Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. december 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3221200635
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3221200635.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.
Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu A. B. C., narodeného XX.XX.XXXX, bytom
v D., C. XX/X, právne zastúpeného Dentons Europe CS LLP, so sídlom v Londýne, One Fleet Place 1,
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, konajúcej prostredníctvom svojej organizačnej
zložky Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, so sídlom v Bratislave, Bottova 2, IČO: 36 861

391, za ktorú koná B. E. F., proti žalovanému Slovenskej republike, zastúpenej Generálnou prokuratúrou
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štúrova 2, IČO 00 166 481, o náhradu škody, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 21C/27/2021-196 zo dňa 20. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy

31 150,- eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 01.02.2021 do zaplatenia titulom náhrady škody
spočívajúcej v nemajetkovej ujme spôsobenej pri výkone verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z., ktorá bola žalobcovi spôsobená nezákonným trestným stíhaním a nezákonnými rozhodnutiami
príslušného vyšetrovateľa a prokurátora v trestnom konaní, nezákonným uznesením o vznesení
obvinenia a nezákonným podaním obžaloby na žalobcu (výrok I.) a žalovanému nepriznal náhradu trov
konania (výrok II.). Súd rozhodol podľa čl. 46 ods.1, 3, čl. 19, čl. 51 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36

ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, § 3 ods. 1,2, § 4 ods. 1 písm. f), § 5 ods. 1, § 15 ods. 1, § 17
ods. 1 až 3, § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a § 420 ods. 1, 2, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že predpoklad existencie
nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci bol naplnený. Týmto nezákonným rozhodnutím bolo
uznesenie o vznesení obvinenia žalobcovi dňa 27.07.2015 v trestnom konaní vedenom pod ČVS: E./

G., pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona a prečin ohovárania podľa § 373
ods. 1 Trestného zákona. Sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia prokurátor Okresnej
prokuratúry Bánovce nad Bebravou uznesením sp.zn. PV XXX/XX/XXXX-39 zo dňa 18.09.2015 ako
nedôvodnú zamietol a podal na žalobcu dňa 15.11.2016 obžalobu pre prečin krivého obvinenia podľa
§ 345 ods. 1 Trestného zákona a prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona. Okresný
súd Bánovce nad Bebravou uznesením č.k. 3T/22/2017-1001 zo dňa 30.10.2019 trestnú vec postúpil

Okresnému úradu Považská Bystrica z dôvodu, že skutok by mal byť prejednaný ako priestupok voči
občianskemu spolunažívaniu.

3. Súd prvej inštancie preto ďalej skúmal vznik nemajetkovej ujmy u žalobcu a posudzoval dôsledky,
ktoré mali žalobcovi vzniknúť len v dôsledku uvedeného nezákonného rozhodnutia a nie v dôsledku
všetkých trestných konaní, ktorých bol žalobca účastníkom. Súd prvej inštancie nemal pochybnosť

o tom, že priebeh tohto trestného stíhania a jeho samotná existencia mali dosah na osobnú sféru
žalobcu, najmä v tom zmysle, že žalobca musel akceptovať realizované úkony a zúčastňovať saich. Trestné stíhanie s potenciálnou hrozbou trestu na jeho konci môže zasiahnuť do života človeka
závažným spôsobom, môže mať dosah na ľudský život, integritu človeka, jeho ľudskú dôstojnosť a
slobodu. Dôležitá je povaha trestnej veci, o ktorú v tomto prípade išlo. Súd prvej inštancie poukázal

na to, že žalobca napísal dňa 26.03.2014 list predsedníčke Okresného súdu Považská Bystrica, v
ktorom obvinil sudcu B. B. z korupčnej činnosti a spojenia s mafiánskymi štruktúrami. Z dokazovania
vyplynulo, že tomuto predchádzalo trestné oznámenie žalobcu na B. B. pre podozrenie zo spáchania
trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, pretože ho nezákonným rozhodnutím vzal
do väzby, táto vec bola odmietnutá príslušným vyšetrovateľom dňa 31.07.2014 uznesením ČVS:E./

G.. B. B. podal v súvislosti s listom predsedníčke súdu trestné oznámenie, na základe ktorého začal
príslušný vyšetrovateľ konať 12.05.2014. Podľa vyjadrenia samotného žalobcu si bol vedomý toho,
že trestná činnosť, ktorej sa mal B. B. dopustiť a na ktorú upozornil predsedníčku okresného súdu,
je premlčaná, teda nechcel mu privodiť trestné stíhanie. Viackrát sa žalobca vyjadril v tom zmysle,
že dôvodom napísania listu boli opakované výzvy verejných činiteľov smerujúce k občanom, aby
upozorňovali na korupčnú trestnú činnosť. Súd prvej inštancie mal za to, že spoluúčasť občanov pri

