Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. december 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/175/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123200495
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:4123200495.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B.,
narodeného XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, so sídlom Štefánikova tr. 88, Nitra, dieťa matky C. D., narodenej
XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom E. XXXX/XX F., G. – H. C., v konaní zastúpenej AK Zuzana Gáliková,

s.r.o., so sídlom Farská 1311/33, Nitra, a otca C. B., narodeného XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom F.
XXX/X, G. - I., toho času bytom E. XX, C., v konaní zastúpeného AKMK, s.r.o., so sídlom Farská 30,
Nitra,vkonaníonávrhuotcanazmenuúpravyprávapovinnostírodičovkmaloletémudieťaťuaonávrhu
otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.
k. 11P/12/2023-110 zo dňa 13.11.2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia.

2. Na Okresnom súde Nitra je vedené konanie o návrhu otca zo dňa 18.01.2023 na zmenu výkonu práv
a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ktorým otec žiada zveriť maloleté dieťa do svojej osobnej

starostlivosti, zaviazať matku prispievať na jeho výživu sumou 150,- Eur mesačne a upraviť styk matky
s maloletým dieťaťom. Konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené.

3. Návrhom, doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.10.2023, sa otec v konaní vo veci samej domáhal
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal maloleté dieťa zveriť do svojej dočasnej starostlivosti,
pokiaľ nebude predložený znalecký, resp. lekársky posudok, resp. do rozhodnutia vo veci samej, a to z

dôvodu možného týrania dieťaťa zo strany partnera matky. Otec vo svojom návrhu popísal situáciu na
strane maloletého dieťaťa tak, že podľa jeho pozorovania od roku 2022 je narušený jeho vývin zásahmi
partnera matky, pričom ani Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, ani súd sa tým bližšie nezaoberali.
Dôvodná obava o bezpečnosť maloletého dieťaťa naďalej pretrváva, preto otec vyžaduje znalecké
dokazovanie za účelom zistenia, či prostredie, v ktorom dieťa žije s matkou je pre neho bezpečné. Z
úradných záznamov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra z decembra 2022 vyplýva, že dieťa

sa bojí ísť k matke, pretože partner matky je veľmi prísny, nepáči sa mu, že domov chodí od otca až
v pondelok, zakazuje mu chodiť na futbalové tréningy a mal ho aj fyzicky napadnúť (dal mu facku).
Partner matky sa k dieťaťu správa neprimerane, dieťa sa otcovi sťažovalo, že musí cvičiť kvôli telefónu,
pričom žiadalo otca, aby to matke nehovoril, pretože sa ho bálo. Vzťah medzi matkou a jej partnerom,
resp. správanie sa partnera matky nemá dobrý vplyv na dieťa, na jeho vývin, čo vyplýva aj z vyjadrenia
starej matky dieťaťa z roku 2017, kedy sa začal vzťah medzi matkou a jej terajším partnerom, ktorý

začal neprimerane, niekedy až násilne vychovávať maloleté dieťa a vplývať na matku. Fakt, že vzťah
matky a jej partnera nie je bezproblémový, vyplýva aj z toho, že matka sa opakovane spolu s dieťaťomod neho odsťahovala, naposledy v decembri 2022, čo vyplýva aj z sms správy, čo otcovi poslala.
Maloleté dieťa sa nie raz bálo ísť domov k matke kvôli jej partnerovi, ktorý ho podľa jeho vyjadrenia
občas bije, spravidla bezdôvodne. Maloleté dieťa má strach aj z reakcií partnera matky. Akákoľvek

zmena týkajúca sa maloletého dieťaťa a jeho stretávania sa s otcom vyvoláva v partnerovi matky
agresívne správanie. Tresty, ktoré ukladá partner matky dieťaťu v podobe povinného cvičenia, ktoré
trvá neprimerane dlho, sú pre dieťa v jeho veku zjavne nevhodné. Nový problém nastal po poslednom
pojednávaní v tejto veci, kedy sa rodičia dohodli, že do ďalšieho pojednávania skúsia rozšíriť styk otca
s dieťaťom od štvrtka do pondelka rána. Maloleté dieťa odmietlo ísť k otcovi vo štvrtok bez akéhokoľvek

vysvetlenia, pričom nasledujúci deň nemalo problém k otcovi ísť. Zo správania dieťaťa je evidentné, že
v záujme zachovania relatívneho pokoja doma opakovane uvádza, že styk chce zachovať bez zmeny.
Správanie sa partnera matky k dieťaťu javí známky psychického ako aj fyzického násilia voči dieťaťu.
Otec sa všetkými možnými právnymi prostriedkami snažil dieťaťu pomôcť. V decembri 2022 podal
trestné oznámenie na partnera matky pre správanie sa k dieťaťu. Orgány činné v trestnom konaní sa
vyjadrili, že facky, ktoré dostalo dieťa, nie sú trestným činom, pokiaľ dieťa nemá fyzické následky, avšak

psychickým týraním sa nezaoberali. V prípade, ak je dieťa skutočne vystavené týraniu zo strany matky,
je v prospech dieťaťa, aby bolo v bezpečí u otca a je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov formou
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým dôjde k dočasnému zvereniu maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti otca. Vyňatie dieťaťa zo starostlivosti matky pred nariadením znaleckého dokazovanie
je potrebné aj z dôvodu, aby sa zamedzilo styku dieťaťa s partnerom matky, aby necítilo žiaden tlak

či už z jeho strany, alebo zo strany matky, ako sa má pred znalcom vyjadrovať. Maloleté dieťa sa
vyjadruje pred kompetentnými orgánmi, že partner matky sa už k nemu správa dobre, má ho rád. Otec
sa domnieva, že tieto vyjadrenia sa nezakladajú na pravde a sú len výsledkom pravdepodobne veľkého
strachu maloletého dieťaťa pred partnerom matky. Pre dieťa sa javí najvhodnejším riešenie, ak bude
v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Predtým je však potrebné jednoznačne preukázať, či

maloleté dieťa nie je v domácnosti matky ohrozené správaním a prístupom partnera matky.

