Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Tobiaš

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoSloboda a ľudská dôstojnosť

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7To/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722010175
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8722010175.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr.

Vladimíra Monoka a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.11.2023,
v trestnej veci proti obžalovaným A. B. a C. D. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, o
odvolaniach obžalovaného A. B. a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp.
zn. 4T/16/2022 zo dňa 28.03.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), e), ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku
o treste u oboch obžalovaných.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

1/ obžalovanému A. B. E. D. E. F. E. G. H. , nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom I. – G., F. J. XXXX/XXX,

u k l a d á

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 3
(troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 a § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu podmienečne
o d k l a d á a zároveň u k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zákona u k l a d á obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok.

2/ obžalovanému C. D. K. D. L. G. H. , nar. XX.XX.XXXX v Poprade, trvale bytom M., D. XXX/XX, K. I.,

u k l a d á

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 3
(troch) rokov.Podľa § 51 ods. 1 a § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu podmienečne
o d k l a d á a zároveň u k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zákona u k l a d á obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaných A. B. a C. D. vinnými zo zločinu lúpeže

podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona na tom
skutkovom základe, že

- dňa 12.07.2021 v čase okolo 16.30 hod. na chodníku v blízkosti Základnej školy na ulici Francisciho
v Poprade, po predchádzajúcom požití alkoholu, obž. C. D. žiadal ml. N. O., nar. XX.XX.XXXX, aby mu

dal rifľovú vestu zelenej farby, ktorú mal oblečenú na sebe, čo ml. N. O. odmietol a obaja obžalovaní
začali ml. N. O. rifľovú vestu vyzliekať a aj napriek odporu ml. N. O., ktorý zohol obe svoje ruky, aby
zabránil vo vyzlečení rifľovej vesty a aj napriek tomu, že im hovoril, že im rifľovú vestu nedá, prekonali
jeho odpor a rifľovú vestu mu nasilu vyzliekli a zobrali a počas toho ako prechádzali po chodníku, tak
obž. C. D. žiadal ml. N. O., aby im dal 20,--eur, že inak ho dobije, pričom ml. N. O. im žiadne peniaze

nedal, čím takto spoločným konaním spôsobili poškodenému celkovú škodu 35,75 eur, pričom rifľová
vesta bola obžalovaným C. D. vydaná na zásah polície.

Za to obž. A. B. uložil podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo
výmere 3 rokov. Zároveň podľa § 51 ods. 1

a § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu výkon trestu podmienečne odložil a uložil probačný dohľad nad jeho
správaním. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 1 roka. Obž. C. D. uložil podľa
§ 188 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov. Zároveň podľa §
51 ods. 1 a § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu výkon trestu podmienečne odložil a uložil probačný dohľad
nad jeho správaním. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. M. XXX, s nárokom
na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor, v ktorom uviedol, že so závermi

prvostupňového súdu ohľadne právnej kvalifikácie skutku sa nestotožňuje, nakoľko súd nesprávne
vyhodnotil zistený skutkový stav veci, súčasne sa nestotožnil s napadnutým výrokom o treste a považuje
ho za nezákonný. Vo vzťahu k právnej kvalifikácii skutku poukázal na výsluch obžalovaného A. B.
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.09.2022, kde ku skutku okrem iného uviedol, že s druhým
obžalovaným nikoho nenapadli, nakoľko poškodený, ako aj svedok Q. D. boli ich kamaráti. Rovnako

sa obžalovaný vyjadril aj vo svojom výsluchu v procesnom postavení obvineného v rámci prípravného
konania, kde uviedol, že poškodeného N. O. pozná, nakoľko býval v P. M. do svojich 11 rokov, kde
býval aj poškodený, pričom boli dobrí kamaráti. Obžalovaný C. D. síce v prípravnom konaní, ako aj na
hlavnom pojednávaní sa odmietol ku skutku vypovedať, avšak v zápisnici o výsluchu podozrivého zo
dňa 14.07.2021 sa k veku poškodeného a svedka vyjadril, že mohli mať tak štrnásť a pätnásť rokov.

Uviedol, že s poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj na skutočnosť, že spolu s poškodeným sa na
mieste skutku nachádzal svedok Q. D., ktorý bol od poškodeného mladší a nižšieho vzrastu, je možné
jednoznačne konštatovať, že práve skutočnosť, že poškodený bol v čase skutku maloletou osobou,
bola jednou z tých okolností, prečo sa obžalovaní rozhodli zmocniť vesty poškodeného za použitia
násilia, nakoľko mohli predpokladať, že obrana poškodeného, ako aj prípadná obrana maloletého

svedka s ohľadom na ich vek bude omnoho slabšia a tak bude možné ľahšie prekonať prípadný odporpoškodeného. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti obaja obžalovaní mali byť uznaní vinnými za
skutok právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Pokiaľ sa týka uloženého trestu v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie
§ 51 ods. 2 Tr. zákona, z ktorého vyplýva, že súd v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu
trestu odňatia slobody obligatórne ukladá páchateľovi aj primerané obmedzenia alebo povinnosti
uvedené v § 51 ods. 3, 4 Tr. zákona, pričom mal za to, že súd sa dôsledne neriadil ustanovením Tr.
zákona a v rozpore s uvedeným ustanovením uložil obom obžalovaným len probačný dohľad nad ich

správaním v skúšobnej dobe bez toho, aby obžalovaným súčasne uložil primerané obmedzenia alebo
povinnosti. Navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie a vrátiť vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Proti tomuto rozsudku, a to v celom rozsahu podal prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie aj
obžalovaný A. B., v ktorom namietal, že so závermi konajúceho súdu nesúhlasí a má za to, že súd

