Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Anna Majeriková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/67/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123234398
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5123234398.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: SLOVENSKÉ ŠTRKOPIESKY

s.r.o., Tatranská 18, Veľký Slavkov, IČO: 36 512 907, právne zastúpený LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o.,
so sídlom Kálov 653/23-2, Žilina, IČO: 47 253 096, proti žalovanému: 1/ A. B., neznámy (nezistený)
vlastník zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 2/
C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu, a to žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ k pozemku
KNC parc. č. 403/165, orná pôda o výmere 671 m2 zapísaného na LV č. XXX pre kat. úz. C. A., obec

Bytča, okres Bytča a túto nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX pre kat. úz. C. A. vyporiada tak, že túto
p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1.

II. Žalobca j e p o v i n n ý titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalovanému 1/
sumuvovýške219,48euratútofinančnúnáhraduzaplatiťnadepozitnýúčetSlovenskéhopozemkového
fondu č. účtu: IBAN G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 17672023, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Žalobca j e p o v i n n ý titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalovanému 2/
sumu vo výške 109,74 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti KNC parc. č. 403/165, orná pôda o výmere
671 m2 zapísaného na LV č. XXX pre kat. úz. C. A. sa domáhal zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva a prikázania v celosti do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalovaným

1/ a 2/ náhradu vo výške 3,2709 eur/m2 podľa znaleckého posudku č. 14/2022.

2. Zástupcažalovaného1/Slovenskýpozemkovýfondpodanímzodňa29.09.2023súhlasilsozrušením
a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva a prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcu. Súhlasil
s výškou náhrady 3,2709 eur/m2 .
3. Žalovaná 2/ sa k výške náhrady v priebehu konania na pojednávaní vyjadrila, že táto cena je pre ňu
málo. Pokiaľ ide o zapísanú spoluvlastníčku žalovanú 1/ ako neznámeho vlastníka uviedla, že zomrela,

ale nevie kedy a ani nevie povedať, kto sú jej právni nástupcovia, ona o nej bližšie údaje nevie.

4. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. C. A., obec Bytča, okres Bytča súd zistil, že pozemok
KNC parc. č. 403/165, orná pôda o výmere 671 m2 (pozemok umiestnený mimo zastavaného územiaobce a pozemok nie je spoločnou nehnuteľnosťou) je evidovaný spoluvlastnícky podiel žalobca pod
B3,4 podiel 9/20 + 16/40; žalovaný 1/ pod B1 podiel 1/10, žalovaný 2/ pod B2 podiel 1/20; ťarchy bez
zápisu. Z potvrdenia Mesto Bytča zo dňa 22.03.2023 a Okresného úradu odbor katastrálny Bytča zo

dňa 31.03.2023 vzal súd za preukázané, že menovaný žalovaný 1/ nemá pobyt v obci a nie je známa
ani adresa jeho pobytu, v evidencii sa nenachádza. Vlastník bol evidovaný v pozemkovej vložke č. 53
a listiny D 1223/64 sa vo všeobecnej dokumentácii nenachádza.

5. Znaleckým posudkom č. 14/2022 zo dňa 5.08.2022 bola stanovená všeobecná hodnota pozemku

KNC parc. č. 403/165, orná pôda o výmere 671 m2 v sume 3,2709 eur/m2 (celkom 2.194,77 eur). Znalec
pri hodnotenej nehnuteľnosti konštatoval, že pozemok je situovaný mimo intravilánu v miestnej časti
Malá Bytča, podľa vyjadrenia Mestského úradu zo dňa 14.7.2022 , podľa schválenej územnoplánovacej
dokumentácie predmetné pozemky sú súčasťou plôch dobývacieho priestoru Malá Bytča a sú určené na
iné ako poľnohospodárske využitie. Ide o pozemky určené územným plánom na vyššie využitie, než na
aké slúžia v súčasnosti (pozemky na chránenom ložiskovom území, ako dobývací priestor nerastných

surovín).

6. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

7. Spoluvlastníctvom rozumieme pluralitu subjektov vlastníckeho práva k tej istej veci, to je prípad,

keď vlastnícke právo k tej istej veci patrí niekoľkým osobám. Každý zo spoluvlastníkov má zásadne tie
isté oprávnenia, aké ma jediný vlastník, avšak výkon jeho oprávnenia je obmedzený tým, že rovnaké
oprávnenia majú aj ostatní spoluvlastníci.

8. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú

na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

9. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

10. Podľa§16ods.1písm.b)aods.3zákonač.180/1995Z.z.oniektorýchopatreniachnausporiadanie

vlastníctva pozemkov, fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami
nezistených vlastníkov (§ 13), t.j. fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy alebo je
známy a nie je známy jeho trvalý pobyt – pozemky s nezisteným vlastníkom. Fond nakladá s pozemkami
uvedenými v odseku 1 písm. b) na základe údajov katastra nehnuteľností. Pri nakladaní s pozemkami
uvedenými v § 16 ods. 1 fond vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy

(§17).

