Rozsudok · Zodpovednosť za škodu · Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/53/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8218202368
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8218202368.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD., a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobkyne
A. B., nar. X.X.XXXX, B. XX, XXX XX C. C., právne zastúpená JUDr. Peter Harakaly, advokát, so
sídlom v Košiciach, Mlynská 28, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance
Group, Štefanovičova č. 4, 816 23 Bratislava, IČO:00 585 441, zast. Advokátska kancelária JUDr.
Baltazár Mucska, Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, pracovisko D. E. X, XXX XX B., o náhradu škody
s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne i žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k.
1C/47/2018 – 330 zo dňa 09.08.2022, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zastavení konania
v časti o zaplatenie náhrady za stratu spoločenského uplatnenia v sume 22.968,- eur a vo výroku o
priznaní úroku z omeškania vo výške 5% ročne od 6.5.2017 do zaplatenia sumy 2.609,31,- eur a od
23.9.2018 do zaplatenia sumy 16.815,- eur.

M e n í rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5%
ročne od 6.5.2017 do zaplatenia zo sumy 2.609,31 eur a od 23.09.2018 do zaplatenia zo sumy 16.815,-

eur tak, že v tejto časti žalobu zamieta.

P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu /z
prisúdenej sumy/ s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že:

„Zastavujekonanievčastiozaplatenienáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatnenia vsume 22.968,-
eur.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu za bolesť vo výške 2.609,31 eur s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne od 6.5.2017 do zaplatenia, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo
výške 16.815,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 23.9.2018 do zaplatenia, zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 18.945,- eur, vyčíslený úrok z omeškania vo
výške 431,04 eur, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Znalcovi z odboru zdravotníctva a farmácie - odvetvie psychiatria, sexuológia A. F. C., G. XX/
XXX, XXX XX H. priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

ZnaleckejorganizáciiI.sosídlomB.J.X,B. priznávavočižalovanému nároknanáhradutrov
konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Svedkovi A. K. L., bytom C., A. XX, priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podľa ust. § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 441,
§ 444 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a/, § 15 ods. 1, § 11 ods. 6

a 7 zákona č. 281/2001 Z.z., podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., podľa § 2, § 3, § 4, § 5, §
6 ods. 3, § 7 ods. 1 a 6, § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa utrpela
poškodenie zdravia pri dopravnej nehode dňa 6.11.2016 medzi obcami M. a A., ktorá bola spôsobená

motorovým vozidlom ev. č. B., ktoré viedla vodička C. L. a ktoré malo uzavreté poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla práve u žalovaného ( uvedené nie je sporným ).
Žalobkyňa ako poškodená si uplatnila svoje nároky na náhradu škody voči žalovanému ( podľa cit. ust.
zák. č. 381/2001 Z.z., daná pasívna hmotnoprávna legitimácia žalovaného ). Bolestné bolo uplatnené
za XXX bodov ( 17,66 eur/bod ). Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo uplatnené podaním zo dňa

5.6.2018 za bodové hodnotenie XXXX bodov na základe znaleckého posudku A. L. pri hodnote bodu
XX,XX eur/bod. ( navýšenie bodového hodnotenia pol. XXX oproti posudku A. C. aj z neurologického
hľadiska ). Zároveň si uplatnila aj zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 %. Spolu si uplatnila
sumu 135.229,50 eur.

4. Žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti uhradil žalobkyni :
1/ sumu 13.047 eur,- eur titulom bolestného za 985 bodov pri hodnote bodu 17,66 eur (rok 2016),
krátenie plnenia o 25 %, nakoľko poškodená nebola pripútaná bezpečnostným pásom,
2/ sumu 35.997 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia za 2515,50 bodov pri hodnote bodu
19,08 eur (rok 2018), krátenie plnenia o 25 %, nakoľko poškodená nebola pripútaná bezpečnostným

pásom, priznané podľa znaleckého posudku A. C.; somatická časť bola predmetom skúmania I..
3/ sumu 22.968 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia za 1605 bodov pri hodnote bodu 19,08
eur (rok 2018), krátenie plnenia o 25 %, nakoľko poškodená nebola pripútaná bezpečnostným pásom,
priznané podľa znaleckého posudku A. L.; somatická časť bola predmetom skúmania I..

5. Sporným medzi stranami sporu boli skutočnosti týkajúce sa : 1/ spoluzavinenia žalobkyne na škode
( § 441 OZ ), pričom žalovaný žiadal krátenie o 25 %, žalobkyňa o 10 %, 2/ pri sťažení spoločenského
uplatnenia ( ďalej aj SSU ) bodové hodnotenie najmä pri hodnotení položky č. 253 ( znalci A. C. a A.
L. ) a zvýšenie SSU podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z..

6. Keďže ostalo sporným najmä bodové ohodnotenie SSU, súd prvej inštancie za účelom
objasneniarozporovvbodovomhodnoteníSSU vykonalvýsluchysúdnychznalcovazástupcuznaleckej
organizácie I., pričom zistil, že pri hodnotení SSU pri položke XXX poukázali znalci ( A. C. a A. L. )
na úpravu bodov oproti posudku A. C. pri posudku A. L. s poukazom na mozgové poruchy žalobkyne
- poúrazové zmeny aj z neurologického hľadiska, nielen z hľadiska psychiatrického ( preukázané a

zohľadnené oi. aj epileptické záchvaty ). Somatická časť ( 1605 bodov ) ostala nesporná.

7. Zo znaleckého posudku A. F. C., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria,
sexuológia č. XX/XXXX zo dňa 14.4.2018 súd prvej inštancie zistil, že SSU hodnotil z hľadiskapsychiatrickéhopočtombodovXXXX,XX-pol.XXX -vážnemozgovéaleboduševnéporuchypoťažkom
poranení hlavy ( XXXX,XX bodov, navýšenie podľa § 10 ods. 4 o 80 %, zvýšenie vzhľadom k veku v
čase poškodenia zdravia a možnostiam spoločenského uplatnenia v tom čase ).

8. Zo znaleckého posudku A. K. L., znalca z odboru N. O. I., P. E., J. č. X/XXXX zo dňa 25.5.2018
súd prvej inštancie zistil, že SSU hodnotil počtom bodov XXXX : položka XXX - vážne mozgové alebo
duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy ( XXXX bodov, navýšenie podľa § 10 ods. 4 o 80 % na
XXXX bodov ), položka XXX - poúrazová hemiparéza ( XXX bodov, navýšenie podľa § 10 ods. 4 o 80 %

na XXXX bodov ), položka XXXX - následky po poranení pľúc ( XXX bodov, navýšenie podľa § 10 ods. 4
o 50 % na XXX bodov ), položka XXXX- plošné jazvy ( XX bodov, navýšenie podľa § 10 ods. 4 o 50 % na
XX bodov ), posudok obsahuje presný popis priznaných položiek a dôvody ich hodnotenia. Pri položke
XXX poukázal na úpravu bodov oproti posudku A. C. aj s poukazom na mozgové poruchy žalobkyne-
poúrazové zmeny aj z neurologického hľadiska. Somatická časť SSU predstavuje bodové hodnotenie
XXXX bodov. XXXX bodov predstavuje položku č. XXX ( pozn. rozdiel oproti bodovému hodnoteniu

A. C. predstavuje navýšenie aj hľadiska neurologického, nielen psychiatrického, keďže uvedené A. C.
nemoholhodnotiťsohľadomnapredmetjehoznaleckejčinnosti).Zároveňsúdprvejinštancieuviedol,že
v celkom hodnotení SSU v tejto časti súdny znalec A. L. urobil chybu pri navýšení bodového hodnotenia
podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z., nakoľko navýšenie o 80 % predstavuje XXXX bodov, nie XXXX
bodov. Spolu malo činiť bodové hodnotenie XXXX bodov ( XXXX bodov + XXXX bodov ), nie XXXX.

9. Z odborného vyjadrenia forensic.sk č. XXX/XXXX zo dňa 11.12.2018 bolo zistené, že hodnotila
somatickú časť nároku sťaženia spoločenského uplatnenia poškodenej A. B. vyčíslenej v znaleckom
posudku č. X/XXXX A. K. L. zo dňa 25.5.2018 v počte bodov XXXX. Túto považuje na základe
predloženej dokumentácie ako preukázanú.

10. Na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žalobkyňa má nárok na náhradu škodu spôsobenú pri dopravnej nehode dňa 6.11.2016.
Je nepochybné, že došlo k poškodeniu jej zdravia a že v dôsledku uvedeného je obmedzená vo svojom
bežnom živote, je obmedzená v súkromí, v rodinnom či pracovnom živote. Z ust. § 2 ods. 3 písm. c)

zák. č. 437/2004 Z.z. vyplýva, že poskytovateľ náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia (ďalej len "poskytovateľ náhrady") je osoba, ktorá je povinná poskytnúť náhradu podľa
osobitných predpisov, v tomto prípade je poskytovateľ náhrady žalovaný, čo vyplýva z cit. ust. zák.
č. 381/2001 Z.z.. Týmto mal súd prvej inštancie preukázanú pasívnu legitimáciu žalovaného. Aktívna
legitimácia žalobkyne je daná jej postavením poškodenej a jej právo žalovať nárok na náhradu za škodu

na súde prvej inštancie vyplýva aj z cit. ust. OZ a ust. zák. č. 437/2004 Z. z., keďže medzi stranami
sporu nedošlo k dohode ohľadne výšky náhrady škody.

11. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa pri dopravnej nehode dňa 06.11.2016 nebola pripútaná
bezpečnostným pásom, žiadala v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka zohľadniť jej spoluzavinenie

v rozsahu 10 %, žalovaná žiadala 25 %. Súd prvej inštancie v prvom rade poukázal na skutočnosť, že
žiadna zo strán sporu bližšie neopísala okolnosti, za akých došlo ku skutočnosti, že žalobkyňa nebola
pripútaná bezpečnostným pásom a zároveň aký dopad uvedená skutočnosť mohla mať na následky
na zdraví, ktoré žalobkyňa utrpela následkom dopravnej nehody. Za takto stranami sporu opísanej
uvedenej skutkovej okolnosti súd prvej inštancie zohľadnil spoluzavinenie žalobkyne v rozsahu 10 %,

ktoré vzhľadom k uvedenému považoval za primerané. Zo strany žalovanej neboli produkované žiadne
skutkové tvrdenia, resp. dôkazné návrhy, ktoré by odôvodňovali zohľadniť spoluzavinenie žalobkyne vo
väčšom rozsahu. Naviac ani z obsahu trestného spisu nevyplýva skutočnosť, aby žalobkyňa nemala
bezpečnostné pásy ( uvedené sa udáva len v rámci odvolania obžalovanej vodičky ). Preto súd prvej
inštancie prihliadol na argumentáciu žalobkyne v tejto otázke.

12. V zmysle vyššie zisteného a uvedeného je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi náhradu škody
a to :
1/ náhradu za bolestné v sume 2.609,31 eur, čo predstavuje rozdiel sumy 17.396,90 eur po odpočítaní
spoluzavinenia v rozsahu 10 % ( sumy 1.739,69 eur ) a sumy vyplatenej žalovaným 13.047,90 eur

( 17.396,90 eur - 1.739,69 eur -13.047,90 eur = 2.609,31 eur ). Súd prvej inštancie vychádzal pri
určení výšky z bodového hodnotenia 985 bodov pri jeho hodnote 17,66 eur a listiny žalovaného zo dňa
25.4.2017. Rozdiel predstavuje naviac krátené spoluzavinenie.2/ základnú náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 16.815,- eur ( za 4413 bodov x 19,08
eur /bod = 84.200,- eur, všetko v zmysle znaleckého posudku A. L. po odpočítaní sumy 8.420,- eur /
10 % z 84.200,- eur / a sumy vyplatenej žalovaným 58.965 eur, t.j. 84.200,- eur - 8.420,- eur - 58.965,-

eur = 16.815,- eur ).