4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že vyjadrenia
otca ohľadom týrania dieťaťa sa nezakladajú na pravde. Maloleté dieťa má s jej partnerom veľmi dobrý
vzťah, trávia spolu voľný čas, dieťa sa v jeho prítomnosti cíti dobre a bezpečne. Poprela, že by dieťa

bolo zo strany jej partnera fyzicky alebo psychicky týrané. V septembri a októbri 2023 bolo rodine
poskytované poradenstvo zo strany občianskeho združenia Familiam. Z priebežnej správy, ktorá bola
súdu zaslaná, nevyplývajú žiadne zistenia, že by bolo maloleté dieťa týrané. C. A., ktorý s rodinou
pracoval, neuvádza žiadne závery, ktoré by potvrdzovali otcom deklarované nebezpečenstvo alebo
hroziacu ujmu v prípade, že by syn zotrval v jej domácnosti. Otcove podozrenia neboli zistené ani v rámci

trestného konania, ktoré bolo odmietnuté. Ak by bol otec presvedčený o svojej pravde, podal by proti
uzneseniu o odmietnutí trestného oznámenia sťažnosť, prípadne by to riešil inými právnymi spôsobmi.
Žiadne prejavy diskomfortu vychádzajúce z jej rodinného prostredia si u maloletého dieťaťa nevšimli
ani učiteľky, ani pediatrička. S maloletým dieťaťom bol zo strany kolízneho opatrovníka opakovane
vykonávaný pohovor. Pokiaľ by mal kolízny opatrovník na základe pohovoru s dieťaťom podozrenie

na psychické alebo fyzické ubližovanie, bol by určite vyvodil dôsledky. Nepoprela, že v minulosti mala
partnerskú nezhodu s partnerom, odsťahovala sa od neho, situáciu si však vyriešili, pokiaľ chcel jej
partner v minulosti zasahovať do výchovy dieťaťa, toto si vyjasnili a v súčasnosti je výchova dieťaťa
výlučne na nej. Pokiaľ aj žiadala otca, aby chodil pre veci dieťaťa k nej domov v čase, keď tam nie
je prítomný jej partner, bolo to z dôvodu, že sa snažila predchádzať konfliktu otca s jej partnerom.

Maloleté dieťa má s otcom dobrý vzťah, avšak tlak, ktorý v súčasnosti otec na syna vyvíja má na dieťa
opačný efekt, ako by si otec želal. Dieťa pri posledných stretnutiach spontánne k otcovi nechcelo ísť,
na stretnutia ho musela prehovárať. Vyjadrilo sa, že v jej rodinnom prostredí sa mu venujú v porovnaní
s rodinou otca viac, ktorý je často pracovne vyťažený aj cez víkendy. Zverenie maloletého dieťaťa
do dočasnej starostlivosti otca by bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Dieťa sa s ňou cíti šťastne a

bezpečne,mázachovanýkontaktsotcomajemuumožnenéichvzťahrozvíjať.Návrhotcananariadenie
neodkladného opatrenia navrhla ako nedôvodný zamietnuť.

5. K návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyjadril aj kolízny opatrovník, ktorý uviedol,
že čo sa týka podozrení, ktoré otec uvádza v návrhu, viaceré boli predmetom iných konaní, ktoré boli

zohľadnené a zhodnotené v daných konaniach a čo sa týka otcom uvádzaného konfliktu maloletého
dieťaťa s partnerom matky v decembri 2022, pri rozhovore dieťa opakovane uviedlo, že vzťah medzi
ním a partnerom matky sa výrazne zlepšil a od daného dňa ku konfliktu nedochádzalo. S rodinou
pracuje i akreditovaný subjekt Familiam, ktorý vo svojich správach neuvádza, že by spozoroval konfliktnývzťah medzi maloletým dieťaťom a partnerom matky, naopak od septembra 2023 sa situácia, resp.
komunikácia rodičov zlepšila. Komunikujú konštruktívne a kooperatívne. K zhoršeniu došlo pri dohode
rodičovomožnompredĺženíkontaktuotcasdieťaťom.Situáciavyeskalovalaavzhľadomktomubudedo

konania pribratý znalec. Otec po incidente v decembri 2022 podal trestné oznámenie na partnera matky,
ktoré však bolo odmietnuté. Kolízny opatrovník navrhol, aby do skončenia konania bola zachovaná
aktuálne nastavená forma starostlivosti o maloleté dieťa.

6. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015

Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 328 ods. 1,
2 druhej vety zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

7. V konaní mal súd prvej inštancie za osvedčené, že rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn.
24P/304/2017 zo dňa 22.02.2018 boli upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu
tak, že bolo zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu

sumou 150,- Eur mesačne a bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom počas bežného roka v každom
párnom týždni od piatka 15:30 hod. do nedele do 20:00 hod. a zároveň aj počas letných školských
prázdnin a vianočných sviatkov.
Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 13P/152/2018-24 zo dňa 12.07.2018 bol zmenený rozsudok
v časti úpravy styku, a to z dôvodu, že otec pracoval v zahraničí a bolo potrebné upraviť styk podľa

otcových pracovných možností.
Dňa 15.03.2022 bol otcom podaný návrh vedený v konaní pod sp. zn. 24P/61/2022, ktorým žiadal
zveriť maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti. V tom čase bol psychológom Referátu
poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra zrealizovaný pohovor
s maloletým dieťaťom, kde sa vyjadrilo, že s oboma rodičmi má pekné a pozitívne vzťahy, je rado, že

obaja rodičia majú o neho záujem. O partneroch rodičov už nehovoril s takým nadšením. Na maminho
partnera si postupne zvyká, je na neho prísnejší, niekedy mu dáva tresty vo forme cvičení. Niektoré veci
pred ním nechce hovoriť, aby sa nenahneval. Na otcovu partnerku si tiež zvyká. Aj voči nej a jej synovi
má výhrady. Myslí si, že ho nemajú radi. Otcovi to povedal, no nič sa nezmenilo. Do budúcna by rado
trávilo čas s otcom, no nie s jeho partnerkou a jej synom. Žiadne iné negatíva vo vzťahu k rodičom,

prípadne ich partnerom v pohovore neuviedlo. Rodičia sa v konaní dohodli na rozšírení kontaktov otca
s dieťaťom v každom nepárnom kalendárnom týždni od piatka 15:00 hod. do nasledujúceho pondelka
8:00 hod.
Maloletédieťajeaktuálnevosobnejstarostlivostimatky,kontaktyotcasdieťaťomsarealizujúnazáklade
poslednej súdnej úpravy styku otca s dieťaťom.

8. Otec dňa 13.12.2022 podal trestné oznámenie, v ktorom uviedol, že partner matky má už dlhšiu dobu
fyzicky a psychický týrať ich syna tým, že dostáva od neho facky, ak niečo urobí zle, prikazuje mu,
aby klikoval a zakazuje mu stýkať sa s otcom. V decembri dostal od partnera matky facku. Matka sa s
dieťaťom odsťahovala k svojej matke. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Nitre, Odbor kriminálnej

polície pod číslom ČVS: ORP-18/1-VYS-NR-2023 zo dňa 27.04.2023 bolo trestné oznámenie otca
odmietnuté, pretože nie je dôvod na začatie trestného stíhania a to z dôvodu, že nebolo preukázané
naplnenie skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby. Skutková podstata tohto
trestnéhočinujevážnaautrpeniedetímusíbyťskutočnéapreukázané,kčomuvtomtoprípadenedošlo.
Nedošlo k takému konaniu, ktoré by spôsobovalo fyzické a psychické utrpenie maloletého dieťaťa tak

ako sa uvádza v trestnom oznámení a vzhľadom k tomu nie je dôvod na začatie trestného stíhania.
Vyšetrovateľ konštatoval, že konanie, ktoré vo svojom vyjadrení uviedol otec bolo nadsadené, bolo
zapríčinené snahou otca o určenie väčšieho časového rozpätia v rámci zmeny starostlivosti o dieťa a
vychádzalo z istoty a zázemia matky v tom čase, teda v období roku 2018, kedy boli pracovníkmi Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra preverované pomery v rodine dieťaťa z dôvodu podozrenia zo

spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby. Z jednotlivých správ Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Nitra vyplýva, že v rodine dieťaťa sa jedná o iné, prísnejšie výchovné prístupy a takýmto
odlišným výchovným pôsobením môže vzniknúť obraz o tom, že sa dieťaťu ubližuje, pričom v rámci
rodičovských povinností medzi otcom a matkou boli zistené vážnejšie nedostatky v ich rodičovskom
fungovaní. Maloleté dieťa však malo pozitívne otvorené vzťahy k obom rodičom a taktiež má vytvorený

aj pozitívny vzťah s partnerom matky.

9. V marci 2023 bola rodina zapojená do spolupráce s akreditovaným subjektom Familiam, cieľom ktorej
bolo poskytnúť rodičom poradenstvo za účelom zabezpečenia, aby rozvrh starostlivosti o dieťa medzirodičmi bol konzistentný, pravidelný a bezproblémovo dodržiavaný a tiež zlepšiť komunikáciu medzi
rodičmi. Z jednotlivých správ, ktoré boli zo strany Familiam súdu predložené, súd zistil, že obaja rodičia
dokážu plnohodnotne zabezpečiť starostlivosť o dieťa a saturáciu jeho elementárnych a sociálnych

potrieb, obaja sú schopní participovať na jeho výchove a konať v jeho najlepšom záujme. V júni 2023
rodičia uviedli, že správanie dieťaťa je autentické, bez znakov napätia a tenzie. Neskôr obaja rodičia
potvrdili občasné úzkostné prejavy v synovom správaní ako výbuchy zlosti, prejavy tenzie, obavy,
obsesiu pri dodržiavaní termínov, komunikovali spolu o možnej spolupráci s detským psychológom.
10. Maloleté dieťa bolo dňa 30.03.2023 vyšetrené na základe žiadosti Centra Slniečko n.o., C. J. K. L.,

J., klinickým psychológom J., H.. H. M. Na Centrum Slniečko sa obrátil otec s tým, že má podozrenie,
že jeho syn je obeťou psychického a fyzického týrania zo strany partnera matky dieťaťa. Maloleté dieťa
bolo vyšetrené, v správaní bolo pokojné, primerane spolupracovalo. V priebehu vyšetrenia uvádzalo,
že partner matky mu dáva tresty vo forme cvičenia. Od decembra 2023 (pravdepodobne omyl v písaní
december 2022) sa A. uvedomil a teraz je kľud. Psychologička u maloletého dieťaťa zistila prítomnosť
zvýšenej psychickej zraniteľnosti v dôsledku chronickej emočnej záťaže pravdepodobne pochádzajúcej

z disharmonického rodinného spolužitia v rodine, okrem iného nevhodného výchovného zaobchádzania
partnera matky voči dieťaťu s odporučením pravidelnej individuálne psychoterapie.

