Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/143/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714206393
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová, st.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1714206393.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej st. a členov

senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: K.. R. L.,
T.., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, F., zast. JUDr. Pavlom Čičmancom, advokátom so sídlom
Prievozská 14/A Bratislava, proti žalovanej: K.. K. L., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, T.,
zast. Advokátskou kanceláriou Michala Záthureckého, s.r.o., so sídlom Kláry Jarunkovej 4, Banská
Bystrica, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobcu a žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 1. júna 2022 č.k. 37C/187/2014-930, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal: 1-izbový byt
č. 0, nachádzajúci sa na L. G. U. F., vchod č. X, na prízemí bytového domu so súp. č. XXX, postavenom
na parcele reg. „. V. č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom v F., katastrálnym
odborom pre k. ú L.É. Y., spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach
domu vo veľkosti 182/10000 a spoluvlastnícky podiel k pozemku zastavanému bytovým domom súp.
č. XXX a dvoru, pozemok reg. „. V. parc. č. XXXX vo výmere 556 m2, osobné motorové vozidlo Kia

Sportage, EČV: F., rok výroby 2009, obchodný podiel v spoločnosti agentúra LEXIS s.r.o., so sídlom
Sládkovičova 1 Bratislava, IČO: 35 834 897.
Do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal: 3-izbový byt č. XX, nachádzajúci sa na Y. G. U. T., vchod
č. XX, na X. n. p. bytového domu so súp. č. XXXX, postavenom na parc. reg. „. V. č. XXXX/XX,
zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom T., katastrálnym odborom pre k.ú. T., spolu so
spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti podielu
4475/100000, zariadenie bytu v T.: kožená trojmiestna sedačka olivovej farby, dvojmiestna sedačka

olivovej farby, jednomiestna sedačka olivovej farby, drevený stolík so skleneným povrchom, drevený
písací stôl tmavohnedej farby, drevená knižnica tmavohnedej farby, drevená skrinka tmavohnedej farby
so sklenenými dverami, drevený TV stôl s odkladacím priestorom a dvomi zásuvkami, TV zn. Sony
sivej farby, Domáce kino zn. Sony sivej farby, satelitný prijímač zn. Nokia čiernej farby, indický koberec
150x220cm, perzský koberec 100x120cm, celodrevená manželská posteľ 210x160cm bledohnedej
farby s úložným priestorom, štvordielna drevená skriňa do spálne bledohnedej farby 4x2,5x0,8 m,
závesný 5 lampový luster, drevená rohová kuchynská linka, práčka Whirpool biela, zabudovaná

umývačka riadu Whirpool, zabudovaný plynový sporák s elektrickou trúbou Whirpool, chladnička s
mrazničkou bielej farby Ardo, mikrovlnná rúra Whirpool sivočiernej farby, vybavenie bytu v F.: zostava
dvoch stolov, písací stôl 120x80, 2x PC stôl 80x80, 2x výsuvný mech. s doskou na klávesnicu k
PC stolu, 2x prídavný stôl 1/4 kruh, doplnkový rokovací stôl, 2x policová skriňa dvojdverová s nikou,skrinka otvorená policová, 3x skrinka policová ukončovacia, vešiaková stena, 2x kontajner uzamykací
3 zásuvkový na kolieskach, 2x nosič HD posuvný kovový na kolieskach, 2x stolička na kolieskach
čalúnená zelenej farby, 3x stolička kovová s opierkami čalúnená zelenej farby, okrúhly stolík, 3x klubové

kreslo čalúnené zelenej farby, obraz - historická mapa sveta 140x190cm, 4x luster, tel. a fax s funkciou
kopírovania,laserovátlačiareňzn.OKIPAGE,PCzostava(15“monitor,klávesnica,myš,reproduktor,FM
karta,USB),multifunkčnéštúdiozn.HP(laser.Tlačiareň,kopírka,skener,telefón),2xPCzostavazn.HP
(17“ monitor, klávesnica, myš), PC zostava multimediálna zn. HP (17“ monitor, bezdrôtová klávesnica,
myš, 2x reproduktory, subofer), Software do PC a štúdia, notebook zn. HP.

Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej titulom vyrovnacieho podielu sumu 7 186,86 eur,
a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu
trov konania.

2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby žalobcom na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov s tým, že manželstvo so žalovanou uzatvorené dňa 4.4.1992 na Miestnom

úrade Bratislava IV, bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 28P/85/2013-162 zo dňa
18.2.2014, právoplatným dňa 10.3.2014. V priebehu manželstva zakúpili nasledovné hodnotné veci: v
r. 2001 trojizbový byt na Y. G. U. T. (ďalej iba „byt č. X“). Byt č. X je zapísaný ako spoločné vlastníctvo
manželov na Katastrálnom úrade T., správa katastra T. na LV č. XXXX. Počas manželstva bol byt č.
X postupne rekonštruovaný a boli doň zakúpené rôzne príslušenstvá. Dňa 24.2.2011 zakúpili do BSM

jednoizbový byt na L. G. U. F. (ďalej iba „byt č. X“), zapísaný na Katastrálnom úrade v F., správa katastra
F. - L. Y. na LV č. XXXX, ktorý bol v čase podania žaloby bez kuchynskej linky a kúpeľne, užívaný ako
kancelársky priestor. Ďalej počas trvania manželstva došlo k vybratiu pôžičky z OTP banky v hodnote
17 000 eur, ktorá bola využitá na rekonštrukciu bytu č. X, a ktorú žalobca splácal v mesačných splátkach
v hodnote 124 eur. Zárukou pôžičky bol byt č. X. Na preukázanie svojho nároku žalobca pripojil k

žalobe nasledovné dôkazy: rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 28P/85/2013-162 zo dňa 18.2.2014,
čiastočný výpis LV č. XXXX a č. XXXX, zoznam majetku v BSM, všeobecná banková informácia z OTP
banky zo dňa 12.9.2014.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe súhlasila s návrhom žalobcu na prikázanie bytu č. X do jej

vlastníctva, nesúhlasila však s uvedenou cenou bytu vo výške 100 000 eur, nakoľko tvrdila, že cena
bytu je nižšia (aktuálnu hodnotu odhadla na 70 000 - 75 000 eur). Ďalej uviedla, že byt č. X užíva na
bývanie žalobca asi od polovice roku 2014, nadobudli ho zo spoločných finančných prostriedkov kúpnou
zmluvou zo dňa 24.2.2011 za cenu 27 000 eur ako dlhodobo neužívaný a značne zdevastovaný priestor.
Odhad trhovej ceny žalovanou bol asi 60 000 eur vzhľadom na v tom čase aktuálny stavebno-technický

stav. Súhlasila s prikázaním bytu č. X do vlastníctva žalobcu. Poukázala na hnuteľný majetok v byte č.
X v sume 500-700 eur, obchodný podiel v spoločnosti STAV-MAN plus s.r.o., IČO: 35 837 209 s výškou
vkladu 1 659,69 eur, obchodný podiel v agentúre LEXIS s.r.o., IČO: 35 834 897 a AL ARABIA tour,
s.r.o ., IČO: 35 852 283, ktorých trhová hodnota bola v čase vyjadrenia nulová, úver č. XXX/XXXX/XXSU
v OTP banka Slovensko, a.s. v zostatkovej sume 14.741,40 eur čerpaný v súvislosti s rekonštrukciou

bytu č. X, osobný automobil Kia Sportage, EČV: F., rok výroby 2009, kúpený v roku 2009 za 23 730
eur (faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.7.2009), titulom dedičstva nadobudnuté finančné prostriedky
žalovanej vo výške 891 826 Sk a 427 USD boli vnesené do spoločného majetku so žalobcom, použité
boli na splátky úveru v celkovej sume 580 eur, 1 524,87 eur a 1161,78 eur a splatenie zostatku úveru v
sume 5 159,16 eur. Na preukázanie tvrdení žalovaná priložila: osvedčenie o dedičstve 20D/173/2003,

10Dnot/30/2003-63 zo dňa 10.7.2003, rozhodnutie obce Zavar I.- XXXX/XX/Mi zo dňa 6.5.2003 v znení
opravného rozhodnutia I.-XXXX/XX/Mi zo dňa 3.7.2003, kúpnu zmluvu na byt č. X medzi predávajúcim:
API,a.s.,IČO:3022419amanželmiakokupujúcimizodňa11.6.2001,trvalépríkazynaúhradu,úverovú
zmluvu XXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.10.2001, prísľub poskytnutia medziúveru, odovzdávací - preberací
protokol na auto zo dňa 16.7.2009, faktúru č. XXXXXXXXXX - auto, výpis z OR spoločnosti STAV-MAN

plus, s.r.o., výpis zo ŽR žalobcu - IČO: 44152485, výpis z OR spoločnosti agentúra LEXIS s.r.o., výpis
z OR spoločnosti AL ARABIA tour, s.r.o., inzeráty na byt, účtovná závierka spoločnosti AL ARABIA tour
s.r.o. a spoločnosti agentúra LEXIS s.r.o. k 31.12.2014.
Na základe znaleckého posudku č. 8/2016 Ing. Patrika Ševčíka bola stanovená všeobecná hodnota bytu
č. X na 34 200 eur. Znaleckým posudkom č. 9/2016 Ing. Patrik Ševčík stanovil všeobecnú hodnotu bytu

X na 80.700 eur.

4. Na pojednávaní dňa 1.2.2017 žalobca uviedol, že je ochotný sa so žalovanou dohodnúť na rozdelení
zariadenia 3-izbového bytu, ako aj nehnuteľných vecí patriacich do BSM, pričom nesporil hodnotu, ktorábola ustálená znaleckými posudkami. K úveru v OTP banke predložil výpis z účtu, preukazujúci zostatok
na úvere ku dňu 28.2.2014 s tým, že po rozvode úver spláca výlučne on. Čo sa týka dedičstva, sporil
iba výšku, v akej bolo dedičstvo použité na nadobudnutie spoločného majetku-sama žalovaná z neho

vyberala peniaze minimálne vo výške 385 000 Sk počas manželstva a použila na neznáme účely, tieto
peniaze neboli použité na rekonštrukciu bytu v T.. Suma z dedičstva bola prevedená na žalobcov účet v
sume cca 800 000 Sk, ku ktorému mala dispozičné právo žalovaná a vyberala z neho peniaze. Úver z
VUB bol poskytnutý na základe stavebného sporenia vo výške 500 000 Sk, avšak pravidelne poukazoval
z jeho účtu stavebné sporenie v celkovej výške 250 000 Sk, teda čistá pohľadávka bola vo výške 250 000

Sk. Žalovaná mala podľa žalobcu nákladné koníčky, vedené viaceré bankové účty, záujmy v sektách.
Čo sa týka hnuteľných vecí, uviedol, že v byte v T. sú značkové veci nemalej hodnoty, veci z dreva,
ktoré chcel nadobudnúť, a to sedačky v hodnote cca 1 000 eur, nábytok v obývačke cca 2 000 eur, TV
prijímač, domáce kino, satelitný prijímač cca 45 000 Sk, ostatné sa vyjadril, že prenechá žalovanej. Do
výlučného vlastníctva ďalej žiadal koberec ručne tkaný 3x3m, koberec 4x1m, výrobky z dreva, veci, ktoré
dostal darom od rodičov, tkaniny. V byte v Bratislave boli hnuteľné veci iba kancelárske zariadenia, ktoré

patria do obchodného majetku firmy, ktorú mal spoločne so žalovanou. Žalovaná si spoločne s inými
osobami založila obchodnú spoločnosť Lingua, s. r.o., ktorá však išla do krachu a žalovaná tak prišla
o značné peniaze. Uviedol, že asi 90% príjmov do domácnosti prinášal on a asi 10% žalovaná, okrem
toho podnikali v spoločných obchodných spoločnostiach, byt v T. bol sčasti nadobudnutý započítaním
pohľadávky žalobcu voči spoločnosti Apis. Byt mal trhovú hodnotu 1 150 000 Sk, kúpna cena 600 000

Sk. V spoločnosti Lexis boli žalobca a žalovaná obaja konatelia, mali rovnaké 50% podiely, spoločnosť
sa zaoberala prekladmi a tlmočením, najmä z arabčiny.

5. Návrhom doručeným súdu dňa 8.2.2017 žiadal žalobca nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by
žalovanej do skončenia konania o vyporiadaní BSM zakázal vstupovať do bytu v F.. Súd prvej inštancie

uznesením č.k. 37C/187/2017-289 zo dňa 17.2.2017 nariadil neodkladné opatrenie, žalovanej zakázal
vstup do tohto bytu do právoplatného skončenia konania o BSM. Na odvolanie žalovanej Krajský súd
v Bratislave uznesením č.k. 15Co/214/2017- 315 zo dňa 27.9.2017 napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie potvrdil.

6. Na pojednávaní dňa 14.2.2018 žalovaná uviedla, že zostatková hodnota nábytku v T. je 500-700
eur, možno ani nie toľko, nakoľko išlo o starý nábytok kupovaný v rokoch 1995-2000. V byte v F. sa
nachádza kancelársky nábytok, počítač, tlačiareň, ktoré boli do kancelárskych priestorov prevezené
počas manželstva strán sporu z iných nimi prenajatých priestorov. Motorové vozidlo Kia Sportage
bolo zakúpené zo spoločných prostriedkov v roku 2019, avšak žalobca si toto vozidlo zapísal do

svojho obchodného majetku a toto vozidlo používal na výkon podnikateľskej činnosti. Počas trvania
manželstva zdedila po otcovi finančné prostriedky, ktoré boli poukázané na účet žalobcu, a boli použité
na rekonštrukciu bytu v T., na splácanie úveru v stavebnej sporiteľni VUB Wüstenrot, na kúpu bytu v T.
a na nákup zariadenia do bytu v T.. K hnuteľným veciam uviedla, že po opustení spoločnej domácnosti
si žalobca všetky osobné veci, ako aj všetky hnuteľné veci, ktoré považoval za jemu patriace, vzal. Do

pasív BSM patrí úver, ktorý čerpali v OTP banke na účely rekonštrukcie bytu v F. vo výške 17 000 eur,
avšak na rekonštrukciu bola použitá iba 1/3 prostriedkov, zvyšnú časť si ponechal žalobca na svojom
účte bez toho, aby k nemu mala prístup alebo kartu a sumu žalobca použil na jej neznáme účely. Žiadala
žalobcu, aby zvyšok vrátil banke, ale nestalo sa tak. V máji 2011 bol už byt v F. schopný užívania na
podnikateľské účely. Počas trvania manželstva bol úver splácaný zo spoločných prostriedkov, potom

doň vložila vlastné prostriedky. Po tom, ako sa žalobca odsťahoval zo spoločnej domácnosti v T. a
nasťahoval sa do bytu v F., začal splácať tento úver zo svojich prostriedkov. Čo sa týka nákladných
koníčkov, ako tvrdil žalobca, k tomuto žalovaná uviedla, že v roku 2007 absolvovala jednu hodinu kurzu
lietania a zakúpila si literatúru, spolu v hodnote tak 3 000 Sk, peniaze si ale zarobila. Nie je pravdou,
že by peniaze zo svojho dedičstva použila na úhradu straty v súvislosti so svojimi podnikateľskými

aktivitami, mala oprávnenie na živnostenskú činnosť a zároveň si spolu so žalobcom založili spoločnosť
Agentúra Lexis s.r.o., kde mali každý 50% podiel, ona vykonávala činnosti ako účtovníctvo, marketing,
manažment, a firma ležala na jej pleciach, odmenu ako konateľka ani mzdu nepoberala žiadnu. Naopak,
mzdupoberalžalobca,ktorýmaluzatvorenúpracovnúzmluvuabolispoločnosťouhradenéjehosociálne
aj zdravotné poistenie. Spoločnosť bola zisková. Spoločnosť Lingua bola založená v roku 2003 ešte s

dvomi spoločníčkami, nikdy nevyvíjala žiadnu obchodnú činnosť, bola tzv. spiaca s.r.o. Niekedy v roku
2007 žalobca navrhol vstup do tejto spoločnosti, že budú vyvíjať činnosť ako cestovná agentúra so
záujmami na Blízkom východe, kde mal žalobca korene, preto boli na neho spoločníkmi bezodplatne
prevedenéobchodnépodielyniekedyvroku2008/2009,avšakžalobcastratilzáujem,apretospoločnosťnevykonávala žiadnu činnosť. Byt v T. kúpili na konci roku 2001, bol v pôvodnom stave, drevené okná,
betónové podlahy, iba poter, umakartové jadro, kuchyňa pôvodná zo 70. rokov, zariadenie priniesli z
prenajatých bytov, rekonštrukcia začala v roku 2003, menili sa hneď okná v roku 2002. Potom prebiehala

rekonštrukcia po etapách. Finančné prostriedky vo výške 100.000 Sk z účtu žalobcu v Tatra banke
vybraté dňa 15.3.2004, vo výške 250 000 Sk dňa 21.5.2004 a vo výške 35 000 Sk dňa 9.10.2005,
použila na nákup materiálu na rekonštrukciu a výplatu odmien remeselníkov, 35 000 Sk použila na nákup
domáceho kina. Tieto peniaze boli na spoločnom účte, ale pochádzali z dedičstva žalovanej. Dispozičné
právo k účtu v Tatra banke mala, ale k výberom dochádzalo vždy po vzájomnej dohode manželov.

