Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. november 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/50/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322011577
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2322011577.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov Mgr.
Kristíny Ferencziovej a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného
zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta
zo dňa 29.12.2022, č. k. 0T/279/2022-42 na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.11.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 29.12.2022, č. k. 0T/279/2022-42 uznal obžalovaného A.
B. za vinného, že
dňa 26.12.2022 v čase o 21.26 hod. v Sládkovičove na ulici Záhradníckej viedol po predchádzajúcom
požití alkoholických nápojov ako vodič osobné motorové vozidlo Volkswagen Golf EČ: C., pričom mu

bola dychovou skúškou o 21.27 hod. nameraná hodnota 1,03 mg/l alkoholu v dychu,
teda vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri
ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
čím spáchal prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Za to ho súd prvého stupňa odsúdil podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3
Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní

3 (tri) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa
§ 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel v cestnej premávke v trvaní 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.
2. Proti tomuto rozsudku podal priamo na hlavnom pojednávaní, ihneď po jeho vyhlásení, prokurátor

odvolanie, a to do výroku o treste v neprospech obžalovaného. Obžalovaný odvolanie nepodal.
3. Prokurátor podané odvolanie odôvodnil podaním zo dňa 20.02.2023, doručeným prvostupňovému
súdu dňa 20.02.2023 nasledovne (skrátene):
3.1. Nepodmienečný trest odňatia slobody krátkeho trvania, ktorý navrhoval prokurátor, nemožno
vzhľadom na okolnosti prípadu – namerané množstvo alkoholu v dychu 2,15 promile, považovať za
neprimeraný, či nevhodný.

3.2. Z elementárnej logiky, zásad logického myslenia, fyziologických poznatkov, konštantnej praxe súdov
ako i znalcov vyplýva, že vedenie motorového vozidla je o to nebezpečnejšie, čím viac osoba nafúka.
V tomto kontexte prokurátor poukázal na štyri stupne opitosti, definované D. E.. F., kde je stanovený
jednak rozsah alkoholu v tele jedinca ako aj vplyv tohto ovplyvnenia alkoholom na konzumenta.
3.3. Obžalovaný vykonával jazdu motorovým vozidlom v ťažkom stupni opitosti, keďže nafúkla cez dva
promile, čo činí jeho jazdu obzvlášť nebezpečnou. Riziko spôsobenia škody, resp. ešte ďaleko horšieho

následku je potom v takom prípade mimoriadne vysoké a pokiaľ obžalovaný, vedomý si tohto rizika, toto
riziko podstúpi, je povinný znášať dôsledky z neho plynúce.3.4. Trest uložený obžalovanému prvostupňovým súdom je neprimeraný a v rozpore so zásadami na
ukladanie trestov podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona a nasl. Obžalovaný už bol v minulosti postihnutý
(priestupkovo) za jazdu pod vplyvom alkoholu, i keď pred viacerými rokmi a z tohto postihu sa zrejme

dostatočne nepoučil.
3.5. Pokiaľ bol prvostupňový súd toho názoru, že obžalovanému mal byť ukladaný podmienečný trest
odňatia slobody, mal mu uložiť minimálne probačný dohľad a príslušné povinnosti i obmedzenia (zákaz
požívania alkoholu, psychologické poradenstvo a pod.). Prokuratúra však naďalej zastáva názor, že
v súlade s požiadavkami na ukladanie trestov sa javí krátky nepodmienečný trest odňatia slobody.

3.6. Prísnejšie tresty pri ohrozovacom trestnom čine podľa § 289 Trestného zákona môžu viesť k tomu,
aby si vodič svoju chybu dostatočne uvedomil a už ju nikdy nezopakoval.
3.7. Navrhuje, aby Krajský súd v Trnave v zmysle § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného
poriadku napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a aby v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku
obžalovanému uložil primeraný a zákonný trest.
4. Na rozhodnutie o odvolaní prokurátora nariadil tunajší súd verejné zasadnutie, ktoré sa vykonalo

v prítomnosti prokurátora a obžalovaného.
5. Prokurátor na verejnom zasadnutí zotrval na podanom odvolaní. Obžalovaný sa stotožnil
s rozhodnutím prvostupňového súdu.
6. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
7. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste,

proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací
súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku a dospel k týmto zisteniam
a záverom.
8. Odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie prokurátora čo do výroku o treste a aj vzhľadom na
vyhlásenie obžalovaného o vine a prijatie takého vyhlásenia súdom prvého stupňa), meritórne zaoberal

