Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. december 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoCsp/36/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8622200863
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8622200863.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava- mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovanému:
N. Z., nar.XX.XX.XXXX, bytom Q.v XXX/XX, XXX XX A., o zaplatenie sumy 10.000 eur s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 07.06.2023 č.k. SK-1Csp 31/2022-87,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaný má nárok
na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že posudzovaný právny vzťah strán
konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Zdôraznil, že

žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa. Súd
prvej inštancie právny vzťah účastníkov sporu posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva a to
podľa osobitného právneho predpisu, konkrétne Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho
zákonníka. Prioritne sa zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu na podanie žaloby. Uviedol, že
žalobca nadobudol túto pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej 13.11.2020 s
postupcom VÚS, a.s. Z dokazovania zistil, že VÚB, a.s., vyhlásila splatnosť úveru ku dňu 15.10.2019 s
výzvou na úhradu sumy 10.259,37 eur do 7 dní. Dňa 15.10.2019 právny predchodca žalobcu oznámil

žalovanému, že do dnešného dňa neuhradil dlžnú pohľadávku banky z titulu poskytnutého úveru, preto
vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, vrátane príslušenstva so zostatkom 10.259,37 eur, z toho istina vo
výške 9.732,12 eur, ktorá sa bude úročiť úrokom z omeškania podľa Zmluvy o úvere.

3. S poukazom na § 17 ods. 2 zákona č. 129/201 a § 92 ods. 8 Zákona o bankách, súd prvej inštancie
skúmal, či pred postúpením pohľadávky došlo k zákonnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti ako
podmienky postupiteľnosti pohľadávky na tretiu osobu, ktorá nie je bankou. Po preskúmaní obsahu

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, súd prvej inštancie zistil, že tento právny úkon je neurčitý,
pretože v ňom nie je riadne špecifikovaná omeškaná splátka, pre ktorú sa veriteľ rozhodol vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru. S poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je neurčitý
právny úkon neplatný. Pre úplnosť zdôraznil, že od splatnosti tejto splátky začína plynúť premlčaciadoba podľa § 103 OZ, preto je presné uvedenie v právnom úkone vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru dôležité aj z tohto hľadiska. S ohľadom na to, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru
neobsahuje špecifikáciu omeškanej splátky, nie je možné preskúmať zákonnosť postupu veriteľa, ktorý

malpredchádzaťvyhláseniumimoriadnejsplatnostipodľa§53ods.9OZa§565OZtak,abypohľadávka
zo spotrebiteľského úveru bola postupiteľná podľa § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Zdôraznil, že
podľa rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co 26/2017 bod 27. rozsudku, takýto právny úkon, akým
je zosplatnenie celého dlhu, by mal obsahovať dôležitý údaj a to identifikáciu tej-ktorej nezaplatenej
splátky,prektorúsaveriteľrozhodolvyužiťsvojeprávonazosplatnenieceléhodlhu.Právnyúkon,ktorým

veriteľ zosplatnil celý dlh, je na úkor určitosti nejasný, vyvoláva otázky, a preto je neplatný pre neurčitosť
podľa § 37 ods. 1 OZ.

4. Ak nedošlo v danej veci k zákonnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, pohľadávka banky
nie je postupiteľná, pretože tomu bráni § 525 ods. 1 OZ. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná, potom
jej postúpenie je svojim obsahom a účelom v rozpore so zákonom a je neplatné podľa § 39 OZ a to

nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj voči dlžníkovi. Žalobu preto ako nedôvodnú zamietol.
Vec právne posúdil podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka,
§ 11 a § 17 zákona č. 129/2010 Z.z. a podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách. O trovách konania sporu
rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, aby žalobe vyhovel, alternatívne aby rozsudok zrušil a vrátil vec
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a uplatnil si náhradu trov celého konania. Má za to, že súd
nesprávne právne posúdil vec ohľadom neurčitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
Nesúhlasí so záverom súdu, podľa ktorého považuje vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru za neurčité

a z toho dôvodu aj za neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 OZ, nakoľko v tomto liste právny
predchodca žalobcu riadne nešpecifikoval omeškanú platbu, pre ktorú sa rozhodol vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru. Zdôraznil, že žalovaný porušoval dohodnuté zmluvné povinnosti, nakoľko neplnil
splátky riadne a včas a vo výzve postupcu zo 06.09.2019 bol jasne vyzvaný k zaplateniu omeškaných
splátok úveru vo výške 622,68 eur a bol upozornený na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti

úveru. Žalovaný bol rovnako jasne, určito a zrozumiteľne vyzvaný k zaplateniu sumy 10.259,37 eur
prostredníctvom výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom a táto výzva mu bola
aj doručená. Posúdenie súdu je preto nezrozumiteľné. Žalovaný predsa z obsahu týchto dokumentov
nezameniteľne poznal rozsah svojho omeškania a vedel, že na to, aby veriteľ neuplatnil svoje právo
na vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru musí omeškané splátky uhradiť. Keď tak neurobil, potom, v

prísnomsúlades§53ods.9OZprávnypredchodcažalobcuvyužilsvojeoprávnenieaspôsobilsplatnosť
celého záväzku, a to podaním z 15.10.2019. Poukázal na iné rozhodnutia súdov odvolacích, ako aj
dovolacieho súdu, ktoré v podobných právnych veciach sa stotožnili s právnou argumentáciou žalobcu,
tak ako ju uvádza aj v prejednávanej veci. Žalobca má za to, že procesný postup súdu je nesprávny,
keď odmietol poskytnúť žalobcovi súdnu ochranu za situácie, že si žalobca svoje procesné povinnosti

riadne splnil a uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožnili vec súdu právne kvalifikovať.
Má za to, že ide o prekvapivé rozhodnutie súdu, nakoľko súd rozhodol s nariadením pojednávania,
z ktorého sa žalobca a právny predchodca ospravedlnili a v ktorom uviedli, že súd neprezentoval
pred stranami sporu žiadnu skutočnosť ako spornú, ani nevyzval žalobcu na preukázanie skutočností,
ktoré by vnímal ako sporné. S ohľadom na uvedené tak súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi

vyjadriť sa k splneniu podmienok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, nakoľko žalobca nemohol
predvídať, že súd uvedené považuje za sporné a hodlá tak z tohto dôvodu žalobu zamietnuť, nakoľko
zo žiadneho konania súdu nevyplývalo, keďže súd na preukázanie, či objasnenie takýchto skutočností
počas konania strany nevyzval. Uvádza, že postupca nemal zákonom predpísanú povinnosť uvádzať
konkrétne označenie splátky, s ktorou sa žalovaný dostal do omeškania. Pri zosplatňovacej výzve by

bola táto požiadavka o to absurdnejšia, keďže zákon druhá veta § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ
jasne vymedzuje, pre ktorú splátku môže splatnosť úveru vyhlásiť. Je zrejmé, že v danom prípade, ak
postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním z 15.10.2019, toto svoje právo uplatnil podľa
§ 565 OZ pre nezaplatenie splátky splatnej 26.06.2019 a zároveň toto právo uplatnil podľa § 53 ods.
9 OZ po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok po dobu dlhšiu ako tri mesiace, pričom spotrebiteľ,

a to žalovaný, bol upozornený na uvedené oprávnenie výzvou zo 06.09.2019. Výklad prezentovaný
súdom prvej inštancie z citovaných zákonných ustanovení nevyplýva. Žalobca tak zastáva názor, že
zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru za
zachovania podmienok podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ, čím sa stala splatná celá pohľadávka. Žalobcateda je vecne aktívne legitimovaný na podanie žaloby a na základe týchto dôvodov navrhol podanému
odvolaniu vyhovieť.

6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP, spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu dôvodné nie je.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym
právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval

príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

11. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie

skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje

svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal
odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.

12. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto
odvolacia námietka nebola naplnená.

13. Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa
28.03.2017 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere „Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej
bolaposkytnutážalovanémupôžičkavovýške12.000eur.Žalovanýsazaviazalsplácaťtaktoposkytnutúpôžičku v pravidelných 96 mesačných splátkach v sume 200,70 eur mesačne od 26.04.2017, konečná
splatnosť úveru bola stanovená na deň 26.03.2025, úroková sadzba bola dohodnutá rozsahom 11 %
ročne, RPMN predstavovala 12,66 % a priemerná RPMN bola určená rozsahom 8,99 %.

14. Odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že daný vzťah medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským. Uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom
úvere je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení
dodávateľa,pretožepriuzatváraníspotrebiteľskejzmluvykonalvrámcipredmetusvojejobchodnejalebo

inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd
na tomto mieste zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa
vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom
aj predmetná zmluva takúto charakteristiku spĺňa.

15. Možnosť predčasne zosplatniť spotrebiteľský úver v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka je
upravená v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka s tým, že pre platné zosplatnenie úveru je potrebné
kumulatívne dodržanie tam stanovených podmienok, a to že ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o tom, že ak sa nesplní niektorá
splátka, stane sa zročným celý dlh (ide o tzv. stratu výhody splátok), prípadne celý dlh sa stane zročným

aj vtedy, ak to bolo určené v rozhodnutí súdu, uplatnenie práva najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie
kratšej ako 15 dní.

16. Vychádzajúc zo spomínaného ust. § 565 Občianskeho zákonníka tak možno konštatovať, že ak ide o

plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky,
len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo veriteľa je však limitované, nakoľko k
jeho použitiu môže pristúpiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

17. Predmetné zákonné ustanovenie teda umožňuje veriteľovi uplatňovať si voči dlžníkovi celú

pohľadávku, resp. jej nezaplatenú časť, ak dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých
splátok. Ak však veriteľ toto právo nepoužije najneskôr do zročnosti najbližšie nasledujúcej splátky,
pokračuje sa v plnení v splátkach. Veriteľ však môže svoje právo použiť po opätovnom porušení
povinnosti dlžníkom. Strata výhody splátok teda nenastáva priamo zo zákona.