Na pojednávaní dňa 13.6.2018 predložila žalovaná súdu listinné dôkazy preukazujúce použitie
finančných prostriedkov, výberov z účtu, vyjadrila sa k hnuteľným veciam. Tiež uviedla, že sumu 250
000 Sk, ktorú vybrala 21.5.2004, použila na hradenie rekonštrukčných prác, odmenu remeselníkov a
podobne, peniaze z účtu žalobcu vyberala po vzájomnej dohode, následne ich žalobcovi odovzdala.
Auto Renault bolo kúpené do obchodnej spoločnosti Agentúra Lexis v roku 2004 na leasing (nepamätala
si ktorou firmou bol poskytnutý leasing), auto bolo vedené v majetku spoločnosti, potom bolo odpísané

a následne bolo z majetku spoločnosti vyradené.

7. Na pojednávaní dňa 17.10.2018 bolo predložené vyjadrenie žalobcu k nákupom žalovanej do
domácnosti a listinným dôkazom ňou predloženým.
Bol vypočutý svedok R. Š., ktorý v rámci výsluchu uviedol, že strany sporu boli jeho susedia, ale ani s

jedným nie je v bližšom kontakte. Asi v roku 2004 stranám sporu prerábal kúpeľňu v byte v T., dostal za
svoju prácu zaplatené v hotovosti, ale nespomínal si ani odhadom na sumu. Prerábka bola určite niekedy
v roku 2003-2004. Nakúpil iba materiál a následne jeho známy veci namontoval. Rekonštrukcia trvala
minimálne dva týždne. Svedok v bytovke býval od roku 1982, strany sporu cca 1989. Nespomenul si, ako
dlho strany sporu bývali v byte pred rekonštrukciou, v súčasnosti v byte už nežije. Pred pojednávaním

hľadal svoje stavebné denníky, ale našiel až záznamy po roku 2005. Svedok potvrdil, že na listinných
dôkazoch týkajúcich sa rekonštrukcie bolo sčasti jeho písmo. Čo sa týka rekonštrukcie uviedol, že
sa rozobralo umakartové jadro, vyviezlo sa preč, strhlo sa linoleum, vymurovala sa nová kúpeľňa a
WC, obklady, dlažby. kuchyňa, chodba a špeciálna klenba do obývačky. V iných miestnostiach sa
nevykonávali stavebné práve. Dostal zálohu 20 000 Sk za materiál. Nepamätá si, v akých sumách dostal

zaplatené za rekonštrukciu, ani obdobie, iba, že bolo teplo. Sanitu do kúpeľne a WC montoval vodár,
nie svedok osobne.

8. Svedok I. E.-Y., dlhoročný priateľ žalobcu, na pojednávaní dňa 6.3.2019 uviedol, že v minulosti
spolupracovali asi do roku 2007, potom začal svedok podnikať v nehnuteľnostiach. Na rekonštrukciu

si pamätal, pomáhal pri dodávaní stavebného materiálu svojim vlastným vozidlom, materiál sa musel
vynášať, lebo v bytovom dome nebol výťah a byt bol asi na X. poschodí. Pre rekonštrukciu nemohli
strany bývať v byte a preto od augusta 2002 bývali v jeho byte cca 2 týždne. Pre úraz žalobcu vozil
svedok žalovanú, cca v januári 2003 ich bol navštíviť v byte, ale ešte nebola rekonštrukcia úplne
dokončená. Chýbal nábytok, v obývačke sedeli na zemi. Rekonštrukciu určite strany sporu nerobili

sami, ale remeselníci. Rekonštruovalo sa skoro všetko, okrem obývačky. So žalobcom založili neziskovú
organizáciu arabsko-slovenskú obchodnú komoru. Bol spoločníkom v období cca 2002-2006, ale nie
aktívnym, nepamätal si, či bol konateľom. Rozišli sa v zlom, lebo nesúhlasil so stratégiou spoločnosti,
potom sa so žalobcom 4-5 rokov vôbec nestretávali, stretli sa opäť až pred rozvodom. Nespomínal si
na rozdeľovanie zisku spoločnosti alebo či poberali nejaké príjmy zo spoločnosti, či vyrovnanie za svoj

obchodný podiel, ale spoločnosť vlastne nič neprodukovala, takže nebolo čo rozdeľovať.
Žalobca uviedol, že pri prevode svojho obchodného podielu dostal vyplatené 1.918,68 eur. Žalovaná
následne sporila, že všetky splátky na úver v OTP banke sa pred aj po rozvode platili z účtu žalobcu,
nakoľko do rozvodu sa platilo zo spoločných finančných prostriedkov, ešte aj v období rozvodu vkladala
žalovaná prostriedky na účet. Z úveru žalobca podľa žalovanej použil na rekonštrukciu bytu v F. iba

7 000 eur, zvyšok použil na svoje osobné účely. Zároveň vyhlásila nesúhlas so znaleckým posudkom
na hodnotu bytu v F.e, pretože podľa žalovanej nebolo možné, aby mal byt takú istú hodnotu ako
pred rekonštrukciou. Žalobca s oboma znaleckými posudkami vyslovil súhlas. Nesúhlasila s hodnotou
obchodných podielov v spoločnostiach Al Arabia a Lexis cca 100 eur, nakoľko uviedla, že ich hodnota
je minimálne v rozsahu splatených vkladov, čo je zapísané v OR SR.

9. Žalovaná si následne dala vyhotoviť súkromný znalecký posudok č. 21/2019 Ing. Ivety Dudášovej vo
veci stanovenia hodnoty nehnuteľnosti na byt v F., ktorá bola týmto posudkom stanovená na 75 000 eur.10. Na pojednávaní konanom dňa 29.9.2020 bol vypočutý znalec Ing. Patrik Ševčík, ktorý uviedol, že za
použitie koeficientu pri výpočte metódou polohovej diferenciácie vyplýva použiteľnosť bytu, nakoľko byt
nie je možné plnohodnotne využívať. Prvé bral do úvahy dispozičné usporiadanie priestoru a následne

chýbajúce sociálne zariadenie, WC sa nenachádza priamo v byte, ale vo vedľajšej časti budovy, v byte
sa nenachádza sprcha. Preto koeficient prispôsoboval na využite na komerčné a administratívne úkony.
Z hľadiska využitia na administratívne účely bral do úvahy prístupnosť objektu, kde sa nachádza, na akej
ulici, či je priestor priamo do ulice, či má výklad priamo do ulice, a na základe toho stanovil koeficient
polohovej diferenciácie. Čo sa týka ceny za metre štvorcové, je to 40-70% ceny bytov v danej lokalite

v čase vypracovania znaleckého posudku, teda za prvý štvrťrok 2016. Stavebno-technické vyhotovenie
bolo ku dňu vyporiadania BSM.
Znalkyňa Ing. Iveta Dudášová uviedla, že byt ohodnocovala ako určený na bývanie, vzhľadom k tomu, že
v LV je priestor kvalifikovaný ako byt. V prípade, že by bol byt používaný ako nebytový priestor, musela
by byť na LV zapísaná zmena využitia. Koeficient polohovej diferenciácie má za úlohu priblížiť hodnotu
nehnuteľnosti vzhľadom k polohe nehnuteľnosti, predmetná sa nachádza v okrese F. K.. Výsledkom

posudku má byť objektivizovaná hodnota, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny
hodnoteného majetku ku dňu vypracovania posudku v danom mieste a v danom čase, ktorý by táto
nehnuteľnosť dosiahla na trhu nehnuteľností pri poctivom predaji, podmienkach voľnej súťaže. Uviedla,
že nepoužívala metodiku vypracovanú v roku 1986, nakoľko odvtedy nebola upravovaná a nie je možné
jej použitím dospieť k hodnote nehnuteľností, ktorá je na trhu bežná v predmetnej lokalite, avšak použitie

tohto koeficientu je na každom znalcovi individuálne. Takisto zvážila, že nie je byt plnohodnotný. Všetko
bolo v koeficientoch zohľadnené. WC aj sprcha boli určené na najnižšej hodnote a o tieto úpravy
bola znížená hodnota nehnuteľnosti. Do úvahy nebrala prípojku vody, prislúchajúce pivničné priestory,
nakoľko tieto sa stali súčasťou nehnuteľnosti až po zániku BSM. Hodnota nehnuteľnosti bola určená ku
dňu vyporiadania BSM, teda v čase vyhotovenia posudku. Dátum zániku BSM je dôležitý pre určenie

stavebno-technického stavu nehnuteľnosti. Úpravy v byte nebrala znalkyňa do úvahy, použila koeficient
polohovej diferenciácie 3,0 z roku 2019. Podľa názoru znalkyne nebolo možné na základe hodnoty
koeficientu polohovej diferenciácie, ktorý určil prvý znalec p. Ševčík určiť reálnu hodnotu predmetnej
nehnuteľnosti na trhu, ale aj časový odstup medzi vypracovaním znaleckých posudkov mohol mať vplyv
na výslednú hodnotu nehnuteľnosti.

11. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 13.11.2020 uviedla, že si uplatňuje nárok na vyporiadanie sumy 891
826 Sk a 427 USD ako sumy v jej výlučnom vlastníctve, aby žalobca prevzal a ďalej splácal spotrebný
úver v OTP banke, aby žalobca predložil zoznam vecí patriacich do BSM, ktoré sa ku dňu zániku BSM
nachádzali v byte v F.e, že má byť vyporiadaný osobný automobil Kia Sportage ako súčasť BSM s

kúpnou cenou automobilu, a nie jeho aktuálnou hodnotou, a čo sa týka hodnoty nehnuteľností, trvala na
správnosti záverov znaleckého dokazovania Ing. Dudášovou.

12. Na pojednávaní dňa 20.11.2020 žalobca navrhol ustanoviť znalca na ohodnotenie ceny
nehnuteľností v F. a v T., hodnotu automobilu Kia Sportage a cenu hnuteľného majetku nachádzajúceho

sa v byte v T..

13. Znalec Ing. Pavol Drobný určil všeobecnú hodnotu vozidla Kia Sportage ŠPZ: F. XXX U. v znaleckom
posudku č. 27/2021 na 7 474 eur. Znalkyňa Ing. Monika Krnáčová stanovila všeobecnú hodnotu
nehnuteľností - bytu v T., znaleckým posudkom č. 63/2021 na 123 000 eur a bytu v F., znaleckým

posudkom č. 64/2021 stanovila na 99 000 eur. Na pojednávaní dňa 2.5.2022 žalobca uviedol, že
keďže v znaleckom posudku Ing. Krnáčovej nie je zohľadnené, že do bytu v F. investoval 11 500 eur,
výsledná hodnota vychádza iba z ponuky, ale nie reálneho dopytu po nehnuteľnostiach v stave a v
lokalite, navrhol aby sa na daný posudok neprihliadalo. Žalobca netrval na ohodnotení hnuteľného
majetku v byte v F.. Žalovaná súhlasila so závermi znaleckého posudku ohľadom cien nehnuteľností,

ohodnotenie hnuteľných vecí považovala za bezpredmetné a nehospodárne. K osobnému motorovému
vozidluuviedla,žebolovyužívanéibažalobcomnavýkonjehopodnikateľskejčinnosti,apretonavrhlado
BSM zarátať kúpnu cenu tohto vozidla. Na byt v F. boli použité prostriedky z úveru v OTP banke. Žalobca
v nadväznosti na uvedené závery znaleckého posudku Ing. Krnáčovej považoval za kontroverzné,
nevychádzajúce zo skutočného stavu. Čo sa týka vozidla, súhlasil s tým, že do BSM je nutné započítať

cenu podľa znaleckého posudku.

14. V rámci záverečnej reči žalobca uviedol, že podľa jeho názoru do masy BSM patria nehnuteľnosti -
byty v F. a v T., obchodný podiel v spoločnosti Lexis, s.r.o., a pasívom úver v OTP banke s hodnotou istiny17 000 eur a hodnotou 20 000. Nakoľko strany spolu spoločne hospodárili a míňali financie, žiadal o
uplatnenie zákonnej parity oboch manželov a navrhol, aby súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu
byt v T. a do výlučného vlastníctva žalovanej byt v F..

Žalovaná v záverečnej reči uviedla, že nie je priestor na zachovanie parity s poukazom na predložené
podania, z ktorých vyplýva, že žalobca využíval prostriedky z BSM netransparentne, siahal aj na financie
detí, o zabezpečenie potrieb rodiny sa skoro výlučne starala žalovaná, významnou mierou sa starala
o rodinný rozpočet, na čo použila aj svoje prostriedky, ktoré do BSM nepatrili. Disparitu navrhla v
pomere 20:80%. Keďže má svoje zázemie v byte v T., ako aj deti, považovala za prirodzené, aby byt

v T. pripadol jej do výlučného vlastníctva. Na úvahe súdu ponechala rozdelenie majetku a prípadné
zaviazanie niektorej zo strán na zaplatenie vyrovnávacieho podielu.

15. Súd prvej inštancie po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 143, § 144, § 149 ods. 1, 3 a 4,
§ 150 Občianskeho zákonníka.

16. Konštatoval, že predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a čo
existovalo v čase jeho zániku, t. j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode. Dispozíciu strán
sporu konania o vyporiadanie BSM treba rešpektovať v tom zmysle, že súd vyporiada len tie veci, resp.
majetok patriaci do BSM, ktorý strany sporu urobili predmetom konania. Prekročiť ich návrhy v takomto
konaní môže súd podľa § 216 ods. 2 CSP (predtým § 153 ods. 2 OSP) len pokiaľ ide o výšku zostatkovej

hodnoty vecí, ako ich vyporiada z kvalitatívneho hľadiska, teda ako veci rozdelí. Vyporiadanie teda nemá
len kvalitatívnu stránku, t.j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam, ale aj kvantitatívnu stránku,
pri ktorej ide o hodnotové podiely.

17. V konaní mal za nesporné, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobkyne a žalovaného

zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželov dňa 10.3.2014. Medzi stranami tiež nebolo
sporné, že počas manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva byt č. X a byt č. X, čo
preukazujú aj predložené listinné dôkazy - výpisy z LV č. XXXX a LV č. XXXX. Do bezpodielového
spoluvlastníctva strán sporu tiež nesporne patrí zariadenie bytu č. X, t.j. hnuteľné veci v počte položiek
22, označené žalobcom a tiež vybavenie bytu č. X. Taktiež nebolo sporné, že počas manželstva vznikla

stranám sporu pohľadávka voči OTP Banka Slovensko, a.s., na základe úveru č. XXX/XXXX/XXSU,
čerpaného v súvislosti s rekonštrukciou bytu č. X vo výške 17 000 eur, sporné medzi stranami sporu
bolo to, na čo boli použité finančné prostriedky poskytnuté bankou týmto úverom, a taktiež bol spor o
to, ako má byť tento úver vysporiadaný, ako aj to, kto a akou mierou platil mesačné splátky do zániku
BSM. Podľa názoru súdu prvej inštancie bolo nesporné, že do zániku BSM bol úver hradený spoločne

manželmi/stranami sporu, a tiež nie je sporu o tom, že po zániku BSM platil úver výlučne žalobca.
Spornou v konaní bola aj skutočnosť, či do BSM strán sporu patrí automobil KIA Sportage, rok výroby
2009 kúpený za cenu 23 730 eur. Podľa žalovanej tento nepatrí do BSM, pretože bolo kúpené na
podnikateľské účely žalobcu, je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, avšak bolo zakúpené z spoločných
prostriedkov patriacich do BSM a tieto navrhla v konaní vysporiadať. Podľa listín doložených žalovanou

je zrejmé, že žalobca kupoval tento automobil na svoju živnosť s obchodným menom K.. R. L., T..-L..
Podľa žalobcu tento automobil patrí do BSM, nakoľko ho mala užívať aj žalobkyňa, slúžilo na účely
celej rodiny. Ako tlmočník a prekladateľ potreboval k práci počítač a tlačiareň, ale nie auto. Okrem
svojej argumentácie poukázal na správu o nehode, z ktorej vyplýva, že dňa 27.3.2013 vodič K.. K. L.
bola účastníkom tejto nehody na OMV Kia Sportage s EČ: F.. Preto navrhol vysporiadať zostatkovú

cenu auta. Podľa znaleckého posudku vypracovaného Ing. Pavlom Drobným je všeobecná hodnota
vozidla 7 474 eur. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predmetné osobné
motorové vozidlo patrí do BSM strán sporu a tiež, že strany sporu užívali spoločne toto osobné motorové
vozidlo. Skutočnosť, že držiteľom vozidla je žalobca neznamená, že je jeho výlučným vlastníkom. Toto
nepotvrdzuje ani fakt, že oficiálne bolo vozidlo kúpené na živnosť žalobcu, nakoľko bolo preukázané, že

žalobkyňa vozidlo užívala tiež, a preto vyporiadaval osobné motorové vozidlo a jeho zostatkovú hodnotu
ku dňu zániku BSM.
Pokiaľ ide o obchodné podiely v spoločnostiach: 1. STAV-MAN plus s.r.o., žalobca uviedol, že obchodný
podiel v spoločnosti predal ešte počas trvania manželstva 8.1.2014 za cenu 1 819,68 eur, a teda nepatrí
do BSM, pričompoukázal na Zápisnicu z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti zo

dňa 8.1.2014 (kde spoločníci odsúhlasili predaj spoločnosti) a Výdavkový pokladničný doklad na sumu
1 819,68 eur zo dňa 8.1.2014. Podľa žalovanej obchodný podiel bol predaný až v októbri 2014, teda po
zániku BSM, teda obchodný podiel patril do BSM, a preto navrhla, aby suma, za ktorú bol odpredaný
žalobcom, bola zahrnutá do vyporiadania, pričom uviedla, že výška vkladu žalobcu bola 1 659,69 eur.Podľa výpisu z obchodného registra bol žalobca spoločníkom uvedenej spoločnosti do 24.10.2014. Pri
agentúre LEXIS s.r.o., žalovaná navrhla prikázať do výlučného vlastníctva obchodné podiely v rozsahu,
v akom sú strany spoločníkmi tejto spoločnosti, a pokiaľ ide o trhovú hodnotu týchto podielov, tá je podľa

nej nulová, avšak na pojednávaní dňa 6.3.2019 uviedla, že hodnota spoločnosti je minimálne v rozsahu
splatených vkladov. Žalobca uviedol, že v tejto spoločnosti majú obaja rovnaké podiely, spoločnosť
je v úpadku a nezáleží mu na tom, komu ich súd pridelí, môžu pripadnúť ktorejkoľvek strane bez
povinnosti vysporiadania. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že podiely strán sporu sú rovnaké.
Žalovaná neskôr súdu doložila rozsudok Okresného súdu Bratislava I (bez doložky právoplatnosti) o

zrušení jej účasti v tejto obchodnej spoločnosti a žiadala, aby súd bral pri vyporiadaní BSM jej nárok
na zaplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 3 319,39 eur. Čo sa týka spoločnosti AL ARABIA tour,
s.r.o., žalovaná navrhla prikázať do výlučného vlastníctva obchodné podiely v rozsahu, v akom sú strany
spoločníkmi tejto spoločnosti a pokiaľ ide o trhovú hodnotu týchto podielov, tá je podľa nej nulová,
avšak na pojednávaní dňa 6.3.2019 uviedla, že hodnota spoločnosti je minimálne v rozsahu splatených
vkladov. Žalobca uviedol, že podiel žalobcu je 30% a žalobkyne 70%, pričom žalovaná je aj konateľkou

spoločnosti. Rovnako aj táto spoločnosť je v úpadku a ponechal na úvahe súdu, komu pridelí obchodné
podiely v tejto spoločnosti, bez povinnosti vysporiadania. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že
strany nie sú spoločníkmi tejto spoločnosti od 2.3.2020.

18. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že masu BSM v čase

jej zániku tvorili nasledovné veci:
3-izbový byt č. XX, nachádzajúci sa na Y.M. G. U. T., vchod č. XX, na X. n.p. bytového domu so súp.
č. XXXX, postavenom na parc. reg. „Z. V. č. XXXX/XX, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným
úradom T., katastrálnym odborom pre k.ú. T., spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti podielu 4475/100000,

1-izbový byt nachádzajúci sa na L. G. v F., vchod č. X, na prízemí bytového domu so súp. č. XXX,
postavenom na parcele reg. „Z. V. č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom v
F., katastrálnym odborom pre k. ú L. Y., spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a
zariadeniach domu vo veľkosti 182/10000 a spoluvlastnícky podiel k pozemku zastavanému bytovým
domom súp. č. XXX a dvoru, pozemok reg. „Z. V. parc. č. XXXX vo výmere 556 m2,

zariadenie bytu č. X: kožená trojmiestna sedačka olivovej farby, dvojmiestna sedačka olivovej farby,
jednomiestna sedačka olivovej farby, drevený stolík so skleneným povrchom, drevený písací stôl
tmavohnedej farby, drevená knižnica tmavohnedej farby, drevená skrinka tmavohnedej farby so
sklenenými dverami, drevený TV stôl s odkladacím priestorom a dvomi zásuvkami, TV zn. Sony sivej
farby, Domáce kino zn. Sony sivej farby, satelitný prijímač zn. Nokia čiernej farby, indický koberec

150x220cm, perzský koberec 100x120cm, celodrevená manželská posteľ 210x160cm bledohnedej
farby s úložným priestorom, štvordielna drevená skriňa do spálne bledohnedej farby 4x2,5x0,8 m,
závesný 5 lampový luster, drevená rohová kuchynská linka, práčka Whirpool biela, zabudovaná
umývačka riadu Whirpool, zabudovaný plynový sporák s elektrickou trúbou Whirpool, chladnička s
mrazničkou bielej farby Ardo, mikrovlnná rúra Whirpool sivočiernej farby,

vybavenie bytu č. X pozostávajúce z dvoch stolov, písací stôl 120x80, 2x PC stôl 80x80, 2x výsuvný
mech. s doskou na klávesnicu k PC stolu, 2x prídavný stôl 1/4 kruh, doplnkový rokovací stôl, 2x policová
skriňadvojdverovásnikou,skrinkaotvorenápolicová,3xskrinkapolicováukončovacia,vešiakovástena,
2x kontajner uzamykací 3 zásuvkový na kolieskach, 2x nosič HD posuvný kovový na kolieskach, 2x
stolička na kolieskach čalúnená zelenej farby, 3x stolička kovová s opierkami čalúnená zelenej farby,

okrúhly stolík, 3x klubové kreslo čalúnené zelenej farby, obraz - historická mapa sveta 140x190cm,
4x luster, tel. a fax s funkciou kopírovania, laserová tlačiareň zn. OKIPAGE, PC zostava (15“ monitor,
klávesnica, myš, reproduktor, FM karta, USB), multifunkčné štúdio zn. HP (laser. tlačiareň, kopírka,
skener, telefón), 2x PC zostava zn. HP (17“ monitor, klávesnica, myš), PC zostava multimediálna zn. HP
(17“ monitor, bezdrôtová klávesnica, myš, 2x reproduktory, subofer), Software do PC a štúdia, notebook

zn. HP,
obchodný podiel žalobcu v spoločnosti STAV-MAN plus s.r.o. vo výške 25%, obchodné podiely žalobcu
a žalobkyne v spoločnosti agentúra LEXIS s.r.o., každý vo výške 50%, obchodné podiely žalobcu (30%)
a žalobkyne (70%) v spoločnosti AL ARABIA tour, s.r.o.,
osobné motorové vozidlo Kia Sportage, EČV: F., rok výroby 2009.

Pokiaľ ide o ceny jednotlivých položiek masy BSM, v prípade bytu č. X vychádzal zo znaleckého
posudku č. 63/2021 vypracovaného Ing. Monikou Krnáčovou, ktorá stanovila všeobecnú hodnotu tejto
nehnuteľnosti aj s príslušenstvom na sumu 123 106,39 eur, s tým, že pri vysporiadaní BSM musí
súd vychádzať z ceny nehnuteľnosti v čase jej vyporiadania a technického stavu v čase zániku BSM,čo bolo pri vypracovaní predmetného znaleckého posudku dodržané. Pokiaľ ide o námietky žalobcu
k uvedenému posudku, tieto vyhodnotil ako nedôvodné, pričom znalecký posudok podľa neho spĺňa
všetky zákonné požiadavky. V prípade bytu č. X vychádzal súd prvej inštancie zo znaleckého posudku

č. 64/2021 vypracovaný Ing. Monikou Krnáčovou, ktorá stanovila všeobecnú hodnotu predmetných
nehnuteľností na sumu 98 990,44 eur, ktorý rovnako spĺňa všetky zákonné požiadavky a určuje cenu
nehnuteľnosti ku dňu vyporiadania za technického stavu ku dňu zániku BSM, pričom poukázal na
skutočnosť, že nie je pravdou tvrdenie žalobcu, ktorý namietal, že znalkyňa nereflektovala na stavebné
úpravy, ktoré sa v predmetnom byte uskutočnili až po zániku BSM, a teda cena nehnuteľnosti podľa

znalkyne je z tohto dôvodu vyššia, keď znalkyňa v predmetnom posudku presne špecifikovala, v akom
technickom stave sa byt nachádzal v čase zániku BSM a aké úpravy boli realizované po tomto dátume, a
tieto úpravy nezahrnula do výpočtu ceny nehnuteľnosti, o čom svedčí aj príloha k znaleckému posudku
o potvrdení stavebnotechnického vyhotovenia bytu, kde žalobca vypísal, čo sa na byte realizovalo po
zániku BSM, a tiež protokol o obhliadke nehnuteľnosti, ktorej sa zúčastnili strany sporu, a tento aj zhodne
podpísali. Preto súd prvej inštancie aj námietky žalobcu vo vzťahu k tomuto posudku vyhodnotil ako

nedôvodné. Čo sa týka hodnoty hnuteľných vecí - zariadenie bytu č. X, vychádzal zo sumy 300 eur, ktorá
bola prednesená žalovanou na pojednávaní dňa 2.5.2022, pričom žalobca túto sumu nenamietal. Pokiaľ
ide o hodnotu vybavenia bytu č. X, vychádzal z vyjadrenia žalovanej o tom, že tieto hnuteľné veci nemajú
takmer žiadnu hodnotu, na čo žalobca nenamietal a súhlasil s tým, aby si žalovaná veci prenechala bez
nároku na vyrovnanie, čo žalovaná nenamietala, preto vychádzal z nulovej hodnoty pri vybavení bytu

č. X. Pri obchodom podiele žalobcu v spoločnosti STAV-MAN plus, s. r. o. uviedol, že tento zaradil do
masy BSM, nakoľko sa stotožnil s argumentáciou žalovanej o tom, že v čase zániku BSM bol žalobca
spoločníkomvtejtospoločnosti,nakoľkokzánikujehoúčastivtejtospoločnostidošloaždňa24.10.2014,
ako vyplýva z výpisu z Obchodného registra, pričom pri vyporiadaní BSM vychádzal zo sumy 1 819,68
eur, za ktorú bol tento podiel odpredaný, a ktorú strany sporu nenamietali. Pri obchodných podieloch v

spoločnostiach agentúra LEXIS s.r.o. a AL ARABIA tour, s.r.o. súd prvej inštancie vychádzal z rozsahu
splatených vkladov spoločníkov/strán sporu. V prípade vkladov do spoločnosti agentúra LEXIS s.r.o. u
každej zo strán sporu to podľa neho bolo 3 319,39 eur, v prípade spoločnosti AL ARABIA tour, s.r.o. u
žalobcu 1 991,64 eur a žalovanej 4 647,15 eur. V prípade osobného motorového vozidla Kia Sportage
súd prvej inštancie vychádzal zo všeobecnej hodnoty vozidla určenej znaleckým posudkom č. 27/2021

vypracovaný Ing. Pavlom Drobným, ktorý ju určil na sumu 7 474 eur.

19. Pri vyporiadaní BSM zohľadnil aj spoločné pasívum strán sporu nadobudnuté počas trvania BSM-
úver č. XXX/XXXX/XXSU v OTP Banka Slovensko, a.s. v zostatkovej sume 14 741,40
eur, ktorý nesporne od zániku BSM spláca výlučne žalobca, a preto polovicu zostatku úveru vo výške 7

370,70 eur odpočítal z vyrovnacieho podielu žalobcu, nakoľko má právo na ich náhradu. Tento záväzok
súd prikázal žalovanému, s čím v konaní súhlasili obe strany. Zohľadnil tiež vklad žalovanej zo svojho
výlučného majetku, konkrétne z dedičstva po matke a otcovi vo výške 891 826 Sk/29 603,20 eur a 427
USD/396,69 eur. Z vykonaného dokazovania, konkrétne z listinných dôkazov predložených žalovanou,
ako aj výpoveďami svedkov boli tieto finančné prostriedky vo výlučnom vlastníctve žalovanej vynaložené

na spoločný majetok strán sporu, konkrétne splácanie spoločného úveru v Stavebnej sporiteľni VÚB
- Wüstenrot, a.s., na pokračujúcu rekonštrukciu bytu č. X a zariadenia bytu č. X. Žalobcom tvrdené
skutočnosti, že by žalovaná použila tieto finančné prostriedky na svoje potreby mimo rodiny, resp. údajné
nákladné koníčky v konaní naopak preukázané neboli. Uviedol, že pri zohľadnení toho, čo zo svojho
výlučnéhomajetkuvynaložilimanželianaspoločnýmajetok,jepotrebnépostupovaťtak,žeto,čokaždýz

manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, má mu byť uhradené zo spoločného majetku druhým
manželom, avšak len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorý každý z nich dostáva zo
spoločného majetku. Pohľadávka toho z manželov, ktorý zo svojho výlučného majetku niečo vynaložil
na spoločný majetok, nesmeruje voči druhému z manželov, ale voči celej mase spoločného majetku,
ktorého hodnota je nižšia o výšku takejto investície (vnosu). Preto pri stanovení výšky vyrovnacích

podielov (finančného vyrovnania) nemožno hodnotu investície (vnosu) odpočítať od čiastky, ktorú by mal
účastník druhému zaplatiť. Správny je podľa súdu prvej inštancie preto taký postup, že v prvom rade je
potrebné určiť výšku celkového majetku (hodnôt, vecí a aktív) tvoriaceho masu BSM a výšku investície
(vnosu). Spôsob určenia výšky podielu každého z manželov je taký, že od celkovej hodnoty spoločného
majetku manželov je nutné odpočítať výšku investície (vnosu). Všeobecnú hodnotu masy BSM teda súd

prvej inštancie vypočítal súčtom uvedeného majetku (hodnota bytu č. X: 123 106,39 eur, bytu č. X: 98
990,44 eur, zariadenie bytu č. X: 300 eur, obchodný podiel žalobcu v spoločnosti STAV-MAN plus s.r.o.: 1
819,68 eur, obchodné podiely žalobcu a žalobkyne v spoločnosti agentúra LEXIS s.r.o., každý vo výške 3
319,39 eur (teda 2x 3 319,39 eur), obchodné podiely žalobcu (30%) a žalobkyne (70%) v spoločnosti ALARABIA tour, s.r.o.: 1 991,64 eur a 4 647,15 eur, osobné motorové vozidlo Kia Sportage: 7 474 eur, tento
súčet predstavuje sumu: 244 968,08 eur. Od tejto sumy odpočítal nesplatenú časť úveru v OTP banka
Slovensko a.s. vo výške 14 741,40 eur a tiež vklad žalovanej zo svojho výlučného vlastníctva do BSM

vo výške 26 999,89 eur. Výsledná hodnota spoločného majetku strán sporu v BSM je 203 226,79 eur.
Pokiaľ ide o samotné vyporiadanie masy BSM medzi strany sporu súd prvej inštancie vychádzal jednak
z návrhov strán, ako aj zo zásad vyporiadana BSM v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka a ustálenej
praxe. Pri vyporiadaní nehnuteľných vecí vychádzal z toho, ako strany sporu veci užívali po zániku
BSM, resp. kto mal vec naposledy v držbe. Nakoľko od zániku BSM žije žalovaná v byte č. X, kde

majú naďalej trvalý pobyt aj deti strán sporu, prikázal túto nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva.
Z rovnakého dôvodu prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu byt č. X, nakoľko od zániku manželstva
užíva túto nehnuteľnosť výhradne sám. Takéto vyporiadanie nehnuteľností naviac navrhovali aj strany
počas celého konania, s výnimkou posledného pojednávania, kedy žalobca žiadal opačné vysporiadanie
nehnuteľností ako reakciu na to, že súd odmietol jeho návrh na doplnenie dokazovania ohodnotením
predmetných nehnuteľností znaleckým ústavom a tiež na to, že žalovaná žiadala v konaní uplatnenie

disparity podielov strán. Čo sa týka hnuteľných vecí - zariadenie bytu č. X súd prvej inštancie v
tomto prípade rešpektoval požiadavky strán sporu, a tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej.
Pokiaľ ide o hnuteľné veci, ktoré žiadal žalobca prikázať do výlučného vlastníctva na pojednávaní
konanom dňa 250 (ručne tkaný koberec od Muammara Kaddáfiho, koberec od Kuvajtského emira,
dary od rodičov), tieto ako uviedol žalobca mu boli dané darom, a preto v zmysle § 143 Občianskeho

zákonníka nepatria do bezpodielového vlastníctva manželov a sú vlastníctvom žalobcu, preto nemôžu
byť predmetom vysporiadania BSM. Pokiaľ ide o vybavenie bytu č. X, tu mal za zhodu strán sporu,
že veci si môže nechať žalovaná, preto ich súd prvej inštancie prikázal do jej výlučného vlastníctva.
Obchodný podiel žalobcu v spoločnosti agentúra LEXIS s.r.o. prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu,
ostatné obchodné podiely nevyporiadaval, nakoľko ku dňu vyporiadania BSM už strany sporu nie sú

spoločníkmi uvedených obchodných spoločností, preto neprikázal hodnotu obchodného podielu, ale
obchodný podiel, ktorý môže byť prikázaný len spoločníkovi obchodnej spoločnosti. Osobné motorové
vozidlo Kia Sportage prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, nakoľko žalovaná o toto vozidlo
neprejavila záujem. Dospel k záveru, že žalobca nadobudol veci v súhrnnej hodnote 109 783,83 eur
(byt č. X, obchodný podiel v spoločnosti agentúra Lexis s.r.o). Žalovaná nadobudla veci v hodnote 123

136 eur (byt č. X, zariadenie bytu č. X). Pre účely určenia vyporiadacieho podielu taktiež zohľadnil
príjem žalobcu z predaja obchodného podielu v spoločnosti STAV-MAN plus s.r.o. vo výške 1 819,68
eur po zániku BSM (z ktorého má žalovaná nárok na polovicu), ako aj záväzok žalobcu splatiť zostatok
spoločného úveru v zostatkovej hodnote 14 741,40 eur (ktorého polovicu zaráta do vyrovnacieho
podielu) a tiež vklad žalobkyne z výlučného majetku získaného titulom dedenia v súhrnnej výške 26

