Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2023

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-75S/35/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200224
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2023:6022200224.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej a členov senátu JUDr. Andrey Soukupovej (sudca spravodajca) a A. B. C. D., v právnej veci
žalobcu: NEOS MK, s.r.o., so sídlom Kynceľová 10, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 45 270 066, právne
zastúpený: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Jesenského 7713/12, 911
01 Trenčín, IČO: 52 471 420, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce Košice, Masarykova 10,
040 01 Košice, IČO: 00 166 405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/
BEZ/2022/1855 zo dňa 09. marca 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd správnu žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie I. 1. Inšpektorát práce Banská Bystrica vykonal v dňoch 17.-18.10, 23.10.,

30.10., 25.11., 9.12., 13.12. a 16.12.2019 u žalobcu ako zamestnávateľa vyšetrovanie príčin vzniku
pracovného úrazu zamestnanca D. E., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „poškodený“), ku ktorému došlo
dňa 10.10.2019 na stavbe „F. G. vody H., I. F.“. Následne bol vypracovaný protokol o vyšetrení príčin
vzniku závažného pracovného úrazu č.: IBB-34-27-2.2/P-J02-2019/7227 zo dňa 16.12.2019, ktorý B B -
75S/35/2022–2–bolprerokovanýsJ.C.,konateľomNEOSMK,s.r.o.,sosídlomMajerskácesta96,
974 01 Banská Bystrica a B. K. L., stavbyvedúcim spoločnosti FERRMONT, a.s., so sídlom Trenčianska
1320/89, 020 01 Púchov. S vyjadrením žalobcu k protokolu sa inšpektor práce vysporiadal v časti G)

protokolu a k nedostatkom z jeho strany uviedol, že ako zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a
ochranyzdraviapriprácidňa10.10.2019narovnejstrecheobjektu„inováciaamodernizáciaúpravyvody
Klenovec“ neurčil a nezabezpečil vykonanie ochranných opatrení v tom, že nezabezpečil voľne stojacu
štítovú priečku z presných pórobetónových tvárnic PORFIX proti jej pádu vzhľadom na jej presah cez
tehlový múrik s vyrovnávajúcim betónovým pásom, pričom vplyvom poryvov vetra, jej nezabezpečenia
proti pádu a presahu cez atiku došlo k jej pádu a zavaleniu poškodeného, ktorý odoberal popri priečke
uvoľnenú bituménovú krytinu a klampiarske výrobky. Inšpektor práce určil ako príčinu pracovného

úrazu pád nezabezpečenej voľne stojacej štítovej priečky vplyvom poryvov vetra. Na základe výsledkov
vyšetrovania príčin vzniku pracovného úrazu bolo začaté správne konanie pred orgánom verejnej správy
prvého stupňa vo veci uloženia pokuty za správny delikt. Oznámenie o začatí správneho konania bolo
žalobcovi doručené dňa 06.07.2020. Prvostupňové administratívne rozhodnutie 2. Inšpektorát práce
Banská Bystrica, ako prvostupňový orgán verejnej správy, rozhodol vo veci rozhodnutím č. k.: 73/20-2.0/
pok/r., IPBB_KHIP/KON/2020/2966 zo dňa 05.08.2020. Na základe vyhodnotenia predložených listín
účastníkom konania, zápisnice o podaní informácií, vyjadrení účastníkov konania, fotodokumentácie

ako aj na základe osobného výkonu inšpekcie vyvodil, že skutkový stav bol náležite zistený a mal
jednoznačne za preukázané porušenie povinností účastníka konania ako zamestnávateľa uvedené vo
výrokusvojhorozhodnutia.Rozhodolnazáklade§19ods.1písm.a)zákonač.125/2006Z.z.oinšpekcii
práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávanía o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii
práce“ alebo „zákon č. 125/2006 Z. z.“) o porušení povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených
v § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 125/2006 Z. z. a uložil žalobcovi pokutu vo výške 33 000

EUR za porušenie § 6 ods. 1 písm. j) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia
pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
BOZP“ alebo „zákon č. 124/2006 Z. z.“) v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. a), príloha č. 3, časť B,
oddiel II, čl. 1.1. Nariadenia vlády SR č. 396/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných
požiadavkách na stavenisko a čl. 3.1., bod 2, Kapitola 3 STN EN 1996-2: 2007 v tom, že žalobca ako

zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nesplnil povinnosť tým, že
dňa 10.10.2019 na rovnej streche objektu „Inovácia a modernizácia úpravne vody Klenovec“ nevykonal
ochranné opatrenia v tom, že nezabezpečil voľne stojacu štítovú priečku z presných pórobetónových
tvárnic PORFIX proti jej pádu vzhľadom na jej presah cez múrik – atiku a následne vplyvom poryvu
vetra, jej nezabezpečenia a presahu cez atiku došlo k jej pádu, v dôsledku čoho došlo k zavaleniu
poškodeného, pracovná zmluva na dobu určitú do 31.12.2019 zo dňa 13.03.2019, ktorý odoberal popri

priečke uvoľnenú pôvodnú B B - 7 5 S / 3 5 / 2 0 2 2 – 3 – bituménovú krytinu a klampiarske výrobky a
následkom pádu priečky utrpel poškodený pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví. Výšku pokuty uložil
Inšpektorát práce v zmysle § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., podľa ktorého bol oprávnený
uložiť pokutu za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bodu
3, až do 100 000 EUR, minimálne však v sume 33 000 EUR, pretože v dôsledku tohto porušenia vznikol

pracovný úraz, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví. Proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce
podal žalobca odvolanie. Druhostupňové administratívne rozhodnutie 3. Národný inšpektorát práce, ako
odvolací orgán (ďalej aj len „žalovaný“) rozhodnutím č.: NIP/NIP_PO/BEZ/2020/5080, O-321/2020, zo
dňa 14.10.2020 rozhodol, že mení rozhodnutie inšpektorátu práce č. k.: 73/20-2.0/pok/r., IPBB_KHIP/
KON/2020/2966 zo dňa 05.08.2020 vo výrokovej časti tak, že sa podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a)

zákona o inšpekcii práce ukladá účastníkovi konania pokuta vo výške 33 000 EUR (slovom tridsaťtritisíc
EUR) za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona
č. 125/2006 Z. z., v dôsledku ktorého vznikol dňa 10.10.2019 pracovný úraz, ktorým bola spôsobená
ťažká ujma na zdraví zamestnanca účastníka konania D. E. (pracovná zmluva zo dňa 13.03.2019 na
dobu určitú do 31.12.2017), druh ťažkej ujmy na zdraví – „strata alebo podstatné zníženie pracovnej

spôsobilosti“ a „poškodenie dôležitého orgánu“, pokuta sa účastníkovi konania ukladá za porušenie
§ 6 ods. 1 písm. j) zákona č. 124/2006 Z. z. v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. a), príloha č. 3,
časť B, oddiel II, čl. 1.1. Nariadenia vlády a čl. 3.1, bod (2), kapitola 3 STN EN 1996-2:2007, ktorého
sa dopustil tým, že ako zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
nesplnil povinnosť tým, že dňa 10.10.2019 na rovnej streche objektu „B. M. C. G. J. H.“ nevykonal

