Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. november 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/79/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320010833
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1320010833.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov JUDr.

Karola Kováča a JUDr. Erika Tomusa v trestnej veci obžalovaného Q. D., pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 6T/138/2020 zo 17. januára 2023 na verejnom zasadnutí konanom
dňa 23. novembra 2023, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

Q. D., nar. XX.XX.XXXX v E., bytom R., S.
XXX/XX

podľa § 285 písm. f/ Trestného poriadku s poukazom na § 86 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona spod
obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III č.k. 3Pv 448/20/1103-5 z 01.12.2020, podľa ktorej sa mal
v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo 17. 01. 2023, sp. zn. 6T/138/2020 dopustiť

prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, na skutkovom
základe, že

hoci mu z ustanovenia § 62 až § 65 Zákona o rodine vyplýva povinnosť prispievať na výživu svojho
syna Z. D., ročník narodenia 2004, ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III
pod č. k. 38P/153/2015-54 zo dňa 23.6.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave pod
č. k. 11 CoP/598/2015-73 zo dňa 26.42016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.6.2016, ktorým bol
zaviazaný platiť výživné na svojho syna Z. D. sumou vo výške 100,-Eur mesačne vždy do 15. dňa v

mesiaci vopred k rukám starých rodičov P. D., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom K. N. XX A, C., a G.
D., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom K. N. XX A, C., túto povinnosť si riadne neplnil v mieste svojho
trvalého bydliska a všade tam, kde sa zdržiaval za obdobie od mesiaca jún 2020 do mesiaca január
2023 s tým, že ostal dlžný sumu na výživnom 322,21,-Eur, pričom uhradil sumu 1522,21,-Eur,

pričom Q. D. bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 3T/48/2020 zo dňa 4.6.2020,
právoplatný 23.6.2020, uznaný vinným pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1

Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody podmienečne v trvaní 10 mesiacov so
skúšobnou dobou v trvaní 24 mesiacov

o s l o b o d z u j e

pretože trestnosť činu zanikla. o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomOkresnéhosúduBratislavaIIIsp.zn.6T/138/2020z17.01.2023bolobžalovaný
Q. D. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného

zákona na skutkovom základe opísanom vyššie.

Za to mu bol uložený podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38
ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 12 /dvanásť/ mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona bol na výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na

výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote určenej v ustanovení § 309 Tr. poriadku odvolanie
obžalovaný Q. D., ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu preukazujúc, že uhradil
sumu výživného vo výške 322,21 eur a zároveň dokladuje sumu 200 eur ako sumu riadneho výživného.

Súčasťou podania je aj čestné prehlásenie zamestnávateľa, že sa v súčasnosti nachádza v pracovnom
pomere na dobu určitú od 23.09.2022 a zamestnávateľ v tomto prehlásení deklaruje, že pracovný
pomer obžalovaného bude predĺžený do 31.10.2023. Za žalované obdobie uhradil výživné v plnej
výške a za ďalšie obdobie hradil čiastočne z veľkej časti, pričom v posudzovanom období zostalo
ako neuhradené výživné v sume 322,21 eur, čo obžalovaný do dňa podania odvolania zaplatil. V

čase rozhodovania o skutku bol obžalovaný vedený na úrade práce, jeho schopnosť plniť si svoje
záväzky bola značne znížená, a preto úvaha súdu o tom, že ho k úhrade dlžného výživného primäla
až hrozba väzením nie je preukázaná. Obžalovaný žije v domácnosti s matkou a s manželkou s ktorou
majú spoločné maloleté dieťa, pričom manželka má dve maloleté deti z predchádzajúceho manželstva.
Od 23.09.2022 u obžalovaného vznikol pracovný pomer, má stabilný príjem a je predpoklad plnenia

vyživovacej povinnosti, čo obžalovaný deklaroval vyplatením dlžného výživného a riadneho výživného v
čase podania odvolania. Namietal, že za daných okolností by mal súd zvážiť uloženie nepodmienečného
trestu odňatia slobody, keďže v konečnom dôsledku by to znemožnilo platiť výživné v určenej výške.
Zdôraznil, že obžalovaný plnil čiastočne výživné tak v exekučnom konaní, ako aj mimo neho priamo
oprávneným osobám vždy z väčšej miery, a preto neplatenie výživného nespôsobilo, aby maloleté dieťa

