Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. január 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322011537
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2322011537.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Ladislava Révesa a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
c), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (účinného do 30.04.2022), o sťažnosti obžalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 13.12.2023, č. k. 17T/73/2022-4341, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 09.01.2024 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Galanta rozhodol tak, že podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku
zamietol žiadosť obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., t. č. vo výkone väzby
v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, o prepustenie z väzby na slobodu. Súčasne podľa § 80 ods. 1 písm. c), ods.
2Trestnéhoporiadkuokresnýsúdväzbuobžalovanéhonenahradildohľadomprobačnéhoamediačného
úradníka.

Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil v rozsahu č. l. 4341-4344 spisu.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení zahlásil sťažnosť obžalovaný (č. l. 4340 spisu), ktorú
písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Juraja Gavalca.

Prokurátor prítomný pri výsluchu obžalovaného sa vzdal práva na podanie sťažnosti (č. l. 4340 spisu).

V odôvodnení sťažnosti obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu namietal (skrátene), že v danej
veci trvá väzba neprimerane dlho, vo veci vznikli prieťahy v konaní a nastala situácia, ktorá vyvoláva
pochybnosti o tom, či pri preskúmavaní dôvodov väzby poznal súd celý skutkový stav. Na hlavnom
pojednávaní dňa 13.12.2023 bolo zistené, že súd, prokurátor a ani obhajoba nemali možnosť poznať
obsah znaleckého posudku PPZ-KEU-EXP-2022/4892 zo dňa 9.8.2022, pričom až v tomto štádiu

konania sa zabezpečujú písomnosti, ktoré mali byť, najmä súdu, známe už pri podaní obžaloby. Toto je
možné jednoznačne považovať za situáciu, kedy súd nepostupuje vo veci s osobitnou starostlivosťou a
urýchlením. Z týchto dôvodov obžalovaný žiadal, aby bol prepustený z väzby.

Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.Krajský súd najskôr skúmal procesné podmienky a zistil, že sťažnosť podal obžalovaný ako
oprávnená osoba v zákonom stanovenej lehote a smeruje voči rozhodnutiu, voči ktorému je prípustná.
Následne postupom podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku, preskúmal správnosť

všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým podal obžalovaný sťažnosť, ako aj konanie
predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná.

Krajský súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, zistil
nasledovné:

• prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal dňa 19.10.2022 na Okresný súd Galanta na A.
B. obžalobu pod č. 1 Pv 89/22/2202-161 pre podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c), písmeno
e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (účinného do 30. 04.2022), ktorého sa mal dopustiť na
tom skutkovom základe uvedenom v obžalobe;

• Okresný súd Galanta uznesením zo dňa 16.12.2022 vylúčil zo spoločného konania na samostatné
konanie trestnú vec obžalovaného A. B. pre podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu

nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c), písmeno
e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (účinného do 30. 04.2022).

Rozhodnutia o väzbe

• obvinený A. B. bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Galanta
zo dňa 29.04.2022, sp. zn. 31Tp/43/2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa
09.06.2022, sp. zn. 5Tpo/25/2022, z dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Väzbu

vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a v Ústave na výkon väzby Leopoldov, táto sa mu
započítava odo dňa 25.04.2022 o 15.30 hod.;

• naposledy o väzbe obžalovaného rozhodol Okresný súd Galanta uznesením zo dňa 06.10.2023,
č. k. 17T/73/2022-4294, tak, že zamietol žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu

a podľa § 80 ods. 1 písm. c), ods. 2 Trestného poriadku väzbu obžalovaného nenahradil dohľadom
probačného a mediačného úradníka. Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 26.10.2023, sp. zn.
3Tos/200/2023, bola sťažnosť podaná obžalovaným proti tomuto uzneseniu zamietnutá.

Krajskýsúdvprvomradekonštatuje,žeokresnýsúdpostupovalpodľapríslušnýchustanoveníTrestného

poriadku, keď po podaní žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu vykonal po hlavnom
pojednávaní dňa 13.12.2023 výsluch obžalovaného, na ktorom zistil stanovisko obžalovaného, obhajoby
a prokurátora a dospel k správnemu záveru, o tom, že nie je možné žiadosti obžalovaného o prepustenie
z väzby na slobodu vyhovieť a väzbu nenahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka.

V odôvodnení svojho uznesenia okresný súd v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného
poriadku dostatočne a presvedčivo zdôvodnil, na základe akých právnych úvah nie je možné žiadosti
obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu vyhovieť a na základe akých právnych úvah nie je
možné tieto dôvody väzby nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Krajský súd si závery okresného súdu prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom rozsahu

na ne odkazuje bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení.

V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia
súdu I. a II. stupňa tvoria jednotu a to v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu vyššie
stupňa a tieto považuje za zákonné a správne, nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí

ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (obdobne pozri uznesenie NS SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 zo
dňa 23.01.2018).Aj sťažnostný súd je toho názoru, že u obžalovaného A. B. sú naďalej splnené tak formálne ako
i materiálne podmienky.