nesprávne vyhodnotil jednotlivé dôkazy a dospel k nesprávnym právnym záverom v otázke toho, či sa
skutok stal a či ho spáchal obžalovaný A. B.. Uviedol, že výpoveď svedka Q. D. od počiatku považuje
za nepravdivú a zmanipulovanú, pretože v čase, keď svoju výpoveď podal bol vo veku 13 rokov,
pričom bol ovplyvnený svojím starším kamarátom- v tomto konaní poškodeným N. O.. Dal do pozornosti
vyjadrenie poškodeného, ktorý počas súdneho pojednávania dňa 27.09.2022 na otázku obhajcu čo

robili v električke a koľko tam bolo ľudí uviedol: ..Bola plná električka ľudí a my traja sme sa bavili o
tom, čo je normálne a čo už nie je normálne a čo sa udialo a na základe toho sme sa rozhodli podať
trestné oznámenie. Pri výpovedi nás nikto neovplyvňoval.“ Bol toho názoru, že počas trvania tejto cesty
električkou z Popradu do Veľkého Slavkova poškodený O. ovplyvnil neskoršie výpovede svedka D., tak
aby potvrdil, že predmetná vesta mu bola odňatá násilím v rozpore s tým. ako túto okolnosť opisujú

obžalovaní. Mal takisto za to, že 13- ročný svedok, priateľ poškodeného Q. D. nechcel ísť do konfliktu s
poškodeným, nevedel mu z dôvodu veku a zrelosti jeho osobnosti odporovať, a preto potvrdil jeho verziu
udalosti. Poukázal na nekonzistentnosť výpovede poškodeného N. O., ktorý veľmi často mení svoje
postoje a v mnohých detailoch vypovedá odlišne. Napriek tomu, že vypovedá o akomsi nedobrovoľnom
sprevádzaní obžalovanými, zo zabezpečených kamerových záznamov je zrejmé, že všetci chodili spolu,

pričom nebol nijako držaný, všetci sa vzájomne správajú priateľsky a hlavne pohybujú sa v priestoroch
nákupného centra, kde sa nachádza veľké množstvo ľudí. ktorých by mohol v prípade potreby požiadať
o pomoc. Za najzávažnejší dôkaz v tomto konaní považoval zabezpečený zvukový záznam z hovoru
na linku 158. Poškodený O. na linku volal dvakrát. Prvýkrát v čase 17.17 (ako vo svojej výpovedi tvrdí,
bol v tom čase sám v čínskom obchode) pričom uviedol: ..Dobrý deň prajem, prosím Vás pri Forume

sú dvaja chlapi, asi po 18 rokov majú a skáču do každého, aj do mňa skočili, chceli ma biť a som
utiekol a som sa schoval vnútri.“ Následne v opise údajných páchateľov uvádza, že jeden z nich má
na sebe zelenú rifľovú bundu. Nikde nespomína, že sa mal stať obeťou lúpeže, že predmetná zelená
bunda mu mala byť odňatá násilím, a ani to, že v bunde mali byť nejaké peniaze. Konštatoval, že v
danom čase to poškodený vôbec nepovažoval za podstatné, pravdepodobne preto, že sa to nestalo,

pričom je krajne nepravdepodobné, že ak by bola O. bunda skutočne násilne odobraná určite by to bol
v telefonáte spomenul a nezdôrazňoval by iba akési obťažovanie obžalovanými, teda že majú ..skákať“
do každého a aj do neho samotného. Zároveň uviedol, že výpoveď svedka N. O. je potrebné hodnotiť
aj v kontexte vykonaného znaleckého posudku 32/2021 vyhotoveného znalcom z odboru psychológie,
odvetvie klinickej psychológie detí a dospelých I. D. I.. Znalkyňa v závere svojho posudku okrem iného

na otázku či mohol poškodený interpretovať skutočnosti, ktoré uviedol vo svojej výpovedi bez toho. aby
ich prežil, uviedla: ..Pri porovnávaní jednotlivých výpovedí a explorácie sa dá konštatovať, že základná
mustra príbehu sa zakladá na prežitých skutočnostiach. Detaily inkriminovaných skutočností sú však
obmieňané,čosvedčítomu.žesiichpoškodenýnepamätá,alebosiichčiastočnevymýšľa.Priúčelovom
klamstve sa však zväčša aktér drží svojho klamstva pomerne presne.“ Dospel k záveru, že vyššie

uvedené okolnosti svedčia v prospech obžalovaného a potvrdzujú skutočnosť, že poškodený vo svojej
výpovedi klame. Znalkyňa v závere svojho posudku takisto opisuje osobnosť poškodeného a tento profil
takisto zapadá do už načrtnutej teórie o tom, že poškodený sa po prežitom incidente cítil obžalovanými
urazený, ponížený, a preto sa rozhodol vypovedať nepravdivo, aby sa im pomstil, resp. im dal akúsi
príučku za ich nevhodné správanie. Poukázal na to, že obžalovaný sa po incidente snažili poškodenému

vestu vrátiť, pričom tento ju už nechcel prijať, pričom vo svojich výpovediach uvádza, že už nechce
bundu nosiť, ak ju mal na sebe niekto iný. Dokonca po vrátení bundy políciou túto okamžite zahodil do
koša. Za pravdepodobnejšiu verziu udalosti považoval to. že bundu si obžalovaní požičali, poškodený
im ju dobrovoľne požičal a v čase keď sa rozchádzali sa mu ju snažili vrátiť, tak ako to obžalovaní tvrdiaod počiatku. Navrhol zrušiť odsudzujúci výrok napadnutého rozsudku a vrátiť vec súdu prvého stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Obžalovaný C. D. prostredníctvom svojho obhajcu vo vyjadrení k odvolaniu okresného prokurátora
uviedol, že predpoklad prokurátora o tom, že poškodený bol obeťou útoku práve preto, že ho obžalovaní
považovali za osobu slabšiu, a že sa bude teda menej brániť, je v rozpore s objektívne preukázanými
skutočnosťami, s ktorými bol oboznámený aj súd a mohol to zistiť vizuálnym posúdením poškodeného
a obžalovaných, keď poškodený bol osobou vzrastom najvyššou a jeho muskulatúra bola väčšia ako

