Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. december 2023

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 2T/79/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7823010267
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2023:7823010267.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Ján Baláž, v trestnej veci obžalovaného A. B., na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 20. decembra 2023 v Rožňave,

r o z h o d o l :

Ožalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Hořice, Česká republika,
trvale bytom C., D. X,
E. D.,
t. č. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody F., G. XX

j e v i n n ý,

1) že v období od presne nezisteného dňa mesiaca marec 2023 až do dňa 27.05.2023, v rodinnom dome
na D. H. I. XXX/X J. E. C., okres D., svojej družke – poškodenej B. K. pod vplyvom alkoholu opakovane
vulgárne nadával, urážal ju, vyčítal jej údajnú neveru, vyhrážal sa jej smrťou, pričom jej tiež povedal,
že z domu nepôjde živá, čo u poškodenej vzbudzovalo dôvodnú obavu o jej život v dôsledku možného
uskutočnenia týchto vyhrážok,

a následne

2) že dňa 27.05.2023 v čase okolo 12:30 hod., v priestoroch kuchyne uvedeného rodinného domu, pod
vplyvom alkoholu, po predchádzajúcej slovnej hádke s poškodenou B. K. vytiahol zo svojho ruksaku
kuchynský celooceľový nôž s celkovou dĺžkou 21 cm a s dĺžkou čepele 9 cm, ktorým poškodenú so
slovami „Zomrieš ty a potom ja.“ jedenkrát väčšou intenzitou bodol do ľavej časti hrudníka a následne
obrátil nôž proti sebe a bodol sa dvakrát do ľavej časti hrudníka, čím poškodenej B. K. spôsobil
bodno-reznú ranu hrudníka s bodovým kanálom v dĺžke 6 cm so zásahom ľavého okraja hrudnej

kosti a prienikom do hrudnej dutiny s krvácaním a súčasným únikom vzduchu do ľavej hrudnej
(pleurálnej) dutiny s dobu liečenia v trvaní nad 42 dní, počas ktorých musela byť poškodená opakovane
hospitalizovaná z dôvodu nevyhnutnej chirurgickej liečby a súčasne bola odkázaná na pomoc iných
osôb, pričom aj po prepustení do ambulantnej liečby jej zdravotný stav vyžaduje opakované kontrolné
vyšetrenia, dlhodobé podávanie liekov proti zrážaniu krvi a čiastočnú pomoc inej osoby,

t e d a

v bode 1) výrokovej časti rozsudku
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,

v bode 2) výrokovej časti rozsudku
- inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe – blízkej osobe,

č í m s p á c h a lskutkom v bode 1) výroku rozsudku
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z.

skutkom v bode 2) výroku rozsudku
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z.
a súd ho
o d s u d z u j e :

Podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 38
ods. 2, 3 Trestného zákona s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. l)
Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (piatich) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje pre výkon tohto trestu do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá aj trest prepadnutia veci, a to
1 ks kuchynský celooceľový nôž o celkovej dĺžke 21 cm.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá aj ochranné protialkoholické
liečenie, ktoré podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona vykoná ambulantnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť uhradiť poškodenej Dôvere
zdravotnej poisťovni, a.s., IČO: 35 942 436, so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, zastúpenej

splnomocnenou zástupkyňou K. K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, M. D., na účet vedený
v Štátnej pokladnici číslo: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 2373479801, KS: 0058, náklady
spojené s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou vo výške 10.467,19,- eur (desaťtisíc
štyristošesťdesiatsedem eur aj devätnásť centov).

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný v úvode hlavného pojednávania výslovne prehlásil, že je vinný zo spáchania skutkov
uvedených v obžalobe. Zároveň v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h) Trestného

poriadku kladne prehlásil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, že bol
poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu
obhajcuamoholsasnímradiťospôsobeobhajoby,žerozumieprávnejkvalifikáciiskutkov,akotrestných
činov, že bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy, ktoré sa mu
kladú za vinu a že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky. Na základe uvedených

prehlásení, súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho
vyhlásenia a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu,
v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutkov sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s
výrokom o treste a náhrade škody, prípadne ochranných opatrení.

