Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/139/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200414
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:5020200414.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca

spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Jana Martinčeková ako
členky senátu vo veci žalobcu: O. Č., K.. X. Q. XXXX, J. V. XXX, zastúpeného: JUDr. Miroslav Hricko,
advokát,Ul.1.mája709,LiptovskýMikuláš,protižalovanej:Sociálnapoisťovňa,ústredie,Ul.29.augusta
8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 23. augusta 2018, č. 62033-5/2018-BA, o kasačnej
sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 24 Sa 31/2020 z 31. marca 2022 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 24 Sa 31/2020 z 31. marca 2022 sa mení tak, že sa zrušujú
rozhodnutia žalovanej z 23. augusta 2018, č. 62033-5/2018-BA, a zo 4. júna 2018, č. 16063-22/2018-

BA, a vec sa vracia žalovanej na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu 100 % trov konania pred správnym súdom,
ako aj kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobca bol v roku 2014 zamestnancom spoločnosti
Tatra Timber, s.r.o., (medzičasom Rettenmeier Tatra Timber, s.r.o.), IČO: 36 387 592, kde pracoval ako
vedúci strojnej údržby. Dňa 10. apríla 2014 v práci spadol a narazil si chrbticu, kvôli čomu bol od 11.

apríla 2014 práceneschopný a až do 10. apríla 2015 sa mu vyplácal úrazový príplatok podľa § 85 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Medzičasom sa jeho zdravotný
stav zhoršil, trpel výraznými bolesťami, tŕpli mu prsty, kvôli čomu mu v marci 2015 musela byť operovaná
chrbtica.
2. Dňa 17. apríla 2015 žalobca požiadal žalovanú o výplatu úrazovej renty od 10. apríla 2015. Jeho
zdravotný stav počas konania posúdili traja znalci, ktorých závery sa líšili. Podľa znalca MUDr. J. boli
príčinou ťažkosti žalobcu a aj operácie degeneratívne zmeny na chrbtici, ktoré spôsobovali tlak na

miechu. Naopak, nezistil príčinu tohto stavu s úrazom, ktorý žalobca utrpel 10. apríla 2014, ktorý len
demaskoval už existujúce ochorenie. Naopak, znalec MUDr. Q. dospel k záveru, že hoci sa na chrbtici
žalobcu diali degeneratívne zmeny, až do úrazu netrpel žiadnymi ťažkosťami. Jeho pád tak mohol
zapríčiniť progresiu existujúceho stavu, a tým prispieť k ťažkostiam, kvôli ktorým žalobca nakoniec
podstúpiloperáciu.Nedokázalvšakvyčísliťpresnýpomer,vakomkstavužalobcuprispelidegeneratívne
zmeny a utrpený úraz. Ďalší znalec MUDr. P. zasa vyjadril názor, že úraz žalobcu sa na jeho ťažkostiach
podieľal rozhodným spôsobom. Na žiadosť posudkového lekára sa vo veci vyjadril aj operatér žalobcu,

ktorý potvrdil, že dôvodom operačného zákroku boli degeneratívne zmeny na chrbtici.
3. Na základe týchto odborných nálezov posudková lekárka pobočky žalovanej v Liptovskom Mikuláši
v lekárskom posudku z 27. mája 2016 uzavrela, že na chrbtici žalobcu síce existovali degeneratívne
zmeny už pred úrazom, no ten spustil kaskádu, ktorá viedla k ťažkostiam žalobcu. Operácia v marci 2015však naprávala len degeneratívne zmeny. Obe tieto príčiny tak k stavu žalobcu prispeli rovnakou mierou,
a preto mieru poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca v dôsledku pracovného
úrazu ustálila na 50 %. Vychádzajúc z tohto posudku, ústredie žalovanej rozhodnutím zo 17. júna 2016

priznalo žalobcovi za apríl 2015 úrazovú rentu v sume 232,40 € a od 1. mája 2015 v sume 331,90
€ mesačne, ktorú od 1. januára 2016 zvýšilo na 333,50 €. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu nepodal
odvolanie, a tak nadobudlo právoplatnosť.
4. Dňa 16. marca 2018 žalobca podal žalovanej opätovnú žiadosť o priznanie úrazovej renty. Ako
zdôraznil v sprievodnom liste, medzičasom sa preukázalo, že pracovný úraz bol jedinou príčinou jeho