ochranné opatrenia v tom, že nezabezpečil voľne stojacu štítovú priečku z presných pórobetónových
tvárnic PORFIX proti jej pádu vzhľadom na jej presah cez múrik – atiku a následne vplyvom poryvu
vetra, jej nezabezpečenia a presahu cez atiku došlo k jej pádu, v dôsledku čoho došlo k zavaleniu
poškodeného,ktorýodoberalpopripriečkeuvoľnenúpôvodnúbitúmenovúkrytinuaklampiarskevýrobky
a následkom pádu priečky utrpel poškodený pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví. Splatnosť pokuty

určildo15dníododňanadobudnutiaprávoplatnostisvojhorozhodnutia.Žalovanýsastotožnilsprávnym
názorom prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý vo veci žalobcu v súvislosti s jeho sankčným
postihomrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokuaodôvodneníodvolanímnapadnutéhoprvostupňového
rozhodnutia, ktoré zmenil, resp. doplnil o konkrétny druh ťažkej ujmy na zdraví do popisu skutku,
čím reflektoval aktuálnu rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej je to nevyhnutné na zabezpečenie

riadenej a nezameniteľnej identifikácie sankcionovaného konania. Predchádzajúce súdne konanie 4. Na
základe správnej žaloby podanej žalobcom Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, rozhodol
rozsudkom č. k. 75S/24/2020-169 zo dňa 29.09.2021, ktorým rozhodnutie žalovaného č. NIP/NIP_PO/
BEZ/2020/5080 zo dňa 14.10.2020 zrušil a vec vrátil B B - 7 5 S / 3 5 / 2 0 2 2 – 4 – druhostupňovému
orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Dôvodom bola zmena právnej úpravy – ust. § 19 ods. 1

písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. s účinnosťou od 01.04.2021, pričom zmena zaviedla na rozdiel od
minimálnej výšky sankcie 33 000 EUR minimálnu sankciu vo výške 20 000 EUR. Správny súd sa
v rozhodnutí náležite vysporiadal i s uplatnenými žalobnými bodmi, pričom konštatoval nedôvodnosť
podanej žaloby žalobcom, avšak prihliadol na priaznivejšiu právnu úpravu v prospech sankcionovaného
žalobcu. Administratívne konanie II. 5. Po zrušení vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaný rozhodnutím

č. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/1855 zo dňa 09.03.2022 rozhodol, že mení rozhodnutie inšpektorátu práce
č. k.: 73/20-2.0/pok/r., IPBB_KHIP/KON/2020/2966 zo dňa 05.08.2020 vo výrokovej časti tak, že sa
podľa ust. § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce ukladá účastníkovi konania – NEOS MK,
s.r.o., Majerská cesta 96, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 270 066 pokutu vo výške 20 000 EUR(slovom dvadsaťtisíc EUR) za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1
písm. a) treťom bode zákona o inšpekcii práce, v dôsledku ktorého vznikol dňa 10.10.2019 pracovný
úraz, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví zamestnancovi účastníka konania D. E. (pracovná

zmluva zo dňa 13.03.2019 na dobu určitú do 31.12.2017), druh ťažkej ujmy na zdraví – „strata alebo
podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti“ a „poškodenie dôležitého orgánu“, pokuta sa účastníkovi
konania ukladá za porušenie ust. § 6 ods. 1 písm. j) zákona č. 124/2006 Z. z. v nadväznosti na § 8
ods. 1 písm. a), príloha č. 3, časť B, oddiel II, čl. 1.1. Nariadenia vlády a čl. 3.1, bod (2), kapitola 3
STN EN 1996-2:2007, ktorého sa dopustil tým, že ako zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a

ochrany zdravia pri práci nesplnil povinnosť tým, že dňa 10.10.2019 na rovnej streche objektu „Inovácia
a modernizácia úpravne vody Klenovec“ nevykonal ochranné opatrenia v tom, že nezabezpečil voľne
stojacu štítovú priečku (dĺžka 25,23 m, výška v strede 4,5 m) z presných pórobetónových tvárnic PORFIX
(dĺžka 500 x šírka 300 x výška 250 mm) proti jej pádu vzhľadom na jej presah cez múrik – atiku v
rozsahu 5 až 7 cm po celej dĺžke 25,23 m, pričom vplyvom poryvu vetra, jej nezabezpečenia a presahu
cez atiku došlo k jej pádu a následnému zavaleniu poškodeného, ktorý odoberal popri priečke (na

strane smerom do obce) uvoľnenú pôvodnú bitúmenovú krytinu a klampiarske výrobky; následkom
pádu priečky utrpel poškodený pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví. Splatnosť pokuty určil do
15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti svojho rozhodnutia. Žalovaný sa stotožnil s právnym
názorom prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý vo veci žalobcu v súvislosti s jeho sankčným
postihomrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokuaodôvodneníodvolanímnapadnutéhoprvostupňového

rozhodnutia, ktoré zmenil, resp. doplnil o konkrétny druh ťažkej ujmy na zdraví do popisu skutku,
čím reflektoval aktuálnu rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej je to nevyhnutné na zabezpečenie
riadenej a nezameniteľnej identifikácie sankcionovaného konania. Zároveň žalovaný rozhodol v súlade
so zmenou právnej úpravy v prospech žalobcu, nakoľko zákonom č. 73/2021 Z. z. došlo s účinnosťou
od 01.04.2021 k úprave dolnej hranice zákonnej sadzby za účastníkom konania spáchaný delikt, pričom

uložil účastníkovi konania v zhode s voľnou B B - 7 5 S / 3 5 / 2 0 2 2 – 5 – úvahou prvostupňového orgánu
verejnej správy pokutu práve na spodnej hranici, teda 20 000 EUR. Žalobné dôvody a argumentácia
žalobcu 6. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, ktoré navrhol ako nezákonné zrušiť a vrátiť vec žalovanému z dôvodov podľa
§ 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len

„SSP“) na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
Správny súd v prvom rade poukazuje na žalobné dôvody podanej správnej žaloby, ktoré korešpondujú
so správnou žalobou podanou žalobcom dňa 09.12.2020. 7. Správnou žalobou žalobca opakovane
namietal zmenu výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy žalovaným tak, že doplnil
špecifikáciu druhu ťažkej ujmy na zdraví spôsobenej poškodenému tak, že tam uviedol „strata alebo

podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti“ a „poškodenie dôležitého orgánu“. Túto zmenu výroku
žalovaný odôvodnil tak, že sa jedná len o nápravu formálneho nedostatku, ktorý nemá vplyv na obsah,
či zmysel vydaného správneho aktu. Žalobca s týmto názorom žalovaného nesúhlasil, nakoľko nemá
oporu v dôkazoch obsiahnutých v správnom spise. Uvedené preukazuje žalobca listinným dôkazom,
oznámením zo dňa 06.07.2020 o začatí správneho konania o správnom delikte, v rámci ktorého správny

orgán vymenúva všetky dokumenty preukazujúce porušenie povinnosti, a ktoré sú podkladom začatia
správneho konania. V predmetnom podaní sa však nenachádza doklad preukazujúci vznik ťažkej
ujmy na zdraví, ani lekárska správa, ktorá by dané tvrdenie preukazovala. Uvedené skutočnosti podľa
žalobcu preukazujú, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné a nepreskúmateľné, nakoľko konštatuje
skutočnosti, ktoré nie sú preukázané žiadnymi dôkazmi v správnom spise. 8. Žalobca ďalej namietal,