muskulalúra obžalovaných, čo je v príkrom rozpore s domnienkou prokurátora, že práve nízky vek a
slabá fyzická konštrukcia poškodeného priviedla týchto k útoku na túto osobu. Bol toho názoru, že práve
vzhľadom na okolnosti, že tieto osoby sa dlhodobo poznali a vystupovali ako kamaráti, oslabuje celkovú
právnu podstatu veci, keď konanie obžalovaných možno v zásade hodnotiť ako šarvátku medzi priateľmi
a skutok vykazuje skôr znaky výtržníctva ako lúpeže. Poznamenal, že poukazovanie prokurátora na
výpoveď obžalovaného C. D. v prípravnom konaní je poukazovaním na nezákonný dôkaz, lebo obv.

C. D. sa pri tomto výsluchu vyjadril, že ku skutku odmieta vypovedať. Navrhol odvolanie prokurátora
zamietnuť.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods.
1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

okresný prokurátor a obžalovaný A. B. podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného A. B. nie je
dôvodné a odvolanie okresného prokurátora je dôvodné len sčasti a to čo sa týka výroku o treste, preto
v tejto časti bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a trest obžalovaným uložiť nanovo.

Keďže odvolanie obžalovaného A. B. a okresného prokurátora smerovalo proti výroku o vine, ako aj
proti výroku o treste, odvolací súd preskúmal oba tieto výroky, pričom ako prvý posudzoval správnosť
a zákonnosť výroku o vine, vo vzťahu ku ktorému dôvodnosť odvolania nezistil.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr. poriadku a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil
jednotlivo aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Dôkazy boli tiež na hlavnom
pojednávaní vykonané zákonným a procesne správnym spôsobom v súlade s ustanoveniami Trestného

poriadku týkajúcimi sa dokazovania na hlavnom pojednávaní.

Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B.
(obžalovaný C. D. odmietol vypovedať), svedkyne R. O., poškodeného N. O., prečítaním výpovedí
maloletých svedkov Q. D. a C. G. z prípravného konania, prečítaním listín, a to spisu pod sp. zn.

8T/22/2022 Okresného súdu Poprad, zápisnice o prehliadke tela poškodeného, fotodokumentácie,
zápisnice o vydaní veci, fotografie bundy, vyčíslenie škody, charakteristiky obžalovaných, register
priestupkov, register trestov, prečítal postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku znalecký posudok
a vykonal dôkaz prehratím DVD kamerového záznamu.

Z hľadiska otázky viny prvostupňový súd ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. §
168 ods. 1 Tr. poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zisteniaoprel,existenciuktorýchskutočnostípokladalsozreteľomnavýsledkyvykonanéhodokazovania
za pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne
odporovali. Z odôvodnenia rozsudku, najmä z jeho písomných dôvodov podrobne rozpísaných, je

zrejmé, ako sa okresný súd vysporiadal s obhajobou obžalovaných i tvrdeniami jednotlivých svedkov o
tom, ako malo dôjsť ku skutku, za ktorý boli obžalovaní trestne stíhaní.

Krajský súd preto nemal pochybnosti o správnosti skutkových zistení, tieto zodpovedajú výsledkom
vykonaného dokazovania v prípravnom konaní aj na hlavných pojednávaniach. Súd prvého stupňa

na podklade vykonaného dokazovania uzavrel, že kvalifikačný moment ,,na chránenej osobe“ nebol
preukázaný a čiastočne upravil skutkové závery oproti obžalobe tak, že dokazovaním nepreukázané
skutočnosti vypustil. Aj podľa názoru krajského súdu bolo bez odôvodnených pochybností dokázané,
že samotný skutok, pre ktorý sú obžalovaní trestne stíhaní, sa stal tak, ako je jeho priebeh ustálenýsúdom prvého stupňa v skutkovej vete napadnutého rozsudku, má znaky trestného činu a spáchali ho
práve obžalovaní.

Obžalovaných zo spáchania skutku usvedčuje najmä vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní
poškodený N. O., z výpovede ktorého vyplýva, že potom, čo obž. B. na žiadosť o zabezpečenie
marihuany dostal od neho negatívnu odpoveď, chytil poškodeného za rameno, obž. D. chytil svedka
D. okolo krku a ramien a začali ich ťahať k podchodu, pričom viackrát opakovali požiadavku na
zabezpečeniemarihuany.Následneobž.D.žiadalodpoškodenéhojehozelenúrifľovúvestu,vktorejmal

ako uviedol slnečné okuliare a 15 eur, čo poškodený verbálne odmietol. Obž. D. sa snažil poškodenému
strhnúť túto vestu, poškodený si ju pokrčenou pravou rukou v lakti držal a snažil sa zabrániť strhnutiu
vesty, avšak obž. B. mu vestu strhol cez ľavú ruku a obliekol si ju. Obž. D. sa poškodenému verbálne
vyhrážal, že ho dobije. Obž. B. žiadal 20,-- eur za to, aby umožnili poškodenému a svedkovi D. odísť.
Po prechode cez vnútorný priestor OC Fórum, kde sa stretli aj so svedkom G. pred predným východom
vonku, žiadali obaja obžalovaní od poškodeného 20,-- eur. K poškodenému pristúpil obž. D. a kopol

ho do dolnej končatiny, obž. B. ho päsťami udrel do ramena. Následne po týchto fyzických útokoch
poškodený ušiel, vbehol do obchodu a od predavačky žiadal telefón, aby mohol volať na políciu. Počas
jeho úteku sa mali obžalovaní vyjadriť, že ho zabijú. Uvedený skutok podľa výpovede poškodeného
spáchali obžalovaní pod vplyvom alkoholu.