999,89 eur. Keďže súd prvej inštancie vychádzal pri vyporiadaní BSM strán sporu zo zásady rovnosti,
vzhľadom na vyššie uvedené zaviazal žalobcu na vyplatenie vyrovnacieho podielu žalovanej vo výške
7 186,86 eur.
Žalobkyňa v konaní žiadala, aby súd v konaní využil disparitu podielov v prospech žalovanej tak, že
žalobca nadobudne 20% hodnoty BSM a žalovaná 80% z hodnoty BSM, čo odôvodnila tým, že žalobca

samallenminimálnepodieľaťnazabezpečovanípotriebrodiny,žesasprávalmateriálnenezodpovedne,
že jej dedičstvo bolo použité na zveľadenie spoločného majetku a iné.
Súd prvej inštancie k tomu poukázal na to, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov. V niektorých prípadoch môžu byť tieto podiely určené v
inom pomere. Určeniu iného než rovnakého pomeru podielov však musí predchádzať vyčerpávajúco

zistený skutkový stav veci, z ktorého je možné dôvodnosť tejto nerovnosti jednoznačne vyvodiť.
Pre úvahu o (ne)rovnosti podielov je významné, ako sa každý z manželov v priebehu manželstva
staral o rodinu (spoločnú domácnosť alebo uspokojovanie spoločných potrieb) a ako sa zaslúžil o
nadobudnutieaudržaniespoločnýchvecí.Trebatiežvziaťzreteľnastarostlivosťodetianaobstarávanie
spoločnej domácnosti (§ 150 Obč. zák.). Odklon od princípu rovnosti podielov (tzv. disparita podielov)

je výnimočným postupom, ktorý musí byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami veci. Dôkazným
bremenom je zaťažený ten z bezpodielových spoluvlastníkov, ktorý tvrdí, že tu sú skutočnosti, ktoré
majú za následok, že sa neuplatní zásada rovnosti podielov. Výnimočné priznanie väčšieho podielu pri
vyporiadaní BSM jednému z bývalých manželov nemožno bez ďalšieho odôvodniť väčšími zásluhami
na získaní majetku, bez toho, aby bol zohľadnený prínos druhého manžela pri starostlivosti o rodinu a

obstarávanie spoločnej domácnosti. Ustálená judikatúra považuje za relevantný dôvod pre odchýlenie
sa od zásady parity podielov napr. správanie jedného z manželov spočívajúce vo fyzickom alebo
psychickom násilí voči druhému manželovi počas trvania manželstva, správanie jedného z manželov,
ktorý krajne nezodpovedne narábal so spoločnými prostriedkami tak, že ich míňal na hazard alebona alkohol. Ďalšími negatívnymi okolnosťami prejavujúcimi sa v manželstve môžu byť tiež ak jeden
z manželov vôbec nepracuje alebo sa práci vyhýba, nevedenie spoločnej domácnosti a oddelenie
hospodárenia manželov, gamblerstvo, používanie návykových látok, nevera jedného z manželov, príčiny

rozvratu manželstva, zavinené zadlžovanie BSM, úmyselné alebo nedbanlivostné konanie manžela,
ktoré viedlo k zániku alebo k zničeniu veci, problematika tzv. domáceho násilia, výkon trestu odňatia
slobody a ďalšie okolnosti. Priznanie väčšieho podielu pri vyrovnaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov je teda výnimočné a nemožno ho odôvodniť väčšími zásluhami o vytvorenie majetku, ak jeden
z manželov mal na to lepšie predpoklady než druhý manžel, ktorému však nemožno vytknúť, že pri

nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí a pri zaobstarávaní spoločnej domácnosti nevyužíval svoje
možnosti a schopnosti a svoje povinnosti neplnil riadne.

20. V prejednávanej veci bol súd prvej inštancie toho názoru, že zo skutkového stavu nemožno
vyvodiť, že by tu boli také závažné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali použitie takého výnimočného
postupu, akým je odchýlenie sa od princípu rovnosti (parity) podielov. V konaní neboli preukázané také

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odchýlenie sa od zásady rovnosti podielov v prospech žalovanej.
Poukázal na skutočnosť, že žalovaná v konaní najskôr žiadala uplatniť zásadu parity, tiež na to, že
žalobca naopak argumentoval, že on vnášal do BSM príjmy v rozsahu 90% a žalovaná v rozsahu
10%. Skutočnosti tvrdené žalovanou ani žalobcom neboli preukázané. Skonštatoval, že z vykonaného
dokazovaniajednoznačnevyplýva,žestranysporusarovnakýmdielomstaraliozabezpečovaniepotrieb

rodiny v rozsahu svojich možností a schopností, spoločne aj podnikali. Pokiaľ ide o vklad žalovanej do
masy BSM z jej výlučného vlastníctva, túto skutočnosť súd prvej inštancie zohľadnil jednak pri výpočte
hodnoty spoločného majetku/masy BSM a tiež pri výpočte vyrovnacieho podielu, avšak táto skutočnosť
ani v súhrne s ostatnými jej tvrdeniami neodôvodňujú podľa súdu prvej inštancie rozhodnúť inak ako
podľa zásady rovnosti podielov.

21. Záverom súd prvej inštancie s poukazom na pojednávanie konané dňa 2.5.2022 k zamietnutým
návrhomžalobcunavykonaniedokazovaniauviedol,žepokiaľideonávrhnaohodnotenienehnuteľností
patriacich do BSM znaleckým ústavom pre nesprávnosť záverov znalkyne Ing. Krnáčovej, tento návrh
zamietol z dôvodu jeho nadbytočnosti, nakoľko tento považoval za vypracovaný v súlade so zákonom

a námietky žalobcu ako odôvodnil vyššie, považoval za nedôvodné.

22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods.
1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na
náhradu trov konania s odôvodnením, že rozhodnutie o náhrade trov konania v konaní o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov má svoje špecifiká spočívajúce v tom, že rozhodnutie o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželstva je v záujme oboch strán sporu.

23. Proti tomuto rozsudku podali prostredníctvom svojich právnych zástupcov odvolanie žalobca aj
žalovaná.

24. Žalobca založil svoje odvolanie na odvolacích dôvodoch uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm.
d/ CSP, podľa ktorého konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
a § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Podľa názoru žalobcu súdom vypočítaný vyrovnávací podiel v sume 7 186,86 Eur, ktorý má vyplatiť
žalovanej v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia je nesprávny, lebo je založený na nesprávnych
skutkových zisteniach, ktoré ustálil súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov. Uviedol, že
podľa bodu 36. odôvodnenia rozsudku všeobecnú hodnotu masy BSM v súhrnnej výške 203 226,79 Eur

súd prvej inštancie vypočítal súčtom majetku zisteného a opísaného v bodoch 26. až 35. nasledujúco:
hodnota bytu č. 1 - 123 106,39 Eur, bytu č. 2 - 98 990,44 Eur, zariadenie bytu č. 1 - 300,00 Eur,
obchodný podiel žalobcu v spoločnosti STAV-MAN plus s. r.o. - 1 819,68 Eur, obchodné podiely žalobcu
a žalobkyne v spoločnosti agentúra LEXIS s. r. o, každý vo výške 3 319,39 Eur (teda 2 x 3 319,39 Eur),
Obchodné podiely žalobcu (30%) a žalobkyne (70%) v spoločnosti AL ARABIA tour, s. r. o. - 1 991,64

Eur a 4 465,15 Eur, osobné motorové vozidlo Kia Sportage - 7 474,00 Eur, čo spolu predstavuje sumu
244 968,08 Eur. Od tejto sumy odpočítal nesplatenú časť úveru v OTP banke Slovensko a.s. vo výške
14 741,40 Eur a tiež vklad žalovanej zo svojho výlučného vlastníctva do BSM vo výške 26 999,89 Eur,
čo spolu predstavuje sumu 41 741,29 Eur.Žalobca namietal zahrnutie obchodného podielu v spoločnosti STAV-MAN plus s.r.o. vo výške 1 819,68
eur do celkovej výslednej hodnoty spoločného majetku, lebo v priebehu dokazovania pred súdom
prvej inštancie ako dôkaz predložil výdavkový pokladničný doklad z 8.1.2014 vystavený spoločnosťou

S.A. Center spol. s r.o., ktorým preukázal, že za trvania manželstva mu bol vyššie uvedenou
spoločnosťou vyplatený obchodný podiel v spoločnosti S.A. Center spol. s r.o., ktorá bola novými
majiteľmi transformovaná na spoločnosť STAV-MAN plus s.r.o., vo výške 1 819,68 Eur, a preto táto suma
bola spotrebovaná v čase trvania BSM pre potreby domácnosti. Namietal nesprávne vypočítanú výšku
zostatku spoločného úveru v OTP banke Slovensko a.s. vo výške 14 741,40 Eur, ktorá bola zahrnutá

do výslednej hodnoty spoločného majetku. Podľa názoru žalobcu ak je predmetom vyporiadania BSM
ku dňu, keď o ňom rozhoduje súd, dosiaľ neuhradený úročený dlh účastníkov, súd vyporiadava nielen
splatnú časť dlhu (vrátane úrokov odo dňa zániku BSM do dňa rozhodnutia), ale aj jeho príslušenstvo
- úroky, ktoré k dlhu prirastú až v budúcnosti. Podľa čl. V., bod 1., písm. b) zmluvy o úvere účastníci
sa zaviazali banke zaplatiť poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 3,30 Eur, ktorý bol zúčtovaný
mesačne v zmysle platného cenníka banky. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že mesačná výška

splátky predstavuje súčet splátky + poplatok za vedenie účtu, čo predstavuje mesačnú čiastku 119,61
Eur + 3,30 Eur =123,21 Eur. Tieto stanovené splátky hradí vzorne a permanentne už ôsmy rok po
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Do 10. marca 2014, kedy nadobudol právoplatnosť
rozsudok Okresného súdu Pezinok z 18.2.2014 sp. zn. 28P/85/2013-162 o rozvode, teda za trvania
manželstva a BSM bolo uhradených celkovo 35 splátok z celkového počtu splátok 227 k 31. marcu

2030. Po odpočítaní 35 splátok od celkového počtu 227 splátok zostáva po rozvode uhradiť celkovo 192
splátok, ktorých celková výška predstavuje pri výške mesačnej splátky 123,21 Eur (191 zostávajúcich
splátok x 123,21 Eur mesačná výška splátky) čiastku 23 656,32 Eur, ktorá suma predstavuje nesplatenú
časť úveru v OTP banke Slovensko a. s., a nie suma 14 741,40 Eur ako ju ustálil súd prvej inštancie.
Žalobca namietal nesprávne ustálenú výšku vkladu žalovanej z jej výlučného vlastníctva do BSM

vo výške 26 999,89 Eur (bod 36 odôvodnenia rozsudku), ktorá bola zahrnutá do výslednej hodnoty
spoločného majetku strán v BSM. V tejto časti považoval rozsudok súdu prvej inštancie za
nepreskúmateľný. Ak podľa skutkových zistení súdu prvej inštancie žalovaná za trvania BSM nadobudla
do výlučného vlastníctva na základe osvedčenia o dedičstve 20D/173/2003, 10Dnot 30/2003-63 zo
dňa 10.7.2003 majetkovú hodnotu, ktorú žiadala zohľadniť pri vyporiadavaní ako vklad - vynaloženie

finančných prostriedkov v jej výlučnom vlastníctve na spoločný majetok, pričom podľa jej tvrdení mali
byť finančné prostriedky použité na zariadenie bytu č. 1, tak potom táto skutočnosť na základe výroku
rozsudku v bode II., podľa ktorého do jej výlučného vlastníctva boli prikázané hnuteľné veci - zariadenie
bytu č. 1, mala byť podľa žalobcu hodnota takto nadobudnutých vecí odpočítaná od celkovej výšky
vkladu.

Uviedol, že podaním zo dňa 12.10.2018 predložil súdu prvej inštancie porovnávaciu tabuľku spolu s
výberovými lístkami z účtu vedenom v Tatra Banke a.s., v ktorej na základe tvrdení žalovanej porovnal
výšku nákupov zariadenia bytu č. X, tvrdených žalovanou s osobnými výbermi vysokých súm žalovanou
z účtu dňa 15.3.2004, 21.5.2004 a 9.10.2005. Porovnaním celkových súm výberov s celkovou sumou
nákupov zariadenia do bytu č. X sa preukázalo, že z celkovej vybratej sumy 385 000 Sk, t. j. 12 779,658

Eur, patriacej do výlučného vlastníctva žalovanej po odpočítaní čiastky 265 894,50 Sk, t. j. 8 826,08
Eur, použitej podľa tvrdení žalovanej na zariadenie bytu č. 1, zostáva rozdiel 3 953,57 Eur. Poukázal
na to, že podaním zo dňa 12.10.2018 predložil súdu prvej inštancie porovnávaciu tabuľku spolu s
výberovými lístkami z účtu vedenom v Tatra Banke a.s., v ktorej na základe tvrdení žalovanej porovnal
výšku nákupov zariadenia bytu č. X, tvrdených žalovanou s osobnými výbermi vysokých súm žalovanou

z účtu dňa 15.3. 2004, 21. 5. 2004 a 9.10.2005. Porovnaním celkových súm výberov s celkovou sumou
nákupov zariadenia do bytu č. X sa preukázalo, že z celkovej vybratej sumy žalovanej 385 000 Sk, t.j.
12 779,658 Eur, z celkovej sumy z dedičstva menovanej v hodnote 795 223,00 Sk, t.j. 26 399,19 Eur,
ktoré boli zaslané pozemkovým fondom na bankový účet žalobcu v Tatra banke, a. s. č. XXXXXXXXXX/
XXXX založený v roku 2001, nakoľko žalovaná vtedy nemala osobný bankový účet. Výdavkové doklady

a účtenky, ktoré žalovaná predkladala ako dôkaz, že zdedené finančné prostriedky investovala do
spoločného majetku, nestačia podľa žalobcu na to, aby pokryli celú hodnotu 26 399,19 Eur, ale sa do
konca aj časovo navzájom vylučujú (podľa času výberov z účtu). Nie je možné, aby žalovaná si vybrala
značnú sumu v hodnote napríklad 250 000 Sk a o tri mesiace neskôr kúpila nejaký materiál, či nábytok
do bytu v hodnote 18 000 Sk či 50 000 Sk. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie pochybil, keď

uznal žalovanej hodnotu vkladu do BSM, najmä aj tie sumy z dedičstva, ktoré sama svojvoľne vybrala
z bankového účtu žalobcu pre vlastnú potrebu a vlastné záujmové aktivity, že hodnota zariadenia bytu
č.1, určená súdom prvej inštancie do výlučného vlastníctva žalovanej predstavuje dostatočnú náhradu
za finančné prostriedky vložené z jej výlučného vlastníctva na spoločný majetok tvoriaci BSM. I naprieknepreukázaniu, že tento rozdiel bol vynaložený z výlučného vlastníctva žalovanej na spoločný majetok -
BSM, súd prvej inštancie túto sumu zahrnul na odpočítanie od všeobecnej hodnoty ním ustálenej masy
BSM.

Namietal zmätočné vysporiadanie obchodných podielov žalobcu (30%) a žalovanej (70%) v spoločnosti
AL ARABIA, tour s.r.o. Súd prvej inštancie podľa bodu 31.7. odôvodnenia rozsudku na základe
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že masu BSM v čase jej zániku tvoril okrem iných vecí
aj obchodný podiel žalobcu (30%) a žalobkyne (70%) v spoločnosti AL ARABIA tour s. r. o. V bode 32.
odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie pri obchodnom podiele v spoločnosti AL ARABIA tour s.r.o.

vychádzal z rozsahu splatených vkladov strán sporu, ktorý u žalobcu predstavoval sumu 1 991,64 Eur
a u žalovanej 4 647,15 Eur. Podľa bodu 36. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie do všeobecnej
hodnoty masy BSM zahrnul obchodné podiely tak žalobcu ako i žalovanej. Podľa bodu 37. odôvodnenia
rozsudku súd prvej inštancie obchodný podiel v spoločnosti AL ARABIA tour s.r.o. nevyporiadal, lebo
ku dňu vyporiadavania BSM už strany sporu nie sú spoločníkmi uvedenej spoločnosti a súd rozhodujúci
o vyporiadaní obchodného podielu neprikazuje hodnotu obchodného podielu, ale obchodný podiel,

ktorý môže byť prikázaný len spoločníkovi obchodnej spoločnosti. Súd prvej inštancie pri vyporiadavaní
hodnoty obchodného podielu v spoločnosti AL ARABIA tour s. r. o. podľa žalobcu pochybil, keď túto
hodnotu, ktorá sa má medzi účastníkmi vyporiadať, nevyporiadal. Poukázal na ust. § 150 Obč. zák.
a na to, že aby vyporiadanie zodpovedalo uvedenému ustanoveniu, treba do hodnoty, ktorá sa má
medzi účastníkmi vyporiadať a z ktorej sa vypočítava hodnota podielov pripadajúcich každému z

účastníkov, pojať aj to, čo má každý zo spoluvlastníkov nahradiť. Iba v takomto prípade možno na podiel
každého účastníka započítať plnú hodnotu toho, čo mal nahradiť a nenahradil. Ak sa hodnota majetku
tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo nezvýši o uvedenú náhradu, ale vyporiadava sa iba hodnota,
ktorá pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva skutočne existovala, možno účastníkovi na jeho podiel
započítať z hodnoty toho, čo by mal nahradiť, iba podiel, a to taký podiel, aký mu pripadá z celého

bezpodielového spoluvlastníctva (stále aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR z 26. januára 1977
sp.zn. 1 Cz 105/1976, R 27/1979).
Mal tiež za to, že nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v otázke vád konania má za
následok, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky stanovené súdu prvej inštancii v ustanovení
§ 220 ods. 2 CSP v spojení s § 393 ods. 2 CSP na riadne odôvodnenie rozsudku. Vadou zmätočnosti

podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP spolu s vadou v skutkových zisteniach podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP
súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi realizovať patriace mu procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces.

