Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. december 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/41/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122308200
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:6122308200.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.
Slávky Maruščákovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: CTR Business center Košice a. s., Štúrova
27, 040 01 Košice, IČO: 31 360 521, proti žalovanému: Poliklinika pri Radnici s. r. o., Lupkovská 2,
040 22 Košice - mestská časť Dargovských hrdinov, IČO: 51 750 490, zastúpený: PIHORŇA, LENÁRT,
JAŠŠO, s. r. o., Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 453 785, o zaplatenie

1 880,95 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 26Cb/36/2022-92 z 25.
novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I č. k. 26Cb/36/2022-92 z 25.
novembra 2022.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou sa domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi celkovo sumu 1.880,95 eura pozostávajúcu zo sumy 266,00
eur titulom neuhradenia poplatku za návrh na vklad do katastra nehnuteľností zo strany žalovaného

a sumu 1.614,95 eura titulom bezdôvodného obohatenia. Zároveň sa domáhal aj zaplatenia 8% úroku
z omeškania ročne zo sumy 1.880,95 eura od 29.4.2020 do zaplatenia.
2.1. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 31.10.2018 žalobca ako predávajúci uzatvoril so žalovaným ako
jedným z kupujúcich zmluvu o prevode vlastníctva nebytového priestoru v bytovom dome (ďalej len
„Zmluva“), na základe ktorej žalovaný spolu s tretími osobami nadobudol do podielového
spoluvlastníctva nebytový priestor č. 2 nachádzajúci sa na 1. poschodí vo vchode č. 11 bytového domu
na Strojárenskej 11 v Košiciach. Predmetný nebytový priestor ako zariadenie zdravotníckej a

sociálnej starostlivosti bol rozčlenený na 10 ambulancií a diagnostické pracovisko s
príslušenstvom (čl. III odsek 1. Zmluvy). Žalovaný sa stal 15.11.2018 podielovým spoluvlastníkom
predmetného nebytového priestoru č. 2 s najvyšším spoluvlastníckym podielom 23/97 z celku.
2.2. V súlade s článkom X. odsek 1. Zmluvy podal žalobca dňa 31.10.2018 návrh na vklad vlastníckeho
práva, pričom v zmysle znenia odseku 2. predmetného článku Zmluvy poplatok za návrh na vklad bol
povinný uhradiť žalovaný. Do dnešného dňa sa tak nestalo, žalovaný preto dlhuje žalobcovi z titulu

poplatku za návrh na vklad sumu vo výške 266,00 eur.
2.3. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že v súlade s článkom VIII. Zmluvy žalobca odovzdal žalovanému
23.11.2018 nebytový priestor č. 2 do užívania a spolu s nebytovým priestoromč. 2 a jeho ambulanciami žalobca odovzdal žalovanému aj elektromery v počte 7 kusov prináležiace
nebytovému priestoru č. 2, evidujúce spotrebu elektrickej energie v nebytovom priestore č. 2. Napriek
odovzdaniu nebytového priestoru (vrátane elektromerov) zo strany žalobcu žalovanému, ku dňu

23.11.2018 žalovaný nepristúpil k prepisu elektromerov na žalovaného a urobil tak až 12.02 2020 resp.
v prípade lekárne až 3.3.2020. V dôsledku tejto skutočnosti žalobca uhradil za žalovaného z titulu
omeškania žalovaného s prepísaním odovzdaných elektromerov Východoslovenskej energetike a. s.
sumu v úhrnnej výške 1.614,95 eura, pričom túto sumu bol podľa práva povinný plniť žalovaný, v
dôsledku čoho žalovaný na úkor žalobcu sa bezdôvodne obohatil. Predmetnú čiastku žalobca následne

refakturoval žalovanému 8 faktúrami splatnými k 28.4.2020, žalovaný však predmetnú čiastku
neuhradil.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu mimo iného vzniesol námietku premlčania proti obom
nárokom žalobcu (266,00 eur a 1.614,95 eura) uplatneným predmetnou žalobou.
3.1. Dôvodil, že vo vzťahu k plneniu zo Zmluvy vo výške 266,00 eur je predmetný nárok premlčaný,

pretože zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ako jedným z kupujúcich, je
občianskoprávnym vzťahom, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 183/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov (ďalej len zákon č. 182/1993 Z. z.) a Občianskeho zákonníka a žalobca
uplatnil nárok po uplynutí 3 ročnej premlčacej lehoty.
3.2. Žalovaný vzniesol námietku premlčania aj proti nároku na zaplatenie 1.169,95 eura titulom