ťažkostí. Kvôli nemu aj skončil pracovný pomer, lebo vôbec nedokázal vykonávať doterajšiu prácu.
Pôvodne určený pokles pracovnej schopnosti na 50 % tak podľa neho nebol správny. Okrem toho mu bol
priznaný aj invalidný dôchodok, pretože pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť presahuje
70 %. Na základe telefonického usmernenia pracovníkov pobočky žalovanej v Liptovskom Mikuláši
žalobca neskôr zaslal svoju žiadosť na inom tlačive - žiadosť o zmenu výšky úrazovej renty kvôli zmene
poklesu pracovnej schopnosti v zmysle § 89 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Posudkový lekár pobočky

v lekárskom posudku z 24. apríla 2018 v podstate zopakoval závery z pôvodného posudku z 27. mája
2016 a po zvážení dvoch dodatočných lekárskych správ ustálil, že pokles pracovnej schopnosti sa od
tohto dňa nezmenil. Vzhľadom na to ústredie žalovanej rozhodnutím zo 4. júna 2018, č. 16036-22/2018-
BA, vyslovilo, že žalobca nemá nárok na zmenu sumy úrazovej renty, pretože neboli splnené podmienky
§ 89 ods. 4 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.

5. Generálny riaditeľ žalovanej tu preskúmavaným rozhodnutím z 23. augusta 2018 zamietol odvolanie
žalobcu. Vyšiel z lekárskeho posudku z 20. augusta 2018, v ktorom posudkový lekár ústredia, pracoviska
v Poprade, spolu s prísediacim neurológom nezistili progresiu nálezu žalobcu, a preto mieru poklesu
pracovnej schopnosti naďalej ustálili na 50 %. Prípadné zhoršenie jeho zdravotného stavu je nanajvýš
dôsledkom jeho chronického ochorenia. Generálny riaditeľ doplnil, že pôvodné rozhodnutie o priznaní

úrazovej renty nadobudlo právoplatnosť a pokiaľ s ním žalobca nesúhlasil, mohol sa proti nemu odvolať.
Samo skončenie pracovného pomeru tiež nesvedčí o 100 % miere poklesu pracovnej schopnosti, ak
ťažkosti žalobcu zapríčiňuje aj chronické degeneratívne ochorenie.
6. Správny súd najskôr rozsudkom č. k. 24 Sa 40/2018-75 z 1. júla 2019 zrušil rozhodnutie žalovanej
podľa § 191 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku ako nepreskúmateľné. Na odôvodnenie

v podstate uviedol, že stav žalobcu bol dôsledkom pracovného úrazu, aj keď mal určité zdravotné
predispozície. Pokles jeho pracovnej schopnosti bol však taký, že nemohol naďalej vykonávať doterajšiu
prácu, s čím sa žalovaná nijako nevyrovnalo. Najvyšší súd Slovenskej republiky však rozsudkom sp.
zn. 7 Sk 46/2019 z 30. septembra 2020 zrušil tento rozsudok. V odôvodnení zdôraznil, že rozhodnutie
žalovanej sa týkalo zmeny úrazovej renty v zmysle § 89 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., a tak sa

správny súd nemal zaoberať tým, či bola miera poklesu pracovnej schopnosti ustálená správne ešte v
roku 2016. Pomer, v akom sa na tejto miere podieľajú degeneratívne zmeny na chrbtici žalobcu, už bol
právoplatne posúdený rozhodnutím zo 17. júna 2016. Pretože žalobca žiadne zhoršenie zdravotného
stavu nepreukázal, nebol dôvod prehodnocovať mieru tohto poklesu.
7. Nato správny súd, ktorý bol podľa § 469 SSP viazaný uvedenými právnymi názormi, tu napadnutým

rozsudkom sp. zn. 24 Sa 31/2020 žalobu zamietol. Na odôvodnenie zhodne s najvyšším súdom
uviedol, že predmetom konania bolo len posúdenie, či medzi júlom 2016 a marcom 2018 došlo k
zmene poklesu pracovnej schopnosti. Následne odkázal na vypracované lekárske posudky, ktoré
takúto zmenu nepotvrdili. Žalovaná prejednala závery posudkov so žalobcom, ten však nepredložil
žiadne ďalšie dôkazy. Jednotlivé posudky mali podľa správneho súdu oporu v jednotlivých lekárskych

správach, ktoré riadne vyhodnotili, a tak správny súd nemal dôvod pochybovať o ich správnosti. Pretože
žalobca nepreukázal podmienky zmeny úrazovej renty podľa § 89 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., je
preskúmavané rozhodnutie žalovanej zákonné.
II.
Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

8. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáhal zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na
ďalšie konanie. Súdom oboch stupňov vytkol, že neposúdili žiadosť žalobcu aj ako návrh podľa § 112
ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. Toto ustanovenie totiž dovoľuje zmeniť výšku úrazovej renty
aj bez toho, aby išlo o zmenu podľa § 89 cit. zák. Žalobca už v sprievodnom liste k prvej žiadosti tvrdil,
že miera poklesu pracovnej schopnosti bola už pôvodne ustálená nesprávne. Až na základe pokynu

zamestnanca žalovanej zaslal aj tlačivo na zmenu úrazovej renty podľa § 89 cit. zák.
9. Žalovaná navrhla zamietnuť kasačnú sťažnosť. Zopakovala, že žalobca nepodal odvolanie proti
rozhodnutiu zo 17. júna 2016, v ktorom bola úrazová renta určená na základe miery poklesu pracovnej
schopnosti 50 %. Takto ustálenú mieru teda nespochybnil a nepredložil ani nijaké dôkazy, ktoré bypreukázali priznanie úrazovej renty v nižšej sume než patrí. Nárok na jej zmenu by mal však len v
prípade, ak by preukázal zmenu zdravotného stavu od júla 2016.
III.

Posúdenie veci kasačným súdom
10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal
napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym
súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené kasačné body (§ 453 ods.
2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP).

11. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci sú rozhodnutia žalovanej, ktorými rozhodovala o úrazovej
rente žalobcu. Úrazová renta je podľa § 13 ods. 3 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. úrazovou dávkou
poskytovanou z úrazového poistenia. Podľa § 88 ods. 1 cit. zák. má poškodený (teda aj zamestnanec,
ak utrpel pracovný úraz, porov. § 83) nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu má viac
ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca a nedovŕšil dôchodkový
vek, resp. mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 89 ods. 1 cit. zák. sa suma úrazovej

renty určí ako súčin 30,1467-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu
poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu
pracovnej schopnosti a čísla 100. Podľa § 89 ods. 4 cit. zákona platí, že ak u poškodeného došlo k
zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu, doterajšia suma úrazovej
renty sa upraví v pomere novej percentuálnej miery k doterajšej percentuálnej miere. Žalovaná sa teda

v zásade nemýli, ak tvrdí, že predpokladom postupu podľa citovaného ustanovenia je práve zmena
poklesu pracovnej schopnosti oproti už ustálenej percentuálnej miere.
12. Okrem citovaných ustanovení sa však na úrazovú rentu ako úrazovú dávku vzťahujú aj spoločné
ustanovenia o dávkach v § 109 až 118 zákona č. 461/2003 Z. z. (porov. legislatívnu skratku „dávka“ v
§ 109 ods. 1). Z § 112 ods. 1 písm. a) cit. zák. okrem iného vyplýva, že dávka sa zvýši odo dňa, od

ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne (od bližšie určeného dňa), ak sa dodatočne
zistí, že sa priznala v nižšej sume ako patrí. Judikatúra najvyššieho súdu už v citovanom ustanovení
videla vylúčenie prekážky rei iudicatae v dávkových veciach sociálneho poistenia. Uvedené ustanovenia
totiž celkom jasne nevylučuje (ba dokonca predpokladá) vydanie nového rozhodnutia, ak sa zistí, že
sa dávka priznala nesprávne. Takéto rozhodnutie pritom nie je viazané na predloženie nových dôkazov

