Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Tdo/88/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219010060
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Farkaš
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:4219010060.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr.
Martiny Zeleňakovej a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci obvineného J. F. pre zločin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. f) Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom 29.
novembra 2023 v Bratislave, o dovolaní obvineného J. F. proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 23.
februára 2022, sp. zn. 2To/9/2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného J. F. odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Komárno (ďalej tiež „okresný súd" alebo „súd prvého stupňa") zo 14.
októbra 2021, sp. zn. 3T/11/2019 bol obvinený J. F. (ďalej tiež „obvinený" alebo „dovolateľ") uznaný za
vinného zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. f) Trestného zákona, na tom
skutkovom základe, že:

- dňa 18. júla 2018 v čase medzi 17.00 hod. a 18.00 hod. v meste D. na ulici D. pred obytným domom so
súpisným číslom XXX pri vchode č. XX sa najprv slušne pozdravil poškodenému L. L., nar. XX.XX.XXXX,
s ktorým sa poznajú už minimálne tri roky, potom sa k nemu priblížil a začal ho kamarátsky tľapkať v
oblasti pravého vrecka jeho nohavíc, následne vybral z vrecka poškodeného dve bankovky v hodnote
50,- Eur a jednu bankovku v hodnote 20,- Eur a keď na neho poškodený zakričal, aby mu dal pokoj, z

miesta činu utiekol, pričom týmto svojim konaním spôsobil poškodenému L. L., nar. XX. XX.XXXX, škodu
vo výške 120,- Eur, pričom obvinený takto konal napriek tomu, že bol odsúdený rozsudkom Okresného
súdu Nové Zámky zo 06.12.2021, sp. zn. 3T/74/01 za trestný čin krádeže v spolupáchateľstve podľa §
9 ods. 2, § 247 ods. 2 písm. a), ods. 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov.

Okresný súd za to uložil obvinenému podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 5, § 36

písm. l) Trestného zákona, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 6 rokov a 6 mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súčasne súd podľa § 42 ods.
2 Trestného zákona zrušil vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Komárno z 8. augusta 2019, sp.
zn. 2T/10/2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 12. novembra 2019, sp. zn. 1To/89/2019
a rozsudok Okresného súdu Komárno z 10. septembra 2020, sp. zn. 1T/130/2017, ako aj všetky ďalšie

rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením
stratili podklad. Ďalej okresný súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obvinenému uložil povinnosť
nahradiť škodu poškodenej Ing. X. L. vo výške 120,- Eur.

Proti rozsudku okresného súdu podal obvinený v zákonnej lehote odvolanie pre nesprávnosť výroku o
treste a pre nesprávnosť konania, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo. Krajský súd v Nitre (ďalej tiež

„krajský súd" alebo „odvolací súd") rozsudkom z 23. februára 2022, sp. zn. 2To/9/2022, podľa § 321
ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v časti výrokuo treste a na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku pri nezmenenom výroku o vine mu uložil podľa
§ 212 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 5
Trestného zákona, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5

rokov a 6 mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Krajský súd zároveň podľa § 42 ods.
2 Trestného zákona zrušil skoršie výroky o trestoch uložené obvinenému, a to rozsudkom Okresného
súdu Komárno z 8. augusta 2019, sp. zn. 2T/10/2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre
z 12. novembra 2019, sp. zn. 1To/89/2019 a rozsudkom Okresného súdu Komárno z 10. septembra

2020, sp. zn. 1T/130/2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti naposledy uvedenému rozsudku krajského súdu podal obvinený dovolanie prostredníctvom svojho
obhajcu Mgr. Miroslava Šuláka, a to z dovolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm.
h) a písm. i) Trestného poriadku.