25. Žalovaná odvolaním napadla I. a III. výrok rozsudku súdu prvej inštancie. Uviedla, že súd prvej

inštancie nesprávne zaradil osobné motorové vozidlo Kia Sportage s EČ F., rok výroby 2009, kúpené
v roku 2009 v hotovosti za 23.730,00 eur (faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 16. 7. 2009) do BSM,
a v dôsledku toho ho nesprávne vyporiadal. Tvrdila, že vždy bolo vo výlučnom vlastníctve žalobcu,
ako podnikateľa, a že slúžilo pre jeho podnikanie. Podľa žalovanej mala byť predmetom vyporiadania
preto kúpna cena vo výške 23.730,00 eur, ktorá bola tvorená zo spoločného majetku strán sporu, a

ktorá bola použitá výlučne pre a v prospech žalobcu, súd prvej inštancie mal tak podľa nej vyporiadať
hodnotu 23.730,00 eur, ktorá bola použitá ako vklad zo spoločných prostriedkov manželov do podnikania
výlučne jedného z manželov - žalobcu. V doplnení návrhu na začatie konania, ktoré žalobca podal
na súd prvej inštancie dňa 12.9.2014, žalobca uviedol aj zoznam majetku, ktorí patrí do BSM. V tejto
prílohe je súčasne uvedené, ktoré veci žalobca nepovažuje za súčasť BSM. V 26. riadku tabuľky

priloženej k uvedenému podaniu žalobca uvádza „K.. R. L., T..-L., IČO: 44 152 485 - Práva a
povinnosti ktoré nepatria do BSM (notebook + auto KIA Sportage, rok výroby 2009, PZ: F.+ záväzky
rôzneho charakteru).“ Túto skutočnosť opakovane potvrdila aj žalovaná. V priebehu konania však
žalobca svoje tvrdenie zmenil. Skutočnosť, že žalobca neskôr svoj postoj zmenil, je podľa názoru
žalovanej výsledkom špekulácií žalobcu a zvýšením napätia spôsobeného nenaplnením jeho očakávaní

o priebehu tohto konania. Spornou otázkou v rámci uvedeného konania teda bolo, či predmetné osobné
motorové vozidlo bolo súčasťou BSM a či sa mala vyporiadať jeho zostatková hodnota alebo či sa
mala vyporiadať jeho nadobúdacia cena ako vklad (vnos) do veci slúžiacej na podnikanie jedného z
manželov. Súd prvej inštancie v odseku 29. uviedol: „Súd na základe vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že predmetné osobné motorové vozidlo patrí do BSM strán sporu a tiež to, že strany sporu

ho užívali spoločne. Skutočnosť, že držiteľom vozidla je žalobca, neznamená, že je jeho výlučným
vlastníkom. Toto nepotvrdzuje ani fakt, že oficiálne bolo vozidlo kúpené na živnosť žalobcu, nakoľko
bolo preukázané, že žalovaná vozidlo užívala tiež, a preto súd vyporiadaval osobné motorové vozidlo
a jeho zostatkovú hodnotu ku dňu zániku BSM.“ V predmetnom konaní bolo dokumentárne dokázané,že vozidlo nadobudol do svojho výlučného vlastníctva žalobca, a to na svoju živnosť za účelom
výkonu svojho podnikania. Žalobca tvrdil, že toto vozidlo používala aj žalovaná, čo mal „preukázať“
jediným dokumentom - záznamom o nehode spôsobenej žalovanou pri vedení tohto vozidla. Súd prvej

inštancie pritom neoznačil žiadne dôkazy, ktoré ho viedli k skutkovému záveru, že ho strany sporu
užívali spoločne. Zo strany žalobcu takéto dôkazy predložené neboli a súd ani nevykonal žiadne úkony
smerujúcekdosiahnutiutakéhotoskutkovéhozáveru.Súdprvejinštancietakpodľajejnázorunesprávne
posúdil skutkový stav a opomenul skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o tom, že predmetné osobné
motorové vozidlo do BSM nepatrí. Otázka posúdenia, či patrí do BSM je postavená na tom, či ho

používal len žalovaný pre účely svojho podnikania alebo či ho používala súčasne aj žalovaná. V konaní
opakovane uviedla, že počas doby, kedy žalobca ako podnikateľ vlastnil a používal predmetné osobné
motorové vozidlo, používala iné automobily, ktoré používala pre svoje súkromné účely, ako aj pre účely
celej rodiny. Týmto iným automobilom bol automobil Renault Thalia EČ: F. nadobudnutý 2001 formou
leasingu na živnosť žalovanej a Renault Megan EČ: F. nadobudnutý 2004 formou leasingu na agentúra
LEXIS s.r.o. v ktorej boli obaja rovnocenný spoločníci 50/50 a ktorý do roku 2009 v prevažnej miere

užíval žalobca. Nemala žiaden rozumný dôvod používať ako spoločný automobil Kia Sportage EČ:
F. slúžiaci výlučne pre podnikateľské účely žalobcu. Žalobca na pojednávaní dňa 20.11.2020 tvrdil:
„(Žalobca) nesúhlasí s nadobudnutím zo spoločného majetku. Tvrdí, že automobil bol nadobudnutý z
jeho živnosti a užívala ho aj žalovaná, o čom má svedčiť aj správa o nehode, ktorú krátkou cestou
predložil súdu.“ Žalovaná obšírne opisovala a dokladovala skutočnosti svedčiace záveru, že automobil

Kia Sportage je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a to vo vyjadrení zo dňa 28.12.2020 a tam uvedených
príloh. Predovšetkým z listinných dôkazov vyplýva, že žalobca ako podnikateľ nemal také príjmy,
aby si automobil KIA mohol dovoliť. Tvrdenie žalobcu prednesené na pojednávaní dňa 20.11.2020
zaznamenané aj v zápisnici z pojednávania, že „automobil bol nadobudnutý z jeho živnosti“ preto
vo svetle týchto dôkazov nemôže obstáť (viď Výňatky z daňových priznaní žalobcu za roky 2008

a 2009 priložené ako Príloha č. 5 k vyjadreniu žalovanej z 28.12.2020). Príjmy žalobcu boli podľa
priložených daňových priznaní v roku 2008 vo výške 4 487 eur a v roku 2009 vo výške 423 eur.
Žalobca teda preukázateľne nedisponoval takými zdrojmi, aby sám financoval kúpu automobilu KIA
a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by podporovali jeho tvrdenia. Žalobca na automobil Kia Sportage
teda nemal prostriedky, nakoľko živnosť založil v máji roku 2008 a auto nadobudol v júli 2009 a preto

nemohli byť na kúpu použité iné prostriedky, ako spoločné finančné prostriedky žalobcu a žalovanej.
Tieto skutočnosti, hoc dokumentárne preukázané, neboli súdom prvej inštancie brané v úvahu. Javí
sa, že jediný dokument, ktorý súd použil ako základ pre rozhodnutie o tom, že predmetné osobné
motorové vozidlo používali žalobca a žalovaná spoločne, bol záznam o nehode. Táto jedna udalosť,
keď ho žalovaná viedla, bola výnimočná, nakoľko žalovaná dlhodobo používala iné motorové vozidlá,

čo žalobca nikdy nerozporoval. Žalovaná bola tak toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe
dokazovania k nesprávnemu skutkovému záveru, keď sa bez ohľadu na neexistujúce dôkazy bez
ďalšieho priklonil k tvrdeniam žalobcu, že obaja manželia používali predmetné osobné motorové vozidlo
spoločne (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a v nadväznosti na to nesprávne právne
posúdil jeho zaradenie do BSM (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Horeuvedené

dôkazy označené a predložené žalovanou nemožno interpretovať inak, ako tak, že prostriedky na
nadobudnutie automobilu boli prostriedkami z BSM. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka sú z BSM
vylúčené veci, ktoré slúžia výkonu povolania len jedného z manželov. Argumentovala, že automobil Kia
Sportage teda nie je súčasťou BSM a nemá byť súčasťou vyporiadania. Súčasťou vyporiadania tak
má byť obstarávacia suma 23 740,00 eur, ktorá pochádzala z podnikateľskej činnosti žalovanej. Išlo

teda o prostriedky v BSM a mala za to, že je oprávnená požadovať, aby sa jej v rámci vyporiadania
BSM uhradila polovica obstarávacej hodnoty predmetného osobného motorového vozidla, pretože išlo o
prostriedkyzospoločnéhomajetkuvynaloženénamajetokjednéhoznich(žalobcu).Zostatkováhodnota
automobilu je pre účely vyporiadania BSM irelevantná. Súd prvej inštancie teda podľa názoru žalovanej
mal postupovať podľa § 143 Občianskeho zákonníka a nemal predmetné osobné motorové vozidlo

zahrnúť do BSM. V rámci vyporiadania by sa mala brať do úvahy jeho nadobúdacia cena, a nie jeho
zostatkovácena. NavrhlahonezaradiťdoBSM,ažepredmetomvyporiadaniaBSMjejehonadobúdacia
hodnota vo výške 23 730 eur a táto hodnota sa má vyporiadať tak, že žalovaná má proti žalobcovi nárok
na úhradu sumy zodpovedajúcej 50% nadobúdacej ceny OMV (t. j. 11 865 eur), ktorá má byť v rámci
vyporiadania BSM zohľadnená.

Súd prvej inštancie podľa žalovanej nesprávne vyporiadal spotrebný úver poskytnutý OTP Banka
Slovensko, a.s. č. XXX/XXXX/XXSU dôvodiac, že predmetný úver bol sčasti použitý na rekonštrukciu
nehnuteľnosti identifikovanej vo výroku napadnutého rozsudku č. I. bod 1. Keďže predmetná
nehnuteľnosť bola prikázaná žalobcovi, zastávala názor, že zostatková hodnota úveru (t. j. hodnotaspotrebného úveru ku dňu zániku BSM) mala byť vyporiadaná tak, že žalobca nemá právo na
jeho náhradu. Spornou otázkou rozhodnou pre vyporiadanie zostatkovej časti úveru pritom bolo, či
bol spotrebný úver použitý na nadobudnutie nehnuteľnosti, čoho dôsledkom by bolo vyporiadanie

zostatkovej časti úveru tak, ako to súd prvej inštancie vykonal v odseku 33. napadnutého rozsudku,
alebo na jej rekonštrukciu, čoho dôsledkom by bolo, že žalovaná nebude týmto úverom viazaná a
žalobca nebude mať nárok na náhradu zostatkovej časti úveru. Uviedla, že predmetná nehnuteľnosť
nebola nadobudnutá z uvedeného úveru. Prostriedky z úveru boli sčasti vo výške 7 160 eur použité
na jej rekonštrukciu (t.j. zhodnotenie). Nie je jej známe, na aký účel žalovaný zvyšné prostriedky úveru

vo výške 10 000 eur použil, na ktorú skutočnosť opakovane upozorňovala a doložila dokladmi použitie
úveru (rekonštrukcia) a jej vklady na splácanie úveru dôkazmi na pojednávaní 4.9.2019. Konkrétne
súd prvej inštancie v bode 33. napadnutého rozsudku uviedol, že zohľadnil aj spoločné pasívum strán
sporu nadobudnuté počas trvania BSM - úver č. XXX/XXXX/XXSU v OTP Banka Slovensko, a.s. ...“.
Počas pojednávania dňa 2.5.2022 súd prvej inštancie žiadal od žalobcu vysvetlenia práve týkajúce
sa použitia tohto úveru a na tomto pojednávaní svojimi otázkami zisťoval práve to, či predmetný úver

bol použitý na nadobudnutie nehnuteľnosti alebo na jej rekonštrukciu. Uvedomoval si, že pre účely
zohľadnenia tohto úveru v rámci vyporiadania BSM je kľúčovou otázkou práve to, či bol predmetný
úver použitý na nadobudnutie nehnuteľnosti alebo na jej zhodnotenie (rekonštrukciu). Relevantná časť
vyjadrenia súdu prvej inštancie: „(P)okiaľ nebol byt kupovaný z toho úveru, iba rekonštruovaný, tak úver
nezaväzuje žalovanú. Ak by bol kúpený, tak potrebujeme ten zostatok na to, aby ste sa vyporiadali

v BSM. To je ten podstatný rozdiel. Pokiaľ je pravda to, čo tvrdí žalovaná, že ste byt nefinancovali
z úveru v OTP banke, že úver v OTP banke bol použitý na iné účely ako na kúpu bytu, tak potom
my nevysporiadavame ten úver.“ Keďže súd prvej inštancie zostatkovú časť úveru vyporiadal tak, že
priznal žalobcovi právo na náhradu 50% zostatkovej časti úveru žalovaná mala za to, že vychádzal
zo skutkového základu, že predmetná nehnuteľnosť bola nadobudnutá z prostriedkov pochádzajúcich

z tohto úveru. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie svoj postoj prezentovaný na pojednávaní
dňa 2.5.2022 teda nereflektoval. V napadnutom rozsudku neuvádza skutkové zistenie, či predmetný
úver bol použitý na nadobudnutie nehnuteľnosti alebo na jej zhodnotenie, hoci toto skutkové zistenie je
nevyhnutné pre posúdenie, či sa zostatková hodnota úveru má alebo nemá vyporiadať v rámci BSM.
Skutočnosť, že úver bol použitý na rekonštrukciu bytu, tvrdil spočiatku aj žalobca, keď v bode 2.3 Návrhu

na vysporiadanie spoločného majetku manželov zo dňa 9. 7. 2014 uvádza: „Počas manželstva sme v
roku 2011 vybrali z OTP banky pôžičku v hodnote 17 000 eur, ktorú sme použili na rekonštrukciu bytu
č. 2 ...“. Toto tvrdenie, tak ako aj iné svoje tvrdenia, žalobca v priebehu konania menil. Túto zmenu
argumentácie považovala za tendenčnú, keďže si žalobca zrejme vyhodnotil takúto argumentáciu ako
preňho nevýhodnú. Bez ohľadu na motivácie žalobcu už vo svojom prvom vyjadrení zo dňa 15. 5.2015

potvrdila, že tento úver bol čerpaný v súvislosti s rekonštrukciou predmetnej nehnuteľnosti. Poukázala
pritom na v konaní preukázanú skutočnosť, že kúpna zmluva na nehnuteľnosť bola uzatvorená dňa
17.1.2011 ako aj uhradená kúpna cena a predmetný úver bol čerpaný až v marci 2011. Tento úver
teda objektívne nemohol byť použitý na nadobudnutie nehnuteľnosti v minulosti. Žalobca nepredložil
do konania žiadne dôkazy, ktoré by preukázali jeho (niekoľkokrát zmenenú) argumentáciu, že úver

bol použitý na nadobudnutie nehnuteľnosti. Nadobudnutie nehnuteľnosti z úveru poskytnutého po jej
nadobudnutí by ostatne nedávalo ani logický zmysel ani zmysel z hľadiska časového. Žalobca tvrdil, že
úver bol v časti 7 000 eur použitý na účel splatenia pôžičky, ktorú si mal od neznámej osoby požičať na
kúpu predmetnej nehnuteľnosti. S týmto vyjadrením však žalovaná nesúhlasila (ani nesúhlasí), keďže
žiadnazmluvaopôžičkeanidôkazoúhradetejtosumyzúveruakejkoľvektretejosobenebolpredložený.