K materiálnym podmienkam väzby

Pokiaľ ide o dôvodnosť trestného stíhania vo vzťahu k osobe obžalovaného, krajský súd sa stotožňuje
s názorom okresného súdu, že aj v tomto štádiu konania doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú
tomu, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie a následne podaná obžaloba, bol spáchaný, má

znaky obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
c), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (účinného do 30.04.2022) a sú dôvody na podozrenie,
že tento skutok spáchal obžalovaný A. B.. Otázka dôvodnosti podozrenia je v napadnutom uznesení
opísaná okresným súdom dostačujúco pre rozhodnutie o väzbe, keďže okresný súd v odôvodnení

napadnutého uznesenia správne a vyčerpávajúco uviedol podstatné dôvody, pre ktoré dôvodnosť
podozrenia zo spáchania žalovaného skutku u obžalovaného pretrváva. Aj podľa názoru krajského súdu
dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní odôvodňujú takú mieru podozrenia zo spáchania trestnej
činnosti obžalovaným, aká (miera) je potrebná na rozhodnutie o jeho väzbe v tomto štádiu trestného
konania. S ohľadom na to krajský súd bez potreby opakovania tejto vecne správnej argumentácie

okresného súdu obsiahnutej v napadnutom uznesení na ňu v plnom rozsahu len odkazuje.

V tejto súvislosti krajský súd pripomína, že pri rozhodovaní o väzbe sa nerozhoduje o vine či nevine, že
dôkazy sa nevyhodnocujú takým spôsobom, ako je to v rámci konečného (meritórneho) rozhodovania
na hlavnom pojednávaní, že pri rozhodovaní o väzbe sa nevyžaduje požiadavka úplnej istoty, ale stačí,

ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol
spáchaný, napĺňa znaky konkrétneho trestného činu a zároveň existuje dôvodné podozrenie, že ho
spáchal obžalovaný A. B.. V prípade menovaného obžalovaného sú všetky tieto podmienky nateraz
splnené.

K dôvodom väzby
Aj pokiaľ ide o dôvody tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, krajský súd
sa stotožňuje so závermi okresného súdu, že tieto u obžalovaného naďalej pretrvávajú aj v tomto štádiu
konania. Existencia dôvodnej obavy, že by v prípade prepustenia z väzby na slobodu konal spôsobom
predpokladaným v ust. § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, teda že by mohol pokračovať v trestnej

činnosti, je aj podľa názoru krajského súdu naďalej daná, je reálna a vyplýva z kombinácie osobných
pomerov obžalovaného a charakteru a závažnosti vyšetrovanej trestnej činnosti. Okresný súd svoje
závery opäť podrobne, logicky a zrozumiteľne odôvodnil, preto by bolo nadbytočné tieto vecne správne
argumenty na tomto mieste opakovať.

Z pohľadu krajského súdu je potrebné doplniť, že dôvodmi tzv. preventívnej väzby u obžalovaného sa
v konaní pred súdom zaoberali súdy (aj krajský) opakovane, pričom tieto naposledy konštatoval tunajší
súd vo svojom uznesení zo dňa 26.10.2023 pod sp. zn. 3Tos/200/2023, pričom od tohto právoplatného
rozhodnutia o väzbe obžalovaného v konaní nestala žiadna taká okolnosť, ktorá by odôvodňovala iný
náhľad krajského súdu na tento väzobný dôvod.

Na tomto mieste tiež krajský súd pripomína, že zmyslom tzv. preventívnej väzby je zaistiť osobu
obvineného,uktorejexistujedôvodnáobavavyplývajúcazkonkrétnychskutočností,žebudepokračovať
v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval
alebo ktorým hrozil. Uvedený väzobný dôvod sa v určitej miere odlišuje od zvyšných dvoch väzobných

dôvodov a je založený na predpoklade, že účelom trestného stíhania je i predchádzanie trestnej činnosti.
Pri rozhodovaní o väzbe sa nevyžaduje úplná istota, že obvinený bude konať podľa § 71 Trestného
poriadku, ak nebude vzatý do väzby. Na rozhodnutie o väzbe preto postačuje,
že táto hrozba s prihliadnutím na konkrétne skutočnosti je reálna (pozri uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 08.03.2012, sp. zn. 5Tost 7/2012).

K možnosti nahradenia väzby obžalovanéhoPodľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, ak je daný dôvod väzby, okrem dôvodu väzby podľa § 71
odsek 1 písm. b/ alebo odsek 3 písm. b), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie
ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak s ohľadom na osobu obvineného

a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného
úradníkanadobvinenýmaleboodovzdanímdohľadunadobvinenýmdoinéhočlenskéhoštátuEurópskej
únie podľa osobitného predpisu.