objasňovaní korupčnej trestnej činnosti u kohokoľvek má zásadný význam, ale pokiaľ občan na prípadnú
korupčnú činnosť upozorní, mal by mať aspoň nejaké dôkazy k svojim tvrdeniam. Žalobca upozornil
na trestnú činnosť B. B. trestným oznámením na jeho osobu, ale orgány činné v trestnom konaní trestnú
činnosť B. B. nezistili. Zostávalo otázkou, aký dôvod malo písomné oznámenie žalobcu smerujúce k
predsedníčke súdu, ktoré nebolo podložené žiadnymi dôkazmi a ktorým sa žalobca domáhal iných,

bližšie nešpecifikovaných opatrení zo strany predsedníčky smerujúcich k B. B.. Ak žalobca tvrdil,
že sporné trestné stíhanie jeho osoby bolo účelové a šikanózne, súd prvej inštancie poukázal na to,
že pokiaľ by žalobca nenapísal predmetný list, k žiadnemu trestnému konaniu by nedošlo. Súd prvej
inštancie vzal do úvahy, že trestné stíhanie, ktoré prebehlo, vzhľadom na malú závažnosť trestného činu
nemalo mať za následok prípadný trest odňatia slobody, nebolo jeho súčasťou obmedzenia osobnej

slobodyžalobcu,čiužprípadnýmzadržanímaleboväzobnýmstíhaním,nebolirealizovanéúkonyvrámci
prípravného konania, ktoré by zásadne obmedzili aj členov rodiny žalobcu, ako je domová prehliadka
a iné.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca poukazoval na to,

že sporné trestné stíhanie a celkovo všetky vykonštruované konania od r. 2000 smerujúce k jeho
osobe a k jeho rodine mali za následok značnú ujmu v rodinnom, osobnom, pracovnom živote,
negatívne sa podpísali na jeho zdravotnom stave. Žalobca opakovane poukazoval na to, že všetko sa
začalo jeho zmanipulovaným a nespravodlivým odsúdením Okresným súdom Trenčín v konaní sp.zn.
5T/444/2001 a že nemajetková ujma vznikla v dôsledku toho, čo sa v jeho živote dialo v súvislosti

s jeho kriminalizáciou zo strany B. B.. Žalobca, vypočutí svedkovia a členovia jeho rodiny zhodne
uvádzali, že zásadným negatívnym spôsobom na ich rodinný život vplývala medializácia celého prípadu,
opakované medializované vyjadrenia B. B. na adresu žalobcu, aj také, v ktorých ich nazývala zločincom.
So situáciou sa ťažko vyrovnávala manželka žalobcu, ktorá uviedla v konaní sp.zn. 9T/36/2017, že
žalobca mal zabezpečené listinné dôkazy a svedecké výpovede o tom, že orgány činné v trestnom

konaní nevykonávali svoju prácu tak ako mali, preto písal listy všetkým inštitúciám, ktoré sa zaoberajú
spravodlivosťou, chcela poukázať na korupciu, na nezákonnosti páchané aj na jej osobe. Mala za to, že
všetky konania predstavujú jeden celok a jeden obraz z jedného skutku, ktorý je riešený na viacerých
súdoch, v skutočnosti ide len o jeden skutok. Pokiaľ ide o sporné trestné stíhanie, opätovne žila v
presvedčení, že sudca B. dá zase manžela do väzby, dennodenne sa bála o deti, situáciu nezvládala.

Žalobca poukazoval na to, že traumatizované boli aj jeho deti, dcére sa deti vysmievali v škole, syn
nezvládal situáciu, ukončil štúdium. Pokiaľ ide o podnikateľský život vďaka širokej medializácii, najmä
B. B., sa zle podnikalo, bola to zlá reklama. Prišli o rezervácie, ľudia chodili menej, prišli o veľa
finančných prostriedkov. Súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol, že emócie žalobcu a členov jeho
rodiny posudzoval z toho pohľadu, že všetko sa začalo už v r. 2000. Žalobca sa množstvom prostriedkov

snažil získať spravodlivé rozhodnutie, poukázať na nezákonnú a korupčnú činnosť zúčastnených
subjektov v policajných a súdnych zložkách. Žalobca mal za to, že protiprávneho konania voči nemu a aj
voči celej rodine sa dopustili mnohé policajné zložky, prokuratúra a aj najvyššie postavení predstavitelia
Ministerstva vnútra SR na objednávku mafie a B. B. a B. B.. Všetko toto sa výrazne podpísalo na jeho
zdraví, stratil priateľov, rodinu, súrodencov, išlo o nekonečné výsluchy, súdne trovy boli obrovské. Prežil