13. Pri posudzovaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre priznanie mimoriadne zvýšenej
náhrady za bolesť súd prvej inštancie zohľadňoval rozsah a závažnosť poranení žalobkyne, ktoré
utrpela, liečenie (vrátane rehabilitácii, terajších návštev neurológa, či psychiatra, užívania liekov), t.j.

liečebného procesu, doliečovacieho procesu aj trvalé následky, ktoré na jej zdraví úraz zanechal.
Pri posúdení uvedeného súd prvej inštancie vychádzal z predložených lekárskych správ, znaleckých
posudkov ako aj vyjadrení znalcov pred súdom prvej inštancie, výpovede svedka.

14. V dôsledku dopravnej nehody žalobkyňa utrpela mozgovo lebečné poranenie, pozostávajúce z
vnútrolebečnýchložískkrvácania,krvácaniedomozguapomliaždeniemozguvobochčelovo-bazalných

oblastiach pravej spánkovej oblasti, krvácanie pod tvrdú plenu mozgovú, pomliaždenie dolných častí
oboch strán pľúc a úrazový šok. V dôsledku týchto zranení bola hospitalizovaná v nemocnici v B., C.,
podstúpila dlhotrvajúci liečebný proces vrátane rehabilitácii a liečení. Naďalej navštevuje neurológa
a psychiatra. Ako uviedli znalci jednalo sa o ťažký úraz s trvalými následkami (z psychiatrického
hľadiska sa jedná o ťažký úraz s trvalými následkami; o veľmi ťažký úraz mozgu, o stredne ťažké

poranenie pľúc, jedná sa o ťažké poškodenie organizmu úrazom, celoživotné a stále poškodenie
organizmu). Z psychiatrického hľadiska nie je schopná samostatnej existencie, nevie sa uplatniť v
rodinnom, spoločenskom, kultúrnom živote. Trvale potrebuje dozor, usmerňovanie s druhými osobami.
Pri chôdzi bude potrebovať paličku, pľúca sú náchylné na iné pozápalové procesy. Vekom nastúpia
ďalšie degeneratívne ochorenia, čo môže zhoršiť pohyb. Vie sa sama obliecť, sama umyť, ak

jej povedia, najesť, ak jej dajú, teda sebaobslužné činnosti, avšak čo sa týka kamarátov, vzdelania,
práce, partnera vo vzťahu, určite nie. Možno to povedať tak, keby nemala rodinu a bola by sama,
tak by určite skončila v zariadení sociálnej starostlivosti. A. L. dodal, že čo sa týka aktivít, tak by
možné bolo pracovné zaradenie, ale posediačky, určite nie v chôdzi, to prichádza ťažko do úvahy.
Čo sa týka prípadne dieťaťa, tak vedela by prejsť kratšiu vzdialenosť, ale už nie pobehnúť, či hrať

loptové hry, bicykel, čo by ju obmedzovalo v styku s vlastným dieťaťom. Uvedené plynie aj z výpovede
svedka. Aj keď tento dodal, že žalobkyňa funguje na FCB, nadväzuje tam aj vzťahy s mužmi, mala aj
partnera (bola aj tehotná, podstúpila umelé prerušenie tehotenstva). Je u nej obmedzená schopnosť
starať sa o svoje vlastné dieťa, maloletú dcéru. Starajú sa ňu, otec žalobkyne, či jej setra. Vychováva ju
skôr ako kamarátka. V dôsledku úrazu neukončila prerušené štúdium čašníčky. Čo sa týka udávaných

koníčkov (varenie, záhrada, huby a pod.) tieto prestala vykonávať. Ako vyplýva z oboznámených
listinných dôkazov a súčasne z tvrdení žalobkyne v žalobe, tak následkom úrazu nie je schopná
samostatnej orientácie, je odkázaná na dozor a usmerňovanie zo strany druhých osôb, má tackavú
chôdzu, nestabilný postoj, narušenú orientáciu v priestore a čase, často ju bolí hlava, je náladová,
nervózna, ustráchaná, depresívna, smutná, má oslabenú krátkodobú pamäť. Treba tiež zohľadniť

skutočnosť, že takéto poškodenie zdravia žalobkyňa utrpela vo veľmi mladom veku. Jedná sa mladého
človeka, ktorý následkom uvedeného úrazu nie je prakticky schopný sa plnohodnotne uplatniť v živote.
Určite u nej došlo k zhoršeniu kvality života. Bola tiež uznaná za invalidnú s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o 50 %, pričom ako dátum vzniku invalidity bol určený deň 06.11.2017.

15. Uvádzané okolnosti súd prvej inštancie u žalobkyne považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa
pre priznanie zvýšenej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Primeranosť odškodnenia súd
prvej inštancie posudzoval podľa uvedených skutočností a ich závažnosti a s prihliadnutím na konkrétnu
spoločensko-ekonomickú situáciu, v ktorej sa žalobkyňa nachádza, pretože odškodnenie má vo svojej
podstate predstavovať náhradu za preukázateľné nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony

žalobkyne, pre uspokojenie jej životných a spoločenských potrieb a pre plnenie jej spoločenských úloh.

16. Súd prvej inštancie však nepovažoval za primerané žalobkyňou žiadané zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 % a to z dôvodu, že poškodenie zdravia jej síce spôsobuje
obmedzenia v bežnom živote pri vykonávaní nevyhnutných úkonov, či spoločenskom živote, avšak nie

úplneznemožňuje. Ajnapriektrvalýmnásledkom,ktorévyplývajúzozranenížalobkyne,nieježalobkyňa
úplne imobilná, vie sa pohybovať, sama vykonáva samoobslužné činnosti, využíva mobilný telefón,
sociálne siete. Mala dokonca intímny život, priateľa. Pravdou však je, že tieto vzťahy nie sú vzťahmi
plnohodnotnými. Aj keď je v mnohých veciach odkázaná na pomoc iných ľudí - rodiny, obmedzená vpriestorovej orientácii, čase,nie je úplne odkázaná na ich pomoc vo všetkých bežných činnostiach.
Jej spoločensky, pracovný život je obmedzený, hoci znalec pripustil istú formu možnosti vykonávania
práce. Aj keď samozrejme v dnešnej dobe by to bolo zrejme obtiažne, hlavne nájsť prácu, ktorá

by zodpovedala aj psychickému stavu žalobkyne. Čo ju tiež znevýhodňuje. Avšak žalobkyňa nie je
úplne vyradená zo života (nie je napr. ležiaca, nepohybujúca sa, nezvládajúca základne potreby, úplne
vylúčená zo života a pod.). Súd prvej inštancie však týmto v žiadnom prípade nezľahčoval ťažkú životnú
situáciu žalobkyne, chápal ju, ale podľa názoru súdu prvej inštancie u žalobkyne nedošlo k takým
obmedzeniam, ktoré by opodstatňovali zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia až o

50 %. U žalobkyne preto súd prvej inštancie považoval za primerané zvýšenie sťaženie spoločenského
uplatnenia o 25 % základného bodového hodnotenia a to z prihliadnutím na vyššie uvedené a zistené
skutočnosti. Prihliadal pritom na zákonnú definíciu sťaženia spoločenského uplatnenia uvedenú v § 2
ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. a dôvody hodné osobitného zreteľa uvedené v § 5 ods. 5 cit. zák.. Pri
určení výšky zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd prvej inštancie vychádzal z
bodového hodnotenia ako pri základnej náhrade (bod XX) a teda XXXX bodov pri hodnote bodu 19,08

eur (t.j. 25 % zo sumy 84.200,- eur pri 10 % spoluúčasti žalobkyne = 18.945,- eur). Vo finančnom
vyjadrení zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje sumu 18.945,- eur.

17. Ohľadne výkladu ustanovení § 11 zákona č. 381/2001 Z.z. súd prvej inštancie poukázal na
Nález Ústavného súdu SR zo dňa 28.10.2021 sp.zn. III. ÚS 215/2020, z odôvodnenia ktorého vyplýva

nasledujúce: „33. Poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z
omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne
po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na
úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na
výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo. 34. Tým však zrejme nemá byť dotknutý rozsah

poistného plnenia, ktorým je krytie nárokov poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou
dopravného prostriedku, ktorá pre plné (štandardné) odškodnenie na seba viaže aj povinnosť platenia
úrokov z omeškania. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by zákonodarca pri pohľadávkach
vzniknutých z ublíženia na zdraví (oproti iným škodám) sledoval zvýhodnenie škodcu do takej miery,
žeby jeho omeškanie a s tým spojené úroky z omeškania sa viazali nie na výzvu na plnenie, ale na

rozhodnutie súdu prvej inštancie. 35. Každý škodca by mohol logicky bez sankcie oddialiť riešenie
škody ,,odkazom na súd“ a neprijateľnosť takejto konštrukcie umocňuje aj predstava, že ,,čím dlhší
súdny proces, tým lepšie pre škodcu“. Trojmesačná zákonná lehota na vybavenie poistného plnenia
a na to nadväzujúca 15-dňová lehota na plnenie podľa zákona o PZP má svoje opodstatnenie v
záujme dôsledného vyšetrenia poistnej udalosti, no nepredstavuje žiadnu liberáciu škodcu od platenia

príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania; § 121 ods. 3 OZ) vzniknutej z ublíženia na zdraví. 36. S
tým úzko súvisí aj potreba zamyslieť (a neustále sa zamýšľať) nad dôsledkami, dopadmi (akéhokoľvek)
výkladu,ktorýprijímavšeobecnýsúd.Pokiaľbyskutočnepoistiteľ(terminológiaObčianskehozákonníka)
či poisťovateľ (terminológia zákona o PZP) prakticky nemal poskytnúť aj úroky z omeškania skôr ako po
uplynutí 15 dní od právoplatnosti rozsudku (keď by sa zjavne vyžadovalo iniciovanie ďalšieho súdneho

konania, čo sa nejaví ako práve efektívne), potom sa poistiteľovi jednoducho oplatí viac súdiť sa a
odkladať okamih jeho plnenia (keď pri pokračujúcej devalvácii hodnota peňazí neustále klesá). Účelom
zákona o PZP je však zlepšiť postavenie poškodeného - veď aj na ten účel zákonodarca vykreoval
osobitný priamy žalovateľný nárok poškodeného voči poistiteľovi (bez potreby žalovať aj škodcu). Toho
si je vedomý aj krajský súd, ktorý si uvedomuje, že je povinnosťou poistiteľa prešetriť poistnú udalosť

a poskytnúť plnenie.“

18. Preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady za bolesť vo výške 2.609,31
eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 6.5.2017 do zaplatenia, náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 16.815,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od

23.9.2018 do zaplatenia, zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 18.945,-
eur, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 431,04 eur (5 % ročne zo sumy 22.968 eur od 23.9.2018
do 6.2.2019), keďže žalovaný je naďalej v omeškaní s plnením dlhu, pričom počiatok omeškania súd
prvej inštancie určil dňom nasledujúcim po uplynutí 3 mesiacov od uplatnenia nárokov žalobkyne plus
15 dní na plnenie peňažného plnenia žalovaným (počítaných pri bolestnom odo dňa uplatnenia nároku

dňa 20.1.2017 - dátum uvedený na oznámení žalovaného zo dňa 25.4.2017 ako deň uplatnenia a pri
SSU odo dňa 7.6.2018 - doručenie podania žalobkyne zo dňa 5.6.2018 žalovanému). Zároveň súd prvej
inštancie priznal vyčíslený úrok z omeškania z poistného plnenia vykonaného v priebehu konania.19. Následne konštatoval, že v prevyšujúcej časti bolo potrebné žalobu zamietnuť /nad rozsah súm
s príslušenstvom priznaných rozsudkom/. V časti zastavenia konania (I. výrok) odôvodnil súd prvej
inštancie svoje rozhodnutie právne podľa ust. § 145 ods. 2 CSP.