Pri otázke zohľadnenia či nezohľadnenia predmetného úveru pre účely vyporiadania BSM podľa názoru
žalovanej súd prvej inštancie pochybil. Dospel na základe dokazovania k nesprávnemu skutkovému
záveru, ktorý nevychádza z predložených dôkazov, keď bez ohľadu na predložené dôkazy (najmä na
skutočnosť, že úver bol čerpaný až po nadobudnutí nehnuteľnosti), vychádzal zo záveru, že predmetný
úver bol použitý na nadobudnutie nehnuteľnosti (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. i/ CSP), ani

neodôvodnil, na základe ktorého dospel k tomuto záveru. V nadväznosti na to nesprávne právne posúdil
zohľadnenie predmetného úveru v rámci vyporiadania BSM (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
h/ CSP).Tento postup je podľa názoru žalovanej nesprávny, pretože hodnota tejto rekonštrukcie bola
zohľadnená v cene nehnuteľnosti identifikovanej vo výroku napadnutého rozsudku č. I. bod 1, pričom
táto nehnuteľnosť bola napadnutým rozsudkom prikázaná žalobcovi. Žalovaná navrhla, že žalobca

nemá proti žalovanej právo na úhradu hodnoty zodpovedajúcej 50% zostatkovej hodnoty úveru, teda že
žalobca má znášať celý zostatok úveru v plnej výške 14 741,40 eur bez toho, aby sa na tomto úvere
podieľala pre účely vyporiadania BSM aj žalovaná.Žalovaná bola tiež toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o aplikovaní princípu parity
podľa §150 Občianskeho zákonníka, keď sa nevyporiadal s jej argumentáciou a dôkazmi, ktoré podľa jej
názoru zakladajú zákonné dôvody pre uplatnenie disparity pri vyporiadaní BSM. Uviedla, že vo svojom

podaní zo dňa 28.12.2020 podrobne opísala, akým spôsobom sa žalobca podieľal, resp. nepodieľal
na starostlivosti o rodinu a ako sa zaslúžil, resp. nezaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných
vecí. Žalobca sa nepodieľal alebo len minimálne podieľal na zabezpečovaní a napĺňaní materiálnych a
nemateriálnych potrieb rodiny, na zveľaďovaní a udržiavaní rodinného majetku, správal sa materiálne
nezodpovedne, keď používal finančné prostriedky v BSM netransparentne, nevedno na aký účel a bez

vedomia žalovanej, siahol na finančné prostriedky určené pre jeho deti, o materiálne zabezpečenie
detí sa stará žalovaná a žalobca si v zmysle čestných vyhlásení detí neplní riadne svoje vyživovacie
povinnosti k nim, dedičstvo žalovanej bolo použité na zveľadenie spoločného majetku, a sú tu i ďalšie
skutočnosti opísané v jej vyjadreniach a prednesené na pojednávaniach, ktoré preukazujú výraznú
nerovnováhu medzi žalobcom a žalovanou vo vzťahu k činnosti rodiny a starostlivosti o majetok v
BSM. Ak sa súd prvej inštancie nestotožnil so závažnosťou tvrdených a dokázaných skutočností, mal

sa podľa názoru žalovanej s týmito okolnosťami vyporiadať v odôvodnení napadnutého rozsudku. V
odseku 41 napadnutého rozsudku sa uvádza, že: „Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že
strany sporu sa rovnakým dielom starali o zabezpečovanie potrieb rodiny ... “. Súd prvej inštancie však
nezohľadnil napríklad také skutočnosti, ako že žalobca po výplate poistnej sumy vo výške 60.000 Sk
staršiemu synovi Y. prikázal, aby túto sumu previedol na jeho (žalobcov) účet, pretože je vraj na takéto

peniaze jeho syn ešte príliš mladý. Rešpektujúc tento otcov príkaz dňa 14. 8. 2008 syn Y. previedol na
účet žalobcu 55 000 Sk, ktorú sumu syn Y. žiadal vrátiť, avšak neúspešne. Žalobca túto sumu využil
neznámym spôsobom. Rovnakým spôsobom pristupoval žalobca aj vo vzťahu k poistnej zmluve jeho
druhého syna Y.. Životné poistenie s výplatou poistnej sumy k termínu jeho plnoletosti vo výške 100 000
Sk zriadila žalovaná synovi pri jeho narodení a uhrádzala mesačnou platbou 614 Sk v období od roku

1997 do roku 2012, žalobca neprispel ani jednou platbou. Žalobca v roku 2012 sám podal žiadosť o
predčasné ukončenie poistenia svojho syna a vyplatenie poistnej sumy na svoj (t.j. žalobcov) vlastný
účet, ktoré konanie je v rozpore so záujmami jeho vlastného syna. Žalovaný teda prijal výplatu z poistky
jeho toho času maloletého syna v sume 2 216,90 eur a zároveň znevýhodnil syna o sumu 1 294,30 eur,
t. j. rozdiel sumy vo výplate poistky v plnej výške 3 511,20 eur pri dosiahnutí jeho plnoletosti v roku 2015

a predčasne vyplatenej sumy poistky. Túto sumu žalobca následne vybral zo svojho účtu v hotovosti
21.8.2012 a 5.9.2012 a nie je známe na aký účel ich žalobca použil. Obaja synovia - Y. aj Y. vo svojich
čestných vyhláseniach žiadali žalobcu, aby im vrátil sumy, ktoré boli určené ako štartovacia finančná
čiastkadoichdospelosti.Starostlivosťorodinujenadrámecuvedenéhoilustrovanáajnatom,žekeďbol
žalobca študentom a keď sa žalobcovi a žalovanej narodil v roku 1997 mladší syn, žalobca si vzal úver

100 000 Sk a použil ho neznámym spôsobom. Zaťažil tak rozpočet rodiny splátkami úveru 2 500 Sk, hoci
v tom čase rodina nemala ani kde bývať. Úver vzal vo svojom mene na obdobie 5 rokov. Nakoľko však
žalobca nemal žiadny príjem, musela tento úver splácať po celú dobu žalovaná zo svojich prostriedkov.
Tieto skutočnosti boli dokladované a prezentované v uvedenom vyjadrení žalovanej zo dňa 28.12.2020.
Podľa názoru žalovanej sú tieto skutočnosť natoľko závažné, že sú dané dôvody na to, aby súd uplatniť

princíp disparity. Ako vyplýva z vyjadrenia žalovanej zo dňa 28.12.2020, žalobca vždy uprednostňoval
svoje záujmy pred záujmami žalovanej aj pred záujmami svojich synov. Správal sa nezodpovedne,
nepričinil sa o starostlivosť o rodinu, počínal si nezodpovedne s financiami a žil na dlhy, ktorých splácanie
bolo na ťarchu žalovanej. Nemožno tak súhlasiť vyjadrením súdu prvej inštancie, že z vykonaného
dokazovaniajednoznačnevyplýva,žesastranysporurovnakýmdielomstaraliozabezpečovaniepotrieb

rodiny. Tento postulát je v príkrom rozpore so skutočnosťami preukázanými žalovanou, a to nielen preto,
že dokumentárne preukázala horeuvedené skutočnosti, ale aj to, že žalobca horeuvedené skutočnosti
nerozporoval a v rámci svojej argumentácie sa nezaoberal dokazovaním svojej starostlivosti o rodinu.
Pritom navrhla nerovnomerné vyporiadanie BSM, no v konečnom dôsledku je percentuálne vyjadrenie
disparity na úvahe súdu. Bola toho názoru, že opísané správanie žalobcu zakladá nárok na uplatnenie

princípu disparity, hoc aj v nízkej miere (napr. 40% / 60% v prospech žalovanej). Žalovaná vo svojom
podaní zo dňa 28.12.2020 žiadala 20 % / 80%. Žalovaná na takomto rozdelení trvá. Pokiaľ sa súd prvej
inštancie prvostupňový nestotožnil s predloženými dôkazmi, mal odôvodniť, prečo vykonané dôkazy
nedostačujú pre uplatnenie disparity pri vyporiadaní BSM. V napadnutom rozsudku len rámcovo a
všeobecne uviedol, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že sa strany sporu rovnakým

dielom starali o zabezpečovanie potrieb rodiny. Takýto záver však z vykonaných dôkazov podľa názoru
žalovanej nevyplýva. Súd prvej inštancie dospel na základe dokazovania k nesprávnemu skutkovému
záveru, ktorý nevychádza z predložených dôkazov, keď bez ohľadu na predložené dôkazy uzavrel, že sa
strany sporu rovnakým dielom starali o zabezpečovanie potrieb rodiny (odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP). V nadväznosti na to nesprávne právne posúdil aplikáciu princípu parity (resp. disparity)
v rámci vyporiadania BSM (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Žalovaná navrhla,
aby odvolací súd rozhodol o uplatnení princípu disparity v pomere 20% (žalobca) / 80% (žalovaná).

Všeobecná hodnotu masy BSM je podľa nej súčet majetku - byt č. X, byt č. X, zariadenie bytu č. X,
OP žalobcu v spoločnosti STAV-MAN plus s. r. o., obchodné podiely strán sporu v spoločnosti agentúra
Lexis, s.r.o. a spoločnosti AL ARABIA tour, s.r.o. - 237 494,08 eur. Od tejto sumy sa odpočíta nesplatená
časť úveru v OTP Banka Slovensko a.s. vo výške 14 741,40 eur, pripočíta sa investícia do OMV Kia
Sportage v prospech podnikania jedného z manželov a odpočíta sa vklad žalovanej zo svojho výlučného

vlastníctva do BSM vo výške 30 293,90 eur. Výsledná hodnota spoločného majetku strán sporu v BSM je
226 958,79 eur. Mala za to, že bola zrejme nesprávne prepočítaná hodnota dedičstva žalovanej do meny
eur. V písomnom podaní žalovanej zo dňa 6.5.2015 sú podrobne uvedené sumy 427 USD v prepočte
na Sk - 16 798,70 Sk + 100 611,60 Sk + 795 223,- Sk spolu 912 633,30 Sk. Pri použití konverzného kurz
30,126 Sk / 1 eur je výsledná suma dedičstva 30 293,90 eur. Žalobca by z BSM získal veci v súhrnnej
hodnote 102 309,83 eur (byt č. X a obchodný podiel v spoločnosti agentúra Lexis, s.r.o.)a žalovaná v

súhrnnej hodnote 123 136 eur (byt č. X, zariadenie bytu č. X) pričom pre účely určenia vyporiadacieho
podielu sa zohľadní príjem žalobcu z predaja obchodného podielu v spoločnosti STAV-MAN plus s. r.
o. vo výške 1 819,68 eur po zániku BSM (z ktorého má žalovaná nárok na polovicu), záväzok žalobcu
splatiť zostatok spoločného úveru v zostatkovej hodnote 14 741,40 eur, vklad žalobkyne z výlučného
majetku získaného titulom dedenia v súhrnnej výške 30 293,90 eur a nadobúdacia hodnota osobného

motorového vozidla Kia Sportage vo výške 23 730,00 eur (každý polovica), ktorá bola zo spoločného
majetku použitá pre podnikanie jedného z manželov - žalobcu.
Ak by súd vychádzal zo zásady rovnosti, výška vyrovnacieho podielu by bola 10 138,01 eur, ktorú by mal
zaplatiť žalobca žalovanej. Vzhľadom na navrhovanú disparitu sa výška vyrovnacieho podielu upraví v
nadväznosti na disparitu v podiele uznanom súdom. V prípade disparity v pomere 80 % (žalovaná) / 20

% (žalobca) je vyrovnací podiel vo výške 67 358,68 eur, na ktorého úhradu bude zaviazaný žalobca v
prospech žalovanej.
Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, do
výlučného vlastníctva žalobcu prikázať: 1-izbový byt, nachádzajúci sa na L. G. v F., vchod č. X, na
prízemí bytového domu so súp. č. XXX, postavenom na parcX. C.. „. V. Č.. XXXX, zapísaný na N. Č..

XXXX, vedenom Okresným úradom v F., katastrálnym odborom pre k.ú. L. Y., spolu so spoluvlastníckym
podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 182/10000 a spoluvlastnícky podiel
k pozemku zastavanému bytovým domom súp. č. XXX a dvoru, pozemok reg. „Z. V. parc. č. XXXX
vo výmere 556 m2, obchodný podiel v spoločnosti agentúra LEXIS s. r. o., so sídlom Sládkovičova 1
Bratislava, IČO: 35 834 897 a žalobcovi uložiť povinnosť zaplatiť žalovanej titulom vyrovnacieho podielu

sumu 67 358,68 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

26. Žalobca vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu
žalovanej považoval jej návrh, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že
osobné motorové vozidlo KIA SPORTAGE nepatrí do BSM, v dôsledku čoho predmetom vyporiadania

BSM je jeho nadobúdacia hodnota vo výške 23 730,00 Eur, a preto má voči žalobcovi nárok na
úhradu sumy zodpovedajúcej 50 % nadobúdacej hodnoty, t. j. 11 865,00 eur, za nesprávny. Podľa bodu
36. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie do hodnoty masy BSM v súhrnnej výške 203 226,79
Eur okrem iných vecí zahrnul aj osobné motorové vozidlo Kia Sportage v sume 7 474,00 Eur. Súd
prvej inštancie tak postupoval v danom prípade správne, keď vynaloženie spoločných prostriedkov na

získanie spoločnej veci počas trvania manželstva, ktorá v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva
existovala, nevyporiadaval ako predmet vyporiadania, lebo predmetom vyporiadania môže byť len vec
sama. To je dôvod, pre ktorý je návrh žalovanej založený na argumentácii v ňom uvedenom právne
neudržateľný.
K odvolacím dôvodom vo vzťahu k úveru v OTP banke Slovensko, a.s., konštatoval, že argumentácia

žalovanej je založená na špekulatívnych predpokladoch, ktoré sama v bode 21. odvolania znehodnotila
konštatovaním, že v príslušnej časti odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku (t. j. bod 33) sa
k ňou uvádzaným skutkovým zisteniam v spojení so skutkovými zistenia súdu prvej inštancie žiadne
odôvodnenie nenachádza. Preto návrh žalovanej, aby odvolací súd rozhodol tak, že žalobca nemá proti
žalovanej právo na úhradu hodnoty zodpovedajúcej 50 % zostatkovej hodnoty úveru, teda že žalobca

má znášať celý zostatok úveru v plnej výške 14 741,40 eur bez toho, aby sa na tomto úvere podieľala
pre účely vyporiadania BSM aj žalovaná je podľa žalobcu nesprávny.
K odvolacím dôvodom vo vzťahu zachovania princípu parity uvedeným v bodoch 24. až 31. podaného
odvolaniapovažovalzapoľutovaniahodnéasmutné,žežalovanásasnažívykresliťžalobcuakoasociálaa netvora vo vzťahu k svojim deťom. Na svoju obhajobu uviedol, že starší syn Y. L. (33 rokov, býva
v podnájme už 8 rokov) opustil rodičovský byt tesne po rozvode ich manželstva, lebo nevydržal tlak
žalovanej, ktorá sa chcela zmocniť jeho príjmu z pracovného pomeru. Mladší syn Y. bol vo veku ľahko

manipulatívnom. Od rozvodu manželstva sa nikdy nestalo, že by žalobca neuhrádzal aj nad rámec
stanoveného výživného, žalovaná nemôže preukázať, že by žalobca čo i len deň meškal s platbami
na výživnom. Žalovaná si zvykla (je to jej životný štýl) falšovať dokumenty. Synovi nahovorila, že
žalobca predčasne ukončil zmluvu o jeho úrazovom poistení a predčasne vybral sumu na jeho úrazovom
poistení, pričom predložila synovi a neskôr aj súdu kópiu žiadosti, na ktorej je podpis žalobcu. Žalobca

vyžiadal od spoločnosti Allianz Slovensko, a.s., kópiu originálu žiadosti, z ktorej vyplýva, že žiadateľom o
ukončenie poistky bol nielen žalobca, ale aj žalovaná, na ktorej je jej vlastnoručný podpis s uvedením jej
čísla OP. Finančné prostriedky po zrušení zmluvy boli pripísané na spoločný účet v OTP Banke, a.s., z
ktorého žalovaná vybrala sumu za účelom opravy motorového vozidla Renault v majetku Agentúry Lexis,
s.r.o. Keď žalovaná neskôr vyradila osobné motorové vozidlo Renault z aktív spoločnosti a prepísala ho
synovi Y., žalobca nenamietal, nakoľko z jeho poistky auto bolo opravené. K poistke syna Y. L. uviedol,

že tá bola riadne skončená, a nasporená suma bola vyplatená synovi, ktorý už bol plnoletý. Hodnota
poistky predstavovala 60 000 Sk. Po zistení, že syn Y. v priebehu par dní minul viac než 5 000 Sk a
podozrení z jeho správania v súvislosti s omamnými látkami došlo k dohode, na základe ktorej zaslal
peniaze na účet rodičov, z ktorého mu po nastúpení na vysokú školu v Banskej Bystrici boli hradené
náklady na štúdium. Syn sa nikdy nesťažoval na nedostatok finančných prostriedkov.

Žalobcanazákladeargumentácienasúdeprvejinštancievychádzajúczpresvedčenia,žečas,vprípade
manželky venovaný v kuchyni a pri starostlivosti o deti je rovnako cenný a náročný ako čas trávený
manželom pri výkone povolania, v tomto prípade prekladateľskej činnosti či obchodných rokovaniach,
navrhoval súdu prvej inštancie zachovať princíp parity. Voči účelovým a zavádzajúcim argumentom
žalovanej o spôsobe života a jeho správaní sa počas ich spolunažívania a tvorby BSM žalobca uviedol,

že je od roku 1994 menovaný za súdneho prekladateľa a tlmočníka a túto profesiu vykonáva do
dnešného dňa. Od narodenia prvého syna Y. v roku 1989 bol poberateľom štipendia cudzinca, vtedy v
hodnote rovnajúcej sa mzde nastupujúceho pracujúceho človeka do praxe. Od roku 1992 bol žalobca na
doktorandskomštúdiuapočasnehomalpermanentnýpracovnývzťahsoStrojníckoufakultouSTU,ktorý
trval do roku 1999. Popri pracovnom vzťahu vykonával aj činnosť súdneho prekladateľa a tlmočníka.

