Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. december 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/185/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617218204
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7617218204.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov

senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobcu: obec Smižany,
Smižany, Námestie M. Pajdušáka 50, IČO: 00 691 721, zást. Advokátska kancelária Taragel a Akram,
s.r.o., Spišská Nová Ves, Starosaská 11, IČO: 50 413 091, za ktorého ako konateľ koná advokátka JUDr.
Natália Akram, proti žalovaným: 1. A. B., C., D. XX/X, E. C. F. G., nar. X.XX.XXXX a 2. H. B., C., D.
XX/X, nar. XX.XX.XXXX, zást. oboch Advokátska kancelária – I. H. , s. r. o., Spišská Nová Ves, Za
Šestnástkou 17, IČO: 50 663 160, za ktorého ako konateľ koná advokát JUDr. Ján Buroci, o odstránenie
neoprávnenej stavby, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k.

1C/118/2017 - 318 z 10. septembra 2021

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným, na ktoré
plnenie obaja s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným
v záhlaví žalovaným uložil povinnosť na vlastné náklady odstrániť stavbu, a to prístavbu k rodinnému
domu o výmere 12 m2 a oplotenie, obe v k. ú. C., identifikované v I. a II. výroku napadnutého rozsudku
v spojení s geodetickým zameraním J. I. K. zo 16.12.2020 tvoriacim súčasť rozsudku, obe stavby

postavené na parcele registra “C“, č. parcely XXXX/XX vo výmere 1974 m2 na LV č. X do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku a napokon žalovaným uložil povinnosť žalobcovi spoločne a nerozdielne
nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že na časti daného pozemku parc. č. XXXX/XX, v k. ú. C. (LV č. X), ktorý je
vo vlastníctve žalobcu, je umiestnená časť stavby spojenej so zemou pevným základom vo vlastníctve
žalovaných ako stavebníkov, ktorá je spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov podľa §118

ods. 1 a §119 o. z.

3. Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku č. 18/2020 vypracovaného znalcom J. G. C.
predloženého žalobcom (v spise na č. l. 262 – 275) mal za to, že prístavba k rodinnému domu ako stavba
1, je založená na horizontálnych – plošných doskových základoch hrúbky 50 mm pevne spojených
so základovou zeminou, na túto následne je zrealizovaných 9 ks stĺpov betónových tvárnic zaliatych
betónom, H výšky 750 mm, na ktorých je zrealizovaná železobetónová doska hrúbky 100 mm a následne

murivo z pórobetónových tvárnic do výšky 2500 mm bez zastrešenia a otvoru do existujúceho objektu.
Z hľadiska stavebnotechnického riešenia prichádza pritom do úvahy jej oddelenie od rodinného domu
ako hlavnej stavby so zachovaním funkcie pôvodnej časti rodinného domu tak, že prístavba nie je
spojená s hlavnou stavbou dverami, nie je realizovaný ani otvor pre vstup (dvere) a nie je ani zastrešená;rodinný dom má pritom samostatný vstup z ulice Zelená, prípadné odstránenie prístavby jej oddelením
od hlavnej stavby rodinného domu neznemožní preto vstup do rodinného domu. Oplotenie ako stavba
2, je založená v časti stĺpov na základových pätkách pevne spojených so základovou zeminou.

4. Uvedené závery znaleckého posudku žalovaní nijako nenamietali ani nespochybnili, pre súd preto
jednoznačne vyplynulo, že predmet sporu je stavbou v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka a dospel preto k záveru o opodstatnenosti žaloby na odstránenie stavby neoprávnene
zriadenej na cudzom pozemku, t. j. o opodstatnenosti aplikovania právneho režimu ustanoveného v

§135c o. z., nakoľko stavba žalovaných ako stavba na cudzom pozemku postavená bez existencie
právneho titulu stavebníka oprávňujúceho na danom pozemku stavbu zriadiť, je neoprávnenou stavbou
na cudzom pozemku, pričom tak prístavba k rodinnému domu, ako aj oplotenie, o ktorých odstránenie
v konaní ide, v zmysle záverov znaleckého posudku predloženého v konaní, sú stavbami v právnom
zmysle, pretože sú spojené so zemou pevným základom, t. j. ide o nehnuteľnosti (§119 ods. 2
o. z.) a je preto dôvod v danom prípade aplikovať ustanovenie §135c o. z., pričom sa zaoberal

všetkými jeho odsekmi. Mal pritom za nesporné, že žalobca nemá záujem, aby neoprávnená stavba
žalovaných postavená na jeho pozemku, mu bola prikázaná za náhradu do vlastníctva. S návrhom
žalovaných, aby súd v danom prípade vzťah medzi žalobcom ako vlastníkom pozemku a žalovanými ako
bezpodielovými spoluvlastníkmi na tomto pozemku neoprávnene zriadenej časti svojej stavby spojenej
so zemou pevným základom, upravil postupom podľa §135c ods. 3 o. z. zriadením vecného bremena,