20. Zároveň súd prvej inštancie dodal, že nie je jeho povinnosťou reagovať na každý argument strany
sporu - konania. Povinnosťou súdu prvej inštancie je však vysporiadať sa s relevantnými argumentmi,
ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ sa jedná o ďalšie námietky žalobcu, či žalovaného
súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.

zn. IV. ÚS 115/03 z 03. júla 2003, z ktorého citoval.

21. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a §
256 CSP (čiastočne späťvzatie návrhu po plnení žalovaného po začatí konania, tzv. procesné zavinenia
žalovaného na zastavení konania) tak, že ich náhradu žalobkyni priznal v rozsahu 100 %, keďže v
konečnom dôsledku výsledok sporu závisel od posúdenia veci súdom prvej inštancie a znaleckých

posudkov predložených vo veci. Zároveň uviedol, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným
uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 CSP. Uvedené obdobne platí aj pre priznanie nárokov na
trovy konania znalcov a svedka vypočutých v konaní (§ 258 CSP).

22. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovanému týmto

rozsudkom určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

23. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Právne odôvodnil svoje odvolanie podľa ust. §
365ods. 1 písm. d/,f/ a h/ Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“). Uviedol, že výroky I. a III. ostávajú
odvolaním nedotknuté, nakoľko sa žalovaný nestotožňuje s predmetným rozhodnutím, len čo do výrokov

II., IV., V., VI., VII. (výroky nie sú označené rímskymi číslicami – poznámka odvolacieho súdu).

Prioritne uviedol, že trvá na všetkých v prvoinštančnom konaní prezentovaných písomných podaniach
a ústnych vyjadreniach. Mal za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Uplatnený nárok v časti základného zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a mimoriadneho
zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne neuznáva, považuje ho za neodôvodnený a
nepreukázaný.

Žalovaný v prvom rade zotrvával na dôvodoch krátenia poistného plnenia v rozsahu 25% v dôsledku
spoluzavinenia žalobkyne, nakoľko táto v čase dopravnej nehody nebola pripútaná bezpečnostným
pásom. Súd prvej inštancie sa nepochopiteľne priklonil ku kráteniu v rozsahu 10 %, ktoré považoval
za „primerané“, avšak v odôvodnení uvádza, že „žiadna zo strán sporu bližšie neopísala okolnosti, za
akých došlo ku skutočnosti, že žalobkyňa nebola pripútaná bezpečnostným pásom a zároveň aký dopad

uvedená skutočnosť mohla mať na následky na zdraví, ktoré žalobkyňa utrpela následkom dopravnej
nehody“. Súd prvej inštancie navyše uviedol „ani z obsahu trestného spisu nevyplýva skutočnosť,
aby žalobkyňa nemala bezpečnostné pásy (uvedené sa udáva len v rámci odvolania obžalovanej
vodičky), preto súd prvej inštancie prihliadol na argumentáciu žalobkyne v tejto otázke“. V tejto časti
je odôvodnenie súdu prvej inštancie nezrozumiteľné. Pokiaľ mal súd prvej inštancie zato, že v konaní

nebolo preukázané, že žalobkyňa v čase dopravnej nehody nebola pripútaná bezpečnostným pásom, a
taktiež pokiaľ mal zato, že ani jedna zo strán neuniesla dôkazné bremeno bližšie odôvodniť požadovanú
výšku zníženia plnenia na základe spoluviny poškodenej, nie je žalovanému jasné, ako za takých
okolností mohol súd prvej inštancie dospieť k záveru, že je na mieste krátenie v rozsahu 10 %. Predsa
ak by súd prvej inštancie mal zato, že nepripútanie bezpečnostným pásom nebolo preukázané, nemal

akceptovať 10 % krátenie plnenia. V tomto smere je odôvodnenie zjavne protirečivé a nepreskúmateľné.

24. K nároku žalobkyne na mimoriadne navýšenie SSU žalovaný uviedol, že tento nárok žalobkyne
v rozsahu 50 % do dnešného dňa nepovažuje za preukázaný. Navyše, aj vo svetle rozhodovacej
praxe je zrejmé, že mimoriadne navýšenie SSU 25 % u žalobkyne, je vzhľadom na poškodenie zdravia

žalobkyne oproti prípadom, v ktorých je priznávané mimoriadne navýšenie SSU zjavne nadhodnotené.
Zo žaloby ani z doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplývajú také skutočnosti, aby bolo v predmetnom
prípademožnéhovoriťotakomzávažnomprípade,ktorýodôvodňujepriznaniemimoriadnehonavýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia. Samotný znalec A. L. na pojednávaní uviedol, že objektívne jemožné pracovné zaradenie žalobkyne v prípade sedavej práce. Taktiež bolo v konaní preukázané,
že žalobkyňa udržiava sociálne kontakty, najmä prostredníctvom sociálnych sietí, nadväzuje vzťahy
s mužmi, dokonca mala partnera. Na základe ustálenej súdnej praxe sa mimoriadne zvýšenie SSU

uplatňuje vo výnimočných prípadoch, zväčša u poškodených s tak zásadným poškodením zdravia,
že ide o ležiacich pacientov, alebo pacientov s ťažkým poškodením mozgu, ktorí sú odkázaní na 24
hodinovú sústavnú starostlivosť, pričom títo poškodení sú v dôsledku škodovej udalosti úplne vylúčení
zo spoločenského života. V predmetnom prípade sú poškodenia zdravia žalobkyne, ktorými súd prvej
inštancie odôvodňuje mimoriadne navýšenie SSU o 25 %, pokryté samotným základným obodovaním

SSU. V tomto smere odkázal žalovaný napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.06.2018, sp. zn.
3Cdo/209/2017 – kedy išlo o 22-ročného zdravého muža, ktorý ochrnul na všetky 4 končatiny – pričom
ako primerané mu bolo prisúdenie odškodnenie v rozsahu 25 % navýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia.AjvosvetlevyššieuvedenéhorozhodnutiajepriznaniemimoriadnehonavýšeniaSSUsúdom
prvejinštancieneprimeranéokolnostiamprípaduanajmäneporovnateľnéspoškodenímzdraviažalobcu
vo vyššie uvedenom konaní.

25. Žalovaný v konaní taktiež poukazoval na tú skutočnosť, že mimoriadne navýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia tvorí nadstavbu inštitútu základného navýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia, ktoré v tomto prípade ohodnotil lekár. Samotné základné navýšenie sťaženia spoločenského
uplatneniavsebezahŕňaskutočnostiapokrývanároky,ktorýmisúdprvejinštancieodôvodňujepriznanie

nároku na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia (vek žalobkyne, obmedzenia v
bežnom živote). Žalovaný je toho názoru, že pokiaľ ani jedna z posudzovaných položiek nebola v
rámci základného navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia navýšená o maximálnu hranicu 100
%, nepripadá do úvahy, aby v takom prípade bolo odôvodnené priznanie mimoriadneho sťaženia
spoločenského uplatnenia. Súd prvej inštancie sa s týmito argumentmi uvedenými žalovaným v konaní

absolútne žiadnym spôsobom nevysporiadal, preto je odôvodnenie aj v časti priznania nároku na
mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia nepreskúmateľné.

26. Žalovaný taktiež rozporoval priznanie úrokov z omeškania žalobkyni. Žalovaný počas konania na
súde prvej inštancie opakovane argumentoval, že žalovaný si splnil svoju zákonnú povinnosť poskytnúť

žalobkyni v zákonnej lehote dôvody odmietnutia poistného plnenia. Podľa ustanovenia § 11 ods. 8
zákona o PZP by sa žalovaný do omeškania dostal až v tom prípade, ak by túto svoju zákonnú povinnosť
(poskytnúť v lehote plnenie alebo predložiť dôvody jeho odmietnutia). Na podloženie tejto argumentácie
žalovaný predložil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/151/2016 zo dňa 14.06.2016, v
ktorom je konštatované nasledovné: „Sankcia v podobe úrokov z omeškania je tak viazaná výlučne na

nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného
na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté; relevantné tak nie je, ako mala, resp.
mohla inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť.“

27. Je zjavné, že súd prvej inštancie sa účelovo nevysporiadal s viacerými podstatnými argumentmi

žalovaného,pričomvodôvodneníibanepochopiteľneodkázalnauznesenieÚstavnéhosúduSlovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03, podľa ktorého nie je povinnosťou súdu reagovať na každý argument
strany sporu. Takéto konanie súdu prvej inštancie považuje žalovaný za nespravodlivé, nakoľko súd
prvej inštancie je povinný vysporiadať sa so všetkými podstatnými argumentmi v konaní, nie iba s
tými vyhovujúcimi, resp. odkázať len na tie časti argumentácie žalobkyne/žalovaného, ktoré potvrdzujú

argumentáciu súdu prvej inštancie.

28. Žalovaný sa taktiež nestotožňuje s výrokom o náhrade trov vo výrokoch IV., V., VI. a VII. rozsudku.
Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 CSP
avšak s dôvetkom, že ich náhradu priznal žalobkyni v rozsahu 100%, nakoľko v konečnom dôsledku

výsledok sporu závisel od posúdenia veci súdom prvej inštancie a znaleckých posudkov predložených
vo veci.“

S touto argumentáciou sa žalovaný nestotožňuje v celom rozsahu. Mal zato, že je to práve žalobkyňa,
ktorá je zastúpená odborným zástupcom -advokátom- pri formulovaní petitu a určení primeraného

požadovaného mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, aby riadne zhodnotila
a odôvodnila svoj nárok. Ako pán sporu nedokázala preukázať uplatnený nárok v celom rozsahu
(minimálne v rozsahu 25% mimoriadneho navýšenia SSU), čo nemôže byť na ťarchu žalovaného, ktorý
tak v konaní bol v časti úspešný.Žalobkyňa pri uplatňovaní svojho nároku na súde prvej inštancie, musí zvážiť opodstatnenosť svojho
nároku a hlavne preukázanosť a opodstatnenosť výšky uplatneného nároku, a byť uzrozumená, že v

prípade uplatnenia moderačného práva zo strany súdu prvej inštancie a zníženia výšky plnenia, bude
súd prvej inštancie pri náhrade trov konania postupovať v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

Je v rozpore s princípom právnej istoty, aby žalovaný, po úspešnom bránení sa v konaní a znížení
uplatňovaného nároku, nakoľko žalobkyňa nedokázala preukázať opodstatnenosť uplatnenej výšky

nároku, bol zbavený práva na náhradu trov konania voči žalobkyni.

Podľa názoru žalovaného ide o úspešnú obranu zo strany žalovaného, pričom napriek úspešnej obrane
voči neprimeranému nároku uplatnenému zo strany žalobkyne bol žalovanému celkom odňatý nárok na
náhradu trov konania, v čom vidí hrubé porušenie princípu spravodlivosti, ako základného piliera práva.

29. Žalovaný ďalej namietal, že konanie má i inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutievoveci,atonedostatočnéodôvodnenierozhodnutia.Vzmyslevyššieuvedenéhopovažoval
odôvodnenie súdu prvej inštancie za nedostatočné. V tejto súvislosti citoval ust. § 220 ods. 2 CSP.
Zastával názor, že odôvodnenie súdu prvej inštancie je nedostatočné, a v rozpore so skutkovým ako
aj právnym stavom prípadu. Je teda nepreskúmateľné. Poukázal na skutočnosť, že vada konania

spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení rozsudku je v zmysle ustálenej judikatúry vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach
právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. zákona č. 460/2001 Ústavy
SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalej citoval z rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/171/2005.

