Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. január 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/25/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4422201613
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4422201613.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobkyne v 1. rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom:C.XXXX/XX,XXXXXD.E.ažalobcuv2.rade:F.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytom:C.XXXX/XX,XXX
XX D. E., proti žalovanej: C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom: H. I. XXXX/X, XXX XX J., právne zastúpenej:
Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., so sídlom: Ernestova bašta 2, 940 01 Nové
Zámky, IČO: 36 857 751, o náhradu spôsobenej škody, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Nové Zámky č. k. 18C/52/2022 – 132 zo dňa 18. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 18C/52/2022 – 132 zo dňa 18. apríla 2023

potvrdzuje.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia, manželia sa žalobou doručenou 13.04.2022 Okresnému súdu Nové Zámky domáhali,
aby súd zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť im sumu 500 eur. Žalobu odôvodnili tým, že dňa
06.03.2022 šli na hrob manželových (žalobca v 2. rade) starých rodičov v J., pomník na hrobe našli
poškodený, zlomený, spadnutý na zemi, a vedľa neho tak isto na zemi spadnutý a zlomený starý kríž

rodiny K. (vzdialený približne pol metra od ich pomníka), ktorý pri svojom zlomení a páde poškodil aj
ich nový pomník. Na základe odporúčania pána L. z Obecného úradu J. žalobkyňa v 1. rade telefonicky
kontaktovala pána L., ktorý ako správca cintorína má riešiť takéto situácie týkajúce sa hrobových miest.
Pán L. sa vyjadril, že on ako správca cintorína je povinný pravidelne kontrolovať hlavne staršie hroby
a ak je niektorý poškodený - prasknutý, on je povinný kontaktovať príbuzných, ktorí za hrobové miesto
platia a následne ich ihneď vyzvať na opravu takéhoto poškodeného hrobu. Tiež jej povedal, že hrob
rodiny K., ktorý svojím zlomením poškodil aj ich hrob, rozhodne v takomto stave nebol. Žalobkyňa v 1.

rade ďalej uviedla, že po dlhšom pátraní (i za pomoci Obecného úradu v J.) po príbuzných, ktorým toto
hrobové miesto patrí, nakoniec vyšlo najavo, že zlomenie starého hrobu rodiny K. spôsobila žalovaná,
pani G., ktorá sa k poškodeniu priznala žalobkyni v 1. rade, i keď uviedla, že poškodenie bolo z jej strany
neúmyselné. Žalovaná totálne odmietla hocijakú možnosť dohodnúť sa na úhrade ňou spôsobenej
škody,hocijejžalobkyňav1.radepodrobnevšetkovysvetlilaainformovalajuhlavneovyjadrenísprávcu
cintorína o stave hrobového miesta pred jeho poškodením. Raz jej oznámila, že dá žalobkyni 100 eur a
nič viac, žalobcom však vznikla škoda v hodnote 500 eur - cenovú ponuku od kamenárstva F. priložila

k žalobe.
2. Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 18C/52/2022
– 132 zo dňa 18. apríla 2023 (ďalej aj len „napadnutý rozsudok“) tak, že vo výroku I. uložil žalovanejpovinnosť zaplatiť žalobcom sumu 500 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku II. priznal
žalobcom voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal

preukázané, že žalobcovia sú manželia a spoločne sa starajú o hrob, v ktorom sú pochovaní starí rodičia
žalobcuv2.rade.Bolopodľanehomožnérozumnepredpokladať,žežalobcoviaakomanželiauhrádzajú
spoločne náklady na hrobové miesto, a že spoločne uhradili aj náklady na výmenu žulovej dosky na
hrobe. Námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne v 1. rade (ktorú vzniesol právny zástupca
žalovanej až v priebehu záverečnej reči) súd prvej inštancie preto nepovažoval za dôvodnú. Z výpovede

