Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/228/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123013374
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2123013374.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., stíhaného pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, o sťažnosti
obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 27.11.2023, č. k. 104T/25/2023-254, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 01. decembra 2023 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., z
a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava napadnutým uznesením zo dňa 27.11.2023, č. k. 104T/25/2023-254, rozhodol tak,
že (,,citácia“):
,,I. Podľa § 238 odsek 4 Trestného poriadku sa obvinený A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D.,

E. F. XXXX/X, stíhaný pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona, t. č.
vo väzbe v ÚVV Leopoldov od 13.08.2023, z dôvodov uvedených v § 71 odsek 1 písmeno a), písmeno
c) Trestného poriadku, ponecháva vo väzbe.

II. Podľa § 80 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku súd u obvineného A. B. nenahrádza väzbu
dohľadom probačného a mediačného úradníka.“

Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil v rozsahu č. l. 254-262 spisu.
Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení zahlásil sťažnosť obvinený A. B. (č. l. 249 spisu), ktorú
bližšie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa 28.11.2023. Prokurátor
prítomný pri výsluchu obvineného sa vzdal práva na podanie sťažnosti č.l.249 spisu.
V písomne podanej sťažnosti obvinený prostredníctvom obhajcu uviedol (skrátene), že čo sa týka
materiálnych dôvodov väzby, nespochybňuje tzv. prvú skupinu materiálnych podmienok, teda či doteraz

zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má
znaky trestného činu a či existujú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal A. B. (však obvinený sa
priznal), avšak tvrdí, že z tzv. druhej skupiny materiálnych podmienok v tejto fáze trestného stíhania, po
skončení prípravného konania, absentujú konkrétne skutočnosti, ktoré by naďalej zakladali existenciu
dôvodov (dôvodnej obavy) vo vzťahu k útekovej a k preventívnej väzbe. Obvinený má 2 záznamy v
registri trestov, v prvom prípade je jedná o skutok starý viac ako 20 rokov, za tento trestný čin bol v roku

2012 podmienečne prepustený a prišlo k osvedčeniu odsúdeného v skúšobnej dobe, a v druhom prípade
– rozhodnutie obvodného súdu Praha zo dňa 14.12.2022, jedná sa o skutok s nízkou spoločenskou
závažnosťou, a za tento skutok mu bol uložený podmienečný trest 4 mesiace a trest zákazu činnosti
na 2 roky.
K väzobnému dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) namietal, že dôvodnosť preventívnej väzby nemá
oporu v obsahu dokazovania, skončilo už prípravné konanie, a zo záverov znaleckého posudku č.

75/2023zodňa9.10.2023vyplýva,žeuobvinenéhonezistilznalecpsychopatológiuvzmysleduševného
ochorenia, ani neuroticizmus. Taktiež znalec nezistil v oblasti sexuality abnormity a jeho správaniepovažuje vo vzťahu ku skutku, z ktorého je obvinený za skratové konanie. Znalec predpokladá rýchlu
úspešnosť resocializácie. Väzba predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody obvineného, a
preto je nutné dbať na zásadu primeranosti a zdržanlivosti. V prípade skutku, z ktorého je obvinený,

je táto zásada porušená, pretože je možné dosiahnuť účel trestného konania do doby rozhodnutia
súdu aj bez zásahu do osobnej slobody, tzn. do základných práv a slobôd. Obhajoba je toho právneho
názoru, že väzobné dôvody, ak vôbec na počiatku existovali, tak po 3 a 1/2 mesiacoch väzby, a po
vykonaní všetkých relevantných úkonov/výsluchov, v súčasnosti tak zoslabli, že de facto už neexistujú.
Väzba u obvineného nie je teraz na mieste, pretože predstavuje príliš prísne zaisťovacie opatrenie

