Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2023

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223200294
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anikó Aibeková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2023:2223200294.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Anikó Aibekovou v spore žalobcov: 1/

A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/X, I. a 2/ K. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/
X, I., obaja zastúpení: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., IČO: 35 951 087, so sídlom
Mickiewiczova 2, Bratislava, proti žalovaným: 1/ neznámy (nezistený) právny nástupca po N. R., 2/
neznámy (nezistený) právny nástupca po L. R. (G.), 3/ neznámy (nezistený) právny nástupca po L. R.
(G.Ü.), 4/ neznámy (nezistený) právny nástupca po T. T. (E.), 5/ neznámy (nezistený) právny nástupca
po Y. G. (E.), 6/ neznámy (nezistený) právny nástupca po C. E., 7/ neznámy (nezistený) právny nástupca
po E. E., 8/ neznámy (nezistený) právny nástupca po B. E. (T.), 9/ neznámy (nezistený) právny nástupca

po G. E., 10/ neznámy (nezistený) právny nástupca po D. E., 11/ neznámy (nezistený) právny nástupca
po B. E. (E.), žalovaní 1/ až 11/ v konaní zastúpení: Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so
sídlom Búdková 36, Bratislava, o zrušenie a vyporiadaanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovaných v 1/ až 11/ rade k nehnuteľnosti
vedenej Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom, zapísanej na LV č. XXXX, okres
Dunajská Streda, obec I.Č., katastrálne územie I. ako parcela registra "Y.", parcelné číslo XXXX, druh
pozemku lesný pozemok o výmere XXX m2 a vyporiadava tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikazuje

do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1/ a 2/ rade.

II. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní zaplatiť:
- žalovanému 1/ sumu 1.855,83 Eur,
- žalovanej 2/ sumu 206,20 Eur,
- žalovanej 3/ sumu 206,20 Eur,
- žalovanej 4/ sumu 103,10 Eur,
- žalovanej 5/ sumu 103,10 Eur,

- žalovanému 6/ sumu 412,40 Eur,
- žalovanému 7/ sumu 103,10 Eur,
- žalovanému 8/ sumu 103,10Eur,
- žalovanému 9/ sumu 412,40 Eur,
- žalovanému 10/ sumu 412,40 Eur,
- žalovanej 11/ sumu 103,10 Eur,
titulom náhrady za prikázané spoluvlastnícke podiely na depozitný účet zástupcu žalovaných v 1/ až 11/

rade - Slovenského pozemkového fondu, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcom v 1/ a 2/ rade sa voči žalovaným 1/ až 11/ rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.01.2023 domáhali zrušenia podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade Dunajská Streda, katastrálny odbor pre
obec I., katastrálne územie I., zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela registra „Y.“, číslo

XXXX, druh pozemku: lesný pozemok o výmere XXX m2 (ďalej len „nehnuteľnosť“), jeho vyporiadania
prikázaním nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastnícvta žalobcov v spoluvlastníckom podiele za
primeranú náhradu vo výške podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu a náhrady trov konania.

2. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že žalovaní sú nezistenými/neznámymi podielovými spoluvlastníkmi vo

vzťahu k nehnuteľnosti v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom ako správcom. Žalobcovia sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti, pričom po
dobu vyše 20 rokov až doteraz užívajú a obhospodarujú nehnuteľnosť so starostlivosťou riadneho
hospodára ako poľnohospodársku pôdu, vykonávajú všetku potrebnú údržbu nehnuteľnosti a zabraňujú
znehodnoteniu a poškodeniu nehnuteľnosti. Všetky uvedené činnosti zabezpečujú žalobcovia na
vlastné náklady. Žalobcovia nehnuteľnosť sústavne a účelne využívajú, spoločne a v celosti s priamo

susediacimi pozemkami. Žalovaní naopak dlhodobo neprejavujú skutočný záujem o nehnuteľnosť,
neplnia svoje povinnosti riadneho hospodára, ktoré im ako spoluvlastníkom vznikajú v súvislosti s
vlastníctvom nehnuteľnosti a ktoré im vyplývajú priamo zo zákona, pričom sa ani žiadnym spôsobom
nepodieľajú na úhrade nákladov spojených s údržbou nehnuteľnosti. Z uvedených skutkových okolností
žalobcovia nemajú záujem zotrvať v spoluvlastníctve so žalovanými. Vzhľadom na praktickú nemožnosť