bolo vystavené nepriaznivým následkom dlhodobo. Záverom navrhol, aby odvolací súd rozhodol vo
veci sám rozsudkom, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v
napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom s
poukazom na ustanovenie § 322 odsek 3 Trestného poriadku, tak, že podľa § 86 odsek 1 Trestného
zákona, trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin a) zanedbania povinnej výživy podľa

§ 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť splnil dodatočne
skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu, teda aby dovolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu
Bratislava III a podľa § 285 písm. f/ Trestného poriadku oslobodil obžalovaného spod obžaloby z dôvodu
zániku trestnosti trestného činu.

Odvolací súd určil termín verejného zasadnutia na 19.10.2023, na ktoré sa obhajca ani obžalovaný
nedostavili. Obhajca bol telefonicky zastihnutý idúc na väzobný úkon, pričom uviedol, že súdu deň pred
konaním verejného zasadnutia zaslal ospravedlnenie z neúčasti na verejnom zasadnutí z pracovných
dôvodov. Súd overil uvedenú skutočnosť s výsledkom, že ku dňu konania verejného zasadnutia do
elektronickej podateľne súdu nebolo ospravedlnenie doručené a keďže vykonaniu verejného zasadnutia

bránilo ustanovenie § 293 ods. 10 Trestného poriadku ďalšie konanie bolo nadriadeným súdom
stanovené na 23.11.2023.

Na verejnom zasadnutí dňa 23.11.2023, ktorého sa zúčastnil obžalovaný, oprávnená osoba p. P. D.
a prokurátorka krajskej prokuratúry, odvolací súd postupom podľa § 326 ods. 5 Trestného poriadku s

poukazom na § 295 ods. 2 Trestného poriadku doplnil dokazovanie podľa § 263 Trestného poriadku
výsluchom svedkyne P. D., ktorá k veci uviedla, že poštová poukážka na sumu 322,21,-Eur jej bola
poukázanáatútoajprevzala.Zároveňdodala,žeprevzalaajsumu200,-Euraobžalovanýpočaskonania
zaplatil dlh na výživnom vo výške 1522,21,-Eur, hoci keď prebiehalo konanie na OS BA III bol dlh na
výživnom vyšší a výživné na Z. stále nie je uhradené v plnej výške.X., konštatujúc, že dlžné výživné, ktoré bolo predmetom konania zaplatil v plnej výške, požiadal o
zrušenie uloženého nepodmienečného trestu. Čo sa týka pracovného pomeru k tomu uviedol, že ten
mu bol predĺžený do 31.12.2023 s tým, že v januári pracovať nebude a opätovne nastúpi do tej istej

spoločnosti dňa 01.02.2024.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry vzhľadom k tomu, že zanikla trestnosť činu, navrhla obžalovaného spod
obžaloby oslobodiť.

Krajský súd v Bratislave v intenciách § 317 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, i správnosť
postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadnuc pritom na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané.

Podľa § 86 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona: Trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný

čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ
svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu, ...

Podľa § 122 ods. 13 Trestného zákona: Ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj
po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový

skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o
pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd
druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu..

Podľa § 285 písm. f/ Trestného poriadku: Súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby ak trestnosť činu

zanikla,...

Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona: Kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z
nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až
na dva roky.

Podľa § 207 ods. 3 písm. c/ Trestného zákona: Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa
páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich
štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin
prepustený.

Z predloženého spisového materiálu, vo veci konajúci súd, zistil nasledovné:

Okresnou prokuratúrou Bratislava III bola pod č.k. 3 Pv 448/20/1103-5 dňa 01.12.2020 podaná obžaloba
na obžalovaného Q. D. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr.

zákona a v čase podania obžaloby bol dlh na výživnom vo výške 600,00,-€.

