Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. december 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Svk/35/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200463
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:5018200463.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: T. H., B.. XX. T. XXXX, W. XXX/X, I.,
zastúpeného: JUDr. Dušan Serek advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 258 781, Hattalova 373/3,
Námestovo, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, Vysokoškolákov
8556/33B, Žilina, za účasti ďalšieho účastníka: P. J., B.. XX. Y. XXXX, U. XXX/X, B., zastúpeného
advokátskou kanceláriou: JUDr. Eva Luticová, s.r.o., IČO: 52 620 751, Hviezdoslavova 51, Námestovo,

o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo 17. septembra 2018 č. OU-ZA-OVBP2-2018/021495/KLI, o
kasačnej sťažnosti žalobcu proti výroku o trovách ďalšieho účastníka v rozsudku Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 30 S 70/2022 z 24. apríla 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta.
II. Ďalšiemu účastníkovi sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov tohto kasačného
konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že (potom, čo v konaní nikto nevzniesol námietky)
Obec I. ako stavebný úrad 12. mája 2011 vydala stavebné povolenie č. 285/2011, ktorým povolila
ďalšiemu účastníkovi (a jeho manželke) stavbu označenú ako „Stavebné úpravy, prístavba a nadstavba

rodinného domu s. č. XXX“ na vymedzených pozemkov v k. ú. I.. Keďže nikto z účastníkov sa proti
stavebnému povoleniu neodvolal, stalo sa 8. júna 2011 právoplatným; neskoršou zmenou manželka
ďalšieho účastníka prestala byť stavebníčkou a lehota na dokončenie stavby sa predĺžila. Pri výkone
stavebného dohľadu 14. septembra 2017 stavebný úrad zistil určité odchýlky stavby od stavebného
povolenia, preto na základe žiadosti stavebníka začal konanie o dodatočné povolenie stavby. Napriek
námietkam žalobcu (vlastníka susedného pozemku a stavby na ňom) stavebný úrad dodatočným

stavebným povolením z 9. marca 2018 dodatočne povolil vykonávané stavebné zmeny, stavebníkovi
však uložil určité povinnosti. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo 17. septembra 2018 zamietol
odvolanie žalobcu proti dodatočnému stavebnému povoleniu.
2. Správny súd najskôr rozsudkom č. k. 30 S 159/2018-203 zrušil toto rozhodnutie. Proti nemu však
podal (len) ďalší účastník kasačnú sťažnosť, ktorej tunajší súd vyhovel rozsudkom sp. zn. 8 Sžk 41/2020
a rozsudok správneho súdu zrušil. Novým (tu napadnutým) rozsudkom sp. zn. 30 S 70/2022 správny

súd (I.) žalobu zamietol, (II.) žalobcovi ani žalovanému nepriznal právo na náhradu trov, no (III.) priznal
právo na náhradu trov kasačného konania ďalšiemu účastníkovi. Na odôvodnenie posledného výroku
odkázal na ustanovenie § 169 SSP, ktoré dovoľuje priznať náhradu trov ďalšiemu účastníkovi z dôvodov
hodných osobitného zreteľa. Za taký dôvod správny súd považoval to, že ďalší účastník sám podal
kasačnú sťažnosť a bol s ňou úspešný.
II.

Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej3. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia výroku o trovách ďalšieho
účastníka v rozsudku správneho súdu. Podľa žalobcu za dôvody hodné osobitného zreteľa možno
považovať len celkom výnimočné dôvody, ktoré musia byť v rozsudku riadne odôvodnené. Samotný

úspech kasačnej sťažnosti takýmto dôvodom nie je. Ak by úspech mal byť dôvodom hodným osobitného
zreteľa, nemusel by byť v zákone vyjadrený, pretože by postačovalo uplatňovať zásadu úspechu.
4. Ďalší účastník navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť. Poukázala na doktrínu, podľa ktorej dôvodom
hodným osobitného zreteľa môže byť napríklad mimoriadny prínos ďalšieho účastníka pre výsledok
konania. O taký prípad išlo aj v prerokúvanej veci, kde kasačná sťažnosť ďalšieho účastníka mala

rozhodujúcivplyvnavýsledokkonania.Okremtohocelésúdnekonaniebolopodľanehozneužitímpráva
zo strany žalobcu v zmysle § 5 ods. 12 SSP, ktorému by sa nemala poskytnúť súdna ochrana. Preto
nepriznanie náhrady trov ďalšiemu účastníkovi by bolo voči nemu nespravodlivé.
III.
Posúdenie veci kasačným súdom
5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý

rozsudok vo výroku o náhrade trov ďalšieho účastníka (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie
pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v rozsahu uplatnených sťažnostných
bodov (§ 453 ods. 2 SSP).
6. Podľa § 169 SSP platí, že ďalší účastník má právo na náhradu trov konania proti neúspešnému
účastníkovi len vtedy, ak ide o trovy, ktoré vznikli pri plnení povinnosti uloženej súdom. Z dôvodov

hodných osobitného zreteľa mu však správny súd môže priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
Citované ustanovenie tak predovšetkým nepriznáva ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov podľa
zásady jeho úspechu, ale obmedzuje ich zásadne na trovy vyvolané povinnosťou, ktorú správny súd
uložil. Dôvodom takejto úpravy je predovšetkým bránenie tomu, aby ďalší účastníci vstupovali do
konania len preto, aby im neskôr boli priznané trovy (porov. dôvodová správa k vládnemu návrhu