dosiahnutia dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti z dôvodu, že
SPF v postavení správcu na žiadosť žalobcov nereagoval, žalobcovia navrhujú zrušiť a vysporiadať
podielovéspoluvlastníctvaknehnuteľnostiprostredníctvomsúdu.Reálnerozdelenienehnuteľnostinieje
s ohľadom na charakter pozemku, jeho výmeru, ako aj spôsob jeho využitia, zákonne možné. Žalobcovia
vzhľadom na uvedené navrhujú zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti

súdom, formou prikázania nehnuteľnosti za primeranú náhradu do bezpodielového spoluvlastníctva
žalobcov. Primeranú náhradu za jednotlivé spoluvlastnícke podiely žalovaných na nehnuteľnosti
žalobcovia navrhujú s ohľadom na priemernú trhovú cenu za ktorú sú obdobné nehnuteľnosti na
realitnom trhu ponúkané na predaj v danom mieste a čase a to vo výške 2,50 Eur/m2.

3. Žalobcovia k žalobe pripojili žiadosť o odkúpenie pozemku zo dňa 30.08.2021, kópiu katastrálnej
mapy na parcelu XXXX/X, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, výpis z listu
vlastníctva č. XXXX, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, ponuky realitných kancelárií, fotodokumentáciu.

4. Zástupca žalovaných 1/ až 11/ vo svojom vyjadrení, doručenom súdu dňa 28.02.2023 poukázal na

nesúlad druhu pozemku. V registri „V.“ je sporná parcela vedená ako parcela registra „V.“ KN č. XXXX/X
záhrada o výmere XXX m2, „V.“ KN XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, „V.“ KN č.
XXXX ostatná plocha o výmere XXX m2 a „V.“ KN č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX
m2. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „Y.“. Nakoľko
nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, SPF súhlasí so zrušením

podielového spoluvlastníctva k predmetnému pozemku. Čo sa týka navrhnutého spôsobu vyporiadania
podielovéhospoluvlastníctva,rozdeleniepozemkuSPFnepovažujezadobrémožnéaúčelnéasúhlasís
navrhnutým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva - prikázaním pozemku do vlastníctva
žalobcov za primeranú náhradu. Primeranú náhradu navrhnutú žalobcami vo výške 2,50 Eur/m2 SPF
považoval za neprimerane nízku. Uvedený pozemok sa nachádza v intraviláne obce v zastavanej časti

medzi stavbami. Samostatne je prístupný z miestnej komunikácie a má charakter stavebného pozemku.
K určovaniu výšky primeranej náhrady poukázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky dňa 20.10.1997 pod sp. zn. Cpj 30/97. Navrhol primeranú náhradu vo
výške 40 Eur/m2. Zároveň nesúhlasil s prípadným priznaním náhrady trov konania žalobcom, a to s
poukazom na § 257 CSP, pričom za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval osobitné postavenie

Slovenského pozemkového fondu, ktorému zákon zveril oprávnenie spravovať podiely neznámych
vlastníkovavtomtosmereakoriadnyhospodárdôslednechrániťichoprávnenézáujmy,atoajvprocese
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Slovenský pozemkový fond toto konanie
ani nezvinil, ani neinicioval, naopak snažil sa pomáhať pri usporiadaní vlastníckych vzťahov tam, kde
je to nevyhnutne potrebné. Rozhodnutie vo veci je rozhodnutím v záujme všetkých spoluvlastníkov.

Súd nie je viazaný žalobným návrhom a vzhľadom na charakter sporu mal za to, že žiadna zo strán
pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nemá v konaní plný úspech, resp. každá zo strán mala
rovnaký úspech v konaní, keďže v zásade každému z podielových spoluvlastníkov prípadne buď podiel
na veci alebo primeraná náhrada.5. Žalobcovia v replike, doručenej súdu dňa 28.04.2023 uviedli, že na nesúlad so skutkovým stavom a
súčasne na nezáväznosť druhu pozemku evidovaného v registri E KN poukázali žalobcovia v podanej