žalovanej v trestnom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru (ďalej len „OR PZ“)
Nové Zámky mal súd preukázané, že žalovaná v priebehu trestného konania na výsluchu vypovedala
tak, že dňa 18.02.2022 bola na cintoríne, nechtiac drgla do betónového kríža, ktorý následne začal padať
a snažila sa ho nohou zachytiť. Túto výpoveď žalovanej súd prvej inštancie považoval za autentickú -
bola v rámci trestného konania urobená skôr ako žalovaná vypovedala pred súdom v konaní o náhradu
škody. Výpoveď žalovanej v priebehu konania o tom, ako mal kríž spadnúť náhodou keď išla okolo

súd prvej inštancie nepovažoval za pravdivú - oproti tvrdeniam žalovanej pri výpovedi na polícii si
žalovanáprotirečilaapodľanázorusúduprvejinštanciesaibasnažilavyviniť.Žalovanápodľasúduprvej
inštancie žiadnym spôsobom nepreukázala, že by bol kríž na hrobovom mieste rodiny K. poškodený
resp. neodborne opravený. Jednalo sa iba o jej domnienku a v tomto smere žalovaná nenavrhla žiadne
dokazovanie. Z priloženej fotodokumentácie (ktorá je obsahom spisu) je podľa súdu prvej inštancie

zrejmé, že kríž, ktorý spadol, bol z liateho železobetónu. Nie je podľa neho možné, ani pravdepodobné,
aby takýto kríž spadol náhodou. Je preto možné s vysokou mierou pravdepodobnosti ustáliť, že žalovaná
sa kríža zachytila alebo sa o neho oprela náhodou, kríž následne spadol a poškodil žulovú dosku. Podľa
názoru súdu prvej inštancie teda pád kríža zapríčinila (aj keď možno nechtiac) žalovaná. Žalovaná teda
porušila svoju právnu povinnosť správať sa tak, aby nedochádzalo ku poškodeniu majetku iných osôb

[§ 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky
zákonník“)]. Prvý predpoklad zodpovednosti za škodu žalovanej - teda porušenie právnej povinnosti
súd prvej inštancie teda považoval za naplnený. Podľa názoru súdu prvej inštancie žulovú dosku,
ktorá sa rozbila pri páde kríža nebolo možné opraviť odpílením časti dosky tak, ako uvádzal právny
zástupca žalovanej. Odpílená doska by vyzerala neprirodzene, jedinou možnosťou nápravy situácie

bolo zhotovenie novej žulovej dosky. Je nepochybné, že žalobcovia dali zhotoviť novú žulovú dosku,
ktorá bola vyrobená, osadená a za ktorú zaplatili sumu 500 eur. Vznik škody na majetku žalobcov
vo výške 500 eur teda súd prvej inštancie taktiež považoval za preukázaný. Ďalej súd prvej inštancie
konštatoval, že príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom žalovanej (poškodenie žulovej dosky
spôsobené pádom kríža, ktorý zapríčinila žalovaná) a vzniknutou škodou, považoval za preukázanú.

Argumentáciu žalovanej, podľa ktorej pád kríža mohol spôsobiť vietor, ktorý fúkal deň predtým, resp.
že vietor mohol kríž oslabiť, súd prvej inštancie považoval za nepravdepodobnú. Zdôraznil, že kríž
vyhotovený zo železobetónu mohol spadnúť iba pôsobením sily, ktorú vyvinula žalovaná tým, že sa
o kríž zachytila alebo do neho drgla nechtiac, tak ako sama uviedla pri výsluchu na polícii. Zavinenie
žalovanej súd prvej inštancie teda považoval za preukázané. V odôvodnení napadnutého rozsudku

súd prvej inštancie tiež uviedol, že zamietol návrh na výsluch svedka, p. L. z dôvodu, že svedok,
ktorý bol na pojednávanie dňa 07.12.2022 riadne predvolaný, na toto neprišiel, svoju neprítomnosť
neospravedlnil, za čo mu bola uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. k. 18C/52/2022 - 75 zo
dňa 08.02.2023 uložená poriadková pokuta. Predvolanie na pojednávanie na deň 28.03.2023, resp.
18.04.2023 svedok v odbernej lehote neprevzal. Prítomnosť svedka sa nepodarilo zabezpečiť, súd prvej

inštancie teda postupoval v súlade s ust. § 198 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a návrh na výsluch svedka zamietol.
4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol vo výroku II. napadnutého rozsudku
v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keďže žalobcovia boli v konaní úspešnou stranou sporu v rozsahu 100 %.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v celom rozsahu (výrok I. aj II.) odvolanie

a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu
zamietneažalovanejpriznánároknanáhradutrovkonania.Uviedla,žerozsudokpovažujezanesprávny
z nasledovných dôvodov:
a) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností [§
365 ods. 1 písm. e) CSP];

b) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§
365 ods. 1 písm. f) CSP];
c) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené [§ 365 ods. 1 písm. g) CSP];d) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1
písm. h) CSP].
6. Žalovaná v odvolaní uviedla, že na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa § 415