len preskúmaním napadnutého výroku o treste.
9. Výrok o treste prvostupňový súd odôvodnil tým, že u obžalovaného zistil 1 poľahčujúcu okolnosť -
priznal sa k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval a žiadnu priťažujúcu okolnosť. Pri prevahe
poľahčujúcich okolností sa horná hranica trestnej sadzby znížila o jednu tretinu rozdielu hornej a dolnej
hranicetrestnejsadzbyna8mesiacov.Čosatýkadruhutrestu,ajkeďsodstupomskoro18rokov,predsa

len sa opakovane dopustil obdobnej činnosti za akú bol v minulosti postihnutý, pričom rozhodnutie o
priestupku je pre súd právne záväzné bez ohľadu na to, či ho obžalovaný popiera. Keďže sa obžalovaný
dopustil recidívy, súd nepovažuje za vhodné uloženie alternatívneho trestu, ale ukladal trest odňatia
slobody v trvaní 3 mesiacov. Vzhľadom na časový odstup od predchádzajúceho obdobného konania
ako aj závažnosť skutku, postoj obžalovaného a jeho doterajší život má súd za to, že na zabezpečenie

ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa nie je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný a tento mu
podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 rokov. Naopak za nevhodný považuje obžalobou navrhnutý
nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý odôvodnila množstvom nameraného alkoholu. Odhliadnuc
od toho, že množstvo alkoholu nameraného pri dychovej skúške nie je úmerné množstvu alkoholunachádzajúcemu sa v krvi, nebolo súdu ani žiadnym spôsobom preukázané, že vedenie vozidla je o to
nebezpečnejšie, o čo viac osoba nafúka, najmä keď vplyv alkoholu na toho ktorého človeka je značne
individuálny od osoby k osobe a závislý od mnohých vrodených, dlhodobých aj krátkodobých činiteľov (a

teda osoba ktorá má v krvi 1 ‰ alkoholu môže byť v dôsledku toho viac nebezpečná ako osoba ktorá má
viac, záležiac od prípadu), a toto má nejakým spôsobom negovať splnenie podmienok podmienečného
odkladu výkonu trestu podľa § 49 zákona č. 300/2005 Trestný zákon v znení neskorších predpisov a
odôvodňovať uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Keďže sa jedná o úmyselný trestný
čin spáchaný v súvislosti s vedením motorového vozidla, uložil súd i trest zákazu činnosti vedenia

motorovýchvozidielvtrvaní2rokova6mesiacov,pretožesavminulostiužobdobnéhokonaniadopustil.
10. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci
vykonal všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný
proces upravujú. Zároveň trest uložený obžalovanému považuje za primeraný a zákonný. Pokiaľ ide o
odôvodnenie rozsudku, toto zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 168 Trestného
poriadku. Na skonštatovanie správnosti záverov prvostupňového súdu odvolací súd uvádza nasledovné:

11. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá prakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi
skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho

výmery prihliadať, patria napríklad spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné,
rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy. Tak ako pri
rozhodovaní o vine, aj pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe
logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z okolností prípadu individuálne

aj v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak
núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému
postupu súdu pri rozhodovaní o treste.
12. Prvostupňový súd u obžalovaného správne vzhliadol poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/
Trestného zákona, teda že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval,

pričom správne vyhodnotil neexistenciu priťažujúcej okolnosti. Prvostupňový súd taktiež správne
prihliadol na okolnosti spáchaného skutku, ako aj na okolnosti na strane páchateľa a vyhodnotil, že
trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu
v trvaní 2 roky a uloženie trestu zákazu činnosti v trvaní 2 roky a 6 mesiacov je pre obžalovaného
trestom zákonným a primeraným, a ktorý je objektívnym vyjadrením spáchanej trestnej činnosti a ktorý

dostatočne naplní funkciu tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie.
13. K námietkam prokurátora o možnej neúčelnosti trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom
pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona v tomto
prípade odvolací súd udáva, že pri svojom rozhodovaní musel zohľadniť, že zákonodarca za spáchanie
predmetného trestného činu stanovil sadzbu trestu odňatia slobody do 1 roka, pričom množstvo alkoholu

v dychu obžalovaného zákonodarca nezohľadnil ako kvalifikačný znak, či kritérium, ktoré by vylučovalo
uloženie alternatívnych druhov trestov a ani možnosť jeho podmienečného odkladu. Jedná sa tak, z
hľadiska stanovenej trestnej sadzby, o prečin, za ktorý z hľadiska generálnej prevencie zákonodarca
považoval za postačujúce stanoviť hornú hranicu trestnej sadzby na 1 rok, čím umožnil za jej spáchanie
aj uloženie alternatívnych trestov aj podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody (s výnimkou