Obvinený v písomných dôvodoch dovolania namietal, že krajský súd pri ukladaní trestu nesprávne
aplikoval ustanovenie § 38 ods. 5 Trestného zákona. V tejto súvislosti uviedol, že uvedené ustanovenie
pri výmere trestu aplikoval odvolávajúc sa na rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo 6. decembra
2001, sp. zn. 3T/74/2001. V danom prípade platil zákon č. 140/1960 Zb., ktorý nedefinoval trestný čin

z hľadiska závažnosti tak, ako je tomu v zmysle teraz účinného Trestného zákona, ktorý z hľadiska
závažnosti kategorizuje trestné činy na prečiny, zločiny a obzvlášť závažné zločiny. Obvinený má za
to, že aplikácia daného ustanovenia pri ukladaní trestu v jeho prípade nie je daná. Jedná sa pritom o
odsúdenie staršie ako 20 rokov.

Vďalšomupriamilpozornosťna§38ods.7Trestnéhozákona,vzmyslektoréhosaustanoveniaodsekov
4 až 6 nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo
podľa § 42, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne.

Ako je zrejmé z vyššie uvedeného ustanovenia, v súvislosti s rozsudkom krajského súdu obvinený

namietal, že krajský súd mu ukladal tzv. zvýšený súhrnný trest, pričom v prípadoch, kde by uloženie
takého trestu za súčasného použitia § 38 ods. 5 Trestného zákona bolo pre páchateľa neprimerane
prísne, sa nemá ustanovenie § 38 ods. 5 Trestného zákona použiť. Rovnako má za to, že v jeho prípade
je nutné považovať aplikáciu § 38 ods. 5 Trestného zákona s poukazom na skutkové okolnosti prípadu a
z pohľadu zásad na ukladanie trestu v zmysle § 34 ods. 1 až 5 Trestného zákona za neprimerane prísne.

V tejto súvislosti poukázal na zákonnú dikciu ustanovení § 34 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 Trestného zákona.

Z vyššie uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,
že vysloví, že uznesením krajského súdu bol z dôvodu uvedenom v § 371 ods. 1 písm. h), písm. i)
Trestného poriadku porušený zákon a v ustanovení § 38 ods. 5 Trestného zákona v jeho neprospech

a aby toto rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a prikázal súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu obvineného sa písomne vyjadrila Okresná prokuratúra Komárno (ďalej tiež „okresná
prokuratúra"). Vo svojom stanovisku uviedla, že sa nestotožňuje s argumentmi obvineného

konkretizovanými v jeho dovolaní. Má za to, že dovolaním napadnuté rozhodnutie bolo založené na
správnom právnom posúdení zisteného skutku a na správnom použití ustanovení Trestného zákona,
vrátane aplikovania ustanovení zákona pri určení druhu a výmery trestu. Z obsahu námietky dovolateľa
subsumovanej pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku vyplýva, že
obvinený namieta nesprávne právne posúdenie predchádzajúceho odsúdenia za použitia nesprávneho

hmotnoprávneho ustanovenia tým, že okresný súd, ako aj krajský súd aplikoval ustanovenie § 38 ods. 5
Trestného zákona odvolávajúc sa na rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo 6. decembra 2001, sp.
zn. 3T/74/2001, avšak poukazuje na to, že v danom prípade platil zákon č. 40/1961 Zb. Trestný zákon v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 140/1961 Zb.), ktorý nedefinoval trestný čin z hľadiska
závažnosti tak, ako teraz účinný Trestný zákon, ktorý kategorizuje trestné činy na prečiny, zločiny a

na obzvlášť závažné zločiny. Prokuratúra poukázala na to, že odvolací súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia s námietkou obvineného týkajúcej sa súčasnej aplikácie § 42 v spojení s § 41 Trestného
zákona a § 38 ods. 5 Trestného zákona podrobne zaoberal. S právnym záverom odvolacieho súdu
sa stotožňuje. Krajský súd konštatoval, že odsúdený bol doteraz 18-krát súdne trestaný. Išlo najmä omajetkovú trestnú činnosť páchanú v krátkom časovom slede za sebou aj na území Maďarskej republiky
a napriek vykonaným nepodmienečným predchádzajúcim trestom odňatia slobody je zrejmé, že tieto na
neho nemali dostatočný prevýchovný vplyv, keďže po ich výkone sa opätovne dopúšťal trestnej činnosti.

