Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. december 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoCsp/29/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122202787
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3122202787.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Prievozská 2, IČO: 53 255 739 proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E., F. XXXX/
X, zastúpenému Advokátskou kanceláriou MARCEL BIZNÁR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Bajkalská 31,

IČO: 36 868 221 o zaplatenie 7.260,97 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín, č.k. 21Csp/20/2022-86 zo dňa
14. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov konania
m e n í tak, že žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.

II. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I.) a žalovanému voči žalobcovi
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrokom II.). Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil
čl. 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848
z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní, § 172, § 167e ods. 1, § 166a ods. 1 písm. a) zákona č.

7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“). V odôvodnení svojho rozhodnutia súd
uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 7.260,97 eur
s príslušenstvom. V priebehu konania bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe, v ktorom
uviedol, že Mestský súd v Prahe uznesením č. MSPH 98 INS 10192/2020-A-18 zo dňa 04.02.2022
rozhodol o insolvenčnom návrhu dlžníka (žalovaného) spojeného s návrhom na povolenie oddlženia tak,
že určil úpadok žalovaného a zároveň povolil jeho oddlženie. Súd zároveň vyzval veriteľov, aby prihlásili

svoje pohľadávky
vlehote2mesiacovododňarozhodnutiaoúpadku.Nazákladeuvedenýchskutočnostižalovanýnavrhol,
aby súd konanie zastavil a priznal žalovanému náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Súd v priebehu konania zistil, že na majetok žalovaného bol v Českej republike
ako členskom štáte vyhlásený konkurz. Keďže žalobca v tomto konaní voči žalovanému uplatňuje
pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená v prebiehajúcom konkurze, nakoľko ide o pohľadávku vzniknutú

pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz (§ 166a ods. 1 písm. a) ZoKR), súd
postupom v zmysle § 167e ods. 1 ZoKR konanie bez zbytočného odkladu zastavil. O náhrade trov
konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. Žalobca tým, že podal žalobu na súd dňa 26.04.2022,
t.j. v čase, keď už bol na žalovaného vyhlásený konkurz (dňa 04.02.2022), procesne zavinil, že konanie
muselo byť zastavené. O tejto skutočnosti mohol mať žalobca vedomosť aj s ohľadom na skutočnosť,
že uznesenie o úpadku s povolením oddlženia, uznesenie o ustanovení správcu a výzva

k prihlasovaniu pohľadávok boli zverejnené v Insolvenčním řejstříku vedenom Ministerstvom
spravedlnosti České republiky dňa 04.02.2022. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalovanému protižalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne
súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia v súlade
s § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/.

2. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku II. o náhrade trov konania, podal včas odvolanie žalobca.
Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd
rozhodnutie o zastavení konania a o priznaní trov konania žalovanému založil na tom, že mu bolo
doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe, v zmysle ktorého Mestský súd v Prahe uznesením č. MSPH

98 INS 10192/2020-A-18 zo dňa 04.02.2022 rozhodol o insolvenčnom návrhu dlžníka (žalovaného)
spojeného s návrhom na povolenie oddlženia tak, že určil úpadok žalovaného a zároveň povolil jeho
oddlženie. Súd konštatoval, že na majetok žalovaného bol v Českej republike ako členskom štáte
vyhlásený konkurz, preto postupom v zmysle § 167e ods. 1 ZoKR konanie zastavil. Žalobca mal
za to, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré
nie je možné priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Žalobca citoval

čl. 54 ods. 1, 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 o insolvenčnom konaní.
Informačná povinnosť o vyhlásení konkurzu, respektíve o začatí insolvenčného konania voči známym
veriteľom dlžníka vyplýva z nariadenia č. 2015/848. V danom posudzovanom prípade však veriteľ/
žalobca nebol o insolvenčnom konaní nijakým spôsobom informovaný, čím mu bolo znemožnené
uplatniť si svoju pohľadávku voči dlžníkovi/žalovanému v insolvenčnom konaní a tým stratil možnosť jej

aspoň čiastočného uspokojenia. Žalobca považuje za šikanózny názor, ak by bolo na žalobcovi, aby si
o žalovanom zistil všetky skutočnosti. Je nemožné, aby veriteľ skúmal databázy všetkých štátov, či
na niektorého z jeho dlžníkov nie je v inom štáte vedený konkurz, prípadne obdobné konanie. Keďže
žalobca v čase podania žaloby na súd dňa 26.04.2022 nemal a nemohol mať vedomosť o konkurze na
majetok žalovaného v Českej republike vyhlásený Mestským súdom v Prahe uznesením č. MSPH 98