Správneho súdneho poriadku, Národná rada Slovenskej republiky, VI. volebné obdobie, tlač 1335).
Druhá veta ustanovenia § 169 SSP však ako výnimku z tejto zásady dovoľuje priznať akékoľvek trovy,
ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Zo znenia tejto vety je zrejmé, že zákon tieto dôvody
ani príkladmo neuvádza, ale ani neobmedzuje. Zo vzájomného vzťahu oboch týchto viet tak možno ako
zásadu dovodiť, že dôvodom hodným osobitného zreteľa nemôže byť každý úspech ďalšieho účastníka

v konaní, pretože práve tomu má brániť prvá veta.
7. Z toho však nevyplýva, ako to mylne naznačoval žalobca, že by úspech ďalšieho účastníka v konaní
alebo jeho časti bránil priznaniu náhrady trov, resp. že by takýto úspech nikdy a za žiadnych okolností
nemohol byť dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle druhej vety § 169 SSP. Správne súdne
konanie je a zostáva zásadne konaním, v ktorom vystupujú dve strany s opačným postavením - žalobca,

ktorý žaluje a napáda preskúmavaný akt verejnej správy, a žalovaný, ktorý bráni jeho zákonnosť (porov.
ustanovenia § 32 ods. 1 a 2 a § 61 SSP). Preto je otázka úspechu či neúspechu v konaní v prvom
rade vecou a úlohou týchto účastníkov. Ďalší účastník v zmysle § 32 ods. 3 SSP sa tak pojmovo môže
postaviť len na jednu alebo druhú stranu, a preto uňho nemožno hovoriť o „úspechu“ v pravom zmysle
slova. Zároveň však má určité samostatné práva, medzi nimi napríklad právo podať kasačnú sťažnosť,

ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Toto právo mu pritom patrí aj vtedy, ak takéto
právo nevyužije samotný účastník, ktorý by ho (v súlade s očakávaniami) mal využiť.
8. Je tak zrejmé, že aj v správnom súdnom konaní môže nastať situácia, že o konečný úspech jednej či
druhej strany sa svojím úkonom v rozhodujúcej miere zaslúži práve ďalší účastník. O taký prípad môže
ísť práve vtedy, ak ďalší účastník ako jediný podá kasačnú sťažnosť proti rozsudku správnemu súdu,

kasačný súd jeho kasačnej sťažnosti vyhovie a v novom rozhodnutí správny súd rozhodne v súlade so
stanoviskom ďalšieho účastníka, ktoré zastával v kasačnom konaní. Takéto rozhodnutie tak vo výsledku
je úspechom jedného z účastníkov (žalobcu či žalovaného), ale tento úspech je zároveň úspechom
ďalšieho účastníka, ktorého úkon sa oň rozhodujúcim spôsobom zaslúžil. V takomto prípade nemožno
totiž povedať, že by úkon ďalšieho účastníka bol len podporným; naopak, jeho význam bol rozhodujúco

kauzálny pre konečné rozhodnutie a úspech účastníka vo veci. Práve takýto prípad aj podľa názoru
kasačného súdu môže predstavovať dôvod hodný osobitného zreteľa, kedy ďalšiemu účastníkovi možno
priznať náhradu trov spojených s takýmto rozhodujúcim úkonom, resp. konaním.
9. V tu prerokúvanej veci správny súd svojím skorším rozsudkom vyhovel žalobe žalobcu a zrušil
rozhodnutie žalovaného, ktorým ten potvrdil dodatočné stavebné povolenie pre ďalšieho účastníka ako

stavebníka. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť len ďalší účastník a uplatnil v nej vecné
dôvody jeho nesprávnosti. Len na základe nej kasačný súd zrušil tento rozsudok a vec vrátil správnemu
súdu, ktorý v tu preskúmavanom rozsudku správnu žalobu žalobcu zamietol, vychádzajúc z právneho
názoru kasačného súdu. Kasačná sťažnosť ďalšieho účastníka tak mala zásadný a rozhodujúci význampre konečný úspech žalovaného (a neúspech žalobcu), ale v konečnom dôsledku aj pre samotného
ďalšieho účastníka. Preto správny súd nepochybil, ak tieto okolnosti považoval za dôvody hodné
osobitného zreteľa v zmysle § 169 SSP a priznal mu náhradu trov spojených s týmto kasačným konaním.

Týmjezreteľnevyjadrenáajvýnimočnosťtohtopostupu-napriektomu,žeďalšíúčastníkbolvovýsledku
úspešný v celom konaní, patrí mu len náhrada trov (prvotného) kasačného konania. Už kvôli tomu tak
nemožno akceptovať názor žalobcu, že sa tým stiera rozdiel so zásadou úspechu; tá by totiž bola viedla
k priznaniu náhrady aj trov konania pred správnym súdom.
IV.

Záver
10. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu
nie je dôvodná. Preto ju podľa § 461 SSP zamietol.
11. O trovách bolo rozhodnuté podľa toho istého ustanovenia § 169 v spojení s § 467 ods. 1 SSP.
Predmetom tohto kasačného konania bol len výrok o trovách ďalšieho účastníka, teda výrok, ktorý sa
priamo týkal jeho a vo vzťahu ku ktorému bolo jeho postavenie podobné postaveniu účastníka. Jeho

obrana proti kasačnej sťažnosti tak nebola len podporným úkonom vo vzťahu k niektorému z (hlavných)
účastníkovi konania, ale šlo o obranu jeho vlastného práva priznaného mu právoplatným rozsudkom
správneho súdu a táto obrana bola aj úspešná. V tom videl kasačný súd dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré opodstatňovali, aby sa mu priznal nárok na náhradu trov tohto kasačného konania.
12. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.