Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/93/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722204559
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6722204559.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Danice Kočičkovej ako členiek senátu, v spore žalobcu:
A. B., nar. XX. XXXXXX XXXX, trvale bytom C. C. XXX/X, XXX XX D., zast. opatrovníčkou D. B., nar. X.
XXXXXXX XXXX, trvale bytom C. C. XXX/X, XXX XX D., zast. JUDr. Mariánom Slosjárom, advokátom
so sídlom AK Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 192 781, proti žalovanej: E. F., nar. XX.

XXXXXXXX XXXX, trvale bytom K. B. XX/XX, XXX XX D., o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, o zastavenie konania, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen,
č.k. 7C/68/2022-440 zo dňa 10. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o nároku na náhradu trov konania m e n í tak, že
stranám sporu náhradu trov prvoinštančného konania n e p r i z n á v a.

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č.k.
7C/68/2022-440 zo dňa 10. augusta 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnuté
uznesenie“) konanie zastavil (prvá výroková veta); o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že
žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti

uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške (druhá výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva; žalobca podaním zo dňa 11.7.2023 zobral žalobu v celom
rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Dôvodom späťvzatia bola skutočnosť, že sa so žalovanou
dohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, čím došlo k mimosúdnemu urovnaniu

sporu. Žalovaná v písomnom vyjadrení uviedla, že so späťvzatím žaloby súhlasí.

1.2 Okresný súd aplikoval ustanovenie § 144, § 145 ods.1, § 146 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a v nadväznosti na späťvzatie žalobcu a súhlas žalovanej so
späťvzatím konanie zastavil.

1.3 Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd aplikoval ustanovenie § 262 ods.1 v spojení
s ustanovením § 256 ods.1 C.s.p.. Skúmal procesné zavinenie za zastavenie konania; mal za
to, že zastavenie konania zavinila žalovaná; žalovaná až po podaní žaloby prejavila záujem
uzatvoriť mimosúdnu dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a práve z tohto
dôvodu žalobca zobral žalobu späť. Žalobca za vyporiadanie zrušeného podielového spoluvlastníctva
žiadal zaplatiť sumu 67.400,-Eur; nárok v tejto výške odvodil od znaleckého posudku č.152/2020

vypracovaného znalcom Ing. Čiernym; v priebehu konania žalovaná túto sumu považovala za nereálnua nadhodnotenú. Následne však uviedla, že žalobcovi vyplatí náhradu za zrušenie podielového
spoluvlastníctva vo výške 60.000,-Eur, v sume blízkej v žalobou požadovanej výške.

1.4 Vzhľadom k vyššie uvedenému okresný súd videl procesné zavinenie za zastavenie konania
na strane žalovanej; žalovaná až v priebehu konania pristúpila na dohodu o zrušení a vyporiadaní
podielovéhospoluvlastníctvastránsporuavzniklajejpovinnosťnahradiťžalobcovitrovykonaniavcelom
rozsahu.

2. Proti uzneseniu okresného súdu, jeho druhej výrokovej vete o nároku na náhradu trov konania, podala
vzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalovaná(ďalejlen„odvolateľka“)vktoromnavrhla,abyodvolací
súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil a žalobcovi nárok na náhradu trov
konania nepriznal. Uplatnila odvolacie dôvody uvedené v ustanovení § 365 ods.1 písm.g) a h) C.s.p.;
tvrdila tak, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 Odvolateľka poukázala na svoj sociálny status, od 11.2.2009 poberá starobný dôchodok, ktorého
výška je v súčasnosti 593,-Eur; ako žalovaná konanie nezavinila; so žalobcom sa dohodli na
mimosúdnom vysporiadaní sporu, aby sa nenavyšovali ďalšie náklady.

2.2 Odvolateľka mala za to, že v rámci dohody na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
sú zahrnuté aj ďalšie výdavky so sporom spojené a náklady sa mali deliť na polovicu. V dôsledku
dohody nemali vznikať ďalšie náklady, nebolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie ohľadne ceny
nehnuteľnosti; v roku 2023 ceny nehnuteľností klesli a v danej lokalite je cena nehnuteľností podstatne

nižšia a kúpyschopnosť je na nízkej úrovni. Podstatné je, že so žalobcom o dohode komunikovala
a žalobca vie, že žalovaná je na dôchodku; napokon v priebehu konania podala aj žiadosť o oslobodenie
od súdnych poplatkov.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považoval odvolaním napadnuté rozhodnutie

okresného súdu za vecne správne a dôvodné. Zdôraznil, že ako právny zástupca bol žalobcovi
ustanovený Centrom právnej pomoci a má povinnosť riadne a včas uplatniť trovy právneho zastúpenia.