ustanovenia § 49 ods. 2 Trestného zákona). Nie je úlohou súdu posudzovať správnosť zákonnej úpravy,
pretože mu táto úloha, ako osobe interpretujúcej a aplikujúcej právo, neprináleží. Z rovnakého dôvodu
nie je namieste, aby súd zákonnú úpravu možností ukladania rôznych druhov trestov zužoval tým,
že z hľadiska splnenia generálnej prevencie automaticky vylúči možnosť uloženia iných druhov tzv.
alternatívnych trestov, či možnosť podmienečného odkladu trestu odňatia slobody, hoci sú splnené

zákonné podmienky na ich aplikáciu. Týmto spôsob by v prípade konkrétneho páchateľa výrazne
prevažoval prvok generálnej prevencie nad individuálnou prevenciou, čo v právnom štáte nie je želaný
stav. Zároveň platí, že z hľadiska primeranosti trestu je potrebné uložiť trest v súlade so zákonnou
úpravou, avšak zároveň taký druh trestu a v takej výmere, ktorý je nevyhnutný na splnenie účelu trestu,
inak by uložený trest atribút primeranosti nespĺňal.

14. V tomto prípade sa v osobe obžalovaného jedná o osobu, ktorá doposiaľ nepáchala trestnú činnosť,
dopustila sa spáchania priestupkov na úseku cestnej premávky iného charakteru, ako spáchaný trestný
čin, za ktoré už bol obžalovaný postihnutý, pričom od 10.11.2005 do 10.04.2006 vykonal trest zákazu
činnosti v trvaní 5 mesiacov, keď mal viesť dňa 10.11.2005 motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu.15. Samotný priestupkový postih obžalovaného spred 18 rokov, ani množstvo nameraného alkoholu
v dychu aj podľa názoru odvolacieho súdu neodôvodňujú ukladanie nepodmienečného trestu odňatia
slobody, keď z evidenčnej karty obžalovaného nevyplýva, že by sa jednalo o nedisciplinovaného

vodiča, pričom je nevyhnutné zohľadniť, že sa jedná o prvý trestný čin, ktorého sa počas svojho
života dopustil. Prvostupňový súd okolnosti namietané prokurátorom pri ukladaní trestu zohľadnil, keď
u obžalovaného vylúčil uloženie alternatívnych trestov a ukladal trest odňatia slobody, avšak nezistil
žiadne skutočnosti, ktoré by bránili, aby bol obžalovanému trest odňatia slobody podmienečne odložený.
Zároveň obžalovanému z týchto dôvodov uložil aj trest zákazu činnosti v trvaní 2 roky a 6 mesiacov.

Ukladanie primeraných povinností a obmedzení v rámci probačného dohľadu, ako to uvádzal prokurátor,
by bolo namieste v prípade, ak by bol obžalovaný závislý na alkohole a pod jeho vplyvom sa dopúšťal
trestnej činnosti, čo však prokurátor nenamieta.
16. Keďže obžalovaný sa dopustil spáchania prečinu a doposiaľ na neho nebolo vplývané žiadnou
trestnoprávnou sankciou, nie je daný zákonný dôvod, ktorý by vylučoval dosiahnutie účelu trestu
práve trestom uloženým prvostupňovým súdom. Jediná námietka prokurátora, ktorá nesmerovala

voči výmere uloženého trestu odňatia slobody, ale spôsobu jeho výkonu, tak neobstojí, pretože
u obžalovaného možno konštatovať, že vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na
jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, možno dôvodne
predpokladať, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia
slobody nie je nevyhnutný. Správanie obžalovaného počas skúšobnej doby bude súdom sledované

a v prípade, ak by neviedol riadny život, bude mu nariadený výkon uloženého trestu odňatia slobody.
Vyššia pravdepodobnosť spôsobenia škodlivého následku, vzhľadom na mieru ovplyvnenia alkoholom,
ktorá páchateľovi v rozhodnom čase väčšinou nie je známa, tak nepredstavuje dostatočný dôvod na
nariadenie nepodmienečného trestu odňatia slobody, keďže škodlivý následok v tomto prípade nenastal.
17. Z vyššie uvedených dôvodov, zohľadňujúc namietané skutočnosti prokurátorom, ktorými poukazuje

na mieru ovplyvnenia obžalovaného alkoholom na jednej strane a osobou obžalovaného na strane
druhej, dospel odvolací súd k záveru, že účel trestu u obžalovaného možno dosiahnuť uložením trestu
odňatia slobody 3 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 rokov a trestom zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá v cestnej premávke v trvaní 2 roky a 6 mesiacov.
18. Odvolací súd preto vyhodnotil odvolacie námietky okresného prokurátora ako nedôvodné, a preto

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.