11. Súd prvej inštancie nezistil skutočnosti vyžadujúce bezodkladnú úpravu pomerov rodičov a
maloletého dieťaťa jeho zverením do výlučnej starostlivosti otca nariadením neodkladného opatrenia.

Konštatoval, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nebol podaný dôvodne, pretože nie
sú splnené zákonné podmienky k tomu, aby bolo maloleté dieťa zverené do dočasnej starostlivosti otca,
a preto návrh otca ako nedôvodný zamietol.
Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že na nariadenie neodkladného opatrenia je nutné, aby sa aspoň
osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o okamžitej, neodkladnej potrebe úpravy

pomerovúčastníkov.Dôvodyuvádzanéotcomvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,prektoré
žiada dieťa okamžite vyňať z osobnej starostlivosti matky, sa týkajú podozrení z fyzického a psychického
týrania maloletého dieťaťa partnerom matky a neschopnosťou matky takémuto konaniu zabrániť, avšak
aktuálne neboli preukázané. Podozrenia z týrania dieťaťa partnerom matky boli riešené v roku 2023
v trestnom konaní, kde boli vyhodnotené ako neopodstatnené (nedošlo k takému konaniu, ktoré by

spôsobovalo fyzické a psychické utrpenie maloletého dieťaťa) a trestné oznámenie otca bolo v apríli
2023 odmietnuté. Z psychologického vyšetrenia maloletého dieťaťa síce vyplynula prítomnosť zvýšenej
psychickej zraniteľnosti u dieťaťa v dôsledku chronickej emočnej záťaže pravdepodobne pochádzajúcej
z disharmonického rodinného spolužitia v rodine, okrem iného nevhodného výchovného zaobchádzania
partnera matky voči maloletému dieťaťu (psychológ vychádzal z vyjadrení otca o podozreniach z

týrania dieťaťa partnerom matky) a rodičom odporučil pravidelnú psychoterapiu, no ani jeden z rodičov
toto odporučenie nevyhodnotil ako potrebné, doposiaľ dieťaťu psychoterapia zo strany rodičov nebola
zabezpečená. Situácia v rodine maloletého dieťaťa bola stabilizovaná až do októbra 2023, kedy dieťa
začalo odmietať rozširovanie styku s otcom. Súd prvej inštancie preto odročil pojednávanie s tým, že do
konania bude pribratý znalec z odboru pedopsychológie za účelom zistenia dôvodov takého správania

sa dieťaťa, či sú dôsledkom situácie v rodine matky, resp. nevhodného výchovného pôsobenia v rodine
(matkou alebo jej partnerom) alebo dlhodobým rodičovským konfliktom, ktorý negatívne vplýva na
maloletédieťa. Srodinouodmarca2023pracujeakreditovanýsubjektFamiliam,o.z.,ktoréhopsychológ
je v pravidelnom kontakte s rodičmi aj dieťaťom, z jeho strany neboli signalizované žiadne skutočnosti
na strane maloletého dieťaťa, pre ktoré by boli potrebné okamžite zmeniť výchovné prostredie dieťaťa.

Rovnako kolízny opatrovník, ktorý situáciu v rodine dieťaťa monitoruje dlhodobo, po vykonaní pohovorov
s maloletým dieťaťom nevyhodnotil starostlivosť matky o dieťa ako stav ohrozujúci jeho zdravý
psychickýafyzickývývojanavrhol,abydoskončeniakonaniabolazachovanáaktuálnenastavenáforma
starostlivostiodieťa.Aniďalšídôvodotca,prektorýmábyťdieťaokamžitevyňatézostarostlivostimatky,
a to možnosť ovplyvňovania dieťaťa matkou a jej partnerom pred vyšetrením dieťaťa znalcom, aby dieťa

necítilo tlak zo strany partnera matky, súd nevyhodnotil ako spôsobilý pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Súdny znalec vykonáva odborné vyšetrenie dieťaťa, súčasťou ktorého je zistenie priameho
či nepriameho vplývania rodičov a iných osôb na názory a vyjadrenia dieťaťa bez ohľadu na skutočnosť,
kto starostlivosť o dieťa zabezpečuje.
Súd prvej inštancie v konaní vo veci samej na základe riadne vykonaného dokazovania zistí, či nastala

zmena pomerov u účastníkov konania spôsobilá privodiť zmenu výchovného prostredia maloletého
dieťaťa (vyhodnotí aj riziko ohrozenia zdravého vývoja maloletého dieťaťa) alebo je súčasná situácia len
dôsledkom pretrvávajúcich narušených vzťahov medzi rodičmi.12. Uznesenie napadol riadnym a včasným odvolaním otec s návrhom na jeho zmenu vyhovením návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým dôjde k dočasnému zvereniu maloletého dieťaťa do
jeho osobnej starostlivosti do rozhodnutia vo veci samej, resp. do času, kým bude súd prvej inštancie

v konaní vedenom pod sp. zn. 11P/12/2023 disponovať závermi lekárskeho posudku z vyšetrenia
dieťaťa alternatívne s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP a že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365
ods. 1 písm. g) CSP).
Uviedol, že trestné oznámenie podal pre podozrenie z týrania maloletého dieťaťa partnerom matky