žalobe.Žalobcasúčasnepriloženoufotodokumentácioupreukázalskutočnýspôsobdlhodobéhovyužitia
pozemku - ako poľnohospodárskeho pozemku - ornej pôdy. Tvrdenie, že sporný pozemok je vedený
v registri „C“ žalobcovia popierali, nakoľko parcely registra „C“ označené žalobcom vo vyjadrení
nie sú evidované na listoch vlastníctva. Žalovanými predložená zostava Q. - Identifikácia parciel
z reg. „E“ na reg. „C“ nie je verejnou listinou a neslúži na právne účely, ale podľa označenia je

len interným dokladom výlučne pre služobné potreby Slovenského pozemkového fondu. Tvrdenie
žalovaných, že pozemok je z časti záhradou, z časti zastavanou plochou s nádvoriami žalobcovia
popierali. Ďalej poukázali na to, že pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce. Navyše
vzhľadom na miestne pomery a tvar pozemku tento nie je reálne využiteľný na zastavanie. Žalovanými
uvedená suma vo výške 40 Eur/m2, ktorú určili na základe internetových ponúk na predaj stavebných
pozemkov na realitnom portáli, vzhľadom na reálnu využiteľnosť pozemku len na poľnohospodársku

činnosť, nie je objektívnou hodnotou za ktorú by bolo možné v danom mieste a čase pozemok
predať. Trhová cena pozemku nezávisí od jeho administratívneho zaradenia, ale od možnosti jeho
skutočného využitia. Ďalším dôležitým faktom je, že žalovanými predložené cenové ponuky na realitných
portáloch na predaj pozemkov nie sú relevantným dôkazom pre určenie objektívnej trhovej ceny, ale len
subjektívnou predstavou predávajúceho. Preto tieto ako dôkazy popierajú. Slovenským pozemkovým

fondom citované stanovisko NS SR sa týka vyslovene oceňovania stavby, preto nie je pre daný skutkový
stav priamo aplikovateľné. Náhradu navrhnutú žalobcami vzhľadom na reálny spôsob využitia pozemku
pokladalizaprimeranú.Čosatýkatrovkonania,tvrdenie,žeSlovenskýpozemkovýfondkonanienezvinil
je zavádzajúce a nepravdivé, nakoľko žalobcovia Slovenskému pozemkovému fondu adresovali žiadosť
o odkúpenie pozemku dňa 30.08.2021 a až z dôvodu, že Slovenský pozemkový fond na ich žiadosť

vôbec neodpovedal a túto žiadosť úplne odignoroval, boli žalobcovia nútení uplatniť svoje právo na súde.
Uvedený skutkový stav vyvracia aj tvrdenie Slovenského pozemkového fondu, že vystupuje ako riadny
hospodár, nakoľko ako riadny hospodár vedomý si práva spoluvlastníka na zrušenie a vysporiadanie
spoluvlastníctva mohol dohodou predísť vzniku súdneho sporu a postupovať hospodárne tak, aby
nevznikali zbytočné náklady. Tvrdenie, že rozhodnutie súdu je v záujme všetkých spoluvlastníkov

odmietali a mali za to, že povinnosť nahradiť trovy konania sa má spravovať predovšetkým zásadou
úspechu v konaní podľa § 255 CSP.

6. Zástupca žalovaných 1/ až 11/ v duplike, doručenej súdu dňa 06.06.2023 zdôraznil, že pozemok je
umiestnený v zastavanom území obce a je samostatne prístupný. Tieto dva podstatné atribúty prevyšujú

primeranú náhradu navrhnutú žalobcami. Zároveň sú žalobcovia výlučnými vlastníkmi susedných
pozemkov reg. „V.“ KN č. XXXX/X a „V.“ KN č. XXXX/X, čo umožňuje využiť sporom dotknutý pozemok
aj na zastavanie. Argumenty o reálnej nevyužiteľnosti zo strany žalobcov považoval za irelevantné a
pridržiaval sa predchádzajúceho vyjadrenia v plnom rozsahu.

7. Na pojednávaní konanom dňa 23.10.2023 právny zástupca žalobcov uviedol, že spornou je len otázka
výšky primeranej náhrady. S návrhom žalovaného, ktorý argumentuje sumou 40 Eur/m2 nesúhlasil
z dôvodu, že na predmetnej nehnuteľnosti nie je možná stavba. Ide výlučne o nehnuteľnosť na
poľnohospodárske využitie. Poukázal na informáciu poskytnutú realitnou kanceláriou RE/MAX, v zmysle
ktorej je trhová cena predmetného pozemku v hodnote 8,50 Eur/m2. Ďalej uviedol, že trvá na náhrade

trov, keďže Slovenský pozemkový fond mal možnosť vec riešiť dohodou spoluvlastníkov, avšak na
žiadosť žalobcov nereagoval.