INS 10192/2020-A-18 zo dňa 04.02.2022, mal za to, že žaloba v čase jej podania je dôvodná. Žalobca
nebolokonkurznom(insolvenčnom)konanídlžníkavzmyslenariadeniač.2015/848žiadnymspôsobom
informovaný a nemohol si uplatniť ani svoju pohľadávku včas. Žalovaný nenahlásil zmenu, prípadne
zrušenie svojho pobytu, preto bol žalobcom vyzývaný z adresy, ktorá bola žalobcovi známa zo zmluvy
a spisovej dokumentácie, kde sa uvádzala adresa G. XX, H.. Je zjavné, že žalovaný ľahkovážne pristúpil

k plneniu svojich povinností, čo nemožno pripísať na ťarchu žalobcu, ale žalovaného. Žalobcovi bolo
znemožnené prihlásenie jeho pohľadávky
a v prípade, ak by žalobca vedel o prebiehajúcom insolvenčnom konaní v Českej republike, nebol by
dôvod uplatniť si svoju pohľadávkou súdnou cestou, ale pohľadávku by si prihlásil
v konkurznom (insolvenčnom) konaní. Zároveň pred podaním žaloby bol žalovanému doručovaný aj

Pokus o zmier zo dňa 18.03.2022, pričom žalovaný na tento list žiadnym spôsobom nereagoval.
Keďže konkurz na majetok žalovaného bol vyhlásený dňa 04.02.2022 a Pokus o zmier zasielal žalobca
žalovanému dňa 18.03.2022, tak žalovanému nebránila žiadna objektívna preukážka, pre ktorú by
nemohol zvrátiť podanie žaloby žalobcom. a to informovaním žalobcu o prebiehajúcom konkurze v
Českejrepublike.NakoľkožalovanýnaPokusozmierzodňa18.03.2022žiadnymspôsobomnereagoval

a nevedel o začatom konkurznom konaní v Českej republike, tak žalobca nemal inú možnosť, ako len
podať žalobu dňa na príslušnom súde, keďže sa domnieval, že jeho žaloba voči žalovanému v čase jej
podania je dôvodná. Pre žalobcu by bolo nespravodlivé, keď by súd žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania za stavu, keď žalobca o prebiehajúcom konkurznom (insolvenčnom) konaní
nebol žiadnym spôsobom informovaný, žalobca bol veriteľom žalovaného, neoznámil zmenu adresy

svojho pobytu, nereagoval na pokus o zmier, svoje vyjadrenie o prebiehajúcom konkurze adresoval
súdu až v súdnom konaní. V dôsledku konkurzu na majetok žalovaného sa pohľadávka žalobcu stala
nevymáhateľná, túto nebolo umožnené žalobcovi ani prihlásiť
v lehote na prihlasovanie pohľadávok na príslušnom súde v Českej republike. Žalobca tak bude musieť
zaplatiť ešte aj trovy konania, ktoré svojim konaním žiadnym spôsobom nezavinil a nemožno ich ani

pričítať na stranu žalobcu. Vyššie uvedené skutočnosti predstavuje také dôvody hodné osobitného
zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré nie je možné priznať nárok na náhradu trov konania žalovanému. Na
základe vyššie uvedeného žalobca navrhuje, aby súd prvej inštancie uznesenie napadnutý výrok zrušil
a náhradu trov konania žalovanému nepriznal, prípadne, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom
rozsahu zrušil

a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca v odvolaní vymenoval určité skutkové
okolnosti, ktoré by mali predstavovať dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe čoho mal podľaneho súd aplikovať § 257 CSP. K uvedeným tvrdeniam žalovaný uvádza, že žalobca v konaní pred
súdom nenavrhol aplikáciu § 257 CSP a ani neuvádzal žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
by odôvodňovali takýto postup súdu. Žalobcovi nič nebránilo v tom, aby vo svojom vyjadrení zo dňa