že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je presvedčivé a vychádza z nedostatočne
zisteného skutkového stavu veci. Žalovaný sa nijakým spôsobom nevyjadril k odvolacej námietke
žalobcu, ktorou namietal, že sa orgán verejnej správy prvého stupňa nijakým spôsobom nevysporiadal
s príčinnou súvislosťou, že štítovú priečku nezhotovil žalobca a ani jeho zamestnanci. To, že sa v čase
vzniku úrazu nachádzali na mieste zamestnanci žalobcu nemôže zakladať príčinnú súvislosť a má zato,

že dotknutá priečka nemohla byť daná do užívania, pokiaľ nespĺňala všetky zákonné predpoklady a
zároveň žalobca nemôže niesť zodpovednosť za to, že páni N. a A. porušili právne predpisy pri jej
zhotovovaní. 9. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutie podľa názoru žalobcu nedáva odpovede na
základnéotázkytýkajúcesasprávnostitechnickéhovyhotoveniapriečky,čibypodperazabránilajejpádu
alebo prečo jej zhotoviteľ nezabezpečil opatrenia proti jej pádu. V správnom konaní nebolo preukázané

znaleckým ani iným dokazovaním, čo bolo príčinou jej pádu. Žalobca nemohol ovplyvniť zhotovenie
štítovej priečky a použitého materiálu, a preto keď nie je špecifikovaná príčina jej pádu, tak nemôže byť
ani zavinenie na strane žalobcu. V B B - 7 5 S / 3 5 / 2 0 2 2 – 6 – takomto prípade podľa žalobcu
neobstojí jednoduché konštatovanie žalovaného, pretože v prípade nesprávne zvoleného materiálu,by nebola postačujúca ani podpera dotknutej priečky. Prvostupňový orgán verejnej správy nevynaložil
snahu o objasnenie namietaných skutočností žalobcom a za tým účelom nevykonal ďalšie dokazovanie
a mal zato, že skutkový stav bol náležite zistený pred začatím správneho konania, čo je podľa žalobcu

nielen dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia pre nedostatočné odôvodnenie, ale aj pre
nedostačujúce zistenie skutkového stavu veci a tiež pre porušenie ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy. 10. Podľa žalobcu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevyjadril k nedostatočnému
odôvodneniu rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, keď žalovaný v odôvodnení len
nahrádza odôvodnenie prvostupňového orgánu. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje

porušenie základného práva účastníka konania na spravodlivý proces zaručeného aj čl. 46 Ústavy SR
a č. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 11. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva,
že žalovaný, ako aj prvostupňový orgán verejnej správy majú za preukázané, že za stav na stavenisku
bol zodpovedný žalobca. Žalobca však namieta, že v tomto prípade je potrebné vziať do úvahy znenie
celej Zmluvy o dielo č. 419 18/Sub/NEOS MK zo dňa 31.07.2019 vrátane čl. XII bodu 3. Práve zhotoviteľ
bol povinný vykonávať všetky práce v súlade s plánom bezpečnosti a sledovať inštrukcie povereného

pracovníka objednávateľa ohľadne ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci. Podľa zmluvy o dielo bolo
úmyslom spoločnosti FERRMONT, a.s. (objednávateľ) ponechať ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci
v jeho kompetencii, pričom to konštatuje aj druhá veta čl. XII bodu 3, podľa ktorej mal klient rešpektovať
platné vnútorné predpisy BOZP investora, s ktorými sa mala spoločnosť FERRMONT, a.s. zoznámiť.
Je teda absurdné, aby žalobca zodpovedal za stav BOZP zhotovenej stavby v zmysle čl. XII. Bodu 3

zmluvy o dielo a za vznik pracovného úrazu jeho zamestnanca tým, že nezabezpečil ochranné opatrenia
v súvislosti s BOZP, keďže dotknutú priečku vymuroval iný subjekt. Predloženú zmluvu o dielo bolo
potrebné vykladať ako celok a neobmedziť sa len na špecifikáciu predmetu zmluvy. Skutočnosť, že
žalobcovi bolo odovzdané stavenisko spoločnosťou FERRMONT, a.s. nemôže zakladať domnienku,
že aj oblasť BOZP za zhotovenie murovanej priečky bola automaticky zverená žalobcovi. Uviedol, že

primárnym stavbyvedúcim bol pán B. K. L., a preto je absurdné, aby celkové zavinenie za vzniknutý
pracovný úraz bolo pripísané žalobcovi. Dal do pozornosti, že pán B. K. L. bol ako stavbyvedúci obvinený
v rámci trestného konania, čo podľa jeho názoru môže vylučovať zodpovednosť žalobcu za vyvodenie
zodpovednosti za uvádzaný pracovný úraz poškodeného. Odôvodnenie rozhodnutia podľa žalobcu
okrem vyššie uvedeného nespĺňa ani zákonom požadované náležitosti uvedené v ustanovení § 47 ods.

3 Správneho poriadku. 12. Dňa 26.05.2022 žalobca súdu doručil návrh na vykonanie dôkazu, ktorého
súčasťou bola žiadosť OR PZ Revúca o zaslanie správy, či existuje medzi žalobcom a subdodávateľmi
(ktorí postavili priečku) zmluva; ak áno, nech ju zašle. V tejto súvislosti žalobca opätovne poukázal
na Zmluvu o dielo – podľa ktorej nemohol byť žalobca objektívne zodpovedný za pracovný úraz
poškodeného. B B - 7 5 S / 3 5 / 2 0 2 2 – 7 – Vyjadrenie žalovaného k žalobe 13. Žalovaný

navrholžalobuakonedôvodnúzamietnuť.Námietkyonezákonnostinapadnutéhorozhodnutiaapostupu
žalovaného odôvodnil podľa žalovaného žalobca tými istými argumentami, ktorými žalobca operoval
už v predchádzajúcej správnej žalobe zo dňa 09.12.2020, smerujúcej proti rozhodnutiu žalovaného
č. NIP/NIP_PO/BEZ/2020/5080 zo dňa 14.10.2020. Žalobca v prevažnej miere zopakoval v novej
žalobe rovnaké námietky nezákonnosti, s ktorými sa žalovaný vysporiadal vo svojom vyjadrení zo

