Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Iveta Mihóková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 6P/98/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8823201416
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Mihóková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2023:8823201416.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci manželky
(navrhovateľky): A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, proti manželovi, ktorý návrh nepodal: D.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, za účasti maloletých detí: mal. E. B., nar. XX.XX.XXXX a E. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom pri navrhovateľke, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Vranov nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí
asociálnejkurately,Námestieslobody5,VranovnadTopľou,orozvodmanželstvaaúpravurodičovských
práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, takto
r o z h o d o l :
Súd manželstvo A. B., F. G., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté 13.02.2010, ktoré
je zapísané v Knihe manželstiev B. H. I. C., vo zv. 12, ročník 2010, na strane 199, pod por. číslom 10,
r o z v á d z a.
Z v e r u j e na čas po rozvode mal. deti, E. B., nar. XX.XX.XXXX a E. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej
starostlivosti matky.
Každý z rodičov j e o p r á v n e n ý mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec j e p o v i n n ý platiť výživné na čas po rozvode na mal. E. vo výške 100,- eur mesačne a na mal.
E. vo výške 85,- eur mesačne vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky začínajúc
právoplatnosťou rozsudku o rozvode.
V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Manželka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a
povinností k mal. deťom. Žiadala, aby súd zveril obe mal. deti do jej osobnej starostlivosti a otca
zaviazal platením výživného po 100,- eur mesačne na každé z nich. V návrhu uviedla, že k narušeniu
manželského vzťahu došlo v dôsledku správania sa odporcu, ktorý nadviazal známosť s inou ženou.
O svoju rodinu sa nestará, s manželom žijú oddelene 8 mesiacov. Obnovenie spolužitia neprichádza
do úvahy.
2. Manžel sa k návrhu nevyjadril. Napriek vykázanému doručeniu predvolania sa na pojednávanie
nedostavil.3. Kolízny opatrovník ponechal otázku rozvodu na rozhodnutie súdu. V prípade, ak súd manželstvo
rozvedie, na čas po rozvode odporúčal mal. deti zveriť matke, otca zaviazať platením výživného podľa
jeho schopností a možností. Styk otca s mal. deťmi nie je potrebné upravovať, na tomto sa rodičia vedia
dohodnúť.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom manželky, oboznámením sobášneho listu, rodných listov mal.
detí, správ z miesta bydliska a od bývalého zamestnávateľa manžela, správy kolízneho opatrovníka ako
aj správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo A. J. K. a Okresného riaditeľstva policajného zboru
a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutočný stav veci:
5. Podľa sobášneho listu manželia uzavreli manželstvo dňa 13.02.2010, obaja ako slobodní. Posledné
spoločné bydlisko manželov bolo v obci C.. Z manželstva pochádzajú dve mal. deti, a to E., nar.
XX.XX.XXXX a E., nar. XX.XX.XXXX.
6. Manželka vo svojej výpovedi uviedla, že manželstvo uzavreli z lásky. Pred uzavretím manželstva
udržiavali známosť po dobu 5 rokov. Po svadbe bývali u rodičov manžela. Prvých 5 rokov bolo
manželstvo harmonické. Po uplynutí tejto doby manželka zistila, že manžel nadviazal vzťah s inou
ženou. Došlo k prvým nezhodám. Opustila spoločnú domácnosť. Po čase sa vrátila, obnovili spolužitie
ale k náprave narušených vzťahov nedošlo. Viackrát odišla od manžela spolu s deťmi a zdržiavali
sa u rodičov. Naposledy sa tak stalo v januári 2023 a od uvedenej doby žijú oddelene. Manžel sa
s ňou nekontaktuje, nesnažil sa situáciu riešiť. Je v kontakte s mal. deťmi. Mimo dcér pochádzajúcich
z manželstva účastníci konania nemajú inú vyživovaciu povinnosť. Podľa jej vedomostí priateľka
manžela pochádza z okresu B. a má jedno dieťa. Manželka aktuálne nepracuje, je evidovaná na úrade
práce. Poberá rodinné prídavky vo výške 60,- eur na každé dieťa. Mal. E. je žiačkou X. ročníka ZŠ a
mladšia dcéra navštevuje MŠ v mieste bydliska. V súvislosti so staršou dcérou jej mesačne vznikajú
výdavky na stravu, učebné pomôcky a hygienické potreby cca vo výške 100,- eur. V rovnakej výške
uhrádza mesačné výdavky na mladšiu dcéru, ktoré sú spojené aj s úhradou poplatku za MŠ, stravu,
ošatenie, hygienické potreby. Býva u rodičov, ktorým na domácnosť neprispieva, pretože nemá finančné
prostriedky. Odkedy nežijú v spoločnej domácnosti s manželom, v októbri 2023 je poslal ako výživné pre
deti sumu 150,- eur a v septembri 2023 sumu 100,- eur. Iným spôsobom na domácnosť a deti neprispel.