sa vysporiadal s poukazom na to, že žalovaní žiadnym spôsobom nezdokladovali, že takéto prípadné
vecné bremeno je nevyhnutným na výkon vlastníckeho práva k ich stavbe; argumentom žalovaných
pre rozhodnutie súdu nimi navrhovaným spôsobom bolo pritom len to, že realizáciou predmetnej stavby
z vlastníctva žalobcu zabrali len 12 m2, že zastavaná plocha pod ich stavbou má hodnotu 288 €, pričom
náklady, ktoré oni na túto stavbu vynaložili, dosiahli výšku tisícov eur, čo však podľa súdu žiadnym

spôsobom nezdokladovali.

5. S obranou žalovaných, že pred začatím stavebných prác títo na stavebný úrad sa obrátili s ohlásením
drobnej stavby prístrešku pre autá, sa vysporiadal s poukazom na to, že žalovaní takto ohlásenú stavbu
nezrealizovali a ohlásenie drobnej stavby nerešpektovali, pretože namiesto ohláseného prístrešku

rovno postavili murovanú prístavbu k rodinnému domu, spojenú so zemou pevným základom, ktorá
nie je spojená s hlavnou stavbou dverami a nie je ani zastrešená, pričom tým, že rodinný dom ako
hlavná stavba má samostatný vstup z ulice Zelená, odstránením prístavby sa ani neznemožní vstup do
rodinného domu ako hlavnej stavby.

6. Pokiaľ žalovaní podaním z 10.5.2018 v spise na č. l. 88 navrhovali vykonať dokazovanie zameraním
pozemku pod ich stavbou pribratím geodeta, či oboznámením územného plánu žalujúcej obce, súd ich
zamietol s odôvodnením, že zameranie pozemku pod ich stavbou už zdokladoval žalobca (v spise na
č. l. 281), ktorý tiež predložil aj územný plán obce (v spise na č. l. 314). Pokiaľ žalovaní navrhovali
vykonaťobhliadkunamiestesamom,súdboltohonázoru,žetútoprepotrebyjehorozhodnutianahradila

fotodokumentácia nachádzajúca sa v spise ako súčasť znaleckého posudku (v spise na č. l. 262 –
275) a pokiaľ navrhovali vykonať znalecké dokazovanie zamerané na zistenie primeranej náhrady za
zriadenie nimi navrhovaného vecného bremena, či na zistenie trhovej hodnoty ich stavbou zastavaného
pozemku a rovnako aj trhovej hodnoty predmetnej stavby, tento ich návrh súd zamietol s odôvodnením,
že žalovaní ho predložili až podaním z 10.5.2018, pričom im nič nebránilo, aby takéto dôkazy súdu sami

predložili (strany majú nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť). Osobitne pritom poukázal
na pasivitu žalovaných v celom spore, ktorí nezdokladovali nevyhnutnosť zriadenia nimi navrhnutého
vecného bremena vo vzťahu k výkonu ich vlastníckeho práva k predmetnej stavbe.

7. Zo všetkých týchto dôvodov žalobe v plnom rozsahu vyhovel uložením povinnosti žalovaným odstrániť

predmetné stavby z pozemku žalobcu z technického hľadiska v geodetickom zameraní J. I. K. zo
16.12.2020, ktoré sa stalo súčasťou rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu strany
v spore, ustanoveného v §255 ods. 1 CSP, pričom dôvody na aplikáciu §257 CSP nezistil.

8. Proti tomuto rozsudku žalovaní podávajú spoločné odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Predovšetkým
namietajúzáversúduprvejinštancie,žetakprístavba,akoajoploteniesúsamostatnouvecouvprávnom
slova zmysle (35. odsek jeho odôvodnenia) tvrdiac, že prístavba je súčasťou rodinného domu, ktorému
slúži a že ani voľne stojace nekotvené oplotenie nie je samostatnou vecou v právnom slova zmysle,pričom vedľajšie veci vždy sledujú právny osud hlavnej veci a z toho dôvodu vecné právo, najmä
právo vlastnícke k nim nie je možné nadobúdať ani uplatňovať oddelene a pokiaľ stavba nie je vecou
v právnom slova zmysle, nie je ani možné nariadiť jej odstránenie. Namietajú tiež, že súd prvej inštancie

nedostatočne sa vysporiadal s otázkou, či stavba, ktorú nariadil odstrániť, je vôbec stavbou; žalovaným
bolo totiž uložené zastaviť výkon stavebnej činnosti a tak táto stavba je nerozoznateľná od zamýšľaného
cieľa, teda nie je vôbec možné ju individualizovať. Ďalej odvolatelia nesúhlasia ani so spôsobom, ako
súd sa vysporiadal s otázkou, že v prístrešku nie je vytvorený dverný otvor, považujúc za právne úplne
irelevantné, že žalovaní otvor do hlavnej stavby, ako zamýšľali, vytvoriť nestihli, nakoľko otvor je prázdny

priestor, a nie stavba a navyše tento by sa nachádzal v ich rodinnom dome. Prístrešok pritom priamo je
kotvený na hlavnú stavbu a má slúžiť ako východ z budovy, ide preto zjavne o súčasť stavby.

