 z 15. októbra 2019).

9. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, z terminologického hľadiska pojem poctivý obchodný styk možno
bez akýchkoľvek pochybností zahrnúť do širšieho pojmu dobrých mravov, pričom výkon práva týkajúci
sa uplatňovania nároku zo zmenkového úroku nepožíva v danom prípade právnu ochranu. Takúto výšku
úroku je treba považovať za absolútne neprimeranú, za hrubý nepomer v právach a povinnostiach
zmluvných strán. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zásada zmluvnej voľnosti, na ktorú oprávnený

vo svojom odvolaním poukazuje, úzko súvisí s účelom a zmyslom sankčnej podstaty úroku z omeškania.
Odvolávanie sa na ňu je možné a zákonné, v konečnom dôsledku však dohodnutá výška úroku z
omeškania nemôže byť neobmedzená. Aj zmluvná sloboda účastníkov záväzkového právneho vzťahu
nesmie vybočiť z určitých aj právom akceptovateľných hraníc. Ak ich prekročí, nemožno im priznať
právnu ochranu. Konanie oprávneného v danom prípade prekročilo hranice dobrých mravov, resp.

poctivého obchodného styku, ako určitého spoločensky uznávaného, zaužívaného a akceptovateľného
ľudského správania sa.

10. Odvolací súd sa po oboznámení s obsahom spisového materiálu stotožnil s názorom súdu prvej
inštancie, ktorý prijal záver o tom, že 91,25 % ročné úroky z omeškania (i v prípade porušenia zmluvných

povinností povinným) sú v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Ustanovenie bodu 06
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru o úrokoch z omeškania vo výške 0,25 %, ktoré v ročnom
vyjadrení predstavujú 91,25 % úroky, treba vyhodnotiť ako rozporné s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka ako i Obchodného zákonníka týkajúcimi sa výkonu práv a povinností v rozpore
s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Takto vysoko dojednaný úrok i za situácie,

že má sankčný a kompenzačný charakter, je popretím princípu poctivého obchodného styku a nie je
možné mu poskytnúť právnu ochranu.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správne potvrdil.

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).