Dňa 03.12.2020 súd prvého stupňa vydal trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovaného vinným zo
spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1., ods. 3 písm. c) Trestného zákona na
skutkovom základe uvedenom v obžalobe, za čo mu podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím

§ 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 12
mesiacov, pre výkon ktorého obvineného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu
na výkon trestu minimálnym stupňom stráženia.

Proti vyššie uvedenému trestnému rozkazu podal obžalovaný dňa 21.12.2020 odpor, s tým, že

obžalovaný súdu preukázal zaplatenie dlžného výživného v trestnom rozkaze stanovenom vo výške
600,- Eur a prvostupňový súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie.

V prejednávanej trestnej veci súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie,
rozhodol napadnutým rozsudkom a svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: „Súd vykonal hlavné

pojednávanie v zmysle § 252 ods. 2 Trestného poriadku v neprítomnosti obžalovaného, keďže boli
splnené všetky zákonné podmienky pre uvedený postup, pričom aj sám obžalovaný požiadal o konanie
hlavného pojednávania v neprítomnosti, a vykonal dokazovanie prečítaním zápisnice obžalovaného z
prípravnéhokonania,výsluchomsvedkyne-zákonnejzástupkyneoprávnenejosoby,vykonaldožiadaniena exekútorský úrad a na záver sa oboznámil s relevantnými listinnými dôkazmi. Na základe takto
vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd zistil a ustálil skutkový a právny stav tak, ako je
uvedený v skutkovej a právnej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný nepoprel spáchanie skutku, výživné platil aj keď nepravidelne s tým, že voči nemu sa
súčasne vedie exekučné konanie na vymoženie dlžného výživného. Ohľadom ustálenia výšky dlžného
výživného súd vykonal dokazovanie dobytom na exekútorský úrad, pričom zistil, že obžalovaný hradil
čiastku 1842,- Eur, pričom tu treba uviesť, že sa jedná o dlh na výživnom stanovený predchádzajúcim

trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 3T/48/2020 zo dňa 04.06.2020, právoplatného
dňa 23.06.2020. V tomto trestnom rozkaze bolo stanovené obdobie od septembra 2018 do mája 2020
s dlhom 1842,- Eur.

V tomto trestnom konaní vedenom na tunajšom súde je žalované obdobie od júna 2020 doposiaľ.
Vykonaným dokazovaním bolo teda preukázané, že obžalovaný hradil dlžné výživné v konaní sp. zn.

3T/48/2020 v plnej výške, no za ďalšie obdobie uhradil sumu 1.522,21 Eur a zostal dlžný na výživnom
sumu 322,21 Eur. Takto stanovená výška zaplateného výživného ako i jeho dlhu vyplýva z toho, že
obžalovaný bol povinný zaplatiť celkovo sumu 3 200,- Eur za žalované obdobie.

Počastrestnéhokonaniauhradilpoštovýmipoukážkamidňa14.12.2020sumu600,-Eur,dňa10.04.2021

sumu 136,- Eur, dňa 10.05.2021 sumu 68,- Eur, dňa 12.02.2021 sumu 68,- Eur, teda spolu vo výške
872,- Eur. Zvyšok dlžného výživného bolo vymožené v exekučnom konaní.
Na základe vyššie uvedeného zaplateného dlžného výživného jednak priamo obžalovaným ako i
vymoženým v exekučnom konaní, bola stanovená výška dlhu na sumu 322,21,- Eur, pričom obžalovaný
hradil sumu 1 522,21 Eur. Je potrebné tu pripomenúť to, že exekútorom vymáhané výživné je aj za

obdobie predchádzajúce teda stanovené v trestnom rozkaze tunajšieho súdu sp. zn. 3T/48/2020. Teda
súd musel odrátať aj túto sumu (1842,- eur), ktorými obžalovaný v rámci svojho posledného podania
oponoval, že má dlh uhradený.

Súd má za to, že obžalovaný uvedenú sumu hradil tak že zaplatil 1300,- eur a následne 542,- eur, čo

vyplýva zo správy exekútora. Z toho je zrejmé, že obžalovaný má dostatok finančných prostriedkov nato
aby platil výživné, a v podstate asi až hrozba väzením ho primala k tomu, že uhradil dlh na výživnom,
no nie za v tomto konaní žalované obdobie ale za obdobie predchádzajúce.