9. Odvolatelia ďalej vymenúvajú, aké menšie stavby a stavebné úpravy podľa názoru súdnej praxe
sa považujú za súčasť pozemku, a nie za samostatnú vec (terasa, oporný múr, spevnená plocha,
tenisový kurt, hnojová, resp. silážna jama, výmenníková stanica a vonkajší bazén) s tým, že v prípade

oplotenia areálu obytných budov, rodinných domov, rekreačných chát, prípadne aj iných podobných
stavieb, ploty spravidla podľa konkrétnej situácie tvoria súčasť týchto budov ako hlavnej veci a tam,
kde ide len o oplotenie pozemku (napr. záhradky), plot je súčasťou pozemku a pokiaľ takýto plot by
nebol postavený vlastníkom na vlastnom pozemku, ak nie je súčasťou budovy alebo pozemku, stáva
sa vlastníctvom stavebníka (R 10/1974). Navyše, pokiaľ plot je vyhodnotený ako súčasť pozemku, tak

vlastníctvo k pozemku je spojené s vlastníctvom jeho súčasti a ani v tomto prípade nie je možné nariadiť
odstránenie súčasti veci.

10. Žalovaní už od roku 2014 majú pritom záujem využiť predmetný pozemok žalobcu, tohto opakovane
vyzývali k odpredaju časti parcely a k zriadeniu nájomného vzťahu. Žalobca ešte v roku 2014 so

žalovanými uzavrel nájomnú zmluvu v časti jeho parcely o výmere 21 m2, a rovnako v roku 2014
žalovaný aj s vyplneným ohlásením o drobnej stavbe navštívil stavebný úrad žalobcu, kedy neformálne
mu bolo oznámené, že stavbu môže realizovať, následne bol preto prekvapený, že stavebný úrad ďalšie
stavebné práce mu zakázal.

11. Predmetom konania je zastavaná plocha vo výmere 12 m2, pričom v rámci komunikácie strán sporu
o možnosti spor uzavrieť mimosúdne, žalobca aj navrhoval, že odpredá predmetnú parcelu pod stavbou
v cene podľa VZN 24 m2 (zrejme 24 €/ m2 – pozn. odvolacieho súdu), a teda zastavaná plocha pod
stavbou má hodnotu 288 €. Žalovaný pritom už len do núteného zastavenia prác vykonal investície do
stavby v tisícoch eur, nakoľko ide o riadne murovanú stavbu, ktorá je spojená s hlavnou stavbou a má jej

aj slúžiť. Samotný žalobca pritom ani sám neplánuje spornú parcelu v jeho vlastníctve užívať, nakoľko
územný plán má cieľ, aby táto lokalita bola zastavaná stavbami tretích osôb, z čoho podľa odvolateľov
vyplývazjavnáneúčelnosťodstráneniastavby.Zuvedenýchdôvodovodvolateliaajvkonanípredsúdom
prvej inštancie navrhovali preto vec vyriešiť zriadením vecného bremena v prospech žalovaných, k čomu
súd aj mal riadne podklady, nakoľko J. K. stavbu zameral.

12.Keďžestavebnýúradmôžekonaťlenvmedziachzákona,odvolateliazanezákonnýoznačujúpostup
žalobcu, keď tento ohlásenie drobnej stavby žalovanému vrátil prípisom a namieta, že v prípade zistenia,
že ohlásenie stavby nepostačuje, stavebný úrad bol oprávnený žalovaného len vyzvať na doloženie
stavebného povolenia.

13. Na záver odvolatelia argumentujú, že súd odmietol vykonať celý rad nimi navrhovaných dôkazov
(podanie na č. l. 88 spisu) potrebných k rozhodnutiu súdu o zriadení vecného bremena spočívajúceho
v povinnosti žalobcu ich stavbu strpieť. Súdu tiež vytýkajú, že až do vyhlásenia rozsudku vo veci samej
neprezentoval svoj právny názor, akým spôsobom bude usporadúvať vzťahy medzi stranami sporu

v intenciách §135c o. z. a následne rozhodol preto prekvapivo, keď od zrušenia jeho predchádzajúceho
zamietavéhorozsudkuvtejtoveciodvolacímsúdomnáslednezamietolnávrhnavykonaniedokazovania
spred troch rokov a žalovaného označil v konaní za pasívneho. S poukazom na to, že v režime §135c
o. z. súd pomery medzi stranami má usporiadať spravodlivo, pričom v konaní nie je viazaný ani petitom
a ani návrhmi na doplnenie dokazovania, súd podľa odvolateľov pomery medzi stranami ako vlastníkom