Vina obžalovaného nepochybne vyplýva z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní, tak ako aj
zo súdom prijatého vyhlásenia, že je vinný zo spáchania skutkov. Súhrn dôkazov, ktoré boli vykonané
preukazujú jeho zavinenie zo spáchania posudzovaných skutkov. Priznanie sa obžalovaného je v súlade
aj s obsahom celého ďalšieho spisového materiálu. Na základe týchto dôkazov je možné bez pochýb
vyvodiť záver, že obžalovaný sa dopustil konania, kedy inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví

a čin spáchal na chránenej osobe – blízkej osobe, čím naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty
zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Tým, že sa inému
vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, naplnil aj všetky zákonné znaky
skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona.Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že úmyselným konaním narušil záujmy
spoločnosti na ochranu zdravia ľudí a iných práv a slobôd.

Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený všeobecne. Z centrálnej evidencie priestupkov
vyplývajú dva záznamy, jeden z roku 2021 za porušenie všeobecne záväzného predpisu o bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky a druhý z roku 2023 za porušenie zákazu fajčenia. Z odpisu registra
trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ dva- krát súdne trestaný, a to v roku 1994 a 2005, a to
na podmienečné tresty odňatia slobody, pričom oba tieto odsúdenia sú zahladené a na obžalovaného

sa teda hľadí ako keby nebol odsúdený. Jeden záznam má obžalovaný aj z roku 2020 – podmienečné
zastavenie trestného stíhania so skúšobnou dobou 20 mesiacov, pričom sa obžalovaný v skúšobnej
dobe osvedčil. Zo znaleckého posudku č. 89/2023 znalca K. N. B. z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie chirurgia – traumatológia vyplynulo, že zranenia poškodenej sú z medicínskeho hľadiska
úrazom ťažkým, ktoré by bez akútnej špecializovanej liečby viedli k ťažkej ujme na zdraví a priamemu
ohrozeniu jej života, pričom obvyklý spôsob života poškodenej bol narušený závažným spôsobom

a je naďalej odkázaná čiastočne na pomoc inej osoby. Zo znaleckého posudku č. 60/2023 znalkyne
MUDr. Jany Greškovej, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vyplynulo, že ovládacie
arozpoznávacieschopnostiobžalovanéhobolivčasespáchaniaskutkovunehozmenšenénepodstatne
len pod vplyvom alkoholu. Znalkyňa u obžalovaného zistila závislosť na alkohole na rozhraní 2 – 3 štádia
podľa Jelineka a preto doporučila nariadiť obžalovanému ochrannú ambulantnú protialkoholickú liečbu.

Z výpovede svedka – poškodenej B. K. vyplynulo, že obžalovaný má 5 detí, pričom najmladší syn má
17 rokov a ostatné deti sú plnoleté a tiež to, že obžalovaný je živiteľom rodiny.

Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval v zmysle zákonných ustanovení § 34 Trestného
zákona. Otázka trestu bola posúdená aj v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko

obžalovaný spáchal dvoma samostatnými skutkami dva úmyselné trestné činy, pričom jeden z nich je
zločinom, z tohto dôvodu mu súd ukladal úhrnný trest podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona (tzv. asperačnej
zásady) podľa najprísnejšej zo zbiehajúcej trestnej činnosti, ktorou je zločin ublíženia na zdraví podľa
§ 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Súd tiež postupoval aj podľa § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona, pričom prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť, ktorou je priznanie sa obžalovaného

a prejavenie ľútosti (§ 36 písm. l) Trestného zákona). Súd neprihliadol na priťažujúcu okolnosť – bol
už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m) Trestného zákona) a to z už vyššie spomenutého dôvodu
a to, že všetky odsúdenia obžalovaného sú zahladené. Spáchanie viacerých trestných činov nie je
možné považovať v danej veci aj za priťažujúcu okolnosť (podľa § 37 písm. h) Tr. zákona), pretože
uvedená okolnosť je premietnutá do uplatnenia asperačnej zásady, keď podmieňuje použitie vyššej