8. Na pojednávaní konanom dňa 29.11.2023 právny zástupca žalobcov zotrval na podanej žalobe v
celom rozsahu.

9. Na pojednávaní konanom dňa 29.11.2023 zástupca žalovaných mal za to, že reálne rozdelenie
pozemku nie je možné. Súhlasil zo zrušením podielového spoluvlastníctva a s navrhnutým spôsobom
jeho vyporiadania, pričom na pojednávaní navrhnutú náhradu považoval za primeranú. Žiadal zohľadniť
ich písomné stanovisko vo vzťahu k trovám konania.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadreniami zástupcov strán sporu,
oboznámením sa so žalobou a jej prílohami (špecifikovanými v bode 3. rozsudku), vyjadrením zástupcu
žalovaných 1/ až 5/ a jeho prílohami (dve ponuky realitných kancelárií zverejnených na predaj pozemkuna výstavbu a výpis z katastra nehnuteľnosti), replikou žalobcov, duplikou, stanoviskom Mesta I. zo dňa
11.05.2023, správou realitnej kancelárie RE/MAX zo dňa 18.05.2023, pričom zistil nasledovný skutkový
a právny stav:

11. Žalobcovia a žalovaní 1/ až 11/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti (špecifikovanej v bode
1. rozsudku). V prípade žalovaných ide o neznámych (nezistených) právnych nástupcov neznámych
spoluvlastníkov, ktorých v tomto konaní zo zákona zastupuje Slovenský pozemkový fond.

12. Zo správy Mesta I. zo dňa 11.05.2023 súd zistil, že mesto po preverení možnosti výstavby oznámil
žalobcom, že na spornom pozemku nie je možná výstavba stavebných objektov, keďže rozmery
pozemku a odstupy od susedných budov neumožňujú výstavbu. Predmetný pozemok je možné toho
času užívať ako záhradu resp. na poľnohospodársku činnosť bez umiestnenia akýchkoľvek stavebných
objektov.

13. Zo správy realitnej kancelárie RE/MAX zo dňa 18.05.2023 vyplýva, že trhová cena pozemku
vedeného ako lesný pozemok v správe špecifikovanej lokalite sa určuje na 8,50 Eur/m2.

14. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda

musí byť písomná.

15. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

16. Podľa § 34 ods. 3 veta druhá zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní

pozemkového vlastníctva, okresných úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách
pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými
pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy.

17. Podľa § 34 ods. 18 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového

vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení
neskorších predpisov pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach
nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v
osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo
štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo

vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a správca vo veciach pozemkov a
podielov spoločnej nehnuteľnosti, podľa osobitných predpisov. Ak sa v konaní pred orgánom verejnej
správy podľa osobitných predpisov vyžaduje súhlasné stanovisko fondu a fond sa nevyjadrí v lehote
určenej osobitným predpisom alebo v lehote 60 dní, ak lehota nie je určená osobitným predpisom,
platí, že fond vydal súhlasné stanovisko; to sa nevzťahuje na stanovisko a vyjadrenie vzťahujúce sa k

územiueurópskej sústavy chránených území.

18. Podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami
s nezisteným vlastníkom.

19. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje
vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca.

20. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom fond prijíma aj náhrady za vyvlastnenie pozemkov uvedených v § 16 ods. 1
písm. b) a c). Prijatú náhradu vyplatí vlastníkovi, ak o ňu požiada; to platí aj pre náhrady prijaté fondomna základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu. Náhradu nie je možné previesť
na tretiu osobu. Náhrada je splatná najneskôr do dvoch rokov odo dňa podania žiadosti.

21. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia
súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich
pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 2.000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok,
alebo pozemok menší ako 5.000 m2, ak ide o lesný pozemok.

