Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. december 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/128/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123011003
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3123011003.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Milana Straku a JUDr. Michala Eliaša v trestnej veci proti odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX na
Myjave, trvale bytom C. XXX/X, D. E. na neverejnom zasadnutí dňa 12.12.2023 prejednal sťažnosť
prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. septembra 2023, sp. zn. 7Pp/10/2023
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 Tr. por. z r u š u j e s a napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 7Pp/10/2023 zo dňa 14.09.2023 bolo rozhodnuté
nasledovne:

„I. Podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 415 ods. 1 Tr. poriadku sa odsúdený A.

B., nar.XX.XX.XXXX, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným
rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 74T/9/2023 zo dňa 11.07.2023.

II. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona sa odsúdenému určuje skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok a súčasne
sa nariaďuje probačný dohľad nad odsúdeným v trvaní 1 (jeden) rok a zároveň sa mu ukladá v čase
probačného dohľadu nasledujúce obmedzenia a povinnosti:

- podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. Zákona zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok“

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu podal prokurátor sťažnosť do
zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Dodatočne prokurátor sťažnosť písomne
odôvodnil. V úvode odôvodnenia sťažnosti poukázal na obsah výrokovej časti napadnutého uznesenia
a ďalej uviedol nasledovné:

„ Z odôvodenia sťažnosťou napadnutého uznesenia Okresného súdu Trenčín vyplýva, že samosudkyňa
u odsúdeného A. B. konštatuje splnenie všetkých troch základných podmienok na rozhodnutie
o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného. Uvedenými podmienkam sa
rozumievprvomradevykonaniepotrebnejčastizvýmeryuloženéhotrestu,čojepodmienkouformálnou,
a následne dve materiálne podmienky, ktoré predstavujú plnenie si povinností a správanie sa v rámci

výkonu trestu odňatia slobody v ústave a prognóza vedenia riadneho života po prepustení na slobode.
So splnením prvej základnej podmienky, tak ako je aj opísaná v sťažnosťou napadnutom uznesení
Okresného súdu Trenčín sa dá súhlasiť, nakoľko odsúdený vykonal pomernú časť trestu odňatia
slobody , ktorá ho oprávňovala podať si žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody. Avšak voči slneniu ďalších dvoch materiálnych podmienok na podanie takejto žiadosti a hlavne
s argumentáciou samosudcu v sťažnosťou napadnutom uznesení sa súhlasiť nedá.Opierajúc sa o hodnotenie vypracované riaditeľom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ilava, som
toho názoru, že odsúdený plnil čiastočne program zaobchádzania, kde síce sa u neho nedostatky
nevyskytovali, ale voľný čas trávil menej aktívne, resp. pasívne.

Druhou materiálnou podmienkou je „dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na
slobode“. Z uvedeného hodnotenia ústavu na odsúdeného vyplýva, že riziko resocializačného zlyhania
u odsúdeného je hodnotené ako menej priaznivé, a to s ohľadom na stredné riziko recidívy. Ak
k uvedenému prirátame ešte skutočnosť, že odsúdený bol v minulosti už súdne trestaný, pričom

predmetný skutok za ktorým momentálne vykonáva svoj nepodmienečný trest spáchal v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia za iný trestný čin, nie je daná prakticky žiadna záruka, že prepustením
na slobodu bude obvinený viesť riadny život. Nakoľko u menovaného nebola dostatočnou hrozbou
skúšobná doba podmienečného odsúdenia umocnená probačným dohľadom, ktorá by ho tzv. „varovala“
pred páchaním ďalšej trestnej činnosti, nie je daná záruka, že skúšobná doba podmienečného
prepustenia hoc opätovne umocnená probačným dohľadom bude na odsúdeného vplývať tak, aby sa

nedopúšťal ďalšej trestnej činnosti.

Vykonanie zákonu zodpovedajúcej časti uloženého trestu a pozitívne hodnotenia správania odsúdeného
a plnenie jeho povinností vo výkone trestu nepostačuje preto ešte pre záver o splnení podmienok pre
jehopodmienečnéprepustenie.Zmyselpodmienečnéhoprepusteniazvýkonutrestuodňatiaslobodynie

je v tom, aby za dobré správania, prípadne dobrú prácu vo výkone trestu odňatia slobody bol páchateľ
automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu na účel trestu, ale podmienečné
prepustenie je na mieste len vtedy keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať
v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že
tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy.

Ustanovenie § 66 ods. Z ustanovené § 66 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona vyplýva, že Tr. zákona
vyjadruje totiž predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá
je nevyhnutný predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia
páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie

riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení páchateľovej osobnosti,
doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím aj
na účel trestu, pričom bez významu nie je ani zistenie, ako bude verejnosť reagovať na predčasné
prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, aké sú sociálne pomery odsúdeného a aké podmienky má
vytvorené pre prechod do normálneho života na slobode.

Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa musí pritom hodnotiť v súvislosti s charakterovými
vlastnosťami odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu
možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých
charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré

okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.

Záverom by som rád uviedol, že prvoradým kritériom na rozhodovanie o žiadosti o podmienečné
prepustenie odsúdeného je, podľa môjho názoru, hodnotenie ústavu, v ktorom si odsúdený svoj
trest vykonáva. Práve hodnotenie je spracovávané ľuďmi, a vychádza z poznatkov ľudí, ktorí denne

prichádzajú s odsúdeným do kontaktu a poznajú jeho správanie, osobnosť a vystupovanie aj mimo
pojednávaciu miestnosť. Z hodnotenia ústavu odsúdeného vyplýva, že menovaný nepreukazuje
splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a zároveň podmienečné prepustenie ústav
neodporúča.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody preto Krajskému súdu Trenčín navrhujem, aby uznesenie
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 7Pp 10/2023 zo dňa 14.09.2023 v zmysle ustanovenia § 194 odsek 1
písmeno b) Trestného poriadku zrušil a uložil orgánu, proti ktorému rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby
vo veci znovu konal a rozhodol.“

K odôvodnenej sťažnosti prokurátora sa odsúdený nevyjadril.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorú mu okresný súd predložil spolu so spisom, preskúmal
v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mupredchádzalo. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie je potrebné zrušiť.

Z revízneho princípu, uvedeného v ustanovení v § 192 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 189 ods. 2 Tr.
por. vyplýva, že nadriadený súd rozhoduje vždy na základe skutkového a právneho stavu, ktorý tu
je v čase jeho rozhodovania a ktorý sa prípadne môže líšiť od stavu, ktorý bol daný v čase vydania
napadnutého uznesenia. Tak je tomu aj v posudzovanom prípade. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že
odsúdený A. B. vykonal uložený trest odňatia slobody dňa 30.09.2023 a bol prepustený na slobodu.

Táto okolnosť, ku ktorej došlo ešte pred rozhodnutím krajského súdu o podanej sťažnosti prokurátora,
preto spôsobuje bezpredmetnosť prvostupňového neprávoplatného rozhodnutia o vyhovení návrhu
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody svoje rozhodnutie obmedzil len na zrušenie napadnutého
uznesenia postupom podľa § 194 ods. 1 Tr. por., pretože odpadnutím predmetu konania ďalšie

rozhodovanie v posudzovanej veci už neprichádza do úvahy.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.