s prihliadnutím na závažnosť činu a očakávaný trest. Tiež podotkol, že väzba nie je trestom, ale len
procesným opatrením.
Na základe vyššie uvedeného žiadal obvineného prepustiť z väzby na slobodu, resp. nahradiť väzbu
dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Krajský súd najskôr skúmal procesné podmienky a zistil, že sťažnosť podal obvinený ako oprávnená
osoba v zákonom stanovenej lehote a smeruje voči rozhodnutiu, voči ktorému je prípustná. Následne
postupom podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku, preskúmal správnosť všetkých
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým podal obvinený sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce

týmto výrokom a zistil, že sťažnosť obvineného nie je dôvodná.
Krajský súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, zistil
nasledovné:
• prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany podala dňa 16.11.2023 podľa § 234 ods. 1 Trestného
poriadku pod č. k. Pv 355/23/2204-53 obžalobu na obvineného A. B. pre prečin výtržníctva podľa § 364

ods. 1 písm. e) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 13.08.2023 v čase okolo 15:00 hod. v obci G. v parku nachádzajúcom sa v katastrálnom území
obce G. v blízkosti chodníka vedúceho cez park, ktorý je situovaný pri futbalovom ihrisku, vyvolal verejné
pohoršenie vykonávaním sexuálneho exhibicionizmu tým, že sa sexuálne ukájal pred tam prítomnými
najmenej dvoma osobami tak, že v ruke držal pohlavnú úd a onanoval, pričom v konaní pokračoval aj

napriek upozorneniu, že jeho správanie nie je v poriadku, čím u H. I. a J. K. vyvolal obavy o bezpečnosť
seba a iných, v dôsledku čoho privolali hliadku polície.
• trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 27.11.2023, č. k. 104T/25/2023-250, bol obvinený
A. B. uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. e) Trestného zákona na
skutkovom základe tam uvedenom, za čo ho odsúdil podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s poukazom

na § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48
ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Súčasne mu podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona uložil ochranné protitoxikomanické liečenie
ústavnou formou;

• voči vyššie cit. trestnému rozkazu podal odpor obvinený, preto v tejto veci okresný súd určil termín
hlavného pojednávania na deň 08.01.2024;
Rozhodnutia o väzbe:
• uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava zo dňa 16.08.2023 sp. zn.
10Tp/39/2023vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvTrnavezodňa30.08.2023,sp.zn.3Tpo/37/2023,

bol obvinený A. B. vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného poriadku.
Väzba obvineného sa započítava odo dňa 13.08.2023 o 15:10 hod., kedy došlo k obmedzeniu jeho
osobnejslobodyatrvánepretržitedoposiaľ,pričompodľa§80ods.1písm.c)Trestnéhoporiadkunebola
väzba nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Krajský súd po splnení prieskumnej povinnosti v prvom rade zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry

Piešťany podal dňa 16.11.2023 podľa § 234 ods.1 Trestného poriadku obžalobu v lehote viac ako 20
pracovných dní pred uplynutím zákonnej lehoty väzby v zmysle § 76 odsek 2 Trestného poriadku.
Podľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku, ak je obvinený vo väzbe, rozhodne súd o väzbe prednostne a
urýchlene a ak to okolnosti prípadu umožňujú, tak súčasne s rozhodnutím podľa § 239 ods. 1, § 241,
§ 244 alebo § 331 ods. 1, najneskôr však tak, aby postupom podľa § 76 ods. 10 došlo k rozhodnutiu

o väzbe alebo postupom podľa § 76 ods. 3 alebo 4 došlo k právoplatnému rozhodnutiu o väzbe do
uplynutia lehoty, ktorá by bola základnou alebo predĺženou lehotou väzby v prípravnom konaní.
Ďalej krajský súd konštatuje, že okresný súd postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného
poriadku, keď určil termín výsluchu obvineného na 27.11.2023, vypočul obvineného, posúdil jehoargumenty, zistil stanovisko prokurátorky a tak dospel k správnemu záveru o tom, že dôvody väzby
obvineného v tomto štádiu konania, teda po podaní obžaloby podľa § 71 odsek 1 písm. a), písm. c)
Trestného poriadku naďalej trvajú a obvinený sa naďalej ponecháva vo väzbe a zároveň väzbu nie je

