Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113229240
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7113229240.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov
JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v exekučnej veci oprávneného: Bytový podnik mesta Košice,
s.r.o., so sídlom Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44 518 684, proti povinným: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, D. C. E., F. E., 2. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/X, J., zastúpený
opatrovníkom K. G. H., L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, J., vedenej u súdnej exekútorky JUDr.

Márie Bílej (Hlavňovej), so sídlom Hlavná 115, Košice, pod sp. zn. EX 1257/2013, o vymoženie 2 660,33
eur s príslušenstvom, o odvolaní povinnej v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa
02.02.2023, č. k. 20Er/6085/2013-180, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh povinnej v 1. rade na zastavenie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 26.01.2007, sp. zn. 34C/70/2005, poveril

súdnu exekútorku vykonaním exekúcie v predmetnej veci poverením č. 5802 105339 zo dňa 03.12.2013.
V priebehu exekúcie povinná v 1. rade podala návrh na zastavenie exekúcie, ktorý súd prvej inštancie
uznesením zo dňa 06.04.2021, č. k. 20Er/6085/2013-96 zamietol. Na odvolanie povinnej v 1. rade
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením zo dňa 07.07.2022, sp. zn. 14CoE/254/2021 toto
rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Oprávnený
nesúhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), teda pre nemajetnosť povinných,
keďže povinná v 1. rade je podľa svojich vyjadrení ochotná splácať dlh v mesačných splátkach po 40,-
eur a povinný v 2. rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti – domu – nachádzajúcom sa v k.
ú. L., zapísanom na LV č. XX, a to v podiele 2/8 k celku. Povinný v 2. rade sa k návrhu na zastavenie
exekúcie nevyjadril. Súd prvej inštancie z obsahu exekučného spisu EX 1257/13 zistil, že po tom, čo
súdnaexekútorkadňa03.12.2013vydalaUpovedomenieozačatíexekúcie,zisťovalamajetkovépomery

povinných prostredníctvom bánk a zriadila na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného 2. rade exekučné
záložné právo. Podľa obsahu exekučného spisu povinná v 1. rade uhradila priamo u súdnej exekútorky
sumu 50,- eur dňa 03.04.2014. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1 ods. 1 a 2, § 2 ods.
1 písm. a), § 3 ods. 1 a § 4 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní
a konštatoval, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie ex lege, keďže súd
doposiaľ právoplatne nerozhodol o návrhu povinnej 1. rade na zastavenie exekúcie. Ďalej citoval § 57

Exekučného poriadku a uviedol, že povinná v 1. rade v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedla žiadne
skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku,alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody pre ktoré by mala byť exekúcia neprípustná.
Preto jej návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Pokiaľ ide o nízky príjem povinnej v 1. rade, súd
prvej inštancie poukázal na § 56 ods. 10 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého súdny exekútor

môže s písomným súhlasom oprávneného uzavrieť písomnú dohodu s povinným o postupnom splácaní
vymáhanej pohľadávky. Počas plnenia písomnej dohody o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky
exekútor v exekúcii iným spôsobom nepokračuje.

3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie povinná v 1. rade.

4.Uviedla,žepohľadávkavymáhanávtomtokonanívzniklavdôsledkujejdlhunanájomnomzaužívanie
bytu na I. X M. J., v ktorom bývala spolu so svojím bývalým manželom – povinným v 2. rade – a troma
deťmi. Povinný v 2. rade jej na nájomné neprispieval, toto sám neuhrádzal a v roku 2002 odišiel do

Čiech. V tomto období sa povinná v 1. rade ako samoživiteľka troch detí dostala do zlej sociálnej situácie.
Povinná v 1. rade poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý doložila početnými lekárskymi
správami a odmietala plniť dlh aj za povinného v 2. rade.

5. Oprávnený vo svojom vyjadrení doručenom súdu prvej inštancie dňa 13.04.2023 žiadal rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia vo veci
a zdôraznil, že hoci povinná v 1. rade disponuje nízkymi príjmami, sama uviedla, že je ochotná splácať
svoj dlh v sume 40,- eur mesačne. Zároveň by povinná v 1. rade mala v dohľadnom čase získať aj nárok
na starobný dôchodok, čím sa jej príjmy zvýšia.

6. Povinná v 1. rade v replike zo dňa 10.05.2023 zopakovala svoje predchádzajúce vyjadrenia vo veci.

7. Súdna exekútorka ani opatrovník povinného v 2. rade sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

8. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v

zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a zistil,
že odvolanie povinnej v 1. rade je nedôvodné.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie nemajetnosti povinnej v 1. rade ako dôvodu pre

zastavenie exekúcie.

10. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

11. V citovanom ustanovení § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku je zakotvený princíp ochrany
povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje,
že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp

je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná
právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať
s náležitou opatrnosťou. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové
pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu podať podnet na
zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom

konaní musí byť vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazov.12. Ako vyplýva z obsahu exekučného spisu sp. zn. EX 1257/13, súdna exekútorka po
vydaní upovedomenia o začatí exekúcie vykonala šetrenie majetkových pomerov povinných, a to
prostredníctvom bánk, Sociálnej poisťovne a katastra nehnuteľností naposledy v roku 2015 a v roku

2019 zriadila exekučné záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného v 2. rade. Na základe
takto vykonaných úkonov exekučnej činnosti odvolací súd nezistil žiaden majetok povinnej v 1. rade,
ktorý by bol postihnuteľný exekúciou a zároveň by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie.

13. Napriek uvedenému povinná v 1. rade v odvolaní zo dňa 23.04.2021 (proti pôvodnému uzneseniu
súdu prvej inštancie 06.04.2021) prejavila ochotu splácať svoj dlh v mesačných splátkach po 40,- eur
a zároveň ani oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil.

14. Za týchto okolností exekučný súd nemôže pristúpiť k zastaveniu exekúcie, a to ani z dôvodu podľa

§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, keďže povinná v 1. rade, ktorá podala návrh na zastavenie
exekúcie, sama prejavila ochotu splácať vymáhaný dlh v splátkach.

15. Zároveň, ako správne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v konaní

nedošlo ani k zastaveniu exekúcie ex lege podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých
exekučných konaní, keďže podaním návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinnej v 1. rade došlo
podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona k predĺženiu rozhodnej doby podstatnej pre zastavenie exekúcie
a táto rozhodná doba neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu o návrhu
povinnej v 1. rade na zastavenie exekúcie.

16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, že v konaní
nie sú dané dôvody na zastavenie predmetnej exekúcie, preto uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým
tento návrh povinnej v 1. rade na zastavenie exekúcie zamietol, ako vecne správne potvrdil podľa §

387 ods. 1 CSP.

17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože povinná

v 1. rade nebola v tomto konaní úspešná a ostatným účastníkom preukázateľne trovy odvolacieho
konania nevznikli.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).