dňa 10.03.2021. 14. Žalovaný nesúhlasí ani s námietkou nedostatočného odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, nakoľko opätovne rozhodol na základe prijatých záverov súdu, pričom v rozhodnutí je
podrobne uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, pričom s každým dôkazom sa
prvostupňový orgán verejnej správy ako aj žalovaný dôsledne zaoberali, vrátanie rozvedenia toho,
aké úvahy pri jeho hodnotení použili a taktiež sa vysporiadali aj s námietkami žalobcu podanými v

odvolaní. Žalovaný vo vyjadrení zdôraznil, že prihliadol i na odvolanie právneho zástupcu žalobcu
zo dňa 20.08.2020 a tiež na následné doplnenie odvolania zo dňa 08.09.2020. 15. Žalovaný vyjadril
nesúhlas s námietkou žalobcu, že sa v spise nenachádza doklad, ktorým je možné preukázať vznik
ťažkej ujmy na zdraví, že rozhodnutie (nie je jednoznačne zrejmé aké) neodpovedá na otázky týkajúce
sa postavenej štítovej priečky, že nebola jednoznačne určená príčina pádu priečky a podobne. Žalovaný

uvádza, že na uvedené zareagoval už v predchádzajúcom súdnom konaní a svojich argumentov sa
naďalej pridržiava. Konkrétne v bode 64. rozsudku súd nepovažuje za preukázané tvrdenie žalobcu, že
v spise absentuje dokument preukazujúci vznik ťažkej ujmy na zdraví. V bode 65. rozsudku považuje
súd za nedôvodnú i námietku ohľadom nedostatočného zistenia skutkového stavu a zastáva názor,
že žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, vychádza

z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené.
Rozhodnutie žalovaného spĺňa formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v súlade s § 46 a § 47 ods.
2 a ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. Požiadavky kladené na výrok rozhodnutia, ako aj na odôvodnenie, sú
splnené. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, ktoré skutočnosti boli jeho podkladom, akými úvahamibol vedený žalovaný pri hodnotení dôkazov a pri aplikovaní právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodol. V bode 70. rozsudku súd uvádza, že sa žalovaný vysporiadal aj s príčinnou súvislosťou, že
štítovú priečku nezhotovil žalobca a ani jeho zamestnanci, keď poukázal na relevantné články Zmluvy

o dielo medzi spoločnosťou FERRMONT, a. s. ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom,
keď za zodpovedného za stav na stavenisku považoval práve žalobcu. V bode 73.-74 rozsudku sa
súd vysporiadal aj s namietaným článkom XII. bod 3 Zmluvy o dielo a potvrdil správnosť postupu
inšpekčných orgánov, keď uviedol, že nepovažuje túto námietku žalobcu za opodstatnenú, pričom
dodal, že nedošlo k preukázaniu súbežného výkonu stavebných prác prevádzkou investora, a teda že

aplikácia tohto článku neprichádza do úvahy, navyše keď prvá časť predmetného ustanovenia ukladá
explicitne povinnosť práve žalobcovi B B - 7 5 S / 3 5 / 2 0 2 2 – 8 – ako zhotoviteľovi vykonávať
všetky práce v súlade s plánom bezpečnosti, či zabezpečenia pracoviska. Napokon v bode 75. rozsudku
súd uviedol, že žalobca ako zhotoviteľ bol zodpovedný i za bezpečnosť predmetnej štítovej priečky
zhotovenej C. A. a C. N., ktorí vykonávali práce na základe dohodnutého postupu medzi konateľom
žalobcu J. C. a B. K. L., stavbyvedúcim, pričom je v tomto prípade irelevantné, že neboli zamestnancami

žalobcu. 16. Žalovaný reagujúc na návrh žalobcu na vykonanie dôkazu vyžiadaním trestného spisu
B. K. L. považoval za nenáležité argumentovať prípisom z ORPZ, z ktorého vyplýva len to, že sa
vedie trestné konanie (nie je zrejmé voči komu); rovnako nemožno z formulácie „subdodávateľ pre
spoločnosť FERRMONT a. s. dedukovať konkrétne postavenie žalobcu na dotknutej stavbe. Pokiaľ by
aj bolo vedené trestné stíhanie voči B. L., je nevyhnutné uvedomiť si, že z nateraz dostupných informácií

nevyplýva akýkoľvek súvis s prejednávanou vecou, keďže žalobcovi je vytýkané porušenie povinnosti
na úseku BOZP, u ktorého sa vyvodzovanie zodpovednosti riadi princípom absolútnej objektívnej
zodpovednosti právnických osôb za správne delikty. Trestné konanie je samostatným konaním odlišným
od správneho konania, a to nielen v otázke pasívne legitimovanej osoby, ale aj v tom zmysle, že orgány
činné v trestnom konaní vyšetrujú okolnosti vzniku úrazu v tom smere, či skutok (ne)napĺňa znaky

niektorého trestného činu, v tomto prípade či sú (tak ako to vyplýva z predloženého prípisu ORPZ)
naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví v zmysle § 157 ods. 1, ods. 2
písm. a) Trestného zákona. Polícia, resp. orgány činné v trestnom konaní z hľadiska trestného stíhania
neposudzujú porušenie bezpečnostnotechnických predpisov, ale či došlo k spáchaniu trestného činu,
konkrétne v zmysle citovanej skutkovej podstaty trestného činu. 17. Žalovaný uzavrel, že otázky týkajúce

sa zodpovednostných vzťahov boli v správnom konaní vrátane súdneho konania zodpovedané. Žalobca
sa zaviazal v Zmluve o dielo zaistiť počas realizácie diela, jeho dokončovania a počas odstraňovania
prípadných vád diela bezpečnosť všetkých osôb oprávnených byť na stavenisku, udržiavať stavenisko
v takom stave, aby sa predišlo ohrozeniu spomínaných osôb a žalobca ako zhotoviteľ bol zodpovedný i
za bezpečnosť predmetnej štítovej priečky zhotovenej C. A. (Hypostaving s. r. o.) a živnostníkom C. N..

Pokiaľ by mal žalobca na tieto činnosti objednávky s viacerými osobami, vrátane spoločnosti ŠTULO s. r.
o., a v rámci nich boli na stavbe C. A. a C. N., uvedené sú irelevantné vzhľadom na fakt, že práve žalobca
niesol zodpovednosť za primeranosť, stabilitu a bezpečnosť všetkých úkonov na pracovisku, všetkých
stavebných postupov a za celé dielo. 18. V závere akcentoval, že konajúci krajský súd zrušil prvé
napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie len z dôvodu zmeny právnej úpravy

týkajúcej sa uloženia sankcie (jej výšky) za spáchaný správny delikt, ktorá bola v čase rozhodovania
správneho súdu priaznivejšia pre žalobcu. Žiadne námietky k výsledkom šetrenia úrazu, ani k právnemu
posúdeniu veci krajský súd nevzniesol. Naopak vyslovene dodal, že pokiaľ by B B - 7 5 S / 3 5 / 2 0 2 2 – 9
– nedošlo k zmene právnej úpravy v čase konania pred správnym súdom, žalobca by so svojou žalobou
nebol úspešný (bod 78. rozsudku). Vyjadrenie žalobcu (replika) k vyjadreniu žalovaného 19. Žalobca

v replike uviedol, že sa pridržiava svojich tvrdení uvedených v správnej žalobe. Naďalej má za to, že
žalovaný zmenil rozhodnutie nad rámec zisteného skutkového stavu prvostupňového orgánu verejnej
správy. Nestotožňuje sa s vyjadrením žalovaného, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je plne v
súlade so zákonom. Naďalej má za to, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné a nepreskúmateľné
z dôvodu, že konštatuje skutočnosti, ktoré nie sú preukázané žiadnymi dôkazmi v správnom spise.