pozemku a vlastníkom stavby mal usporiadať inak, mal zohľadniť, že žalovanými zabraná plocha je
len o rozlohe 12 m2, že samotný žalobca sporný pozemok im ponúkol na odpredaj, a to dokonca vo
väčšej rozlohe a že žalovaného zásah do jeho vlastníckeho práva z ich strany nijako vážne nepoškodil,nakoľko pozemky sú určené na zástavbu tretími osobami a sám ich neplánuje ani využívať. Rozsudok
súdu v tomto kontexte sa im preto javí ako nespravodlivý.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, pretože je
vecne správny. Upriamuje pozornosť súdu na to, že závery znaleckého posudku, že obe stavby, ktorých
odstránenia žalobca v konaní sa domáha, sú stavbami spojenými so zemou pevným základom, žalovaní
v konaní žiadnym spôsobom nerozporovali a ani vôbec nespochybňovali, žalobca preto navrhuje, aby
odvolací súd neprihliadal na tvrdenie odvolateľov, že v danom prípade má ísť o „voľne stojace nekotvené

oplotenie“. Žalovanými postavené oplotenie je oplotením z vlnitého plechu a jeho kovové stĺpy sú zaliate
do zeme betónom. V súvislosti s oplotením opätovne poukazuje pritom na rozsudok Najvyššieho súdu
ČR (ďalej aj len ako „NS ČR“) vo veci 22Cdo 456/1998 z 9.12.1999, že oplotenie jednoznačne môže
byť samostatnou vecou a môže podliehať odstráneniu stavby podľa §135c o. z., kde najvyšší súd aj
konštatuje,žeakstĺpyplotusúzaliatebetónomasúnavzájomprepojenénapínacímdrôtom,ideostavbu
v občianskoprávnom zmysle.

15. Samotná prístavba je síce prístavbou k hlavnej stavbe, a teda jej súčasťou, ale len z pohľadu
stavebného práva, čo zároveň nebráni jej posúdeniu ako samostatnej veci z občianskoprávneho
hľadiska, ktorej odstránenie podľa §135c o. z. je možné. V zmysle rozsudku NS ČR vo veci 30Cdo
3034/2006 dokonca ani napojenie prístavby na hlavnú stavbu vo vzťahu k inžinierskym sieťam

nebolo prekážkou, aby prístavba bola posúdená ako samostatná vec z občianskoprávneho hľadiska.
S poukazom na rozsudok NS ČR vo veci 28Cdo 537/2010 zo 14.12.2010, v zmysle ktorého jedným
z významných kritérií pre posúdenie, či ide o samostatnú vec v právnom zmysle alebo o jej časť,
je jej zachovaná funkčnosť (úžitková hodnota) argumentujú, že uplatnenie odvolateľmi namietaného
princípu akcesority v právnom poriadku umožňuje zohľadniť len úzke hospodárske a funkčné väzby

medzi vecami, ktoré vykazujú vysoký stupeň spolunáležitosti, pričom podľa jeho názoru v prejednávanej
veci znaleckým posudkom bolo preukázané, že hospodárske a najmä funkčné väzby medzi hlavnou
stavbou rodinného domu a prístavbou rodinného domu a oplotením, nie sú natoľko úzke a významné, že
bytosúdubránilorozhodnúťoodstráneníprístavbyaoplotenia.Poukazujeďalejnato,žepreposúdenie,
či osud nehnuteľnosti v jednotlivom prípade zdieľa automaticky tiež jej prístavba, je potrebné prednostne

vychádzať zo zákonnej definície súčasti veci obsiahnutej v §120 ods. 1 o. z. (súčasťou veci je všetko,
čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila), pričom
podľa konštantnej judikatúry nie je podstatné, či oddelením (ne)dôjde k znehodnoteniu oddeľovanej
časti; znehodnotením je pritom potrebné rozumieť funkčnú ujmu, kedy hlavná vec už nemôže slúžiť
pôvodnému účelu vôbec, či v plnej miere alebo hospodárske poškodenie hlavnej veci, ktorá už nie je

schopná slúžiť svojmu pôvodnému účelu buď vôbec alebo z veľkej časti (rozsudok NS ČR vo veci 22Cdo
1671/2005).

16. Žalobca podotýka, že ohlásenie drobnej stavby žalovanými sa vôbec netýkalo stavieb, ktoré títo
začali realizovať. Žalobca mal pritom zato, že v konaní preukázal, že odstránenie prístavby rodinného

domu je možné bez toho, aby došlo k znehodnoteniu rodinného domu ako hlavnej veci. Zo znaleckého
posudku vyplýva, že z hľadiska stavebnotechnického riešenia prístavby rodinného domu prichádza do
úvahy oddelenie prístavby od rodinného domu ako hlavnej stavby so zachovaním funkcie hlavnej stavby,
prístavbarodinnéhodomuniejezastrešenáaniejespojenásrodinnýmdomomdverami,jejodstránením
nedôjde teda k znehodnoteniu rodinného domu a nebude narušená ani jeho funkčnosť a neznemožní

sa tým ani vstup do rodinného domu, nakoľko ten je z ulice Zelená.

17. Ani jedna zo stavieb, ktorej odstránenia žalobca v konaní sa domáha, neplní funkciu oporného múru
a ani nie je súčasťou pozemku, ako ho hodnotia odvolatelia. Žalobca v celom rozsahu sa stotožňuje
pritom so záverom súdu prvej inštancie (22. odsek jeho odôvodnenia), že plot ako stavba nie je súčasťou

pozemku, ale keby ňou aj bol, vzťahoval by sa naň rovnaký právny režim, ako na prístavbu rodinného
domu, t. j. že odstránenie plota je možné bez znehodnotenia hlavnej veci, nakoľko po stavebnej stránke
ide o samostatnú stavbu.

18. Odvolatelia podľa žalobcu márne sa odvolávajú aj na existenciu nájomného vzťahu medzi stranami

sporu alebo aj na snahu strán o mimosúdne urovnanie sporu. Prenajímateľ uzavretím nájomného vzťahu
žalovaným neudelil totiž súhlas na zastavanie predmetu nájmu a žalovaní ani nemali v nájme celé
územie, ktoré zastavali a v rámci mimosúdneho urovnania sporu žalobca sa síce zaoberal požiadavkou
žalovaných o odkúpenie predmetnej parcely, ale ich upozornil, že odpredaj zastavanej parcely závisíod schválenia obecným zastupiteľstvom, pričom rokovania strán sporu nedospeli do štádia, kedy by
odpredaj predmetnej parcely bol predložený na schválenie obecnému zastupiteľstvu, a to z dôvodu, že
medzi sporovými stranami nedošlo k dohode o náhrade trov konania, ktoré žalobca doteraz vynaložil

v súvislosti s prejednávaným sporom. Má však zato, že samotné vedenie mimosúdnych rokovaní medzi
stranami nemôže byť žalobcovi v súdnom spore na ťarchu. Priznáva, že v rámci týchto mimosúdnych
rokovaní žalobca uvažoval aj o odpredaji časti parcely v jeho vlastníctve vo väčšej výmere, než je plocha
zastavaná stavbami žalovaných, pričom malo ísť aj o časť parcely nachádzajúcej sa pod neoprávnene
postavenou stavbou – plotom a rodinným domom žalovaných, pretože je evidentné, že žalovaní okrem

parcely zastavanej ich neoprávnenými stavbami, by užívali aj túto časť parcely a aj preto žalobcom
predložený geometrický plán nie je možné považovať za dostačujúci podklad pre zriadenie vecného
bremena.

19. Aj keď je pravdou, že zastavaný pozemok žalobcu stavbami žalovaných má slúžiť ako verejné
priestranstvo, samotné určenie zastavaného územia územným plánom na zastavanie však neznamená,

že má byť a bude zastavaný každý štvorcový meter tohto územia.

20. Žalobca zároveň má zato, že pokiaľ by súd dospel k záveru, že žalobcom navrhnuté odstránenie
stavieb nie je možné, vzťah medzi stranami by mohol upraviť iným spôsobom vyplývajúcim z §135c o.
z., a to pri zachovaní zákonom stanoveného poradia, pričom žalobca v konaní dostatočne preukázal,

že odstránenie neoprávnených stavieb je možné a účelné.

21. Žalobca tiež sa domnieva, že odstránenie neoprávnených stavieb žalovaných predstavuje oveľa
menší zásah do ich práv, než akým zásahom by bol zásah do vlastníckeho práva žalobcu v prípade
zriadenia vecného bremena, pričom celé stavebné konanie by bolo de facto zbytočným, ak týmto

spôsobom by bolo možné čierne stavby zlegalizovať. Zriadením vecného bremena žalovaní by mohli
legálne užívať neoprávnené stavby, ktoré je možné a účelné odstrániť a viedlo by k tomu, že žalobca,
ktorý sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva na súde a v súdnom konaní preukázal faktickú
možnosť odstránenia neoprávnených stavieb, by bol obmedzený na svojom vlastníckom práve tým,
že bude zaviazaný z vecného bremena v prospech žalovaných, pričom tento postup z hľadiska

spravodlivosti a právneho štátu považuje za neudržateľný.

22. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a
tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34 a §355
a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

23. Súd prvej inštancie dokazovanie vo veci vykonal v rozsahu potrebnom na úplne zistenie skutkového
stavu, vzal pritom do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané, resp. ktoré vyšli

najavo počas konania, vykonané dôkazy vo vzťahu k uplatnenému nároku vyhodnotil úplne a správne
podľa zásad ustanovených v §191 ods. 1 CSP, tento aj správne právne posúdil podľa relevantných
ustanovení právnych predpisov a na základe neho vo veci aj správne rozhodol. V konaní nebola
zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd postupom
podľa §387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny preto potvrdil vrátane správneho

a zákonu zodpovedajúceho závisiaceho výroku o trovách konania, založeného na zásade úspech strany
v sporovom konaní (§262 ods. 1 v spojení s §255 ods. 1 CSP).

24. Rozsudok odvolacieho súdu verejne bol vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 13.12.2023 o 9.35
hodine v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. posch., trakt D. Miesto a často verejného vyhlásenia

rozsudkuod7.12.2023bolizverejnenénaúradnejtabuliodvolaciehosúduatiežnajehowebovejstránke
(§219 ods. 1 a ods. 3 za použitia §378 CSP).

25. Napadnutý rozsudok z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
je plne akceptovateľný, presvedčivý, jasný a zrozumiteľný. V odôvodnení rozsudku súd dal odpoveď na

všetky otázky, ktoré mali pre vec podstatný význam, dostatočne a presvedčilo objasnil skutkový a právny
základ rozhodnutia. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu po oboznámení s dôvodmi napadnutého
rozsudku, ako aj s obsahom a dôvodmi odvolania nezistil žiaden dôvod, aby od týchto sa odchýlil.
Naopak, odvolací súd s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie, ako tieto zhora odvolacím súdom súzreprodukované, v celom rozsahu sa stotožnil a odôvodnenie rozsudku v súlade s §387 ods. 2 CSP
preto obmedzil len na skonštatovanie ich správnosti, ktoré vo svojom odôvodnení preto nadbytočne už
neopakuje.

26. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie námietky odvolateľa
odvolací súd dopĺňa.

27. Odvolatelia predovšetkým nie sú spokojní, ako súd prvej inštancie sa vysporiadal a ako vyhodnotil,

že v prípade nimi neoprávnene postavených stavieb na pozemku žalobcu ide o veci v právnom slova
zmysle, a teda o samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov, proti týmto záverom súdu však
nenamietajú žiadne argumenty spôsobilé čo i len spochybniť ich správnosť. Uvedené závery súdu
pre odvolateľov sú nepriaznivé a preto ich jednoducho popierajú, avšak bez toho, aby v tomto smere
akokoľvek argumentovali, len tvrdia presný opak toho, ako vyzneli závery súdu prvej inštancie v tomto
smere, t. j. že predmetná prístavba je súčasťou rodinného domu a že oplotenie je súčasťou pozemku,

prípadne, pokiaľ je postavené na cudzom pozemku, je vo vlastníctve jeho stavebníka.

28. Prístavba k rodinnému domu, o ktorej žalovaní tvrdia, že je súčasťou tejto hlavnej veci a ktorej
časť žalovaní neoprávnene zriadili na časti pozemku žalobcu, nevyhovuje zákonnej definícii súčasti veci
ustanovenej v §120 ods. 1 o. z. Podľa §120 ods. 1 o. z. súčasťou veci totiž je všetko, čo k nej podľa jej

povahy patrí a zároveň nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Ide o kumulatívne
zákonné podmienky, t. j. jedine v prípade ich súčasného naplnenia možno mať zato, že napr. určitá
stavba nie je samostatnou vecou, ale že je súčasťou hlavnej veci a preto zdieľa aj jej právny osud.
Riešenie otázky tak vzniku stavby ako samostatnej veci, ako aj otázky jej neoprávneného zriadenia je
potrebné odvíjať z občianskoprávneho hľadiska, a nezakladať ich na (ne)existencii rozhodnutí z oblasti

stavebného práva. Znamená to, že v prípade prístavby k rodinnému domu, hoci táto podľa svojej povahy
a určenia k rodinnému domu bezpochyby patrí, nepôjde o súčasť rodinného domu, a teda o jednu
vec, pokiaľ táto prístavba od rodinného domu môže byť oddelená bez toho, aby sa tým rodinný dom
funkčne znehodnotil, ten naďalej môže slúžiť svojmu pôvodnému účelu, ako pred oddelením, a to
ani nie menej kvalitne ani na nižšej úrovni. Predmetná prístavba a rodinný dom nemusia byť preto

podrobené jednotnému právnemu režimu a prístavba nemusí preto zdieľať to, čo po právnej stránke sa
týka rodinného domu. Uvedené vyplynulo z výsledkov znaleckého dokazovania, ktoré žalovaní nijako
nenamietali a ani nespochybnili a v konaní nebolo preto sporným, že predmetná prístavba v ich
vlastníctve ako výsledok ich stavebnej činnosti je stavbou v občianskoprávnom zmysle (spojenou so
zemou pevným základom), ktorej časť neoprávnene je zriadená na pozemku žalobcu a je odstrániteľná

bezpoškodeniarodinnéhodomu,kuktorémujepristavená,sktorýmaledosiaľnedošlokjejtechnickému
prepojeniu otvorom do obvodovej steny rodinného domu a nemajú ani spoločnú strechu.