Obvinený sa dopustil aj piatich priestupkov, posledného 9. októbra 2018. Prokuratúra je toho názoru,
že nie je možné konštatovať, že by trest uložený obvinenému za súčasnej aplikácie § 42 a § 38 ods.
5 Trestného zákona bol pre neho neprimerane prísny vzhľadom na jeho osobu a jeho predchádzajúce
odsúdenia.

V súvislosti s aplikáciou § 38 ods. 5 Trestného zákona vo vzťahu k odsúdeniu rozsudkom Okresného
súdu Nové Zámky zo 6. decembra 2001, sp. zn. 3T/74/2001 prokuratúra poukázala na to, že podľa § 437
ods.1Trestnéhozákona,akjepotrebnéurčiť,čitrestnýčinpodľazákonač.140/1961Zb.vykazujeznaky
prečinu, zločinu alebo obzvlášť závažného zločinu podľa tohto zákona, použijú sa ustanovenia § 10 a
§ 11 tohto zákona v závislosti od formy zavinenia a trestnej sadzby uvedenej v zákone č. 140/1961 Zb.
Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo 6. decembra 2001, sp. zn. 3T/74/2001 bol J. F. odsúdený

za trestný čin krádeže v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 247 ods. 2 písm. a), ods. 5 zákona
č. 140/1961 Zb., za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 3 mesiace
nepodmienečne, a súčasne bol zrušený rozsudok Okresného súdu Komárno z 26. apríla 2001, sp. zn.
3T/2/2001. Zákonom ustanovená trestná sadzba odňatia slobody pre trestný čin krádeže podľa § 247
ods. 2 písm. a), ods. 5 zákona č. 140/1961 Zb. je 2 až 8 rokov, je teda evidentné, že z pohľadu § 10 a § 11

Trestného zákona predmetný trestný čin vykazuje znaky zločinu. Súčasne dôvodila, že je nepodstatné,
či je predmetné odsúdenie staršie ako 20-ročné, pokiaľ nie sú splnené zákonné podmienky na jeho
zahladenie. Okresná prokuratúra z vyššie uvedených dôvodov navrhla dovolanie obvineného podľa §
382 písm. c) Trestného poriadku odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd") ako súd dovolací [§ 377 Trestného poriadku]
pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného posúdil naplnenie procesných podmienok pre jeho
podanie a zistil, že dovolanie bolo podane´ proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2 písm. h)
Trestného poriadku], bolo podane´ prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), osobou
oprávnenou na jeho podanie [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonnej lehote (§ 370 ods.

1 Trestného poriadku) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku). Zistil
ďalej, že dovolanie spĺňa obligatórne obsahove´ náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku),
a že obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods.
1 Trestného poriadku).

Najvyšší súd dospel k záveru, že podane´ dovolanie obvineného J. F. je potrebne´ odmietnuť na
neverejnom zasadnutí, pretože je zrejme´, že nie sú splnene´ dôvody dovolania podľa § 371 Trestného
poriadku [§ 382 písm. h), písm. i) Trestného poriadku].

V prvom rade sa žiada uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným

a záväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych
vzťahov v právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené k náprave najzásadnejších
a zákonom taxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojimi dôsledkami
mohli zásadne ovplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok. Dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená, preto predstavuje výnimočný prielom do inštitútu

právoplatnosti, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania
dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, sú z tohto dôvodu striktne obmedzené, aby sa širokým
uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia.
Dovolanieniejeprostriedkomurčenýmnarevíziuskutkovýchzistení,ktoréurobilisúdyprvéhoadruhého
stupňa [primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a

rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka") pod číslom 57/2007]. Dovolací súd preto
nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Z ustanovenia § 385 ods. 1
Trestného poriadku expressis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.