možné nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 odsek 1 písm. c) Trestného
poriadku.
Okresný súd tiež správne postupoval, keď s rozhodovaním o ponechaní obžalovaného vo väzbe po
podaní obžaloby spojil aj rozhodnutie o jeho už skôr podanej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu,
keďževosvojejpodstateideoposúdenierovnakejotázky,naktorúmusiabyťlogickyposkytnutérovnaké

odpovede. Správne v tomto smere rozhodol okresný súd jedným výrokom podľa ust. § 238 ods. 4
Trestného poriadku.
Následne v odôvodnení svojho uznesenia okresný súd v súlade s ustanovením § 176 odsek 2
Trestného poriadku dostatočne a presvedčivo zdôvodnil, na základe akých právnych úvah sa obvinený
naďalej ponecháva vo väzbe a z akého dôvodu väzbu obvineného nenahradil dohľadom probačného
a mediačného úradníka.

Krajský súd si všetky závery okresného súdu prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom
rozsahu na ne odkazuje, bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení.
V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia
súdu I. a II. stupňa tvoria jednotu a to v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu vyššie
stupňa a tieto považuje za zákonné a správne, nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí

ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (obdobne pozri uznesenie NS SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 zo
dňa 23.01.2018).
Aj krajský súd je toho názoru, že u obvineného A. B. sú naďalej splnené tak formálne, ako i materiálne
podmienky väzby.
K materiálnym podmienkam väzby

Pokiaľ ide o materiálne podmienky jeho väzby, tieto sú podľa názoru krajského súdu rovnako dané aj
v tomto štádiu trestného stíhania. Prvostupňový súd vymenoval v odôvodnení napadnutého uznesenia
dôkazy, na základe, ktorých pretrváva podozrenie, že obvinený sa dopustil spáchania skutku, ktorý sa
mu kladie za vinu. Možno teda zopakovať, že je to najmä výpoveď samotného obvineného, ktorý sa ku
skutku priznal, ďalej sú to svedecké výpovede H. I. a J. K., ktorí podrobne popísali okolnosti, za akých

sa obvinený mal dopustiť stíhaného skutku. Ďalšími dôkazmi podporujúcimi existenciu z podozrenia sú
kamerové záznamy, zápisnica o vydaní veci, znalecké posudky a ďalšie dôkazy nachádzajúce sa vo
vyšetrovacom spise. Doposiaľ teda nedošlo k takej zmene dôkaznej situácie v prospech obvineného,
aby sa podozrenie zo spáchania trestnej činnosti rozptýlilo, alebo výrazne zoslabilo.
Naopak materiálne podmienky väzby sú podporené aj samotnou skutočnosťou, že trestným rozkazom

Okresného súdu Trnava zo dňa 27.11.2023, č. k. 104T/25/2023-250 (na ktorý sťažnostný súd poukazuje
vyššie v texte) bol obvinený uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. e)
Trestného zákona na skutkovom základe tam uvedenom, avšak voči tomuto zahlásil obvinený odpor.
Krajský súd poznamenáva, že dôvodnosť podozrenia teda predpokladá existenciu faktov alebo
informácií, ktoré by objektívnemu pozorovateľovi umožnili urobiť si úsudok o tom, že konkrétna

osoba mohla spáchať trestný čin, pričom jeho dôvodnosť závisí vždy od všetkých okolností každého
konkrétneho prípadu (obdobne pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Tost/41/2018 zo dňa
09.10.2018).
K tzv. útekovému dôvodu väzby
Krajský súd zdieľa názor okresného súdu, že dôvody tzv. útekovej väzby podľa § 71 ods.