trestnej sadzby v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zákona (horná hranica trestnej sadzby sa zvyšuje o 1/3-inu) a
z tohto dôvodu uvedená okolnosť v súlade s ust. § 38 ods. 1 Tr. zákona nemôže byť použitá dvakrát
v neprospech obvineného. Súd tak nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Pri prevahe poľahčujúcich
okolností sa horná hranica trestnej sadzby (5 rokov až 12 rokov), podľa ktorej sa trest ukladal, znižuje o
1/3- inu z 12 rokov na 9 rokov 8 mesiacov. V dôsledku uplatnenia asperačnej zásady sa horná hranica

upravenej trestnej sadzby zvyšuje o 1/3-inu z 9 rokov 8 mesiacov na 11 rokov 2 mesiace.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac
úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými

skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov
a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno
v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo
súdených trestných činov.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výške trestu prihliadol na všetky okolnosti prípadu, na prejavenú ľútosť
obžalovaného nad svojim konaním, na jeho uznanie viny a priznanie sa k spáchaniu činov a na celkovýpostoj obžalovaného počas celého trestného konania. Ako už bolo uvedené, obžalovaný bol doposiaľ
dva-krát súdne trestaný a raz a to v roku 2020 mu bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie,
pričom žiadne z predchádzajúcich odsúdení (resp. podmienečných zastavení trestného stíhania) na

neho nemali požadovaný nápravný vplyv, keďže sa dopustil predmetnej závažnej trestnej činnosti.
Oboch trestných činov sa pritom dopustil pod vplyvom alkoholu, pričom u obžalovaného bola zistená
aj závislosť na alkohole. Súd však nemohol neprihliadnuť aj na povahu a významne závažný spôsob
spáchania predmetného skutku (poranenie životne dôležitého orgánu, ktoré by bez odbornej lekárskej
pomoci viedli k ťažkej ujme na zdraví a priamemu ohrozeniu života poškodenej) ako aj na spôsobený

následok – ťažký úraz poškodenej kedy bol obvyklý spôsob jej života narušený závažným spôsobom.
Spáchaným skutkom tak boli spôsobené také škodlivé následky, ktoré sa zásadnejším spôsobom
prejavili na verejnom záujme chránenom trestným zákonom. Už aj vzhľadom na generálnu prevenciu je
nutnéuviesť,žetakétozávažnéprotispoločenskékonanieobžalovanéhostakzávažnýmnásledkom,nie
je možné tolerovať a nie je možné mu ani potom ukladať iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody.
Súd je toho názoru, že iný ako nepodmienečný trest v danom prípade neprichádzal do úvahy. Súd

v danom prípade nepristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu a to predovšetkým na vysokú závažnosť
posudzovaného skutku a spôsobený následok. Súd na tomto mieste poukazuje na to, že aj keď sa
obžalovaný snažil navodiť dojem, že je jediným živiteľom rodiny, tak okrem 17-ročného syna sú ostatné
jeho deti plnoleté a teda schopné sa sami živiť a takáto okolnosť nemôže byť automaticky dôvodom na
mimoriadne zníženie trestu. Súd podotýka, že primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom

dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je
jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade
nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť.
Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobeniatrestu
do pôsobenia výchovného.

Podľa znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie je u obžalovaného plne rozvinutá závislosť od
alkoholu. Je tak dôvodné uloženie ochranného protialkoholického liečenia, ktoré bude na základe
odporúčania znalkyne realizované ambulantnou formou. Obvinený spáchal súdené skutky práve pod
vplyvom alkoholu, resp. v súvislosti s jeho užívaním.

Súd zároveň obžalovaného zaradil pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre
úmyselný trestný čin.

VsúladesuplatnenýminárokmipoškodenejDôveryzdravotnejpoisťovne,a.s.aobjektívnepreukázanou
a v konaní nijakým spôsobom nerozporovanou výškou spôsobenej škody súd uložil obžalovanému aj
povinnosť uhradiť túto škodu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poškodená B.
K. na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že si žiadnu škodu a teda bolestné v konaní neuplatňuje, preto
súd o tomto jej nároku ani nerozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavenýspôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316
ods. 1 Trestného poriadku)