Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. január 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/170/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2623010450
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2623010450.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr.
Michala Polláka a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému A. B. pre zločin
vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/
Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 9.10.2023
č.k. 1T/52/2023 - 187, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.1.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Senica rozsudkom zo dňa 9.10.2023 č.k. 1T/52/2023 - 187, rozhodol o obžalobe podanej
na A. B. tak, že tohto uznal za vinného, že
dňa 05.05.2023 v čase asi o 19.30 hod. v meste C. - D. na adrese E. XXXX/X v obývačke rodinného
domu opakovane od svojho otca F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. - D., E. XXXX/X pýtal 50,- eur

na kúpu nového králika, ktoré mu tento odmietol dať a preto dal otcovi facku, vysypal na hlavu proteínový
prášok a keď otec z obavy pred ním ušiel do spálne, utekal za ním, kde pokračoval vo vypytovaní peňazí
s tým, že tieto potrebuje, lebo otca zbije a zabije, na čo otec znovu povedal, že mu peniaze nedá a tak
začal otca opakovane udierať päsťou do ramena a hlavy a najmenej dvakrát kopol do ľavého stehna,
potom mu otec radšej povedal, že má len 30,- eur, avšak on stále požadoval 50,- eur s tým, že má v
kuchyni nachystané nože a keď otec do nej pôjde, tak ho s nimi dopichá, následne otca poslal, aby išiel

aspoň pre tých 30,- eur, lebo ho bude biť a zabije ho a keď mu otec peniaze podával, tak sa mu vyhrážal,
že mu má dať do minúty 50,- eur, lebo ho zabije a následne otca udrel päsťou medzi oči,
teda iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej
osobe,
čím spáchal zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b Trestného zákona s poukazom
na § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona.

Za to bol odsúdený podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) s použitím § 36 psím j/,
l/, n/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analogiam na trest
odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 8 (osem) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/
Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. mu bolo uložené i ochranné protitoxikomanické liečenie,
ktoré podľa § 74 ods. 1 Tr. zák. vykoná ambulantnou formou.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie iba obžalovaný, proti výroku o druhu a výmere trestu, ktoré
odôvodnil nasledovne.
2.1. Odsúdený má za to, že vzhľadom na to, že mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky
a 8 (osem) mesiacov nepodmienečne pri použití ust. § 39 ods. 4 Trestného zákona per analogiam, kedy
je možné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej
sadzby, je možné v zmysle § 51 Trestného zákona u odsúdeného podmienečne odložiť výkon trestu

odňatia slobody s probačným dohľadom. Zároveň je možné uložiť skúšobnú lehotu na jeden až päť rokov
a zároveň môže súd uložiť obmedzenia alebo povinnosti, ktoré budú súčasťou probačného dohľadu.Súd môže uložiť odsúdenému podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona obmedzenie požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok, podľa § 51 ods. 4 písm. k) povinnosť zamestnať sa v
skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie a podobne.

2.2. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odsúdený navrhuje v zmysle § 51 Trestného zákona
podmienečne odložiť výkon trestu s uložením probačného dohľadu a primeraných obmedzení a
povinností.
3. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu

podaného odvolania, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
5. Odvolanie obžalovaného, posudzované podľa jeho obsahu, je odvolaním proti spôsobu výkonu
trestu odňatia slobody. Svedčí o tom aj vyjadrenie obhajkyne obžalovaného na verejnom zasadnutí
odvolacieho súdu, ktorá uviedla, že proti samotnej výške trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený, nič
nenamietajú.

6. Vina obžalovaného bola ustálená na základe jeho vyhlásenia, ktoré urobil podľa § 257 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní, teda, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe. Po splnení ďalších zákonných podmienok rozhodol prvostupňový súd o prijatí jeho vyhlásenia
a zároveň rozhodol, že dokazovanie sa v otázke viny nevykoná a že vykoná dokazovanie v rozsahu
potrebnomnarozhodnutieotresteaspôsobejehovýkonu,respektíveoochrannomopatreníaonáhrade

škody.
7. Po vykonaní dokazovania rozhodol prvostupňový súd o treste pre obžalovaného a o spôsobe jeho
výkonuazákladetýchzistení,ktorésúuvedenévpríslušnejčastiodôvodnenianapadnutéhorozsudku.S
poukazom na rozsah odvolania obžalovaného, ktorý namieta uloženie nepodmienečného trestu odňatia
slobody a žiada, aby mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený pri súčasnom uložení

probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe, v zmysle ustanovenia § 51 ods. 1 Trestného
zákona, nebolo predmetom prieskumu odvolacieho súdu rozhodnutie o druhu trestu, ani o jeho výške.
8. Rozhodnutie o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody odôvodnil prvostupňový súd tým, že
obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže nebol v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu

bol uložený za úmyselný trestný čin. Súd má za to, že trest vo výške ako bol súdom uložený, splní svoj
účel z hľadiska generálnej prevencie, represívnej úlohy trestu aj individuálnej prevencie. Mimoriadne
zníženie trestu, ktoré prvostupňový súd aplikoval zmysle analogického použitia ustanovenia § 39 ods.
4 Trestného zákona, nie je podľa tohto súdu zrejme neprimerané a v danom prípade je spravodlivé.
9. Z obsahu citovaného odôvodnenia napadnutého rozsudku, je zrejmé, že prvostupňový súd považoval

za spravodlivé, na naplnenie účelu trestu zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, uložiť
obžalovanému trest odňatia slobody, ktorého výkon nebol podmienečne odložený, pri súčasnom
uložením probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe. Takýto záver považuje
aj odvolací súd za správny.10. Obžalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2
písm. b) Trestného zákona, s poukazom na ustanovení § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, teda za
zločin ktorého sa dopustil tak, že násilím a hrozbou násilia nútil iného, aby niečo konal a čin spáchal na

chránenej osobe - blízkej osobe. Za spáchanie tohto zločinu ustanovuje Trestný zákon v § 189 ods. 2
možnosť uloženia trestu odňatia slobody sadzbe 4 až 10 rokov. Trestný zákon v ustanovení § 34 ods. 6
ukladá súdu povinnosť pri tejto právnej kvalifikácii uložiť trest odňatia slobody. Ustanovenia §§ 49 ods. 1
a 51 ods. 1 Trestného zákona neumožňujú podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody vo výmere
4 roky, čo je v tomto prípade minimálna výmera trestu odňatia slobody, ktorý je možno uložiť podľa §

189 ods. 2 Trestného zákona. Z uvedených ustanovení odvolací súd vyvodzuje zámer zákonodarcu
uložiť za spáchanie zločinu s touto právnou kvalifikáciou trest odňatia slobody, ktorého výkon nemôže
byť podmienečne odložený. Podľa názoru odvolacieho súdu je týmto spôsobom vyjadrená závažnosť
trestného činu a z toho prameniaca potreba uloženia prísnejšieho - nepodmienečného trestu odňatia
slobody.
11. V prípade trestnej veci obžalovaného došlo k mimoriadnemu zníženiu dolnej hranice trestnej sadzby

uvedenej v ustanovení § 189 ods. 2 Trestného zákona a to na základe jeho vyhlásenia o vine, ktoré urobil
podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Mimoriadne zníženie trestnej sadzby vyjadruje ochotu
obžalovaného právoplatne ukončiť tú časť trestného konania, v ktorej sa rozhoduje o vine za spáchanie
trestnéhočinu.VsúladesostanoviskomtrestnoprávnehokolégiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
zo dňa 27.06.2017, spisová značka Tpj 55/2016, bol postup prvostupňového súdu legitímny a legálny.

Zníženie trestnej sadzby na výšku, pri ktorej by bolo možné, v zmysle ustanovenia § 51 ods. 1 Trestného
zákona, uložiť trest odňatia slobody, ktorého výkon by bol podmienečne odložený, však neznamená,
že sa tým znižuje aj závažnosť uvedeného zločinu a potreba uloženia nepodmienečného trestu odňatia
slobody, ktorá vychádza z úvah uvedených v bode 10. tohto uznesenia odvolacieho súdu. Uloženie
trestu odňatia slobody, ktorého výkon by bol podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložený

na skúšobnú dobu, za súčasného nariadenia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v
skúšobnej dobe, by podľa názoru odvolacieho súdu nebol spôsobilý naplniť účel takzvanej generálnej
prevencie, ktorého podstata spočíva v pôsobení na ostatných členov spoločnosti, ktorých má uložený
trest odradiť od páchania trestných činov. Rovnako by takýto trest nevyjadroval ani morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou, pričom obidva tieto účely trestu, sleduje ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného

zákona. Odvolací súd zvýrazňuje, že to bolo iba a len vyhlásenie o vine obžalovaného, ktoré urobil
na hlavnom pojednávaní, ktoré malo za následok mimoriadne zníženie dolnej hranice trestnej sadzby
trestu odňatia slobody, ktorého uloženie mu za spáchanie tohto zločinu hrozilo. V prípade, že by súd
neuložilobžalovanémunepodmienečnýtrestodňatiaslobody,mohlobytovočiostatnýmobčanomvyslať
nežiadúci signál, že pri spáchaní takto závažného zločinu samotné vyhlásenie o vine v konaní pred

súdom, by bez ďalšieho mohlo zabezpečiť nielen výrazné zníženie výšky trestu pod dolnú hranicu
trestnej sadzby (v tomto prípade o 16 mesiacov), ale aj uloženie trestu, ktorého výkon nie je spojený
s odňatím slobody.
12. Preto vyhodnotil odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu uložiť obžalovanému trest odňatia
slobody, na výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom

stráženia, za rozhodnutie zákonné a zároveň aj spravodlivé. Odvolanie obžalovaného vyhodnotil ako
nedôvodné a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia odvolacieho súdu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.