V kontexte svojej argumentácie žiadal žalovaný, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vrátil mu vec na ďalšie konanie a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni
(zrejme v napadnutej časti ako to vyplýva z obsahu odvolania).

30. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie aj žalobkyňa. Právne odôvodnila svoje
odvolanie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Napadla odvolaním výrok II. rozsudku (čo do
označeniarímskymičíslami,rozsudoknimioznačenýnieje–poznámkaodvolaciehosúdu).Navrhla,aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobkyni z titulu bolestného sumu 2.609,31 eur, s 5% ročným úrokom z omeškania od 06.05.2017 do

zaplatenia, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, sumu 16.815,- eur, s 5% úrokom z omeškania od
23.09.2018 do zaplatenia (tak rozhodol súd prvej inštancie v ods. 2 výroku rozsudku), z titulu zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 37.890,- eur (v tejto časti bolo priznaných len 18.945,-
eur, zvyšok tvorí odvolací petit), a vyčíslený úrok z omeškania vo výške 431,04 eur (takýto úrok bol
priznaný aj súdom prvej inštancie. Žiadala priznať trovy konania vo výške 100%, a uplatnila si aj trovy

odvolacieho konania.

Žalobkyňa uviedla, že jej nárok na náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví, ktorý je predmetom
tohto konania je krytý povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenou prevádzkou
motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. Poistenie zodpovednosti tak, ako to vyplýva z ust.

§ 4 zákona sa vzťahuje na každého kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
uvedeného v poistnej zmluve. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písmena a) cit. zákona poistený z poistenia
zodpovednosti má právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané
nároky na náhradu škody na zdraví. Priamy nárok voči poistiteľovi, ktorým je žalovaný, bol uplatnený na
základe ustanovenia § 15 zákona číslo 381/2001 Z. z. v platnom znení.

Žalobkyňa uplatnené právo na náhradu škody spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov opiera
o zodpovednosť v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, ako i o objektívnu zodpovednosť
prevádzkovateľa motorového vozidla v zmysle ustanovenia § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej
OZ).

31. Konštatovala, že vo veku 18. rokov ako spolujazdkyňa v motorovom vozidle B. XXX Q. ev. č. C., v
príčinnejsúvislostisdopravnounehodoudňa06.11.2016,utrpeladevastačnézranenia.Prostredníctvom
právneho zástupcu, písomným podaním zo dňa 5.6.2018 (žalovaný prevzal dňa 7.6.2018) si užalovaného uplatnila právo na náhradu škody z titulu SSU za XXXX bodov, z titulu 50% zvýšenia SSU a
nárok na náhradu škody preukázala zákonným spôsobom tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 2,
§ 7 ods. 1 z. č. 437/2004 Z. z. Spoluvinu v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka uznala vo výške 10%.

Náhradu za škodu preukázala znaleckým posudkom vypracovaným znalcom A. C. a A. K. L.. Súčasťou
predmetného uplatnenia bol podaný návrh aj v zmysel § 6 ods. 1 z. č. 437/2004 Z. z., návrh na uzavretie
dohody o vyrovnaní o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50%.
Lekársky posudok, respektíve znalecký posudok, obsahujúci hodnotenie bolestného, sťaženia
spoločenského uplatnenia je v zmysle zákonných ustanovení § 3 ods. 2, § 4 ods. 2 z. č. 437/2004 Z. z.

listinou so zákonom určeným obsahom, ktorý môže vydať zákonom určená osoba, a ktorý preukazuje
bodové hodnotenie bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia poškodenej osoby, na základe čoho
sa v zmysle §3 ods.2, § 4 ods. 2 a § 5 ods. 1 zákona číslo 437/2004 Z. z. určuje výška náhrady za
bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia.

32. Žalovaný nekonal tak, ako mu to vyplýva z ustanovenia § 11.ods. 6 z. č. 381/2001 Z. z., ako i z

ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka, t. j. plniť riadne a včas, ako aj znížil bezdôvodne plnenie o
25% a tak sa žalobkyňa práva na náhradu škody domáhala cestou súdu prvej inštancie, podaním žaloby.
Žalobou zo dňa 2.11.2018 si uplatnila právo na náhradu škody z titulu časti, bolestného, ktoré bolo
bezdôvodne znížené, z titulu tej časti sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré žalovaný bezdôvodne
znížil, z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia.

Žalobkyňa rozsah práva na náhradu škody z titulu bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia
preukázala zákonným spôsobom tak, ako to vyplýva ustanovenia § 3 ods. 2, § 4 ods. 2, § 7 zákona číslo
437/2004 Z. z., preukázala ho znaleckými posudkami.
Znaleckým posudkom, vypracovaným znalcom A. C., sťaženie spoločenského uplatnenia bolo
ohodnotené položkou XXX celkove na 2515,50 bodov, Na základe predmetného znaleckého posudku

žalovaný poskytol plnenie dňa 25.6.2018 vo výške 35.997,- eur po korekcii o 25%. Plnenie v tejto výške
bolo v žalobe zohľadnené.
V predmetnej právnej veci bol vypracovaný znalecký posudok znalcom A. K. L., znalec z odvetvia
chirurgia, neurochirurgia. Znalec v znaleckom posudku zo dňa 25.5.2018 sťaženie spoločenského
uplatnenia ohodnotil položkou XXX, položkou XXX, položkou XXXX a položkou XXXX. Sťaženie

spoločenského uplatnenia znalec celkove ohodnotil na XXXX bodov, ale správne má byť X XXX bodov
(znalec pochybil pri výpočte zv. SSU pri položke XXX). Znalecký posudok bol žalovanému doručený v
prílohe písomného podania zo dňa 5.6.2018.

Žalovaný písomným podaním až dňa 6.2.2019, po podaní žaloby, oznámil ďalšie plnenie z titulu SSU.

Plnenie titulom SSU poskytol nie v zmysle znaleckého posudku vypracovaného znalcom A. K. L., ale
na základe Odborného vyjadrenia vypracovaného znaleckou organizáciou I., ale opäť znížené o 25%. V
odbornom vyjadrení vypracovanom znaleckou organizáciou I., bolo SSU ohodnotené na XXXX bodov.
Žalovaný poskytol plnenie len za XXXX bodov, a to vo výške 22.968,- eur po znížení plnenia o 25%.
Žalovaný celkove, z titulu základu SSU poskytol plnenie vo výške 58.965,- eur (35.997,- eur + 22.968,-

eur ).
Právo na náhradu škody z titulu SSU je: X XXX bodov x 19,08 eur = 84,200,- eur - 10% spoluvina 8.420,-
eur = 75.780,- eur - plnenie 58.965,- eur (35.997,- eur + 22.968,- eur) = 16.815,- eur. Zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 z. č. 437/2004 Z. z..

33. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí o zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods.
5 zákona č. 437/2004 Z, z. nevychádzal plne zo zákonného ustanovenia, keď priznal právo na náhradu
z titulu zvýšenia SSU len vo výške 25%, a tým na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, čo preukazujú nasledovná skutočností.

Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 9.6.2018 si uplatnila právo na zvýšenie SSU, keďže v príčinnej
súvislosti s dopravnou nehodou a vo veku 18 rokov utrpela okrem somatických zranení aj veľmi ťažký
úraz mozgu s celoživotným poškodením zdravia. Na základe znaleckého posudku si žalobkyňa (po
oprave chyby v určení zv. bodového hodnotenia SSU v položke XXX v znaleckom posudku znalca
G. L.) uplatňuje právo na 50% zv. SSU vo výške 37.890,- eur (50% zo sumy 75.780,- eur). Napriek

návrhu uzavrieť dohodu o vyrovnaní o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 5.6.2018,
žalovaný nekonal v zmysle § 6 zákona č. 437/2004 Z. z.
Žalobkyňa v predmetnom konaní preukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré' ju hendikepujú
v celej škále života. Preukázala, že nie je predpoklad zlepšenia jej somatických ako i psychickýchťažkostí, ale naopak dôjde k ich zhoršeniu. U žalobkyne, ako mladého človeka, nastal dramatický, trvalý
a doživotný stav. Trvalé je v liečení u psychiatra.
Preukázala, že v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, na základe rozhodnutia Soc. poisťovne sa

stala invalidnou s poklesom vykonávať zárobkovú činnosť o 50%. Tiež poukázala na to, že pred úrazom
bola zdravým človekom, bola matkou; žila životom, ktorý prináleží mladej žene.

34. Žalobkyňa utrpela veľmi ťažký úraz mozgu, jedná sa o trvalý doživotný stav s progresiou do
budúcnosti. Z psychiatrického hľadiska nie je schopná samostatnej existencie. Trvalé potrebuje dozor

a usmernenie s druhou osobou. Nie je schopná uplatniť sa v rodinnom, pracovnom, spoločenskom,
kultúrnom živote. Nie je schopná postarať sa o svoju dcéru a ani nevie, že J. je jej dcéra. Nevie vybaviť
sama žiadne veci, nepozná ani hodnotu peňazí. Nevie sa vrátiť domov a pod. Vykonaným dokazovaním
bolo preukázané aj to, že keby nemala rodinu, tak by musela skončiť v zariadení sociálnej starostlivosti.
Právo na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia uplatnené podľa § 5 ods. 5 z. č. 137/2004 Z. z.
nie je možné subsumovať pod zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 10 ods. 4 zákona

č. 437/2004 Z. z., ktoré spadá do kompetencie ošetrujúceho lekára.
Toto právo na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 z. č. 437/2004 Z.
z. neprináleží poškodeným len v tých prípadoch, keď. poškodenému vzniknú najťažšie následky
poškodenia zdravia na základe ktorých je imobilný a pripútaný na invalidný vozík.

Je potrebné v súvislostí s uplatnením práva na náhradu škody z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona číslo 437/2004 Z. z. poukázať, že mimoriadne závažné okolnosti
žalobkyňu nepochybne diskvalifikujú a v zásadnej miere jej znemožňujú uplatnenie vo všetkých sférach
života. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia plní v zmysle právnej úpravy satisfakčnú
funkciu. V prípade mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia ide o odškodnenie,

ktoré sa poskytuje len jednorázovo a ktorým sa tak majú jednorázovo kompenzovať všetky budúce
strádania poškodeného. Výška odškodnenia preto musí rešpektovať jeho reparačný charakter a byť
naplnením toho, že odškodnenie má slúžiť kompenzácii obmedzení plynúcich z poškodenia zdravia aj
tak, aby skoršie často aj výraznejšie pociťovanie radosti a neskoršia strata možnosti tieto prežívať v
dôsledku poškodenia zdravia mohli byť prinajmenšom čiastočne vynahradené, zmiernené niečím, čo

poškodenému môže naopak privodiť potešenie alebo radosť.

Žalobkyňa ďalej poukázala na právny názor vyslovený v rozhodnutí KS Prešov sp.zn. 12Co/21/2018
zo dňa 27.8.2019:
„Zvýšenie SSU v zmysle § 5 ods. 5 z. č. 437/2004 Z. z. sa neobmedzuje len na prípady vysokej úrovne

predchádzajúceho uplatnenia poškodeného v spoločnosti (v kultúrnej, umeleckej, športovej, a podobnej
sfére života), ale je opodstatnené aj v prípadoch ďalších, v ktorých to odôvodňujú Individuálne okolnosti
zistené vykonaným dokazovaním. V praxi všeobecných súdov ide o okolnosti najrozmanitejšej povahy,
ktoré môžu, avšak nemusia odzrkadľovať mieru spoločenského angažovania sa poškodeného pred
škodovou udalosťou (pozri napr. NS SR č. k. 3Cdo/209/2017)."

