Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. december 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/37/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414209918
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6414209918.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej

a členov senátu Mgr. Stanislavy Salajovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcu: KLÁN
Slovakia, s. r. o., so sídlom Štefánikova ul. 21, 811 05 Bratislava, IČO: 35 959 371, v konaní právne
zastúpený advokátom JUDr. Martinom Janáčom, so sídlom AK Wilsonova 3, 811 07 Bratislava proti
žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, Štefánikova ul. 17, 811 05
Bratislava, IČO: 31 595 545, v konaní právne zast.: Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s. r. o., so
sídlom Horná 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 19C/56/2022-202 zo dňa 02. 12.

2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, ktoré
je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie
o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomOkresnýsúdŽiarnadHronom(ďalej„súdprvejinštancie“) uložilžalovanému
povinnosť vypratať nehnuteľnosť - pozemok, parc. č. XX/X, parc. reg. C, trvalé trávne porasty, o výmere

2456 m2, nachádzajúci sa v okrese A., obec Rudno nad Hronom, k. ú. B. C. D., ktorý je evidovaný
Okresným úradom Žarnovica, katastrálnym odborom na LV č. XXX, a to v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho
a dovolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou proti žalovanému
domáhal vypratania nehnuteľnosti - pozemku, parcelné číslo XX/X, parcela registra „C“, trvalé trávne

porasty, o výmere 2456 m2, nachádzajúcej sa v okrese A., obec B. C. D., katastrálne územie B. C. D.,
ktorý je zapísaný na LV č. XXX Okresného úradu Žarnovica, katastrálny odbor. Uviedol, že ako nájomca
na základe nájomnej zmluvy zo dňa 18. 12. 2005 uzavretej s vlastníkom nehnuteľností - spoločnosťou
KLÁN, spol. s r. o., IČO: 45281564, so sídlom Klánova ul. číslo 332/35, 14700 Praha 4, Česká republika
užíva pozemok, ktorého vypratania sa domáha. Dňa 14. 10. 2005 uzavreli žalobca a žalovaný mandátnu
zmluvu, ktorej predmetom bolo, že žalobca pre žalovaného zabezpečí predaj motorových vozidiel
pochádzajúcich z likvidovaných poistných udalostí. Žalobca v súlade s ustanoveniami mandátnej zmluvy

zabezpečil pre žalovaného odstavné parkovisko pre uskladnenie týchto motorových vozidiel. Žalobca
počas platnosti mandátnej zmluvy prevzal a uskladnil 5 kusov motorových vozidiel. Dňa 30. 6. 2010
mandátna zmluva medzi žalobcom a žalovaným skončila výpoveďou. Motorové vozidlá do dňa podaniažaloby neboli odvezené za odstavného parkoviska a naďalej sa nachádzajú na predmetnom pozemku
bez akéhokoľvek právneho titulu.

3. Žalovaný poukázal na to, že žalobca sa dňa 16. 6. 2009 stal držiteľom a vlastníkom motorového
vozidla s evidenčným číslom E. XXX C., čo sa týka motorového vozidla s evidenčným číslom F. XXX
E., uviedol, že žalovaný vyzval p. F. na odhlásenie motorového vozidla na žalobcu a následne zaslanie
originálu technického preukazu so zmenou žalovanému, ktorý predmetné listiny zaslal dňa 5. 6. 2008
žalobcovi. Motorové vozidlo evidenčné číslo G. XXX H. bolo ukradnuté, následne sa našlo a bolo

odovzdané žalobcovi. Žalovaný ďalej dňa 6. 8. 2009 listom vyzval spoločnosť VB LEASING SK s.r.o.
na odhlásenie motorového vozidla evidenčné číslo I. XXX E. na žalobcu a listom zo dňa 12. 11. 2009
vyzval J. K. K. na odhlásenie motorového vozidla evidenčné číslo E. XXX H. na žalobcu a následné
zaslanie originálu technického preukazu so zmenou žalovanému, ktorý predmetné listom zo dňa 5. 11.
2009 zaslal žalobcovi. Žalovaný potvrdil, že motorové vozidlá sa majú nachádzať na pozemku, ktorý
užíva žalobca. Uviedol, že sú prepísané na žalobcu a preto žalovaný uvedenými motorovými vozidlami

nemôže disponovať. Žalovaný ďalej uviedol, že nemá vedomosť, či bol žalobcom v zmysle uvedenej
mandátnej zmluvy urobený prepis vydražených motorových vozidiel na nových vlastníkov alebo nie.

4. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu uviedol, že od účinnosti výpovede nemôže ako mandatár
pokračovať v činnosti podľa mandátnej zmluvy. Je nepochybné, že k odovzdávaniu motorových

vozidiel a prepisom v evidencii dochádzalo na pokyn žalovaného a za účelom plnenia mandátnej
zmluvy, pričom konečným príjemcom výťažku z dražby bol žalovaný a nie žalobca. Samotný prepis
vlastníka alebo držiteľa motorového vozidla príslušným dopravným inšpektorátom v osvedčení má len
evidenčné a nie právotvorné účinky. Poukázal na to, že ako vyplýva z listov žalovaného adresovaných
jednotlivým poškodeným, uzavreli poškodení príkazné zmluvy na odpredaj zvyškov motorových vozidiel

so žalovaným. Z týchto listinných dôkazov nevyplýva, že by kupujúcim týchto zvyškov vozidiel mal byť
žalobca. Podľa názoru žalobcu, odpredaj zvyškov vozidiel teda realizoval žalovaný prostredníctvom
žalobcu, t.j. tak ako ich žalovaný mohol žalobcovi odovzdať, mohol si ich po skončení zmluvného vzťahu
odobrať.

5. Žalobca predložil súdu rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/329/2014-93 zo dňa
17.4.2015, v ktorom boli stranami sporu žalobca a žalovaný (v totožnom postavení) a ktorým súd priznal
žalobcovi sumu 6 022,50 eur spolu s úrokom z omeškania titulom bezdôvodného obohatenia proti
žalovanému, na tom skutkovom základe, že žalovaný mal na pozemku, ktorého vypratania sa žalobca
domáha v tomto konaní (a ktorý žalobca užíva na základe nájomnej zmluvy), umiestnené motorové

vozidlá EČV: E. XXX C., F. XXX E., G. XXX H., I. XXX E. a E. XXX H. (ktoré tam boli umiestnené pri
plnení mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 14.10.2005) a tieto si žalovaný
neprevzal, hoci bol povinný tak urobiť, a teda boli na pozemku umiestnené bez právneho titulu. Uvedené
rozhodnutie potvrdil aj odvolací súd, a to Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 3Cob/182/2015-114 zo
dňa 1.3.2017. Žalobca predložil súdu aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/86/2018-113

zo dňa 19.3.2019, ktorým bol potvrdený rozsudok prvoinštančného súdu (Okresného súdu Bratislava I
č.k. 28Cb/118/2015-82 zo dňa 27.11.2017), ktorým súd priznal žalobcovi sumu 36 135,- eur s úrokom
z omeškania titulom bezdôvodného obohatenia, a to na tom istom skutkovom základe ako v rozsudku
Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/329/2014-93 zo dňa 17.4.2015 avšak za iné časové obdobie.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že súdy vo svojich rozhodnutiach týkajúcich sa predmetnej veci vyslovili
posúdenie,žepokiaľžalovanýukončilmandátnuzmluvu,prejavilvôľuvzmluvnomvzťahunepokračovať,
a teda pri plnení tejto svojej vôle mal prihliadať aj na neukončené plnenia v zmysle zmluvy. Neprevzatím
veci z pozemku, ktorý užíva žalobca, žalovaný porušil svoju povinnosť. Poukázali aj na skutočnosť,
že zápis o osvedčení o evidencii osobného motorového vozidla nie je dôkazom o vlastníckom práve