Krajský súd uvádza, že poškodený vo svojich výpovediach podrobne popísal, ako malo dôjsť k útoku na
jehoosobu,pričomakotovyplývazjehovýpovede,aleajzozvukovéhozáznamuajehoprepisuzhovoru
na linku 158 k udalosti zo dňa 12.07.2021, ktorý je súčasťou spisu, poškodený po skutku v čase o 17.17
hod. oznámil telefonicky polícii najskôr len anonymným oznámením, aj keď svoje meno a priezvisko na
požiadanie operátora linky neskôr uviedol, že pred OC Fórum sú dvaja agresívni chlapci vo veku okolo

18 rokov a napádajú ľudí a aj jeho napadli. Krajský súd nemal dôvod neuveriť tvrdeniam poškodeného,
že nechcel operátorovi uvádzať svoje meno a priezvisko, pretože ako uviedol vo svojej výpovedi na
hlavnom pojednávaní, bál sa a bol v strese, a preto chcel urobiť len anonymné oznámenie. Odvolací
súd je toho názoru, že bolo pochopiteľné, že nechcel, aby obžalovaní vedeli, kto oznámil páchanie
trestnej činnosti a privolal policajnú hliadku, pretože sa pravdepodobne obával naplnenia vyhrážok,

ktoré mu obžalovaní adresovali, a to, že ho zbijú, dokopú, dobijú alebo zabijú, čo vyplýva z výpovede
poškodeného, tak na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní, ale aj z výpovedí svedkov D.
a G. v prípravnom konaní. Zároveň ako to vyplýva zo zvukového záznamu a jeho prepisu z hovoru na
linku 158 k udalosti zo dňa 12.07.2021, poškodený v čase o 18.11 hod. druhýkrát telefonoval na políciu
z električky, predstavil sa a uviedol, že dvaja starší výtržníci mu ukradli rifľovú vestu a vyhrážali sa mu,

že ho zbijú a dokopú, a preto požiadal, aby ho policajná hliadka čakala na vlakovej stanici v Novej
Lesnej. Následne v sprievode policajnej hliadky podal trestné oznámenie. Odvolací súd zdôrazňuje, že
poškodený urobil oznámenie polícii prakticky bezprostredne po spáchaní skutku, a aj keď pri prvotnom
oznámení neuvádzal odcudzenie bundy, už tam uvádzal pre ustálenie skutkových okolností podstatné
skutočnosti, usvedčujúce z jeho spáchania obžalovaných.

Odvolací súd konštatuje, že jednotlivé výpovede poškodeného, napriek tomu, že ich oproti svojmu opisu
skutkového deja z prípravného konania doplnil o niektoré skutočnosti a časť výpovede upresňoval (z
výpovede poškodeného z prípravného konania vyplýva, že 20 eur od neho pýtal obž. D., avšak na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.09.2022 uviedol, že tieto peniaze pýtal od neho obž. B.), do seba

ako celok v podstatných bodoch zapadli zapadali, pôsobili logicky a uvedené doplnenia resp. upresnenia
neboli takého charakteru, aby spochybňovali hodnovernosť jeho výpovede k podstatným okolnostiam,
a to aj napriek záveru znaleckého posudku č. 32/2021 I. D. I., znalkyne z odboru psychológie,
odvetvie klinickej psychológie detí a dospelých, že poškodený má mierne oslabené schopnosti vnímať
a reprodukovať prežité udalosti.

Z výpovede svedka Q. D. vyplýva, že obž. B. žiadal od poškodeného rifľovú vestu, avšak po
odmietnutíjehopožiadavkyzačaliobajaobžalovanítútovestupoškodenémusťahovať.Obž.D.žiadalod
poškodeného 20 eur, pričom poškodený priznal, že má vo vrecku vesty 15 eur. Pred objektom OC Fórum
obžalovaní päsťami do ramien bili poškodeného a obž. D. ho chcel aj kopnúť. Po úteku poškodeného

sa obžalovaní vyjadrili na jeho adresu, že keď sa stretnú, tak ho zbijú alebo zabijú. Následne obž. D.
žiadal od svedka G. peniaze, ktoré mu poškodený údajne dlhoval, a ten mu odovzdal 2 eurá. Z výpovede
svedka C. G. vyplýva, že pri stretnutí pred obchodným centrom si všimol, že jeden z obžalovaných mal
v ruke rifľovú vestu, ktorú si následne obliekol. Taktiež svedok uviedol, že jeden z obžalovaných hovyzval, aby za poškodeného zaplatil, no on mal pri sebe iba 2 eurá, ktoré mu dal a obžalovaní odišli
preč. Ohľadom slnečných okuliarov svedok uviedol, že vedel, že vo vrecku vesty boli aj slnečné okuliare,
pretože poškodený mu dal vestu podržať a vtedy zistil, že v bunde sú aj okuliare.