7. Podľa úradného záznamu na č. l. 84 obsahu spisu v telefonickom rozhovore otec mal. detí uviedol,
že má vedomosť o pojednávaní. Nerád by sa pojednávania zúčastnil, zašle súdu písomné vyjadrenie,
v ktorom uvedie svoje stanovisko k rozvodu manželstva ako aj zárobkové a majetkové pomery. Otec sa
na pojednávanie nedostavil a v písomnom vyjadrení uviedol, že odchádza za prácou. K zárobkovým,
majetkovým pomerov sa nevyjadril.
8. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A. J. K. je zrejmé, že matka mal. detí je evidovaná
na Úrade práce, dávku pomoci v hmotnej núdzi nepoberá. Otec mal. nie je vedený na Úrade práce,
taktiež dávku pomoci v hmotnej núdzi nepoberá. Bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie
rozhodnutím zo dňa 02.03.2023. V uvedenom období bol konateľom v spoločnosti B. L. s. r. o.
9. Podľa správy bývalého zamestnávateľa otca J. M. C. C. v N. pracoval v uvedenej spoločnosti ako
pomocný čistič od 07.06.2023 do 16.10.2023 s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 704,-
eur.
10. Podľa lustrácie Okresného riaditeľstva PZ vo A. J. K. manželka nemá žiaden záznam v registri
trestných činov, dopustila sa jedného priestupku. Voči manželovi bolo v dvoch prípadoch vznesené
obvinenie pre trestný čin a dopustil sa 37-krát priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky.
11. Kolízny opatrovník v správe o prešetrení pomerov oznámil, že matka žije v rodičovskom dome
s mal. deťmi a starými rodičmi ako aj matkinými dvoma slobodnými bratmi a prastarou matkou.
Je nezamestnaná. Na chod domácnosti prispieva sporadicky, maximálne sumou 10,- eur mesačne.
Na drevo 20,- eur mesačne. Pôžičku neuhrádza. Manžel by mal pracovať v zahraničí, v Nemecku.
Nekomunikujú spolu. Ak je na Slovensku deti sa s otcom stretávajú. Bol vykonaný pohovor s mal.
E., ktorá potvrdila, že otec s nimi nebýva. Keď rodičia bývali spolu, veľmi sa hádali. Aj mal. deti sú
oboznámené s tým, že príčinou hádok mala byť otcova mimomanželská známosť.12. Podľa správy obce C. sú obaja manželia hodnotení kladne. V správe sa zároveň uvádza, že situácia
v manželstve sa zhoršila. Po opakovaných nezhodách žijú manželia oddelene.
13. Z výpisu zo živnostenského registra bolo zistené, že manželovi bolo udelené živnostenské
oprávnenie od 19.10.2023.
14. Daňový úrad Prešov na základe žiadosti súdu uviedol, že daňový subjekt D. B., IČO: XXXXXXXX,
ku dňu 20.11.2023 si nepodal priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2022.
15. Súd vec takto právne posúdil.
16. Podľa ustanovenia § 22 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o rodine“) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.
17. V zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
18. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a § 19. Súd teda musí zistiť, či ďalšia existencia manželstva má význam pre
spoločnosť ako celok, ako aj pre účastníkov. Spoločenský účel manželstva spočíva tak vo vytváraní
rodinného prostredia vhodného pre výchovu maloletého dieťaťa, ako aj v prostredí, kde manželia žijú
spolu vo vzájomnej zhode, citovo zblížení, poskytujúc si pomoc a vzájomnú podporu.