11. Je potrebné uviesť, že pokiaľ sú vlastníci nehnuteľností identifikovaní v listoch vlastníctva, t.j. len
menom a priezviskom, prípadne aj rodným priezviskom alebo bez uvedenia trvalého pobytu, je potrebné
považovať ich za nezistených vlastníkov, ktorých zastupuje Slovenský pozemkový fond. Uvedenou

právnou problematikou sa zaoberal aj Najvyšší súd SR, ktorý vo svojom uznesení vo veci vedenej
pod sp. zn. 8Cdo/31/2018 zo dňa 15.4.2019 uviedol „v záujme spriechodnenia procesu usporiadania
vlastníckych vzťahov k pozemkom a obnovenia dostatočne hodnoverného spôsobu evidencie práv
k nehnuteľnostiam, ktorý sa v tuzemských podmienkach vytratil prakticky v súvislosti s opustením
intabulačného princípu a stratou niekdajšieho významu inštitútu pozemkovej knihy, bol okrem iného

ustanovený zákonný mechanizmus nakladania Slovenského pozemkového fondu 1/ s pozemkami,
ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe (podľa § 8
ods. 1 písm. c/ zákona 180) a 2/ pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (podľa písm. d/ rovnakého
ustanovenia).“ Pre obe takéto kategórie pozemkov zákon zaviedol i legislatívnu skratku „pozemky
s nezisteným vlastníkom“ (§ 13 a § 16 ods. 1 písm. b/ zákona 180)“. Riešením pre označenie u tých

vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé,
kto je jeho právnym nástupcom, riešením ako tento problém preklenúť sa javilo len druhé pomenovanie
označenie účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom, v takom prípade
napr. spôsobom „neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností zastúpený SPF alebo „neznámy(nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom, zastúpený SPF“.
Napokon Najvyšší súd SR uviedol, že potreba zavedenia tohto inštitútu vyplynula najmä zo skutočnosti,
že v evidencii vlastníctva nehnuteľností je zapísaných tisíce fyzických osôb, o ktorých možno s istotou

tvrdiť, že už nežijú, resp. nie je známe a zistené miesto ich trvalého pobytu, čo spôsobuje problémy
pri nakladaní s takýmito nehnuteľnosťami. Zákonodarca preto vytvoril značne neštandardný subjekt
„neznámeho“, resp. „nezisteného“ vlastníka, aby takýto subjekt zo zákona zastúpený SPF mohol byť
sporovou stranou v sporoch vyplývajúcich z vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

12. Skutočnosť, že žalovaný 1/ je vedený príslušným orgánom evidencie katastra nehnuteľností
len menom bez bližších identifikačných údajov, pri ktorých nie je možné zistiť či skutočne žijú
jeho prípadní právni nástupcovia, miesto pobytu a pod sú osobami neznámymi a zastúpení štátom
zriadenou právnickou osobou, ktorou je Slovenský pozemkový fond, a preto súd konal so Slovenským
pozemkovým fondom ako zástupcom neznámych vlastníkov, ktorý nakladá s predmetnými pozemkami
podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z. z.. Nakoľko títo spoluvlastníci sú nezistenými osobami

žalobca nemá inú možnosť usporiadať vlastnícke právo k týmto pozemkom ako formou zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu.

13. Pri zrušení spoluvlastníctva súdom ide o jeho zrušenie konštitutívnym rozhodnutím, pričom
spoluvlastníka nemožno zásadne nútiť, aby proti svojej vôli zotrval v spoluvlastníckom vzťahu.

Predpokladom reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a použitia tohto
spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej
rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením vecí vzniknú samostatné veci, ktoré ich
vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povaha a spoločenskému poslaniu
(záujmu).

14. Podľa aktuálneho stavu v čase rozhodovania súdu ide o spoluvlastnícke podiely k pozemku,
ktorý je situovaný mimo intravilánu v miestnej časti Malá Bytča a podľa schválenej územnoplánovacej
dokumentácie sú súčasťou plôch dobývacieho priestoru Malá Bytča a sú určené na iné ako
poľnohospodárske využitie (ZP 14/2022 zo dňa 5.08.2022) . S poukazom na vyššie uvedené

skutkové zistenia, najmä polohové umiestnenie pozemku a rozlohu možno konštatovať, že rozdelenie
predmetného pozemku je funkčne neopodstatnené. K spornému pozemku spoluvlastnícky podiel
v správe fondu u žalovaného 1/ predstavuje výmera 67,1 m2, u žalovaného 2/ výmera 33,55 m2.