k motorovému vozidlu, čo potvrdzuje § 23 ods. 1 a § 2 písm. a) zák. č. 725/2004 Z. z. Súd prvej
inštancie uviedol, že podstatnou pre rozhodnutie v predmetom spore bola právna otázka, ktorú vyriešil
po podanom dovolaní najvyšší súd, pričom právnym názorom dovolacieho súdu je súd prvej inštancie
viazaný. Žalobca je v danom prípade ako oprávnený držiteľ pozemku oprávnený domáhať sa ochrany
svojej oprávnenej držby (vypratania nehnuteľnosti od špecifikovaných zvyškov motorových vozidiel)

žalobou na vypratanie pozemku podľa § 126 OZ voči žalovanému, ktorý zvyšky motorových vozidiel
na pozemok uložil (v predmetnej veci na základe právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol). Súd preto
posúdil žalobu ako dôvodnú a uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosť.7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP
s tým, že žalobca bol v konaní po podanom dovolaní úspešný, preto mu priznal proti žalovanému právo
na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie a uviedol
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Podľa názoru žalovaného je výrok rozsudku
súdu prvej inštancie nepreskúmateľný a nevykonateľný z dôvodu, že uložil žalovanému vypratať
nehnuteľnosti ako celok. Podľa výroku rozsudku súdu prvej inštancie by žalobca mohol od žalovaného

požadovať vypratanie celého odstavného parkoviska, t. j. mohol by požadovať vypratanie akejkoľvek
hnuteľnej veci nachádzajúcej sa na odstavnom parkovisku, a to aj takých, ktoré od žalovaného
nikdy neprevzal. Zároveň mal za to, že súd pri určení lehoty na vypratanie odstavného parkoviska
nepostupoval objektívne, proporcionálne, vôbec neuvažoval realisticky a v kontexte, že sa jedná
o vypratanie odstavného parkoviska, z ktorého žalobca žiada odstrániť 5 kusov motorových vozidiel.
Nevzal do úvahy, že žalovaný bude potrebovať aj súčinnosť žalobcu, a to napr. za účelom zistenia

v akom technickom stave sa predmetné motorové vozidlá nachádzajú, aby vedel zabezpečiť vhodnú
formu odvozu, resp. odťahu motorových vozidiel, za účelom sprístupnenia odstavného parkoviska, za
účelom zistenia akými dokladmi k predmetným motorovým vozidlám žalobca disponuje a pod. Zároveň
súd prvej inštancie neprihliadol na klimatické podmienky, ktoré môžu ovplyvniť vypratanie odstavného
parkoviska. To, že sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal otázkou lehoty na vypratanie, svedčí

absenciaakéhokoľvekodôvodneniatejtočastirozhodnutia.Ztohtopohľadupovažuježalovanýrozsudok
za arbitrárny a nepreskúmateľný a objektívnou lehotou na vypratanie odstavného parkoviska by mohla
byť teoreticky podľa neho lehota 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný nemá svojim odvolaním
ambíciu spochybniť právny názor dovolacieho súdu, chce však podaným odvolaním poukázať na
nevyriešenú skutočnosť zo strany súdu prvej inštancie vo vzťahu k motorovému vozidlu evidenčné číslo

E. XXX C., ktorého vlastníkom a držiteľom je samotný žalobca. Ďalej žalovaný poukázal na neriešenú
skutočnosť vo vzťahu k zvyšným štyrom motorovým vozidlám s evidenčným číslom F. XXX E., G. XXX
H., I. XXX E., E. XXX H.. Uvedené motorové vozidlá boli prepísané na žalobcu, čo žalobca nespochybnil,
naopak sám predložil do súdneho konania príslušné preberacie protokoly a zároveň aj mandátnu
zmluvu, z obsahu ktorej vyplýva, že sám zaisťoval zmenu vlastníka/držiteľa motorového vozidla a to

tak, aby sa samotný žalobca stal vlastníkom motorových vozidiel, pričom následne zabezpečoval predaj
vydražených motorových vozidiel. Podľa žalovaného je pasívne vecne legitimovaným subjektom na
vypratanie nehnuteľnosti vlastník motorových vozidiel, resp. ich oprávnený držiteľ, pričom ani jedným
z týchto subjektov nie je žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie
tak, že žalobu žalobcu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100

