Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. december 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/97/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122209990
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4122209990.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, D., zast. Advokátska kancelária VEREB, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 3, Košice, IČO: 52
633 284, proti žalovaným: 1) D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. E. XXX, 2) A. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. B. XXX/XX, F. B., 3) BAŽANT s.r.o., so sídlom Lukov Dvor 233/1A, Nitra, IČO: 34 136 886,
zast. Advokátska kancelária Urbanová s.r.o., so sídlom Mostná 29, Nitra, IČO: 53 274 733, o určenie
vlastníckeho práva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu v Nitre zo dňa 18.4.2023
č.k. 36C/90/2022-97, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Žalovanému v 3. rade priznáva nárok na náhradu trov konania odvolacieho konania voči žalobkyni
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovaným v 1. a 2. rade nepriznal
nárok na náhradu trov konania a žalovanému v 3. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalobkyni v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa domáhala určenia, že
žalovaní v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. úz. D. F.,

zapísaných na LV č. XXXX ako parc. reg. E č. 3755/2 orná pôda vo výmere 17 540 m2, č. 3796/36 orná
pôda vo výmere 19 674 m2, č. 3945/13 orná pôda vo výmere 6 815 m2, každý z nich v podiele 1/30 a
na LV č. XXXX ako parc. reg. E č. 3755/31 orná pôda vo výmere 653 m2, a to každý z nich v podiele
1/30 (ďalej ako nehnuteľnosti). Uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v podiele 1/90
a došlo k porušeniu jej predkupného práva, pretože žalovaní v 1. a 2. rade previedli nehnuteľnosť na
žalovaného v 3. rade bez toho, aby jej ich ponúkli na predaj. Po právnej stránke svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 40a OZ, § 140, § 603 ods. 3, § 100 ods. 1 OZ. Konštatoval, že medzi stranami

sporu nebolo sporné, že žalobkyňa a žalovaný v 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi dotknutých
nehnuteľností, a že došlo k uzatvoreniu kúpnych zmlúv medzi žalovanými, a to dňa 7.)10.2019
a 18.10.2019, spolu s dodatkami k týmto zmluvám zo dňa 2.12.2019 a 30.2.2020, a že bolo porušené
predkupné právo žalobkyne z dôvodu neponúknutia spoluvlastníckeho podielu žalovaných v 1. a 2. rade
ostatným spoluvlastníkom. Sporným zostalo, či existuje naliehavý právny záujem na podanej žalobe,
a či uplatnenie iného nároku z porušenia predkupného práva ako v liste žalobkyne zo dňa 10.7.2020
a dôvodnosť vznesenej námietke premlčania. Súd dospel k záveru, že na podanej žalobe žalobkyňa

mala naliehavý právnym záujem, pretože iba na základe vyhovujúceho rozhodnutia, na podklade
podanej žaloby možno dosiahnuť zosúladenie zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností so
skutočnosťou. V prípade, ak dôjde k porušeniu predkupného práva, žaloba o určenie vlastníckeho práva
obstojí z pohľadu naliehavého právneho záujmu z dôvodu, že to vyplýva z osobitného predpisu, a tedajej podanie vyplýva priamo z § 140 a § 40a OZ. Žalobkyňa listom zo dňa 10.7.2020 uplatnila predkupné
právovočižalovanémuv3.radeažiadalaho,abyjejponúkolspoluvlastníckypodielnapredajažalovaný
v 3. rade odmietol požiadavku žalobkyne akceptovať. Žalovaný v 3. rade vzniesol námietku premlčania,

a preto sa ňou súd zaoberal. Žalovaný v 3. rade nadobudol od žalovaného v 1. rade ako predávajúceho
spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07.10.2019,
ktorej vklad bol vedený pod č. V 9346/19, pričom jeho právne účinky nastali dňa 11.12.2019. Premlčacia
dobazačalaplynúťododňa,kedydošlokrealizáciiprávnehoúkonu,t.j.ododňauzavretiakúpnejzmluvy,
t.j.- od 07.10.2019 a uplynula dňa 07.10.2022. Žalovaný v 3. rade nadobudol od žalovaného v 2.