Začatie správneho konania – oznámenie zo dňa 06.07.2020 takéto označenie ťažkej ujmy neobsahuje
a ani naň neodkazuje a žalovaný zmenil rozhodnutie nad rámec zisteného skutkového stavu orgánom
verejnej správy prvého stupňa. Naďalej trvá na tom, že to, že sa v čase úrazu nachádzali zamestnanci
žalobcu nemôže zakladať príčinnú súvislosť. Štítová priečka nemohla byť daná do užívania, pokaľ
nespĺňala všetky zákonné predpoklady a žalobca nemôže niesť zodpovednosť za to, že pán N. a pán

A. (nie sú zamestnanci žalobcu) porušili právne predpisy pri zhotovovaní štítovej priečky. V závere
vyjadrenia zotrval na námietkach, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán verejnej správy nedostatočne
zistili skutkový stav a nesprávne vyvodili zodpovednosť žalobcu. Posúdenie opodstatnenosti žaloby,
podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom 20. Na základe zákona č. 151/2022o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon
súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná
právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne

a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené je vec pôvodne
vedená na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.75S/35/2022 vedená na Správnom súde
v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-75S/35/2022. 21. Správny súd v Banskej Bystrici ako súd vecne
príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej

správy, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných námietok, ale aj
z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, keďže predmetná správna žaloba je žalobou v
oblasti správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná,
preto ju podľa § 190 SSP zamietol. Správny súd rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa
§ 107 ods. 2 SSP dňa 29.11.2023, keďže žalobca v správnej žalobe výslovne uviedol, že nežiada
nariadiť pojednávanie. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené

na úradnej tabuli správneho súdu od 15.11.2023 do 30.11.2023. B B - 7 5 S / 3 5 / 2 0 2 2 – 10 –
22. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu

verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy,
sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 23. Na
rozhodovanie správneho súdu je v zmysle § 135 ods. 1 SSP rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 24. Z obsahu
administratívneho spisu ako aj súdneho spisu správny súd mal preukázanú skutočnosť, že inšpektorát

práce Banská Bystrica vykonal v konkrétnych dňoch v období od 17.10.2019 do 16.12.2019 u žalobcu
akozamestnávateľavyšetrovaniepríčinvznikupracovnéhoúrazupoškodeného.Nazákladevýsledkovz
vykonaného vyšetrovania bolo podľa § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) začaté proti žalobcovi ako zamestnávateľovi poškodeného
administratívne konanie o správnom delikte pre porušenie povinností podľa § 6 ods. 1, písm. j) zákona

č. 124/2006 Z. z.. Podľa orgánu verejnej správy nezaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci si
žalobca nesplnil tým, že nevykonal ochranné opatrenia v tom, že nezabezpečil voľne stojacu štítovú
priečku proti jej pádu vzhľadom na jej presah cez múrik (5 až 7 cm po celej dĺžke 25,23 m), keď následne
vplyvom poryvu vetra došlo k pádu priečky a k zavaleniu poškodeného, ktorý utrpel pracovný úraz s
ťažkou ujmou na zdraví. Správny delikt, skutková podstata ktorého je vymedzená opisom skutku vo

výroku prvostupňového, ako aj druhostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, v ktorom bola
navyše doplnená skutočnosť v čom spočíva ťažká ujma na zdraví poškodeného zamestnanca (strata
alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti a poškodenie dôležitého orgánu), je podľa orgánu
verejnej správy v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví. Za správny
delikt bola žalobcovi uložená sankcia podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. v znení

neskorších predpisov vo výške 20 000 EUR. 25. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa
na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte
alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 26. Správny súd nie je vo veciach správneho
trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy
bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy

za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v
nich nemá oporu, b)ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej
lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo
za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného
poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa

Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na B B - 7 5 S / 3 5 / 2 0 2 2 – 11 – ukladanie sankcií v
rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu
správnej úvahy orgánu verejnej správy. 27. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006
Z. z. v znení zákona č. 73/2021 Z. z. účinnom od 01.04.2021; Inšpektorát práce je oprávnený uložiť
pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z

tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v prvom bode až treťom bode, šiestom
bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100
000 EUR, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená ťažká ujma
na zdraví, najmenej 20 000 EUR. 28. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z.; inšpektorát prácepri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky
pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b)
počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet

nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého
bodu,d)skutočnosť,čizistenéporušeniepovinnostíjedôsledkomneúčinnéhosystémuriadeniaochrany
práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého
nedostatku. 29. Podľa § 3 písm. l) zákona č. 124/2006 Z. z., na účely tohto zákona ťažká ujma na zdraví
je vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, a to 1. zmrzačenie, 2. strata alebo podstatné zníženie

pracovnej spôsobilosti, 3. ochromenie údu, 4. strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového
ústrojenstva, 5. poškodenie dôležitého orgánu, 6. zohyzdenie, 7. vyvolanie potratu alebo usmrtenie
plodu, alebo 8. mučivé útrapy. 30. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z., ak zamestnanci viacerých
zamestnávateľov alebo fyzické osoby oprávnené na podnikanie plnia úlohy na spoločnom pracovisku
tak, že môže byť ohrozená ich bezpečnosť alebo zdravie, musí byť spolupráca zamestnávateľov a týchto
osôb pri prevencii, príprave a vykonávaní opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

koordinácia činností a vzájomná informovanosť písomne dohodnutá. Dohoda určí, kto z nich je povinný
vytvoriť podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov na spoločnom pracovisku
a v akom rozsahu. 31. Podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., ak sú pre to dôvody, odvolací orgán
rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 32. Podľa § 60a zákona
č. 71/1967 Zb., ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní. B B

- 7 5 S / 3 5 / 2 0 2 2 – 12 – 33. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb., rozhodnutie musí byť v súlade
so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 34. Podľa § 47 ods. 2
zákona č. 71/1967 Zb., výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v

rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota
nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 35. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., v
odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými
úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich

vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 36. Žalobné body, ktoré uplatnil žalobca v žalobe, nepovažuje
správny súd za relevantné privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, pretože ich považuje
za nedôvodné. 37. Správny súd v prvom rade poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 75S/24/2020-169 zo dňa 29.09.2021, ktorým rozhodnutie žalovaného č. NIP/NIP_PO/
BEZ/2020/5080 zo dňa 14.10.2020 zrušil a vec vrátil druhostupňovému orgánu verejnej správy na