podľa jeho záverečného vyjadrenia v konaní 22 rokov účelového týrania, jeho 6-ročný syn v minulosti
videl brutalitu najväčšieho zrna, keď ho policajti pred jeho zrakom bezdôvodne bili. Všetky tieto útrapy v
zásade súd prvej inštancie nespochybnil, ale dospel k záveru, že neboli v priamej príčinnej súvislosti so
sporným trestným stíhaním, ale boli v priamej príčinnej súvislosti s konaním Okresného súdu Trenčínsp.zn. 5T/444/2001. Súbežne so sporným trestným konaním prebiehalo trestné konanie voči žalobcovi
skončené rozsudkom zo dňa 31.08.2021 Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 9T/36/2017, ktorým bol
žalobca uznaný vinným z prečinu krivého obvinenia. Spúšťačom tohto trestného stíhania bol list žalobcu

zo dňa 09.01.2013 týkajúci sa oznámenia, že B. C. B. mala od E. H. prijať úplatok v trestnej veci vedenej
pod. sp.zn. 5T/444/2001 v sume 4 mil. SK. Mnohé mediálne vyjadrenia B. B. mohli súvisieť práve
s konaním, ktoré sa týkalo jej osoby. Súd prvej inštancie uviedol, že nebolo spomenuté, že mediálne
vystupoval B. B.. Súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ je všetko jedným celkom so začiatkom
v r. 2000, čo takto prezentuje aj žalobca, potom zjavne nie je správne domáhať sa náhrady škody,

prípadne nemajetkovej ujmy, ktorá má rovnaký skutkový základ vo viacerých samostatných konaniach.
Podstatné ale bolo, že opísané následky sa nepodarilo dať žalobcovi do priamej príčinnej súvislosti
so sporným trestným stíhaním, ktoré sa začalo na základe trestného oznámenia B. B.. Súd prvej
inštancie v súvislosti so vzťahom príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou
poukázal na závery súdnej praxe (R/21/1992, rozsudok NS SR z 30.06.2010 sp. zn. 5Cdo/126/2009,
uznesenie NS SR z 31.01.2012 sp. zn. 6MCdo/11/2010, uznesenie NS SR z 30.04.2011 sp. zn.

6Cdo/103/2011, rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/313/2009 z 24.02.2011, uznesenie ÚS SR zo dňa
16.12.2008, sp. zn. II. ÚS 467/08). Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že hoci v prípade vzniku škody
postupom orgánov verejnej moci má štát objektívnu zodpovednosť a v prípade trestného stíhania so
záverom, ktorý neznamená uznanie viny stíhaného človeka prakticky absolútnu zodpovednosť, aj v
takomto prípade musia byť splnené všetky predpoklady k úspešnému uplatneniu nároku na náhradu

škody, prípadne nemajetkovej ujmy. Súd prvej inštancie uzavrel, že samotné trestné stíhanie vyvolané
B. B. nespôsobilo ujmu žalobcovi tak zásadnú, aby bolo potrebné pristúpiť k finančnej satisfakcii.
Zákon presne stanovuje, ako sa pristupuje k náhrade nemajetkovej ujmy a predpokladá v prípade
menej intenzívnej ujmy morálnu satisfakciu spočívajúcu v konštatovaní porušenia konkrétne určeného
práva. Túto možnosť žalobca vôbec nebral do úvahy a takéhoto konštatovania sa nedomáhal. Závažné

následky v osobnostnej sfére tak podľa dokazovania, ako tvrdenia samotného žalobcu, boli dôsledkom
viacerých udalostí, viacerých konaní, pričom žalobca nedokázal špecifikovať, oddeliť tú časť psychickej
ujmy, tú časť podnikateľských strát, ktoré by boli dôsledkom výhrade sporného trestného stíhania.
Pretože popisovaná ujma nebola v príčinnej súvislosti so sporným konaním, nebol tak naplnený jeden
zo základných predpokladov úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy.

Ohľadom podnikateľských strát súvisiacich s rušením poriadaných akcií u žalobcu, tieto straty sú podľa
súdu prvej inštancie vyjadriteľné v peniazoch, a prakticky ide o ušlý zisk, ktorý však žalobca sa ani
nepokúsil vyčísliť a z evidenčných pomôcok súd prvej inštancie zistil, že náhrady škody v súvislosti
s obdobnými udalosťami sa samostatne domáha syn žalobcu, I. B. v konaní pred Okresným súdom
Považská Bystrica sp.zn. 14C/37/2021. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol.