rade ako predávajúceho spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 19.10.2019, ktorej vklad bol vedený pod č. V 9347/19, pričom jeho právne účinky nastali
dňa 06.02.2020. Premlčacia doba začala plynúť odo dňa, kedy došlo k realizácii právneho úkonu, t.j.
odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy, t.j. 18.10.2019 a uplynula 18.10.2022. Žalobkyňa síce podala žalobu
dňa 05.10.2022, ale žaloba bola žalovanému v 1. rade doručená dňa 14.11.2022, žalovanému v 2. rade
dňa 11.11.2022 a žalovanému v 3. rade dňa 09.11.2022. Práve týmto momentom sa žalovaní prvýkrát

dozvedeli o tom, že sa žalobkyňa dovolala relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv zo dňa 07.10.2019 a
18.10.2019.
1.2.Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že zo strany žalobkyne nikdy neboli pred podaním
žaloby vykonané voči žalovaným v 1. a 2. rade ako predávajúcim v zmysle kúpnej zmluvy úkony, ktorými
by sa voči nim dovolala neplatnosti zmluvy pre porušenie predkupného práva. V prejednávanej veci

bola žaloba doručená žalovaným v čase od 09.11.2022 do 14.11.2022, pričom k uzavretiu kúpnych
zmlúv, ktorých relatívnej neplatnosti sa žalobkyňa v tomto konaní domáhala, došlo dňa 07.10.2019
a 18.10.2019, teda k dovolaniu k relatívnej neplatnosti právneho úkonu voči obom žalovaným došlo
až po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty. Pri dovolaní sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu je podstatné, aby tento jednostranný hmotnoprávny úkon oprávnenej osoby bol urobený voči

povinnej osobe v rámci trojročnej premlčacej doby, pričom dovolať sa relatívnej neplatnosti je možné aj
podaním žaloby, pričom žaloba musí byť v takomto prípade doručená stranám konania počas plynutia
premlčacej doby. Okamih, kedy došlo k porušeniu práva, nemožno posúvať až do dňa zápisu (vkladu)
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pretože sa jedná už o modus, ktorým sa úradne završuje
súkromnoprávny úkon, a ktorý má právny význam pre prevod vlastníckeho práva (nie pre právny úkon

ako taký). Žalobkyňa mohla právny úkon voči žalovaným urobiť už pred podaním žaloby, toto však
neurobila vzhľadom na to, že bola vznesená dôvodná námietka premlčania, súd nemohol premlčané
právo žalobkyni priznať, preto jej žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keďže žalovaní boli v spore úspešní, preto im patrí nárok na náhradu
trov konania, avšak žalovaným v 1. a 2. rade počas konania žiadne trovy preukázateľne nevznikli, a preto

rozhodol tak, že im nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalovanému v 3. rade, s poukazom na
procesný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania.

2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote žalobkyňa, ktorá sa domáhala jeho zmeny.
V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci, čím je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Ak súd
bol toho názoru, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti, pri porušení predkupného práva podielového
spoluvlastníka, je potrebné voči všetkým účastníkom relatívne neplatnej zmluvy, tak žalovaní v 1. a 2.
rade námietku premlčania nevzniesli a právny zástupca žalovaného v 3. rade ju nemohol vzniesť za
nich, ak ich nezastupoval. Z uvedeného dôvodu súd nemal na námietku premlčania prihliadať, a ak na

ňu prihliadol, tak neprípustným spôsobom porušil procesný predpis. Má za to, že právny záver súdu
o potrebe dovolať sa relatívnej neplatnosti voči všetkým účastníkom zmluvy, nie je správny. Vzhľadom na
znenie § 603 ods. 3 OZ, žalobca ako oprávnený z predkupného práva, sa relatívnej neplatnosti dovolal
voči žalovanému v 3. rade ako nadobúdateľovi podľa obidvoch kúpnych zmlúv a žalovaní v 1. a 2. rade
museli byť za žalovaných označení, vzhľadom na žalobný petit ako nerozluční spoločníci so žalovaným