Občianskeho zákonníka musia byť splnené tri podmienky, a to (i) protiprávne konanie, (ii) škoda, a (iii)
príčinná súvislosť medzi škodou a protiprávnym konaním. K prvému predpokladu (protiprávne konanie)
uviedla, že žalobcovia v konaní bezpečne a bez akýchkoľvek pochybností nepreukázali protiprávne
konanie žalovanej. Žalobkyňa v 1. rade na pojednávaní súdu prvej inštancie dňa 18.04.2023 uviedla,
že nevidela, že by žalovaná poškodila hrob príbuzných jej manžela, t. j. žalobcu v 2. rade. Poškodenie

hrobu príbuzných žalobcu nevidela ani vypočutá svedkyňa M. K.. Žalovaná má za to, že súd prvej
inštancie vec nesprávne právne posúdil a súčasne dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože
nebolo v konaní preukázané protiprávne konanie žalovanej. Pokiaľ súd v tejto súvislosti konštatoval
protiprávnosť konania žalovanej len na základe uznesenia OR PZ Nové Zámky, je podľa nej potrebné
vzhliadať tak na zásadu prezumpcie neviny a súčasne je potrebné uviesť, že výpoveď žalovanej pred
orgánom činným v trestnom konaní vyjadruje len domnienky žalovanej, ktorá sa pre účely trestného

konania snažila racionálne zdôvodniť pád betónového kríža hrobu, ktorý si do dnešného dňa nedokáže
vysvetliť. Súčasne je podľa nej potrebné uviesť, že žalovaná nemá potrebné odborné vedomosti, ktorými
by dokázala určiť presnú príčinu zrútenia predmetného kríža. Uvedenému korešponduje bod č. 18.
odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom súd prvej inštancie cituje výpoveď
žalovanej z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nové Zámky, ČVS: ORP-356/NZ-

NZ-2022 zo dňa 14.06.2022 citácia: „ ... pravdepodobne nechtiac drgla do betónového kríža...“ Ďalej
žalovaná poukázala na (podľa nej) nesúlad a vzájomný rozpor dôvodov, v ktorých súd prvej inštancie
vzhliadol protiprávnosť konania žalovanej a súčasne aj zavinenie žalovanej, ktoré videl v pôsobení
sily na betónový kríž, ktoré malo byť príčinou jeho pádu a pre ktoré vylúčil zavinenie iného subjektu,
eventuálne vylúčil pôsobenie vis maior, v dôsledku silného nárazového vetra vyvracajúceho korene

stromov v predchádzajúci deň, o ktorom sa zmienili samotní žalobcovia, resp. vylúčil neodbornú opravu
hrobu,naktoromsanachádzalbetónovýkríž,pádomktoréhovzniklanahrobežalobcovškoda.Prípadne
sa nezaoberal otázkou či dôvodom zrútenia kríža neboli skorodované roxorové tyče, ktoré mali slúžiť
na pripevnenie kríža k doske a ktoré boli „pretrhnuté“. Žalovaná pre účely trestného konania uviedla, že
pravdepodobne nechtiac drgla do kríža, ale výpoveď žalovanej vyjadruje len jej domnienku, nie istotu.

V konkrétnom prípade je podľa žalovanej potrebné vzhliadnuť aj na gramatický výklad pojmu „nechtiac
drgla“. Drgnutie vyjadruje skôr dotyk, štuchnutie, ktoré vylučuje pôsobenie takej intenzívnej sily, ktorá by
bola spôsobilá zapríčiniť pád betónového kríža vystuženého roxorovými tyčami.
7. Ďalej žalovaná namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov v spore, keďže v konaní
podľa nej nebol preukázaný majiteľ hrobu, na ktorý sa zrútil betónový kríž a ani nebol stotožnený majiteľ

hrobu,naktoromsanachádzalpredmetnýbetónovýkríž,ktorýsazrútil.Uvedenépodľanejnevyplývaani
z rozhodnutia súdu prvej inštancie. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby nesvedčí
ani v prospech žalobkyne v 1. rade, ktorá uviedla, že v hrobe sú pochovaní starí rodičia jej manžela,
teda žalobcu v 2. rade. Uvedená skutočnosť sama o sebe, neznamená, že by aj v prípade úhrady
škody z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov, mala byť žalobkyňa v 1. rade