1 písm. a) Trestného poriadku u obvineného pretrvávajú aj po podaní obžaloby. Existencia dôvodnej
obavy, že by v prípade prepustenia z väzby na slobodu konal spôsobom predpokladaným v ust. § 71
ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, teda že by mohol ujsť alebo sa skrývať, aby sa tak vyhol trestnému
stíhaniu alebo trestu, je naďalej daná.
Táto obava sa opiera o skutočnosti, na ktoré správne poukázal už okresný súd v odôvodnení

napadnutého uznesenia a síce, že obvinený aktuálne nemá žiadne reálne miesto pobytu, na ktorom by
sa neprerušovane (tzn. stále) zdržiaval. Obvinený v rámci svojho výsluchu obvineného uviedol, že sa v
súčasnosti zdržiava u svojej sestry a matky. Je však zrejmé, že na tejto adrese sa nezdržiava dlhodobo
a nie je vylúčené, že sa jedná iba o krátkodobý pobyt, ktorý môže obvinený kedykoľvek zmeniť. Tento
záver vyplýva z jeho výpovede, že v minulosti žil asi jeden mesiac na ulici v Prahe ako bezdomovec

a v súčasnosti u jeho sestry sa zdržiava len preto, že si chcel vybaviť občiansky preukaz a následne
chcel odísť do Prahy, kde sa predtým zdržiaval. V súčasnosti nemá žiadny príjem a je nezamestnaný.
Okresný súd zároveň poukázal aj na skutočnosť, že pri výpovedi v procesnom postavení zadržaného
– podozrivého A. B. uviedol, že žije ako bezdomovec, na adrese trvalého bydliska býva jeho mama,poštu si nepreberá, pošta mu síce chodí na uvedenú adresu, ale nepreberá ju, ignoruje ju. Na adresu
trvalého bydliska nechodí vôbec.
Ak vyššie uvedené skutočnosti hodnotí objektívny pozorovateľ, musí dospieť k jedinému záveru a síce,

že dôvody tzv. útekovej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sú u obvineného
jednoznačne dané. Zvlášť, ak je nezamestnaný, nemajetný, bez stáleho bydliska, teda bez trvalých či
už majetkových alebo pracovných väzieb na Slovenskú republiku a ani v súčasnosti nevie hodnoverne
preukázať miesto, na ktorom by sa v prípade prepustenia na slobodu zdržiaval. Preto sťažnostné
námietky poukazujúc na absenciu skutočností odôvodňujúcich väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm.

a) Trestného poriadku, tieto vyhodnotil ako nedôvodné.
K tomuto väzobnému dôvodu krajský súd na záver zopakuje, že pri rozhodovaní o väzbe môže súd
riziko skrývania sa, či úteku len odhadovať (prognózovať), preto nie je nevyhnutne potrebné, aby zo
strany obžalovaného aj k takýmto konaniam alebo pokusom o ne reálne došlo. Akceptácia tohto názoru
by zbavovala väzbu jej preventívneho a zabezpečovacieho charakteru (obdobne pozri nález Ústavného
súdu SR z 05.06.2013, sp. zn. II. ÚS 67/2013). Inými slovami, každé rozhodovanie o väzbe sa odohráva

iba v rovine pravdepodobnosti a nie istoty ohľadne dôsledkov, ktoré môžu nastať, ak nebude obvinený
držaný vo väzbe, čo platí aj na tento prípad.
K tzv. preventívnemu dôvodu väzby
U obvineného naďalej existujú aj dôvody tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku tak, ako to bolo konštatované v rozhodnutí okresného súdu, pričom od daného momentu

podľa názoru krajského súdu nedošlo k žiadnej takej zmene, ktorá by zakladala zmenu prístupu, či už
k dôvodnosti podozrenia alebo k dôvodnej obave z konania, ktoré u obvineného zakladajú dôvody väzby
podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré u obvineného A. B. zakladajú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku, tieto rovnako vecne a správne okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia

rozviedol. Nad rámec uvedeného okresným súdom krajský súd poukazuje najmä na to, že obava
z možného pokračovania v trestnej činnosti v prípade prepustenia obvineného na slobodu nie je nijakým
spôsobom hypotetická alebo iluzórna, ale je naopak reálna a opiera sa o fakt prízvukovaný aj okresným
súdom, že zo strany obvineného nemalo ísť o ojedinelý útok na záujem chránený Trestným zákonom,
ktorý by bol len výnimočným vybočením z medzí inak jeho riadne vedeného života (tzv. excesom).

Naopak z odpisu registra trestov a z odpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov
obvineného je zrejmé, že tento má výrazné sklony k páchaniu protispoločenskej činnosti, nakoľko je
zistiteľné, že obvinený bol v minulosti dvakrát súdne trestaný, pričom aktuálne stíhanej trestnej činnosti
sa mal dopustiť v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu, ktorým mu bol uložený
rozhodnutím Obvodného súdu Praha 9 sp. zn. 50T 127/2022 zo dňa 14.12.2022, právoplatným dňa

25.02.2023, za trestný čin ,,Ohrožení pod vlyvem návykové látky“ podľa § 274 odsek 1 Trestního
zákoníku Českej republiky a tiež bol aj jedenkrát priestupkovo prejednávaný za priestupok na úseku
cestnej premávky. Pokiaľ ide o osobu obvineného, k tomu je potrebné uviesť, že sa jedná o osobu
opakovane páchajúcu trestnú činnosť v súvislosti so sexuálnym exhibicionizmom a závislosťami na
omamných a psychotropných látkach, pretože už v minulosti spáchal trestný čin v súvislosti s tým, že

násilím nútil ženu (osobu mladšiu ako 15 rokov) k súloži, aj keď k dokonaniu samotného sexuálneho
aktu nedošlo, avšak došlo k dokonaniu iného mimoriadne závažného trestného činu - k úmyselnému
usmrteniu osoby mladšej ako 15 rokov. Taktiež je potrebné poukázať na to, že sa jedná o osobu,
ktorej pobyt môže byť za istých okolností (pod vplyvom návykovej látky) nebezpečný pre spoločnosť,
čo vyplýva zo znaleckého posudku znalca MUDr. Ivana André, PhD., MPH, MHA, č. 92/2023, pričom

menovaný znalec ďalej zistil, že polymorfná závislosť obvineného od návykových látok (prchavých
látok a psychostimulácií) má stále aktívny charakter. Kombinácia vyššie uvedených skutočnosti, najmä
vzhľadom na to, že obvinený je pod vplyvom návykovej látky potenciálne nebezpečný pre spoločnosť
ako i na jeho kriminálnu a priestupková minulosť, ako i charakter a povahu páchania stíhanej trestnej
činnosti, z týchto skutočností vyplýva v tomto štádiu konania aj podľa krajského súdu dôvodná obava,

že by v prípade prepustenia z väzby na slobodu mohol v obdobnom druhu trestnej činnosti pokračovať.
V tomto smere s poukazom na sťažnostné námietky obhajoby potom možno konštatovať, že dôvodnosť
väzby je u obvineného daná tak skutkovými, ako aj právnymi dôvodmi. Okresný súd rozhodnutie o
dôvodnosti tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku odôvodnil konkrétnymi
skutočnosťami týkajúcimi sa osoby obvineného a okolnosťami prípadu, ktoré predpokladajú dôvodnú