O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 522 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol
v konaní úspešnou stranou, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatňoval.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365

ods. 1 písm. f), h) CSP a navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že
žalobcovi prizná uplatnený nárok vo výške 31 150,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od
01.02.2021 do zaplatenia a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania. Žalobca tvrdil, že medzi
nezákonným rozhodnutím a vznikom nemajetkovej ujmy existuje príčinná súvislosť. Žalobca netvrdil,
že nemajetková ujma, ktorú utrpel, má pôvod v trestnom stíhaní začatom v roku 2000. Po skončení

pôvodného trestného stíhania z roku 2000 sa životná situácia žalobcu a jeho rodiny stabilizovala, pričom
začatie nového trestného stíhania a vznesenie obvinenia v roku 2015 na základe trestného oznámenia
B. B. v žalobcovi a jeho blízkych znovu „ožili“ spomienky a obavy, ktorým musel čeliť pred 15 rokmi.
Podľa žalobcu z dôkazov vykonaných na pojednávaní vyplýva jasné rozlíšenie medzi trestným stíhaním
z roku 2000 a trestným stíhaním z roku 2015 z hľadiska dopadov na život žalobcu a jeho rodiny. Žalobca

mal za to, že záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní príčinnej súvislosti medzi nezákonným trestným
stíhaním žalobcu a vznikom nemajetkovej ujmy nemá oporu v judikatúre a je v rozpore s ustáleným
skutkovým stavom po vykonanom dokazovaní. Poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa
21.10.2020 sp.zn. 4Cdo/130/2020, sp.zn. 6MCdo/11/2010 zo dňa 30.01.2012, sp.zn. 4Cdo/54/2020
zo dňa 21.10.2020, sp.zn. 2Cdo/129/2019 zo dňa 28.07.2022. Žalobca považoval rozsudok súdu prvej

inštancie za vnútorne rozporný, nakoľko súd žalobu zamietol najmä z dôvodu, že medzi vznikom
nemajetkovej ujmy a nezákonným rozhodnutím nevidel príčinnú súvislosť a napriek tomu konštatoval,
že trestné stíhanie vyvolané B. B. mu nespôsobilo ujmu tak závažnú, aby bolo potrebné pristúpiť
k finančnej satisfakcii. Poukázal na skutkovú a právnu podobnosť s konaním vedeným pred Okresnýmsúdom Trenčín, sp.zn. 14C/37/2021 vo veci jeho syna, v ktorej dospel Okresný súd k odlišnému záveru.
Žalobca mal za to, že okolnosti jeho trestného stíhania odôvodňujú priznanie náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch, pričom poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 6Cdo/44/2017 zo dňa 21.06.2018 a uznesenie

NS SR 4Cdo/125/2019 zo dňa 27.08.2019. Žalobca zároveň dodal, že v prípade náhrady nemajetkovej
ujmy sa uhrádzajú aj úroky z omeškania. Žalobca poukázal na vykonané dôkazy – písomné vyjadrenia
viacerých osôb, ktoré zrušili plánované akcie v jeho reštaurácii z dôvodu vedenia predmetného trestného
stíhania. Nezákonné rozhodnutie malo konkrétne negatívne dopady na jeho spoločenské uplatnenie, na
jeho dobrú povesť v podnikaní.

6. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že otázka príčinnej súvislosti medzi určitým
protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Žalobca vo svojich vyjadreniach
uvádzal,ževšetkozačalojehozmanipulovanýmanespravodlivýmodsúdenímOkresnýmsúdomTrenčín
v konaní vedenom pod sp.zn. 5T/444/2001. Celkovo všetky vykonštruované konania od roku 2000
smerujúce k jeho osobe a k jeho rodine mali za následok značnú ujmu v rodinnom, osobnom, pracovnom

živote a podpísali sa aj na jeho zdravotnom stave. Rovnako aj vypočutí svedkovia, členovia jeho rodiny, v
zásade zhodne uvádzali, že zásadným negatívnym spôsobom na ich rodinný život vplývala medializácia
celého prípadu, opakované medializované vyjadrenia B. B. na adresu žalobcu, aj také, v ktorých ich
nazývala zločincom a súviseli práve s konaním vedeným v roku 2000. Podľa žalovaného vzhľadom
na uvedené súd prvej inštancie správne posúdil nedostatok príčinnej súvislosti s predmetným trestným

stíhaním, ktoré začalo na základe trestného oznámenia B. B.. Podľa žalovaného dôležitým je to, že
jednoznačne musí byť preukázané, že ak by nebolo nezákonného rozhodnutia, ku škode by nebolo
bývalo došlo. V danom prípade nastali viaceré skutočnosti, ktoré pôsobili v prípade žalobcu na škodlivý
následok,jednakišlookonanievedenénaOkresnomsúdeTrenčínsp.zn.5T/444/2001,naktoréžalobca
poukazoval ako na to, odkiaľ označuje začiatok vzniku ujmy, ale podľa jeho výpovede aj jeho neustála

medializácia celého prípadu ako aj opakované medializované vyjadrenia B. B.. Predmetom tohto
konania však bola škoda, ktorá mala vzniknúť žalobcovi v dôsledku vydaného uznesenia o vznesení
obvinenia zo dňa 27.07.2015 vedenom pod ČVS: E./G., pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods.
1 Trestného zákona a prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona, ktorý sa týkal zaslania
listu predsedníčka Okresného súdu Považská Bystrica, kde mal údajne lživo obviniť sudcu Okresného