18. Nakoľko, ako už bolo spomínané, medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom
úvere, bolo potrebné v tomto prípade pre posúdenie platnosti jednorazového predčasného zosplatnenia
celého dlhu zohľadniť špeciálnu právnu úpravu vo vzťahu k § 565 Občianskeho zákonníka obsiahnutú
v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ak teda ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže veriteľ využiť právo podľa § 565 OZ najskôr po uplynutí troch mesiacov

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote, ktorá nemôže byť
kratšia ako 15 dní. V tomto smere možno poukázať na rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoCsp
14/2021 zo dňa 29.11.2021, kde odvolací súd uviedol, že keď Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 9
hovorí o tom, že veriteľ môže pristúpiť k využitiu práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, najskôr po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní „musí

ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom
stanovená minimálna lehota 3 mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom.“

19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje,
že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu zo dňa 15.10.2019 je potrebné považovať za

neurčitý, a preto neplatný právny úkon v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka. Oznámenie o vyhlásení
predčasnej splatnosti však neobsahuje, tak ako to správne akcentoval prvoinštančný súd, uvedenie
konkrétnej omeškanej splátky, pre ktorú žalobca, resp. jeho právny predchodca pristúpil k využitiu práva
podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V tomto smere
odvolací súd uvádza, že nešpecifikovanie konkrétnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadnej

splatnosti úveru spôsobuje neurčitosť takéhoto úkonu, nakoľko bez tejto špecifikácie nemožno posúdiť,
či došlo k splneniu podmienky stanovenej v § 53 ods. 9 OZ, ktorá umožňuje využitie tohto oprávnenia
veriteľa. Zároveň pre posúdenie určitosti a následnej možnosti, či k zosplatneniu dlhu došlo v súlade sozákonom, je nutné, aby bolo zrejmé, s ktorou splátkou je dlžník v omeškaní (do pozornosti tiež rozsudok
Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co 171/2018).

20. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu Prešov, ktorý bol vydaný
v konaní sp. zn. 7CoCsp 14/2021, ktorý uviedol, že „neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú žalobca
jednorazovo predčasne zosplatnil celý dlh vyplývajúci z úveru, spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto
jednostranného právneho úkonu žalobcu pre jeho neurčitosť (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“

21. Odvolací súd tiež poznamenáva, že taký právny úkon, akým je zosplatnenie celého dlhu by mal
obsahovať dôležitý údaj, a to identifikáciu tej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť
svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Práve totiž od splatnosti tejto splátky sa začína počítať
premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka. Preto možno celkom opodstatnene konštatovať
nad rámec potreby pre rozhodnutie v merite veci, že právny úkon, ktorým veriteľ zosplatnil celý dlh,
ja na úkor určitosti nejasný, vyvoláva otázniky, a preto neplatný pre jeho neurčitosť podľa § 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka (rozsudok Krajského súdu Prešov z 28.06.2018 sp. zn. 6Co 26/2027).

22. Je správny právny záver súdu prvej inštancie v zmysle tom, že žalobca, pokiaľ so zreteľom na
uvedené nenadobudol predmetnú pohľadávku v dôsledku neplatnosti zmluvy o postúpení, nie je daný
dostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie v spore, ktorý je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby (§ 17

ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., § 92 ods. 8 Zákona o bankách č. 483/2001 Z.z. v znení neskorších
predpisov).

23. Poukazujúc na všetky uvádzané dôvody, odvolací súd hodnotí preskúmavaný rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny v dôsledku čoho bol potvrdený postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP,

pričom správnemu výroku o veci samej zodpovedá aj výrok o trovách konania. K námietke porušenia
práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že porušením práva na spravodlivý súdny proces
sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných
práv strany sporu, ktoré jej poskytujú predpisy upravujúce civilný proces. O procesnú vadu, ktorá má za
následok nesprávny procesný postup podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, ide najmä vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými predpismi a týmto postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Ako už odvolací súd vyššie uvádzal,
nebolo zistené, aby v predmetnom konaní došlo k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu, keďže konanie
súdu prvej inštancie smerovalo k objasneniu podstaty a zmyslu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v
danomkonanízapodmienokvyjadrenýchv§92ods.8Zákonaobankáchvspojenís§17anasl.zákona

č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov. Súd prvej inštancie poukázal na potrebu kumulatívneho
naplnenia podmienok, na základe ktorých mohol právny predchodca žalobcu pristúpiť k postúpeniu
predmetnej pohľadávky. Následne správne vyhodnotil, že žalobca nepreukázal, že pohľadávka voči
žalovanému bola v čase jej postúpenia spôsobilá na postúpenie tak, ako to predpokladajú citované
právne predpisy.

24. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (napr. ÚS SR II. ÚS 251/04,
III. ÚS 209/04).

25. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanému

v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).