22. Právo na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva z § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a vychádza zo zásady, že nikoho nemožno proti jeho vôli nútiť, aby zotrval v spoluvlastníctve.
Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle uvedeného § 142 Občianskeho zákonníka
je iudicium duplex. Občiansky zákonník v tomto ustanovení upravuje jednotlivé taxatívne spôsoby
vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje ich poradie (1/ rozdelenie veci,

2/ prikázanie veci za náhradu, 3/ nariadenie jej predaja), ktoré je pre súd záväzné (R 1/89, Rc
54/73, obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/169/95, sp. zn. 2MCdo/3/2004). Pri
zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť
spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy (§ 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka ) vyplýva, že uvedené pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania

(pri reálnom rozdelení i prikázaní veci), mimo predaja veci. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia
prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť
spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť
podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému
vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska

účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto
prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania).
Pritom súd dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou
veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam
platí, že ich rozdelenie nie je dobré možné, ak by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením

samostatné veci alebo ich časti vzniknuté rozdelením by z hľadiska povahy a funkčného využitia
nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemkov, tu sa
vychádza posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciám a účelného technického
spôsobu navrhovaného riešenia. Ďalej je potrebné zohľadniť polohu pozemkov, ich tvar i celkovú plochu.
Určujúcim hľadiskom pre možnosť reálneho rozdelenia pozemku na viac samostatných pozemkov je

zistenie, či u novovzniknutých pozemkov je zabezpečený prístup z komunikácie, a to buď priamo z
komunikácie alebo cestou po cudzom pozemku. Na rozdeľovaných pozemkoch možno zriadiť podľa §
142 ods. 3 Občianskeho zákonníka vecné bremeno spočívajúce v práve cesty. Pokiaľ ide o možnosť
reálnehorozdeleniapozemkuzastavanéhostavbou,súdvždyprihliadaktomu,abyrozdelenímpozemku
nebol vlastníkovi stavby znemožnený prístup k stavbe, zabránené v jej riadnom užívaní vrátane bežného

udržiavania.

23. V predmetnom konaní súd dospel k záveru, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je dobre možné.
Treba poukázať na to, že v prípade žalovaných 1/ až 11/ ide o neznámych (nezistených) vlastníkov,
ktorí nehnuteľnosť neužívajú a je len malý predpoklad, že by ju v budúcnosti užívali. Navyše ide o

nehnuteľnosť relatívne malej výmery, ktorú sústavne a účelne využívajú žalobcovia, spoločne a v celosti
s ich priamo susediacimi pozemkami.

24. V poradí druhým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle
zákona je zrušenie spoluvlastníctva nehnuteľnosti jej prikázaním do vlastníctva niektorého zo

spoluvlastníkov. Podľa názoru súdu vzhľadom na polohu a funkčné využitie nehnuteľnosti javí sa ako
účelný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti jej prikázanie do
bezpodielového spoluvlastníctva za primeranú náhradu. Zástupca žalovaných súhlasil s navrhnutým
spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, preto súd prikázal predmetnú nehnuteľnosť do
bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov, čo argumentačne zodpovedá aj požiadavke rozumného

usporiadania veci, keďže reálne spornú nehnuteľnosť využívajú práve žalobcovia, vykonávajú potrebnú
údržbu, a to na vlastné náklady.25.Súdpristanovenívýškyprimeranejnáhradyzaspoluvlastníckypodielvychádzalzvyjadreniarealitnej
kancelárie RE/MAX zo dňa 18.05.2023, predloženého žalobcami, v ktorej sa určila trhová cena pozemku
na 8,50 Eur/m2. Súd súčasne prihliadol aj na vyjadrenie Mesta I. zo dňa 11.05.2023, v zmysle ktorého

na predmetnom pozemku nie je možná výstavba stavebných objektov vzhľadom na rozmery pozemku
a odstupy od susedných budov, pričom predmetný pozemok je možné toho času užívať ako záhradu
resp. na poľnohospodársku činnosť. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd mal za to, že realitnou
kanceláriou stanovená trhová hodnota sporného pozemku je primeraná a adekvátna. Čo sa týka
zástupcom žalovaných predložených ponúk realitnej kancelárie, súd tieto nepovažoval za relevantné,

keďže išlo o ponuky na predaj pozemku pre bývanie resp. výstavbu rodinných a bytových domov, teda
o pozemok hodnotnejší a neporovnateľný. V prípade spornej nehnuteľnosti nejde o pozemok určený
na bývanie, ale o (podľa údajov v katastri nehnuteľnosti) lesný pozemok, ktorý je možné užívať ako
záhradu resp. na poľnohospodársku činnosť. Podľa názoru súdu nemožno vychádzať z cien iných
pozemkov inzerovaných na stránkach realitných kancelárií, ktoré sú len orientačnými a nezohľadňujú
všetky špecifiká spornej nehnuteľnosti a zahŕňajú aj provízie. Vychádzajúc z týchto úvah primeraná