dňa 22.12.2022 z dôvodu, že dieťa sa bálo ísť dňa 05.12.2022 domov, kvôli partnerovi matky. Dieťa
uviedlo, že partner matky mu povedal, aby sa odsťahovalo k otcovi a keď sa začalo baliť, tak od partnera
matky dostalo facku a nielen ono, ale aj matka. Dieťa sa bálo, že partner matky bude pokračovať
v trestoch. Poukázal na to, že dieťa nebolo na podklade trestného oznámenia ani len vypočuté a on
nebol predvolaný na vyjadrenie, resp. doplnenie trestného oznámenia v priebehu konania, pričom

sa domnieval, že vo veci bude ešte vypočutý a uvedie ďalšie skutočnosti, ktoré môžu odôvodňovať
trestné oznámenie. Tvrdil, že nesúhlasil s odmietnutím trestného oznámenia, ale nestihol lehotu na
podanie sťažnosti. Spoliehal sa na to, že ÚPSVaR, ako aj súd dieťaťu pomôžu mimo trestného konania,
lebo trestné oznámenie nebolo dostatočne preskúmané a jeho odmietnutie sa zakladá výlučne na
domnienkach vyšetrovateľa. Odmietnutie trestného stíhania sa nepovažuje za res judicata, nezakladá

prekážku veci rozhodnutej, preto by súd nemal mať otázku možného týrania dieťaťa za vyriešenú.
Mal za to, že ak by aj došlo k právoplatnému vyriešeniu možného týrania dieťaťa v trestnom konaní
tak, že rozhodnutím by bolo vyslovené, že partner matky sa nedopustil trestného konania, ako res
judicata, nemožno opomínať fakt, že dieťa môže byť v ohrození v dôsledku nevhodného správania
sa partnera matky, ktoré nemusí vykazovať znaky trestného činu. Bol toho názoru, že pokiaľ by aj

správanie partnera matky nebolo porušením noriem trestného práva, môže byť v rozpore so záujmami
maloletého dieťaťa a vždy je potrebné posudzovať ho podľa ustanovení Zákona o rodine. Práve
pre takéto prípady sa vyžaduje zadováženie lekárskeho posudku, aby sa skutočne vyvrátilo možné
potenciálne riziko pre maloleté dieťa, resp. narúšanie jeho vývoja. Iným spôsobom ako komplexným
vyšetrenímpsychickéhostavudieťaťaajehopozorovaním,niejemožnérizikopredieťavylúčiť.Zastával

názor, že dieťaťu hrozí riziko, bez ohľadu na to, či vykazuje alebo nevykazuje znaky trestného činu
týrania blízkej osoby a tomuto riziku možno predísť vydaním neodkladného opatrenia podľa jeho návrhu.
Namietal konštatovanie súdu, že psychológ pri psychologickom vyšetrení vychádzal z jeho vyjadrení,
keďže podkladom výsledkov psychologického vyšetrenia bolo vyšetrenie dieťaťa, ktoré v priebehu
psychologického vyšetrenia verbalizovalo, že partner matky mu dáva tresty vo forme cvičenia, napr. má

urobiť 500 klikov alebo 500 brušákov, tresty trvajú aj dve – tri hodiny. Vo výchove zo strany partnera
matky voči maloletému dieťaťu boli údajne aj bitky, hádky a facky. Tvrdil, že z predmetného vyšetrenia
psychického stavu dieťaťa z marca 2023 vyplýva riziko pre dieťa spojené so správaním sa partnera
matky. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tak nie je podložený len jeho vyjadreniami, ale
má skutočný základ aj v záveroch zo psychologického vyšetrenia maloletého dieťaťa. Nestotožnil sa

s vyjadrením súdu, že napriek odporúčaniu psychológa, aby malo dieťa pravidelnú psychoterapiu, ani
jeden z rodičov toto odporúčanie nevyhodnotil ako potrebné, pretože psychoterapiu nezabezpečili,
keďže nemal k dispozícii výsledky psychologického vyšetrenia, ktoré boli zaslané len súdu a až po
podaní jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola správa nahratá do elektronického
súdneho spisu. Oslovil viacerých psychológov, avšak len C. N. bolo ochotná sa zaoberať maloletým

dieťaťom a termín stretnutia určila až na 09.02.2024. Tvrdil, že situácia v rodine nebola stabilizovaná.
Každá zmena, resp. možnosť rozšírenia stretávania sa s dieťaťom nevyhovovala partnerovi matky, čo sa
prejavilo na správaní dieťaťa vo forme odmietania jeho styku s ním, o čom svedčí aj vyjadrenie dieťaťa
obsiahnuté v úradnom zázname ÚPSVaR zo dňa 05.12.2022. Dodal, že dieťa v záujme predchádzania
konfliktným situáciám s partnerom matky a zachovať doma pokoj, odmietalo tráviť čas s otcom na návrh

súdu o deň dlhšie.
Mal za to, že súd prvej inštancie zistený skutkový stav nesprávne právne posúdil, ak nevzhliadol
ohrozeniemaloletéhodieťaťapartnerommatkyatakpotrebudočasnejúpravypomerovdieťaťavzáujme
jeho ochrany pred ohrozením, ktoré pre neho môže predstavovať partner matky. Jeho povinnosťou akonavrhovateľa neodkladného opatrenia bolo preukázať existenciu dôvodného podozrenia z ohrozenia
maloletého dieťaťa. I keď súd v prípade návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nevykonáva
dokazovanie, má na základe dostupných dôkazov zisťovať, či tvrdené skutočnosti o ohrození dieťaťa