aktívnevecnelegitimovanánapodaniežaloby.Žalovanátiežuviedla,ževkonanínebolaanionapasívne
vecne legitimovaná, keďže poškodený bol hrob, na ktorom sa nachádzal kríž, ktorý sa zrútil z doposiaľ
nezistených dôvodov, poškodeným subjektom bol majiteľ hrobu s poškodeným krížom. Škoda, ktorá
bola spôsobená na hrobe príbuzných žalobcu v 2. rade vznikla v príčinnej súvislosti s pádom kríža a
dosky vo vlastníctve nestotožnených osôb. V prípade ustálenia aktívnej vecnej legitimácie má žalovaná

za to, že pasívne vecne legitimovaným subjektom mal byť majiteľ hrobu so zrúteným krížom, z ktorého
dôvodu má žalovaná za to, že žaloba mala byť voči nej zamietnutá.
8. Ďalej v odvolaní žalovaná uviedla, že okolnosti zrútenia kríža sa nepodarilo ustáliť ani výpoveďou
svedkyne, p. M. K., ktorá nevidela spôsobenie škody a o všetkých okolnostiach, ktoré prezentovala
vo svojej výpovedi pred súdom prvej inštancie nadobudla vedomosť sprostredkovane od svokry a tá

mala mať vedomosť od svokry žalovanej, avšak nie o skutočnosti, že žalovaná mala spôsobiť pád kríža,
ktorý poškodil hrob príbuzných žalobcu v 2. rade, ale silný vietor. Jediná skutočnosť, ktorá vyplynula
z výpovede svedkyne K. bola podľa žalovanej oprava hrobu s datovaním 20 rokov dozadu. Svedkyňa
podľa nej neuviedla, že je majiteľkou hrobu so zrúteným krížom. O stave kríža sa zmienili aj žalobcovia v
písomnom podaní zo dňa 13.04.2022 ako o „starom kríži rodiny K.“. Z formulácie stavu kríža žalobcami

podľa žalovanej vyplýva, že išlo o neudržiavaný hrob, ktorého statiku a stav mohol narušiť silný prudký
vietor, ktorý lámal stromy a vyvracal ich aj s koreňmi na celom území Slovenskej republiky, ktorý popísali
žalobcovia. Žalobcovia síce argumentujú, že kríž by sa zrútil v deň, kedy bol vonku silný vietor, avšak
podľa názoru žalovanej nie je vylúčené, že práve tieto poveternostné vplyvy boli príčinou poškodeniakríža a celkového stavu hrobu, ktorý sa zrútil. Ide však o otázku vyžadujúcu si odborné znalosti, ktorá v
konaní nebola preukázaná a rovnako nebolo preukázané, že príčinou zrútenia kríža malo byť akékoľvek
pôsobenie žalovanej. Je podľa žalovanej zrejmé, že betónový kríž by sa nezrútil v dôsledku drgnutia, čo

je logikou veci vylúčené, práve naopak je vysoko pravdepodobné, že kríž sa nachádzal v nevhodnom
stave. Svedkyňa K. uviedla, že hrob, z ktorého sa kríž zrútil a ktorý spôsobil škodu na hrobe príbuzných
žalobcu v 2. rade bol opravovaný 20 rokov spätne, pričom zo zápisnice z predbežného prejednania
sporu zo dňa 06.12.2022 vyplynulo, že k údržbe kríža a hrobu mal byť vypočutý svedok L., ktorého údaje
súdu prvej inštancie oznámila žalovaná a ktorého výpoveď mohla objasniť spôsob upevnenia dosky aj

kríža, ktoré podľa fotodokumentácie neboli riadne pripevnené k hrobu skrutkami, prípadne boli lepené,
pričom je potrebné uviesť, že pokiaľ boli lepené, lepidlo by nezvládlo po dobu 20 rokov nápor kameňa
dosky a aj hmotnosti betónového kríža. Žalovaná sa v tejto súvislosti nestotožňuje s postupom súdu
prvej inštancie, keďže mu oznámila aj adresu podnikania svedka L., ktorého účasť v konaní bola podľa
nej nevyhnutná a mala pre rozhodnutie zásadný význam, a to najmä vo vzťahu vyvodenia zodpovednosti
za škodu voči žalovanej. Podľa vyjadrenia žalobcov mal svedok L. povinnosť kontrolovať stav hrobov a

v prípade, ak bol hrob poškodený alebo prasknutý mal vyzvať vlastníka na opravu hrobu. Z uvedeného
podľa názoru žalovanej tiež vyplýva, že sa obhliadali len viditeľné poškodenia. V konkrétnom prípade
malo ísť o voľným okom bežnou obhliadkou neviditeľné poškodenie, keďže podľa názoru žalovanej malo
spočívať v nevhodnej oprave, keďže hrob so zrúteným krížom sa už v minulosti zvalil a jeho oprava bola
vykonanánedostatočne,pretožemalbyťlenprilepenýnakameňbezpevnéhoupevneniaatonazáklade