zo strany žiadateľa (porov. rozsudok sp. zn. 9 Sk 12/2019). Na základe tohto ustanovenia tak môže
poistenec opakovane žiadať žalovanú o znovuposúdenie (prepočítanie) už priznanej dávky, a to aj bez
toho, aby sa medzičasom zmenili pomery, ktoré sú pre ňu rozhodujúce. Takejto žiadosti neprekáža ani
to, že poistenec proti skoršiemu rozhodnutiu nepodal odvolanie, ani sa nedomáhal jeho preskúmania
na súde. Na druhej strane, z formulácie cit. § 112 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že

predpokladompriznaniadávkyjelenzistenie,žesadávkapriznalavnižšejsume,než(podľapríslušných
právnych predpisov) patrí. To znamená, že predmetom tohto konania nie je preskúmavanie procesných
či obsahových náležitostí pôvodného (skoršieho) rozhodnutia, a preto poistenec nemôže svoju žiadosť
oprieť napr. len o námietku jeho nepreskúmateľnosti (takisto cit. rozsudok sp. zn. 9 Sk 12/2019).
13. Rozhodovanie žalovanej o úrazovej dávke je podľa § 172 ods. 4 cit. zák. dávkovým konaním, v

ktorom mala žalovaná postupovať podľa tretej časti zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa § 184 ods. 3 cit.
zák. sa dávkové konanie o zmene sumy už priznanej dávky začína okrem iného na základe písomnej
žiadosti fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 (teda žiadateľa o výplatu). Takáto žiadosť je podaním, ktoré
sa podľa § 186 ods. 3 cit. zák. musí posudzovať podľa jeho obsahu. Ustanovenie § 186 ods. 4 potom
ukladá organizačnej zložke žalovanej, aby pomohla účastníkovi odstrániť prípadné nedostatky podania,

ak neobsahuje predpísané náležitosti alebo nebolo predložené na určenom tlačive. Organizačná zložka
má podľa citovaného ustanovenia len pomáhať účastníkovi odstrániť nedostatky. Nesmie však týmto
postupom podaniam účastníka dávať iný význam, než vyplýva z ich obsahu, ani svojimi postupmi
účastníka zvádzať na to, aby svojmu podaniu dal iných obsah než zamýšľa.
14. Preskúmavané rozhodnutie žalovanej bolo vydané v dávkovom konaní, ktoré sa začalo podaním

účastníka - žiadosťou zo 16. marca 2018. Podľa zisteného skutkového stavu žalobca v tejto žiadosti
výslovne uviedol, že pôvodne určená miera poklesu jeho pracovnej schopnosti 50 % nebola určená
správne, pretože sa medzičasom ukázalo, že pracovný úraz bol jedinou príčinou jeho ťažkostí. Obsah
tohto podania podľa názoru kasačného súdu celkom zreteľne svedčí o tom, že žalobca sa domáhal
zmeny (zvýšenia) úrazovej renty, keďže sa mu podľa neho priznala v nižšej sume ako mu patrí. Naopak,

žalobca netvrdil, že by sa jeho zdravotný stav neskôr (medzi 17. júnom 2016 a podaním žiadosti) zhoršil.
Organizačné zložky žalovanej tak v zmysle citovaného § 186 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. mali
posúdiť ním podanú žiadosť ako žiadosť podľa § 112 ods. 1 písm. a) cit. zák. a podľa toho o nej konať.
Podľa cit. § 186 ods. 4 sa potom mohli pokúsiť odstrániť určité nedostatky, napríklad požiadať žalobcuo dodatočné lekárske nálezy, upresniť, v čom konkrétne vidí nedostatok pôvodných posudkov, a pod.
Napriek tomu však pobočka žalovanej inštruovala žalobca vyplniť tlačivo žiadosti o zmenu podľa § 89
ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Takáto žiadosť však celkom zreteľne nezodpovedala jeho vôli, ktorú

prejavoval svojou skoršou žiadosťou.
15. Podľa kasačného takýto postup organizačnej zložky žalovanej nezodpovedá citovaným
ustanoveniam § 186 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. V dôsledku toho organizačné zložky riadne
nerozhodovali o zmene sumy dávky (úrazovej renty) v zmysle § 112 ods. 1 písm. a) cit. zák., teda o
tom, čoho sa žalobca svojou žiadosťou domáhal. Naopak, posudzovali výlučne otázku, či od predošlého

rozhodnutia zo 17. júna 2016 došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti. O takéto rozhodnutie však
žalobcovi nešlo. Okrem toho organizačné zložky žalované odopreli zaoberať sa správnosťou pôvodne
priznanej úrazovej renty v dôsledku svojho nesprávneho záveru, že ich v tomto smere viaže právoplatné
rozhodnutie zo 17. júna 2016. Ako však bolo vysvetlené, ani tento právny názor nie je správny, a preto
organizačné zložky nesprávne zúžili predmet svojho rozhodnutia v prerokúvanej veci. Tým došlo k
porušeniu podstatných ustanovení o dávkovom konaní, čo malo za následok nezákonné rozhodnutie

vo veci samej.
16. Môže sa zdať, že vyslovené právne závery odporujú záverom vysloveným v predošlom zrušujúcom
rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sk 76/2019. Predovšetkým však treba uviesť, že najvyšší súd bol
v danej veci viazaný dôvodmi kasačnej sťažnosti, keďže sťažovateľkou bola žalovaná, nie žalobca -
fyzická osoba (porov. § 453 ods. 2 oproti § 203 ods. 2 SSP). Podstatou tohto rozsudku tak bola otázka,

či v konaní o zmene úrazovej renty podľa § 89 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. sa žalovaná musela
zaoberať správnosťou pôvodného rozhodnutia zo 17. júna 2016. Ako už bolo uvedené v ods. 11 tohto
rozsudku, kasačný súd súhlasí s názorom, že predmetom takého konania by bolo len skúmanie zmeny
percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti oproti prv právoplatne ustálenej. Najvyšší súd však
nemal jasný dôvod vyjadrovať sa k ustanoveniu § 112 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., a preto

sa zjavne ani podrobne nezaoberal obsahom všetkých podaní žalobcu v administratívnom spise. Keďže
v teraz prejednávanej veci kasačný súd nie je viazaný obsahom kasačnej sťažnosti, musel sa týmito
otázkami zaoberať komplexne a v celom rozsahu.
17. Pre ďalšie konanie kasačný súd poznamenáva, že podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.
z. má poškodený nárok na úrazovú rentu, ak pokles jeho schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť

nastal v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Zo znenia citovaného ustanovenia
tak vyplýva, že nárok na úrazovú rentu je podmienený tým, že pokles jeho schopnosti je v príčinnej
súvislosti s pracovným úrazom (resp. chorobou z povolania). Pracovným úrazom sa podľa § 8 ods. 1 cit.
zák. rozumie poškodenie zdravia fyzickej osoby. Citovaná úprava pritom v podstatnej miere nahradila
odškodňovaniepracovnýchúrazov,pôvodneupravenév§195anasl.Zákonníkapráceč.311/2001Z.z.,

resp. predtým v § 190 a nasl. Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. V dôsledku toho je z veľkej časti použiteľná
ajjudikatúrasúdov,ktorásatýkalapríčinnejsúvislostipoklesupracovnejschopnostiapracovnýchúrazov
(resp. chorôb z povolania). Už v judikáte R 69/1970 (rozhodnutie sp. zn. 8 Cz 22/69) bol (vo vzťahu k
chorobe z povolania) vyslovený názor, podľa ktorého zodpovednosť za takúto chorobu nie je vylúčená
tým, že zamestnanec mal na ňu zvýšenú predispozíciu. Podobne (hoci v súvislosti s invaliditou) už

judikatúra vyslovila, že príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom a zhoršeným zdravotným stavom
nemožno vylúčiť kvôli zdravotnej predispozícii navrhovateľa (porov. uznesenie Najvyššieho súdu ČSR
sp. zn. 11 Co 24/81, judikát R 46/1983).
18. Pokiaľ teda § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vyslovene predpokladá súvislosť medzi poklesom
pracovnej schopnosti a pracovným úrazom, ktorým podľa § 8 cit. zák. je poškodenie zdravia, potom