ďalšie konanie, a to z dôvodu zmeny právnej úpravy v prospech žalobcu. V tomto rozhodnutí sa
správny súd vysporiadal s podstatnými námietkami správnej žaloby žalobcu, pričom žalobné body
žalobcu v správnej žalobe zo dňa 27.04.2022 kopírujú žalobné námietky, s ktorými sa už správny súd
vysporiadal. Správny súd považuje za zásadné poukázať na podstatné body odôvodnenia rozhodnutia
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 75S/24/2020-169 zo dňa 29.09.2021. Žalovaný bol v rámci

ďalšieho postupu v konaní viazaný v zmysle ust. § 191 ods. 6 SSP záväzným právnym názorom
správneho súdu, ktorý sa týkal len potreby zohľadnenia zmeny právnej úpravy sankcie v prospech
žalobcu. Správny súd nezistil žiadnu zmenu v skutkovom stave alebo v relevantnej právnej úprave,
ktorá by odôvodňovala odchýlenie sa od už vyslovených záverov Krajského súdu v Banskej Bystrici v
rozsudku č. k. 75S/24/2020-169 zo dňa 29.09.2021. 38. Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku č. k.

75S/24/2020-169 zo dňa 29.09.2021 uviedol: „Námietku žalobcu týkajúcu sa zmeny výroku rozhodnutia
správny súd považuje za nedôvodnú. Žalovaný, v záujme naplnenia požiadaviek preskúmateľnosti,
zrozumiteľnosti a nezameniteľnosti správneho deliktu v spojení so vznikom pracovného úrazu s ťažkou
ujmou na zdraví, ktorý je v príčinnej súvislosti s deliktuálnym konaním žalobcu, doplnil do popisu skutku,
ktorý sa kladie za vinu žalobcovi, druh ťažkej ujmy na zdraví – „strata alebo podstatné zníženie pracovnej

spôsobilosti“ a „poškodenie dôležitého orgánu“. Správny súd nepovažuje za preukázané tvrdenie
žalobcu, že absentuje dokument preukazujúci vznik ťažkej ujmy na zdraví. Súčasťou administratívneho
spisu je vyžiadanie Inšpektorátu práce Banská Bystrica od Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D.
Roosevelta Banská Bystrica ohľadom B B - 7 5 S / 3 5 / 2 0 2 2 – 13 – klasifikácie pracovného
úrazu, ktorý sa stal poškodenému D. E. dňa 10.10.2019. Podľa návratky zo dňa 17.10.2019 bol úraz

klasifikovaný ako úraz s ťažkou ujmou na zdraví z dôvodu straty alebo podstatného zníženia pracovnej
spôsobilosti a zároveň z dôvodu poškodenia dôležitého orgánu, s odkazom na § 3 písm. l) bod 2 a bod
5 zákona č. 124/2006 Z. z. Zároveň je súčasťou návratky vypísanie druhu poranení a popis poranenej
časti tela. Žalobca síce v žalobe tvrdí, že v oznámení o začatí správneho konania medzi vymenovanýmidokumentmi nie je doklad preukazujúci vznik ťažkej ujmy na zdraví, avšak sám predložil súdu listinu zo
dňa 06.07.2020 doručenú žalobcovi, označenú ako „začatie správneho konania o správnom delikte –
oznámenie“. Z obsahu tejto listiny vyplýva, že v podaní sú vymenované doklady preukazujúce porušenie

povinností pod poradovým číslom 1 až 18, pričom pod poradovým číslom 4 je vymenované vyžiadanie
klasifikácie úrazu + návratka – klasifikácia úrazu zo dňa 17.10.2019. Za nedôvodnú považuje správny
súd aj žalobnú námietku ohľadom tvrdenia nedostatočného zistenia skutkového stavu veci a čo do vád
rozhodnutia, ktoré žalobca označil za nepresvedčivé. Správny súd zastáva názor, že žalobou napadnuté
rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného

skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Rozhodnutie žalovaného
spĺňaformálneiobsahovénáležitostirozhodnutiavsúlades§46a§47ods.2aods.3zákonač.71/1967
Zb. Požiadavky kladené na výrok rozhodnutia, ako aj na odôvodnenie sú splnené. Z odôvodnenia
rozhodnutia je zrejmé, ktoré skutočnosti boli jeho podkladom, akými úvahami bol vedený žalovaný pri
hodnotení dôkazov a pri aplikovaní právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Správny súd
preto považuje žalobnú námietku o nepreukázaní skutočnosti, že ide o pracovný úraz s ťažkou ujmou

na zdraví za nedôvodnú, keďže mal za preukázané, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti Fakultná
nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica – oddelenie ARO (C. C. I.) v zmysle §
17 ods. 10 zákona č. 124/2006 Z. z. oznámil, že ide o závažný pracovný úraz v zmysle § 17 ods.
4 písm. a) citovaného zákona, t. j. pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví podľa § 3 písm. l) bod
2 a 5 citovaného zákona. Dôvodná nie je ani žalobná námietka, že sa žalovaný nijakým spôsobom

nevysporiadal s príčinnou súvislosťou, že štítovú priečku nezhotovil žalobca a ani jeho zamestnanci.
Správny súd má za to, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že v zásade žalovaný nikdy
nespochybňoval, že dotknutá priečka bola vymurovaná C. N. a C. A., teda nie zamestnancami žalobcu,
avšak dostatočne zrozumiteľným spôsobom odôvodnil, ktoré povinnosti pri zaistení bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci porušil žalobca, a prečo práve žalobca bol zodpovedný za ich nedodržanie

na stavenisku. S príčinnou súvislosťou medzi porušením povinností žalobcu a vznikom pracovného
úradu sa vysporiadal, poukazom na relevantné články zmluvy o dielo, keď za stav na stavenisku bol
zodpovednýprávežalobca.Spoločnýmpracoviskomjepriestor,naktoromplnípracovnéčinnostiviacero
subjektov – či už ide o zamestnancov iných zamestnávateľov alebo o živnostníkov. Je zrejmé, že
výkon ich odlišných prác sa môže navzájom ovplyvňovať z hľadiska BOZP. Z praktického hľadiska je

preto vhodná písomná dohoda osôb vykonávajúcich práce na spoločných B B - 7 5 S / 3 5 / 2 0 2
2 – 14 – pracoviskách, ktorej obsahom by mala byť dohodnutá spolupráca pri prevencii, príprave a
vykonávaní opatrení na zaistenie BOZP, koordinácia pracovných činností a vzájomná informovanosť.
Dohoda tiež určuje rozsah zodpovednosti zúčastnených strán na vytváraní podmienok na zaistenie
BOZP.Staveniskojedefinovanévzákoneč.50/1976Zb.Zavýznamnépovažujesprávnysúddojednanie