bezdôvodného obohatenia, pretože došlo k uplynutiu subjektívnej dvojročnej lehoty na uplatnenie
jednotlivých nárokov z bezdôvodného obohatenia. Poukázal na splatnosť jednotlivých ôsmich faktúr
a podanie žaloby na súd 3.5.2022, teda po uplynutí subjektívnej dvojročnej lehoty na uplatnenie nárokov
z bezdôvodného obohatenia.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu a v následných vyjadreniach uviedol, že právny vzťah medzi
žalobcom a žalovaným na základe predmetnej Zmluvy je obchodnoprávnym vzťahom, na ktorý sa
vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní, pretože žalobca a žalovaný sú podnikatelia,
predmetný záväzkový vzťah vznikol pri ich podnikateľskej činnosti. Poukázal pritom na § 261 ods. 1
a ods. 9 Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že v prejednávanom spore preto platí 4 ročná premlčacia

lehota na uplatnenie oboch nárokov.

5. Žalovaný v následných vyjadreniach zotrval na všetkých doterajších vyjadreniach a tvrdeniach. Trval
na vznesenej námietke premlčania oboch nárokov uplatnených predmetnou žalobou. Zdôraznil, že
Zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie o použití Obchodného zákonníka, je uzavretá v súlade so

zákonom č. 183/1993 Z. z. a preto sa riadi predmetným zákonom a Občianskym zákonníkom, a zároveň
žalovaný nie je jedinou zmluvnou stranou na strane kupujúcich, medzi kupujúcimi sú aj fyzické osoby a aj
žaloba smeruje proti žalovanému ako spoluvlastníkovi v zmysle § 139 odsek 1 Občianskeho zákonníka.

6. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ďalej konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné

uzavretie Zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru v bytovom dome. Nie je
sporné, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností uvedených na Čiastočnom výpise z
listu vlastníctva č. XXXX, že žalobca podal Návrh na zrýchlený vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, že žalobca odovzdal predmetné nehnuteľnosti žalovanému a jeho spoluvlastníkom, že
žalobca vystavil faktúry č. 190644, č. 200115, č. 200055, č. 200054, č. 200053, č. 200052, č. 200051

a č. 200050.
6.1. Zároveň konštatoval, že sporné medzi stranami bolo, či sa vzťahy medzi žalobcom a žalovaným
riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, či došlo k premlčaniu
nároku žalobcu a či žalobca má nárok na zaplatenie sumy 1.880,95 eur s príslušenstvom voči
žalovanému.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 261 ods. 1 a 9 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonník) upravujúceho pôsobnosť
Obchodného zákonníka vzhľadom na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, podľa ustanovenia § 100
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) upravujúceho podstatu

a funkcie premlčania, podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka upravujúceho všeobecnú
premlčaciu lehotu, podľa ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka upravujúceho premlčanie práva
na vydanie bezdôvodného obohatenia, podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka upravujúceho
bezdôvodné obohatenie, podľa ustanovenia § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúcehorozhodovanie spoluvlastníkov týkajúce sa spoločnej veci, podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č.
182/1993 Z. z. upravujúceho pôsobnosť predmetného zákona, podľa ustanovenia § 3 zákona č.
182/1993 Z. z. upravujúceho predmet a rozsah úpravy, podľa ustanovenia § 3 zákona č. 182/1993

Z. z. upravujúceho vzťah k Občianskemu zákonníku a predpisom týkajúcim sa právnej úpravy
nehnuteľností a ustanovenia § 4 zákona č. 182/1993 Z. z. upravujúceho nadobúdanie vlastníctva.

8. Súd prvej inštancie posúdil predmetný zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako občianskoprávny.
Zdôraznil, že zo Zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru v bytovom dome zo dňa 31.10.2018

mal preukázané, že kupujúcimi spoluvlastníckych podielov nebytových priestorov neboli len fyzické a
právnické osoby vykonávajúce podnikateľskú činnosť, ale aj fyzické osoby, ktoré neboli podnikateľmi
(kupujúci 1., 3., 4. a 9.). Navyše s poukazom na § 3 zákona č. 182/1993 Z. z. v platnom znení na
práva a povinnosti vlastníkov nebytových priestorov sa vzťahuje Občiansky zákonník a predmetná
Zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie o tom, že na niektorú časť prípadne celú zmluvu by sa mal
vzťahovať Obchodný zákonník, a to vzhľadom na povahu zmluvných strán a samotných zmlúv o prevode