V roku 1999 nastúpil žalobca do pracovného pomeru v spoločnosti Apis, a.s. na pozíciu manažéra
pre arabské krajiny. Počas pracovného pomeru slúžil 6-mesačnú povinnú vojenskú službu, ktorá mu
umožnila fyzicky zastupovať uvedenú spoločnosť v Sýrii (dovtedy nemohol kvôli povinnej vojenskej
službe v Sýrii). Počas pôsobenia v tejto spoločnosti a jej zastupovania na Blízkom východe sa mu
podarilo kúpiť byt, ktorý bol v majetku uvedenej spoločnosti, bol na oboch manželov prepísaný pol roka

pred skutočnou úhradou jeho ceny, ktorá vo veľkej časti bola zápočtom jeho úspechov z vykonaných
prácvzahraničívprospechspoločnosti.Vroku2001žalobcatransformovalnefunkčnúživnosťžalovanej
na agentúru Lexis, s.r.o., ktorá z nuly dosahovala v priebehu dvoch rokov miliónové (7 - 8) obraty. V roku
2008 si zriadil živnosť po nezhodách so žalovanou a prestal byť činný v spoločnosti Lexis, s.r.o. (dovtedy
mal polovičný úväzok rovnajúci sa hodnote splátky úveru od Slovenskej sporiteľne, a.s.). Spoločnosť

v priebehu dvoch rokov pod vedením žalovanej skrachovala. Kúpnu cenu bytu v F. uhradil žalobca
dňa 7.12. 2010 z účtu vedeného na meno žalobcu v Tatra Banke, č.ú. XXXXXXXXXX, nakoľko v ten
istý deň vložil na účet 10.000 eur vybratých z druhého účtu živnosti žalobcu a 11 000 eur z vkladnej
knižky v Tatra banke, a.s., na meno žalobcu, 4 000 eur zo životnej poistky žalobcu a zo spotrebného
úveru z OTP Banky, a.s., poskytnutého žalobcovi a žalovanej. Z vyššie uvedeného je možné urobiť

spoľahlivý záver, podľa ktorého podiel žalovanej na vznik BSM bol minimálny. Ku kúpe jednotlivých
nehnuteľnosti v T. a v F. došlo hlavne na základe podnikateľských aktivít žalobcu. Agentúra Lexis,
s.r.o., zarábala hlavne z prekladov a tlmočenia. Žalovaná žiadny cudzí jazyk neovládala. S poukazom
na vyššie uvedené žalobca bol toho názoru, že súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového
stavu a jeho vyhodnotenia dospel k správnemu právnemu záveru, že pri vyporiadavaní BSM v danej

veci neboli splnené predpoklady na výnimočné priznanie väčšieho podielu v prospech žalovanej, a
pretožalovanoupožadovanúdisparitupodielovneaplikoval.Žalovanouvpodanomodvolanínavrhovaná
zmena rozsudku súdu prvej inštancie na základe aplikácie disparity podielov podľa názoru žalobcu nie
je možná.
Uviedol, že odvolanie podal z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky stanovené súdom

prvej inštancie v ustanovení § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 393 ods. 2 CSP na riadne odôvodnenie
rozsudku. To sú dôvody, pre ktoré je podané odvolanie žalobcom z dôvodov uvedených v ustanovení
§ 365 od s. 1 písm. d/ a f/ CSP dôvodné. Vadou zmätočnosti podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP spolu svadou v skutkových zisteniach podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi
realizovať patriace mu procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

27.Žalovanávosvojvyjadrenípodanomprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcukodvolaniužalobcu
k údajnému nesprávnemu započítaniu obchodného podielu v spoločnosti STAV-MAN plus s.r.o. do BSM
uviedla, že žalobca nadobudol podiel v spoločnosti STAV-MAN plus s.r. o. za trvania manželstva za
spoločné prostriedky v BSM. Žalobca tento obchodný podiel po rozvode manželstva previedol bez
jej súhlasu a vedomia na tretiu osobu. Keďže v čase zániku BSM bol predmetný obchodný podiel

jeho súčasťou, tento obchodný podiel musí byť vyporiadaný (viď bod 30. napadnutého rozsudku).
Súd tak podľa nej správne v napadnutom rozsudku obchodný podiel do BSM zahrnul. K tvrdeniu
žalobcu o nesprávne určenej zostatkovej hodnote úveru z OTP banka Slovensko, a.s. uviedla, že až
doposiaľ (t. j. od začatia konania v tejto veci) nebola zostatková výška úveru spochybňovaná. Žalobca
za účelom preukázania zostatkovej hodnoty predmetného úveru predložil súdu krátkou cestou výpis
z účtu preukazujúci zostatkovú hodnotu úveru ku dňu 28.2.2014 (viď bod 5. napadnutého rozsudku).

Táto zostatková hodnota úveru bola určená nie na základe výpočtov súdu, ale na základe dôkazov
pochádzajúcichpriamoodúverovejinštitúciepredloženýchžalobcom.Žalovanámalazato,žežalobcom
predložené dokumenty reflektovali celú zostatkovú hodnotu, vrátane príslušenstva, a preto považovala
výpočet zostatkovej hodnoty úveru za správny. Uviedla, že súd prvej inštancie zrejme nesprávne
prepočítal hodnotu dedičstva žalovanej do meny eur. V písomnom podaní žalovanej zo dňa 6.5.2015

sú podrobne uvedené sumy 427 USD v prepočte na Sk -16 798,70 Sk + 100 611,60 Sk + 795 223
Sk spolu 912 633,30 Sk. Pri použití konverzného kurzu 30,126 Sk /1 eur je výsledná suma dedičstva
30 293,90 eur (a nie 26 999,89 eur). K žalobcovmu tvrdeniu, že nebolo preukázané použitie tohto
vkladu z jej výlučného vlastníctva na spoločný majetok v BSM, poukázala na bod 34. napadnutého
rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie zhrnul vykonané dokazovanie tak, že je preukázané, že tieto

finančné prostriedky vo výlučnom vlastníctve žalovanej boli použité na spoločný majetok strán sporu,
konkrétne splácanie úveru v Stavebnej sporiteľni VUB - Wüstenrot, a.s., na pokračujúcu rekonštrukciu
bytu č. 1 a zariadenia bytu č. 1. Prvostupňový súd taktiež na základe vykonaného dokazovania ustálil,
že neboli preukázané tvrdenia žalobcu, že by žalovaná použila tieto prostriedky na svoje potreby
mimo rodiny, resp. jej údajné „nákladné koníčky". Uviedla, že od počiatku a konzistentne dokladovala

použitie prostriedkov v jej výlučnom vlastníctve do spoločného majetku nasledovne: na splátky úveru
Stavebnej sporiteľni VUB - Wüstenrot, a.s., v období od 08/2003 do 5.10.2005, v celkovej výške 3
266,65 eur; splatenie zostatku úveru podľa bodu a. Vyššie vo výške 5 159,16 eur, dňa 28.10.2005;
financovanierekonštrukčnýchprácnabyteč.X,kúpazariadeniadobytuč.X.Vpodrobnostiachžalovaná
poukázala na jej písomné podanie zo dňa 15.5.2015. Žalobca opakovane tvrdí, že finančné prostriedky

pochádzajúce z výlučného vlastníctva žalovanej boli použité na vlastnú potrebu a jej záujmové aktivity.
Vo svojich doterajších písomných podaniach a ústnych vyjadreniach prednesených na pojednávaniach
však obšírne dokumentovala a vysvetľovala, akým spôsobom boli použité jej finančné prostriedky
na spoločný majetok. Je preukázané, že disponovala konkrétnou sumou, ktorú mala vo výlučnom
vlastníctve. Celá táto suma bola spotrebovaná na zveľadenie spoločného majetku tak, ako je uvedené

vyššie. Žalobca pritom nepredkladá žiadne dôkazy, ktoré by túto skutočnosť vyvrátili. Keďže žalobca trpí
dôkaznounúdzouotom,žežalovanámalapoužiťtietoprostriedkynavlastnúpotrebuavlastnézáujmové
aktivity, snaží sa preniesť dôkazné bremeno na žalovanú. Súd prvej inštancie však podľa nej správne
a v súlade s príslušnými právnymi predpismi vyhodnotil dôkazy predložené a vykonané dôkazy tak, že
žalovaná uniesla dôkazné bremeno a súd tak mal za preukázané, že finančné prostriedky v jej výlučnom

vlastníctve boli použité na spoločný majetok a žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdení,
že žalovaná tieto prostriedky (alebo ich časť) použila pre jej údajné „nákladné koníčky“ a postupoval
správne, keď vklad žalovanej do spoločného majetku odpočítal od všeobecnej hodnoty masy BSM.
Žalovaná sa nestotožnila s tvrdením žalobcu o zmätočnom vyporiadaní obchodných podielov v
spoločnosti AL ARABIA tour s. r. o. a že neboli vyporiadané obchodné podiely v spoločnosti AL ARABIA

tour s.r.o., nakoľko súd prvej inštancie hodnotu obchodných podielov v spoločnosti AL ARABIA tour
s.r.o. zahrnul do vyporiadania, ako to vyplýva z bodu 36. napadnutého rozsudku. Opakovane uviedla, že
predmetné osobné motorové vozidlo Kia Sportage nebolo súčasťou BSM, bolo vo výlučnom vlastníctve
žalobcu, ktorý ho nadobudol podľa predložených účtovných dokladov do svojho vlastníctva a používal ho
pre svoje podnikateľské účely. Uviedla tiež, že syn Y. po neúspešnom ukončení štúdia na VŠ v roku 2014

býval so žalovanou a mladším, vtedy ešte neplnoletým synom Y., v spoločnej domácnosti, žalovaná ho
finančne podporovala, nakoľko bol evidovaný na ÚP a pomohla mu nájsť si počas niekoľkých mesiacov
zamestnanie. Syn Y. sa v roku 2017 vo veku 28 rokov formálne osamostatnil, naďalej ho však žalovaná
podporuje aj finančne a sú spolu v úzkom kontakte. Tvrdenia žalobcu tak nie sú založené na pravde.Skutočnosti tvrdené v bode 13 vyjadrenia žalobcu sú podľa žalovanej žalobcom prednášané vôbec po
prvýkrát od počiatku sporu a považovala ich za účelové skresľovanie obrazu o žalovanej, ako matke
a manželke a živiteľke rodiny. Životné poistenie, ktoré synovi Y. zriadila v roku 1997 a platila výhradne

sama z príjmov z jej živnosti od roku 1997 do dosiahnutia jeho plnoletosti v roku 2008, nebolo určené
na platenie jeho nákladov spojných s vysokoškolským štúdiom, ale ako štartovací balíček do života.
Úhrada nákladov na VŠ štúdium dieťaťa je samozrejmá úloha rodičov, ktorú žalobca riešil jemu vlastným
spôsobom. Syn Y. bol v roku 2014 ako 17-ročný študent 2. ročníka športového gymnázia. Výživné
stanovené súdom vo výške 275 eur žalobca uhrádzal opäť jemu vlastným spôsobom v čase a výške

ako uznal on sám za vhodné. Nesúhlasila preto so žalobcom, že bol svedomitým platiteľom výživného.
O vyrovnanie dlhu na výživnom za rok 2014, ako aj úhradu ďalšieho výživného v správnej výške a v
stanovenom termíne, žalovaná žalobcu žiadala mailom zaslaným 21.1.2015 na jeho, ako aj na mailovú
adresu jeho brata, nakoľko v prechádzajúcej komunikácii žalobca tvrdil, že predmetný mail neobdržal.
Vymedzila sa voči tvrdeniu žalobcu, že falšuje dokumenty a že je to jej životný štýl. K vyrovnaniu dlhu zo
strany žalobcu nikdy nedošlo ani sa žiadnym spôsobom nepodieľal na zvýšených školských nákladoch

syna v maturitnom ročníku. Po dosiahnutí plnoletosti syna Y. výživné k rukám žalovanej neuhrádzal
vôbec, napriek tomu že syn bol naďalej ešte študentom gymnázia a neskôr študentom VŠ do roku
2022. Počas celej doby syn Y. žije s žalovanou v spoločnej domácnosti a finančne je na nej závislý.
Životné poistenie syna Y., ktoré zriadila pri jeho narodení v roku 1997 a platila výhradne sama z príjmov
z jej živnosti od roku 1997 do roku 2012, bola po zrušení žalobcom vyplatená v auguste 2012 na účet

žalobcu vedený v OTP banka Slovensko, a.s. ktorý obratom v priebehu mesiaca realizoval výber. Účet
bol zriadený na meno žalobcu výhradne na čerpanie a úhradu splátok spotrebného úveru čerpaného
žalobcom od marca 2011. K uvedenému účtu žalovaná nemala žiadne dispozičné právo a teda nemohla
realizovať úhradu opravy motorového vozidla Renault Megan v majetku firmy agentúra LEXIS s.r.o.,
ktoré bolo vyradené z majetku firmy k 31.12. 2014. Uvedené motorové vozidlo žalovaná prepísala do

vlastníctva syna Y. po dosiahnutí jeho plnoletosti v júli 2016. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že
žalobca až teraz prvýkrát predkladá tvrdenie, že príslušné poistné zmluvy nezrušil sám, pričom s týmto
bol konfrontovaný aj priamo na pojednávaniach a nič v uvedenom zmysle nevyhlásil. Uviedla, že žalobca
predkladá súdu všeobecne zaužívaný model fungovania rodiny, kedy sa manželka stará o domácnosť a
výchovudetíamanželfinančnezabezpečujerodinu.Počastrvaniamanželstvažalobcuažalovanejtento

model fungovania rodiny žalobca nenapĺňal. Žalovaná sa starala nielen o domácnosť a výchovu detí,
ale zároveň sa v rozhodnej miere starala aj o zabezpečenie finančných, materiálnych aj nemateriálnych
potrieb rodiny, nakoľko žalobca bol počas doby trvania manželstva najskôr denným študentom VŠ,
potom denným doktorandským študentom VŠ, vojakom základnej vojenskej služby, nezamestnaným, a
neskôr formálnym zamestnancom agentúry LEXIS s.r.o., ktorú žalovaná transformovala v roku 2002 z

jej živnosti založenej v roku 1993. Toto tvrdenie podporuje aj preukázateľný fakt, že žalovaná porodila
2 deti a nebola na žiadnej platenej materskej ani rodičovskej dovolenke. Po ukončení VŠ v roku 1989
bola žalovaná zamestnaná do založenia živnosti a poberala mzdu, z ktorej boli zabezpečované všetky
potreby rodiny. Žalobca bol poberateľom štipendia študenta od príchodu do vtedy bývalej ČSSR v roku
1984, ktorý mu bol hradený z rozpočtu kapitoly Ministerstva školstva ČSSR ako výpomoc študentom

zo spriatelených krajín tretieho sveta vo výške postačujúcej na prežitie na vtedajšom vysokoškolskom
internáte, kde väčšina potrieb zahraničného študenta tohto typu bola poskytovaná bezodplatne. Počas
denného doktorandského štúdia VŠ od roku 1992 do roku 1999 mal žalobca príležitostný 1/3 úväzok
so školou ako nevyhnutnú súčasť štúdia kde bolo na dosiahnutie doktorátu podmienka absolvovať
pedagogické stáže. Jediný pracovný pomer a dosahovanie ako takého príjmu žalobcu bolo v období

od roku 1999 do polovice roku 2001 kedy bol zamestnaný vo firme APIS a.s. ktorá v roku 2001 išla do
úpadku a skrachovala. Počas tohto obdobia absolvoval žalobca 6-mesačnú základnú vojenskú službu
(bez dosahovania príjmu) a 5-mesačný pobyt v Sýrii. Byt kúpili za úver v hodnote 500 000 Sk čerpaný
vo VUB WÜSTENROT, a.s. v roku 2001. Po ukončení pracovného pomeru z dôvodu úpadku firmy
bol žalobca nezamestnaný do doby, kedy sa stal formálnym zamestnancom prosperujúcej firmy LEXIS

s.r.o., ktorú riadila žalovaná. Žalobca nepozná ani základné overiteľné fakty o firme, ktorú ako tvrdí
transformoval a to, že firma vznikla v apríli roku 2002 a obraty 2.000 000 Sk až 3.000.000 Sk dosahovala
vrokoch2004-2008.Uvedenéobratydosahovalaajpodľažalobcunefunkčnáživnosťžalovanejužvroku
2000. Príjmy žalobcu aj žalovanej sú ľahko overiteľné z hodnoverného zdroja, ktorým je Daňový úrad
SR. Príslušné dokumenty boli predložené ako dôkaz počas pojednávaní a sú súčasťou súdneho spisu.

Po roku 2008 nastala postupná ale výrazná zmena správania žalobcu. Postupne silneli z jeho strany
fyzické, psychické útoky, ekonomická šikana, ktorá je zdokladovaná policajnými, lekárskymi správami,
potvrdením psychologickým.28. Žalobca sa vo svojom následnom vyjadrení s argumentáciou uvedenej v bodoch 3 až 15 vyjadrenia
žalovanej k odvolaniu žalobcu proti rozsudku nestotožnil a v celom rozsahu sa pridržiaval obsahu
vyjadrení, ktoré v priebehu dokazovania vo veci k neustále opakovanej argumentácii žalovanej uviedol.

Podľanázoružalobcunímnamietanénedostatočnéodôvodnenierozsudkusúduprvejinštancievotázke
vád konania v podanom odvolaní má za následok, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky
stanovené súdu prvej inštancii v ustanovení § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 393 ods. 2 CSP na riadne
odôvodnenie rozsudku. To sú dôvody, pre ktoré je podané odvolanie žalobcom z dôvodov uvedených v
ustanovení § 365 ods. 1 písm. d/ a f/ CSP dôvodné.

29. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379, § 380 ods. 1 CSP) a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý
nepovažoval za potrebné doplniť ani znovu zopakovať (§ 385 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3
CSP, keď dospel k záveru, že odvolania žalobcu a žalovanej nie sú dôvodné, nimi uvedené odvolacie

námietky vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom
stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.

30. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

31. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP predovšetkým z úradnej povinnosti posudzoval, či

konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo
rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd
uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389
ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému

postupu, ktorý znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

32. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil

v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny
záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia § 143, § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka
žalobe vyhovel a BSM strán sporu po rozvode ich manželstva v súlade so zásadami v citovaných
zákonných ustanoveniach uvedených, vyporiadal. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v
súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého

rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP) a vysporiadal sa s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaniach strán sporu (§ 387 ods. 3 CSP).

33. Predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov vymedzuje ustanovenie § 143 Občianskeho
zákonníka pozitívne : „v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom

vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, ako aj negatívne: „s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.“

34. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo zároveň existovalo
ku dňu jeho zániku. Súd v konaní o vyporiadanie BSM musí predovšetkým zistiť a ustáliť rozsah tohto
spoluvlastníctva. Následne sa zameria na zistenie cien vecí, ktoré tvoria predmet BSM, pričom platí
zásada, že treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania, avšak z ich stavu ku dňu

zániku BSM. V rámci vyporiadania BSM súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného
majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého z manželov. Na návrh účastníka musí súd
prihliadnuť tiež na to, čo niektorý z manželov z prostriedkov v jeho výlučnom vlastníctve vynaložil na
spoločný majetok. Pri stanovení výšky takejto náhrady treba prihliadať na zníženie hodnoty spoločnejveci nadobudnutej z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, ku ktorému došlo v
čase od jej nadobudnutia až do vykonania vyporiadania, čo znamená, že oprávnenému manželovi bude
zohľadnená táto náhrada v redukovanej výške. Na zvýšenie hodnoty takto nadobudnutej spoločnej veci

však už prihliadnuť nemožno. Predmetom vyporiadania BSM môže byť iba to, čo môže byť predmetom
vlastníctva (§ 143 Občianskeho zákonníka), teda nehnuteľnosti, hnuteľné veci, pohľadávky a dlhy a čo
existovalo ku dňu jeho zániku.

35. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako tzv. vyporiadanie v širšom zmysle, tzn. že treba vyporiadať

aj pohľadávky a dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva.
Pohľadávky a dlhy, ktoré existovali v dobe zániku BSM, ale ku dňu vyhlásenia rozhodnutia už neexistujú,
napr. zanikli splnením sa vo výroku rozsudku neprejavia, ale budú zohľadnené len pri výpočte čiastky,
ktorú má jeden účastník zaplatiť na vyrovnaní podielu druhému. Pokiaľ sa teda niektorý z manželov po
rozvode manželstva podieľal na zaplatení spoločného dlhu už zo svojich výlučných prostriedkov, má
právo na ich náhradu. Vyporiadanie v širšom slova zmysle znamená celkové majetkové vyporiadanie,

t.j. do vyporiadania sa zahrnú aj spoločné pohľadávky a dlhy a iné majetkové práva. Pri vyporiadaní
BSM treba vychádzať z toho, že je zaťažené dlhom, ktorého zaplatením jeden z manželov vynaložil
svoje prostriedky na vec, ktorú manželia nadobudli do BSM. Preto treba v takomto prípade postupovať
podľa § 150 veta druhá Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že každý z manželov je oprávnený
požadovať, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Pri vyporiadaní BSM

súdnou cestu súd vychádza z § 150 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého podiely oboch manželov sú
rovnaké. Ďalej, každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho osobného
majetku vynaložil na spoločný majetok, a súčasne je povinný nahradiť to, čo sa zo spoločného majetku
vynaložilo na jeho ostatný majetok. Súd prihliadne aj na potreby maloletých detí a tiež na to, kto sa ako
staral o rodinu, o spoločné veci, spoločnú domácnosť. Pokiaľ ide o vyrovnanie dlhu manželov, ktorý

nadobudli počas manželstva, a ktorý je spojený s BSM, primerane sa použijú ustanovenia § 149 a §
150 Občianskeho zákonníka.

36. Predpokladom riadneho vyúčtovania je, že súd správne zistí celkovú hodnotu aktív (hodnota vecí,
pohľadávok), celkovú hodnotu pasív (dlhov) a správne ustáli celkový majetok bez dlhov ako rozdielu

medzi aktívami a pasívami, pasíva odpočítava v ich plnej výške (NS SR sp. zn. 6 Cdo 128/2012).
Z odôvodnenia rozsudku musí byť zrejmé, čo všetko podľa zistenia súdu je predmetom BSM, najmä
u sporných položiek musí byť uvedené z akých dôkazov súd vychádzal a k akým záverom dospel.
Rozsudoksúdumusíbyťnáležiteodôvodnenýajvovzťahukrozdeleniuvecí,zhľadiskaurčeniapodielov
a ich prípadného vyrovnania. Musí z neho jednoznačne vyplývať, ako súd dospel k sume, ktorú je

povinný jeden z účastníkov zaplatiť na vyrovnanie podielu druhému. Výpočet musí byť urobený natoľko
prehľadne, aby umožňoval posúdenie jeho správnosti.
Súd prvej inštancie sa vyššie uvedeným riadil, preto odvolacia námietka žalobcu o nedostatočne
odôvodnenom rozsudku a nespĺňaní požiadaviek stanovených ust. § 220 ods. 2 CSP nebola dôvodná.
Odvolací súd sa nestotožnil s jeho námietkou týkajúcou sa zahrnutia obchodného podielu v spoločnosti

STAV-MAN plus s.r.o. vo výške 1 819,68 eur do výslednej hodnoty spoločného majetku dôvodiac
tým, že ako dôkaz predložil výdavkový pokladničný doklad z 8.1.2014 vystavený spoločnosťou
S.A.Center, spol. s r.o., ktorá bola transformovaná na spoločnosť STAV-MAN plus s.r.o. a ktorou mu
bol vyplatený obchodný podiel za trvania BSM pre potreby domácnosti. Obchodný podiel ako taký je
inou majetkovou hodnotou a ak čo i len jeden z manželov nadobudne za trvania manželstva obchodný

podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, stáva sa hodnota tohto obchodného podielu súčasťou
BSM. Aj Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku v konaní sp.zn. 2Cdo 168/2005 vyslovil názor, že
obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutý jedným z manželov za trvania
manželstva zo spoločných prostriedkov sa stáva súčasťou BSM; vzhľadom na ust. § 149 ods. 4 in fine
Občianskeho zákonníka predmetom vyporiadania sú okrem hnuteľných a nehnuteľných vecí aj ostatné

majetkové práva. Žalobca nadobudol podiel v spoločnosti STAV-MAN plus s.r.o. za trvania manželstva
za spoločné prostriedky v BSM a skutočnosť ním tvrdenú, že mali byť finančné prostriedky vyplatené mu
z obchodného podielu dňa 8.1.2014 spotrebované na potreby domácnosti nebola preukázaná (navyše
rozvod strán sporu bol právoplatný dňa 10.3.2014, teda už v čase vyplatenia podielu ako uvádzal, bolo
počas rozvodového konania- návrh na rozvod manželstva podal žalobca 3.5.2013 a vo vyjadrení zo

dňa 27.11.2015 uviedol, že uvedený obchodný podiel predal dňa 8.1.2014 za 1 819 eur a ako dôvod
pre nezahrnutie tejto sumy do BSM odôvodňoval tým, že v dobe zániku BSM spoločnosť neexistovala.
K zániku jeho účasti v tejto spoločnosti došlo až dňa 24.10.2014, ako vyplýva z výpisu z Obchodného
registra). Čo sa týka námietky žalobcu, že súd prvej inštancie nevysporiadal medzi stranami sporuhodnotu obchodného podielu v spoločnosti AL ARABIA tour, s.r.o., odvolací úd sa stotožnil s postupom
súdu prvej inštancie, ktorý zahrnul do BSM hodnoty splatených vkladov žalobcu a žalovanej, keďže
trhová hodnota je nulová a aj podľa tvrdenia žalobcu táto spoločnosť je v úpadku a strany sporu

už nie sú spoločníkmi tejto spoločnosti od 2.3.2020.Nedôvodná bola odvolacia námietka žalobcu o
nesprávne vypočítanej výške zostatku spoločného dlhu v OTP banke Slovensko, a.s. vo výške 14 741,
40 eur, keď mal za to, že súd vyporiadava nielen splatnú časť dlh vrátane úrokov a úroky, ktoré k dlhu
prirastú v budúcnosti. Žalobca v konaní zostatkovú hodnotu predmetného úveru vo výške 14 741,40
eur nenamietal, sám doložil doklad OTP banky Slovensko, a.s. preukazujúci výšku zostatkovej hodnoty

úveru, takže súd prvej inštancie ju ani nevypočítaval. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej pritom uviedol,
že je nesprávne, že má znášať celý zostatok úveru v plnej výške 14 741,40 eur bez toho, aby sa na
tomto úvere podieľala pre účely vyporiadané BSM aj žalovaná. Za nepreskúmateľný považoval žalobca
rozsudok súdu prvej inštancie v nesprávne ustálenej výške vkladu žalovanej z jej výlučného vlastníctva
do BSM vo výške 26 999,89 eur, ktorá bola zahrnutá do výslednej hodnoty spoločného majetku strán
v BSM. Argumentáciu žalobcu, že ak podľa skutkových zistení súdu prvej inštancie nadobudla do

výlučného vlastníctva na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 20D173/2003, 10Dnot 30/2003-63
zo dňa 10.7.2003 majetkovú hodnotu, ktorú žiadala zohľadniť pri vyporiadaní ako vklad - vynaloženie
finančných prostriedkov v jej výlučnom vlastníctve na spoločný majetok, pričom podľa jej tvrdení mali
byť použité na zariadenie bytu č. 1, mala byť hodnota takto nadobudnutých vecí odpočítaná od celkovej
hodnoty vkladu, považoval odvolací súd za nedôvodnú, nakoľko súd správne zistí celkovú hodnotu aktív

(hodnota vecí, pohľadávok), celkovú hodnotu pasív (dlhov) a správne ustáli celkový majetok bez dlhov
ako rozdielu medzi aktívami a pasívami, pasíva odpočítava v ich plnej výške (NS SR sp. zn. 6 Cdo
128/2012). Pokiaľ žalobca namietal, že porovnaním celkových súm výberov s celkovou sumou nákupov
zariadenia do bytu č. 1 sa preukázalo, že z celkovej vybratej sumy 385 000 Sk, t. j. 12 779,658 Eur,
patriacej do výlučného vlastníctva žalovanej po odpočítaní čiastky 265 894,50 Sk, t.j. 8 826,08 Eur,

použitej podľa tvrdení žalovanej na zariadenie bytu č. 1, zostáva rozdiel 3 953,57 Eur, žalobca tvrdenia
žalovanej ničím nevyvrátil.

37. Žalovaná vo svojom odvolaní namietala zaradenie osobného motorového vozidla zn. Kia Sportage
EČV F. U. do BSM tvrdiac, že toto bolo vo výlučnom vlastníctve žalobcu ako podnikateľa slúžiace na jeho

podnikanie, zakúpené zo spoločného majetku strán sporu a podľa nej mala byť predmetom vyporiadania
jeho kúpna cena vo výške 23 730 eur, a nie jeho zostatková hodnota. Súd prvej inštancie podľa
odvolacieho súdu správne vyporiadal zostatkovú hodnotu uvedeného motorového vozidla, nakoľko v
konaní bolo preukázané, že nielenže bolo zakúpené zo spoločných prostriedkov strán sporu, ako aj že
netvorilo oddelený majetok žalobcu slúžiaci na jeho podnikanie, ale slúžiace pre obe sporové strany. Na

tomto skutkovom stave nič nemení tvrdenie žalovanej, že spočiatku žalobca tvrdil, že do BSM nepatrí
a v priebehu konania svoje tvrdenie zmenil, ani tvrdenia žalovanej, že používala iné motorové vozidlá,
keď bolo nepochybne preukázané, že predmetné motorové vozidlo používala aj žalovaná. Nedôvodná
bola námietka žalovanej, že súd prvej inštancie nesprávne vysporiadal spotrebný úver poskytnutý
OTP banka Slovensko, a.s. dôvodiac tým, že predmetný úver bol sčasti použitý na rekonštrukciu

nehnuteľnosti, prikázanej žalobcovi a že tak zostatková hodnota úveru mala byť vyporiadaná tak, že
žalobca nemá právo na jeho náhradu (v takom prípade by nemala ani žalovaná nárok na náhradu
nákladov - prostriedkov použitých na byt, ktorý bol prikázaný do jej výlučného vlastníctva).Tu tiež
odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené, že súd správne zistí celkovú hodnotu aktív (hodnota vecí,
pohľadávok), celkovú hodnotu pasív (dlhov) a správne ustáli celkový majetok bez dlhov ako rozdielu

medzi aktívami a pasívami, pasíva odpočítava v ich plnej výške (NS SR sp.zn. 6 Cdo 128/2012). Je bez
právneho významu tvrdenie žalovanej, že je podstatné, či predmetný úver bol použitý na nadobudnutie
nehnuteľnosti alebo na jej zhodnotenie rekonštrukciou. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že
nebolo sporné, že počas manželstva vznikla stranám sporu pohľadávka voči OTP Banka Slovensko a.s.,
na základe úveru č. XXX/XXXX/XXSU, čerpaného v súvislosti s rekonštrukciou bytu č. X. Pokiaľ ide o

námietku žalovanej ohľadom výšky vnosu do BSM z dedičstva, z celkovej sumy z dedičstva menovanej
v hodnote 795 223,00 Sk boli zaslané pozemkovým fondom na bankový účet žalobcu v Tatra banke,
a. s. č. XXXXXXXXXX/XXXX založený v roku 2001, nakoľko žalovaná vtedy nemala osobný bankový
účet. K odvolacej námietke žalovanej, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o aplikovaní princípu
parity, keď sa nevysporiadal s jej argumentáciou, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa s touto

dostatočne vysporiadal a tiež dospel k záveru, že v danej veci pri vyporiadaní BSM strán sporu nebol
dôvod na použite princípu disparity. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zásade
platí princíp parity (rovnosť podielov), ako vyplýva z ustanovenia § 150 OZ prvá veta ,,Pri vyporiadaní
sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké“. V rámci vyporiadania BSM sa môžemestretnúť s odchýlkou od tohto princípu, t. j. disparita podielov. Disparita podielov spočíva v rozdielnom
určení podielov pre jednotlivých manželov. Znenie § 150 OZ nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť
podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil

o nadobudnutie i udržanie spoločnej veci, a to tak, že vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov,
ktorý sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere, bez toho,
aby mu uložil povinnosť, aby druhému manželovi, ktorý sa o jeho nadobudnutie a udržanie nezaslúžil,
na vyrovnanie podielu zaplatil určitú finančnú čiastku. Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného
vyporiadania, a disparita môže byť tak vyjadrená nie iba percentom či zlomkom, ale aj prikázaním veci

jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaní finančne sa s druhým manželom, pokiaľ ide o túto
vec, vyporiadať (Ústavný súd SR, III. ÚS 343/2014). Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej
inštancie, že v danom prípade pri vyporiadaní BSM neboli splnené podmienky pre použitie zásady
disparity podielov a stotožnil sa aj s jeho odôvodením, nepovažujúc tiež za dôvodnú odvolaciu námietku
žalovanej o nedostatočnom vysporiadaní sa s touto otázkou a nedostatočnom odôvodnení.

38. Konanie o vyporiadaní BSM predstavuje klasické sporové konanie a riadi sa princípmi podľa zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Dispozičný princíp je upravený v čl. 7 CSP: „Súdne konanie
sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom
ustanoveným zákonom.“ Prejednačný princíp: Súd nezisťuje skutočnú pravdu a rozhoduje len na
základe predložených dôkazov - strany teda určujú predmet konania. V zmysle § 215 ods. 1 CSP: „Súd

rozhodne na základe zisteného skutkového stavu,“ čo znamená, že ak strana nenavrhne dôkaz, súd
ho nemôže vykonať. Koncentračná zásada: podľa § 153 CSP: „Strany sú povinné uplatniť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

39. Podľa § 191 ods. 1 a 2 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

40. Ústavný súd SR zdôrazňuje povinnosť dodržiavať pravidlá logiky aj pri hodnotení dôkazov:
„Významnú úlohu v procese hodnotenia dôkazov (§ 132 OSP) zohráva vnútorné presvedčenie súdu.
Toto presvedčenie nemá predstavovať svojvôľu a nezodpovednosť súdu, ale naopak, malo by sa
vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich

komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky.“ (I. ÚS 114/08). Všeobecný súd by nemal
byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť
konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú
presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku
ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné,

racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.“ (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS
402/08).

41. Súd prvej inštancie sa vyššie uvedeným riadil. Rovnako správne súd prvej inštancie v otázke určenia
výšky podielov bývalých manželov na spoločnom majetku, vychádzal zo zásady rovnosti podielov, keďže

disparita na majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov predstavuje výnimku z tejto zásady a
je namieste len za situácie, keď zvýšené úsilie jedného z manželov zaistilo nadobudnutie a udržanie
majetku značnej hodnoty, keď v skutočnostiach tvrdených žalovanou odôvodňujúcich podľa nej takýto
postup, relevantné dôvody v zmysle uvedeného nevzhliadol, s ktorým názorom sa odvolací súd plne
identifikuje a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

42. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods.

1 CSP a žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom na ich neúspech
v odvolacom konaní nepriznal.

44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§
428 CSP).