Jednotlivé dovolacie dôvody [§ 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku], ktoré môže dovolateľ

uplatňovať, sú ako bolo vyššie uvedené vymedzené taxatívne a podstatne užšie ako dôvody
zakotvené v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní, aby sa príliš širokým
uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nenarušovala právna istota. Dovolanie teda
nezakladá ďalšiu riadnu opravnú inštanciu a nepredstavuje „ďalšie odvolanie". (Primerane napríkladuznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Tdo/67/2018, 4Tdo/17/2019, 4Tdo/23/2019,
5Tdo/85/2017, 5Tdo/7/2020.).

Dovolací súd sa s postupom odvolacieho súdu, ktorý ho obšírnym spôsobom odôvodnil, stotožnil a z
dôvodu nadbytočnosti opakovania vyslovených názorov v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie
jeho rozhodnutia.

Podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo

zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný
trestný čin nepripúšťa.

Podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. f) Trestného zákona účinného do 31. júla 2019 (ďalej tiež „Tr.
zák. účinný do 31.07.2019"), odňatím slobody na tri až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
na veci, ktorú mal iný pri sebe a čin spácha na chránenej osobe - osobe vyššieho veku.

Podľa § 38 ods. 5 Tr. zák. účinný do 31.07.2019 pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku
4 nepoužije.

Podľa § 38 ods. 7 Tr. zák. účinný do 31.07.2019 ustanovenia odsekov 4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne
ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by súčasné
použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Vyššie citovaný dovolací dôvod upravuje dva právne dôvody pre podanie dovolania, a to ak bol uložený
trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo ak bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon
pre príslušný trestný čin nepripúšťa. V trestnej veci bol obvinenému uložený trest odňatia slobody vo

výmere 5 rokov a 6 mesiacov podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. účinný do 31.07.2019. Trestný zákon účinný
do 31.07.2019 vo svojej osobitnej časti v ustanovení § 212 ods. 4 ustanovoval trestnú sadzbu trestu
odňatiaslobodyvrozmedzí3až10rokov.Trestodňatiaslobodyvovýmere5rokova6mesiacovuložený
obvinenému je uložený v rozmedzí zákonom stanovenej trestnej sadzby.

V danej trestnej veci podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku krajský súd pristúpil správne k zrušeniu
rozsudku okresného súdu vo výroku o treste, po zistení, že okresný súd obvinenému nesprávne uložil
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov (viď strana 7 a 8 rozsudku krajského
súdu). Okresný súd mu po úprave zákonnej trestnej sadzby ukladal trest odňatia slobody v rámci
nesprávnej trestnej sadzby v rozpätí od 6 rokov a 6 mesiacov až 13 rokov a 4 mesiace, pričom správne

mal obvinenému ukladať trest v rozpätí trestnej sadzby od 5 rokov a 3 mesiace až 10 rokov a 2 mesiace.
Krajský súd správne upravil dolnú, ako aj hornú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody, svoj
postup vecne správne odôvodnil a pochybenie okresného súdu postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného
poriadku sám napravil.

Pokiaľ obvinený namietal, že v danom prípade v zmysle § 38 ods. 7 Trestného zákona nemalo byť
použitéustanovenie§38ods.5Trestnéhozákona,keďžepoužitietohtoustanoveniavspojeníspoužitím
ustanovení § 41 ods. 2 a § 42 Trestného zákona by bolo neprimerane prísne, najvyšší súd sa stotožnil so
zisteniami krajského súdu. Vyplývajúc z odpisu registra trestov správne ustálil, že obvinený bol doposiaľ