%, alternatívne, aby zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie a zároveň, aby žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že argumenty žalovaného ohľadom zmätočnosti petitu

žalobného návrhu a lehoty na plnenie uviedol prvýkrát až v odvolacom konaní, a preto by sa tieto
prostriedky procesnej obrany nemalo prihliadať podľa § 154 a § 366 a contrario CSP. Výrok rozsudku
súdu prvej inštancie o vyprataní nehnuteľnosti vychádza tak z hmotného práva § 126 ods. 1 OZ ako
aj z právnej teórie a ustálenej súdnej praxe (napr. R 53/1973). Tento výrok odvolaním napadnutého
rozsudku je aj vykonateľný, po nadobudnutí vykonateľnosti postupom v zmysle § 181 Exekučného

poriadku. Ako vyplýva z rozhodnutí najvyšších súdnych autorít, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Cdo 1089/2015 zo dňa 28. 02. 2017 a sp. zn. 1Cdo 88/2020 zo dňa 24. 08. 2022 v tejto veci pri
žalobe o vypratanie stačí, ak sa dostatočne identifikuje nehnuteľnosť, ktorá je neoprávnene užívaná,
pričom nie je nutné špecifikovať každú vec, ktorá sa na pozemku nachádza. Lehota na plnenie bola
súdom prvej inštancie určená v súlade s § 232 ods. 3 CSP a má povahu uznesenia tvoriaceho súčasť

napadnutého rozsudku. Voči takémuto uzneseniu nie je podľa žalobcu prípustné odvolanie v zmysle
§ 357 CSP. Obdobný názor zastáva aj Krajský súd v Bratislave rozsudok sp. zn. 16Co/8/2021 zo dňa
29. 11. 2022. Nad rámec argumentácie, ktorú už prezentoval v tomto konaní uviedol, že počas platnosti
mandátnej zmluvy plnil výlučne svoje povinnosti z nej vyplývajúce a následne po ukončení mandátnej
zmluvy nemal už žiadne oprávnenie s vozidlami disponovať, nakoľko zanikol zmluvný základ takýchto

oprávnení. Nie je vlastníkom 5 kusov zvyškov motorových vozidiel a domáha sa správne vypratania
pozemku voči rušiteľovi jeho práva žalovanému. Žalovaný počas konania nepredložil žiaden relevantný
dôkaz (napr. kúpnu zmluvu), ktorým by preukazoval, že by žalobca bol vlastníkom predmetných 5 kusov
zvyškov motorových vozidiel.10. V odvolacej replike žalovaný považoval argumenty žalobcu za tendenčné. Sám si položil otázku,
kedy mal použiť argumentáciu ohľadom zmätočnosti petitu žalobného návrhu a lehoty na plnenie,

poukázal na to, že pri pôvodnom rozhodnutí bol úspešný, keď žaloba žalobcu o vypratanie nehnuteľnosti
bola zamietnutá a k obratu došlo až na základe rozhodnutia dovolacieho súdu a následným rozhodnutím
súdu prvej inštancie. Až po doručení rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaný oboznámil s jeho
výrokom a dôvodmi rozhodnutia, na ktoré reagoval podaným odvolaním bez použitia tzv. novôt. Zároveň
poukázal na to, že odvolaním napadol výrok I. ako aj výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie, teda

nenapadol odvolaním len trojdňovú lehotu na plnenie.