želania majiteľov tohto hrobu pre nedostatok finančných prostriedkov na opravu. Je podľa nej zrejmé
a logické, že dvadsaťročné prilepenie kameňa v dôsledku meniacich sa poveternostných podmienok
spôsobí uvoľnenie spojiva, ktorým bolo v konkrétnom prípade lepidlo a nemožno ho považovať za pevné
upevnenie spojiva, ktoré nemôže byť bez pevného prichytenia o kameň dostačujúce, najmä pokiaľ
je na lepenom kameni umiestnený betónový kríž. Je nepochybné, že uskutočnenie opravy lepením

nemôže mať trvalý charakter a nemôže zabezpečiť statiku betónového kríža niekoľko desiatok rokov,
prípadne na dlhšie obdobie. K uvedeným okolnostiam bolo podľa žalovanej nevyhnutné vypočuť svedka
L., ktorý okrem toho, že je správcom cintorína, má praktické skúsenosti so zhotovovaním hrobov,
ich opravou a údržbou vzhľadom na predmet činnosti obchodnej spoločnosti, v ktorej má majetkovú
účasť. Žiadne z tvrdení žalobcov nebolo podľa nej možné verifikovať bez vykonania dokazovania

výsluchom svedka L.. V zmysle uvedeného má žalovaná za to, že žalobcovia v konaní preukázali len
skutočnosť, že uhradili faktúru za zhotovenie dosky poškodeného hrobu príbuzných žalobcu v 2. rade
a v konaní neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k protiprávnemu konaniu žalovanej, jej zavineniu a ani
preukázanie príčinnej súvislosti vzniku škody v ich majetkovej sfére v súvislosti s protiprávnym konaním
žalovanej. V nadväznosti na uvedené mala tiež žalovaná za to, že žaloba žalobcov je nedôvodná,

pričom z obsahu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé, akým spôsobom dospel
súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené k záveru o naplnení predpokladov o zodpovednosti
žalovanej za vzniknutú škodu, keďže z obsahu napadnutého rozsudku uvedené podľa nej nevyplýva. Z
uvedeného dôvodu mala žalovaná za to, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivé súdne konanie
v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého má účastník konania právo na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu.
9. K výroku II. o náhrade trov konania žalovaná neuviedla žiadnu odvolaciu argumentáciu.
10. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia v podaní zo dňa 03.07.2023. V ňom uviedli, že pokiaľ

ide o vlastníctvo hrobového miesta (v reakcii na otázku právneho zástupcu žalovanej, či majú hrobové
miesto v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov), považujú túto otázku za absurdnú, keďže hrobové
miesto majú v nájme a poplatky s ním spojené uhrádzajú ako manželia z majetku patriaceho do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj len „BSM“). Z tých bola uhradená aj kamenná doska
na hrobovom mieste. Ďalej sa vyjadrili k otázke, či žalobcovia videli žalovanú ako pomník zhodila, a to

tak, že aj túto otázku považujú za absurdnú, keďže už opísali, ako sa o škode dozvedeli. Podľa žalobcov
by postačovalo, ak by sa žalovaná priznala k spôsobeniu škody tak, ako to povedala aj žalobkyni v 1.
rade, a síce, že stála na hrobe, chcela ku krížu položiť kvety, potkla sa, narazila do kríža a ten začal
padať. Interpretáciu právneho zástupcu žalovanej o tom, že žalovaná pravdepodobne drgla nechtiac do
pomníka, považujú za smiešnu. Žalovaná podľa nich nepredložila žiadne lekárske potvrdenie o tom, že

by trpela stratou pamäti. Žalovaná aj s jej právnym zástupcom podľa nich uvádzajú takú argumentáciu,
ktorá sa im práve hodí, keď napr. pokiaľ ide o poveternostné podmienky, tak právnym zástupca žalovanej
mal tvrdiť, že je hlúposť, že bol deň pred škodovou udalosťou veľký vietor a následne začal tvrdiť, že
pomník spadol v dôsledku pôsobenia silného vetra sám od seba. Žalobcovia spochybnili aj tvrdenieprávneho zástupcu žalovanej o nekvalitnej oprave pomníka spred dvadsiatich rokov, keďže tento nemá
žiadne odborné vedomosti o pomníkoch a ich oprave. K námietke žalovanej, podľa ktorej sa mohol
pomník opraviť jeho zrezaním žalobcovia uviedli, že túto námietku považujú za neopodstatnenú, keďže

