Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. január 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-3C/99/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413202681
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Miškovčík
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8413202681.20

Uznesenie

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Dušanom Miškovčíkom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, právne zastúpený: JUDr. Anton Hencovský, advokát, so sídlom
kancelárie Františkánska 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu škody na
zdraví, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Štát má voči žalovanému nárok na náhradu trov v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde v Kežmarku dňa 28.03.2013 sa žalobca na žalovanom domáhal
zaplatenia sumy vo výške 162.859,50 Eur spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 116.328
Eur od 10.11.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z dôvodu zákonného nároku na náhradu škody
na zdraví a sťažení spoločenského uplatnenia.

2. Novelou zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona

č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinnou od 01.06.2023 (ďalej len „zákon o sídlach a obvodov
súdov“) došlo k spojeniu Okresného súdu Kežmarok s Okresným súdom Poprad, pričom s poukazom
na ust. § 2 bod 22 zákona o sídlach a obvodoch súdov má Okresný súd Poprad pracovisko v meste
Kežmarok.

3. Žalobca dňa 14.12.2023 zobral svoju žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu mimosúdneho urovnania

všetkých uplatnených nárokov. Žalobca ďalej uviedol, že si neuplatňuje žiadne trovy konania s ohľadom
na skutočnosť, že náhrada trov konania bola rovnako predmetom dohody o urovnaní uzavretej so
žalovaným. Preto žalobca žiadal konanie zastaviť a žiadnemu z účastníkov nepriznať právo na náhradu
trov konania.

4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z.. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súk konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.7. Žalovaný na výzvu súdu či súhlasí so späťvzatím žaloby, nevzniesol žiadne výhrady voči zastaveniu
konania.

8. Nakoľko žalobca zobral svoju žalobu v celom rozsahu účinne späť a žalovaný voči späťvzatiu žaloby
nevyslovil nesúhlas, súd preto konanie v zmysle § 145 ods. 1 CSP zastavil.

9. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. Späťvzatie žaloby je zásadne chápané ako procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania z

dôvodu, že práve v dôsledku tohto procesného úkonu strany je konanie zastavené. Súd však vždy
musí skúmať aj to, čo žalobcu viedlo k späťvzatiu žaloby. O zavinení strany treba uvažovať z hľadiska
procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku, pričom zodpovednosť súd skúma na oboch
procesných stranách. Ak bola dôvodne podaná žaloba vzatá späť len pre správanie žalovaného, ktorý sa
po podaní žaloby v plnom rozsahu zachoval v intenciách žalobného nároku, vtedy nesie zodpovednosť

na zastavení konania žalovaný. Ak však vezme žalobca v priebehu konania žalobu späť bez toho, aby
žalovaný jeho nárok uspokojil, ide o procesné zavinenie na strane žalobcu.

12. V danom prípade žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu uzatvorenia mimosúdnej
dohody so žalovaným. Procesné zavinenie na zastavení konania tak vzhľadom na dôvod zastavenia

a vyššie uvedené skutočnosti možno pričítať stranám sporu rovnakým dielom. Nebolo sporné tvrdenie
žalobcu, že predmetom mimosúdnej dohody strán sporu bolo aj vyspriadanie trov tohto konania. Súd
prihliadnuc na tieto skutočnosti rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo
strán sporu, nakoľko zavinenie na zastavení konania nesú strany sporu rovnakým dielom.

13. Okresný súd Kežmarok uznesením, č. k.: 3C/99/2013 – 74 zo dňa 05.08.2013 rozhodol tak, že
na návrh žalovaného vo veci nariadil znalecké dokazovanie, znaleckým dokazovaním poveril znalca
z odboru Doprava cestná, odvetvia Nehody v cestnej doprave E. F. G., s miestom výkonu činnosti
Stavbárska 3159/54, 058 01 Poprad, uložil znalcovi vypracovať v lehote 60 dní od doručenia spisu v 3
vyhotoveniach písomný znalecký posudok. Zároveň uložil žalovanému povinnosť zložiť preddavok na

znalecké dokazovanie vo výške 200,- eur. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.10.2013.
Dňa 03.10.2013 bol na účet tunajšieho súdu žalovaným zložený preddavok na znalecké dokazovanie
vo výške 200,- eur.

14. Dňa 26.02.2015 bol tunajšiemu súdu znalcom predložený znalecký posudok č. 22/2014 spolu

s vyúčtovaním za jeho vyhotovenie.

15. Uznesením Okresného súdu Kežmarok, č. k.: 3C/99/2013 – 129 zo dňa 11.03.2015 súd rozhodol tak,
že priznal ustanovenému znalcovi E. F. G. odmenu vo výške 332 eur (výrok I.), pričom suma vo výške
200,- eur bola znalcovi vyplatená z položky registra D14 (t. j. z preddavku zloženého žalovaným na účet

tunajšieho súdu dňa 03.10.2013) a suma 132 eur bola znalcovi vyplatená z rozpočtových prostriedkov
tunajšieho súdu.

16. Aj keď právna úprava Civilného sporového poriadku nemá ustanovenie analogické k ustanoveniu
§ 148 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016, podľa ktorého štátu ex

lege vznikol nárok na náhradu trov, ktoré v konaní skutočne vynaložil, nemôže byť pochýb, že štátu
patrí náhrada skutočne vynaložených trov konania. Aplikáciou základného princípu uvedeného v čl. 4
ods. 2 Civilného sporového poriadku s použitím ustanovenia § 253 ods. 1 Civilného sporového poriadku
v spojení s ustanoveniami § 255 a § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku je možné štátu náhradu
trov konania priznať aj za právnej úpravy Civilného sporového poriadku (porovnaj napr. uznesenie

Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.07.2018 sp.zn. 4Obo 3/2018 a iné).

17. Podľa čl. 4 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú byzvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy,
na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov
zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

18. Podľa § 252 CSP každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

19. Podľa § 253 ods. 1 CSP ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky,
súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.

20. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

21. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

22. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. V danom spore bolo na návrh žalovaného vykonané znalecké dokazovanie, na vykonanie ktorého

žalovaný zložil na účet súdu preddavok vo výške 200 eur. Odmena znalca Ind. F. G. bola priznaná
v celkovej výške 332 eur a teda ide o odmenu znalca, ktorá presahuje preddavok zložený na účet
súdu žalovaným. Sumu odmeny znalca, ktorá nebola krytá preddavkom na trovy dôkazu, bola uhradená
zo štátnych rozpočtových prostriedkov. Nakoľko štátu vznikli v súvislosti s týmto sporom trovy vo
forme úhrady časti odmeny znalca, teda dôkazu, ktorý súd vykonal na návrh žalovaného, súd zaviazal

žalovaného na úhradu týchto trov štátu, keďže každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú. (§ 252
CSP).

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdPoprad.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 398 CSP žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol
schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.