obchodných podielov.
8.1. Súd prvej inštancie preto posúdil aj vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka.
8.1.1. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že námietka premlčania uplatnená zo strany
žalovaného proti nároku na zaplatenie 266,00 eur titulom zaplatenia súdneho poplatku za návrh na vklad

do katastra nehnuteľností je dôvodná, pretože správny poplatok bol žalobcom zaplatený 31.10.2018.
Žalobca si mohol svoj nárok na zaplatenie tejto sumy uplatniť proti žalovanému dňa
1.11.2018. Posledným dňom na podanie žaloby na zaplatenie uvedenej sumy bol deň 1.11.2021. Žaloba
bola súdu doručená až dňa 3.5.2022, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty.
8.1.2. Súd prvej inštancie zároveň dospel k záveru, že námietka premlčania proti nároku na zaplatenie

1.614,95 eur titulom bezdôvodného obohatenia je taktiež dôvodná, pretože s prihliadnutím na žalobcom
vystavené jednotlivé faktúry žalovanému žalobca vedel o tom, že žalovaný na jeho úkor sa bezdôvodne
obohatil. Vzhľadom na listy spoločnosti Východoslovenská energetika, a. s. z dní 21.2.2020 a
23.3.2020, ktorých prílohami boli aj faktúry ukončeného odberu súd prvej inštancie konštatoval, že
žalobca poznal aj výšku bezdôvodného obohatenia a z dátumov vystavenia a splatnosti jednotlivých

faktúr súd prvej inštancie zistil, kedy si tieto nároky uplatnil voči žalovanému. Faktúra č. 190644
bola vystavená 15.1.2020 a splatná 5.2.2020. Faktúra č. 200115 bola vystavená 14.4.2020 a splatná
28.0.2020. Faktúry č. 200055, č. 200054, č. 200053, č. 200052, č. 200051, č. 200050 boli vystavené dňa
5.3.2020 a splatné dňa 19.3.2020. Zdôraznil, že žalobca sa preto dozvedel, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil pri faktúre č. 190644 dňa 15.1.2020, pri faktúre č.

200115 dňa 14.4.2020 a pri faktúrach č. 200055, č. 200054, č. 200053, č. 200052, č. 200051, č. 200050
dňa 5.3.2020. Posledným dňom na uplatnenie nárokov na súde pri faktúre č. 190644 bol deň 15.1.2022,
pri faktúre č. 200115 to bol deň 14.4.2022 a pri faktúrach č. 200055, č. 200054, č. 200053, č. 200052, č.
200051, č. 200050 to bol deň 5.3.2022. Žaloba bola doručená súdu až dňa 3.5.2022, pričom dvojročná
subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie predmetných nárokov uplynula pred podaním

žaloby na súd.

9. Súd prvej inštancie preto žalobu v celom rozsahu zamietol pre dôvodne uplatnenú námietku
premlčania zo strany žalovaného.

10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 2 C. s. p. a
§ 255 C. s. p. tak, že žalovanému, ktorý bol v prejednávanom spore úspešný v celom rozsahu priznal
proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v celom rozsahu

zdôvodu,žerozhodnutiesúduvychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(§365ods.1písmena
h/ C. s. p.).
11.1. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil zmluvný vzťah medzi žalobcom
a žalovaným ako občianskoprávny vzťah, pretože predmetný zmluvný vzťah bol obchodnoprávnym
vzťahom a to vzhľadom na charakter žalobcu a žalovaného ako podnikateľov, ktorí predmetnú Zmluvu

uzavreli pri podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 a ods. 9 Obchodného zákonníka). Poukázal pritom
aj na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít týkajúcu sa úpravy zmluvných
vzťahov podnikateľských subjektov uzatvárajúcich zmluvy upravené iba v Občianskom zákonníku, alebo
inom zákone ako v Obchodnom zákonníku.11.2. Konštatoval, že súd prvej inštancie následne nesprávne dospel k záveru, že nároky žalobcu
uplatnené predmetnou žalobou sú premlčané, pretože neboli uplatnené v 3 ročnej resp. dvojročnej
subjektívnej lehote. Podľa žalobcu predmetné nároky boli uplatnené v 4 ročnej premlčacej lehote podľa

ustanovení Obchodného zákonníka.
11.3. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nebol naplnený predmetný odvolací dôvod, pretože

súd prvej inštancie správne aplikoval správnu právnu normu.
12.1. Konštatoval, že predmetný vzťah nie je obchodnoprávny vzťah, pretože tento vzťah nebol založený
medzi dvoma spoločnosťami, ale bol založený medzi žalobcom
a deviatimi ďalšími účastníkmi zmluvného záväzku. Dôvodil, že len preto, že sa v zmluvnom
záväzku vyskytne obchodná spoločnosť neznamená, že ide o obchodnoprávny
vzťah. Pri identifikácii resp. vymedzovaní tohto pomeru princíp subsidiarity a teda vzťah lex generalis,

(ktorýmjeakozákladnýprávnypredpissúkromnéhoprávaObčianskyzákonník)alexspecialis,ktorýmje
Obchodný zákonník. Vo vzťahu oboch právnych predpisov sa vyskytujú najmä tieto prípady resp. roviny
ich aplikácie inštitúty, ktorých právna úprava sa nachádza výlučne v Občianskom zákonníku. V tomto
prípade, je nevyhnutné aplikovať túto právnu normu bez ohľadu na to, či sa v jedná o vzťah riadiaci sa
inak Občianskym zákonníkom alebo Obchodným zákonníkom. V danom prípade, ak dôjde k naplneniu

podmienok zmluvy s kombinovaným záväzkovým režimom, kedy sa takýto vzťah riadi Občianskym
zákonníkom, ako aj Obchodným zákonníkom, je na rozhodnutí zmluvných strán, ktorý právny predpis
budú aplikovať na predmetný vzťah.
12.2. Dôvodil, že v prejednávanom spore žalobca sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutkovými
tvrdeniami žalovaného a to, že samotný žalobca v Zmluve si vymienil zákon, v zmysle

ktorého sa zmluva bude riadiť. Zmluva, ktorú predložil žalobca neobsahuje žiadne ustanovenie o tom,
že na niektorú časť prípadne celú zmluvu alebo ustanovenie by sa mal vzťahovať Obchodný zákonník,
práve naopak, zo Zmluvy vyplýva, že je uzavretá v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z.. Predmetná
zmluva sa preto riadi zákonom č. 182/1993 Z. z. a v prípade, ak niektoré ustanovenia nie sú upravené
v predmetnom zákone, vzťahujú sa na tento právny vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka.

12.3. K aplikácii § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka žalovaný uviedol, že tretia časť Obchodného
zákonníka upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím
na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Zmluvnými stranami musia byť podnikatelia
a daný obchod musia realizovať v rámci ich podnikateľskej činnosti. Obe tieto podmienky musia byť
splnené v čase vzniku daného záväzku (zmluvy). V danom prípade nejde o naplnenie týchto zákonných

podmienok nakoľko žalovaný nie je jedinou zmluvnou stranou a zároveň nie je jediný vlastník, preto
aj samotný nárok z bezdôvodného obohatenia nie je možné uplatňovať len voči jednému subjektu a v
plnej výške. K predmetným tvrdeniam sa žalobca ani nevyjadril, preto žalovaný konštatoval, že skutkové
tvrdenia,
ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné v súlade s §151 ods. 1 C. s. p. a preto

ich súd prvej inštancie nemohol ani inak vyhodnotiť ako nesporné.
12.4. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

13. Žalobca odvolaciu repliku nepodal, výzva bola žalobcovi doručená 3.3.2023.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku
(ďalej len „C. s. p.“). Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie

nie je dôvodné.

15. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C. s. p. odvolacím súdom
verejnevyhlásený,čobolopodľa§219ods.3C.s.p.oznámené naúradnejtabulikrajskéhosúdu.

16. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalobcu proti rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorým súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie 1.880,95 eura s príslušenstvom zamietol,
keď (podľa názoru žalobcu) nesprávne dospel k záveru, že predmetný zmluvný vzťah medzi stranamisporu bol občianskoprávnym vzťahom a preto žalovaný dôvodne vzniesol námietku premlčania nárokov
uplatnených predmetnou žalobou.

17. Žalobca odvolanie odôvodnil dôvodom podľa § 365 ods. 1 písmena h) C. s. p. Odvolací súd dospel
k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písmena h) C. s. p. je daný vtedy, ak súd vec nesprávne
právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a
povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením
veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu
právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval
správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne
aplikoval(zpodriadeniaskutkovéhostavupodprávnunormuvyvodilnesprávneprávnezáveryoprávach

a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie,
ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po
právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

20. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a
zo zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil náležité a

presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387
ods. 2 C. s. p.).

21. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k

podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

22. Ustanovenie § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka stanovuje obligatórnu pôsobnosť Obchodného
zákonníka týkajúcu sa záväzkových vzťahov medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s

prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Obchodný zákonník v § 261
ods. 9 zároveň upravuje, že Zmluvy medzi osobami uvedenými v odseku 1, ktoré nie sú upravené v
hlave II tejto časti Obchodného zákonníka, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku,
spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku
a Obchodným zákonníkom. Zmluvné strany si môžu aj dohodnúť pôsobnosť Obchodného zákonníka,

avšak táto dohoda musí vyplývať z obsahu predmetnej zmluvy. Znamená to teda, že iba v prípade
preukázania, že zmluvné strany uzatvorili záväzkový vzťah ako podnikatelia, pri ich podnikateľskej
činnosti, alebo si dohodli pôsobnosť Obchodného zákonníka, budú inštitúty upravené v Obchodnom
zákonníku(tedaajpremlčanie)maťprednosťpredprávnouúpravouuvedenouvObčianskomzákonníku.

23. Odvolací súd konštatuje, že medzi stranami sporu nebolo sporné uzavretie Zmluvy o prevode
vlastníctva nebytového priestoru v bytovom dome, kde žalobca bol predávajúcim a žalovaný bol jedným
z deviatich kupujúcich, v ktorých kupujúci č. 1, 3, 4 a 9 boli fyzickými osobami.

24. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalovaný nepreukazoval a ani netvrdil, žeby predmetné fyzické
osobyšpecifikovanévodseku23.odôvodneniatohtorozhodnutia,bolipodnikateľmiapredmetnúZmluvu
uzatvárali pri ich podnikateľskej činnosti. Z obsahu Zmluvy odvolací súd zistil, v zhode so zistením súduprvej inštancie, že predmetná zmluva neobsahuje žiadnu dohodu zmluvných strán o tom, že ich vzťahy
upravené touto Zmluvou sa majú riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka. Odvolací súd zároveň
dodáva,žesamotnáZmluvabolauzatvorenápodľazákonač.182/1993Z.z.,ktorýv§3ods.2stanovuje,

že právne vzťahy k nebytovým priestorom v domoch sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka
a osobitných predpisov.

25. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil predmetný záväzkový

vzťah ako občianskoprávny vzťah, na ktorý sa následne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka
o premlčaní (§ 101 Občianskeho zákonníka a § 107 Občianskeho zákonníka).

26. Odvolací súd z obsahu odvolania zistil, že žalobca nenamietol nesprávne skutkové zistenia súdu
prvej inštancie týkajúce sa splatnosti jednotlivých nárokov uplatnených predmetnou žalobou doručenou

až 3.5.2022, nenamietol ako nesprávne ani závery súdu prvej inštancie o povinnosti uplatniť predmetné
nároky do 1.1.2021 (nárok 266,00 eur) a zároveň u nárokov v celkovej výške 1.614,95 eura
posledným dňom na uplatnenie jednotlivých nárokov na súde pri faktúre č. 190644 bol deň
15.1.2022, pri faktúre č. 200115 to bol deň 14.4.2022 a pri faktúrach č. 200055, č. 200054, č. 200053,
č. 200052, č. 200051, č. 200050 to bol deň 5.3.2022.

27. Odvolací súd zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie správne posúdil vznesené námietky
premlčania zo strany žalovaného nárokov vo výške 266,00 eur a 1.614,95 eura a záver o nedôvodnosti
predmetných nárokov, ako premlčaných nárokov, aj náležite odôvodnil.

28. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že strana sporu sa s
právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (napr. I. ÚS 188/06).

29. Odvolací súd k tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít udáva, že ani toto tvrdenie žalobcu nie je dôvodné.

30. Odvolací súd zistil z obsahu jednotlivých rozhodnutí citovaných zo strany žalobcu v odvolaní,
že predmetné rozhodnutia nemožno v prejednávanom spore aplikovať, pretože v predmetných
rozhodnutiach sa nejedná o skutkovo podobný stav veci.

31. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vec právne posúdil, ak zmluvný vzťah
medzi žalobcom a žalovaným ustálil ako občianskoprávny vzťah a následne správne posúdil aj ako
dôvodnú a odôvodnenú vznesenú námietku premlčania nárokov žalobcu zo strany žalovaného, pretože
žalobca nároky uplatnené predmetnou žalobou si neuplatnil včas.

32. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v prvom
výroku ako vecne správny, pretože odvolanie nebolo dôvodné. Taktiež potvrdil ako vecne správny výrok
rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (druhý výrok), ktorým žalovanému ako úspešnej strane

sporu súd prvej inštancie priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi, ako neúspešnej
strane sporu.

33. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení

s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom
konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný
žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393

ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C. s. p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.) Ak

bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C. s. p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p., ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C. s. p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).