sú osvedčené, pričom postačuje, aby tieto skutočnosti spĺňali atribút vysokej pravdepodobnosti.
V konaniach starostlivosti súdu o maloletých súd posudzuje nevyhnutnosť nariadenia neodkladného
opatrenia predovšetkým z hľadiska záujmov maloletého dieťaťa. Bol toho názoru, že ohrozenie dieťaťa
bolo v konaní osvedčené vyjadreniami otca, psychologickým vyšetrením dieťaťa, záznamom ÚPSVaR
zo dňa 05.12.2022, vyjadreniami starej matky v konaní vedenom pod sp. zn. 13P/336/2018, ako aj

správou zo psychologickej konzultácie ÚPSVaR zo dňa 02.09.2022. Tvrdil, že zo správania sa dieťaťa
je dlhodobo zrejmý strach z partnera matky, ktorého správanie k dieťaťu nie je vhodné. Zodpovedanie
otázky, či toto správanie partnera matky vykazuje znaky ohrozenia/narúšania maloletého dieťaťa alebo
nie, prináleží výlučne odborníkovi z oblasti psychológie. Preto nemožno bez existencie relevantných
dôkazov dospieť k záveru o neexistencii hrozby pre dieťa.
Namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, keď povinnosťou súdu bolo postupovať podľa

CMP, pričom tento zakotvuje špeciálnu úpravu neodkladného opatrenia vo veciach ochrany maloletého
dieťaťa v ust. § 365, ktorú je potrebné použiť prednostne pred právnou úpravou obsiahnutou v CSP. Bol
toho názoru, že súd mal v prvom rade skúmať, či nie sú splnené podmienky na vydanie neodkladného
opatrenia podľa CMP, konkrétne podľa ust. § 365 CMP a až následne, ak by dospel k záveru, že
nie sú splnené podmienky na postup podľa CMP, postupovať podľa ustanovení CSP upravujúcich

neodkladné opatrenie. Domnieval sa, že uvedený postup súdu mal byť zachytený aj v odôvodnení
rozhodnutia, pretože z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, akými
úvahami a akým postupom dospel prvoinštančný súd k procesnému postupu podľa CSP. Nesprávnym
procesným postupom súdu spočívajúcom v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia a v jeho dôsledku
nepreskúmateľnosťou rozhodnutia došlo k odňatiu jeho práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia ako

čiastkového práva na spravodlivý proces, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
Uviedol, že po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia získal nahrávky konverzácie
s maloletým dieťaťom, ktoré boli ním vyhotovené dňa 11.11.2023 a zachytávajú jeho prejavy, prejavy
jeho partnerky a maloletého dieťaťa. Dodal, že z týchto nahrávok vyplýva, že dieťa naďalej dostáva od
partnera matky tresty vo forme cvičenia (500 klikov, 500 brušákov alebo 500 drepov), ktoré dostáva aj vo

večerných hodinách, že ak dieťa píše otcovi a partner matky si to všimne, ťahá dieťa za vlasy, že partner
matky dieťa pred odchodom na dovolenku upozornil, že ak si nespraví úlohy na dovolenke, po návrate
nebude môcť chodiť mesiac na futbalové tréningy a podľa tvrdenia dieťaťa, matka asi nemá silu na to,
aby vo vzťahu k jeho fyzickým trestom vo forme cvičenia niečo urobila, resp. svojmu partnerovi niečo
povedala. Mal za to, že vyjadrenia dieťaťa v nahrávkach sú podporným dôkazom k ďalším dôkazom

obsiahnutých v súdnom spise, ktorý osvedčuje do vysokej miery možnosť, že by dieťa mohlo byť
správaním partnera matky ohrozované v jeho zdravom fyzickom ako aj psychickom vývoji. Tvrdil, že
posúdenie toho, či je partner matky skutočne hrozbou alebo narúšaním zdravého vývoja dieťaťa, alebo
je jeho správanie primerané, prináleží hodnotiť odborníkovi z oblasti psychológie, nie rodičom, či súdu.
Poznamenal, že sa pokúsil zaznamenať konverzáciu dieťaťa, ktorá prebehla po tom, čo dieťa vyjadrilo

strach z partnera matky, kedy dieťa vyjadrilo svoje zážitky s partnerom matky, k čomu často nedochádza.

13. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie považuje za správne stotožňujúc sa s jeho odôvodnením. Dodala, že tvrdenia otca týkajúce
sa týrania maloletého dieťaťa neboli preukázané a k žiadnemu zanedbávaniu psychického, či fyzického

zdravia dieťaťa z jej strany, alebo zo strany jej partnera nedochádza. V súčasnosti je dieťa spokojné, styk
s otcom sa pravidelne realizuje a nejestvujú žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu okamžitej
úpravy pomerov a okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Poukázala aj na odporúčanie
kolízneho opatrovníka, aby bola zachovaná aktuálne nastavená forma starostlivosti o maloleté dieťa.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez

viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady
konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné,uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).
15. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 11P/12/2023 je návrh otca

na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ktoré konanie nie je právoplatne
skončené. V rámci tohto konania, podal otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
žiadal, aby súd zveril maloleté dieťa do jeho osobnej starostlivosti, a to do času predloženia znaleckého
– lekárskeho posudku súdu, resp. do rozhodnutia vo veci samej. Predmetom odvolacieho konania je
preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca na

nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti

uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.

17. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje

opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah

súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010 zo dňa 29.07.2010).

18. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým rozhodnutím ako i s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi,
pre ktoré bolo podľa súdu potrebné návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Po

oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal
všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia a v napadnutom
uznesení dostatočne vyložil, z akých dôvodov návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia
nevyhovel.
19. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, odvolací

súd uvádza, že právne posudzovanie je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod
skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo
neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom,
že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný
právny predpis nesprávne interpretoval).

20. Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok rodiča maloletého dieťaťa na bezodkladnú úpravu
pomerov maloletého dieťaťa, podľa ust. § 2 CMP a ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 328 ods.
1, 2 druhej vety CSP a dospel k záveru, že návrh otca nie je dôvodný, nakoľko v konaní nebolaosvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa spôsobom navrhovaným otcom.
Takéto právne posúdenie veci ako aj závery súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za správne
a námietky otca o nesprávnom právnom posúdení veci za nedôvodné. Odvolací súd konštatuje, že

preskúmaním veci nezistil skutkové, ani právne vady napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

21. Nenáležitá je odvolacia argumentácia otca spočívajú v tom, že súd prvej inštancie mal skúmať, či nie
sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia podľa ust. § 365 CMP a až následne, ak by
dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na postup podľa CMP, mal postupovať podľa ustanovení

CSP upravujúcich neodkladné opatrenie. Odvolací súd poukazuje na znenie ust. § 2 ods. 1 CMP, podľa
ktoréhosanakonaniapodľatohtozákona(Civilnýmimosporovýporiadok)použijúustanoveniaCivilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Procesná úprava neodkladných opatrení sa
spravuje obdobným režimom ako v prípade ostatných inštitútov. Aj v tomto prípade sú tak vo všeobecnej
časti vymedzené určité ustanovenia, ktoré predstavujú výnimku (osobitosti) oproti všeobecnej úprave
obsiahnutejvCSP,čopotvrdzujeajoznačeniemarginálnejrubrikytretejčastiCMP“Niektoréustanovenia

o neodkladných opatreniach a iných opatreniach“. Hlavná úprava neodkladných opatrení aj čo do
formálnych náležitostí, ako aj účinkov, je upravená v ust. § 324 až § 342 CSP. Popri všeobecnej
úprave obsiahnutej v CSP v ust. § 324 až § 342 diferencuje medzi tzv. všeobecnými ustanoveniami §
360 až § 364 CMP a osobitnými procesnými postupmi v kontexte niektorých neodkladných opatrení,
pričom tieto diferencujú napríklad lehotu na rozhodnutie súdu prvej inštancie, moment vykonateľnosti

a pod.. Dôležité je zdôrazniť, že jednotlivé osobité neodkladné opatrenia, ktoré sú upravené v tretej
časti CMP, nepredstavujú taxatívny výpočet neodkladných opatrení, ktoré je možné nariadiť v režime
podľa tohto zákona. Samostatná úprava v týchto prípadoch si kladie za cieľ len zdôrazniť ich procesné
osobitosti. V režime Civilného mimosporového konania je možné nariadiť aj iné neodkladné opatrenia,
ako sú v ust. § 365 až § 368, a to práve s poukazom na ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 325

CSP. V týchto prípadoch sa preto použije všeobecná úprava neodkladných opatrení v režime Civilného
mimosporového konania a úprava neodkladných opatrení v režime Civilného sporového konania.
Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (ako tomu bolo v predmetnej veci), návrh
musí spĺňať všeobecné náležitosti podania podľa ust. § 127 CSP i náležitosti podľa ust. § 326
CSP. To sa týka aj návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 365 CMP, ktoré

navyše vyžadujú splnenie podmienky nevyhnutnosti bezprostrednej ochrany dieťaťu v situácii, keď sa
ocitne vo vážnom ohrození alebo narušení života, zdravia a priaznivého vývoja alebo sa ocitne bez
akejkoľvek starostlivosti. Pokiaľ teda otec zamýšľal návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia,
navrhnúť vydanie takého opatrenia (podľa ust. § 365 CMP), bolo nevyhnutné takýto návrh odôvodniť
bezprostredným ohrozením maloletého dieťaťa prostredníctvom okamžitého zákroku súdnou mocou.

Otec však v tomto návrhu sám hodnotí, že psychické týranie dieťaťa je veľmi obtiažne súdu preukázať
priamymi dôkazmi, preto je nevyhnutné, aby súd nariadil vyhotovenie lekárskeho posudku, ktorý po
vyšetrení psychického stavu dieťaťa dá odpoveď na to, či jeho správanie javí znaky týrania, či jeho
prejavy strachu sú opodstatnené a zapríčinené pánom D. (priateľom matky), či prostredie, v ktorom sa
dieťa u matky nachádza, je pre neho bezpečné, a to nielen na fyzickú bezpečnosť, ale aj jeho zdravý

psychický vývoj. V ďalšom texte sa domnieva, že dieťa môže byť pred zabezpečením objektívneho
znaleckého posudku a vyšetrením jeho psychického stavu pod tlakom, strachom, či inštruované zo
strany matky a jej partnera, ako sa pred znalcom vyjadrovať, čomu sa podľa jeho názoru dá zabrániť
iba nariadením neodkladného opatrenia, teda zverením dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti. Vyjadril
pochybnosti o tvrdeniach maloletého dieťaťa pred kompetentnými orgánmi, že partner matky je už na

neho dobrý a že ho má rád. Otec popisuje situácie od roku 2017, kedy sa matka s maloletým dieťaťom
nasťahovala k svojmu partnerovi.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj s poukazom na absenciu tvrdenia o bezprostrednom
ohrození maloletého dieťaťa, keď otec popisuje okolnosti už od roku 2017 s domnienkami o možnom
týraní dieťaťa partnerom matky (neosvedčenom, nepreukázanom) a jeho pochybnostiach o bezpečnosti