Ďalej poukázala aj na právny názor vyslovený v rozhodnutí KS Prešov č. k. 15Co/12/2012 zo dňa
28.5.2013, z ktorého tiež citovala.
Zároveň citovala z rozhodnutia NS SR sp.zn. 8Cdo/142/2018 z 19.6.2019.

Ďalej vyslovil názor, že vykonaným dokazovaním zo strany žalobkyne boli preukázané dôvody hodné

osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie dostatočne nevyhodnotil dôvody hodné osobitného zreteľa na
strane žalobkyne, keď priznal právo na náhradu z titulu zvýšenia SSU len vo výške 25%.
Súd prvej inštancie nezohľadnil plne, že žalobkyňa v mladom veku, hoci nie je ležiacou osobou, ale u
nej vznikli také trvalé následky, ktoré nie je možné odstrániť a v budúcnosti dôjde len k ich progresii. Jej
život vo všetkých smeroch nie je len obmedzený, ale trvalé znemožnený.

Odškodneniezasťaženiespoločenského,uplatneniaplnívzmysleprávnejúpravyajsatisfakčnúfunkciu.
Nebral do úvahy, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorázovo a ktorou
sa majú jednorázovo kompenzovať všetky budúce strádania poškodeného ako i to na čo má toto
odškodnenie poškodenému slúžiť.

35. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Namietala, že odvolanie je účelové a nemá právne
opodstatnenie. Žalovaný bez akéhokoľvek hodnoverného preukázania opodstatnenosti zníženia plnenia
práva až o 25% počas konania vo veci samej, ako aj v podanom odvolaní zotrváva na tomto znížení,
a to bez toho, aby toto zníženie relevantným spôsobom zdôvodnil. Zníženie plnenia žalovaným o 25%z plnenia za bolestné, sťaženia spoločenského uplatnenia v predmetnej právnej veci je v rozpore
s preukázanými skutkovými okolnosťami v trestnom konaní a je neprimerané. Opodstatnenosť zníženia
plnenia o 25% bol povinný preukázať žalovaný, ale doposiaľ tak neurobil. Žalovaný ničím nepreukázal,

že zavinenie žalobkyne až vo výške 25% je znížením primeraným. Čo do zvýšenia náhrady sťaženia
spoločenského uplatnenia, žalovaný v odvolaní namieta právo žalobkyne na náhradu škody z titulu
zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Súčasne
v odvolaní zastáva názor, že pokiaľ ani jedna položka z posudzovaných položiek zhodnotenia základu
sťaženia spoločenského uplatnenia, nebola v rámci zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia

v zmysle § 10 ods. 4 navýšená o maximálnu hranicu 100%, nepripadá do úvahy, aby v takomto
prípade bolo odôvodnené priznanie mimoriadneho zvýšenia. Žalobkyňa uviedla, že právo na zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., a právo na náhradu
spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 sú dva osobitné nároky, o ktorých rozhoduje iná osoba.
O zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 10 ods. 4 rozhoduje posudzujúci lekár, bez
vykonania dokazovania. O zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5, na základe

vykonaného dokazovania rozhoduje súd.

To, že zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 10 ods. 4 zákona číslo 437/2004 Z. z.
nesubsumuje právo na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona číslo
437/2004 Z. z., vyplýva aj z právneho názoru vysloveného KS v Prešove v rozhodnutí sp.zn. 15Co

12/2012 zo dňa 29.5.2013, z ktorého citovala.

Z ustanovenia § 5 ods. 5 zákona číslo 437/2004 Z. z. vyplýva, že v prípadoch hodných osobitného
zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd prvej inštancie náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia zvýšiť najviac o 50%. Z citovaného ustanovenia nevyplýva to, že vznik práva na 50% náhradu

škody je náležitý len v prípade ak poškodený je ležiacim a nie je schopný samostatnej existencie,
respektíve je úplne vylúčený zo spoločenského života.

36. Žalovaný v podanom odvolaní udáva rovnaké tvrdenia o neexistencii dôvodov hodných osobitného
zreteľa ako ich udával na súdnom pojednávaní pred súdom prvej inštancie a to samozrejme so zámerom

zahmlievať existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, respektíve ich subsumovať pod zvýšenie
SSU podľa § 10 ods. 4 z. č. 437/2004 Z. z. Žalovaným udávané tvrdenia boli dokazovaním jednoznačne
vyvrátené.
Podľa názoru žalobkyne dôvody hodné osobitného zreteľa preukázalo rozsiahle vykonané dokazovanie.
Žalovaný v odvolaní zavádza keď tvrdí, že neboli preukázané také skutočnosti, aby bolo možné

hovoriť o takom závažnom prípade, ktorý by odôvodňoval priznanie mimoriadneho navýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia.
Vykonaným dokazovaním boli preukázané také závažné dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
žalobkyňu hendikepujú v celej škále života. Bolo preukázané, že u žalobkyni nie je predpoklad zlepšenia
jej somatických ako i vážnej mozgovej a duševnej poruchy po ťažkom poranení hlavy, ale naopak bolo

preukázané, že dôjde k ich zhoršeniu. U žalobkyne, ako mladého človeka, nastal dramatický, trvalý a
doživotný stav a uvedené vykazuje trvalú potrebu liečenia u psychiatra, neurológa.

Žalobkyňa v príčinnej súvislosti s následkami dopravnej nehody vo veľmi mladom veku utrpela veľmi
ťažký úraz mozgu, jedná sa o trvalý doživotný stav s progresiou do budúcnosti. Z psychiatrického

hľadiska nie je schopná samostatnej existencie, Trvalé potrebuje 24 hodinový dozor a usmernenie
druhou osobou. Nie je schopná uplatniť sa v rodinnom, pracovnom, spoločenskom, kultúrnom živote.
Nie je schopná postarať sa o svoju dcéru a ani nevie, že J. je jej dcéra. Nevie vybaviť sama žiadne veci,
nepozná ani hodnotu peňazí. Nevie sa vrátiť domov a pod. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané
aj to, že keby nemala rodinu, tak by musela skončiť v zariadení sociálnej starostlivosti. Ak by aj mohla

vykonávať nejakú pracovnú činnosť, mysliac len vzhľadom na somatické následky, tak len za trvalej
prítomnostiadohľaduinejosoby,čoniejepraktickymožné.Zpsychickéhohľadiska,takakotopreukázal
znalec A. C., žalobkyňa nie je schopná samostatnej existencie a trvalé potrebuje dozor a usmernenie
druhými osobami.
Pri uplatnení práva v zmysle § 5 ods. 5 z. č. 437/2004 Z. z. je potrebné brať v úvahu aj satisfakčnú

funkciu. V prípade mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia ide o odškodnenie,
ktoré sa poskytuje len jednorazovo a ktorým sa tak majú jednorazovo kompenzovať všetky budúce
strádania poškodeného. Výška odškodnenia preto musí rešpektovať jeho reparačný charakter a byť
naplnením toho, že odškodnenie má slúžiť kompenzácii obmedzení plynúcich z poškodenia zdravia ajtak, aby skoršie často aj výraznejšie pociťovanie radosti a neskoršia strata možnosti tieto prežívať v
dôsledku poškodenia zdravia mohli byť prinajmenšom^ čiastočne vynahradené, zmiernené niečím, čo
poškodenému môže naopak privodiť potešenie alebo radosť.

37.Zosúdnejpraxevyplýva,žerozsahzvýšenianáhradyztituluSSUpodľa§5ods.5z.č.437/2004Z.z.
musívystihovaťindividuálneokolnostikaždéhoprípadu,rozdielyvosobnostičloveka,vmierezávažnosti
poškodenia zdravia, intenzite poškodenia, vek poškodeného, ako i brať v úvahu, že jednorazovo
odškodnenie má slúžiť kompenzácii obmedzení plynúcich z poškodenia zdravia ako i stratu budúcich

možnosti prežívať radosti v dôsledku poškodenia zdravia. Z ustanovenia § 5 ods. 5 z. č. 437/2004 Z.
z. však nevyplýva, že podkladom pre zvýšenie SSU môžu byť len dôvody vysokej úrovne zapojenia sa
žalobkyne pred úrazom do športovej, kultúrnej, spoločenskej oblasti a pod., na čo žalovaný vo svojej
výpovedi poukazoval.(Viď NS SR č. k. 8Cdo/142/2018, NS SR 3Cdo/209/2017). z 19.6.2019).

Námietky žalovaného k právu žalobkyne na úrok z omeškania sú námietkami účelovými, ktoré nemajú

opodstatnenie v zákone č. 381/2001 Z. z,, ako i v ustanovení § 517 Občianskeho zákonníka.

ĎalejpoukázalanaprávnynázorKrajskéhosúduvPrešovevkonaníXXXX/XX/XXXX,ženáhradaškody
sa preukazuje lekárskym posudkom (znaleckým posudkom) a že povinnosťou žalovaného je preveriť
nárok do 3 mesiacov

Žalovaný v odvolaní tvrdí, že si splnil zákonnú povinnosť, keďže poskytol žalobkyni v zákonnej lehote
dôvody odmietnutia poistného plnenia. Tvrdenie žalovaného o splnení zákonnej povinnosti nemá právne
opodstatnenie v zákone č. 381/2001 Z. z., ako i v ustanovení § 517 Občianskeho zákonníka.

Žalovaný (poisťovateľ) v predmetnej právnej veci nerešpektoval povinnosti vyplývajúce mu z ustanovení

z. č. 381/2001 Z. z. (§11 ods. 6, ods. 7), z ustanovenia § 517 Obč. zákonníka, čo malo za následok
podanie žaloby na náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví s uplatnením práva na úrok z omeškania.

38. Účelovosť tvrdenia žalovaného preukazuje aj to, že znalecký posudok vypracovaný A. K. L. bol
žalovanému zaslaný v prílohe uplatnenia zo dňa 5.6.2018, ktorý prevzal 7.6.2018. Žalovaný však

poskytol len čiastočné plnenie až dňa 6.2.2019, čo oznámil v písomnom podaní zo dňa 6.2.2019. Plnil
len za hodnotenie SSU pre somatickú časť poškodenia zdravia. Nerešpektoval celkové hodnotenie SSU
v znaleckom posudku A. K. L..

Právna povinnosť poskytnúť peňažné plnenie poškodenému zodpovedajúce náhrade škody nie

je totožná s právnou povinnosťou poisťovateľa skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a zaslať
poškodenému oznámenie o plnení resp. o dôvodoch neplnenia. Ide o dve odlišne právne povinnosti
poisťovateľa, ktoré síce spolu súvisia, ale sú to relatívne dve samostatne právne povinnosti. Splnením
povinnosti poisťovateľa skončiť prešetrenie poistnej udalosti a zaslať poškodenému oznámenie o plnení
resp. o dôvodoch neplnenia nezaniká povinnosť poisťovateľa poškodenému náhradu škody, ktorá mu

oprávnene patri, a túto náhradu plniť riadne a včas.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že poisťovateľ sa s plnením tejto konkrétnej peňažnej povinnosti
v prípade jej neplnenia riadne a včas dostane do omeškania bez ohľadu na to, či zašle alebo nezašle
oznámenie v zmysle § 1 ods. 6 písmena a), b j zákona číslo 381/201 Z. z.
Zmyslom citovaného zákona (viď § 15), ktorým je okrem iného, včasné poskytnutie spravodlivej náhrady

škody osobám poškodenom prevádzkou motorových vozidiel. Pri poskytnutí primeranej náhrady škody
poškodenej osobe totiž nezohráva významnú úlohu len poskytnutie samotnej náhrady škody, ale taktiež
včasnosť tohto poskytnutia náhrady škody. Poisťovateľ by sa totiž právnych následkov za oneskorené
plnenienáhradyveľmijednoduchomoholzbaviťuvedenímakéhokoľvekdôvodupreodmietnutieplnenia,
vrátane dôvodu, ktorý by nemal absolútne žiadne právne opodstatnenie.