11. V odvolacej duplike žalobca uviedol, že znenie žalobného petitu sa v konaní nemenilo, zmätočnosť
petitu namietal žalovaný až vo svojom odvolaní, pričom tak neurobil ani po doručení žaloby v roku 2014
ani po doručení uznesenia Najvyššieho súdu a ani následne na pojednávaní pred súdom prvej inštancie,
ktorého sa nezúčastnil.

12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou
v zákonom stanovenej lehote vec, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

13. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

14. Podľa § 126 ods. 2 OZ obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

15. Súd prvej inštancie pôvodne vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 12Co/132/2014-69 zo dňa 05. 10.
2016 tak, že žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd odôvodil
rozhodnutie tak, že nemal preukázané, že žalovaný je oprávnený disponovať s predmetnými motorovými

vozidlami nachádzajúcimi sa na pozemku, ktorého vypratania sa žalobca domáha. Súd uzavrel, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti.ˇ

16. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 12Co/128/2017-100 zo dňa
30. 04. 2018 potvrdil rozsudok prvoinštančného súdu a priznal žalovanému nárok na náhradu trov

odvolaciehokonaniavrozsahu100%.Odvolacísúdkonštatoval,žeskutočnosť,žepredmetnémotorové
vozidlá na predmetnú nehnuteľnosť uložil na základe v tej dobe platnej mandátnej zmluvy žalovaný
nie je z hľadiska rozhodovania tohto sporu podstatná, podstatné bolo, aby bolo preukázané, že v dobe
rozhodovania sporu sa na predmetnej nehnuteľnosti nachádzajú veci, ktoré boli v tej dobe vo vlastníctve
alebo v oprávnenej držbe žalovaného, čo nebolo preukázané.

17. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 1Cdo/88/2020 zo dňa 24.8.2022 zrušil rozsudok
odvolacieho súdu č.k. 12Co/128/2017-100 zo dňa 30.4.2018 a rozsudok súdu prvej inštancie č.k.
12C/132/2014-69 zo dňa 5.10.2016 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

18. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej „dovolací súd“) uviedol, že súdy v predmetnej veci pre
účely rozhodnutia vo veci správne aplikovali ustanovenia § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
upravujúceho oprávnenia vlastníka veci domáhať sa ochrany, keďže ide o nehnuteľnosť, vypratania
nehnuteľnosti, ale nesprávne právne posúdili vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného, keď konštatovali,
že žalovaný nie je vecne pasívne legitimovaný z dôvodu toho, že na predmetnom pozemku, ktorý má

žalobca v oprávnenej držbe sa bez právneho dôvodu, resp. na základe právneho dôvodu, ktorý neskôr
odpadol nachádzajú veci, ktoré nie sú vo vlastníctve alebo v oprávnenej držbe žalovaného.

19. Vo veci nebolo sporné, že hnuteľné veci (v rámci konania resp. odôvodnenia rozhodnutia
špecifikované motorové vozidlá, resp. ich zvyšky) na pozemok, ktorý má žalobca v oprávnenej držbe

podľa nájomnej zmluvy, konkrétne osobné motorové vozidlá boli na pozemok uložené na základe
mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 14.10.2005, ktorá skončila
výpoveďou zo dňa 30.6.2010.20. Súd prvej inštancie mal z nájomnej zmluvy pripojenej k žalobe zistené, že žalobca ako nájomca
užíva predmetný pozemok špecifikovaný vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorého vlastníkom
je podľa listu vlastníctva číslo XXX, okres A., obec B. C. D. obchodná spoločnosť spoločnosť KLÁN,

spol s. r.o. Doba trvania nájmu je dohodnutá od 1. 1. 2006 na dobu neurčitú. Z mandátnej zmluvy
zo dňa 14. 10. 2005 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, žalobca pre žalovaného
zabezpečí predaj motorových vozidiel pochádzajúcich z likvidovaných poistných udalostí. Žalobca
v súlade s ustanoveniami mandátnej zmluvy zabezpečil pre žalovaného odstavné parkovisko pre
uskladnenie týchto motorových vozidiel. Žalobca počas platnosti mandátnej zmluvy prevzal a uskladnil

5 kusov motorových vozidiel. Dňa 30.06.2010 mandátna zmluva medzi žalobcom a žalovaným skončila
výpoveďou. Motorové vozidlá do dňa podania žaloby neboli odvezené z odstavného parkoviska a
naďalej sa nachádzajú na predmetnom pozemku bez akéhokoľvek právneho titulu.