3.1 Žalobca poukázal na skutočnosť, že prvý návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva bol žalobcom žalovanej zaslaný už v júli 2020. K dohode so žalovanou však nedošlo

z dôvodu, že žalovaná odmietla všetky navrhované riešenia a jediným prijateľným riešením bolo pre
ňu vyporiadanie podielového spoluvlastníctva za nízku cenu, ktorá nebola žalobcom akceptovaná.
Z uvedeného dôvodu žalobca podal žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Až
v priebehu konania na súde prvej inštancie žalovaná súhlasila so zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva, a to až pod ťarchou súdneho rozhodnutia a výšky súdneho poplatku, o ktorom bola

oboznámená na prvom pojednávaní vo veci samej. Následne tak došlo k dohode medzi žalobcom
ažalovanouakuzatvoreniukúpnejzmluvynaprevodspoluvlastníckehopodielunažalovanú,schválenie
ktorej je v súčasnosti predmetom samostatného konania na Okresnom súde Zvolen.

4. Replika k vyjadreniu žalobcu podaná nebola; žiadne ďalšie vyjadrenia podané neboli.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods.1,2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods.1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku II. o trovách konania postupom podľa ustanovenia § 388 C.s.p. zmenil,
nakoľko dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

5.1 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

5.2 Podľa § 255 ods.1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

5.3 Podľa § 255 ods.2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.5.4 Podľa § 257 C.s.p. súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

6. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutú časť rozhodnutia súdu prvej inštancie a po
vyhodnotení podstatných odvolacích námietok žalovanej (najmä vo vzťahu k nesprávnemu právnemu
posúdeniu) konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k trovám konania je výsledkom
nesprávneho právneho posúdenia; odhliadnuc od nesprávneho právneho posúdenia zistený skutkový
stav nezodpovedá ani tomuto nesprávnemu právnemu posúdeniu.

7. Z obsahu spisu je zistiteľné, že žalobca sa žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.XX, pre k.ú. D., a to pozemkov parc.č. G.
XXX, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 839m2, parc.č. G. XXX záhrada o výmere 813m2
a stavba – rodinný dom súpisné číslo XX, postavený na parc.č. G. XXX; žalobca sa domáhal prikázania
nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej s tým, že žalovaná bude povinná titulom náhrady za

zrušenie podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalobcovi sumu 67.400,-Eur do siedmych dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

7.1 Z obsahu spisu však vyplýva, že k návrhu na majetkové vyporiadanie (zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva) došlo už v roku 2020; iniciátorkou zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva bola žalovaná; žalobcovi ponúkla vyporiadanie rôznymi spôsobmi a to tým, že
nehnuteľnosti nadobudne žalobca, alternatívne žalovaná a alternatívne príde k predaju nehnuteľností
a rozdeleniu výťažku. Za tým účelom bol vypracovaný posudok č.21/2020 znalcom Ing. Rastislavom
Dobošom, pre účely majetkového vyporiadania; podľa uvedeného posudku bola všeobecná hodnota
nehnuteľností 74.800,-Eur. K vyporiadaniu v zmysle tohto návrhu žalovanej nedošlo; je možné

domnievať sa, že tomu bolo z dôvodu zdravotného stavu žalobcu, ktorý bol dňa 11.6.2020
hospitalizovaný z dôvodu mozgového infarktu, čo malo okrem iného za následok jeho obmedzenie
v spôsobilosti v nakladaní s nehnuteľnosťami (rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. 18Ps/2/2020-149
zo dňa11. mája 2021); žalobcovi bol citovaným rozsudkom ustanovený opatrovník v osobe D. B., rozsah
oprávnení opatrovníka vyplýva z rozsudku. Nič to nemení na skutočnosti, že v období január – jún

2020 žalobca na aktivitu žalovanej smerujúcu k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva
nereagoval.

7.2 Z dôvodov zdravotného stavu žalobcu a v žalobe uvedeného predpokladu, že žalobca už
nehnuteľnosti (ktoré boli v podielovom spoluvlastníctve) nebude môcť užívať, z iniciatívy opatrovníčky

došlo k podaniu žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva; nový posudok
č.152/2022 vyhotovený ku dňu 25.5.2022 znalcom Ing. Ivanom Čiernym stanovil všeobecnú hodnotu
nehnuteľností na sumu 135.000,-Eur (skoro dvojnásobok ceny stanovenej znalcom Ing. Dobošom).

7.3 Po podaní žaloby žalovaná nevyjadrila so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam nesúhlas; navrhovala vyporiadanie tak, že žalobcovi vyplatí sumu 37.000,-Eur (podľa
pôvodného posudku).

