Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. január 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-12C/16/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222212327
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Hrebíčková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7222212327.6

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom v D., D. E. XX,
zastúpenej: Mgr. Alica Mendlová, advokátka, so sídlom v Bratislave, Riečna č. 2, proti žalovanému: A. F.
C., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom v D., D. E. XX, zastúpenému: JUDr. Vlastimil Klepáč, advokát,
so sídlom v Košiciach, Krmanova č. 16, o zdržanie sa výkonu vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznáva.

II. Konanie zastavuje.

III. Žalovanému proti žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Košice II dňa 13.12.2022 sa žalobkyňa domáhala, aby súd

žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu spoluvlastníckeho práva, ako aj ďalších súvisiacich práv
k nehnuteľnosti špecifikovanej v žalobe.

2. Vo svojom podaní zo dňa 25.08.2023 žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla,
že je toho času nezamestnaná a celý je čas zaberá starostlivosť o maloleté deti majúce vážne zdravotné
problémy. Žalovaná si podľa svojho vyjadrenia v súčasnosti hľadá prácu, čo pre matku dvoch maloletých

detí majúcich vážne zdravotné problémy nie je ľahké. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa s ohľadom
na sociálnu a finančnú situáciu žalobkyne a zdravotné problémy jej maloletých detí by mal súd podľa
žalobkyne uprednostniť záujem maloletých detí na zachovanie domova pre povinnosťou zaplatiť súdny
poplatok. Právo na ochranu domova detí je podľa žalobkyne súčasťou všeobecných predstáv o slušnosti
a spravodlivosti, a preto je podľa nej jednoznačne dôvodom hodným osobitného zreteľa, ktorý zakladá
predpoklady pre rozhodnutie súdu o oslobodení žalobkyne od platenia súdneho poplatku.

3. K podaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, a to podaním zo dňa 09.10.2023, v ktorom okrem
iného uviedol, že tvrdenia žalobkyne ohľadne jej nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácie sú
účelové a nezakladajú sa na pravde. V tejto súvislosti žalovaný predložil súdu fotografie zverejňované
žalobkyňou na sociálnych sieťach z dovolenky na Francúzskej riviére, z Monaka a Cannes. Podľa
žalovaného ide o dovolenkové destinácie, ktoré cenovo nezodpovedajú majetkovým pomerom, ktoré

vo svojom podaní prezentuje žalobkyňa. Taktiež žalovaný uviedol, že kontaktoval žalobkyňu ohľadne
vážnychzdravotnýchproblémovdetí,načomumalažalobkyňauviesť,žemaloletédetižiadnezdravotné
problémy nemajú. Žalovaný tiež zdôraznil, že byt č. X na D. G. F. D. nie je „bežným“ bytom, ale ide
o luxusný štvorizbový byt o rozlohe 150 m2, pričom súčasťou bytu je aj terasa o výmere 300 m2. Podľa
žalobcu teda ide o byt, na ktorý žalobkyňa, podľa jej vlastných vyjadrení ohľadne jej finančnej situácie
po rozvode manželstva, nemôže mať dostatok finančných prostriedkov.4. Podľa § 254 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd na
návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany. Priznané oslobodenie
od súdneho poplatku súd kedykoľvek počas konania odníme, a to i so spätnou účinnosťou, ak sa do

právoplatného skončenia konania preukáže, že pomery strany neodôvodňujú alebo neodôvodňovali
oslobodenie od súdneho poplatku.

5. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia CSP súd najskôr poukazuje
na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorých

spoplatnenie súdneho konania nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom, resp.
neprípustné obmedzenie prístupu k súdu. Výška súdneho poplatku je striktne stanovená zákonom
o súdnych poplatkoch a Sadzobníkom súdnych poplatkov, ktorý je jeho prílohou a pokiaľ výška súdneho
poplatku predstavuje pre poplatníka neprekonateľnú prekážku, vzhľadom na jeho osobný, majetkový
a sociálny status, zákon mu dáva možnosť požiadať o individuálne priznanie úplného alebo čiastočného
oslobodenia od poplatkovej povinnosti.

6. Predpokladom pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov je súčasné splnenie dvoch
podmienok, a to že priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov odôvodňujú pomery strany a zo strany
konania nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Pri rozhodovaní o oslobodení
od súdneho poplatku súd prihliada nielen k pomerom žiadateľa (majetkové, sociálne, rodinné a pod.), ale

tiež k výške súdneho poplatku, či k povahe uplatneného nároku. Súd pri hodnotení pomerov žiadateľov,
ktorými sa rozumejú spoločensko-ekonomické pomery, v ktorých žiadateľ žije, posudzuje návrh na
oslobodenie od súdnych poplatkov vždy individuálne a osobitne vyhodnocuje pomery žiadateľa. Súd
nezohľadňuje len zárobkové možnosti žiadateľa, ale prihliada na jeho celkové pomery a oprávnené
potreby.