07.07.2023 uviedol skutkové okolnosti, ktoré podľa neho predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa
a navrhol postup podľa § 257 CSP. Žalobca vo vyjadrení iba stroho uviedol, že žiada, aby súd prvej
inštancie postupoval podľa § 167e ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, avšak k rozhodnutiu
o nároku na náhradu trov konania sa žiadnym spôsobom nevyjadril. Skutkové okolnosti, ktoré žalobca
označuje za dôvody hodné osobitného zreteľa, neboli súdu v čase rozhodovania

o nároku na náhradu trov konania známe, preto ich ani nemohol pri rozhodovaní zohľadniť. Ak žalobca
v konaní pred súdom prvej inštancie nenavrhol postup podľa § 257 CSP a ani neuvádzal dôvody hodné
osobitného zreteľa, pričom tieto dôvody uvádza až v odvolaní, tak ide z jeho strany v zmysle § 366 CSP
neprípustné novoty v odvolacom konaní, na ktoré by odvolací súd nemal vôbec prihliadať. V zmysle
ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít je súd povinný vytvoriť procesný priestor umožňujúci
stranám vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia. Vytvorenie procesného

priestoru pre vyjadrenie sa k možnej aplikácii § 257 CSP nie je možné interpretovať tak, že by bol
súd povinný ex offo v každom spore vyzývať strany na vyjadrenie sa k jeho možnej aplikácii. Pokiaľ je
strana presvedčená o tom, že je dôvodná aplikácia § 257 CSP, tak je povinná uviesť všetky relevantné
skutočnosti a predložiť v tomto smere dôkazy. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na nálezu Ústavného
súdu SR sp. zn. l. ÚS 387/2019. Ako prvý dôvod pre aplikáciu § 257 CSP žalobca uviedol, že ako veriteľ

nebol informovaný o insolvenčnom konaní. Žalovaný má za to, že ak súd alebo správca vymenovaný
súdom neinformoval žalobcu
o insolvenčnom konaní, tak táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu žalovaného. Žalovaný nemôže
byť zodpovedný za pochybenie súdu alebo správcu v Českej republike. Žalobca je obchodnou
spoločnosťou, ktorá má v predmete podnikania mimosúdne vymáhanie pohľadávok, pohľadávky

vymáha aj cezhranične, ponúka aj službu overovania adresy. Od žalobcu sa preto očakáva určitá
profesionalita pri vymáhaní pohľadávok. Ak žalobca pracuje aj cezhranične, tak je samozrejmosťou aj
sledovanie zahraničných verejných registrov vrátane insolvenčného registra Ministerstva spravodlivosti
Českej republiky. Žalobca má v Českej republike sesterskú spoločnosť EOS KSI Česká republika, s.r.o.,
s ktorou spolupracuje pri cezhraničnom vymáhaní pohľadávok a zdieľa s ňou v rámci spoločnej platformy

informácie
o dlžníkoch. Vzhľadom na uvedené je neuveriteľné, že žalobca, nemohol včas po dobu viac ako roka
zistiť, že na žalovaného bol vyhlásený konkurz. Pri vymáhaní pohľadávok advokátskou kanceláriou je
samozrejmosťou preverovanie dlžníkov vo verejných registroch. Ak právny zástupca žalobcu zasielal
súdu prvej inštancie žiadosti o pokračovanie v konaní (10.01.2023 a 26.06.2023), tak si mal najprv

preveriť, či sú vôbec splnené podmienky pre pokračovanie v konaní. Voči žalovanému tak bolo
nedôvodne vedené súdne konanie
a žalovaný bol nútený vyhľadať právnu pomoc, v dôsledku čoho mu vznikli výdavky. Takýmto
pochybením žalobca zavinil zastavenie konania. Žalobca a jeho právny zástupca mali a mohli včas zistiť,
že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz a nemali voči žalovanému uplatňovať pohľadávku,

ktorá mohla byť uspokojená iba v konkurze. Pokus
ozmierzodňa18.03.2022nebolžalovanémudoručený,pretonemoholzvrátiťpodaniežaloby.Zavinenie
na zastavení konania je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska
a nie podľa hmotného práva. Ak si žalobca voči žalovanému uplatnil pohľadávku, ktorá mohla byť
uspokojená iba v konkurze, na základe čoho došlo k zastaveniu konania, tak procesne zavinil zastavenie

konania. Súd prvej inštancie tak správne aplikoval § 256 ods. 1 CSP. Ak by došlo k vyhláseniu konkurzu
na majetok žalovaného až po podaní žaloby, tak by bolo možné uvažovať nad aplikáciou § 257 CSP.
Dôvody pre aplikáciu § 257 CSP, ktoré uvádza žalobca, sú zároveň do veľkej miery okolnosťami,
ktoré sú meritom veci, pričom takéto okolnosti nemôžu byť zároveň považované za dôvody hodné
osobitného zreteľa. Dôvod pre zastavenie konania nemôže byť zároveň dôvodom pre aplikáciu § 257

CSP. Žalovaný považuje odvolaním napadnutý výrok za vecne správny. Súd prvej inštancie žiadnym
spôsobom neporušil právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie a pri rozhodovaní
o nároku na náhradu trov konania správne aplikoval § 256 ods. 1 CSP. Žalobca v konaní pred súdom
prvej inštancie nenavrhol postup podľa § 257 CSP a neuvádzal ani žiadne dôvody pre jeho aplikáciu.
Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo

výroku II. potvrdil.