39. Žalobkyňa ďalej poukázala aj na a právny názor vyslovený v rozhodnutí KS Prešov sp.zn. XXXX/
XX/XXXX z 19.9.2017 v bode 44., 45. rozsudku. Taktiež na právny názor KS Prešov sp.zn. XXXX/XXX/
XXXX z 12.7.2012, ako i vyslovený v konaní sp.zn. XXXX/XX/XXXX, XXXX/XX/XXXX.
Vzhľadom k tomu, že v súdnej praxi v súvislosti s uplatnením práva žalobcu na úrok z omeškania

negovanie tohto práva sa opiera o rozhodnutia NS SR sp.zn. 3Cdo/145/2017 zo dna 22.11.2018,
1Cdo/212/2017 zo dňa 26.2.2019, poukázala žalobkyňa na Nálezy Ústavného súdu SR. Nález
Ústavného súdu SR III. ÚS 309/2020 - 33 zo dňa 14.10.2021 rozsudok NS SR č. k. 3Cdo/145/2017 zo
dna 22.11.2018 zrušil a vec vrátil NS SR na ďalšie konanie. Rovnako Ústavný súd SR vydal Nález III.ÚS214/2020-29 dňa 14.10.2021, ktorým rozsudok NS SR č. k. 1Cdo/212/2017 z 26.2.2019 zrušil a vec
vrátil NS SR na ďalšie konanie.
V tejto súvislosti poukázala aj na Uznesenie KS PO sp.zn. XXXX/X/XXXX z 21.6.2022, ktoré vychádza

už zo stanoviska Ústavného súdu SR.

40. Žalovaný v odvolaní uvádza, že súd prvej inštancie pochybil, keď žalobkyni priznal náhradu trov
konania vo výške 100%, keďže v konečnom dôsledku výsledok sporu závisel od posúdenia veci súdom
prvej inštancie a znaleckých posudkov predložených vo veci a tým, že bol žalovanému celkom odňatý

nárok na náhradu trov konania vidí hrubé porušenie princípu spravodlivosti.
Žalovaný v odvolaní ale vedome obchádza skutočnosť, že vzhľadom na ním porušenie ustanovení
zákona č. 381/2001 Z. z., ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka, t. j. že neplnil riadne a včas, zavinil
vznik sporu. Keby bol plnil v zmysle právnych predpisov nebolo potrebné podať žalobu a nevznikli by
trovy konania. Nekonaním žalovaného bolo zasiahnuté do práva žalobkyne.
V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žaloba čo do právneho základu v celom

rozsahu bola podaná dôvodne, lebo žalovaný ako poisťovateľ nerešpektoval povinnosti vyplývajúce mu
z ustanovenia § 11 ods. 6, 7 z. č. 381/2001 Z.z, ako i z ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka.
Námietka žalovaného týkajúca sa uplatnenej náhrady SSU podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z. že
žalobkyňa mala požadovať primeranú náhradu z titulu zvýšenia SSU je neakceptovateľná. Lebo o výške
náhrady SSU v zmysle § 5 ods. 5 z. č. 437/2004 Z. z. rozhoduje súd prvej inštancie a to na základe

vykonaného dokazovania.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť čo je základné a čo sprevádzajúce. Za
základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom
druhotná a nadväzujúca. V tejto súvislosti poukázala na právny názor Krajského súdu v Prešove vo veci
sp.zn. 12Co/21/2018 zo dňa 27.08.2019, z ktorého citovala.

Citovala aj z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 225/2020 z 27.8.2020.

41. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Prioritne uviedol, že trvá na všetkých prezentovaných
písomných podaniach, ústnych vyjadreniach a v celom rozsahu odkazuje na rozsiahlu argumentáciu
uvedenú v odvolaní.

Pokiaľ ide o námietky žalobkyne vo vzťahu k priznanému bodovému ohodnoteniu, zo samotného obsahu
odvolania nie je zrejmé nepriznanie akej sumy žalobkyňa namieta (resp. či vôbec v tejto časti niečo
namieta), odvolanie je v tejto časti zmätočné a neurčité, preto sa nie je možné k nemu kvalifikovane
vyjadriť.
Vo vzťahu k nároku na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia uviedol, že žalobkyňa

v odvolaní uvádza tie isté argumenty, ktoré uvádzala počas celého prvoinštančného konania, pričom
tieto boli v celom rozsahu vyvrátené žalovaným a v časti aj odôvodnením súdu prvej inštancie.
Opakovane uviedol, že aj vo svetle rozhodovacej praxe je zrejmé, že mimoriadne navýšenie SSU 25 %
(nieto ešte 50 %) u žalobkyne, je vzhľadom na poškodenie zdravia žalobkyne oproti prípadom, v ktorých
je priznávané mimoriadne navýšenie SSU zjavne nadhodnotené.

Opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.06.2018, sp. zn. 3Cdo/209/2017.
Taktiež sa pridržiaval predchádzajúceho tvrdenia, že ak žalobkyni nebolo priznané ani základné
navýšenie SSU na hornej hranici, a to ani u jednej z položiek, nie je namieste požadovať mimoriadne
navýšenie SSU, ktoré predstavuje iba nadstavbu základného navýšenia SSU, a už vôbec nie
mimoriadne navýšenie SSU v maximálnej zákonnej hranici.

Všetky argumenty uvedené v odvolaní už boli zohľadnené pri priznaní základného zvýšenia SSU, avšak
nemôžu byť duplicitne zohľadňované pri mimoriadnom navýšení SSU.
V kontexte jej argumentácie žiadal, aby odvolací súd rozsudok v časti výrokov I. a III. potvrdil a priznal
žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni.

42. Žalovaný sa vyjadril i k vyjadreniu žalobkyne k námietke žalobkyne ohľadom nepripútania sa
bezpečnostným pásom. Uviedol, že táto skutočnosť nebola medzi stranami v konaní sporná, keďže v
konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa bezpečnostný pás nemala. Ako už žalovaný uviedol
v konaní pred súdom prvej inštancie, primeranosť zníženia poistného plnenia o 25 % odôvodňuje najmä
ustanoveniami § 415 a § 441 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa v zmysle legislatívneho textu musí

niesť zodpovednosť za to, že nepripútaním sa bezpečnostným pásom porušila povinnosti uložené jej
príslušnou legislatívou na úseku cestnej premávky ako aj generálnu prevenčnú povinnosť predchádzať
vzniku škody; skutočnosť porušenia týchto ustanovení mala priamu príčinnú súvislosť s rozsahom
poškodenia zdravia žalobkyne.K uplatnenému nároku na mimoriadne navýšenie SSU okrem vyjadrení uvedených v odvolaní žalovaný
ešte dodal, že ako správne poukazuje žalobkyňa, právo na zvýšenie SSU podľa ust. § 10 ods. 4 a právo
na základnú náhradu SSU podľa ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. sú dva osobitné nároky, preto

bolo povinnosťou žalobkyne riadne ich zdôvodniť a neuplatňovať ich na základe tých istých skutočností,
t.j. zdôvodniť nevyhnutnosť aplikácie tohto mimoriadneho inštitútu v kontexte sťaženia spoločenského
uplatnenia sa v osobnom, resp. sociálnom živote v takom rozsahu, že nepostačuje základná náhrada
SSU. V tomto smere poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.04.2022, vo veci
vedenej pod sp. zn. XXXX/XX/XXXX, z ktorého citoval.

Vo vzťahu k nároku žalobkyne na úrok z omeškania akcentovala na rozsudok Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 8Co/151/2016 zo dňa 14.06.2016, z ktorého tiež citoval.
K argumentácii žalobkyne ohľadom nároku na náhradu trov konania žalovaný uviedol, že podľa jeho
názoru je potrebné držať sa striktne ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, keďže nie je daný priestor ani dôvody
hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu iných ustanovení
Argumentácia žalobkyne je v priamom rozpore s týmto zákonným znením, pričom žalovanému nie je

zrejmé, na základe akého iného zákonného ustanovenia žalobkyňa odvodzuje svoju argumentáciu.
V kontexte jej argumentácie žiadal odvolací súd, aby rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a
priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni.

43. K podaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. A to osobitne k podaniu zo dňa 13.09.2022

a 26.09.2022.
Žalobkyňa na vysvetlenie uviedla, že podala odvolanie proti III. výroku rozsudku prvej inštancie, ako to
vyplýva z odvolania žalobkyne a dôvody odvolania náležíte odôvodnila.
Žalovaný opätovne namietal uplatnené právo žalobkyne na náhradu z titulu zvýšenia SSU podľa § 5
ods. 5 z. č. 437/2004 Z. z. a toto právo subsumuje pod náhradu z titulu zvýšenia SSU podľa §10 ods.

4 z. č. 437/2004 Z. z
Žalovaný v podaní opakovane uviedol, že pokiaľ žalobkyni nebolo priznané ani základné navýšenie
SSU na hornej hranici, nie je namieste požadované mimoriadne navýšenie SSU, ktoré predstavuje iba
nadstavbu základného navýšenia SSU a už vôbec nie mimoriadne navýšenie SSU.
Predovšetkým je potrebné uviesť, že v ust. zákona č. 437/2004 Z. z. neexistuje termín základné

navýšenie SSU. Z ustanovenia § 4 ods. 2 z. č. 437/2004 Z. z. vyplýva, že náhrada za SSU sa poskytuje
na základe lekárskeho posudku. Z ustanovenia § 5 ods. 5 cit. zákona taktiež vyplýva, v prípadoch
osobitného zreteľa, akým je invalidita, môže súd prvej inštancie náhradu za SSU zvýšiť.
Podľa § 10 ods. 4 z. č. 437/2004 Z. z. bodové hodnotenie za SSU môže posudzujúci lekár primerane
zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného sa uplatniť sa

v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. Právo na náhradu
sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 10 ods. 4 a podľa § 5 ods. 5 zákona číslo 437/2004 Z. z.,
sú dva osobitné nároky o ktorých rozhoduje iná osoba. O zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia
podľa § 10 ods. 4 zákona číslo 437/2004 Z, z. rozhoduje posudzujúci lekár bez vykonania dokazovania.
O zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 cit. zákona, na základe vykonaného

dokazovania, rozhoduje súd prvej inštancie.
Zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 10 ods. 4 zákona číslo 437/2004 Z. z,
nesubsumuje právo na zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona
číslo 437/2004 Z. z. (právny názor KS PO vo veci sp.zn. XXXX XX/XXXX z 29.5.2013).
Je potrebné zdôrazniť, že zvýšenie náhrady SSU v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004