21. Odvolací súd je v danej veci rovnako ako súd prvej inštancie viazaný právnym názorom dovolacieho
súdu, ktorý jednoznačne uviedol, že sa stotožnil s právnym názorom vysloveným žalobcom, že žalobca

ako oprávnený držiteľ sa môže domáhať ochrany proti tomu, kto do jeho práva oprávnenej držby
neoprávnene zasahuje postupom podľa § 126 OZ, pričom žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka
neupravuje, že neoprávnene umiestnené veci (ktorých vypratania sa žalobca domáha) musia byť
vo vlastníctve či oprávnenej držbe žalovaného. V danej veci bolo nesporné, že hnuteľné veci a to
osobné motorové vozidlá, resp. ich zvyšky boli na pozemok v oprávnenej držbe žalobcu vnesené,

uložené žalovaným v súvislosti s mandátnou zmluvou uzavretou medzi žalobcom a žalovaným, ktorá zo
strany žalovaného bola vypovedaná. Podľa názoru dovolacieho súdu je v danom prípade žalobca ako
oprávnený držiteľ pozemku oprávnený domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva, resp. oprávnenej
držby (vypratania nehnuteľnosti od špecifikovaných zvyškov motorových vozidiel) žalobou na vypratanie
pozemku podľa § 126 OZ a to buď vo vzťahu k osobe, ktorá zvyšky motorových vozidiel na pozemok

uložila (v predmetnej veci na základe právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol) alebo vo vzťahu k
vlastníkovi týchto vecí, resp. oprávnenému držiteľovi vecí. Osoba, ktorá bude nútená vynaložiť na
odstránenie (vypratanie) veci náklady, sa podľa okolností s druhým vyrovná buď podľa predpisov o
náhrade škody alebo o solidárnych záväzkoch.

22. Odvolací súd vyhodnotil odvolacie dôvody žalovaného, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam za nedôvodné.

23. Tak ako uviedol dovolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, ak umiestni rušiteľ na pozemok

vlastníka vec cudziu, môže vlastník pozemku žalovať rušiteľa i vlastníka tejto veci, lebo vlastník veci
nemá právo mať svoje veci na cudzom pozemku a rušenie trvá, dokiaľ nebude odstránené (rovnako
pozri aj uznesenie NS ČR 22 Cdo 2886/2014). Pri žalobe o vypratanie nehnuteľnosti je pasívne vecne
legitimovaný ten subjekt, ktorý nehnuteľnosť neoprávnene užíva. Pri žalobe o vypratanie stačí, ak sa
dostatočne identifikuje nehnuteľnosť, ktorá je neoprávnene užívaná, pričom nie je nutné špecifikovať

každú vec, ktorá sa na pozemku nachádza. Pri neoprávnenom užívaní nehnuteľnosti a povinnosti
jej vypratania neoprávneným užívateľom je potrebné pristupovať k právu užívania komplexne, čo v
danom prípade znamená nielen neumožnenie faktického prístupu, resp. vstupu na pozemok, ale aj
jeho prípadné nezapratávanie vecami žalovaného. Žalovaný má pri povinnosti vypratania nehnuteľnosti
túto vypratať, čo znamená buď odtiaľ odísť ak sa na nej fakticky zdržuje a zároveň si aj odniesť

alebo odstrániť svoje veci z pozemku, čo predstavuje komplexný obsah práva užívania“ (uznesenie
Najvyššieho súdu SR 1 Cdo 1089/2015 bod 12. a 24.). Vlastník pozemku sa môže domáhať ochrany
podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka jeho vyprataním bez ohľadu na to, či sa nachádza na
pozemku nehnuteľná stavba, vec patriaca osobe proti ktorej žaloba smeruje (rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR 4 Cdo 105/2008).