v Zmluve o dielo č. 41918/Sub/NEOS MK zo dňa 31.07.2019 medzi objednávateľom FERRMONT, a.s. a
zhotoviteľom NEOS MK, s.r.o. (žalobcom). Podľa článku V. bod 3, v zmysle ktorého je zhotoviteľ povinný
na svoje náklady počas realizácie diela, jeho dokončovania a odstraňovania prípadných vád diela zaistiť
bezpečnosť všetkých osôb oprávnených byť na stavenisku, udržiavať stavenisko v takom stave, aby sa
predišlo ohrozeniu spomínaných osôb. Podľa článku V. bod 10 zmluvy o dielo zhotoviteľ jej zodpovedný

za primeranosť, stabilitu a bezpečnosť všetkých úkonov na stavenisku, všetkých stavebných postupov
a za celé dielo. Podľa článku VI. bod 1.2. zhotoviteľ je povinný realizovať predmet zmluvy o dielo v
súlade so súťažnými podkladmi, zmluvou o dielo vrátane je príloh, realizačnej dokumentácie, s platnými
STN, predpismi BOZP a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa článku XII. bod 3
zmluvy o dielo zhotoviteľ je povinný vykonávať všetky práce v súlade s plánom bezpečnosti a sledovať

inštrukcie povereného pracovníka a objednávateľa ohľadne ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci.
Na stavenisku, na ktorom prebieha súbežná prevádzka investora, bude zhotoviteľ rešpektovať platné
vnútorné predpisy BOZP investora, s ktorými ho objednávateľ zoznámi. Námietku žalobcu, ktorý sa
dovolával použitia článku XII. bod 3 Zmluvy preukazujúc svoju liberáciu, nepovažuje správny súd za
opodstatnenú,pretoženedošlokpreukázaniusúbežnéhovýkonustavebnýchprácprevádzkouinvestora

– Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a s., a teda aplikácia tohto článku neprichádza do úvahy.
Navyše prvá časť predmetného ustanovenia explicitne ukladá povinnosť práve zhotoviteľovi vykonávať
všetky práce v súlade s plánom bezpečnosti, či zabezpečenia pracoviska. Z vyššie uvedeného možno
vyvodiť, že vzhľadom na to, že žalobca sa zaviazal zaistiť počas realizácie diela, jeho dokončovania a
počas odstraňovania prípadných vád diela bezpečnosť všetkých osôb oprávnených byť na stavenisku,

udržiavať stavenisko v takom stave, aby sa predišlo ohrozeniu spomínaných osôb, je žalobná námietka,
že žalovaný nezohľadnil, že C. A. a C. N. nie sú jeho zamestnancami, pre posúdenie veci irelevantná.
Žalobca ako zhotoviteľ bol zodpovedný i za bezpečnosť predmetnej štítovej priečky zhotovenej
(vymurovanej) C. A. (Hypostaving s.r.o. Michalová) a živnostníkom C. N., ktorí vykonávali práce nazáklade dohodnutého postupu prác medzi konateľom žalobcu a B. K. L., stavbyvedúcim. Pokiaľ vo svojej
výpovedi konateľ žalobcu J. C. uvádzal, že na tieto činnosti mal objednávky s viacerými právnickými
osobami, vrátane spoločnosti ŠTULO s.r.o. Brezno a v rámci nej boli na stavbe aj C. A. a C. N., považuje

tieto skutočnosti správny súd za irelevantné. V konaní bolo preukázané porušenie povinností žalobcu
v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom ide o objektívnu zodpovednosť, ktorá vzniká
bez ohľadu na jeho zavinenie, t. j. k subjektívnym predpokladom správneho deliktu v zmysle § 19 ods.
1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. nepatrí zavinenie. Predpokladom zodpovednosti žalobcu je len
preukázanie porušenia právnej povinnosti (protiprávneho konania). V danom prípade sa B B - 7 5 S / 3 5 /

2 0 2 2 – 15 – jedná o zodpovednosť za správny delikt, ktorá má objektívny charakter, ale nie absolútny.
Objektívna zodpovednosť je obmedzená tým, že vždy je v príčinnej súvislosti s plnením nejakej zákonom
uloženej povinnosti, nejde teda o zodpovednosť za zavinenie, ale ani o zodpovednosť za výsledok. V
danom prípade boli naplnené obligatórne znaky správneho deliktu u žalobcu, za spáchanie ktorého bol
sankcionovaný.“ 39. Ako už bolo povedané, žalovaný bol v ďalšom konaní viazaný právnym názorom
vyjadreným v citovanom zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, v zmysle ktorého

aj postupoval a v ďalšom konaní pri rozhodnutí o sankcii za správny delikt zohľadnil zmenu dolnej
hranice sadzby pokuty za spáchanie správneho deliktu. 40. Správny súd zdôrazňuje, že rozhodnutie
žalovanéhoakoajrozhodnutieprvostupňovéhoorgánuverejnejsprávyvychádzazdostatočnezisteného
skutkového stavu veci. V súlade s filozofiou Medzinárodnej organizácie práce a EÚ vyjadrenou napríklad
v článku 5 ods. 1 Smernice 89/391 povinnosti a iné požiadavky pri zaisťovaní BOZP musí po všetkých

stránkach vykonávať zamestnávateľ. Základná povinnosť zamestnávateľa je ustanovená v § 147 ods.
1 Zákonníka práce. Podľa predmetného ustanovenia zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti
povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel
vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného
systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo

všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam. Pokiaľ ide
o predmetnú vec, žalobca nespochybňoval, že sa jednalo o pracovný úraz poškodeného, ktorý v
rozhodnom čase bol zamestnancom žalobcu. Žalobca nespochybňoval, že poškodenie zdravia jeho
zamestnanec utrpel pri výkone pracovných úloh, kde bol žalobca zhotoviteľom stavebných prác, ktoré
mal na základe objednávky vykonať na základe Zmluvy o dielo č. 419 18/Sub/NEOSMK uzatvorenej so

spoločnosťou FERRMONT, a.s., ako objednávateľom. 41. Zodpovednosť zamestnávateľa poškodeného
za správny delikt je objektívna, čo v praxi znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný za porušenie
zákona tým, že došlo k porušeniu zákonných povinností, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené
alebo nezavinené konanie alebo opomenutie. Orgán verejnej správy preukazuje len porušenie právnej
povinnosti,niezavineniezamestnávateľa.Objektívnuzodpovednosťponesieajvprípade,aksatakstalo

neúmyselne (v dôsledku nedostatočnej vedomosti zamestnávateľa, prípadne jeho zamestnancov), či
vinou jeho zamestnancov alebo aj iných okolností. Vzhľadom na právnu konštrukciu tejto zodpovednosti
jepretonepodstatné,zakýchdôvodovalebozaakýchokolnostídošlokporušeniuzákonnýchpovinností,
rozhodujúce je preukázanie porušenia týchto povinností, pričom zamestnávateľ sa zodpovednosti za
preukázané porušenie nemôže zbaviť. Zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu je objektívnou