Z. z. nezohľadňuje invaliditu žalobkyne, nezohľadňuje to, že žalobkyňa v mladom veku nie je
schopná samostatnej existencie, nezohľadňuje, že žalobkyňa si vyžaduje potrebu celodenného dozoru,
nezohľadňuje satisfakčnú funkciu a pod.
Ustanovenie § 5 ods. 1 z. č. 437/2004 Z. z. uvádza, že pri určovaní náhrady za SSU sa má vychádzať
z celkového počtu bodov, ktorým sa SSU ohodnotilo v lekárskom posudku (znaleckom posudku). Táto

zásada platí aj pre určovanie náhrady za SSU podľa § 5 ods. 5 z. č. 437/2004 Z. z.. Aj pri určení
náhrady podľa tohto ustanovenia sa má vychádzať z celkového počtu bodov, ktorým bolo hodnotené
SSU. Zákon č. 437/2004 Z. z. nikde svojim obsahom nediferencuje základný počet bodov a počet bodov
zodpovedajúci zvýšeniu podľa § 10 ods. 4 z. č. 437/2004 Z. z.
Samotné bodové hodnotenie SSU a následná náhrada stanovená práve na základe tohto bodového

hodnotenia rozlišuje závažnejšie prípady od menej závažných, nemožno preceňovať význam miery
percentuálneho zvýšenia náhrady podľa § 5 ods. 5 z. č. 437/2004 Z. z. ako nástroja na odlíšenie prípadu
závažného postihnutia zdravia od prípadu menej závažného postihnutia zdravia. Tento účel totiž plnístanovenie bodového hodnotenia SSU, z ktorého následne vychádza aj možné zvýšenie náhrady podľa
§ 5 ods. 5 z. č. 437/2004 Z. z
Ak existuje od prípadu poškodeného závažnejší prípad s ťažším zdravotným postihnutím, je zvýšenie

o 50% v konečnom dôsledku v jeho nominálnom vyjadrení vždy vyššie, pretože vychádza z vyššej
základnej náhrady. Je zrejmé, že aj v prípade zvýšenia o 50% v dvoch prípadoch rozličnej závažnosti
poškodenia zdravia je stále aj napriek rovnakému percentuálnemu zvýšeniu zachovaná rozdielnosť
výšky náhrady za SSU a je tak zabezpečené rešpektovanie zásady proporcionality náhrady za SSU.
Bolo preukázané, že žalobkyňa v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou utrpela v mladom veku okrem

somatických následkov vážnu duševnú a mozgovú poruchu, nastal u nej dramatický trvalý a doživotný
stav. Z ustanovenia § 5 ods. 5 z. č. 437/2004 Z. z. nevyplýva, že podkladom pre zvýšenie SSU môžu byť
len dôvody vysokej úrovne zapojenia sa žalobkyne pred úrazom do športovej, kultúrnej, spoločenskej
oblasti a pod., na čo žalovaný vo svojej výpovedi poukazoval. (Viď NS SR č. k. 8Cdo 142/2018, NS SR
3Cdo 209/2017 z 19.6.2019).
K otázke spoluviny sa právny zástupca žalobkyne vyjadril v prednese na pojednávaniach ako i v

písomnompodanízodňa16.9.2022anatomtostanoviskutrvá.Jepotrebnélendodať,žežalovanýničím
nepreukázal prečo na strane žalobkyne má byť až 25% spolu zavinenie. Takáto žalovaným určená miera
spoluzavinenia na strane žalobkyne nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu a likvidačné smernice
žalovaného nie sú pre súd prvej inštancie záväzné.

44. Termín nadstavba základného zvýšenia SSU, ako i mimoriadne zvýšenie SSU zákon číslo 437/2004
Z. z. nepozná. Z citovaného zákona vyplýva, že poškodený má právo na náhradu z titulu SSU (§ 4 ods.
2 z. č. 437/2004 Z. z.) a bodové hodnotenie za SSU môže posudzujúci lekár v zmysle § 10 ods. 4 z. č.
437/2004 Z. z. zvýšiť až na dvojnásobok. Tento nárok je osobitným nárokom.
Osobitným nárokom je aj právo na náhradu za SSU v prípadoch hodných osobitného zreteľa ako to

vyplýva z § 5 ods. 5 z. č. 437/2004 Z. z.
K absolútne mylnému názoru žalovaného právny zástupca žalobkyne zaujal podrobné stanovisko na
pojednávaniach, ako i v písomných podaniach (list zo dňa 16.9.2022, z 30.9.2022).
Nie je pravdou, že pri nároku na náhradu škody z titulu SSU podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 bolo
rozhodnuté o tomto práve na náhradu škody podľa tých istých skutočností, ako ich posúdil znalec v

znaleckých posudkoch. Veď podľa § 10 ods. 4 z, č. 437/2004 Z. z. bodové hodnotenie za SSU môže
posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti
poškodeného sa uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie
na zdraví. Toto posúdenie vykonáva posudzujúci lekár (znalec) ale len z medicínskeho hľadiska a
bez vykonania akéhokoľvek dokazovania v širšom slova zmysle. Pri tomto zvýšení posudzujúci lekár

nezohľadňuje Invaliditu, nezohľadňuje právo na tzv. satisfakciu, mieru funkčnej poruchy pri ZŤP a pod.

45. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasledujúcich CSP, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia

rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 27.11.2023 a zistil,
že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, a odvolanie žalovaného je dôvodné iba vo výroku o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5% ročne od 06.05.2017 do zaplatenia
zo sumy 2.619,31 eur, a od 23.09.2018 do zaplatenia zo sumy 16.815,- eur. Vo zvyšku odvolanie
žalovaného dôvodné nie je.

46. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

47. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietanou nepreskúmateľnosťou, inou vadou, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym
právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti,

aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím
na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri
napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).48. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav
v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania

dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil okrem výroku
ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5% ročne od
06.05.2017 do zaplatenia zo sumy 2.609,31 eur, a od 23.09.2018 do zaplatenia do sumy 16.815,- eur.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu

odvolacieho konania strany sporu nepredostreli relevantné argumenty majúce súvis s prejednávanou
vecou, ktoré by boli takej povahy, že by mohli priniesť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

49. Preto napriek námietkam strán sporu odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí dal zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu. Skutočnosť,
že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalobkyne a ani žalovaného celkom, teda že súd prvej

inštancie nerozhodol celkom v súlade s právnym názorom žalobkyne, ani celkom s právnym názorom
žalovaného, ešte neznamená, že došlo k porušeniu práv strán na spravodlivé súdne konanie.

50. Odvolací súd si osvojil závery súdu prvej inštancie okrem výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5% ročne od 06.05.2017 do zaplatenia, zo sumy 2.609,31 eur,

a od 23.09.2018 do zaplatenia zo sumy 16.815,- eur, a v súvislosti s odvolacími námietkami strán
sporu uvádza. Tak, ako to vyplýva z rozsudku súdu prvej inštancie, sporným medzi stranami sporu boli
skutočnosti týkajúce sa : 1/ spoluzavinenia žalobkyne na škode (§ 441 OZ , pričom žalovaný žiadal
krátenie o 25 %, žalobkyňa o 10 %, 2/ pri sťažení spoločenského uplatnenia (ďalej aj SSU) bodové
hodnotenie najmä pri hodnotení položky č. 253 (znalci A. C. a A. L.) a zvýšenie SSU podľa § 5 ods.

5 zák. č. 437/2004 Z.z..

51. Súd prvej inštancie z dôvodu, že ostalo sporným najmä bodové ohodnotenie a sťaženie
spoločenského uplatnenia za účelom objasnenia rozporov v bodovom hodnotení sťaženia
spoločenského uplatnenia, vykonal výsluchy súdnych znalcov a zástupcu znaleckej organizácie

forensic.sk a zistil, že pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia pri položke XXX poukázali znalci
A. C. a A. L., oproti posudku A. C. pri posudku A. L., s poukazom na mozgové poruchy žalobkyne
– poúrazovej zmeny aj z neurologického hľadiska, nielen z hľadiska psychiatrického (preukázané
a zohľadnené okrem iného aj epileptické záchvaty), somatická časť 1605 bodov) ostáva nesporná. Zo
znaleckého posudku A. F. C., súd prvej inštancie zistil, že sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotil

z hľadiska psychiatrického počtom bodov XXXX, XX – položka XXX – vážne mozgové alebo duševné
poruchy po ťažkom poranení hlavy (X XXX,XX bodov, navýšenie podľa § 10 ods. 4, a o 80% zvýšený
vzhľadom k veku). Zo znaleckého posudku A. K. L., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, súd prvej
inštancie zistil, že sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotil počtom bodov XXXX, položka XXX –
vážne mozgové alebo duševné poruchy, pri ťažkom poranení hlavy (XXXX bodov navýšených podľa §

10 ods. 4, 80% na X XXX bodov, položka XXX poúrazová hemiparéza XXX bodov, navýšená o 80%
na X XXX bodov, položka XXXX následky po poranení pľúc XXX bodov, navýšené o 50% na 300
bodov, položka XXX plošné jazvy XX bodov, navýšenie o 50% až 35 bodov. Posudok obsahuje presný
popis priznaných položiek a dôvody ich hodnotenia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na názor
súdu prvej inštancie, keď tento uviedol, že pri položke č. XXX znalec poukázal na úpravu bodov oproti

posudku A. C., aj s poukazom na mozgové poruchy žalobkyne – poúrazové zmeny, aj z neurologického
hľadiska. Somatická časť sťaženia spoločenského uplatnenia predstavuje bodové ohodnotenie 1 605
bodov, 3 120 bodov predstavuje položku č. XXX. Ide o rozdiel proti bodovému ohodnoteniu A. C.,
čo predstavuje aj navýšenie z hľadiska neurologického, nielen psychiatrického, keďže A. C. nemohol
hodnotiť s ohľadom na predmet jeho znaleckej činnosti. Súd prvej inštancie v celkovom hodnotení

sťaženia spoločenského uplatnenia v tejto časti uviedol, že A. L. urobil chybu pri navýšení bodového
ohodnotenia, pretože navýšenie o 80% predstavuje XXXX bodov, a nie XXXX bodov, teda spolu malo
činiť bodové ohodnotenie 4413 bodov, a nie XXXX bodov. Z odborného vyjadrenia forensic.sk, č. XXX/
XXXX zo dňa 11.12.2018 súd prvej inštancie zistil, že hodnotila somatickú činnosť nároku sťaženia
spoločenského uplatnenia poškodenej žalobkyne vyčíslenej v znaleckom posudku č. X/XXXX A. K. L.

v počte bodov XXXX. Túto preto považoval súd prvej inštancie na základe predloženej dokumentácie
ako preukázanú. S názorom súdu prvej inštancie odvolací súd plne súhlasí. Uvedená skutočnosť nebola
ani v odvolaniach namietaná. Namietaná bola skutočnosť, že žalobkyňa nebola pri dopravnej nehode
dňa 06.11.2016 pripútaná bezpečnostným pásom. F. priznala spoluzavinenie v rozsahu 10%, pričomžalovaná žiadala 25%, a o sumu 15% nad uznanú sumu žalobkyňou krátila plnenie, tak ako to vyplýva
z rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, tak ako to uviedol
vo svojom rozsudku, že žiadna zo strán bližšie neopísala okolnosti za akých došlo ku skutočnosti, že

žalobkyňa nebola pripútaná bezpečnostným pásom, a zároveň aký dopad uvedená skutočnosť mohla
mať na následky na zdraví, ktoré žalobkyňa utrpela následkom dopravnej nehody, keď rozsah 10%
považoval súd prvej inštancie za primeraný. Aj keď žalovaný namietal, že v tejto časti je rozsudok
nepreskúmateľný, odvolací súd názor žalovaného nezdieľa. Z jeho strany skutočne neboli produkované
žiadne skutkové tvrdenia, respektíve dôkazné návrhy, ktoré by odôvodňovali zohľadniť spoluzavinenie

žalobkyne vo väčšom rozsahu. Uvedené skutočnosti nevyplýva ani z obsahu spisu ani z prednesov
žalovaného v priebehu konania. Bola to iba úvaha žalovaného, ktorý mal za to, že spoluzavinenie má
predstavovať 25%. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že z obsahu trestného spisu nevyplýva
skutočnosť, že ak by žalobkyňa nemala bezpečnostné pásy, neutrpela by také devastačné zranenia, ako
vyplývajú z obsahu spisu. Uvedené bolo uvádzané len v rámci odvolania žalovanej vodičky. Správne
pretosúdprvejinštancieprihliadolnaargumentáciužalobkynevtejtootázke.Súdprvejinštanciesprávne

vypočítal náhradu škody, ako rozdiel náhrady za bolestné a sťaženia spoločenského uplatnenia v bode
45. svojho odôvodnenia, na ktorý odvolací súd poukazuje, a ktorý obsahuje aj odôvodnenie rozhodnutia
odvolacieho súdu v bode 12. Odvolacie námietky žalovaného nepovažuje odvolací súd za dôvodné.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax, keď spoluzavinenie v obdobnom
prípade bolo tiež stanovené vo výške 10%, napríklad vo veci sp.zn. 13Co/69/2017, rozsudok zo dňa

13.11.2018.