19. V danom prípade súd zistil, že vzťahy medzi partnermi sú vážne rozvrátené z dôležitých dôvodov.
Manželstvo neplní svoje funkcie, manželia žijú od januára 2023 oddelene a manželka prejavila úmysel
ukončiť manželstvo rozvodom. Manžel sa na pojednávanie nedostavil, k návrhu na rozvod manželstva
sa nevyjadril. Zásadným dôvodom rozvratu manželstva je podľa manželky mimomanželská známosť
manžela, kvôli čomu sa často hádali, opakovane dochádzalo k prerušeniu spolužitia, čo vo svojom
vyjadrení potvrdila aj mal. dcéra účastníkov konania. Vzájomné nezhody vyvrcholili do definitívneho
opustenia spoločnej domácnosti manželkou v januári 2023 a od tohto obdobia manželia žijú oddelene.
Manžel sa podľa tvrdenia manželky nepokúsil situáciu riešiť a manželstvo zachrániť. Nekomunikujú
spolu, nie sú v kontakte. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania manželstvo neplní žiadnu zo
spoločenských funkcií.
20. V zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo
rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho
bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
21. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave
styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
22. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
23. S poukazom na ustanovenie § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.
24. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.25. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť
26. V zmysle § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. Vzhľadom na vek mal. detí, citový vzťah a doterajšiu starostlivosť, súd obe zveril do osobnej
starostlivosti matky. Otca zaviazal platením výživného na staršiu dcéru vo výške 100,- eur a na mladšiu
vo výške 85,- eur mesačne. Pri určení výživného prihliadol súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Smerodajná je životná úroveň každého z rodičov, pretože
platí premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd pri
výpočte výživného vychádza z veku maloletých detí, jeho odôvodnených potrieb, ktoré matka vyčíslila
u každého z nich na cca 100,- eur mesačne. Tieto výdavky považoval súd za primerané a odôvodnené.
Súd vychádzal aj zo zárobkových a majetkových pomerov povinného, z jeho možností a schopností
pracovať a dosahovať príjem. Zároveň vzal do úvahy doporučujúce tabuľky výživného uplatňujúce sa
v ČR, ktoré je možné použiť aj na Slovensku pre podobnosť právneho prostredia. V zmysle týchto
tabuliek, ak má povinná osoba dve vyživovacie povinnosti s tým, že staršia dcéra je vo veku XX rokov,
podiel výživného na príjme povinnej osoby by mal činiť 16% a u dieťaťa od X-X rokov tento podiel
činí pri dvoch vyživovacích povinnostiach 12%. V danom prípadne súd pri určení výšky výživného
vychádzal z posledného priemerného čistého mesačného príjmu, ktorý sa súdu podarilo zistiť v čase,
keď otec pracoval v spoločnosti J. M. C. v N. a bol schopný dosahovať priemerný čistý mesačný príjem
vo výške 704,- eur. Tomu zodpovedá aj výška mesačného výživného. Vychádza tiež z vyčíslených
výdavkov matky. Súd vzal do úvahy tú skutočnosť, že matka si plní vyživovaciu povinnosť voči mal.
deťom osobnou starostlivosťou. Súd nezistil, že by otec mal nejaké zdravotné obmedzenia, ktoré by
mu bránili pracovať a dosahovať pravidelný príjem. Získal aj živnostenské oprávnenie v októbri 2023.
Mimo týchto vyživovacích povinností iné vyživovacie povinnosti otec nemá a súd má za to, že je v jeho
možnostiach a schopnostiach uhrádzať výživné tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
28. Styk otca s mal. deťmi súd neupravoval, pretože na tomto sa účastníci konania vedia dohodnúť
a v prípade ak je otec na Slovensku deti sa s ním stretávajú.
29. V prevyšujúcej často návrh matky zamietol.
30. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove
prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Aknebudevyživovaciapovinnosťuloženátýmtorozsudkomsplnenádobrovoľnevurčenejlehote,možno
sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
U p o z o r n e n i e : Podľa § 27 ods. 1 zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva
prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti
rozhodnutiaorozvodemanželstvamatričnémuúraduoznámiť,žeprijímaopäťsvojepredošlépriezvisko.
Podľa § 27 ods. 2 zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje
predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva
matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.