15. V danom prípade prichádza do úvahy spôsob vyporiadania a prikázania tohto podielu na

pozemku spoluvlastníka a zvýšenie iným podielom ostatných spoluvlastníkov na tom istom pozemku
a vlastníctvo prevádzaného podielu zanikne. V danom prípade súd vyporiadava celú nehnuteľnosť
prikázaním do (nového) vlastníctva za primeranú náhradu. Zrušenie spoluvlastníctva a prikázanie veci
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom predstavuje, že neprikazuje sa teda iba spoluvlastnícky podiel
spoluvlastníkov, ktorý v spoluvlastníctve nechce zostať, ale vždy celá vec; tá sa strane predmetom

iného spoluvlastníctva (s nižším počtom spoluvlastníkov a s inak ustanovenými vlastníckymi podielmi).
Prikázať vec, ktorá je predmetom zrušovaného spoluvlastníctva možno však len niektorému zo
spoluvlastníkov (niektorým zo spoluvlastníkov) a nie aj ďalším osobám.

16. Pri hodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky, aby

podielové spoluvlastníctvo k pozemku KNC parc. č. 403/165, orná pôda o výmere 671 m2 kat. úz. C. A.
bolo zrušené. Žalobca ako spoluvlastník väčšinového podielu prejavil o nehnuteľnosť záujem v spôsobe
jeho účelného využitia t.j. ako vlastník dobývacieho priestoru a preto súd predmetnú nehnuteľnosť
prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1.

17. Spornou v konaní ostala výška všeobecnej hodnoty predmetného pozemku za 1 m2, ktorú namietal
žalovaný 2/. Súd pri svojom rozhodovaní hodnotil stranami sporu produkované dôkazy a to žalobcom
predložený znalecký posudok č. 14/2022. Pokiaľ ide o znalecký posudok č. 14/2022 zo dňa 5.08.2022 H.
I. J., tento je súkromným znaleckým posudkom, ktorý obsahuje doložku (v súlade s ustanovením § 209
ods.2CSP)otom,žeznalecsijevedomýnásledkovvedomenepravdivéhoznaleckéhoposudku,apreto

súd postupoval pri vykonaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.
V zmysle Čl.15 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku dôkazy a tvrdenia strán
sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žalovaný 2/
žiadny relevantný dôkaz na preukázanie výšky hodnoty vyporiadavaného podielu spornej nehnuteľnostineprodukoval a teda nepreukázal svoje tvrdenia o inej výške hodnoty predmetných pozemkov než aká
bola stanovená znaleckým posudkom vo výške 3,2709 eur/m2.

18. Pri stanovení výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel súd vychádzal z predloženého
znaleckého posudku č. 14/2022 pre stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku KNC parc. č. 403/165
orná pôda o výmere 671 m2, kedy jednotkovú všeobecnú hodnotu posudzovanej nehnuteľnosti znalec
stanovil vo výške 3,2709 eur/m2 a všeobecnú hodnotu pozemku stanovil v celkovej sume 2.194,77 eur.
Súd nemal dôvod o hodnote pochybovať, keďže cena bola stanovená znalcom na spornú nehnuteľnosť

ako všeobecná hodnota pozemku metódou polohovej diferenciácie. Primeraná náhrada ako príslušný
podiel všeobecnej hodnoty u žalovaného 1/ podiel 1/10 predstavuje sumu 219,48 eur (výmera 67,1
m2) a u žalovaného 2/ podiel 1/20 predstavuje sumu 109,74 eur (výmera 33,55 m2). Túto vyčíslenú
náhradu titulom výplatku spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ na predmetnej nehnuteľnosti súd
zaviazal žalobcu vyplatiť podľa § 17 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. na účet jeho zákonného zástupcu
– Slovenský pozemkový fond, ktorý bude tieto prostriedky spravovať, prípadne po splnení podmienok

ich vydá oprávnenej osobe. Vyčíslenú náhradu zaplatiť žalovanému 2/ vo výške 109,74 eur zaviazal
žalobcu tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

19. Taktiež je potrebné zo strany súdu uviesť, že zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva
k predmetnému pozemku rozhodnutím súdu neprichádza žalovaný 1/ a 2/ o hodnotu svojho podielu;

v dôsledku vyporiadania spoluvlastníctva dochádza na jeho strane len k premene formy majetku
z podielu na nehnuteľnosti na finančné prostriedky, a to ako ekvivalent peňažnej náhrady jeho
spoluvlastníckeho podielu.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov

konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ) v spojení s ustanovením
257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Aksútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,nemusísúdvýnimočnenáhradutrovkonaniapriznať.Súd
konštatuje, že predmetné rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je v záujme

oboch strán sporu (žalobca a žalovaný), pretože na základe tohto rozhodnutia sa vyporiadali vzájomné
vzťahy medzi nimi a táto povaha predmetu konania bola pre súd určujúca pri použití uvedeného
procesného ustanovenia. Preto súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.