Podľa § 80 ods. 2 Trestného poriadku súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie

oboznámi toho, kto ponúka prevzatie záruky podľa odseku 1/ písm. a/ a spĺňa podmienky na jej prijatie,
s podstatou obvinenia so skutočnosťami, ktoré odôvodňujú väzbu; obvineného oboznámi s obsahom
záruky. Súčasne môže obvinenému súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie uložiť
splnenie primeraných povinností a dodržaní obmedzení. Ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný
zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71 odsek 2 písm. a/ až c/ alebo písm. e/, alebo obvinený bol vzatý do
väzby podľa odseku 3/ alebo podľa § 81 odsek 4, možno záruku alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad len

aktoodôvodňujúvýnimočnéokolnostiprípadu.Obvinenémusavždyuložípovinnosťoznámiťpolicajtovi,
prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu.

Okresný súd sa preto vo svojom rozhodnutí správne zaoberal možnosťou nahradenia väzby dohľadom
probačného a mediačného úradníka podľa § 80 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku, pričom dospel k

správnemu záveru, že účel väzby u obžalovaného nie je možné nahradiť týmto miernejším prostriedkom.
V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd následne jasne, stručne a zrozumiteľne uviedol,
prečo väzbu obžalovaného nenahradil touto alternatívou.

Aj podľa názoru krajského súdu nemožnosť alternovať väzbu vyplýva najmä z povahy stíhanej trestnej

činnosti, okolností prípadu a osoby obžalovaného, ako boli charakterizované v napadnutom uznesení.
S prihliadnutím na objektívne možnosti realizácie dohľadu mediačného a probačného úradníka a
predpokladaný efekt sa táto forma nahradenia väzby javí aj krajskému súdu u obžalovaného ako
nedostatočná a neadekvátna. Treba zdôrazniť, že pokiaľ obžalovaného nemali odradiť od údajného
spáchania ďalšej trestnej činnosti ani viaceré predchádzajúce odsúdenia, ani plynúca skúšobná doba

podmienečného odsúdenia, niet dôvodu sa domnievať, že by v tomto smere splnil svoj účel dohľad
probačného a mediačného úradníka či už sám o sebe, alebo v kombinácii s primeranými povinnosťami
a opatreniami. Je preto klamné sa domnievať, že takáto náhrada väzby by dokázala u obžalovaného
relevantným a obmedzujúcim spôsobom korigovať, resp. udržiavať správanie v zákonných mantineloch.

Navyše, proti obžalovanému sa vedie trestné stíhanie za obzvlášť závažný zločin, pri ktorom je možné
nahradiť väzbu alternatívnymi inštitútmi podľa § 80 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku len vtedy, ak to
odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu, pričom výnimočné okolnosti prípadu sa posudzujú z hľadiska
pomerov páchateľa a okolnosti prípadu. K tomu treba uviesť, že po dôkladnom preskúmaní obsahu spisu
ani krajský súd u obžalovaného A. B. nezistil žiadne výnimočné okolnosti prípadu v zmysle § 80 ods. 2

Trestného poriadku, ktoré by umožňovali nahradiť jeho väzbu.

Krajský súd sa zaoberal aj námietkou obhajoby týkajúcou sa prieťahov v konaní, pričom preskúmaním
obsahu spisového materiálu krajský súd zistil nasledovné:

- obžalovaný je na základe obžaloby podanej na okresnom súde dňa 19.10.2022, vedenej na
okresnom súde pod sp. zn. 17T/73/2022, stíhaný pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. e) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného

zákona (účinného do 30.04.2022) na skutkovom základe tam uvedenom,

- prvéhlavnépojednávaniesakonalo18.11.2022,následneďalšietermínybolivytýčenéna13.01.2023,
22.02.2023, 22.03.2023, 03.05.2023, 24.05.2023, 28.06.2023, 26.07.2023, 23.08.2023, 27.09.2023,
03.11.2023a13.12.2023,pričomnaposlednomhlavnompojednávanívypočulznalcaE.F.G.anásledne

bolo hlavné pojednávanie odročené, pričom okresný súd vytýčil termín hlavného pojednávania na
30.01.2024 s tým, že súd vyžiada z KEU PZ sprístupniť údaje z prílohy č. 3 s upozornením, že hlavné
pojednávanie je nariadené na 30.01.2024 a strany sa potrebujú k termínu hlavného pojednávaniaoboznámiť s doručeným materiálom tak, aby nedošlo k zmareniu vytýčeného termínu hlavného
pojednávania.

Vychádzajúc z vyššie rozpísaného časového prehľadu dospel krajský súd k záveru, že v aktuálnom
štádiu súdneho konania je naďalej splnená elementárna zákonná povinnosť okresného súdu postupovať
v tejto väzobnej trestnej veci s osobitnou starostlivosťou a urýchlením. V konaní pred okresným
súdom krajský súd neidentifikoval obdobie nečinnosti, ktoré by činilo ďalšiu väzbu obžalovaného
neakceptovateľnou. Okrem toho touto sťažnostnou námietkou sa bližšie zaoberal už okresný súd na

str. 6 odôvodnenia napadnutého uznesenia, preto krajský súd v celom rozsahu na príslušnú časť
odôvodnenia napadnutého uznesenia odkazuje.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je dôvodná.

Nakoľko krajský súd nezistil dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, rozhodol tak, že sťažnosť

obžalovaného v zmysle § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.