zodpovednosťou, ktorej by sa žalobca vedel zbaviť len v prípade, že by právny predpis upravujúci túto
zodpovednosť (v danom prípade zákon č. 124/2006 Z. z.) vymedzoval konkrétne liberačné dôvody,
medzi ktoré by boli zahrnuté aj také skutkové okolnosti, ktoré B B - 7 5 S / 3 5 / 2 0 2 2 – 16
– uvádza žalobca v správnej žalobe. Zákon č. 124/2006 Z. z. nevymedzuje liberačné dôvody, ktoré
by bolo možné zohľadniť v žalobcom namietaných skutočnostiach. 42. Vo vzťahu k uloženej sankcii

za porušenie zákonom uložených povinností správny súd zdôrazňuje, že pri existencii objektívnej
zodpovednosti za správny delikt, po preukázaní porušenia zákonnej povinnosti na úseku ochrany
bezpečnosti a zdravia pri práci, vznikla orgánu verejnej správy zákonná povinnosť uložiť žalobcovi
sankciu vo forme peňažnej pokuty, ktorá v prípade, ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz,
ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví, nemôže byť nižšia než 20 000 EUR a maximálna výška je

limitovaná sumou 100 000 EUR. 43. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že sa žalovaný nijakým spôsobom
nevysporiadal s príčinnou súvislosťou, že štítovú priečku nezhotovil žalobca a ani jeho zamestnanci,
táto námietka nie je dôvodná. Správny súd má za to, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je
zrejmé, že v zásade žalovaný nikdy nespochybňoval, že dotknutá priečka bola vymurovaná C. N. a
C. A., teda nie zamestnancami žalobcu, avšak dostatočne zrozumiteľným spôsobom odôvodnil, ktoré

povinnosti pri zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci porušil žalobca, a prečo práve žalobca bol
zodpovedný za ich nedodržanie na stavenisku. 44. Za významné považoval správny súd aj dojednanie
v Zmluve o dielo č. 41918/Sub/NEOS MK zo dňa 31.07.2019 medzi objednávateľom FERRMONT, a.s. a
zhotoviteľom NEOS MK, s.r.o. (žalobcom). Podľa článku V. bod 3 je zhotoviteľ povinný na svoje nákladypočas realizácie diela, jeho dokončovania a odstraňovania prípadných vád diela zaistiť bezpečnosť
všetkých osôb oprávnených byť na stavenisku, udržiavať stavenisko v takom stave, aby sa predišlo
ohrozeniu spomínaných osôb. Podľa článku V. bod 10 zmluvy o dielo zhotoviteľ je zodpovedný za

primeranosť, stabilitu a bezpečnosť všetkých úkonov na stavenisku, všetkých stavebných postupov a
za celé dielo. Podľa článku VI. bod 1.2. zhotoviteľ je povinný realizovať predmet zmluvy o dielo v súlade
so súťažnými podkladmi, zmluvou o dielo vrátane je príloh, realizačnej dokumentácie, s platnými STN,
predpismi BOZP a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. 45. Z vyššie uvedeného možno
vyvodiť, že vzhľadom na to, že žalobca sa aj zaviazal zaistiť počas realizácie diela, jeho dokončovania a

počas odstraňovania prípadných vád diela bezpečnosť všetkých osôb oprávnených byť na stavenisku,
udržiavať stavenisko v takom stave, aby sa predišlo ohrozeniu spomínaných osôb, je žalobná námietka,
že žalovaný nezohľadnil, že C. A. a C. N. nie sú jeho zamestnancami, pre posúdenie veci irelevantná.
Žalobcom predložený návrh na vykonanie dôkazu správny súd považoval za nedôvodný pre zvrátenie
záveruoobjektívnejzodpovednostižalobcuzavzniknutýpracovnýúrazpoškodeného.Navyšezpodania
OR PZ Rimavská Sobota nie je zrejmé, o aké trestné konanie a v súvislosti s akým trestným činom

sa má jednať, resp. koho protiprávne konanie je príslušným OČTK prejednávané. B B - 7 5 S / 3 5 /
2 0 2 2 – 17 – 46. V predmetnej veci správny súd dospel k záveru, že žalovaný vo svojom rozhodnutí
dostatočne zistil skutkový stav veci, posúdil všetky dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach,
pričom správny súd nezistil nezákonnosť rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy v prvom, ani
v druhom stupni. Správny súd preskúmal zákonnosť správnou žalobou napadnutých rozhodnutí aj v

zmysle dôvodov vymedzených v ust. § 195 SSP, pričom nezistil žiadnu z vád vymedzených v tomto
zákonnom ustanovení. XX. Správny súd ďalej konštatuje, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa je dostatočne odôvodnené aj vo vzťahu k výške uloženej sankcie,
pričomžalovanýdostatočnýmspôsobomvyhodnotilvšetkyrozhodujúcekritériápreurčenievýškypokuty
v zmysle ust. § 19 ods. 6 zákona č. č. 125/2006 Z. z., ktorú stanovil na dolnej hranici zákonného

rozpätia, pričom zohľadnil závažnosť zisteného porušenia povinnosti a závažnosť následkov takéhoto
porušenia,avšakprihliadolinaskutočnosť,ževprípadežalobcuideomaléhozamestnávateľa,uktorého
nebolo zistené nelegálne zamestnávanie a tiež sa nejednalo o opakované zistenia nedostatkov. Žalobca
spolupracoval a prijal opatrenia na odstránenie porušenia predpisov do budúcna. Žalovaný po zrušení
predchádzajúceho rozhodnutia pri uložení sankcie rešpektoval záväzný právny názor Krajského súdu v

Banskej Bystrici a zohľadnil zmenu právnej úpravy v prospech žalobcu. 48. Z vyššie uvedených dôvodov
správny súd konštatuje, že žalovaný, ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa, vo veci dostatočne
zistili skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, z takto zisteného a ustáleného skutkového stavu vyvodili
aj správne právne závery. Správnym súdom neboli zistené v konaní pred orgánmi verejnej správy
žiadne pochybenia, ktoré by boli takej miery závažnosti, že by spôsobovali nezákonnosť napadnutého

rozhodnutia, resp. bránili preskúmaniu napadnutého rozhodnutia v medziach uplatnených žalobných
dôvodov, a to aj s prihliadnutím na ust. § 195 SSP. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny súd dospel
k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, a preto túto žalobu v zmysle ustanovenia § 190 SSP
zamietol. 49. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a náhradu
trov konania žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP)

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je
prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá

má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP). B B - 7 5 S / 3 5 / 2 0 2 2 – 18 – O kasačnej sťažnosti
rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná
v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445

ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa§440sapodáva(ďalejlen"sťažnostnébody"),d)návrhvýrokurozhodnutia(sťažnostnýnávrh).(2)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods.

1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpenýadvokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť
spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.