súdu Považská Bystrica z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa. V predmetnom konaní
žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že práve postupom orgánov činných v trestnom konaní vznikli
následkyvjehosúkromnomživote,prípadnevspoločenskomživote.Priznanienemajetkovejujmypritom
nemôže vychádzať iba z abstraktných tvrdení a subjektívnych pocitov žalobcu. Žalovaný mal za to, že
súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že samotné trestné stíhanie vyvolané B. B. nespôsobil

ujmu žalobcovi tak zásadnú, aby bolo potrebné pristúpiť k finančnej satisfakcii. Zákon presne stanovuje,
ako sa pristupuje k náhrade nemajetkovej ujmy a predpokladá v prípade menej intenzívnej ujmy morálnu
satisfakciu spočívajúcu v konštatovaní porušenia konkrétne určeného práva. Túto možnosť žalobca
vôbec nebral do úvahy a takéhoto konštatovania sa nedomáhal. Závažné následky v osobnostnej sfére
takpodľadokazovania,akoajtvrdeniasamotnéhožalobcu,bolidôsledkomviacerýchudalostí,viacerých

konaní, pričom žalobca nedokázal špecifikovať, oddeliť tú časť psychickej ujmy, tú časť podnikateľských
strát, ktoré by boli dôsledkom výhradne sporného trestného stíhania. Vzhľadom na uvedené rozsudok
súdu prvej inštancie považoval za súladný so zákonom a navrhol odvolaciemu súdu ho ako vecne
správny potvrdiť.

7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (v podanej replike) uviedol, že nemajetková ujma by
v jeho sfére nevznikla bez toho, aby bol žalobca nezákonne trestné stíhaný na základe uznesenia
o vznesení obvinenia zo dňa 27.07.2015. Zdôraznil, že musel počas ostatných 20 rokov strpieť
niekoľko účelových, nezákonných trestných stíhaní. Podľa žalobcu akékoľvek nezákonné trestné

stíhanie nevinnej osoby je neprípustné a musí byť kompenzované práve mechanizmom podľa zákona č.
514/2003 Z.z. a je pritom irelevantné, či takýchto nezákonných trestných stíhaní bolo viacero alebo len
jedno. Nemajetková ujma totiž vzniká obvinenému bez ďalšieho v prípade, ak toto obvinenie spočívalo
vo fabrikovaných dôkazoch a podozrenie zo spáchania trestného činu bolo vyvrátené. Argument
žalovaného o tom, že žalobca bol trestne stíhaný vo viacerých prípadoch, a preto nie je možné s

určitosťoupovedať,ktoráujmamuvzniklavpríčinnejsúvislosti,sktorýmnezákonnýmtrestnýmstíhaním,
považoval žalobca za alibistické, nespravodlivé, bez citu pre elementárnu spravodlivosť a zodpovednosť
žalovaného za svoje nezákonné rozhodnutia. Podľa žalobcu súd prvej inštancie správne posúdil, že
došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, pričom každé nezákonné rozhodnutie spôsobujúce trestnéstíhanie osoby treba považovať za rozhodnutie zasahujúce do osobnostných práv trestne stíhanej
osoby. Súd sa však dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď urobil záver o nenaplnení príčinnej
súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Rovnako ako rozsudok súdu prvej inštancie

považoval žalobca aj vyjadrenie žalovaného za vnútorne rozporné, nakoľko na jednej strane žalovaný
tvrdí, že v prípade žalobcu nebola naplnená príčinná súvislosť ako jeden z hlavných hmotnoprávnych
predpokladovanadruhejstranepovažujekonštatovanieporušeniaprávazadostatočnýspôsobnáhrady
nemajetkovejujmy.Podľažalobcubolivšetkyhmotnoprávnepredpokladynanáhradunemajetkovejujmy
naplnené, žalobca bol šikanóznym spôsobom trestne stíhaný na základe vykonštruovaných skutočností,

pričom toto trestné stíhanie sa skončilo inak ako jeho právoplatným odsúdením. Nezákonné trestné
stíhanie malo na žalobcu nepriaznivý vplyv v jeho osobnom, rodinnom, pracovnom živote a samotné
konštatovanie porušenia práva nepovažoval za dostatočné. Samotný fakt, že išlo o vedenie trestného
konania voči žalobcovi, čo predstavuje najsilnejší zásah do práva a slobôd osoby, ako aj následná
medializácia predmetného trestného stíhania jednoznačne odôvodňujú priznanie náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch. Považoval za neprípustné tvrdiť, že hlavnou príčinou vzniku nemajetkovej ujmy

žalobcu je jeho prvé trestné stíhanie, ktoré bolo medzičasom ukončené úplným oslobodením žalobcu
spod obžaloby po povolenej obce nové konania. Každé ďalšie nezákonné trestné stíhanie však
pokračovalo spôsobovaní nemajetkovej ujmy. Trestné stíhanie, ktoré je aj predmetom tohto konania,
bránilo žalobcovi očistiť svoje meno, spôsobilo mu následky v osobnom, pracovnom a rodinnom živote.

8. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (v podanej duplike) uviedol, že v danej veci nie je splnená
podmienka existencie nesprávneho úradného postupu a existencia nezákonného rozhodnutia zo strany
žalovaného a žalobca nepreukázal ani existenciu jeho nemajetkovej ujmy a nadväzne na to príčinnej

súvislosti medzi uplatnenou škody no a nesprávnym úradným postupom. Podľa žalovaného sa súd prvej
inštancie vo svojom rozhodnutí riadne a podrobne vysporiadal s vykonanými dôkazmi, podrobne zistil
stav veci a rozhodol v súlade so zákonom. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť.

9. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

10. Vychádzajúc z podaného odvolania žalobca namietal nesprávne skutkové a právne závery súdu
prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, čím uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody
uvedené v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

11. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe
súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne prihliada na
skutočnosti,ktorébolipreukázané,alebovyplynulizprednesovúčastníkov.Nesprávneskutkovézistenia
môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť,

zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

12. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Zo skutkového hľadiska bolo pred súdom prvej inštancie preukázané, že vyšetrovateľ národnej
protikorupčnej jednotky expozitúry Západ Prezídia Policajného zboru, pracovisko Trenčín vzniesol

žalobcovi dňa 27.07.2015 obvinenie pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona
a prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 26.03.2014
zaslal predsedníčke Okresného súdu Považská Bystrica B. J. K. list, ktorým žalobca lživo obvinil sudcu
Okresného súdu Považská Bystrica B. I. B. z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa§ 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005, a to uvedením údajov o tom, že
B. I. B. mal v presne nezistenú dobu, na objednávku E. H., „bossa“ zločineckej skupiny „L.“ ako
miestne nepríslušný sudca pre prípravné konanie, rozhodovať o väzobnom stíhaní páchateľa, a to

spoukazomnaobjednávkuzločineckejskupinyamotiváciourodinnýchväzieb,pričomobvinenýoB.I.B.
oznámil nepravdivé údaje, spôsobilé ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov a poškodiť ho v zamestnaní,
konkrétne, označil ho za člena organizovanej zločineckej skupiny a nazval ho „rodinným sudcom“
E. H., rodinne previazaným na E. a M. H.. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou
uznesením zo dňa 18.09.2015 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol ako nedôvodnú

sťažnosť žalobcu ako obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 27.07.2015. Následne
dňa 15.11.2016 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou na žalobcu obžalobu pre
prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona a prečin ohovárania podľa § 373 ods.
1 Trestného zákona.

14. Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením č.k. 3T/22/2017-1001 zo dňa 30.10.2019 podľa §

280 ods. 2 Trestného poriadku postúpil trestnú vec vedenú na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou
pod sp.zn. 3T/22/2017 proti žalobcovi ako obžalovanému pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom ohovárania podľa § 373
ods. 1 Trestného zákona Okresnému úradu Považská Bystrica, pretože výsledky konania preukazujú,
že skutok mal byť prejednaný ako priestupok. Okresný úrad Považská Bystrica, odbor všeobecnej

vnútornej správy dňa 13.05.2020 žalobcu upovedomil o tom, že vec priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, zo spáchania ktorého bol žalobca
podozrivý, podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch dňa 12.05.2020 odložil, nakoľko došlé
oznámenie neodôvodňovalo začatie konania o priestupkoch.

15. Žalobca listom zo dňa 28.08.2020 požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, na ktorý mu žalovaný listom zo dňa 12.01.2021

oznámil, že ním uplatnený nárok ani čiastočne neuspokojí.

16. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal splnením predpokladov vzniku nároku
žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dospel k správnemu
záveru o existencii nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci, ktorým bolo uznesenie o vznesení

obvinenia žalobcovi dňa 27.07.2015 v trestnom konaní vedenom pod ČVS: E./G. pre prečin krivého
obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona a prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 Trestného
zákona. Pri konštatovaní tohto záveru súd prvej inštancie správne poukazoval na nálezy Ústavného
súdu v bodoch 41. a 42. odôvodnenia rozhodnutia. Ohľadom tohto záveru aj odvolací súd poukazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/183/2009, zo dňa 31.11.2009, podľa ktorého za ústavne

konformný treba považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, postúpenie veci
inému orgánu, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní
trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania
a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o postúpení veci inému orgánu

trestné konanie končí. To znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a
vznesení obvinenia, a zrušenie takéhoto rozhodnutia sa zároveň z tohto dôvodu stáva bezpredmetným
(nadbytočným). Postúpenie veci inému orgánu z dôvodu, že výsledky trestného (prípravného) konania
ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu
sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení

obvinenia. Trestné stíhanie žalobcu ako obvineného, resp. obžalovaného trvalo v období od 27.07.2015
do 30.10.2019 (ďalej aj ako rozhodné obdobie).