52. Čo do mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia podali odvolanie tak žalobkyňa,
ako aj žalovaný. Žalobkyňa mala za to, že jej je potrebné priznať mimoriadne zvýšenie vo výške 50%
tak, ako žiadala. Žalovaný mal za to, že priznané zvýšenie je veľmi vysoké. Odvolací súd sa stotožňuje

so záverom súdu prvej inštancie tak, ako to uviedol v bode 46. až 49. svojho odôvodnenia, keď pri
posúdení existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre priznanie mimoriadnej zvýšenej náhrady
za bolesť súd prvej inštancie zohľadnil rozsah a závažnosť poranení žalobkyne, ktoré utrpela, a to
liečenie, doliečovací proces, aj trvalé následky, ktoré na nej úraz zanechal. Správne súd prvej inštancie
pri posúdení uvedeného vychádzal z predložených lekárskych správ, znaleckých posudkov ako aj

vyjadrení znalcov pred súdom a výpovede svedka. Žalobkyňa pri dopravnej nehode utrpela mozgovo-
lebečné poranenie pozostávajúce z vnútrolebečného krvácania, krvácanie do mozgu a pomliaždenie
mozgu v oboch čelovo-bazalných oblastiach pravej spánkovej oblasti, krvácanie pod tvrdú plenu
mozgovú, pomliaždenie dolných častí oboch strán pľúc a úrazový šok. V dôsledku týchto zranení bola
hospitalizovaná v nemocnici v B., C., podstúpilo dlhotrvajúci liečebný proces vrátane rehabilitácii a

liečení. Naďalej navštevuje neurológa a psychiatra. Ako uviedli znalci jednalo sa o ťažký úraz s trvalými
následkami (z psychiatrického hľadiska sa jedná o ťažký úraz s trvalými následkami; o veľmi ťažký úraz
mozgu, o stredne ťažké poranenie pľúc, jedná sa o ťažké poškodenie organizmu úrazom, celoživotné
a stále poškodenie organizmu ). Z psychiatrického hľadiska nie je schopná samostatnej existencie,
nevie sa uplatniť v rodinnom, spoločenskom, kultúrnom živote. Trvale potrebuje dozor, usmerňovanie s

druhými osobami. Pri chôdzi bude potrebovať paličku, pľúca sú náchylné na iné pozápalové procesy.
Vekom nastúpia ďalšie degeneratívne ochorenia, čo môže zhoršiť pohyb. Vie sa sama obliecť, sama
umyť, ak jej povedia, najesť, ak jej dajú, teda sebaobslužné činnosti, avšak čo sa týka kamarátov,
vzdelania, práce, partnera vo vzťahu, určite nie. Možno to povedať tak, keby nemala rodinu, bola by
sama, tak by určite skončila v zariadení sociálnej starostlivosti. A. L. dodal, že čo sa týka aktivít,

tak by možné bolo pracovné zaradenie, ale posediačky, určite nie v chôdzi, to prichádza ťažko do
úvahy. Čo sa týka prípadne dieťaťa, tak vedela by prejsť kratšiu vzdialenosť, ale už nie pobehnúť,
či hrať loptové hry, bicykel, čo by ju obmedzovalo v styku s vlastným dieťaťom. Uvedené plynie aj z
výpovede svedka. Aj keď tento dodal, že žalobkyňa funguje na FCB, nadväzuje tam aj vzťahy s mužmi,
mala aj partnera ( bola aj tehotná, podstúpila umelé prerušenie tehotenstva). Je u nej obmedzená

schopnosť starať sa svoje vlastné dieťa, maloletú dcéru. Starajú sa ňu, otec žalobkyne, či jej setra.
Vychováva ju skôr ako kamarátka. V dôsledku úrazu neukončila prerušené štúdium čašníčky. Čo
sa týka udávaných koníčkov (varenie, záhrada, huby a pod.) tieto prestala vykonávať. Ako vyplýva z
oboznámených listinných dôkazov a súčasne z tvrdení žalobkyne v žalobe, tak následkom úrazu nie
je schopná samostatnej orientácie, je odkázaná na dozor o usmerňovanie zo strany druhých osôb,

má tackavú chôdzu, nestabilný postoj, narušenú orientáciu v priestore a čase, často ju bolí hlava,
je náladová, nervózna, ustráchaná, depresívna, smutná, má oslabenú krátkodobú pamäť. Treba tiež
zohľadniť skutočnosť, že takéto poškodenie zdravia žalobkyňa utrpela vo veľmi mladom veku. Jedná sa
mladého človeka, ktorý následkom uvedeného úrazu nie je prakticky schopný sa plnohodnotne uplatniťsa v živote. Určite u nej došlo k zhoršeniu kvality života. Bola tiež uznaná za invalidnú s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 %, pričom ako dátum vzniku invalidity bol určený deň
06.11.2017.

53. Odvolací súd poukazuje tiež na odôvodnenie vo vzťahu k zvýšeniu, ktoré súd prvej inštancie
považoval za primerané vo výške 25% základného bodového ohodnotenia. Súd prvej inštancie
prihliadol na skutočnosť, že žalobkyňa nie je úplne vyradená zo života, nie je ležiaca, nepohybujúca
sa, nezvládajúca základné potreby, a úplne vylúčená zo života. Vo finančnom vyjadrení zvýšenie

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia preto vypočítal na 18.945,- eur. S názorom súdu
prvej inštancie sa odvolací súd plne stotožňuje. V tejto súvislosti tak, ako aj žalobkyňa poukazuje na
právny názor a rozhodovaciu prax, vyslovenú v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. XXXX/XX/
XXXX zo dňa 27.08.2019. Odvolací súd k odvolacej námietke žalovaného, že žalobkyňa nedokázala
preukázať uplatnený nárok v celom rozsahu, minimálne v rozsahu 25% minimálneho zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia uvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa svoj nárok

na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia preukázala, pričom súd prvej inštancie
správne zistil jeho rozsah vo výške 25% tak, ako to vyplýva z obsahu jeho rozhodnutia. Odvolací súd
zároveň poznamenáva, že z jeho rozhodovacej praxe vyplýva, že psychické problémy aj takého rázu,
ako boli zistené v prejednávanom spore sú v spoločnosti často ignorované, a kladené na ľahkú váhu.
Uvedené vyplýva i z odvolania žalovaného, ktorý ako keby fyzické nedostatky uprednostňoval pred

nedostatkami psychickými, pričom následky úrazu pri dopravnej nehode vo vzťahu k žalobkyni sú skoro
fatálne, pretože sa netýkajú iba jej fyzickej kondície, ale hlavne jej osobnej identity. To, že nadväzuje
formálne známosti, pričom sa nevie orientovať v čase a priestore, nie je schopná vychovávať svoje
vlastné dieťa, nemôže mať ďalšie deti, tak ako to vyplýva z obsahu spis, podľa názoru odvolacieho súdu
odôvodňuje mimoriadne zvýšenie o 25% tak, ako to uzavrel súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí.

54. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. okrem výroku
o zastavení konania v časti o zaplatenie náhrady za stratu spoločenského uplatnenia v sume 22.968,-
eur, a vo výroku o priznaní úroku z omeškania vo výške 5% ročne od 06.05.2017 do zaplatenia, zo sumy
2.609,31 eur, a od 23.09.2018 do zaplatenia zo sumy 16.815,- eur, podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako

vecne správny.

55. Čo sa týka úroku z omeškania priznaného vo výške 5% ročne od 06.05.2017 do zaplatenia zo sumy
2.609,31 eur, a od 23.09.2018 do zaplatenia zo sumy 16.815,- eur mal odvolací súd za to, že je potrebné
v tejto časti žalobu zamietnuť.

56. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym posúdením súdu prvej inštancie týkajúcim sa uplatnenia
úroku z omeškania tak, ako to uviedol vo výroku svojho rozsudku. Pri posudzovaní nároku žalobkyne
na zaplatenie úroku z omeškania je potrebné vychádzať z ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z.,
v nadväznosti na splnenie povinnosti uvedenej v § 11 ods. 6 citovaného zákona. Žalovaný v trojmesačnej

lehote od oznámenia žalobkyne o škodovej udalosti splnil oznámením podmienku v zmysle § 11 ods. 6
písm.a/ab/zákonač.381/2001Z.z.,atodo3mesiacovodoznámeniapoškodenéhooškodovejudalosti
skončiť prešetrenie a poskytnúť poistné plnenie, prípadne poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie
dôvodov odmietnutia poskytnúť mu požadované plnenie. Žalovanému na základe uvedeného nevznikla
povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v zmysle § 11 ods. 8 citovaného zákona a jeho povinnosť plniť

vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, pričom do omeškania by
sa žalovaný mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím
zaplatiť žalobkyni výšku priznanej náhrady škody. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania
upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti
vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ v trojmesačnej lehote, a jej účelom je ochrana poškodeného

vtom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná, a aby bola nútená
oznámiť najneskôr v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Sankcia
v podobe úrokov z omeškania je tak viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na to,
aby bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom
konaní rozhodnuté. Relevantné tak nie je, ako mala respektíve mohla inak poisťovňa poistnú udalosť

vybaviť. Z uvedených skutkových zistení je podľa názoru odvolacieho súdu nepochybné, že povinnosť
žalovaného zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. tak, ako to
vyjadril odvolací súd v ods. 2 svojho rozhodnutia nevznikla. Preto odvolací súd postupom podľa ust. §
388 CSP zmenil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vovýške 5% ročne od 06.05.2017 do zaplatenia, zo sumy 2.609, 31 eur, a od 23.09.2018 do zaplatenia zo
sumy 16.815,- eur tak, že v tejto časti žalobu zamietol.

57. Čo sa týka ostatných výrokov uvedených v rozsudku súdu prvej inštancie, tieto síce boli žalovaným
namietané, ale tieto námietky neboli všetky riadne zdôvodnené. V rozsahu k trovám konania, ktoré
zdôvodnené boli odvolací súd poukazuje na bod 54. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, kde
poukázalnaust.§255ods.1,§256CSP,prihliadolnačiastočnéspäťvzatienávrhupoplnenížalovaného
po začatí konania, kde sa jednalo o procesné zavinenie žalovaného na zastavení konania, a zároveň na

to,žekonečnývýsledoksporuzáviselodposúdeniavecisúdomavznaleckýchposudkochpredložených
vo veci. S týmto názorom odvolací súd plne súhlasí. Preto aj v tejto časti bol rozsudok potvrdený.
Zároveň, čo sa týka priznania znalečného znalcovi A. F. C., a znaleckej organizácií I., a svedkovi A. K.
L., tieto boli priznané správne. Preto aj v tejto časti rozsudok bol potvrdený. Nebol dôvod v tejto časti
rozsudok meniť alebo zrušiť.

58. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní síce nebola úspešná žalobkyňa ani žalovaný, ale otázka
mimoriadneho zvýšenia, i čo sa týka spoluúčasti na vzniku škody bola otázkou úvahy tak súdu prvej
inštancie ako aj odvolacieho súdu. Preto odvolací súd považoval za spravodlivé a správne priznať
žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu z prisúdenej

sumy s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2
CSP).

59. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 27. 2. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Zodpovednosť za škodu , Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. december 2023

Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. december 2023