v 3. rade, v zmysle § 77 ods. 1 CSP. Vzhľadom na uvedené nebolo potrebné žalovaným v 1. a 2.
rade nič doručovať a takisto je irelevantné, kedy im bola žaloba doručená, pretože platná právna úprava
oprávnenému neukladá žiadnu povinnosť voči prevodcom pri porušení predkupného práva ostatných
podielových spoluvlastníkov.
3.K odvolaniu sa vyjadril žalovaný v 3. rade, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. Vo svojom vyjadrení uviedol, že
s odvolacími dôvodmi žalobkyne nesúhlasí a súd prvej inštancie o podanej žalobe rozhodol správne
a zákonne, pričom vec správne právne posúdil. Uviedol, že vznesenie námietky premlčania patrí
medzi hmotnoprávne námietky, definované v § 152 CSP. Dovolať sa relatívnej neplatnosti je potrebnéu všetkých účastníkov právneho úkonu a pokiaľ sa tak v premlčacej dobe nestane, zmluva je naďalej
platná. Vzhľadom k tomu, že v konaní o určenie vlastníckeho práva v prípade, ak je žalovaný v 3.
rade evidovaný ako vlastník dotknutých nehnuteľností, ide aj o subjektívne právo žalovaného v 3.

rade, a preto je jednoznačne oprávnený namietať premlčanie. Podotkol, že žalobkyňa pred podaním
žaloby doručovala žalovanému v 3. rade list zo dňa 10.7.2020, v ktorom sa domáhala, aby jej ponúkol
spoluvlastnícky podiel na predaj, a teda nedovolávala sa relatívnej neplatnosti. Dovolanie sa relatívnej
neplatnosti zmlúv došlo až doručením žaloby, a to vo vzťahu k žalovanému v 3. rade až dňa 9.11.2022,
t. j. po uplynutí premlčacej trojročnej lehoty. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu, v zmysle ktorého sa

žalobkyňa dovolala relatívnej neplatnosti voči žalovanému v 3. rade, a preto žalovanému v 1. a 2.
rade nebolo potrebné nič doručovať uviedol, že žalobkyňa nesprávne stotožňuje dovolanie sa relatívnej
neplatnosti podľa § 40a OZ ako jedno z možností pri porušení predkupného práva a domáhanie sa od
žalovaného v 3. rade, aby jej vec ponúkol na predaj podľa § 603 ods. 3 OZ, ako ďalšiu možnosť pri
porušenípredkupnéhopráva.Idevšakodvanezávislé,bapriamvzájomnesavylučujúcenároky,pretože
aksaoprávnenástranadovolárelatívnejneplatnosti,niejemožnédomáhaťsaponúknutiavecinapredaj

od nadobúdateľa. Pri relatívnej neplatnosti je potrebné dovolať sa neplatnosti u všetkých účastníkov
právneho úkonu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Cdo/211/2009, ako aj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 148/2013. Žalobkyňa tiež v odvolaní
poukázala na § 77 ods. 1 CSP, týkajúci sa označenia žalovaných ako nerozlučných spoločníkov v žalobe
a v tejto súvislosti poukázal na to, že v zmysle citovaného ustanovenia procesný úkon jedného zo

žalovaných , resp. žalobcov platí i pre ostatných.
4.K vyjadreniu žalovaného v 3. rade sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že trvá na svojich odvolacích
dôvodoch, a nemá žiadny dôvod na korekciu podaného odvolania.
5.Žalovaní v 1. a 2. rade sa k odvolaniu nevyjadrili.
6.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

osobou, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
prejednal vec bez nariadenia pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku, pri splnení si povinnosti,
upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vecne správne. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7.Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, týkajúce
sa žalobkyňou v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúce, správne, skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP, kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným

spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje
právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorábybolapopretímichúčelu,podstatyazmyslu.Samotnýfakt,žežalobkyňasasdôvodmiuvedenými

v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožnila, neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá
požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie citované ust. § 220 CSP. Súd prvej inštancie totiž
zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel.
8.Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia a stotožnenia
sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku súdom prvej inštancie, krajský súd