17. Po zistení existencie nezákonného rozhodnutia sa následne súd prvej inštancie venoval skúmaniu
vzniku nemajetkovej ujmy u žalobcu. Súd prvej inštancie v bode 57. odôvodnenia uviedol, že sa

nezaoberalsúhrnomvšetkýchtrestnýchkonaní,ktorýchbolžalobcaúčastníkom.Vtomtosmereodvolací
súd vyhodnotil ako dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, podľa ktorej bolo povinnosťou súdu skúmať
vplyv jednotlivých trestných stíhaní na postavenie žalobcu v spoločnosti. Súd prvej inštancie mal podľa
názoru odvolacieho súdu zistiť všetky trestné stíhania, ktoré boli voči žalobcovi v rozhodnom obdobívedené, či bol v rozhodnom období alebo pred ním žalobca odsúdený za spáchaný trestný čin, zistiť
závažnosť trestných činov, z ktorých bol obvinený alebo za ktoré bol odsúdený, a vyhodnotiť mieru
vplyvu tohto trestného stíhania k zisteným ostatným trestným stíhaniam a odsúdeniam na osobnú sféru

žalobcu a zistenú nemajetkovú ujmu žalobcu. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že neposudzoval kontext
celej trestnej veci, ktorá sa podľa žalobcu začala už v roku 2000 trestným stíhaním, no z trestnej
veci vedenej Okresným súdom Trenčín pod sp.zn. 5T/444/2001 bolo potrebné zohľadniť skutočnosť,
že v rozhodnom období bol za prejednávaný skutok žalobca považovaný za právoplatne odsúdeného
(obnova uvedeného konania a následné oslobodenie žalobcu spod obžaloby nastali približne až rok po

uplynutí rozhodného obdobia). Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že bolo potrebné posúdiť dôsledky
len tohto konania, ktorý záver je síce správny, avšak v dôsledku vedenia viacerých trestných stíhaní
a odsúdení v rozhodnom období toto posúdenie malo nastať po vyhodnotení jeho vplyvu k vplyvu
ostatných trestných stíhaní a odsúdení na žalobcom uvádzané dôsledky v jeho osobnom živote.

18. V danom prípade súd prvej inštancie konštatoval, že priebeh trestného stíhania mal dosah na

osobnú sféru žalobcu, keď žalobca musel akceptovať realizované úkony a zúčastňovať sa ich, pričom
žalobca čelil potenciálnej hrozbe trestu. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, žalobca bol stíhaný pre
trestné činy (prečiny), ktorých závažnosť bola malá a nemali by mať za následok prípadný trest odňatia
slobody, nebola obmedzená jeho osobná sloboda, žalobca nebol vzatý do väzby ani nebol zadržaný
a nerealizovali sa v rámci prípravného konania úkony, ktoré by zásadne obmedzili žalobcu a členov jeho

rodiny (napr. domová prehliadka).

19. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie žalobcom tvrdené útrapy v zásade nespochybnil,
ale dospel k záveru, že neboli v priamej príčinnej súvislosti so sporným trestným stíhaním, ale boli
vpriamejpríčinnejsúvislostiskonanímOkresnéhosúduTrenčínsp.zn.5T/444/2001.Súdprvejinštancie

uzavrel, že pokiaľ je podľa žalobcu všetko jedným celkom so začiatkom v roku 2000, potom zjavne
nie je správne domáhať sa náhrady škody, prípadne nemajetkovej ujmy, ktorá má rovnaký skutkový
základ, vo viacerých konaniach. Podľa súdu prvej inštancie rozhodným bolo, že žalobcovi sa nepodarilo
dať opísané následky do priamej príčinnej súvislosti so sporným trestný stíhaním, ktoré sa začalo
na základe trestného oznámenia B. B.. K tomuto záveru odvolací uvádza, že príčinou vzniku škody

je len také konanie, bez ktorého by následok nevznikol, avšak vzhľadom na kumuláciu vedených
viacerých trestných stíhaní a existenciu odsúdení u žalobcu v rozhodnom období, postačovalo, ak
predmetné trestné stíhanie bolo jednou z príčin, ktorej mieru značnosti a dôležitosti k vniknutej ujme
bolo potrebné zo strany súdu vyhodnotiť. Pokiaľ by súd prvej inštancie za danej situácie žiadal od
žalobcu, aby špecifikoval a preukázal, akú konkrétnu ujmu mu v osobnej, rodinnej, pracovnej, psychickej