K odvolacej námietke obhajcu obž. B., že výpoveď svedka D., ktorý mal v tom čase len 13 rokov,
bola ovplyvnená starším kamarátom- poškodeným, pričom poukázal na vyjadrenia poškodeného počas
súdneho pojednávania, z ktorých je zrejmé, že sa poškodený spolu so svedkami D. a G. po skutku v
električke bavili o tom, čo sa udialo a na základe toho sa rozhodli podať trestné oznámenie, krajský

súd uvádza, že poškodený a svedkovia Q. D. a C. G. počas celej doby vypovedajú zhodne, bez
podstatnejších rozporov, nie však úplne rovnako, čo umocňuje presvedčenie krajského súdu, že sa
na výpovediach tak ako to namieta obhajca, nedohodli a ich výpovede sú pravdivé a hodnoverné,
podporené aj ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi.

Obžalovaný C. D. na hlavnom pojednávaní využil právo nevypovedať a toto právo využil aj v prípravnom

konaní.

Obžalovaný A. B. v rámci svojej obrany popieral spáchanie tejto trestnej činnosti. Vo svojej výpovedi na
hlavnom pojednávaní tvrdil, že spolu s obž. D. si zakúpili alkohol a po náhodnom stretnutí s poškodeným,
ktorého poznal a taktiež poznal aj svedka D. a G., ich pozval, aby si s nimi išli vypiť. Uviedol, že sa

dohodli, že pôjdu na sídlisko Výkrik za dievčatami. Počas chôdze po chodníku došlo k nedorozumeniu,
pretože poškodený ich požiadavke zabezpečiť dievčatá nevedel vyhovieť. Zároveň tvrdil, že alkohol
požívali aj chlapci, ktorí prišli s poškodeným. Nevedel koľko rokov majú chlapci. Pri spiatočnej ceste po
chodníku poškodený požičal svoju vestu obž. D., pretože tento si ju vypýtal. Následne pred OC Fórum
požičal poškodený svoju vestu jemu, pretože mu bola zima. Spolu kráčali cez objekt OC Fórum, vyšli

z hlavného vchodu a išli smerom k železničnej stanici cez svetelnú križovatku, ale po prejdení asi 100
metrov, sa poškodený s kamarátmi vrátil späť a on s obž. D. išiel k vlaku a cestovali do Štrby, kde u obž.
D. prenocovali. Počas spoločnej chôdze poškodenému nevrátil vestu z toho dôvodu, že sa ponáhľali na
vlak a on očakával, že poškodený sa mu ozve, pretože spolu komunikovali cez facebook a on mu chcel
vestu vrátiť. Na záver uviedol, že v čase, keď mal vestu oblečenú, sa vo vreckách nenachádzali žiadne

veci a ani žiadne peniaze od poškodeného nežiadal. Poškodený ho nepožiadal, aby mu vestu vrátil.

K tvrdeniu obž. B. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní, že poškodený požičal svoju vestu jemu a obž.
D. a nevrátil mu ju preto, že sa ponáhľali s obž. D. na vlak a on očakával, že sa mu poškodený ozve cez
facebook, odvolací súd uvádza, že výpoveď poškodeného je v zhode aj s ďalšími vo veci vykonanými

dôkazmi, predovšetkým vecným dôkazom vyplývajúcim zo zápisnice o vrátení veci zo dňa 14.07.2021,
z ktorej vyplýva odovzdanie zelenej rifľovej vesty obž. C. D., ktorá patrila poškodenému, a to na základe
uznesenia vyšetrovateľa ČVS: ORP-473/1-VYS-PP-2021 zo dňa 26.10.2021. Potvrdenie o prevzatí
vesty podpísala matka poškodeného R. O.. Hodnota vesty patriacej poškodenému bola vypočítaná v
odbornom vyjadrení znalcom na sumu 35,75 eur. Odvolací súd neuveril obrane obž. B. spočívajúcej

v tom, že rifľovú vestu mal poškodený obžalovaným požičať, pretože v takom prípade by poškodený po
skutku telefonicky neoznámil polícii, že mu výtržníci ukradli rifľovú vestu a navyše by mu ju obžalovaní
sami vrátili. Avšak v danom prípade k odovzdaniu predmetnej vesty obž. D. došlo až na výzvu polície.
Nič nebránilo obž. B. spojiť sa s poškodeným cez sociálnu sieť facebook (prostredníctvom ktorej spolu
podľa výpovede obž. B. komunikovali) a dohodnúť si spôsob vrátenia vesty. Z obsahu spisu však snaha

ani jedného obžalovaného o vrátenie predmetnej rifľovej vesty poškodenému nevyplýva.

K námietke obhajcu obž. B., ktorý nepovažoval za pravdivé tvrdenie poškodeného, že bol nedobrovoľne
sprevádzaný obžalovanými, pričom poukázal na dôkaz, ktorý je obsahom spisu, a to analýzu
zabezpečených kamerových záznamov z OC Fórum zo dňa 12.07.2021 v čase od 16.00 hod. do

17.00 hod., odvolací súd uvádza, že z výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní vyplýva, že
s obžalovanými nešiel dobrovoľne, ako prvý ho ťahal obž. B., ktorý ho držal dvomi rukami za jeho ruku.
Poukázalnato,ževčaseokološestnástejhodinyvOCFórumnebolokremnichštyrochatrochchlapcov,
ktorí si ich nevšímali, nikto iný. Krajský súd uveril tvrdeniu poškodeného na hlavnom pojednávaní, že
s obžalovanými nešiel dobrovoľne. Je logické, že ani obžalovaní v OC nemali záujem na seba upozorniť