náhrada bola súdom určená zhodne s návrhom žalobcov vo výške 8,50 Eur/m2. Takto stanovená
náhrada predstavuje pre žalovaného 1/ sumu vo výške 1.855,83 Eur, pre žalovanú 2/ sumu vo výške
206,20 Eur, pre žalovanú 3/ sumu vo výške 206,20 Eur, pre žalovanú 4/ sumu vo výške 103,10 Eur, pre
žalovanú 5/ sumu vo výške 103,10 Eur, pre žalovaného 6/ sumu vo výške 412,40 Eur, pre žalovaného
7/ sumu vo výške 103,10 Eur, pre žalovaného 8/ sumu vo výške 103,10 Eur, pre žalovaného 9/ sumu vo

výške 412,40 Eur, pre žalovaného 10/ sumu vo výške 412,40 Eur, pre žalovaného 11/ sumu vo výške
103,10 Eur.

26. Súd žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ až 11/ náhradu za spoluvlastnícke podiely tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu

s poukazom na § 17 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z., a to v lehote 60 odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Vzhľadom na výšku súdom určenej náhrady, súd určil dlhšiu ako trojdňovú lehotu na plnenie.

27. Súd ďalej poznamenáva, že zástupca žalovaných v konaní poukázal na nesúlad druhu pozemku
s tým, že v registri „V.“ je sporný pozemok vedený ako parcela registra „V.“ KN č. XXXX/X záhrada o

výmere XXX m2, „V.“ KN č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, „V.“ KN č. XXXX
ostatná plocha o výmere XXX m2 a „V.“ KN č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2.
Tvrdenie, že sporný pozemok je vedený v registri „V.“ žalobcovia popreli, keďže zástupcom žalovaných
označené parcely registra „V.“ nie sú evidované na listoch vlastníctva. Súd sa s argumentáciou žalobcov
stotožnil, pričom lustráciou vo verejne dostupných registroch zistil, že vyššie vymedzené parcely registra

„V.“ skutočne nie sú evidované na listoch vlastníctva.

28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

30. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP. Ustanovenie
§ 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a znamená, že súd nemusí
zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania. Použitie ustanovenia § 257 CSP teda

negatívne dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, z ktorého
dôvodu musí použite tohto ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a
musí mať výnimočný charakter. Samotné dôvody hodné osobitného zreteľa a ani výnimočné okolnosti
Civilný sporový poriadok bližšie nešpecifikuje. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľamusí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu
a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu ich práva na súde a ich postoj v
konaní. Aplikácia citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené

všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania neprizná. Už zo slovného znenia uvedeného
ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o
náhrade trov konania mohol prihliadať k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť
na odstránenie neprimeranej tvrdosti. Výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach

danej veci ako aj v okolnostiach strán sporu. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho
prípadu tak na strane toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho,
komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Významnými z hľadiska aplikácie ustanovenia § 257 CSP
sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán sporu v priebehu konania a
pod.. Uvedené ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek,
bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania a nepriznať tak náhradu trov úspešnej

stranesporu,vždymusíísťocelkomvýnimočnýprípad.Ustanovenie§257CSPneslúžinazmierňovanie
alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami, ale má slúžiť na dosiahnutie spravodlivosti
pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.

34. Súd sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania riadil vyššie uvedenými úvahami

a postupoval podľa citovaných zákonných ustanovení a rozhodol o nepriznaní nároku na náhradu
trov konania žalobcom voči žalovaným 1/ až 11/, a to prihliadajúc na okolnosti a osobitosti danej
veci. Slovenský pozemkový fond ako správca majetku neznámych vlastníkov je zo zákona povinný
zastupovať ich záujmy, a nie je možné mu uložiť povinnosť nahrádzať trovy konania za to, že plní
povinnosť, ktorá mu bola uložená zákonom, keď zároveň mu nie je možné pričítať zavinenie za

iniciovanie súdneho sporu, a to napriek tomu, že do podania žaloby nereagoval na žiadosť žalobcov o
mimosúdnu dohodu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Dunajská Streda. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.

V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.