pomník by nebol už v pôvodnej výške a nešlo by o uvedenie do pôvodného stavu. Podľa žalobcov
sú odvolanie aj celý postoj žalovanej plné nepravdivých tvrdení a navrhli, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil.
11. Žalovaná na vyjadrenie žalobcov reagovala tak, že zopakovala argumentáciu z odvolania a zotrvala
na svojej argumentácii. K vyjadreniu pripojila písomné odborné vyjadrenie zo dňa 21.08.2023 od

konateľa spoločnosti F. – N. „L.“ O. so sídlom L. P. X, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX), p. Q. L.,
podľa ktorého názoru bol príčinou pádu kríža z hrobu rodiny K. nekvalitný použitý materiál – cement,
ktorý si zrejme neplnil funkciu. Okrem toho nebol kríž upevnený skrutkami – roxorom. Žalovaná sa
vyjadrila, že zotrváva na tvrdení, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k protiprávnemu
konaniu žalovanej, jej zavineniu a preukázaniu príčinnej súvislosti vzniku škody v ich majetkovej sfére
v súvislosti s protiprávnym konaním žalovanej a vo vzťahu k predloženej cenovej ponuke na opravu

pomníka uviedla, že táto podľa nej nepreukazuje aj zrealizovanie opravy a jej úhrady. Nie je podľa
žalovanej ani spravodlivé, že by mala uhrádzať celú škodu, keď táto mohla byť odstránená s menšími
nákladmi, ak by sa žulová doska zrezala.
12. Žalobcovia na vyjadrenie žalovanej reagovali tým, že odborné vyjadrenie, ktoré predložila žalovaná
nemožno považovať za odborné z dôvodu, že obsahuje len klamstvá, ktoré donekonečna opakuje

žalovaná. Spochybnili dôveryhodnosť odborného vyjadrenia z dôvodu, že by ním len p. L. hádzal špinu
na seba, keďže pomník rodiny K. pred dvadsiatimi rokmi opravoval on sám. Pokiaľ ide o tvrdenie
o chýbajúcich roxoroch, ani tie sa podľa žalobcov nezakladajú na pravde, keďže z fotografií má byť
viditeľné, že zo zlomeného pomníka trčia. Ak by tam neboli, pomník by podľa nich nevydržal stáť 20
rokov napriek množstvu nárazových vetrov za toto obdobie. V ostatnom zotrvali na svojej argumentácii

a nepravdivosti tvrdení žalovanej ohľadne priebehu škodovej udalosti.
13. Podľa Čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
14. Podľa Čl. 11 ods. 4 CSP, súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v
tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

15. Podľa Čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
16. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
17. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
18. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 379 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,

b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
20. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
21. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

22. Podľa § 385 ods. 1 CSP, na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
23. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
24.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
25. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.26. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali.
27. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
28. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
29. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk).
30. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
31. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP, pričom dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

32. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že sa cíti byť rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a zároveň
sa cíti byť viazaný aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie; z tohto dôvodu nenariaďoval
na prejednanie odvolania pojednávanie, keďže nebolo potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario).
33. Odvolací súd zároveň konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, na ktoré poukazuje a pre účely zdôraznenia jeho správnosti a vysporiadanie sa s odvolacou
argumentáciou žalovanej, k odvolacím námietkam (viď ods. 5. až 9. odôvodnenia tohto rozhodnutia)
uvádza nasledovné:
34. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav, na ktorý aplikoval
správneustanoveniaprávnychpredpisovaztýchtovyvodilsprávnezáveryozodpovednostižalovanejza