7.4 Pred otvorením prvého pojednávania vo veci samej (5.6.2023) strany sporu navrhli odročenie
pojednávania z dôvodu, že dospeli k takej dohode, že by došlo k predaju nehnuteľnosti s tým, že

kúpna cena by bola vyplatená obom podielovým spoluvlastníkom podľa veľkosti ich podielov (1/2).
Následne žalobca zobral žalobu späť s tým, že žalovaná mu ponúkla vyporiadanie takým spôsobom, že
žalovaná nadobudne spoluvlastnícky podiel žalobcu za vyrovnací podiel vo výške 60.000,-Eur, takýmto
spôsobom dôjde k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva a žalovaná sa stane výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti. Na základe späťvzatia a súhlasu žalovanej so späťvzatím súd prvej inštancie konanie

zastavil.

7.5 Z uvedených skutkových záverov nemožno dôvodne vyvodiť, že žalovaná až v priebehu konania
pristúpila na dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Naopak, bola to žalovaná,
ktorá v čase plnej spôsobilosti žalobcu na právne úkony iniciovala majetkové vyporiadanie podielových

spoluvlastníkov, uvedené žalobca do zhoršenia svojho zdravotného stavu neprijal a následne prípadnú
dohodu zmarila objektívna skutočnosť – také zhoršenie zdravotného stavu žalobcu, ktorý mal za
následok obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony. Ani v konaní pred súdom prvej inštancie
nebola žalovaná výlučne pasívna; so zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasila, sporná bolaiba výška odplaty za spoluvlastnícky podiel, čo je s prihliadnutím na diametrálne odlišné závery
dvoch posudkov stanovujúcich všeobecnú hodnotu nehnuteľností pochopiteľné. Napokon to nebolo
iba konanie žalovanej, dohodu o spôsobe vyporiadania museli uzavrieť obe strany sporu; žalobca

prostredníctvom opatrovníčky, na schválenie úkonu ktorej sa vyžaduje súhlas opatrovníckeho súdu.

7.6 Záver o výlučnom zavinení žalovanej za zastavenie konania tak nie je súladný so zisteným
skutkovým stavom.

8. Odvolací súd navyše uvádza, že v sporovom konaní sa pri náhrade trov konania uplatňuje zásada
úspechu, v zmysle ktorej súd prizná náhradu trov konania strane, ktorá mala vo veci úspech, a to voči
neúspešnej strane. Táto je v Civilnom sporovom poriadku doplnená zásadou procesnej zodpovednosti
za zavinenie pri zastavení konania (§ 256 C.s.p.). Ustanovenie § 257 C.s.p. predstavuje odchýlku od
týchto zásad; umožňuje súdu výnimočne nepriznať náhradu trov konania, ak sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa, umožňuje zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania

a súdu dáva možnosť uplatniť moderačné oprávnenie; ide najmä o prípady, kedy by striktné aplikovanie
zásady úspechu a zásady zodpovednosti za zavinenie bez zohľadnenia okolností konkrétneho prípadu
viedlo k neprimeranej tvrdosti alebo by nebolo v súlade so zásadou spravodlivosti.

9. Odvolaciemu súdu je zrejmé, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval

ustanovenie § 256 ods.1, ktoré v rozhodnutí aj citoval, zavinenie za zastavenie konania videl na strane
žalovanej.

9.1 Odvolací súd však poukazuje na charakter konania o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva; rozhodnutie v takomto konaní je rozhodnutím v záujme všetkých spoluvlastníkov.

Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva upravuje ustanovenie § 142 Občianskeho
zákonníka, z ktorého vyplýva, že návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže
podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov. Súd pritom nie je viazaný návrhom na spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva pre charakter sporu; konanie by mohlo začať aj na návrh žalovaného
a napokon výpočet spôsobom a poradie vyporiadania v zmysle ustanovenia § 142 ods.1 Občianskeho

zákonníka je pre súd záväzné. Uvedené v praxi znamená, že súd bez ohľadu na návrhy účastníkov
postupuje ex offo.

9.2 Rozhodnutie vo veci samej je tak v záujme účastníkov konania na oboch stranách. Takéto konanie
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má v súdnom konaní povahu iudicium duplex,

ktoré je charakteristické tým, že nie je možné vychádzať výlučne zo zásady procesného úspechu vo veci,
ale zo skutočnosti, že žiadna zo strán sporu nevychádza z konania s menšou hodnotou, než s ktorou
do konania vstupovala; ide iba o transformáciu vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu na finančné
prostriedky a naopak; v zásade sa majetok žiadnej zo strán nezväčší a naopak nezmenší. Nejde tak o
klasické sporové konanie, v ktorom by jedna z proti sebe stojacich strán musela vyhrať a druhá prehrať

spor.

9.3 Judikatúra a literatúra v takomto konaní (o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva)
vychádzajú zo zásady úspechu vo veci s tým, že vzhľadom na okolnosti prípadu nie je vylúčené použitie
§ 150 Os.p., teraz § 257 C.s.p. (porovnaj Králik, M. Podílové spoluvlastnictví v Občanském zákonníku.

Praha: C.H.Beck, 2008, s. 257-258, ako aj judikatúra tam citovaná).

9.4 Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (obdobne aj konanie o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov) považuje aj rozhodovacia prax vyšších súdnych autorít za
konanie, v ktorom majú strany sporu postavenie žalobcu aj žalovaného (iudicium duplex), uvedené

vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo/52/2008 z 29.04.2009
uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom 48/2010,
prípadne z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/8/2008 z 1. mája 2019, z
uznesenia NS SR sp. zn. 3Cdo/218/2018 z 20. júna 2019, z uznesenia NS SR sp. zn. 5Cdo/23/2011 z
11. júla.2019. Z akého dôvodu by každá zo strán sporu v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva mala znášať svoje trovy konania a v akých prípadoch prichádza do úvahy rozhodnutie
o trovách konania podľa úspechu strán v spore priliehavo vysvetlil Ústavný súd Českej republiky v
náleze z 5. apríla 2022 sp. zn. IV. ÚS 404/2022 tak, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva pred súdom je charakteristické tým, že nemožno vychádzať zo zásady tzv. procesnéhoúspechu vo veci, ale z toho, že žiaden z účastníkov neodchádza z konania s menšou hodnotou, než
s ktorou do nej vstupoval.

9.5 Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prípade rozhodnutia o trovách konania o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva je potrebné považovať za spravodlivé, aby každá zo strán sporu znášala
svoje trovy konania a nebola povinná hradiť trovy konania protistrane, ak neexistujú preto dôvody hodné
osobitného zreteľa. A také dôvody v prejednávanej veci odvolací súd nezistil; bola to pôvodne žalovaná,
ktorá vyvinula väčšiu iniciatívu o vysporiadanie existujúceho podielového spoluvlastníctva; k zmene

postoja žalovaného došlo až po jeho obmedzení spôsobilosti na právne úkony; koná prostredníctvom
opatrovníčky. Už pred začatím konania žalovaná s právnym zástupcom žalobcu komunikovala, po začatí
konania nebola voči súdu nečinná a ponúkala svoju argumentáciu (najmä pokiaľ ide o výšku výplaty za
spoluvlastnícky podiel); v priebehu konania strany sporu aktívne komunikovali v snahe nájsť konsenzus
a v konečnom dôsledku spor mimosúdne vyriešili.

9.6 Priznanie náhrady trov konania len jednej zo strán sporu by bolo v rozpore s vyššie uvedenými
zásadami v prípade konania iudicium duplex a bolo by v rozpore s požiadavkou spravodlivosti.

10. Na uvedených záveroch nič nemení skutočnosť, že v prejednávanej veci došlo v dôsledku
späťvzatia k zastaveniu konania. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nebola to výlučne žalovaná, ktorá

zastavenie konania zapríčinila; dohodou účastníkov konania sa vyriešil spor medzi nimi; došlo k zrušeniu
a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva na prospech oboch účastníkov; u žiadneho z účastníkov
nedošlo mimosúdnym vysporiadaním k majetkovému prospechu na úkor majetku protistrany.

10.1 Iba skutočnosť, že došlo k zastaveniu konania z dôvodov vyššie uvedených nemá za následok

priznanie trov konania jednej zo strán (žalobcovi alebo žalovanej); v prípade rozhodnutia vo veci samej,
prípadne totožného s obsahom mimosúdnej dohody by náhrada trov konania nepatrila žiadnej zo
strán. Ak strany sporu mimosúdnou dohodou „predbehli“ rozhodnutie vo veci samej, neznamená to,
že zásady rozhodovania o trovách konania charakteru iudicium duplex aplikovať nemožno; v danom
prípade prostredníctvom ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku.

11. Vzhľadom k vyššie uvedenej argumentácii odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 388 C.s.p.
odvolaním napadnutý výrok o nároku na náhradu trov konania zmenil tak, že žiadna zo strán nemá nárok
na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

12. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ustanovenie § 396 ods.1
v spojení s ustanovením § 255 ods.1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola síce plne úspešná žalovaná,
nárok na náhradu trov odvolacieho konania (ani prvoinštančného konania) nežiadala. Vzhľadom na
postoj žalovanej k trovám konania odvolací súd v odvolacom konaní úspešnej žalovanej náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).