obavu z pokračovania trestnej činnosti. Pokiaľ teda ide o konkrétne skutočnosti (charakter, povaha
páchania stíhanej trestnej činnosti ako i osoba obvineného a jeho kriminálne narušenie) odôvodňujúce
tzv. preventívnu väzbu obvineného, na týchto sa od ostatného rozhodnutia o väzbe nezmenilo nič,
preto trvajú naďalej a odôvodňujú ponechanie obvineného vo väzbe aj v aktuálnom štádiu trestnéhokonania. Preto potom sťažnostné námietky, poukazujúc na závery znaleckého posudku č. 75/2023 zo
dňa 09.10.2023, tieto nepovažuje krajský súd za dôvodné a ktoré by oslabovali alebo eliminovali dôvod
tzv. preventívnej väzby, pretože naopak zo znaleckého posudku č. 92/2023 zo dňa 06.11.2023 okrem

iného vyplýva, že pobyt obvineného na slobode môže byť za istých okolností (pod vplyvom návykovej
látky) nebezpečný pre spoločnosť.
V tejto súvislosti treba podotknúť, že zmyslom tzv. preventívnej väzby je zaistiť osobu obvineného,
u ktorej existuje dôvodná obava vyplývajúca z konkrétnych skutočností, že bude pokračovať v trestnej
činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým

hrozil. Uvedený väzobný dôvod sa v určitej miere odlišuje od zvyšných dvoch väzobných dôvodov
a je založený na predpoklade, že účelom trestného stíhania je i predchádzanie trestnej činnosti. Pri
rozhodovaníoväzbesanevyžadujeúplnáistota,žeobvinenýbudekonaťpodľa§71Trestnéhoporiadku,
ak nebude vzatý do väzby. Na rozhodnutie o väzbe preto postačuje, že táto hrozba s prihliadnutím na
konkrétne skutočnosti je reálna (obdobne pozri uznesenie NS SR z 08.03.2012 sp. zn. 5Tost/7/2012).
Správanie obvineného do budúcnosti možno iba odhadovať, pretože súd nemôže s istotou vedieť,

čo sa v budúcnosti stane, teda ani to, či obvinený sa opätovne dopustí páchania trestnej činnosti.
Predpoklad súdu, odôvodňujúci jeho ponechanie vo väzbe, je však založený na objektívnych zisteniach,
vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, ktoré sú logicky zhodnotené.
K možnosti nahradenia väzby obvineného
Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) alebo

c),môžesúdavprípravnomkonanísudcapreprípravnékonanieponechaťobvinenéhonaslobodealebo
prepustiť ho na slobodu, ak s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno
účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním
dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu.
Okresný súd sa v súlade s ustanovením § 71 ods. 1 Trestného poriadku a § 80 ods. 1 písm.

c) Trestného poriadku zaoberal možnosťou nahradenia väzby obvineného dohľadom probačného
a mediačného úradníka nad správaním obvineného, pričom dospel k správnemu záveru, že účel
väzby u obvineného nie je možné nahradiť týmto alternatívnym opatrením. Pre takýto postup nezistil
splneniežiadnychzákonnýchpredpokladovanikrajskýsúd,pretožecharakterapovahaprejednávaného
prípadu (predmetného skutku sa mal obvinený dopustiť počas plynutia skúšobnej doby podmienečného

odsúdenia v inej trestnej veci) ako i kriminálna minulosť obvineného (obvinený bol doposiaľ dvakrát
súdne trestaný okrem iného aj za trestnú činnosť v súvislosti so sexuálnym exhibicionizmom
a závislosťami na omamných a psychotropných látkach) a osobnostné črty obvineného (polymorfná
závislosť obvineného od návykových látok (prchavých látok a psychostimulácií), ktorá má stále aktívny
charakter), nedávajú dostatočnú záruku na to, aby účel väzby mohol byť nahradený týmto alternatívnym

inštitútom v zmysle § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, pretože sa ním neodstráni obava z možného
pokračovania v trestnej činnosti a to ani za uloženia primeraných povinností alebo obmedzení. Pokiaľ
ani predchádzajúce odsúdenia obvineného, ani hrozba premeny trestu, neviedli obvineného k tomu, aby
sa viac nedopúšťal úmyselnej trestnej činnosti (zo spáchania ktorej je aktuálne podozrivý), niet prečo sa
domnievať, že dohľad súdneho úradníka, by bol spôsobilý nahradiť jeho väzbu.