18-krát súdne trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť, najmä majetkového charakteru, ktorú páchal v
relatívne krátkych časových intervaloch, pričom v jeho osobe sa jedná o špeciálneho recidivistu. Túto
trestnú činnosť páchal nielen na území Slovenskej republiky, ale aj v zahraničí - na území Maďarskej
republiky. Napriek predchádzajúcim uloženým trestom odňatia slobody, nedošlo k splneniu účelu trestua jeho prevýchove, keďže po ich výkone opätovne páchal obdobnú trestnú činnosť. Rovnako tak bolo
správne zistené, že obvinený sa dopustil piatich priestupkov, pričom posledný spáchal po spáchaní
skutku v prejednávanej trestnej veci.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na
nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho
ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie situácia spočívajúca v tom, že skutok
bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiaden trestný
čin, alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za
vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho
posúdeniaskutkujeaplikáciahmotnéhopráva,tedažeskutokzistenývnapadnutomrozhodnutísúdubol
subsumovaný - podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone,

pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu (primerane
napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Tdo/29/2018, 2Tdo/6/2019, 5Tdo/48/2018).

Ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb
a jeho znenie za bodkočiarkou vylučuje možnosť úspešne sa domáhať preskúmania skutkových zistení

(pozri R 57/2007-II, R 47/2008, S 3/2011), teda vylučuje možnosť právne účinne namietať, že zistenie
skutku (skutkový stav) vyjadrené v tzv. skutkovej vete rozsudku je nesprávne alebo neúplné alebo vzišlo
z nesprávneho hodnotenia vykonaných dôkazov.

Podľa § 11 ods. 1 Trestného zákona, zločin je úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej

časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov.

Podľa § 437 ods. 1 Trestného zákona, ak je potrebné určiť, či trestný čin podľa zákona č. 140/1961 Zb.
(Trestnýzákonvzneníneskoršíchpredpisov)vykazujeznakyprečinu,zločinualeboobzvlášťzávažného
zločinupodľatohtozákona,použijúsaustanovenia§10a11tohtozákonavzávislostiodformyzavinenia

a trestnej sadzby uvedenej v zákone č. 140/1961 Zb.

Pokiaľ obvinený namieta nesprávne právne posúdenie jeho predchádzajúceho odsúdenia s použitím
nesprávneho hmotnoprávneho ustanovenia, dovolací súd konštatuje, že súdy správne aplikovali
ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného zákona, pretože v prejednávanej trestnej veci sa obvinený dopustil

opakovane zločinu. Ako klasifikačné kritérium (či išlo o zločin) bolo správne aplikované prechodné
ustanovenie § 437 ods. 1 Trestného zákona účinného od 1. januára 2006. Toto odsúdenie nebolo
doposiaľ zahladené a ani žiadnym relevantným rozhodnutím zrušené, preto okresný a krajský súd
naň správne prihliadali pri ukladaní trestu a správne aplikovali ustanovenie § 38 ods. 5 Trestného
zákona, pričom je irelevantné, že sa jedná o odsúdenie staršieho dáta, ktoré presahuje časové obdobie

viac ako 20 rokov. Najvyšší súd zo spisového materiálu zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nové
Zámky zo 6. decembra 2001, sp. zn. 3T/74/2001 bol obvinený J. F. odsúdený za trestný čin krádeže
v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 247 ods. 2 písm. a), ods. 5 Trestného zákona účinného do
1. januára 2006, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 3 mesiace
nepodmienečne. Súčasne bol zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Komárno z 26. apríla

2001, sp. zn. 3T/2/2001. Trestná sadzba pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a), ods. 5
Trestného zákona účinného do 1. januára 2006 bola ustanovená tak, že dolná hranica trestu odňatia
slobody predstavovala výmeru 3 roky a horná hranica výmeru 8 rokov. Tento trestný čin v zmysle § 437
ods. 1 Trestného zákona s použitím § 10 a § 11 Trestného zákona vykazuje jednoznačne znaky zločinu.

Na podklade uvedených dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že v prípade dovolania J. F. nie sú
splnené dôvody dovolania predpokladané v ustanovení § 371 ods. 1 písm. h) a písm. i) Trestného
poriadku a z toho dôvodu jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c) Trestného
poriadku odmietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.