treba pri posudzovaní tohto poklesu ustáliť, akou mierou sa na ňom podieľalo práve to poškodenie
zdravia, v ktorom spočíva pracovný úraz. Naopak, v zhode s citovanou judikatúrou sa nemá prihliadať
na prípadnú predispozíciu poškodeného k takémuto poškodeniu; takouto predispozíciou môžu byť aj
určité degeneratívne zmeny, ktoré uľahčujú pôsobenie vonkajších vplyvov a tým zvyšujú náchylnosť
poškodeného na poškodenie zdravia. Ak sa sama táto predispozícia neprejaví poškodením zdravia,

ktoré by malo za následok pokles pracovnej schopnosti, potom okolnosť, že táto predispozícia podstatne
prispela k vzniku pracovného úrazu - k poškodeniu zdravia, s ktorým sa spojil pokles pracovnej
schopnosti, sama osebe nemôže viesť k „rozdeleniu“ miery poklesu pracovnej schopnosti na časť
spôsobenúpracovnýmúrazomačasťspôsobenúpredispozíciou.Ktakémudeleniubysamohlopristúpiť
len vtedy, ak by sa táto predispozícia sama osebe prejavovala ako poškodenie zdravia, ktoré by takýto

pokles spôsobovalo aj bez ohľadu na vzniknutý pracovný úrazu. Potom by sa muselo ustáliť, o čo je
pokles pracovnej schopnosti v dôsledku poškodenia zdravia - pracovného úrazu vyšší oproti tomu, aký
by bol len v prípade výskytu poškodenia zdravia - predispozície pre pracovný úraz (porov. podobne pre
chorobu z povolania rozsudok Najvyššieho súdu SSR sp. zn. 4 Cz 10/74, judikát R 17/1975; mimoriadneinštruktívne práve v súvislosti s poruchami chrbtice aj stanovisko Najvyššieho súdu SSR zn. Cpj 11/80,
judikát R 28/1980, časť A., ako aj staršie rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. Co I 436/49, judikát R
241/1949, a sp. zn. 4 Cz 86/61, judikát R 1/1963).

,IV.
Záver
19. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie
žalovanejbolotrebazrušiťzdôvoduustanovenéhov§191ods.1písm.g)SSP.Aksprávnysúdzatýchto
okolností správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, vychádza jeho rozsudok z nesprávneho právneho

posúdenia veci, čo napĺňa kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Preto kasačný súd podľa
§ 462 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok (§ 457 ods. 1 SSP) zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovanej.
Keďže toto rozhodnutie sa vyčerpávalo v potvrdení obsahovo zhodného rozhodnutia ústredia, zrušil
kasačný súd podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP aj to a vec podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil ústrediu na
ďalšie konanie.
20. Žalovaná je v ďalšom konaní viazaná právnymi názormi vyslovenými v tomto rozsudku (§ 191 ods.

6 a § 469 SSP). Jej úlohou tak bude riadne preskúmať, či miera poklesu pracovnej schopnosti žalobcu
v dôsledku jeho pracovného úrazu bola určená správne, a to bez ohľadu na (právoplatné) rozhodnutie
pobočky zo 17. júna 2016. Pritom prihliadne aj na žalobcom novo predložené lekárske správy a nálezy a
porovná, do akej miery menia alebo spochybňujú pôvodné závery lekárskych posudkov z roku 2016. Už
len pre poriadok kasačný súd dodáva, že hoci úlohou lekárskej posudkovej činnosti na účely úrazového

poistenia je posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti [§ 153 ods. 4 písm. a) zákona č. 461/2003
Z. z.], je úlohou organizačných zložiek žalovanej, aby posúdili, či lekársky posudok pri určovaní tohto
poklesu zohľadňuje pravidlá príčinnej súvislosti vysvetlené v ods. 17 a 18 tohto rozsudku. Tieto pravidlá
totiž vyplývajú z citovaných ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z., ktorých výklad je tak otázkou právnou,
nie skutkovou (posudkovou).

21. Pri zmene rozhodnutia musí kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP rozhodnúť o trovách konania na
krajskom súde a kasačnom súde. Kasačný súd tak podľa § 167 ods. 1 samostatne, ako aj v spojení s
§ 467 ods. 1 SSP priznal plne úspešnému žalobcovi proti neúspešnej žalovanej náhradu trov konaní
oboch stupňov.
22. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.