Pokiaľ obhajoba žiadala nahradiť väzbu obvineného dohľadom probačného a mediačného úradníka,
tejto žiadosti krajský súd nevyhovel, pretože ani krajský súd, ako už vyššie uviedol, nepovažuje
v momentálnom štádiu konania za dôvodné nahradenie väzby obvineného dohľadom probačného
a mediačného úradníka v zmysle § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, nakoľko tento alternatívny
inštitút nepovažuje vo vzťahu k obvinenému a charakteru stíhaného skutku za také opatrenie, ktorým

by bolo možné obvinenému účinne zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Prepustenie obvineného
na slobodu by (v danom štádiu konania) výrazným spôsobom zvýšilo riziko zmarenia účelu trestného
konania a nebol by ani podľa názoru sťažnostného súdu dostatočnou zárukou, ktorá by eliminovala
obavu z konania obvineného, ktorá u neho zakladá dôvody väzby. Súd opätovne poukazuje na
skutočnosť, že konaniu, pre ktoré je obvinený stíhaný, nezabránila ani samotná skutočnosť, že obvinený

už v minulosti bol právoplatne odsúdený za trestnú činnosť v súvislosti so sexuálnym exhibicionizmom
a závislosťami na omamných a psychotropných látkach, pričom za túto mu bol uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 13 rokov a 6 mesiacov. Následne sa opätovne dopustil trestnej činnosti,
za ktorú bol právoplatne odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou, ktorá
obvinenému plynula aj v čase spáchania stíhaného skutku. Z tohto dôvodu je aj krajský súd toho

názoru, že nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka u obvineného neprichádza
do úvahy, keď táto forma nahradenia väzby sa aj krajskému súdu javí ako neadekvátna a nedostatočná,
aj s prihliadnutím na objektívne možnosti realizácie tohto alternatívneho opatrenia. Preto v súčasnomštádiu konania argumenty obvineného (resp. obhajoby) nie sú podľa názoru krajského súdu spôsobilé
zvrátiť stavu veci a zákonu zodpovedajúce výroky napadnutého uznesenia.
Záverom je z pohľadu krajského súdu potrebné k sťažnostným námietkam obvineného uzavrieť,

že krajský súd pri hodnotení dôvodov trvania väzby v dôsledku podanej sťažnosti prihliadol i na
skutočnosť, že väzba predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody, ktorý je prípustný podľa
Ústavy Slovenskej republiky, súčasne prihliadol i na zásadu primeranosti i zdržanlivosti, t. j. aby vždy
boli použité také opatrenia, ktoré budú najlepšie viesť k dosiahnutiu účelu trestného konania, ale nebudú
neprimerane zasahovať do základných práv a slobôd osoby, voči ktorej sa uplatňujú. Na tomto mieste

je preto potrebné konštatovať, že požiadavka verejného záujmu na zabránení v prípadnom takom
konkretizovanom konaní (ako bolo ustálené z hľadiska útekových i preventívnych dôvodov jeho väzby)
jednoznačne prevažuje nad rešpektovaním osobnej slobody obvineného. Preto väzba u obvineného
je namieste a je primeraným zaisťovacím opatrením. Aj pri rešpektovaní zásady, že väzba ako krajné
riešenie s najzávažnejším zásahom do základných ľudských práv spomedzi zaisťovacích inštitútov, má
trvať iba nevyhnutný čas, je naďalej nutné konštatovať jej opodstatnenosť.

Podľa§193ods.1písm.c)Trestnéhoporiadku,nadriadenýorgánzamietnesťažnosť,akniejedôvodná.
Nakoľko krajský súd nezistil podmienky na zmenu napadnutého uznesenia okresného súdu, sťažnosť
obvineného ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný