Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. december 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/88/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121011527
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3121011527.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Michala Eliaša a JUDr. Milana Straku v trestnej veci proti odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXXX/X, D., t.č. v NOO a ÚVTOS Trenčín, na neverejnom zasadnutí dňa 19. decembra 2023
prejednal sťažnosť prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. mája 2023, sp. zn.
6Pp/376/2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodná

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trenčín 10. mája 2023, sp. zn. 6Pp/376/2021, bolo rozhodnuté tak, že
podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa odsúdený A. B., podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia
slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 3T/102/2006 zo dňa 6.11.2014. Podľa
§ 68 ods. 1 Tr. zák. okresný súd určil odsúdenému skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov za súčasného

nariadenia probačného dohľadu v trvaní 3 roky a uloženia zákazu požívania alkoholických nápojov
a iných návykových látok podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák.

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu podal sťažnosť prokurátor do
zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Prokurátor sťažnosť dodatočne písomne
odôvodnil. Úvodom poukázal na výrokovú časť napadnutého uznesenia. Ďalej uviedol nasledovné:

„Proti tomuto uzneseniu podal intervenujúci prokurátor v zákonnej lehote sťažnosť. Dôvodom sťažnosti
je najmä absencia materiálnej podmienky pre podmienečné prepustenie.

Predseda senátu rozhodnutie odôvodil tým, že u odsúdeného boli splnené všetky zákonné podmienky
k podmienečnému prepusteniu, poukázal na závery znaleckého posudku z odvetvia psychiatria a

psychológia, z ktorých záverov v súhrne má vyplývať, že odsúdený netrpí žiadnou duševnou poruchou
v zmysle chorobomyseľnosti, už diagnostikovaná porucha osobnosti bola pobytom vo výkone trestu
odňatia slobody modifikovaná, nepredstavuje spoločenskú nebezpečnosť jeho pobytu na slobode,
má pozitívnu prognózu budúcnosti za predpokladu, že bude dôsledne dodržiavať abstinenciu od
psychoaktívnych látok, tiež poukazuje na hodnotenie ústavu, ktoré má odporúčací charakter.

Podľa § 66 odsek 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj
na povahu spáchaného trestného činu a na to, vekom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Zo spisového materiálu vyplýva, že odsúdený vykonáva 21 ročný trest odňatia slobody za trestný
čin vraždy a za trestný čin zanedbania povinnej výživy, trest aj naďalej vykonáva v strednom s upni
stráženia. Aj napriek celkovo pozitívnej prognóze budúceho správania sa odsúdeného, znalci poukazujú
aj na stále existujúce rizikové faktory, ktorými sú črty egocentrizmu, sebapresadzovania, zvýšená

výbušnosť, explozivita pod vplyvom alkoholu, dissociálne protispoločenské konanie, ľahkovážnosť a
prítomná zvýšená tieseň v prežívaní, ktoré síce znalci vyhodnotili ako aktuálne stlmené, avšak sú uodsúdeného naďalej prítomné a v spojení so stupňom závažnosti spáchaného skutku, môžu zakladať
dôvodné pochybnosti o tom, či odsúdený bude viest na slobode riadny život. Navyše odsúdený ešte
pred spáchaním trestného činu vraždy už mal početnú trestnú minulosť /celkom 6-krát súdne trestaný/,

čo ešte viac pochybnosť vedenia riadneho života po prepustení na slobodu umocňuje.

Odsúdený bol uznaný za vinného z trestného činu proti životu, pričom ľudský život patrí k
najvýznamnejším chráneným záujmom. Ochrane života patrí popredné miesto spomedzi ostatných
chránených spoločenských vzťahov. Vzhľadom na vyššie zmienené rizikové faktory u odsúdeného,

hoc aj stlmené, ale naďalej prítomné, u odsúdeného neexistuje záruka ani dôvodný predpoklad, že po
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody bude viesť riadny život.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Krajský súd Trenčín napadnuté uznesenie Okresného
súdu v Trenčíne spisová značka 6Pp 376/2021 zo dňa 10.05.2023 zrušil a uložil Okresnému súdu v
Trenčíne, aby vo veci znovu konal a rozhodol.“

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b)
Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo.
Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil
v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie
napadnutého uznesenia. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje, že prokurátor v dôvodoch jeho
sťažnosti ani nenamietal existenciu takýchto procesných vád v konaní okresného súdu.

V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený
vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od

neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu

odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;

súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 67 ods. 1 Tr. zák. Osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na
trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne
prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného

krajský súd považuje za potrebné znovu zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia
výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci
rozsudok. Na druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom
prepustenízvýkonutrestuodňatiaslobody,ustanovilmožnosťpodmienečnéhoprepusteniaodsúdeného
z výkonu trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto

inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov
v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než
ju stanovil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť
výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťaltrestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne
prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia
slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska

zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia
slobody.

Na základe preskúmania správnosti výrokov samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého
sťažnosťou prokurátora, krajský súd považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení

napadnutého uznesenia, na obsah ktorého týmto v podrobnostiach poukazuje v zmysle jednoty
rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, podľa ktorých záverov u odsúdeného sú splnené všetky
zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1,
2 a § 67 ods. 1 Tr. zák. Okresný súd správne poukázal na to, že uvedené ustanovenie podmieňuje
podmienečné prepustenie odsúdeného splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v predpísanej
dĺžke, preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu

a preukázaním dôvodnej možnosti (nie však nevyhnutnosti) očakávania, že v budúcnosti povedie riadny
život, pričom sa prihliada aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon
trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa názoru krajského súdu okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne dospel k

záveru, že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej
časti trestu.

Pokiaľ ide o splnenie ostatných zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného z
výkonu trestu odňatia slobody, krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu podľa ktorého sa

odsúdený vo výkone trestu správal v súlade s ústavným poriadkom a plnil si svoje povinnosti. Uvedené
zistenia okresného súdu majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, pričom prokurátor
v dôvodoch sťažnosti správnosť týchto skutkových zistení okresného súdu ani nenamieta. S poukazom
na uvedené a na okresným súdom vykonaným znaleckým dokazovaním preukázanú pozitívnu zmenu
osobnosti odsúdeného do takej miery, že z psychiatricko – psychologického hľadiska jeho pobyt na

slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť, krajský súd považuje za odôvodnený a správny záver
okresného súdu o preukázaní polepšenia odsúdeného v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák.

Pokiaľ ide o splnenie zákonnej podmienky možného očakávania, že odsúdený v budúcnosti bude
viesť riadny život v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák., krajský súd poukazuje na to, že otázku preukázania

možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák.,
nie je možné posudzovať izolovane od otázky, preukázania polepšenia v zmysle § 66 ods. 1 Tr.
zák. S poukazom na to, že odsúdený počas doterajšieho dlhoročného výkonu trestu odňatia slobody
preukázal polepšenie a preukázal tým aj elimináciu sklonov k páchaniu trestnej činnosti, ktoré boli u neho
existovali v čase jeho odsúdenia, krajský súd nepovažuje za svojvoľný právny záver okresného súdu,

podľa ktorého u odsúdeného je splnená aj zákonná podmienka možného očakávania, že v budúcnosti
povedie riadny život v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. Podrobná a výsledkami vykonaného dokazovania
podložená argumentácia okresného súdu k tejto otázke v odôvodnení napadnutého uznesenia dáva
riadnu odpoveď aj na argumentáciu prokurátora v dôvodoch sťažnosti, opierajúcu sa len osobnostné črty
odsúdeného v čase jeho odsúdenia, ktoré sa na základe výsledkov vykonaného dokazovania podstatne

zmenili počas výkonu trestu odňatia slobody v pozitívnom zmysle. Preto podľa názoru krajského súdu
okresný súd pri rozhodovaní napadnutým uznesením na rozdiel o dôvodov sťažnosti prokurátora
prihliadal aj na skutočnosti svedčiace v prospech odsúdeného a dal tým riadne a úplné odpovede aj na
argumentáciu prokurátora v dôvodoch jeho sťažnosti.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Keďže s
poukazom na vyššie uvedené, krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná,
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.