Skutočnosť, že sa voči obžalovanému vedie exekučné konanie, nemá vplyv na vznik trestnej

zodpovednosti. Tú je možné vyvodzovať z toho, že napriek tomu, že obžalovaný bol exekvovaný, uhradil
dlžné výživné priamo exekútorke (tak ako je to uvedené vyššie), ale bez preukázania relevantných
skutočností nemá doposiaľ uhradené celé dlžné výživné za nasledujúce obdobie. V tomto trestnom
konaní bolo preukázané, že obžalovaný si teda úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať
svoje maloleté dieťa.

Obžalovaný nemá status zdravotne alebo inak postihnutej osoby, prípadne neboli zistené iné okolnosti
na strane obžalovaného, ktoré by odôvodňovali osobitné skúmanie súdu v rámci predbežnej otázky,
či bol alebo nebol schopný plniť si riadne vyživovaciu povinnosť. Navyše aj keď obžalovaný deklaruje
súdu, že na jednej strane nemá finančné prostriedky na cestu vlakom do Bratislavy no na strane druhej

uhradí exekútorke raz sumu 1 300,- eur a následne 542,- eur, vyznie skôr komicky. Vo vzťahu ku
kvalifikácii konania obžalovaného súd po vykonaní dokazovania a riadnom ustálení skutkového stavu
dospel k záveru, že obžalovaný svojim úmyselným protiprávnym konaním naplnil všetky obligatórne
znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, tak
po stránke subjektívnej ako aj objektívnej. Z hľadiska subjektívnej stránky sa obžalovaný uvedeného

protiprávneho konania dopustil úmyselne, keďže vedel, že má vyživovaciu povinnosť, a túto si riadne
a včas neplnil.“

Následne upravil výšku dlžného výživného na sumu 322,21,- € nakoľko od podania obžaloby do
vyhlásenia rozsudku prvostupňovým súdom došlo čiastočne k uhradeniu dlžného výživného, tak

poštovými poukážkami spolu vo výške 872,- Eur, ako aj v exekučnom konaní a obžalovanému uložil
vyššie uvedený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, na výkon ktorého ho zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Na verejnom zasadnutí krajského súdu obžalovaný hodnoverným dôkazom preukázal, že dlžné výživné
vo výške 322,21,-€ tak, ako bolo ustálené v skutkovej vete prvostupňového rozsudku, uhradil cestou
poštového poukazu zo dňa 16.03.2023 a tiež dokladoval riadne výživné za kalendárny mesiac február a

marec 2023 poštovým poukazom zo dňa 20.03.2023 k rukám oprávnenej osoby pani P. D., o čom už v
príloháchodvolaniapredložildokladyzoSlovenskejpošty,a.s..Odvolacísúdmalajnazákladevýpovede
svedkyne za nepochybne preukázané, že všetko dlžné výživné obžalovaný dodatočne uhradil, a že
voči obžalovanému poškodená neeviduje v tomto konaní žiadnu ďalšiu pohľadávku z titulu nezaplatenia
výživného.

Obžalovaný Q. D. teda zaplatil dlhované výživné za obdobie uvedené v rozsudku, pričom nebolo zistené,
že by zanedbanie povinnej výživy malo trvalé nepriaznivé následky pre maloletého Z., ktoré by sa
ani dodatočným splnením vyživovacej povinnosti nedali napraviť ani odstrániť. Splnil tým základné
podmienky zániku trestnosti v zmysle § 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

S poukazom na uvedené preto odvolací súd obžalovaného Q. D. podľa § 285 písm. f/ Tr. poriadku s
poukazom na § 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona oslobodil spod skutku obžaloby Okresnej prokuratúry
BratislavaIIIpodč.k.3Pv448/20/1103-5dňa01.12.2020,právnekvalifikovanéhoakoprečinzanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, pretože trestnosť činu zanikla.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.