29. Pokiaľ odvolatelia v odvolacom konaní namietajú, že prístrešok je priamo kotvený na hlavnú
stavbu, pričom v konaní pred súdom prvej inštancie takto sa nebránili ani proti výsledkom znaleckého

dokazovania, hoci nepochybne tak urobiť mohli, v odvolacom konaní ide o neprípustné novoty, ktorými
odvolací sú preto vecne sa nemohol zaoberať (§366 CSP, a contrario). Uvedené platí aj vo vzťahu
k záverom znaleckého posudku o povahe oplotenia ako samostatnej stavby, proti čomu žalovaní
v konaní pred súdom prvej inštancie nijako nenamietali.

30. Podľa §135c o. z. (1) Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže
súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil
(ďalej len "vlastník stavby"). (2) Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu
do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. (3) Súd môže usporiadať
pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné

bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

31. Ustanovenie §135c o. z. ponúka teda rôzne riešenia jednej a tej istej situácie, keď vlastník stavby
túto zriadil na cudzom pozemku neoprávnene, t. j. bez akéhokoľvek občianskoprávneho oprávnenia
dovoľujúceho mu uvedenú stavbu zriadiť. V uvedenom zákonnom ustanovení ponúkané riešenia

sú pritom uvedené v preferenčnej postupnosti, pričom pri posudzovaní prvej alternatívy (účelnosť
odstránenia stavby) je potrebné posudzovať nielen majetkový a ekonomický dopad, resp. stratu, ktorú
by to mohlo mať na vlastníctvo žalovaných, ale aj na prípadný priamy úmysel, či dobrú vôľu stavebníka
pri zriadení danej stavby, čo v danom prípade vyznieva jednoznačne v neprospech stavebníka, ktorývopred ohlásil, že (aj) na cudzom pozemku zriadi prístrešok pre autá ako drobnú stavbu, ktorú ale
realizovať ani len nezačal, nakoľko od počiatku zriaďoval riadnu murovanú stavbu spojenú so zemou
pevným základom a zriadil ju preto vedome a s úmyslom samozvane a natrvalo zabrať časť pozemku

iného jej zastavaním vlastnou nehnuteľnosťou. Druhá alternatíva ustanovená v §135c o. z. prichádza
do úvahy, len pokiaľ vlastník pozemku súhlasí s prikázaním stavby do jeho vlastníctva, pričom žalobca
v danom prípade na tomto nemal ani najmenší záujem a tretia alternatíva (zriadenie vecného bremena
k pozemku v rozsahu nevyhnutnom na výkon vlastníckeho práva k stavbe), prichádza do úvahy, len
pokiaľ prvé dve alternatívy neprichádzajú do úvahy.

32. Pri voľbe spôsobu vyporiadania neoprávnenej stavby na cudzom pozemku je teda potrebné
vychádzať zo zákonom ustanoveného poradia, v akom zákon vypočítava jednotlivé spôsoby
vyporiadania neoprávnenej stavby a z princípov, na ktorých je založené občianske právo. Korektívom
postupu ad 1) je pritom účelnosť odstránenia neoprávnenej stavby, obmedzenie vlastníckeho práva
vlastníka pozemku, na ktorom bola neoprávnene zriadená cudzia stavba, pričom postup podľa ad

3), t. j. zriadenie vecného bremena v prospech stavebníka vždy je mimoriadnym opatrením, ktoré
prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch, pričom Listina základných práv a ľudských slobôd
s núteným obmedzením vlastníckeho práva v súkromnom záujme výslovne ani nepočíta, a to tým
skôr, že ide o súkromný záujem toho, kto do práva vlastníka pozemku zasiahol bez právneho dôvod;
je nutné preto brať do úvahy predovšetkým ochranu práv vlastníka pozemku, do ktorého práva bolo

neoprávnene zasiahnuté, čo vyplýva najmä z poradia spôsobov takéhoto vysporiadania, ale aj zo
zmienených princípov, na ktorých je založené občianske právo, ktoré poskytuje ochranu tomu, do koho
práv bolo bez právneho dôvodu zasiahnuté proti tomu, kto takto do jeho práva zasiahol.

33. Je preto jednoznačné, že v danom prípade je potrebné chrániť predovšetkým práva vlastníka

pozemku, pričom v prejednávanej veci ani žalovaní neuviedli žiadne výnimočné okolnosti a takéto
nezistil ani súd v rámci konania, ktoré by odôvodňovali vzťahy medzi žalobcom ako vlastníkom pozemku
a žalovanými ako vlastníkmi na pozemku žalobcu neoprávnene zriadenej stavby usporiadať žalovanými
navrhovaným spôsobom. Vzhľadom na konkrétne okolnosti, za ktorých k zriadeniu tejto stavby došlo,
svojvoľnému a úmyselnému konaniu žalovaných vlastníka pozemku vo výkone jeho vlastníckeho práva

trvalo obmedziť, nemožno poskytnúť občianskoprávnu ochranu. Vzhľadom na to, že vlastník pozemku
o prikázanie stavby do jeho vlastníctva nemal záujem, neprichádzalo do úvahy iné riešenie, než
odstránenie na časti jeho pozemku žalovanými neoprávnene postavenej stavby v rozsahu vyplývajúcom
z geodetického zamerania tvoriaceho súčasť rozsudku, pričom vzhľadom na všetky tieto okolnosti
na strane žalovaných, ktorí od počiatku realizovali murovanú stavbu, a žiadny prístrešok pre autá,

títo úspešne nemôžu namietať ani to, aby súd prípadnú neúčelnosť odstránenia ich stavby prípadne
vzhliadol v nimi tvrdenej, aj keď nepreukázanej skutočnosti, koľko peňazí na jej zriadenie vynaložili
v porovnaní s nepatrnou hodnotou pozemku vo vlastníctve žalobcu, ktorý žalovaní výsledkom svojej
stavebnej činnosti samozvane zabrali. Napokon ani o tom, či žalobca a na aký účel bude predmet svojho
vlastníctva využívať, ako ani o tom, či neoprávneným zabratím pozemku žalobcu žalovanými tento

vôbec utrpel nejakú škodu, nerozhodujú žalovaní, a to bez ohľadu na veľkosť výmery nimi bezprávne
zabraného pozemku.

34. Na správnosti záverov súdu prvej inštancie v tejto veci nie sú nič spôsobilé zmeniť ani námietky
odvolateľov o ich dlhodobom úmysle sporný pozemok vo vlastníctve žalobcu kúpiť už od roku 2014,

keď žalobca sporný pozemok nemal v úmysle žalovaným predať, resp. po jeho zastavaní predmetnou
neoprávnenou stavbou v ich vlastníctve túto možnosť v rámci mimosúdneho rokovania strán zvažoval,
ale keďže v osobe žalobcu ide o obec, o hospodárenie s jej majetkom, ktoré podlieha presným
pravidlám a tento jeho krok podlieha schváleniu obecného zastupiteľstva, pričom podľa vyjadrenia
žalobcu mimosúdne rokovania strán v dôsledku absencie ich dohody o náhrade trov konania nedospeli

do takého štádia, aby odpredaj predmetného pozemku na schválenie obecnému zastupiteľstvu vôbec
bol predložený.

35.Keďžepredmetomtohtokonanianieje(aaninemôžebyť)posudzovaniezákonnostipostupužalobcu
ako stavebného úradu pri ohlásení drobnej stavby žalovanými, ich odvolacie námietky v tomto smere

sú úplne právne irelevantné a odvolací súd sa nimi preto vecne ani nezaoberal.

36. Pokiaľ súd aj odmietol vykonať celý rad žalovanými v konaní navrhovaných dôkazov, ako vytýkajú
odvolatelia, súd prvej inštancie v 39. a nasl. odsekoch odôvodnenia napadnutého rozsudku veľmipodrobne a dostatočne presvedčivo sa vysporiadal, prečo tieto dôkazy na návrh žalovaných nevykonal
(už boli vykonané, boli súčasťou spisového materiálnu), prípadne vzhľadom na rozhodnutie súdu v tejto
veci boli aj nepotrebné, nakoľko sa týkali zisťovania výšky primeranej náhrad za zriadenie vecného

bremena v prospech žalovaných, k čomu napokon nedošlo, pretože takéto rozhodnutie zo zhora
uvedených dôvodov a vzhľadom na zmienené princípy, na ktorých je založené občianske právo v tejto
veci neprichádzalo do úvahy.

37. Z uvedených dôvodov odvolacie námietky žalovaných neobstoja, žiadna z nich nie je spôsobilá

spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska skutkových
a právnych záverov, na ktorých napadnuté rozhodnutie v tejto veci je založené.

38. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie sa končí, odvolací súd postupom podľa §396 ods. 1
CSP rozhodol aj o trovách odvolacieho konania (§262 ods. 1 CSP), a to v súlade so zásadou úspechu
zakotvenou v §255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal

preto nárok na plnú náhradu jeho trov. Odvolací súd ani v osobe žalovaných a ani v okolnostiach
prejednávanej veci, ako tieto priblížil v tomto svojom odôvodnení, nevzhliadol dôvody hodné osobitného
zreteľa na výnimočné rozhodnutie o trovách konania, čo i len sčasti v prospech neúspešných žalovaných
(§257 CSP). O výške náhrady trov, ktorú neúspešní žalovaní úspešnému žalobcovi sú povinní nahradiť
spoločne a nerozdielne, v zmysle §262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho

súdu rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

39. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak jeho rozhodnutie záviselo

od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).