podľa § 387 ods. 2 CSP v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2, v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn.
IV.ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/170/2005, pri potvrdení rozhodnutia
okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery
napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II.ÚS 78/05, III.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08)
a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP na odôvodnenie, obsiahnuté v napadnutom
rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia
nižšieho súdu.
9.Na zdôraznenie správnosti odvolací súd len podotýka, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že

zo strany žalobkyne, pred podaním žaloby, neboli vykonané žiadne úkony voči žalovaným v 1. a 2. rade,
voči ktorým by sa dovolala relatívnej neplatnosti zmluvy, pre porušenie predkupného práva. Podstata
relatívnej neplatnosti spočíva v tom, že právny úkon, ktorý má vadu, majúcu za následok jeho taxatívnu
relatívnu neplatnosť, sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi),pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba) sa
neplatnosti nedovolá. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti treba považovať za jednostranný výslovný
prejav vôle, z ktorého musí byť zrejmé, že relatívna neplatnosť právneho úkonu sa skutočne uplatňuje

a v čom konkrétne vada právneho úkonu, ktorá má za následok neplatnosť, spočíva. Musí sa adresovať
druhému účastníkovi (ostatným účastníkom) právneho úkonu, alebo všetkým jeho účastníkom, ak ten,
kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Právne
následkydovolaniasarelatívnejneplatnostiprávnehoúkonunastávajúokamihomdôjdeniatohtoprejavu
vôle do dispozičnej sféry buď druhému účastníkovi, alebo ak sa dovolá relatívnej neplatnosti tretia

osoba všetkým účastníkom právneho úkonu. Zákon preto, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti
právneho úkonu, neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto formy neplatnosti. Možno tak urobiť
i žalobou (vzájomnou žalobou), podanou na súde, alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému
právu (nároku) v konaní pred súdom. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti sa premlčuje, a to vo
všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ, ktorá začína plynúť od okamihu, kedy právo
mohlo byť vykonané po prvý raz.

10.Súd prvej inštancie správne, vzhľadom k vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného v 3.
rade posudzoval, či sa žalobkyňa dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu v rámci plynutia
premlčacej lehoty a správne dospel k záveru, že voči žalovaným v 1. a 2. rade sa dovolala relatívnej
neplatnosti doručením žaloby, a to až po uplynutí premlčacej doby tak, ako konštatoval v bode 26.
a 27. rozsudku. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou žalobkyne v tom smere, že žalovaným v 1.

a 2. rade nebolo potrebné ani žalobu doručovať, pretože ako bolo vyššie konštatované, žalobkyňa sa
dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu a dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa
musí adresovať všetkým účastníkom tohto právneho úkonu. Títo účastníci v zmysle ust. § 77 ods. 1 CSP
tvoria nerozlučné spoločenstvo, a preto vznesenie námietky premlčania jedného z účastníkov platí i pre
ostatných, a preto súd po vznesení námietky premlčania sa musel ňou zaoberať. Len záverom odvolací

súd podotýka, že žalobkyňa si neuplatnila svoje právo v zmysle ust. § 603 ods. 3 OZ, ale využila právo
dovolať sa relatívnej neplatnosti v zmysle ust. § 40a OZ, ako jednu z možností pri porušení predkupného
práva, a preto dovolanie sa relatívnej neplatnosti ako jednostranný právny úkon musí byť adresovaný
všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu, v lehote 3 rokov odo dňa uzavretia zmluvy,
kýmpripostupepodľa§603ods.3OZbynastranežalovanýchvystupovallennadobúdateľ,t.j.účastník,

vystupujúci v kúpnej zmluve na strane kupujúceho a v tom prípade by išlo o žalobu o nahradenie prejavu
vôle. Takáto žaloba však zo strany žalobkyne podaná nebola, a preto správne súd prvej inštancie žalobu
zamietol z dôvodu premlčania.
11.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP,
v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal, pretože v odvolacom konaní im žiadne trovy nevznikli a úspešnému žalovanému v 3. rade
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
12.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).