agresívnym správaním a teda aj poškodený kráčal s obžalovanými pokojne, dá sa predpokladať, že aj
zo strachu, a to nielen vzhľadom na vek obžalovaných, ktorých ako to vyplýva zo zvukových záznamov
a ich prepisov z hovoru na linku 158 k udalosti zo dňa 12.07.2021, vnímal ako starších vo veku okolo 18
rokov, ale aj vzhľadom na to, že s ním bol aj 13 ročný svedok D., ktorý mal ako to vyplýva z výpovedepoškodeného na hlavnom pojednávaní problém s chôdzou, a to by mu bránilo v prípadnom úteku.
Bolo preto pochopiteľné, že sa po prežitých udalostiach a vyhrážkach, ako to vyplýva z jeho výpovede
na hlavnom pojednávaní, obával ujsť a opustiť svojho kamaráta- svedka D.. Z týchto dôvodov podľa

názorukrajskéhosúdukráčalsobžalovanýmipokojneaždochvíle,kýmzostranyobžalovanýchnedošlo
k fyzickému útoku na poškodeného, a to údermi päsťami do oblasti ramien a kopancom do oblasti
medzi členkom a kolenom. Po tomto útoku poškodený ušiel do vnútra obchodného centra a z čínskeho
obchodu zavolal na políciu.

Je potrebné uviesť, že zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona spácha ten, kto proti inému
použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Uvedený trestný
čin je špecifický v tom, že má kumulatívne dva primárne objekty. Je tu chránená osobná sloboda v
zmysle slobody rozhodovania a majetok, ktorého sa páchateľ chce zmocniť. Objektívna stránka spočíva
v použití násilia alebo hrozby bezprostredného násilia ako prostriedku na prekonanie kladeného alebo
očakávaného odporu napadnutej osoby. Za násilie možno považovať také počínanie páchateľa, pri

ktorom páchateľ prekonáva odpor napadnutého napr. tým, že vecou myká (k tomu porovnaj R 19/1972).
Z hľadiska naplnenia formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu lúpeže intenzita násilia
nerozhoduje Pod hrozbou bezprostredného násilia treba rozumieť hrozbu takým násilím, ktoré má
byť vykonané ihneď, ak sa napadnutý nepodrobí vôli útočníka. Zmocnením sa veci treba rozumieť,
ak páchateľ získa možnosť voľne s vecou nakladať s vylúčením toho, kto ju mal doposiaľ vo svojej

moci. Trestný čin lúpeže je dokonaný už samotným použitím násilia alebo hrozby bezprostredného
násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Z hľadiska naplnenia formálnych znakov skutkovej podstaty
trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona nie je rozhodujúca hodnota veci, ani to, že
poškodenému nevznikla žiadna majetková škoda. Páchateľom trestného činu môže byť ktorákoľvek
trestne zodpovedná fyzická osoba. O spolupáchateľstvo pôjde v prípadoch, ak došlo k spáchaniu

trestného činu dvoma osobami alebo v skupine, pričom za spolupáchateľov budú považované tie osoby,
ktoré naplnili svojím vlastným konaním všetky znaky skutkovej podstaty, ale aj tí, ktorí po spoločnej
výslovnej alebo konkludentnej dohode, každý naplnil len niektorý zo znakov skutkovej podstaty, ktorá je
potom naplnená vo svojom celku len súhrnom konaní všetkých páchateľov. Krajský súd v konaní oboch
obžalovaných mal za preukázané tak zmocnenie sa cudzej veci, ako aj násilie zo strany obžalovaných

voči poškodenému.

Knámietkeokresnéhoprokurátora,ktorýnesúhlasilsprávnoukvalifikáciouskutkusúdomprvéhostupňa,
ktorý oproti obžalobe túto právnu kvalifikáciu zmenil, keďže z vykonaného dokazovania nemal za
preukázané, že čin bol spáchaný na chránenej osobe, krajský súd uvádza, že bez ohľadu na vedomosť

obžalovaných v čase spáchania skutku, že poškodený je osobou mladšou ako 18 rokov, teda dieťaťom
v zmysle § 127 ods. 1 v spojení s § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, musí byť pre aplikáciu kvalifikovanej
skutkovej podstaty trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 2 písm. d) Tr. zákona, t. j. že čin bol spáchaný
na chránenej osobe, kumulatívne splnená aj podmienka ustanovená v § 139 ods. 2 Tr. zákona a to,
že trestný čin musí byť bezpodmienečné spáchaný v súvislosti s vekom chránenej osoby. Musí ísť

o bezprostrednú (priamu) súvislosť spáchania trestného činu obžalovanými s vekom poškodeného.
Je preto nevyhnutné, aby bol vek poškodeného v určitej (konkrétnej) vecnej súvislosti so spáchaným
trestným činom (zároveň aj akýmsi ,,motivačným faktorom“), ktorý založil a podporil vôľovú zložku
(rozhodnutie páchateľa smerujúce k spáchaniu trestného činu), vyjadrený v skutkových okolnostiach.
Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvého stupňa zdôrazňuje, že z formulácie skutkovej

vety obžaloby nijako nevyplýva, že by spáchanie predmetného činu obžalovanými bolo subjektívne
ovplyvnené súvislosťou s vekom poškodeného. V zmysle platnej judikatúry nepostačuje uvedenie
dátumu narodenia poškodeného ako chránenej osoby, je nevyhnutné, aby bol vek poškodeného
uvedený v skutku aj v určitej (konkrétnej) vecnej súvislosti so spáchaným trestným činom (zároveň aj
akýmsi motivačným faktorom), ktorý založil a podporil vôľovú zložku (rozhodnutie páchateľa smerujúce

k spáchaniu trestného činu), a táto súvislosť musí byť v skutkovej vete obžaloby obsiahnutá tak, aby
bola náležitá aplikácia príslušného ustanovenia Trestného zákona (rozsudok Najvyššieho súdu SR
3Tdo/30/2019 zo dňa 06.11.2019). Teda táto súvislosť musí byť v skutkovej vete obžaloby obsiahnutá
tak, aby bola náležitá aplikácia § 188 ods. 2 písm. d) Tr. zákona, a to že obžalovaní použili násilie alebo
hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchali na chránenej osobe.

Navyše odvolací súd zdôrazňuje, že ani z vykonaného dokazovania nijako nevyplýva, že by spáchanie
tohto činu obžalovanými bolo subjektívne ovplyvnené súvislosťou s vekom poškodeného, a aj z tohto
dôvodu krajský súd neakceptoval návrh okresného prokurátora prednesený na verejnom zasadnutí dňa
29.11.2023, na úpravu skutkovej vety rozsudku.Hodnotiac teda vykonané dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti odvolací súd nenašiel
dôvod, pre ktorý by bolo možné spochybniť správnosť výroku rozsudku o vine obžalovaných. Zároveň

sa stotožnil s názorom okresného súdu v tom, že spáchanie zločinu bolo preukázané a to tak v
rozsahu objektívnej stránky, ako aj subjektívnej stránky a následne bol skutok súdom prvého stupňa
správne právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona. Naplnené boli aj ďalšie obligatórne znaky skutkovej podstaty
žalovaného trestného činu, keď obžalovaní boli plne trestne zodpovednými subjektami z hľadiska veku

a príčetnosti v čase spáchania skutku, keď porušili objekt chránený Trestným zákonom, ktorým je v
tomto prípade osobná sloboda v zmysle slobody rozhodovania a majetok, ktorého sa páchateľ chce
zmocniť násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne
preukázané, že obžalovaní spoločným konaním použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci (rifľovej
vesty), ktorú mal poškodený oblečenú na sebe, a to napriek tomu, že ju odmietol obžalovaným vydať
a bránil si ju pohybom rúk (vestu si držal pokrčenou pravou rukou v lakti), avšak obž. D. sa snažil

stiahnuť túto vestu z tela poškodeného. Nakoniec obranu poškodeného prekonali spoločne obžalovaní
a zmocnili sa tejto vesty tak, že obž. B. ju strhol poškodenému cez ľavú ruku. Konanie obžalovaných
bolo vzhľadom na uvedené z hľadiska zavinenia úmyselné, vo forme priameho úmyslu. Dôvodom, prečo
si za cieľ svojho útoku vybrali práve poškodeného podľa názoru odvolacieho súdu pravdepodobne
bolo, že sa s obž. B. poznali, aj keď sa dlhší čas nevideli a keď došlo k ich náhodnému stretnutiu,

bola motívom ich činu tá skutočnosť, ako to vyplýva z výpovedí poškodeného a obž. B. na hlavnom
pojednávaní, že poškodený nedokázal vyhovieť požiadavke obžalovaných zabezpečiť marihuanu (ako
uvádzal poškodený) alebo dievčat (ako uvádzal obž. B.). Správanie obžalovaných výrazným spôsobom
ovplyvnil alkohol, čo vyplýva z výpovede samotného obž. B., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že
k nedorozumeniu došlo, pretože pili.

Vo vzťahu k otázke viny teda krajský súd považoval v intenciách vyššie uvedených dôvodov a úvah
odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného A. B. za nedôvodné a výrok o vine v napadnutom
rozsudku vyhodnotil ako zákonný a vecne správny, založený na správne zistenom skutkovom stave tak,
ako ho súd prvého stupňa ustálil a následne aj správne právne posúdil.

Krajský súd pri ukladaní trestu dôsledne postupoval v zmysle zásad pre ukladanie trestu podľa ust. §
34 Tr. zákona, keď trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou a pri jeho ukladaní bral do úvahy spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy.

Z obsahu súdneho spisu nepochybne vyplýva, že obžalovaný A. B. sa pred spáchaním skutku nedopustil

žiadnej trestnej činnosti a teda nemá záznam v registri trestov. Na druhej strane obžalovaný C. D. bol
už raz odsúdený a to rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/22/2022 zo dňa 06.10.2022 podľa
§ 219 ods. 1 Tr. zákona za pokračovací prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného
prostriedku na peňažný trest vo výmere 350,-- eur, ktorý zaplatil dňa 14.11.2022. Odvolací súd
poznamenáva, že vykonaním peňažného trestu dochádza k jeho zahladeniu zo zákona ( § 92 ods. 2

Tr. zákona). Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu vyplýva, že pokiaľ sa uplatňuje fikcia
neodsúdenia, nemožno páchateľovi pričítať priťažujúcu okolnosť podľa tohto ustanovenia. Zároveň to
ale súd nezbavuje povinnosti prihliadať na skutočnosť, že páchateľ už v minulosti spáchal trestný čin a
zohľadniť ju pri rozhodovaní o treste v nadväznosti na možnosti nápravy páchateľa a ďalšie okolnosti
pre ukladanie trestu relevantné. Zahladenie odsúdenia alebo zákonná fikcia, že sa na páchateľa hľadí,

akoby nebol odsúdený, nebráni súdu, aby pri hodnotení osoby páchateľa prizeral na skutočnosť, že
páchateľ v minulosti spáchal trestný čin a z tejto skutočnosti vyvodil príslušné závery, pokiaľ ide o sklony
páchateľa k trestnej činnosti, jeho vzťah k spoločenským hodnotám chráneným Trestným zákonom,
možnosť jeho nápravy a pod.. V nadväznosti na uvedené je potrebné konštatovať, že napriek zahladeniu
odsúdenia má obžalovaný C. D. preukázateľne sklon k páchaniu majetkovej trestnej činnosti, pretože

napriek predchádzajúcemu odsúdeniu, opäť spáchal trestný čin a to s cieľom zmocniť sa cudzej veci. Je
zrejmé, že toto jeho predošlé odsúdenie nemalo na neho požadovaný vplyv a výchovný efekt, nakoľko
ho to neodradilo od opätovného spáchania trestnej činnosti. Nemožno opomenúť ani priestupkovú
recidívuuobochobžalovaných,ktoránenasvedčujepodmienkamzaktorýchbybolomožnékonštatovať,že obžalovaní doposiaľ viedli riadny život tak, ako to predpokladá ust. § 36 písm. j) Tr. zákona. V
evidencii priestupkov má obžalovaný A. B. 7 záznamov, ktoré spáchal pred spáchaním tejto trestnej
činnosti, ale aj v priebehu trestného stíhania a to priestupky proti majetku, priestupky proti občianskemu

spolunažívaniu, priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a priestupky proti verejnému
poriadku. Obžalovaný D. má 8 záznamov v evidencii priestupkov, ktoré taktiež spáchal pred spáchaním
tejto trestnej činnosti, ale aj v priebehu trestného stíhania, a to priestupky na úseku ochrany pred
alkoholizmom a inými toxikomániami, priestupky proti verejnému poriadku, priestupok spočívajúci v
nesplnení nariadeného opatrenia pri ohrozeniach verejného zdravia, priestupok proti občianskemu

spolunažívaniu.

V prípade zločinu lúpeže v jeho základnej skutkovej podstate podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona je zákonom
stanovená trestná sadzba v rozmedzí 3 až 8 rokov. Odvolací súd s poukazom na ust. § 38 ods. 2
Tr. zákona nezistil u obžalovaných žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť, a preto im uložil trest
odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 rokov, teda v rámci zákonom stanovenej

trestnej sadzby na jej spodnej hranici. Zároveň krajský súd dospel k záveru, že u obžalovaných nie je
nevyhnutné pôsobiť na nich bezprostredným výkonom trestu odňatia slobody, preto trest ukladal ako
podmienečný podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona a § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona za súčasného uloženia
probačného dohľadu nad ich správaním v skúšobnej dobe v primeranej dĺžke jedného roka v súlade
s ust. § 51 ods. 2 veta prvá Tr. zákona.

Odvolaciu námietku okresného prokurátora, že súd prvého stupňa pochybil, ak obžalovaným v rámci
povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody obligatórne neuložil primerané
povinnosti a obmedzenia, považoval odvolací súd za dôvodnú, a preto s poukazom na ust. § 51
ods. 2 veta tretia Tr. zákona uložil obžalovaným podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zákona primerané

obmedzenia, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu, spočívajúce v zákaze požívania alkoholických
nápojov a iných návykových látok počas skúšobnej doby, nakoľko skutok bol obžalovanými podľa
výpovedí poškodeného, svedkov Q. D. a C. G., ako aj samotného obž. B., spáchaný pod vplyvom
alkoholu. Z okolností spáchania skutku je zrejmé, že pod výraznejším vplyvom alkoholu obžalovaní
konajú tak, ako by za triezveho stavu pravdepodobne nekonali. Ako už krajský súd uviedol vyššie, v

evidencii priestupkov má obžalovaný B. jeden záznam o priestupku spojenom s požívaním alkoholických
nápojov, keďže dňa 15.09.2020 porušil zákaz požívania alkoholických nápojov na území mesta Poprad
a obžalovaný D. má v evidencii priestupkov 3 záznamy o priestupkoch spojených s alkoholom,
a to priestupok zo dňa 21.12.2019, ktorý spáchal tak, že požíval alkoholické nápoje na verejnosti
a taktiež spáchal dňa 25.12.2019 dva priestupky na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými

toxikomániami, kedy po zakúpení fľaše vodky umožnil z nej piť osobám mladším ako osemnásť rokov.
Z uvedeného vyplýva, že súvislosť s užívaním alkoholu sa prejavila už opakovane v protiprávnom
konaní obžalovaných, a teda uloženie tohto obmedzenia považuje krajský súd za týchto okolností za
dôvodné. Odvolací súd zároveň považoval za potrebné uložiť obmedzenie v podobe zákazu užívania
iných návykových látok, nakoľko obžalovaní žiadali od poškodeného podľa jeho výpovede na hlavnom

pojednávaní a výpovede svedka D. v prípravnom konaní, zabezpečenie marihuany, a teda je podľa
názoru krajského súdu dôvodný predpoklad, že obžalovaní sú užívateľmi tejto drogy.

Uložený trest podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom, za uloženia
primeraných obmedzení a povinností v rámci probačného dohľadu, je podľa názoru krajského súdu plne

v súlade s ust. § 34 Tr. zákona upravujúcim zásady ukladania trestov, majúc na zreteli predovšetkým účel
trestu, keď trest má plniť represívnu funkciu, ako aj úlohu individuálnej a generálnej prevencie a súčasne
má predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Z uvedených dôvodov preto krajský súd čiastočne vyhovel odvolaniu okresného prokurátora, postupom
podľa § 321 ods. 1 písm. b), e), ods. 3 Tr. poriadku zrušil výrok o treste u oboch obžalovaných a podľa

§ 322 ods. 3 Tr. poriadku sám rozhodol tak, že obžalovaným uložil naviac obmedzenia spočívajúce
v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Zároveň vzhľadom na všetky vyššie
uvedenéskutočnostikrajskýsúdodvolanieobžalovanéhoA.B.,nezistiacdôvodyprezmenurozhodnutia
v prospech obžalovaných, postupom podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľnePoučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.