7. Zároveň je potrebné uviesť, že žiadateľ o oslobodenie od súdnych poplatkov tvrdenia o svojich
pomeroch, ktoré odôvodňujú vyhoveniu žiadosti, musí aj preukázať. Znamená to, že žalobca má
v prípade, že žiada o oslobodenie od súdnych poplatkov, dôkazné bremeno na preukázaní, že jeho
pomery odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Žiadateľ, ktorý žiada o oslobodenie

od súdnych poplatkov a tvrdí, že nemá dostatok finančných prostriedkov na ich zaplatenie, teda musí
takéto tvrdenie aj preukázať (pozn. súdu: uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3 Sžo 1/2011).

8. V posudzovanom prípade súd vychádzal z obsahu spisu, najmä však podania žalobkyne zo dňa
25.08.2023 a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na rozhodnutie súdu o oslobodení

žalobkyne od súdnych poplatkov. Totiž, žalobkyňa vo svojom podaní žiadnym spôsobom nešpecifikuje,
od akého súdneho poplatku chce byť oslobodená, resp. v akom rozsahu. Z obsahu spisu vyplynulo,
že žalobkyňa bola doposiaľ vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške
49,50 eur. Svoju poplatkovú povinnosť si riadne splnila, a to dňa 19.02.2023 bez toho, aby súd
požiadala o oslobodenie od súdneho poplatku, resp. inak namietala jeho výšku. Uznesením zo dňa

14.11.2023, č. k. K2-12C/16/2022-125 súd taktiež uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok
za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 16,50 eur, ktorý žalobkyňa dosiaľ neuhradila
a ani voči tomuto rozhodnutiu nepodala sťažnosť. Žalobkyňa nepredložila súdu žiadne listinné dôkazy
preukazujúce jej majetkové, sociálne a rodinné pomery, či už vyplnené Tlačivo pre dokladovanie
pomerov strany, ktorá žiada o oslobodenie od súdnych poplatkov alebo iné listiny preukazujúce jej

mesačné príjmy a výdavky. Odvoláva sa v podstate len na nepriaznivý zdravotný stav maloletých detí
a nemožnosť zamestnať sa, pričom súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že žalobkyňou tvrdené skutočnosti
boli žalovaným rozporované. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že nakoľko žalobkyňa
požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov bez väzby na konkrétnu poplatkovú povinnosť, ktorá
by jej v konaní vznikla a svoje majetkové pomery žiadnym spôsobom nepreukázala, nie sú splnené

podmienky na to, aby bola od súdnych poplatkov oslobodená. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku I. tohto uznesenia.

9. Dňa 18.01.2024 doručila žalobkyňa súdu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne späťvzatie
žaloby bez odôvodnenia, pričom zároveň navrhla súdu, aby o nároku na náhradu trov konania rozhodol

tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania nárok.

10. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

11. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne,
súd konanie zastavil. Súhlas žalovaného súd nezisťoval, keďže v danej právnej veci došlo ku späťvzatiu
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie.

12. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.
Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

13. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci doplnená o zásadu

procesnej zodpovednosti za zavinenie. Druhá zmienená zásada znamená, že trovy je povinná nahradiť
tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva,
a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré nastali, resp. vznikli
po začatí konania. Zavinenie je pritom potrebné interpretovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom
je príčinou správanie sa strany sporu (napr. aj prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby) a dôsledkom

je vznik trov protistrany. Prvkom zavinenia môže byť nesporne aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu
sporu, čo však nie je možné pričítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ teda jedna procesná strana
zaviní,žekonaniemuselobyťzastavené,pričomovecinemôžebyťmeritórnerozhodnuté,atýmzistené,
či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej v zásade povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy
konania.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Nakoľko žalobkyňa vzala
žalobu späť, pričom z jej podania nevyplýva, že by sa tak stalo z dôvodov na strane žalovaného,
súd je toho názoru, že zavinenie na zastavení konania je potrebné pričítať žalobkyni, ktorá je povinná

žalovanému nahradiť trovy konania. Preto rozhodol tak, že žalovanému proti žalobkyni priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po
nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu, okrem výroku o neoslobodení žalobkyne od súdneho poplatku, je možné

podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na písomne na Mestský súd Košice (§ 357 písm.
a/, m/ CSP).
V zmysle ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1
a 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 a 3 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vaduuvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej; odvolacie dôvody a dôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.