spôsobenú škodu na strane žalobcov. Súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal predpokladmi vzniku
nároku na náhradu škody, a síce (i) protiprávnym konaním; (ii) škodou; a (iii) príčinnou súvislosťou medzi
škodou a protiprávnom konaním a odvolací súd len poukazuje na správnosť jeho záverov ohľadne týchto
jednotlivých predpokladov (viď ods. 30. až 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku).
35. Pokiaľ ide o spôsobenú škodu a s tým súvisiacu námietku žalovanej o nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie žalobcov, odvolací súd má za to, že žalobcovia dostatočne preukázali ich právny vzťah
k hrobovému miestu, na ktorom je pomník osadený, keď vysvetlili, že hrobové miesto majú v nájme
a uhrádzajú všetky poplatky s ním spojené (čo žalovaná žiadnym spôsobom nepoprela, a teda sa
aplikovaloust.§151ods.1CSP)azároveňpreukázali,žeškodavzniklapráveim,keďoopravepomníka
predložili súdu faktúru od kamenárstva ako aj doklad o úhrade sumy 500 eur. Námietku nedostatku

aktívnej vecnej legitimácie žalobcov preto odvolací súd vzhliadol ako nedôvodnú.
36. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa samotnej škody (podľa ktorej mohla byť škoda menšia, ak by
sa poškodená tabuľa pomníka len zrezala), odvolací súd uvádza, že sa stotožnil so záverom súdu
prvej inštancie o tom, že odpílením časti dosky by táto vyzerala neprirodzene a tak jedinou možnosťou
nápravy bolo zhotovenie novej dosky. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 442 ods. 3

Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa škoda uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Ak teda monetárna
(peňažná) náhrada za spôsobenú škodu je alternatívou (hoci primárnou) k odstráneniu škody uvedením
do pôvodného stavu, v prípade poškodenej kamennej dosky (jej zlomením) je možné uzavrieť, že
pôvodný stav možno dosiahnuť iba vyhotovením novej dosky a nie jej zrezaním, keďže zrezaná doska

by jednoznačne nezodpovedala pôvodnému vyhotoveniu.
37. Čo sa týka ďalšieho predpokladu nároku na náhradu škody a síce protiprávneho konania, odvolací
súdvzhľadomnazistenýskutkovýstav,obsahspisuakoajobsahodvolaniažalovanejnevzhliadolžiadne
pochybenie súdu prvej inštancie, ktorý správne ustálil, že škodu na pomníku spôsobila žalovaná svojim
neopatrným pohybom okolo susedného hrobového miesta. Výpoveď žalovanej zachytenú v uznesení

ČVS: ORP-356/NZ-NZ-2022 zo dňa 14.06.2022 možno jednoznačne interpretovať ako autentickú
výpoveď o priebehu škodovej udalosti, kde sa žalovaná vyjadrila (a teda priznala), že pravdepodobne
nechtiac drgla do betónového kríža, ktorý následne začal padať, snažila sa ho nohou zachytiť, avšak
nakoľko bol ťažký, tak sa jej to nepodarilo a kríž následne spadol na betónovú tabuľu a tá následnepadla na vedľajší hrob. Akúkoľvek inú interpretáciu priebehu škodovej udalosti, ktorú žalovaná (resp.
jej právny zástupca) neskôr v konaní uplatňovala, považuje odvolací súd iba za snahu zbaviť sa
zodpovednosti za škodu, a to najmä z dôvodu, že žalovaná na podporu svojich tvrdení o zlej kvalite

pomníka (resp. kríža), poveternostných vplyvoch (ktoré podľa nej mali zásadný vplyv na pád kríža)
či akýchkoľvek iných príčinách pádu kríža na pomník žalobcov, nepredložila žiaden dôkaz ako to už
konštatoval súd prvej inštancie. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na zásady civilného sporového
konania, ktoré je ovládané zásadou formálnej pravdy a kontradiktórnosti konania, v zmysle ktorých
súd v zásade nevykonáva dôkazy z vlastnej iniciatívy, ale len na základe aktivity sporových strán.

V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, podľa ktorých žalovaná
neuniesla dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení o poškodenom, resp. nesprávne zhotovenom
pomníku rodiny K.. Odvolací súd preto poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 285/2008 uviedol nasledovné: „Aby účastník mohol
splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť
tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno

tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník
nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla
ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena
tvrdenia má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní
najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti

bude mať pre účastníka väčšinou za následok preňho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom
ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností,
je určovaný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma
zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné
preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.“ alebo na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 3M Cdo 6/2010, podľa ktorého: „Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú
povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej
normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah
dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného
bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť

bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol
žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu
(odplatu).Napovinnosťtvrdenianadväzujepovinnosťoznačiťdôkazypreukazujúcetvrdenéskutočnosti;
žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej.
Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti
netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na
svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena.
Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti
na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti

účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.“
38. Pokiaľ žalovaná vo vyjadrení v rámci odvolacieho konania predložila odborné vyjadrenie, ktoré má
preukazovať iný priebeh škodovej udalosti, ako zistil súd prvej inštancie, odvolací súd na tento dôkaz
pri rozhodovaní neprihliadal, keďže na to neboli splnené procesné podmienky v zmysle ust. § 366
CSP; ak mala odvolateľka za to, že tento dôkaz nemohla uplatniť bez svojej viny v konaní pred súdom

prvej inštancie, o tejto skutočnosti nepredložila žiadne vysvetlenie ani dôkaz. V tejto súvislosti odvolací
súd konštatuje aj to, že nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalovanej ohľadne nevykonania
navrhnutého dôkazu, a síce svedka p. L.. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
vysvetlil, prečo navrhnutý dôkaz výsluchom tohto svedka nevykonal a prečo postupoval podľa § 198 ods.
3 CSP. Tento jeho postup bol celkom legitímny a odvolací súd sa môže len domnievať, prečo žalovaná

nebola schopná zabezpečiť počas celého prvoinštančného konania prítomnosť svedka, ktorého navrhla
a považovala za kľúčového, ale na účely odvolania bola schopná zabezpečiť jeho odborné vyjadrenie.
Je však ešte nutné poznamenať, že žalovanej nič nebránilo predložiť aj iné dôkazy ohľadne svojich
tvrdení(najmäopríčinepádukrížazosusednejhrobkyakonapr.znaleckýposudokčiodbornévyjadrenie
od ktorejkoľvek inej osoby s odbornou spôsobilosťou v danej oblasti). To okrem iného znamená, že

argument žalovanej, podľa ktorého žiadne z tvrdení žalobcov nebolo možné verifikovať bez výsluchu
svedka p. L., nemožno akceptovať, keďže žalovaná mala k dispozícii ďalšie možnosti prostriedkov
procesnej obrany, ktoré mohla ohľadne svojich tvrdení využiť.39. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný vtedy, ak súd prvej inštancie dospel na
základevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam.Tentoodvolacídôvodjevsúdnejpraxi
vykladanýtak,žemusíísťotakéskutkovézistenia,nazákladektorýchsúdposúdivecpoprávnejstránke

a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní vtedy, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom nezodpovedá ust. § 191 ods.
1 CSP, pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré nevyplynuli z vykonaného dokazovania a nevyšli
najavo inak alebo neprihliadol na rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli najavo inak alebo že je v hodnotení dôkazov alebo skutočnosti z hľadiska ich závažnosti,

zákonnosti a pravdivosti logický rozpor. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie nevyplýva, že by niektoré
dôkazy nevykonal alebo že by ich vyhodnotil tak, že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pokiaľ
žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie ohľadne príčiny škody dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, k ňou prezentovaným možnostiam spôsobenia škody (odlišným od tých, ktoré
prezentovali žalobcovia) neprodukovala žiadne dôkazy.
40. K odvolaniu žalovanej odvolací súd dodáva, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností

zaťažuje toto účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé
právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. V danom prípade
žalobcoviapopísaliakokuškodedošloanapreukázanietýchtotvrdenípredložilisúdudôkazy(konkrétne
uznesenie z trestného konania), t. j. uniesli dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia. Pokiaľ teda
žalovaná tvrdila opak, a síce že ku škodovej udalosti došlo iným spôsobom, žiaden dôkaz ohľadne týchto

tvrdení nepredložila. Súd prvej inštancie preto nemohol postupovať pri rozhodovaní inak, ako podľa ust.
Čl. 11 ods. 4 CSP, podľa ktorého súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo
v tomto konaní.
41. Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej voči výroku II. napadnutého rozhodnutia o trovách konania,
žalovaná neuviedla vo svojom odvolaní vo vzťahu k tomuto výroku žiadnu odvolaciu argumentáciu,

a preto odvolací súd nemohol podrobiť tento výrok náležitému odvolaciemu prieskumu. Napriek tomu
nevzhliadol pochybenie v odôvodnení súdu prvej inštancie k tomuto výroku a považuje ho za vecne
a právne správny, keďže žalobcovia boli v konaní úspešní v rozsahu 100 % uplatneného nároku.
42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.
44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
45.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Keďže žalobcovia boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní, odvolací súd im výrokom II.
tohto rozhodnutia priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
O výške trov rozhodne súd prvej inštancie.
47. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy
tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane preddiskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.