oblasti spôsobilo jedno konkrétne trestné stíhanie z viacerých a akú inú konkrétnu ujmu v osobnej,
rodinnej, pracovnej, psychickej oblasti mu spôsobilo iné súčasne vedené trestné stíhanie prípadne
odsúdenie, žalobcu by tým zaťažil nesplniteľným dôkazným bremenom. Z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 4Cdo/125/2019 zo dňa 27.08.2019 vyplýva, že nemajetková ujma vzniká samotným
porušením základných práv a slobôd fyzickej osoby nezákonným rozhodnutím. Ide o stav mysle, ktorý

sa preukazuje empaticky, vcítením sa do pozície trestne stíhaného človeka a závažnosť ujmy by nemala
byť bagatelizovaná. Každé trestné stíhanie negatívne ovplyvňuje spoločenský, pracovný a osobný život
stíhanej osoby a je spôsobilé vyvolať vznik nemajetkovej ujmy, ak sa preukáže jeho nezákonnosť.
V tomto prípade bolo preto potrebné, aby súd prvej inštancie zistil, aká ujma bola žalobcovi v dôsledku
vedených trestných stíhaní a odsúdení spôsobená v osobnej, rodinnej, pracovnej, psychickej oblasti

v rozhodnom období, akou mierou sa na tejto ujme podieľalo predmetné trestné stíhanie s ohľadom
na ostatné vedené trestné stíhania a odsúdenia. Až po tomto zistení a vyhodnotení týchto okolností by
mal súd prvej inštancie pristúpiť k posúdeniu, aká forma zadosťučinenia bude vzhľadom na spôsobenú
ujmu pre žalobcu primeraná, t.j. či by postačovalo konštatovanie porušenia práva, alebo túto ujmu nie
je možné uspokojiť inak ako peňažne.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu bola rovnako dôvodná aj odvolacia námietka o vnútornej rozpornosti
odôvodnenia rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia, keď na jednej strane bolo konštatované, že zistené útrapy žalobcu neboli v priamej príčinnej
súvislosti so sporným trestným stíhaním, ale boli v priamej príčinnej súvislosti s konaním Okresného

súdu Trenčín sp.zn. 5T/444/2001 a na druhej strane v bode 61. odôvodnenia súd prvej inštancie
uzavrel, že samotné trestné stíhanie vyvolané B. B. nespôsobilo žalobcovi ujmu tak závažnú, aby bolo
potrebné pristúpiť k finančnej satisfakcii. Napriek tomu, že súd prvej inštancie uviedol, že závažné
následky v osobnostnej sfére žalobcu boli dôsledkom viacerých udalostí, viacerých konaní, mieruakou sa na týchto dôsledkoch podieľalo predmetné trestné stíhanie súd prvej inštancie nevyhodnotil
a žalobcu zaťažil v tomto prípade súbehu viacerých trestných stíhaní a odsúdení neprimeraným
dôkaznýmbremenom,keďpožadovalodžalobcukonkretizáciuzásahovdoosobnej,rodinnej,pracovnej,

psychickej oblasti výlučne v dôsledku tohto konkrétneho trestného stíhania.

21. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie danú vec nesprávne
právne posúdil, keď zmätočne vyhodnotil splnenie podmienok pre priznanie náhrady nemajetkovej
ujmy s tým, že nezistil príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou ujmou žalobcu

a zároveň zistil, že samotné trestné stíhanie nespôsobilo žalobcovi ujmu tak závažnú, aby bolo potrebné
pristúpiť k finančnej satisfakcii. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec
mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP.

22. V ďalšom konaní súd prvej inštancie posúdi vec v naznačenom smere, zistí, aké trestné stíhania boli
v rozhodnom období voči žalobcovi vedené, či bol žalobca v rozhodnom období odsúdený, zistí dĺžku

trvania uvedených konaní a závažnosť trestných činov, z ktorých bol žalobca obvinený a za ktoré bol
odsúdený. Následne súd prvej inštancie vyhodnotí mieru, akou sa predmetné trestné stíhanie podieľalo
navniknutejujmežalobcuvjehoosobnom,rodinnomapracovnomživotevovzťahukostatnýmvedeným
trestným stíhaniam a odsúdeniam. Až po vyhodnotení tejto miery bude možné zo strany súdu pristúpiť
k posúdeniu zadosťučinenia, ktoré by bolo dostatočné a vo veci na základe zisteného stavu rozhodnúť.

23. O trovách konania vrátane tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom
rozhodnutí vo veci (§ 396 ods. 3 CSP).

24. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).