4. Žalobca následne vo vyjadrení uviedol, že trvá na podanom odvolaní.5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov konania podľa § 388 CSP zmeniť

tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

6. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. o zastavení konania odvolaním napadnuté nebolo, preto
zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu
nedotknuté.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8. Vzhľadom k tomu, že Mestský súd v Prahe uznesením č. MSPH 98 INS 10192/2020-A-18 zo dňa
04.02.2022 rozhodol o insolvenčnom návrhu dlžníka (žalovaného) tak, že určil úpadok žalovaného

a zároveň povolil jeho oddlženie, ako aj na skutočnosť, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči
žalovanému pohľadávku, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz,
ktorá pohľadávka môže byť uspokojená iba v konkurze na majetok žalovaného podľa § 166a zákona
č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii, boli naplnené predpoklady, na základe ktorých súd prvej inštancie prebiehajúce

konanie o zaplatenie 7.260,97 eur s príslušenstvom s poukazom na ust. § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii zastavil. Nakoľko ide o rozhodnutie v zmysle § 262 ods. 1 CSP,
ktorým sa konanie končí, bolo potrebné rozhodnúť aj o náhrade trov konania, pričom odvolacie námietky
žalobcubolidôvodnéasúdprvejinštancienepostupovalsprávne,keďžalovanémupriznalvočižalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9.Vpredmetnomprípadeprirozhodovaníozastaveníkonaniazdôvoduvyhláseniakonkurzunamajetok
žalovaného v spojení s rozhodovaním o náhrade trov konania nebolo možné aplikovať ustanovenie §
256 ods. 1 CSP a konštatovať procesné zavinenie zastavenia konania na strane žalobcu. O nároku
na náhradu trov konania bolo potrebné rozhodnúť podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2

CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo, s poukazom
na čl. 4 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe
výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného
zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Odvolací

súd konštatuje, že v prípade, ak bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz, nemožno pričítať
zavinenie za zastavenie konania žiadnej zo strán sporu, nakoľko zavinenie je treba posudzovať výlučne
z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku), nie podľa hmotného práva, pretože by potom
išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej sporovej veci sa jedná o okolnosť /
povolenie oddlženia žalovaného súdom, ktoré viedlo k späťvzatiu žaloby žalobcom/, ktorá nastala

bez toho, že by niektorá zo strán konania vyvinula procesnú aktivitu v tomto konaní, ktorá by viedla
kzastaveniukonania,čomalozanásledoknepoužiteľnosťustanovenia§256CSPozavinenízastavenia
konania. Odvolací súd preto v zmysle čl. 4 ods. 1 CSP pristúpil k aplikácii ustanovenia § 255 ods. 2
CSP na danú právnu vec, pretože mal za to, že daná právna úprava je obsahom aj účelom najbližšie
tejto právnej veci. Procesné zavinenie na zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom pre

povolenia oddlženia žalovaného tak nebolo možné pričítať žalobcovi, ani žalovanému.

10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo
výroku II. o náhrade trov konania podľa § 388 CSP zmenil tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok
na náhradu trov konania.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 257 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný a preto by mal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Odvolací súd však aplikoval § 257 CSP a z dôvodov hodných osobitného zreteľa

žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Za uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa
považoval odvolací súd skutočnosť, že k nesprávnemu rozhodnutiu o náhrade trov konania pred súdom
prvej inštancie, ktoré bolo potrebné napraviť v odvolacom konaní, došlo bez zavinenia žalovaného, len
pre nesprávnu aplikáciu zákonných ustanovení súdom prvej inštancie. Aj keď žalovaný proti odvolaniužalobcu brojil, odvolaciemu súdu sa javí ako nespravodlivé, aby v konaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu
späťvzatia žaloby žalobcom pre povolenie oddlženia žalovaného, bola niektorej zo strán sporu priznaná
náhrada trov konania /vrátane trov konania odvolacieho/.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).