24.Odvolacísúdvzhodesprijatýmzáveromsúduprvejinštancieviazanýprávnymnázoromdovolacieho
súdu má za to, že v danom prípade žalobca ako oprávnený držiteľ pozemku bol oprávnený domáhať
sa ochrany svojho vlastníckeho práva, resp. oprávnenej držby žalobou na vypratanie pozemku podľa §
126 Občianskeho zákonníka, a to vo vzťahu k žalovanému, ktorý motorové vozidlá na pozemok uložil

(v predmetnej veci na základe právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol).

25. Pokiaľ žalovaný namietal, že výrok rozsudku je nevykonateľný z dôvodu, že súd prvej inštancie
mu uložil vypratať nehnuteľnosť ako celok, táto argumentácia žalovaného je nedôvodná. Odvolací súdopätovne poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia dovolacieho súdu v tejto veci, z ktorého tiež vyplýva,
že ,,Pri žalobe o vypratanie nehnuteľnosti je pasívne vecne legitimovaný ten subjekt, ktorý nehnuteľnosť
neoprávnene užíva. Pri žalobe o vypratanie stačí, ak sa dostatočne identifikuje nehnuteľnosť, ktorá je

neoprávnene užívaná, pričom nie je nutné špecifikovať každú vec, ktorá sa na pozemku nachádza. Pri
neoprávnenom užívaní nehnuteľnosti a povinnosti jej vypratania neoprávneným užívateľom je potrebné
pristupovať k právu užívania komplexne, čo v danom prípade znamená nielen neumožnenie faktického
prístupu, resp. vstupu na pozemok, ale aj jeho prípadné nezapratávanie vecami žalovaného. Výrok
rozsudku súdu prvej inštancie obsahujúci identifikáciu nehnuteľnosti je v zhode s vyššie uvedeným

právnym názorom, podľa ktorého stačí ak sa dostatočne identifikuje nehnuteľnosť, ktorá je neoprávnene
užívaná, a ktorá má byť vyprataná.

26. Odvolací súd preto rozsudok prvoinštančného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil, a to vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý žalovaný napadol. Súd prvej inštancie
správne aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP, ohľadne ktorého žalobca v odvolaní neuviedol žiadnu konkrétnu

odvolaciu argumentáciu. V konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalobca, preto má nárok na náhradu
doterajších trov konania (prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania) v rozsahu 100 %. Pokiaľ
žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal otázkou lehoty na vypratanie, pričom mal brať
do úvahy potrebu súčinnosti žalobcu a klimatické podmienky, odvolací súd poukazuje na ustanovenie §
232 ods. 3 CSP podľa ktorého, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Z obsahu spisu v danej veci nevyplýva, že by žalovaný
v rámci prebiehajúceho konania uviedol akékoľvek relevantné okolnosti, pre ktoré by mohol súd prvej
inštancie určiť dlhšiu paričnú lehotu ako je zákonom stanovená trojdňová lehota na plnenie. Žalovaný
ani v podanom odvolaní nekonkretizoval dôvody, pre ktoré by mal súd pristúpiť k určeniu dlhšej paričnej
lehoty, len všeobecne poukazoval na potrebu úvah o súčinnosti a klimatických podmienkach. Odvolací

súd pripomína, že žalovaný je zastúpený kvalifikovaných právnym zástupcom, a nič mu nebránilo v tom,
aby navrhol súdu pred rozhodnutím vo veci samej určiť dlhšiu paričnú lehotu, a to z konkrétnych
relevantných dôvodov.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v

spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal proti žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania
ako procesne úspešnej strane v odvolacom konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.