rodinného prostredia dieťaťa (ktoré možno potvrdiť alebo vyvrátiť až znaleckým dokazovaním), tak
nemožno dospieť k záveru, že by súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o návrhu otca na
nariadenie neodkladného opatrenia zvolil nesprávny procesný postup alebo že by neaplikoval správne
ustanovenia procesného predpisu, najmä s ohľadom na ust. § 124 CSP, podľa ktorého sa každé podanie
posudzuje podľa jeho obsahu. Bez relevancie potom zostáva odvolacia námietka otca o nedostatočnom

odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie a porušenia jeho práva na spravodlivý proces. Do práva
na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS
252/04 zo dňa 31.08.2004). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, abybol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho
požiadavkami a právnymi názormi (uznesenie Ústavného súdu sp. zn. I.ÚS 50/04 zo dňa 03.03.2004).

22. Odvolací súd, vychádzajúc z obsahu spisu, z predložených dôkazov a tvrdení účastníkov konania,
ako aj z vyjadrení kolízneho opatrovníka, dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie,
ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu, neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nebola splnená základná podmienka v § 325 ods.
1 CSP, a to podmienka naliehavosti. V tomto smere odvolací súd dodáva, že otcova argumentácia v

prospechnariadenianeodkladnéhoopatrenianepreukazuje,žebymaloletémudieťaťuhrozilatakámiera
nebezpečenstva v rámci osobnej starostlivosti matky, ktorá by odôvodňovala neodkladným opatrením
zasiahnuť do vykonateľnej úpravy zverenia maloletého dieťaťa.

23. Nebolo doposiaľ osvedčené, že by maloleté dieťa bolo zo strany partnera matky fyzicky, či psychicky
týrané alebo ním ohrozené. Na tomto závere nič nemení ani predloženie nahrávok z konverzácie

s dieťaťom (podľa tvrdenia otca), ktoré sú nezrozumiteľné pre hluk v popredí, zreteľne je pritom počuť
len otázky muža a ženy (zrejme otca a jeho partnerky) a vyjadrenia dieťaťa sú tlmené, zreteľne ich
nepočuť. Z vyššie uvedených dôvodov sa možno domnievať, že dieťa nevedelo o vyhotovovaní takýchto
zvukových nahrávok. Odvolaciemu súdu nedá neuviesť, že otázky kladené mužom a ženou (zrejme
otcom a jeho partnerkou) boli sugestívne a manipulatívne, následkom čoho boli nie príliš „ochotné“

odpovede dieťaťa. Ako nanajvýš nevhodnú súd vzhliadol skutočnosť, že s maloletým dieťaťom uvedené
osobyriešiliotázky,čisihomatkapredsvojímparteromzastalaalebonie,pričomtakýtopostupnesleduje
najlepší záujem dieťaťa, je kontraproduktívny a u dieťaťa môže prehĺbiť konflikt lojality. Z tvrdení
otca v odvolaní vyplýva, že sám si uvedomuje nutnosť zadováženia posudku odborníkom z oblasti
psychológie,ktorýmbysavyvrátilopotenciálnerizikopremaloletédieťa,prípadnenarúšaniejehovývoja.

Pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie
dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie
pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu
neodkladného opatrenia a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom konaní (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 25.06.2019, sp. zn. 5 Cdo 25/2019).

24. Zo správy z psychologického vyšetrenia dieťaťa zo dňa 30.03.2023 (na ktorú odvolateľ v odvolaní
poukázal) vyplýva, že maloleté dieťa sa vyjadrilo, že asi od decembra 2023 (omyl v písaní – od decembra
2022) sa A. (partner matky) uvedomil a teraz je kľud. Toto vyjadrenie dieťaťa taktiež neosvedčuje
nevyhnutnosť zmeny jeho výchovného prostredia tak, ako to v petite odvolania žiadal otec.

25. Odvolací súd nespochybňuje kladný vzťah otca k dieťaťu, jeho záujem dieťa vychovávať a starať
sa o neho, avšak rozhodnutie, aby dieťa bolo prezverené do jeho osobnej starostlivosti nemôže byť
predmetom neodkladného opatrenia dočasnej povahy, keď pre takúto rýchlu právnu i faktickú zmenu
pomerov účastníkov konania nie je aspoň osvedčená danosť práva, absentujú objektívne dôvody.

Účelom neodkladného opatrenia nie je pri každej nezhode rodičov a ich problematickej komunikácii
okamžite riešiť výchovné prostredie dieťaťa jeho prezverením do starostlivosti druhého rodiča bez
dôkladného a náležitého zistenia skutkového stavu, ktorý by mal byť zistený najmä v konaní vo veci
samej.

26. Vo vzťahu k odmietnutiu trestného oznámenia otca odvolací súd poznamenáva, že kompetentnými
orgánmi vo veciach posudzovania naplnenia skutkovej podstaty trestného činu na podklade trestného
oznámenia sú orgány činné v trestnom konaní, nie súdy, a proti uzneseniu o odmietnutí trestného
oznámenia mal otec možnosť podať sťažnosť, pričom jeho argumentácia, že ide o krátku lehotu na
podanie sťažnosti je irelevantná i s poukazom na zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, a to

„vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria len bdelým“, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu
a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou
a predvídavosťou).

27. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie ako

vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. O nároku na náhradu trov konania odvolací
súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP).28. Ďalšie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie veci za nepodstatné, nespôsobilé
ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných
súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby
bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).